Nie výplata nás robí bohatými, ale koľko nám z nej na konci mesiaca zostane.“
Blížia sa sviatky ,,pokoja a mieru,, – ten pravý Halloween, spotrebiteľská sodoma-gomora.
Blíži sa aj 31.október a to je čo vážení??………………………..
No to by ste neuhádli.
Svetový deň sporenia.
Ha.
Haha.
Hahahaha.
Lidičky, držme si brucho a držme si peňaženky. Reklamy sa neštítia rovno bez okolkov povedať, že ak vojdeme do ich hypermarketu, ošklbú nás aj o posledný cent vďaka výborne nastavenej marketingovej psychológii. Ideš pre cestoviny a odpochoduješ s novou páperovou bundou? Len u nás :)©
Niekedy žasnem nad stupiditou reklám hlavne v rádiách….pane na nebi, to už si tí marketéri myslia, že ma osloví žena, čo sa hrabe mužovi v mobile, aby našla bodíkovú kartu alebo tá druhá, ktorá presviedča muža, aby strávili víkend na nejakej planéte Elektro? Stratégia zabrala. Nechám sa radšej vystreliť na Mars alebo si vŕtať zub. Rozmlátila som si gombík OFF na autorádiu. Od začiatku októbra médiá v akejkoľvek forme nedávam.
No nie to som chcela. Je všeobecne známe, že Slováci pracujú za málo peňazí a hlavne pracujú veľa. Pri návštevách nákupných centier to síce takto nevyzerá, ale predpokladajme, že priemerný človek rád ušetrí nejaké to euríčko nielen na akciovej šunke a (pre veľkomestských) aj na motivačnom diári zadarmo.
Nielen veľa pracujeme, ale aj radi veľa míňame. Istým položkám sa človek nevyhne – strecha nad hlavou, teplo v kozube, čerstvé rohlíky a aktuálne vydanie Nového času patrí k tomu nevyhnutnému štandardu života. Čo ma však v poslednej dobe fascinuje, na aké hovadiny dokážeme my Slovač vyhadzovať bez rozmyslu pravidelne peniaze a potom rozmýšľame, kam sa nám vyparili lóve.
No je to smutné. Slovenský národ nemá skoro nič našetrené. Sedemdesiat percent Slovákov priznáva, že zbytočne míňajú peniaze na veci a služby, ktoré nepotrebujú.
Kedy nie, ako práve teraz, dva mesiace pred Vianocami je čas posilovať šetriaci sval a spraviť si revíziu výdavkov pred novým čerstvučkým rokom 2019. A že nemáme z čoho šetriť? Možno musíme nájsť bezodné diery, kde nám peniaze utekajú.
Spísala som môj osobný zoznam žráčov bankoviek v náhodnom poradí:
1.Káblová televízia. Priplatili sme si k internetu základný balík asi stovky kanálov na čumenie do bedne (bolo to to tak výhodné) a po 8 mesiacoch som zistila, že som si ju zapla presne 8 x aj to kvôli športu alebo rozprávke. Presne 240 Eur ročne by som vyhodila len tak cez okno, aby som si kŕmila mozog reklamnými prestávkami, krvilačnými správami a idiotskému balastu. Zruš si kábel a máš slušný keš v banke.
2.Členské vo fitku. Vieš o tom, že 67 % ľudí prestane chodiť pravidelne do fitka už po mesiaci po zaplatení členského? Marketingová stratégia vo fitnes centrách je taká, že ti ponúknu členstvo za pomerne nízky mesačný poplatok okolo 10-20 Eur, a rátajú s tým, že sa neukážeš. Preto sú v januári centrá tak narvané a v máji stretneš len tých, čo to myslia fakt vážne. Takže ak je tvoja motivácia jedine tá, že si zaplatíš ročný poplatok, a to ťa prinúti , poť sa radšej zadarmo pri videách doma pred telkou a tých pár stovák si strč do prasiatka. Ja takto cvičím doma už dva roky. Neďakuj, nemáš za čo:)
3.Kávičkovanie. Juj moja slabôstka. Vieš si predstaviť, že ti dám 500-1000 Eur v hotovosti a minula by si ich na kávu za jeden rok? Toto presne sa deje, keď má človek kávičkový zlozvyk. Značková káva pripravená baristom v známej kaviarni je výborná, ale drahá ako šľak. 2,50 za lattéčko až 3,50 mokačínko v hlavnom meste ti vie ročne ušetriť ťažké prachy, ak si ju uvaríš doma a naleješ do termosky. Nepotrebuješ ani drahý kávovar – stačí ti klasický French press a malý mlynček. Zrná kupujem kde? V Starbuckse.
4.Vysedávanie po reštauráciách. Nemám nič proti občasnému výnimočnému posedeniu pri vínku a dobrom jedle. Mám však pocit, že aj takto sú reštiky čoraz ďalej tým väčší s prepáčením odrb. Cena za skleničku prosecca ako za celú fľašu v obchode, voda z alpského ľadovca za tri pade a po predjedle za 7,90 sa mi len roztancoval žalúdok na ďalších 5 chodov. Čo tak si dať pečenú tekvicu, mrveničku zo slaného syra, čerstvou petržleňovou vňaťou s čili a bruschettou? Umenie predať málo za tak veľa dokážu snáď len v pôžitkovej reštaurácii. Dávam si 50 Eur do vrecka a namrvím si doma na tanier :)
5.Detské menúčka. Špeciálne menúčka pre decká by som pálila v peci. Až na pár výnimiek je to ten istý predražený sajrajt v kombinácii mastné hranolky, pochybné nugetky alebo prevarené špagety s kečupom. Nesadla som si do reštaurácie, aby mi decká jedli fast-foodový štandard, z ktorého aj tak polovicu čašník odnesie do koša. Už dlhé roky objednávam deťom dospelácke porcie s prázdnym tanierom k nemu, a rozdelím im porciu na polovicu. Ak máš len jedno dieťa, stačí si objednať jedlo pre teba a dieťatu na tanierik naložiť priamo z nej. Na pitie len čapovanú vodu. Už milióóón krát som sa poučila a popálila nikdy deťom neobjednávať džúsiky, lebo ich a) nikdy nevypili b) nič po ich vypití nezjedli c) obliali stôl aj manželov rozkrok.
6.Čistiareň. Ako som už spomínala v mojej knihe, medzi nákupné chyby v šatníku patria aj kúsky, ktoré je nutné pravidelne chemicky čistiť. Kúpiš si hodvábnu blúzku, kašmírový sveter, vlnený kabát, koženú bundu či norkový kožuch v super akcii a zabudneš na drobnú nepríjemnosť – vyhodíš stovky eur ročne na to, aby si ich vyprala. Opatrne baby a pozerať sa na štítky, zvážiť koľko takých vecí si ochotná dlhodobo financovať, aby viseli čisté v skrini.
7.Balené vody. Utekáš do práce, zabudneš si fľašu s vodou, kúpiš si. Ideš von s deckami do parku, zabudnete si pitie, kúpiš im. Euro sem, euro tam, euro skoro každý deň a máme 200-300 Eur za rok no kde? V čudu. Plače planétka Zem, plače peňaženka, hryzká svedomie? Musíme s týmto niečo robiť ľudia. Vedome nakupovať, zálohovať, recyklovať. Ani ja nie som dokonalá, ale už mám aspoň taký horký pocit, keď kupujem vodu, lebo som si zase zabudla fľašu.
8.Fantómová elektrina. Aj ty máš doma vysvietené ako v New Yorku o polnoci? Juj, všetky tie naše telky v standby mode, nevypnuté počítače, nabíjačky, rádiá, spotrebiče a čo ja viem čo ešte. Prebehni sa po byte a zo srandy skús spočítať, čo všetko beží len tak. Pravidelné večerné spratávanie môže kľudne zahŕňať aj vypínanie a vyťahovanie. Budeš čakať na účet z elektrární ako na ľúbostný list od bývalého spolužiaka. Jaj, tá radosť, keď sa nemusí doplácať!
9.Protivrásková kozmetika. Ha! Toto je téma na samostatný článok, ale musím spomenúť. Zbavila som sa komerčnej kozmetickej rady a ušetrila som aj tisícky eur ročne. Nočný krém, denný krém, očný krém, peeling na tvár, voda na tvár, maska na tvár, sérum na tvár — ani nejdem ďalej a už sa prehýba polička v kúpeľni. Hútam : ak potrebujem toľko chémie ako 40 ročná, koľko jej bude keď zostarnem na 60? Vediem doma labák? Inšpirovala som sa minimalizmom, zero waste a genetikou. Dívam sa na retro katalóg v Lidli a ten spomínam si na ten jediný krém, čo si ženy mohli kedysi kúpiť: Nivea. Boli tieto ženy hnusné, staré, škaredé ? Možno mali o pár vrások naviac, ale nevyzerali ako zabalzamované múmie. Pýtam sa mamy, čo používa na pleť, že ju má takú fajn. Ona mi odpovie že : nič. Vyskúšala som to nič aj ja, a som nielenže taká istá ako predtým, ale moja tvár vyzerá lepšie. Prestala som si patlať na ksicht tony chemického odpadu a pokožka sa mi poďakovala. Skús na mesiac dva toto nič aj ty, a uvidíš, či funguje. Postupne zaveď výživné, voňavé a účinné prírodné produkty. Kokos, argan, bambus, olivový olej, kvalitné mydlo. Za ušetrené prachy poleť niekde na babský výlet a nadávkuj si psychohygienu, ktorá sa odrazí na kvalite pleti skoro ako tá najdrahšia maska.
Nič ženskej neuberie na kráse, keď sa stááááále rieši.
Nuž….nemám patent na krásu, má ju príroda vážené 🙂
10.Značkové lieky. Keď pobežíš najbližšie do lekárne po sirup proti kašľu či spreju do nosa, vypýtaj si neznačkový liek, ktorý stojí o 60-80 percent menej ako ten čo poznáš z reklamy. Obavy mať nemusíš – to isté zloženie, tá istá účinná látka, iná cena. Lekárnik ti to nepovie (len ten dobrý 🙂
11.Predĺžené záruky. Obchodník chce zarobiť na tzv. upsell, kde sa ťa snaží presvedčiť, aká je výhodná extra záruka na spotrebič, ktorý je vyrobený tak, aby sa ti tesne po skončení všetkých záruk pokazil a ty si nacupitala po nový model. Riešenie je kupovať si tie najkvalitnejšie výrobky, aké si vieš dovoliť a hlavne sa o ne starať. Častý dôvod, že sa spotrebič pokazí je aj nedostatok našej lásky – nekupujeme do umývačky riadu soľ, neumývame práčku, nevymieňame filtre a podobne..Radšej investuj prachy do starostlivosti o výrobok a dúfaj, že vydrží.
12. Impulzné nakupovanie. Funguje to asi takto: mám 20 Eur v peňaženke, a kúpim si totálnu hovadinu za 40 Eur, lebo je zlacnená zo 100 Eur. Čo k tomu dodať.
Babka k babce a budú kapce.
Prachy čo zachrániš teraz, ťa možno zachránia v budúcnosti, nie? Odborníci na peniaze čoraz častejšie spomínajú ďalšiu krízu na obzore. Tú prežije len ten, kto si nežije nad pomery. Neporovnávajme sa s ľudmi, ktorí majú.
Čo je to mať?
Mať možnosť ísť vďaka priaznivej a hojnej situácii do nekonečných mínusov ? Máme na hypotéku, na lízing, na kreditku, na pôžičku, na prečerpanie povoleného debetu. Veľa ľudí sa snaží bohatými len vyzerať, ale zabudli, že bohatstvo v peniazoch sa dá len našetriť, nie ukázať 🙂 Má ten, čo má splatené staršie auto viac, ako ten, čo jazdí v luxusnejšom, ale nie je jeho? Hm… uvažujem nad tým.
Možno by slovo mesiaca november malo byť: SKROMNOSŤ.
Kde vyhadzuješ prachy ty???
Posielajte dobré tipy na nemíňanie. Píšte, faxujte, komentujte, pošlite poštového holuba a vidíme sa o dva týždne vo štvrtok.
Jaaj tie kaficka! Tam som topila peniazky aj ja :))) So vsetkym suhlasim az na tie lieky a kasmir. Radsej jeden kvalitny nadcasovy kabat alebo sveter a viac krat do cistiarne…Potom toho zas clovek nepotrebuje celu skrinu a vyzera vzdy upravene. Aspon tak sa mi to vyplatilo zatial. Ale inak super clanok!
Len malá poznámka, okrem krému Nivea bola aj Marína a Indulona 🙂
A keď nebolo to, keď bolo treba, tak poslúžilo maslo, smotana alebo olej.
Všetko skvelé, úplne súhlasím. teda takmer úplne: Vyhodiť tesne pred 40 krémiky? Au! 🙂
So vsetkym suhlasim. Tiez si platim mesacne fitko a v januari sa tam nevieme zmestit, vo februari uz je to lepsie a v marci sme tam ti isti „stari“ :-).
Este mam jeden tip- taky otrieskany – veci beznej spotreby kupujem v akcii – napr. toaletny, cestoviny (lebo varime viac krat tyzdenne), maslo, v lete radlera ;-), volakedy plienky (aj ked sme ciastovne ficali na latkovych), a pod. Zase netreba mat doma 20 balikov toaletneho, lebo bol v akcii, ono tie sa tiez pravidelne opakuju…..proste s rozumom
JO, a tu kozmetiku, to este musim doladit 🙂
našťastie sa ma netýka ani jeden bod…som.dobrá
Vďaka za inšpiratívny článok.. aj hračky by som sem zaradila, osobne mám neresť 1-2€ autíčok mladému za odmenu.. tiež jedlo a plánovanie jedálnička vie krásne znížiť výdavky… Lekaren, ťažko povedať.. pracujúce matky s malými deťmi vedia čo je to mat škôlkara na ktorého každý deň číhajú sopliska a baktérie 🙂 v septembri som urobila v e-shope nákup za, priznávam, 80€, za nižšie ceny než by som operatívne zaplatila v kamennej lekárni..
Na operativne utekanie do lekarne ked su deti zrazu chore v noci alebo maju horucky niekedy nie je cas ani sanca. Takze dobre zasobena lekarnicka je zaklad. A ohladom generik tu mozme tiez diskutovat – generika casti obsahuju zbytocne viac chemie alebo pridavkov kedze nesmu kopirovat recept. Takze nue je vsetko len o cene ale aj o obsahu
Ďakujem za komentár, áno súhlasím v tom, že nie každý výrobok, ktorý je lacnejší má požadovanú kvalitu, všeobecné lieky by som kupovala, vitamíny si napríklad vyberám podľa firiem.
Kafíčka, jo to taky dávám. Balené vody, tak někdy. jo jo to je blbé.
Ale spotřebiče vypínám a další věci nedělám, dětská menu ne. Když tak dám malé od sebe, když chce. Většinou jen polévku a super.
Vaše články se mi moc líbí, dělím se o to i s kamarádkou či dvěma.
Jen tak dále, a ještě se blíží ten úžasný čas Vánoc…zase plno zbytečností.
Ďakujem! 🙂
Nuž s tými kávami je to tak určite. Ja mám 90% kolegov kávičkárov. Tuším som jediná výnimka, ja pijem vlastný zelený čaj, ktorý si uvarím doma. Argumenty sú tie, že doma tak skvelú a kvalitnú kávu nenavaria čo sa mi nechce veriť. Skôr ide o pohodlnosť a pôžitok z kávy. No a lieky to máš pravdu, ja si aj pýtam ten najlacnejší ale ani tak to nezaberá. Už najnovšie hľadám na nete konkrétne názvy tých lacnejších a tie si pýtam. Ďalšia možnosť je zájsť do drogérie, tam tiež niečo majú a nestojí to toľko.
Prestala som sledovať letáky,čo nám dávajú do schránok (no možno veľa z vás to nerobí už dávno),mne to došlo až teraz,keď som našla účtenku z toho istého obchodu spred roka a teraz sa im ťa akcia opakuje.akaze akcia,keď je to v porovnaní s minuloročnou akciou o 2 eura drahšie. Takže nakupujem podľa zoznamu,čo potrebujem. A ešte jedna vec,deti vidím do Charity shopu a tam majú k dispozícii „milión“ hraciek za 1-2eur,potom ich posúvame ďalej a nie je nám ľúto,že by mali stáť veľa a nasilu ich skladovať doma. Občas natrafíme aj na úplne nové hračky,ktoré moje deti potešia k sviatku alebo odložíme na Vianoce. Takže ďakujem za takéto „zosumarizovanie“,ťa káva mi fakt nedošla,aky je to zrac peňazí.Zdieľam s manželom.
Ďakujem Daniela, áno charity shop je super nápad na kúpu darčekov, v Anglicku takto funguje naša babička a vždy nájde prefektné veci za babku. Ešte je dobrý nápad dohodnúť sa s kamoškami a kúpiť si hračky ktoré ich deti už nechcú za pár eur a zabaliť. Deťom to je úplne jedno, že nie sú nové.
Príjemné čítanie, inšpirujúce, aj ked na svojom liste teraz nemám položky, ktoré by som škrtala, tak sa mi môže niečo objavit:)
Uz viem,preco tolko rocne usetrime ? aj ked s dcerami chodime na kolacik a kavicku ? (ten doma nechuti tak ako tem v kaviarni).
Doplnila by som na setrenie:
13.autom nemusime chodit az na wc ?
14.k tomu nakupovaniu; kupovat si predrazene veci cestujuce cez pol sveta,lebo je to zdrave,cool a podobne.
15. novodoby trend: predsa appky v mobile a nakupy v nich 😉
Ďakujem, dobré tipy – k autu ma ešte napadá ako si veĺa ľudí neuvedomí, že ak si kúpi bývanie ďalej od mesta a potom denne dochádzajú, v podstate by bolo výhodnejšie peniaze vyhodené za benzín dať na bývanie a nedochádzať 🙂 ako realitný maklér som toto x krát zažila… Online nákupy – pre mňa Amazon – moja veľká slabosť, ale už je pod kontrolou 🙂
no je to len časť pravdy. nemyslím si, že bývanie v bratislave je zrovna šetričom peňaženky. je vyššia domova daň, platia sa mesačne naklady za udržbu, obchody su viac poruke – tj viac nakupovania, reštauracii, pokušení, v panelaku nie je šanca mať zopar sliepok na vajcia, vlastne ovocie…takže ostávajú ozaj len náklady na dochádzanie. ALE ked som bývala v bratislave, tak všade autom a boli to extremne naklady na benzin v meste, parkovanie – totálne nervy. dnes auto odstavím a idem mhd. takže ovela menšie dopravne naklady mam. zdržanie žiadne. predtým ružinov -dubravka hodina, dnes rajka – dúbravka 40 minút. čo sa týka nákupu, nevláčim, stojím rovno pred obchodom.
Súhlas, je to čiastočne aj tak, ideálne by bolo bývať mimo mesta, kde nie sú také náklady a tlak na konzumovanie, ale nemusieť do toho mesta chodiť za prácou a za školou. Moje ideálne bývanie je malé mestečko alebo väčšia dedina, kde je blízko les, dobrí susedia, malé potraviny, pošta a pracujeme z domu alebo máme biznis priamo tam 🙂 V BA sa snažím chodiť MHD, len tie spoje nie sú vždy ideálne.
Odkedy mam dieta a byvam na dedine kde nieje obchod zistujem ze vobec nemam.problem mat prazdnu penazenku :)ved prechadzka po parku nic nestoji…vyhodene peniaze su za kablovku…telku pozeram minimalne a tie peniaze by som vedela inde upratat :)kaficko s kamaratka je psychohygiena a nieje to tak tazko.to bu som si neodpustila 😉
Skoro všetko sedí ale tá kozmetika… Radila by som skôr 1 dobrý a kvalitný prírodný krém a pleťové mlieko. Ja utrácam skôr na kávičku v podobe čerstvo praženej a kvalitnej a doma uvarím cez chemex. Tá chuť sa nedá porovnať s tou horkou prepraženou z kaviarne 🙂 a ešte kvalitné čaje, ktoré milujem 🙂 ale ja si poviem že to mám namiesto cigariet, za ktoré iný utracajú tisíce ročne 😛
Trochu sa na to treba pozrieť aj z inej stránky. Netvrdím, že občas nevyhadzujeme na hlúposti, ale pokiaľ to robíme, asi na to máme. Keby neboli peniaze, tak by sme nič také nerobili. Ale povedzte mi kde pracujete, isto chcete zarobiť, aby ste si mohli dovoliť ten štandard poprípade niečo viac. Život nie je len o neustálom odriekaní a šetrení. Občas potrebuje človek kávičku alebo ísť do reštaurácie, aby si mohol oddýchnuť. Aj ten majiteľ reštaurácie, kaviarne, obchodu, služieb, každý si chce zarobiť a keď tam nebudeme chodiť, tak si vlastne berieme prácu sami sebe navzájom. Keď tu píšete o dražobe v službách, zamysleli ste sa, že niekto musel zaplatiť za priestor a pohodlie, ktoré ponúka, že aj personál a tie profesionálne stroje niečo stoja? Všade človek počuje len ako má na všetkom šetriť, čo tak sa radšej zamyslieť ako viac zarobiť? Ako si pomôcť navzájom? Možno by stačilo sa zamerať na výchovu detí, ktoré všetko ničia, kradnú, nevedia sa správať a potom by nebolo treba všetko opravovať a tam dávať peniaze, bolo by na iné a mali by sme sa lepšie. So stáleho šetrenia ma bolí hlava, čo tak raz ísť do obchodu a kúpiť si na čo máme chuť alebo čo sa mi páči a nie stále pozerať na cenu. Nemyslím si, že by sme mali šetriť na kúsku oddychu, radosti alebo dobrého pocitu, ktorý máme. Veď si treba všimnúť, že keď si niekde posedíme, niekto nám to donesie, odnesie aj riad umyje. Keď si budeme všetko sami doma robiť, tak nevypadneme z domu a s nikým sa hádam ani nestretneme, lebo sú to zbytočné peniaze. Ku plastom sa prikláňam, lepšia je voda z domu
Lucka, z duše ste mi to napísali. Za každou dobrou kávou, za každým poctivým jedlom v reštaurácii (nie omrvenou tekvicou :-)) vidím prácu dotyčných ľudí a keď je to dobre odvedená práca, nemám problém ani výčitky, im zaplatiť. Čo sa kozmetiky týka – dá sa nájsť aj účinná, prírodná a cenou tomu zodpovedajúca kozmetika. Nekupujem masky alebo peelingy – tie si doma vyrobím sama, ale kvalitný krém (napr. aj od slov. výrobcu) alebo kvalitný arganový olej – nemám problém si priplatiť. Nekupujem vonné sviečky, stačí mi kvalitný esenciálny olej – je to zdravšie, má to zdravotný benefit a dlhšie to vydrží. Môj kameň úrazu, kde míňam s manželom v celku dosť sú knihy a časopisy. Už som časopis zredukovala na 3 ks, ale tie knihy… Snažila som sa to riešiť knižnicou, ale nové tituly tam nezvyknú mať, alebo len v takom obmedzenom počte, že človek na ne čaká aj pol roka-rok. Tak toto musím ešte určite doladiť.
Milá Ingrid, máte pravdu aj vo vašom uhle pohľadu a ako som písala aj ja si rada sadnem do reštaurácie na dobré jedlo. Mierila som skôr na pôžitkárske reštaurácie vyššej kategórie, kde sú tie ceny naozaj prestrelené a jedlo je prezentované skôr ako umelecké dielo, než veľa potravy. Je veľa poctivých reštaurácií, ale aj takých, ktoré už nevedia čo by si za veľmi priemerné jedlo nazvané honosne vypýtali. Stojím si však za tým, že je to skôr luxus.
Áno, súhlasím, všetko sa dá ale s mierou. Ísť občas aj na kávu, aj do reštaurácie, len nie na úkor toho, že si vyprázdnime účet, lebo žijeme len raz. Niekedy je potrebné sa zamyslieť, či si radšej niečo z tých peňazí neodložím, lebo sa môžu zísť aj na dôležitejšie veci. Ja osobne budem radšej menej pracovať a menej míňať, ako opačne, ale je to len môj osobný názor. Ďakujem za komentár …
Ja myslím, že autorka to rozhodne nemyslela tak, aby sme vysedávali doma a nič si nedopriali… Ale ani vaše riešenie – položiť si otázku, ako zarábať viac – nie je ideálne. Minimalizmus je o nájdení nového časového priestoru, o vyradení zbytočností, o jednoduchšom živote. Tráviť viac čas zarábaním peňazí, aby som si potom mohol kúpiť viac vecí, z ktorých väčšinu nepotrebujem, je len začarovaný kruh… Aj ja chodím rada na kávu, aj do reštaurácie, ale súhlasím s autorkou – s mierou…
Ooo, ano. Zrusit letaky do schranok. Mozem skromne povedat, ze mesacne usetrime vyse 100€, kt.by sme oplieskali na nakup sprostosti čo nepotrebujeme. Lebo ved „potrebujem ist do Lidlu, maju tam xyz..“ Jo, a keď som uz tam, tak ešte kúpim, hento a tamto.. a kazdy tyzden majú niečo, co sa hodi, a peniažky sa kotulaju, ved sú okrúhle…
Ahojte všetci… už nejaký ten rok používam app peňaženka z primabanky, kde si zapisujem každý jeden výdavok a príjem a priznávam sa.. som na tom závislá…. skúšala som nezapisovať, ale nezvládla som to… a vtedy si najlepšie uvedomíte za čo vyhadzujete. Pekný deň 🙂
Inak pre mna osobne ešte AliExpress appka je smrť plus neďaleko sieť nemeckej drogérie kde majú neskutočne veľa blbosti 😀 a ešte poľsky lacný reťazec kde majú blbosti do domácnosti.
Ali Express je presne to ako ste to opísala 🙂 neviem si predstaviť ten plastový smrad v ich čínskom veĺkosklade.
Chcela by som pridať ďalší bod – nakupovanie v second-handoch. Neverili by ste,aké krásne kúsky sa tam dajú nájsť. A to ani nehovorím,koľko ľudí mi veci z týchto „sekáčov“ pochválilo. Pre mňa ako pre študentku sú ceny v obchodoch nemysliteľné,sveter za 40€? Nie ďakujem, kúpim podobný pod 10€. Nehovoriac o tom,aký je preplnený svet handrami.
Presne tak…second handy sú top…plus ešte vy som pridala vymieňanie si oblečenia medzi kamarátkami.Čo sa nehodí mne,poteší kamošku a naopak…takto si vymieňame a posúvame oblečenie už roky…a keď teraz máme aj deti tak aj tehotenské a detské oblečenie…je to obrovská pomoc keď vám niekto len tal dá 3 tašky oblečenia pre novorodenca a po pár mesiacoch ho môžme zrecyklovať a posunúť ďalšej kamoške,ktorá je tehotná 😀
U nás výraznou položkou boli knihy, tak sme sa jedného dňa rozhodli, že ich nemusíme mať všetky doma, veď mnoho z nich sme čítali iba raz…. skrátka sme začali viacej chodiť do knižnice.
Výborný článok a odporúčania.
Kvalitná káva, kvalitná strava za rozumné peniaze len doma. Nová kaviareň, reštaurácia, keď sme na Tour de Slovakia. Na tom sa dá neskutočne ušetriť veľa peňazí.
Schvaľujem zrušenie TV, urobila by som to, keby som nemala viazanosť ešte 22 mesiacov ?
Moje odporúčania:
1. Obalkova metóda – prišla som na to, že mesačne to menej bolí, ak sa to šetrí postupne.
2. Mince v peňaženke – vždy, keď mám nejaké mince v peňaženke, vysypem si ich do pokladničky.
3. Nakupovanie v sekáčoch – nemám rada, ak má niekto také isté oblečenie ako ja.
4. Nákup v skle, napr. pivo – lepšie chutí a je zálohovateľné. Ostatné fľaše buď použijem na vodu, mlieko, limonády, smoothie, chia kaše….
5. Nákup do vlastnej tašky
6. Platba kartou – ak zaplatím kartou nad 200 €, mám účet zadarmo, napr. ak sa pozrieme na dnešnú cenu benzínu…
Určite by sa našlo ešte niečo viac…
Dobré tipy, ďakujem, myslím že obálková metóda je starý osvedčený spôsob, na ktorý sme zabudli 🙂
Myslíte, že ľudia, ktorí naozaj potrebujú šetriť, lebo veľa nezarobia, majú predplatenú káblovku, chodia na kávu do kaviarní, chodia do fitka, kupujú značkovú kozmetiku a podobne? Toto sú rady pre tých, čo majú dostatok financií a takéto šetrenie je pre nich nová zábavka na pár mesiacov, kým neobjavia novú.
Ja žijem v Bratislave, kde si veľa ľudí žije nad pomery. Viem si predstaviť, že mnohí ľudia takéto veci neriešia 🙂
Bohužial, nie je to úplne tak, Sama poznám ľudí, ktorí majú penazí málo, len tak tak vzchádzajú, ale nedokážu si odpustiť kávičkovanie, balené vody a vyvážať sa sa autom aj 200m. A potom sa stažujú, že nikdz enbol na dovolenke, a keď sa im trebárs chladnička pokazí tak jediné riešenie je požička
A preco robite (ne)skrytu reklamu na Starbucks, Lidl, Niveu a ine ked ste sa v newsleteri dusovali ako neznasate reklamu a linky a reklamy?
Milá Veronika, reklamou som myslela sponzorovaný link – ak by ma napríklad kontaktovala firma, a zaplatila by ma, aby som uviedla link na konkrétny produkt či slovo v článku, ktorý sa preklikne na produkt. Napríkla by som písala o káblovej televízii a v slove káblová televízia by bol preklik na konkrétnu firmu. Vyskakujúce reklamy pri čítaní stránok sa vyskytujú vtedy, ak ich poskytovateľ blogu dovolí, umožní na ne priestor a za každé kliknutie obdrží peniaze, ale je to jedna z foriem monetizácie blogu. Na mojom blogu nie sú takéto linky, nakoľko si webhosting aj celú stránku platím sama. Nepáči sa mi to, vyrušuje ma to a nemám to rada a preto nechcem, aby ani moji čitatelia boli ňou obťažovaní. Ak v článku spomeniem mená firiem, je to len suché konštatovanie – fakt. Ak sa mi nejaký produkt veľmi páči a používam ho, a chcem aby ste o ňom vedeli, lebo z neho budete mať úžitok, považujem to za užitočnú výmenu informácií – áno je to reklama ale nie sponzorovaná, netlačím ho nikomu preto, lebo mi za neho zaplatil. Na etickú reklamu si vyhradzujem právo 🙂 Ešte raz ďakujem za komentár. Pekný deň, Andrea
Pekný článok, myslím, že väčšinu z toho aplikujeme do praxe už mnoho rokov. Televízor nemáme už 6 rokov, deti pozerajú rozprávky z počítača v čase, ktorý sa hodí nám. Film 7x prerušený 10min reklamou nie je pre mňa zážitok, radšej si ho tiež pozriem z pc alebo ešte lepšie v kine.
Do reštaurácie na obed s rodinou ideme párkrát ročne, viac si to užijeme a doprajeme si lepšie jedlo, ako keby sme tam boli každý týždeň.
Jedným z najväčších problémov dnešnej doby je instantnosť. Všetko chceme ihneď a čo najviac, potom sme presýtení a vôbec si to nevieme užiť. Deti majú všetko, po čom túžia, a ani to nie, pretože nestíhajú mať túžby, ich priania sa plnia okamžite. Myslím, že našporiť si na niečo, po čom už dlho túžim, je pre mňa lepšie, ako si na to zobrať pôžičku a mať to ihneď. Pretože ta doba tešenia sa a očakávania robí danú vec exkluzívnou, nie jej cena a dostupnosť.
Knihy si cez rezervačný systém rezervujem v knižnici, občas na ne čakám aj rok, ale o to väčšiu radosť a pôžitok mám z toho čítania. A ak sa mi nejaká veľmi páči a viem, že ju chcem čítať opakovane, kúpim si ju. Tak si ročne prečítam aj 30 noviniek a stojí ma to asi 6 eur za ročný poplatok v knižnici. Doma tak nemusím mať obrovské priestory na skladovanie kníh, ktoré už čítať asi nebudem.
Pekný komentár
Pekný článok :). Ja pridávam tiež zopár tipov:
čaj si nekupujem, ale nazbieram a usuším vlastný. A ak kupovaný, tak sypaný.
Nakupovať chodím len s hotovosťou, a teda miniem len to, čo mám v peňaženke.
Tento rok sme si začali kupovať veci len na sviatky – narodeniny, Vianoce, meniny, ak niečo potrebujem a nesúri (čo sa týka 99% vecí!), tak čaká na sviatok – o to viac sa na to potom teším.
A ak si idem kúpiť oblečenie, tak ak ide 1 oblečenie do skrine, 2 kúsky idú von – a vtedy si vždy rozmyslím, či mám čo vyhodiť, ak nemám, nové oblečenie ešte nepotrebujem :).
To znie sympaticky, ale podľa zákonov matematiky…nenastane raz čas, kedy nebudete mať okrem tej jednej novej veci v skrini NIČ? To by som potom pri praní musela doma čakať nahá, kým sa mi to usuší…takže prať až v lete :):):)
Teoreticky áno, ale prakticky sa mi to ešte nestalo, nakoľko si vždy operiem tesne predtým, ako skončím nahá 🙂 V skrini máme vždy veci, ktoré nenosíme denne, najmä veci na cvičenie. Momentálne vlastním 4 páry nohavíc, štyri svetre, dve tričká a rotujem podľa potreby.
Ach. Áno. Práve mám v košíku na Ali 29 položiek. : /
Ešte aj ja skúsim 🙂
Zbavila som sa zľavových kartičiek, v DM drogérke na mňa čudne zazerajú 🙂
Ignorujem rôzne kozmetické vychytávky , ktoré nám pretláčajú mainstreamové časopisy.
Kvalitný krém mám, ale len jeden. A keď sa minie, kupujem ďalší. Volím skôr prírodnejšiu kozmetiku- kozmetika havlík ma nikdy nesklamala.
Takisto jeden kvalitný šampon pre deti, s manželom máme spoločný.
Dala som si stanoviť farebnú typológiu, takže nákupy oblečka a doplnkov sú na istotu a je ich ovelaaaa menej ako predtým.
Knihy nakupujem buď cez net alebo cez rôzne bazáre. Prípadne si požičiam od kamošky. Prečítané kúsky, ktoré už nemienim čítať, predávam zas ďalej alebo podarujem. Rozmýšlam, ktoré potraviny mi treba a čo z nich v najbližšej dobe uvarím. Keďže mám malý byt extra zásoby skoro nikdy nerobím. Rada si donesiem svôj obed do práce.
A posledná vec k tomu, finančne som na tom dobre, ale nemienim si zahltiť byt a život zbytočnosťami, preto fakt zvažujem, čo domov donesiem.
Ja si tiez „gratulujem“ – ani jeden bod sa ma vyslovene netyka. Kablovku sice mame, ale taku, kde mame automaticky archiv na 12 zakladnych programov a ostatne si mozeme natocit, takze si zapnem to, co chcem naozaj vidiet a reklamy si pretocim (a televizor aj pozeram). Zvysok no samozrejme nie som taky zgrlos, ze by som si nedala vonku kavu, jedlo, nekupila si ked fakt potrebujem flasku vody, ale nie je to rozhodne casto ako niektore okocikovane matky co vezmu deti do nakupneho centra a na kavicke a v restike nechaju denne 20 eciek. Kozmetiky mam vcelku dost, ale je to bio a vsetko denne pouzivam (aj to som dlho pouzivala „nic“, len mi to prestalo stacit).
Za mna co mi napada za co ludia vyhadzuju bezne zbytocne peniaze su 1. igelitky (milioooon igelitiek vsade, vsade!) a 2. predrazene telefony a s nimi predrazene pausaly. Myslim si, ze vacsina Slovakov svoj telefon nevyuziva ani na 5 % a napriek tomu zan dokazu platit otrasne peniaze, pausaly, ktore neprevolaju a podobne.
Ja najviac vyhadzujem peniaze na to, že si nechávam všetko na poslednú chvíľu a potom ma to stojí oveľa viac. Pri cestovaní napr. nákup leteniek, cestovných lístkov, booking ubytovania, v normálnom živote napr. kúpa zimných topánok (kupujem, až keď sa v tých, čo mám, nedá chodiť a potom už berem prvé, čo sú ok), alebo celkovo vecí, ktorých nákup odkladám tak dlho (ešte to chvílu vydrží…) , že už ich potom fakt okamžite potrebujem a musím kúpiť aj za vyššiu cenu. To je tá odvrátená strana minimalizmu 😀
Dakujem za príspevok, myslela som ze je to len moj problem 🙂
Toto si neviem predstavit! Ked vidim, ze nieco dochadza, mina sa, odchadza alebo zistim, ze mi treba tak zacnem s patranim. Mam samozrejme vyrobky, ktore kupujem stale tie iste, ale to sa neda pri vsetkom. Takze nabehnem do obchodov, prejdem internetove obchody, riadne zvazim, rozhodnem sa a nakoniec si kupim to, co si u mna ziska prve miesto, aj to stale s dostatocnym predstihom.
mňa sa tiež nič netýka, ale je to aj tým že žijem v malom meste kde mám po pravej strane park, po ľavej park a za domovou záhradou les. Takže s dcérkou od malička beháme po
vonku bez peňaženky. Najdôležitejší tip je: premýšľať! čokoľvek si idem kúpiť rozmýšľam či to potrebujem/ponosim, dcérka potrebuje/ponosi, či to vydrží. Snažím sa na zahrade si niečo malo dopestovať a keďze jeme ináč, tak sa vlastne stravujem len doma – mám zásoby základných suchých potravin a z ovocia (ktore mi niekto dal alebo som niekde nazbierala) nazavarane na celu zimu. ovocie v supermarkete nekupujem, zeleninu minimálně – kupim si biodebničku alebo donesiem z miletičky keď som doma v bratislave. dcerka – 7 a pol roka – este v živote nepotrebovala žiaden liek. vlastne hej – kupila som jej vincentku do nosa a ked došla, tak tam už dávám len vodu so soľou.
a ked idem sama na dovolenku, tak len vlakom, busom a hlavně stopom, spím u ľudi doma a krajinu tak skutočne spoznám. pamiatky su predsa dnes na google view..
a v poslednych rokoch je u mňa top destinacia Slovensko :))
kozmetiku skoro netreba – a oblubene veci si kupim raz za rok v nejakej akcii a držím v chladničke, aby vydražili.
dcerka vie, ze darceky dostáva len na narodeniny a Vianoce, ale aj to
už zrušim, pretoze je stále veľa (inych) členov rodiny, ktori to tak nevidia …
Niet čo dodať, skvelé. 🙂 Ďakujem za komentár!
Dať veci opraviť. napr. Pred príchodom zimy som hútala, že potrebujem nové čižmy. Keď som zistila, že tie čo sa mi páčia majú trojcifernú sumu, hneď ma prešla chuť. Zistila som, že tie dva páry vysokých kvalitných kožených čižiem čo mám doma sú v dobrom stave, veď sa o nich pravidelne starám, krémujem, akurát majú zničené podpätky. Šup s nimi k obuvníkovi. Výmena na jednom páre ma stála 10 eur. Takže moje 4ročné a 3ročné čižmy mi vydržia minimálne ešte túto zimu. Oplatí sa investovať do kvalitných vecí a rovnako tak aj do starostlivosti o ne. 🙂
Presne to môj muž stále hovorí .. radšej pár vecí a treba sa o ne starať. Lebo aj tá najsamlepšia značka sa rozpadne ak kašleme na ošetrovanie a jemné pranie atď….
Áno, výborný text !
Ano pravdive citanie
Mne sa páči, ako nakupuje môj manžel. Nakupuje podľa jednotkovej ceny. Vie koľko stojí „kilo“ normálne a kilo v akcii. Nielen kilo mäsa, múky alebo jabĺk, ale aj kilo jogurtu, kilo masla alebo kilo chrumiek. Navyše kupujeme viac menej tie isté výrobky, aj preto, že máme v rodine celiakiu tak aby sme nemuseli stále čítať nápisy. Ďalší dobrý tip je vylúčiť používanie mydielok na wc (chúďatá ryby), potlačených a/alebo voňavých toaleťákov, používanie rôznych osviežovačov vzduchu a aviváže (tú používam iba na deky a niektoré svetre). Asi pred rokom som prešla na obyčajný žihľavový šampón zo „socíku“, ktorý niekedy preložím používaním tuhého šampónu – a zrazu mi stačí umývať vlasy raz za týždeň. A ešte jeden tip: teplá voda. Viem koľko stojí kubík a (u nás je dosť drahá a tak si strážim jej spotrebu) – kúpeme sa výnimočne, sprchujeme sa. Keď sa kedysi deti kúpavali častejšie, tak sme zohriali vodu na plyne (aj to muž prerátal – vyšlo to o veeeeľa lacnejšie) a spolu so studenou dali do vane. No a ja si neviem vynachváliť knižnicu – máme aktívneho vedúceho knižnice, ktorý sa snaží držať krok s dobou a keď si chcem prečítať nejaký titul, tak sa ho opýtam, či ho nechce kúpiť pri najbližšom nákupe. No a potom sa teším, keď ho kúpi :-).