Ak si v depresii, žiješ v minulosti, ak trpíš úzkosťou, žiješ v budúcnosti. Ak cítiš pokoj, žiješ v prítomnosti. Lao Tzu
Odhad odborníkov je alarmujúci: počet ľudí trpiacich depresiou rapídne narastá a to aj napriek tomu, že netrpíme hladomorom, nemáme vojnu, jedlo nám doručujú až domov, v obchodoch je Black Friday, doma má skoro každý plochú telku a vysokorýchlostný internet. Aj tak to s nami ide dolu vodou. Experti to volajú: choroba modernej doby.
Čo nám sakra je?
Ruky hore všetci, čo máte v okolí niekoho, s kým to nie je úplne …okey.
Depresia jesenná, depresia situačná, depresia postnatálna, depresia vážna.
Nie je to sranda. Je možné sa jej vyhnúť, obrniť sa?
Sťažujeme sa, sme negatívni, nespokojní, hľadáme štastie a naplnenie v živote. Keď vidím v kníhkupectve ďalšiu knihu s témou pozitívneho myslenia, otvára sa mi nožík vo vrecku. Rýpanie v hlave nie je môj rolinsovsky povedané ,,šialok kávy“.
Depka sa obtrela aj o mňa a s plnou vážnosťou konštatujem: problémom bol prebytok. Nepíšem teraz o klinických stavoch, ale o takej všeobecnej nespokojnosti zo životom, ktoré sa začína ako depka obyčajná až vyústi do stavu, keď nie je cesty späť bez odbornej pomoci.
I keď v mojom prípade to bola depka skôr situačná: bola som na mieste kde som byť nechcela a nemohla som to zmeniť – vznikol duševný pretlak. Jediné čo mi chýbalo, bola akceptácia dočasného diskomfortu.
Minimalizmus bol pre mňa obrovský štartér, aplikovala som bod číslo 4 a úľava nastala okamžite. Minimalizmus prebudil v mojom mozgu nové zákrutky a spravil zo mňa iného človeka.
Nazývam to postupná duševná pohoda. Začneš doma, upraceš si v hlave, povieš zbohom toxickým upírom v tvojom okolí, a zrazu zistíš že máš vlastne v sebe obrovskú silu cítiť sa fajn.
Vrátim sa k pôvodnej otázke: Čo nám teda sakra je?
Rada sa na veci dívam stoicky a s odstupom. Ľudstvo upadá do depky a ja sa vlastne ani nečudujem. Pozrime sa ako žijeme. Rúcajú sa nám základné piliere.
Tie ktoré všetci veľmi dobre poznáme a nič s nimi nerobíme. Akoby hluchému púštali symfónie, však?
Vidím to na sebe, ak si rúcam moje základy, idem za čiaru mentálnej pohody.
Dôvod číslo 1: Poriadne nespíme. Aby človek normálne fungoval, potrebuje 7.5 až 9 hodín pravidelného spánku. Sedem až deväť!!! Si povieš že som sa zbláznila, kto má čas toľko spať. No veď práve. Do polnoci na kompe dorábaš prezentácie, spánková hygiena pozostáva z rituálu, že si umývaš zuby počas toho ako si prezeráš newsfeed na Instagrame a ráno ťa z postele ťahá pár volov. Vo výťahu všetci svorne zívajú a poobede to bez redbullu s kávou človek nedotiahne do konca. Toto je život?
Riešenie: Aspoň hodinu pred spánkom vypni elektroniku, spi vo vyvetranej chladnej izbe a vstávaj v ten istý čas, žiadne vyvaľovačky cez víkendy. Ak chceš vstať o piatej, šup do postele o deviatej, ak chceš vstať o šiestej, šup do postele o desiatej. Vyskúšaj, uprav, nastav podľa seba a za dva týždne vstávaš a) bez budíka b) včas c) plná energie.
Budeš sa cítiť ako úplne nový človek. P.s. Dva týždňe dozadu som zostala hore do polnoci kvôli blogu vám a spamätávala som sa z toho 48 hodín. Blé.
Dôvod číslo 2. Odpojili sme sa od prírody. Vráťme sa o pár storočí dozadu – ľudia žili v prírode, z prírody a pre prírodu. Denne obklopení stromami, rastlinami s celodenným prístupom čerstvého vzduchu a večerného meditovania pod hviezdnou oblohu. Dnes si všimneme prírodu akurát tak z idúceho smradľavého auta, vo vysadených kvetináčoch a kúskoch zelene bojujúcej o prežitie. Polovysušená tujka v mestskej záhradke sa neráta. Prírodu necítime, prestali sme z nej čerpať a rozumieť jej. Sme súčasťou planéty Zem a tvárime sa, akoby sme tu boli len na návšteve a ďalšia stopka je Mars. Už si to tam pripravujeme nie?
Riešenie: Choď von, do skutočnej prírody, nie zase sadať na lavičku v meste. Daj si záväzok, že aspoň 2 x týždenne pôjdeš do lesa, naozajstného lesa alebo vylezieš na ten najvyšší kopec aký nájdeš, či tú najširšiu lúku, akú máš v okolí, rozbehneš sa a ………nadýchaš sa zhlboka čerstvého vzduchu.
Tak, aby si cítila celé pľúca, a zavrieš oči a budeš tú prírodu cítiť celým svojím bytím, budeš cítiť život. .
Chceš terapiu? Odporúčam ísť na samotu u lesa aspoň na týždeň. Takú fajnú, kde si nosíš vodu zo studne, nemáš oheň, keď nerozložíš a zješ len čo nazbieraš v lese a pokiaľ vystačia špajzové zásoby. Hlúpe myšlienky a starosti sa scvrknú na malú kvapôčku rannej rosy. Koniec poézie. Vidíte, čo so mnou robí príroda? 🙂
Dôvod číslo 3: Domov plný harabúrd.
Pozri sa čo máš doma a pozri sa ako sa cítiš. Depresívni a negatívne naladení ľudia žijú v prekúrených, nevyvetraných a zaprataných bytoch, kde je stále pustená telka. V bordeli sa človek nedokáže sústrediť ani relaxovať. Sadneš si na gauč a máš pocit, že ešte stále musíš niečo dorobiť, alebo sa opustíš a klesneš na dno bažín svojich zbytočností. Si frustrovaná, lebo nevieš nič nájsť, máš pocity viny lebo by si chcela byť viac poriadna, viac, organizovaná, viac to a ono.
Ako by ti malo byť ak nie na úplne prd? Riad v dreze, plný šatník oblečenia, z ktorého ti polovica nesedí, neustlaná posteľ, Everest nevypratého a neožehleného prádla. Mňa by z toho piclo. Eh, veď ma skoro aj piclo.
Riešenie: Zdvihni sa z gauča, otvor dokorán okná, vyvetraj, prezleč a usteľ si posteľ, uprac tak aby si sa vedela hýbať a daj do koša všetko to, čo ti stojí v ceste, aby si mohla slobodne dýchať. Vytrieď všetky tie krámy, čo sú ti nanič, zbav sa negatívnych vecí, bulváru, fotiek bývalého, účteniek, papierov, všetkých hovadín čo doma nájdeš. Vyraz to so svojho života a garantujem ti, že sa budeš cítiť ako na vrchole egyptskej pyramídy. Tá slobodaaaaaa.
Prestaň pozerať depresívne filmy, počúvať depresívnu hudbu a čítať negatívne správy. Ja viem Schindlerov zoznam je úžasný film, aj tá nová kniha od Jo Nesbo, je ti to však treba? Pusti radšej hudbu, čo ťa nakopne k životu, pozri si starú českú komédiu, ktoré ťa rozveselí, kúp si voňavé kvety do vázy, premaľuj si steny na upokojujúcu farbu. Minimalizmus je najlepší vitamín na sivú náladu.
Dôvod číslo 4: Nehýbeš sa
Celé dni funguješ vo svojej hlave, sedíš na zadku v kancli s vydýchaným vzduchom a prejdeš sa maximálne na obed alebo na zastávku električky. Čuduješ sa, že je tvoja duša zatuchlá ako celé tvoje odignorované zabudnuté telo? Aha telo? Hej to je to, čo je od krku dole a všimneš si ho, až keď bolí dolný stavec. Ukáž mi vydepkovaného športovca, či človeka, čo si vlastnými rukami stavia dom, či záhradkára, čo sa celý deň lopotí vonku. Hýb sa. Nie je jednoduchší spôsob na svete, aby si sa cítila lepšie. Rozpumpuješ srdce, rozohreješ si krv a zbavíš sa toxínov. Bonus: nebudeš mať čas uvažovať nad starosťami.
Riešenie: Zobuď sa z letargie a choď so sebou niečo robiť: obuj si tenisky a choď sa prejsť, zabehaj si, pusti si na youtube Pilates lekciu, choď do roboty kúsok pešo, pohrab lístie v záhrade, začni niečo manuálne robiť aspoň 30 minút denne. Musíš sa pravidelne každodenne fyzicky hýbať, inak ti z tej nečinnosti narastie brucho a preskočí v hlave. A to že nemáš čas, je blbá výhovorka. Ak nejakú máš sem s ňou a hneď ti ju vyvrátim.
Dôvod číslo 5: Ješ sprostosti.
Hádžeš do seba smeti a cítiš sa ako … smetiak. Ráno do seba hodíš kávu s Horalkou, na obed zhltneš vyprážaný syr s tatárkou a na večeru si namažeš chlieb s paštétou. Instantné polievky, zabalené skratky, čokoládky na nakopnutie energie, prázdne karbohydráty, sladké vody, tučné omáčky – komu by z toho nebolo na umretie?
Riešenie: Začni sa normálne stravovať . Nalož si na tanier výživné jedlo plné zeleniny, mäsa a zdravých karbohydrátov 2-3 x denne. Prestaň celý deň niečo zobať. Sústavné prežúvanie jedla je určené pre dobytok, zamestnáva žalúdok, spomaľuje myslenie a je znakom nudy a apatie. Odporúčam ti pozrieť si prerušovaný pôst. Minimalistickejšie a prirodzenejšie jedenie nepoznám. Nejedz nič, čo vyrobili v labáku a nič, čo sa rozloží na vzduchu až za mesiac. Na nete je zilión blogov ako jesť ako človek. Nejaký si nájdi a drž sa ho.
Záver:
Sme prejedení, obézni, podvýživení, vystresovaní, preťažení, leniví, nemáme dosť vitamínu D, nespíme dosť a sme sociálne izolovaní. To by zložilo aj slona.
!!!!! PRÁVE PRETO:
Pracuj denne na svojich pilieroch.
Trend pozitívneho myslenia nás presviedča o tom, že sa musíme cítiť super každý deň celý deň. Je úplne normálne cítiť sa nanič.
Otázka je, ako na blbý deň zareagujeme.
Ideme nakupovať, alebo si ideme zabehať?
Zožerieme tabuľku čokolády, alebo si upečieme s deťmi ovocný koláč?
Tu je ten rozdiel. Byť pripravené na deň debil a obrátiť ich vo svoj prospech. Vedieť, ako na ne.
Všimni si ten paradox: akože odmeňovanie sa za nič moc deň vedie ešte k väčšej depke. Nefunguje to. Presne takto vznikajú závislosti: shopoholizmus, alkoholizmus….iný ….izmus.
Moji starí rodičia nemali čas mať depky. Celý deň pracovali v záhrade, pestovali ovocie a zeleninu, chovali sliepky, zajace, od svitu do mrku mali čo robiť. Ak by som mojej 82 ročnej babke chcela vysvetliť, čo depka je asi by na mňa pozrela dosť nechápavo. Podľa mňa by odpovedala niečo v zmysle: ,, Juj dievča zlaté, a ty nevieš čo od dobrej roboty so sebou? Hybaj čistiť so mnou jablká. „
Ak nič nefunguje, asi je čas pozrieť sa aj na iný dôvod, a to či nám nie je príliš dobre.
Nuda, nedostatok stimulácie?
Pusti sa do práce, vymysli niečo, nauč sa niečo, začni kreatívne dačo vyrábať a zamestnaj si ruky.
Polož si otázky: Kde mám v živote prebytok? Kde môžem ubrať? Kde mám toho priveľa?
Menej je viac.
A zase sme doma.
Máš nejaký dobrý nápad, ako porážaš depku ty?
Clanek pekny, ale je hlavne o dusevni hygiene a predchazeni depresi, pripadne o lecbe blbe nalady… protoze kdyz uz skutecna deprese na nekoho padne, je tezke sebrat silu vubec vstat z postele. Ztratit chut k zivotu je ta nejdepresivnejsi nemoc ze vsech… bohuzel neni to jednoduche. Ale je pravda, ze v lecebnach dbaji na pravidelny rezim a manualni cinnosti jako zaklad lecby vsech psychickych nemoci.
Ďakujem, áno taký bol aj môj zámer, ku klinickej sa neodvážim vyjadriť, i keď mám pocit, že aj to je teraz trendy a v mnohých prípadoch vyvolané konzumným, lenivým spôsobom života a vŕtaním sa v minulosti alebo trápením nad buducnosťou.
Uplne ako na zavolanie clanok…prave mi den zacal od veci. A tak dakujem za inspiraciu, idem pozbierat deti a vyrazame na nas lokalny kopec, vyslap hodina a pol ??
Dobrý plán! Podarilo sa? Endorfíny zo šľapania na kopec sú super a trvajú dlho. Aj kilečká idú dole. Ďakujem 🙂
Ďakujem, presne toto som teraz potrebovala.
Pred pár mesiacmi som sa inšpirovala a vygruntovala som náš byt. Teraz celé dni chodím a kochám sa, ako máme pekne, ako všetky veci majú svoje miesto a vytešujem sa, že aj manžel a dcéry udržujú poriadok, lebo už vedia, kde čo patrí (stačilo povyhrážať sa, že ak fľašu od vinei alebo piva nájdem tam, kde nemá byť, že ju vylejem a hodím do separovaného odpadu – a okamžite sa naučili odkladať všetko na svoje miesto).
… lenže medzičasom sa mi zdalo, že mám zrazu vo všetkom systém a kopec času a tak som si nabalila na seba kopec roboty (neplatenej, aj keď užitočnej) a teraz depkačím, že nič nestihám, pracujem po nociach, celé doobedia prespím, no amen-dolores. Vďaka tomuto článku som sa rozhodla, že si UPRACEM AJ V PRACOVNÝCH POVINNOSTIACH (robím z domu, bez šéfa, to sa dá).
Takže milá minimalistka Andrejka – ĎAKUJEM, si veľmi užitočná „mašinka“.
Ďakujem Katka, teší ma to veľmi ! 🙂 Myslím, že človek musí byť v tejto dobe extrémne selektívny, čomu venuje svoj čas a pozornosť, hlavne počúvať svoje telo a aj vnútorný hlas. Ja som sa konečne naučila necítiť sa blbo, keď nič nerobím, lebo aj to ničnerobenie je veľmi dôležité.
Vyborny clanok! 🙂 dakujem
V poslednom case citam tvoj blog pravidelnejsie, paci sa mi ako po lopate davas niektore veci.. ziadne okolky.
Prosim ta o radu, ako riesit ne-skladovanie vytvorov mojej dcery, ma naozaj talent ale denne nam tu pribudaju kresby, mnohe odkladam ze si ich dokonci..ale nedokonci.. a dalsie odkladam lebo sa mi naozaj velmi pacia a je mi ich luto vyhodit.
Vdaka ze inspirujes k minimalizmu a aj tento clanok o depke je fakt konstruktivny. Velmi mi chyba priroda, v nasom meste ani blizkom okoli nic nie je..sama rovina bez lesov..
Milá Juliana, pozri sa na to inak, neviem koľko rokov má tvoja dcérka, možno 5 či 6 alebo aj menej, ak sa rozhodneš odložiť každý jeden výtvor a za mesiac ich máš povedzme 20, to je za rok 240 výtvorov x 10 rokov kým nevyrastie — 2400 výkresov za celé detstvo a to nie sme ešte ani pri fotkách 🙂 Moja rada je takáto, nechaj si zopár srdcu drahých a sprav si nejaký album, alebo vyčlen jednu škatuľu a to nech je limit. Môžeš spraviť ešte to, že si ich vystavíš a pokocháš sa a až po čase ich vyhodíš. Môžeš si ich pred vyhodením odfotiť a skladovať digitálne. Nevenuj tomu prosím však príliš veĺa tvojho času. Moje motto je že nechcem deťom detstvo dokumentovať, nie som archivár, chcem byť taká mama, aby si na to detstvo spomenuli v hlavičke, že aká som bola mama. Tie výkresy si ona v neskôr pravdepodobne ani nepozrie (tínedžeri majú už iné problémy 🙂
Neviem kde bývaš presne, ale ak je to úplná nížina (moja rodina je DS) – skús nájsť krásu aj na poliach a bočných cestičkách. Ja som dlhé roky tú krásu na nížine nevidela, teraz ju vnímam inak, a rada sa v nich prechádzam (uvidíš aj srnky, zajace). Občas stačí ísť autom ak máte možnos’t a nájsť si ten svoj kúsok prírody. Bývam v hlavnom meste a medzi panelákmi máme štastie na lesy. Slovensko je krásna krajina. Žila som v severnom Nemecku a ver mi sivé rovinaté plochy dobre poznám. Dá sa.
Ďakujem za povzbudivé slová a som rada že článok pomohol 🙂 Andrea
Milá Juliana, pozri sa na to inak, neviem koľko rokov má tvoja dcérka, možno 5 či 6 alebo aj menej, ak sa rozhodneš odložiť každý jeden výtvor a za mesiac ich máš povedzme 20, to je za rok 240 výtvorov x 10 rokov kým nevyrastie — 2400 výkresov za celé detstvo a to nie sme ešte ani pri fotkách 🙂 Moja rada je takáto, nechaj si zopár srdcu drahých a sprav si nejaký album, alebo vyčlen jednu škatuľu a to nech je limit. Môžeš spraviť ešte to, že si ich vystavíš a pokocháš sa a až po čase ich vyhodíš. Môžeš si ich pred vyhodením odfotiť a skladovať digitálne. Nevenuj tomu prosím však príliš veĺa tvojho času. Moje motto je že nechcem deťom detstvo dokumentovať, nie som archivár, chcem byť taká mama, aby si na to detstvo spomenuli v hlavičke, že aká som bola mama. Tie výkresy si ona v neskôr pravdepodobne ani nepozrie (tínedžeri majú už iné problémy 🙂
Neviem kde bývaš presne, ale ak je to úplná nížina (moja rodina je z DS) – skús nájsť krásu aj na poliach a bočných cestičkách. Ja som dlhé roky tú krásu na nížine nevidela, teraz ju vnímam inak, a rada sa v nich prechádzam (uvidíš aj srnky, zajace). Občas stačí ísť autom ak máte možnos’t a nájsť si ten svoj kúsok prírody. Bývam v hlavnom meste a medzi panelákmi máme štastie na lesy. Slovensko je krásna krajina. Žila som v severnom Nemecku a ver mi sivé rovinaté plochy dobre poznám. Dá sa.
Ďakujem za povzbudivé slová a som rada že článok pomohol 🙂 Andrea
super článok
Uz len amen dodat. A rolinsovky sialok kavy ma dostal. Myslela som, ze ostal len v mojom slovniku ?
Haha, Šialok je klasika, ktorá sa zapíše do análov slovenského synonymického slovníka.
Andrejka, len nedávno som vďaka kamarátke objavila tvoj blog a musím povedať, že ma poriadne motivoval a nakopol. Myslím, že nič nie je náhoda, prišlo to v pravý čas, keď som aj sama cítila, že potrebujem upratať na všetkých frontoch. Knihu som zhltla takmer za jeden večer. Prvú vlnu triedenia mám za sebou, ale bude ich pekne veľa, lebo som škrečok a stále ostáva príliš veľa vecí 🙂 Upratovanie v domácnosti ide ruka v ruke s poriadkom v hlave a to som teda nutne potrebovala. Ďakujem za nové výzvy a úžasný priamočiary a vtipný štýl písania 🙂
Je mi potešením a ďakujem 🙂
Poviem len dve slova 😉 “Bomba článok”
ĎAKUJEM
Myslím že ste dievčatá zabudli na to najdôležitejšie prečo máte depky, chýba tam bod kde je sex, ale ten opravdový prírodný, živočíšny….taký že všetku depresii vyženie z hlavy , tento článok mi poslala manželka -tak mi nedalo nereagovať dievčatá ????, inak ostatné dobré myšlienky
sex pre ženy nie je tak životne dôležitý ako pre mužov. Takže ak má chlap depku, tak určite tam sex nesmie chýbať vo vzťahu. Ale toto písala žena prevažne ženám 😉
Ahoj Andrejka!
Toto je článok plný takého múdra! Veľmi rada sa k nemu opätovne vraciam, ako aj k iným, ale tento má ozaj „svoje čaro“.
Ďakujem za takéto slová, si veľkou motiváciou 🙂