Dala si sa na cestu minimalizmu a stále to nie je ono.
Máš pocit, že donekonečna len vytrieďuješ a nevidíš svetlo v tuneli.
Kde je tá sľubovaná sloboda?
Lidičky, za posledné mesiace sa s minimalizmom roztrhlo vrece. Blogy, články, knihy a časopisy radia, ako vytriediť, uložiť, zredukovať.
Niekedy ma z prebytku informácií o vytrieďovaní bolí gebuľa. Väčšina informácií nie je o tom ako zredukovať, ale ako si pekne doradu poukladať, poupratovať.
Mám pre vás dobrú správu. Môj byt väčšinou nie je uprataný, nakoľko moje deti majú o poriadku inú predstavu ako ja. Nemá zmysel behať za nimi s handrou a metlou a snažiť sa dosiahnuť métu dokonalosti.
Minimalizmus nie je ani o super zorganizovanom či sterilne čistom byte. Ak sa u teba z podlahy dá jesť a na kuchynskom stole operovať, je čas si nájsť aj iné hobby:)
Netúžim po byte z katalógu. Bolo obdobie, keď som ho taký mala, ale vtedy u nás pracovala filipínska slúžka na plný úväzok 9 hodín denne.
Čo je to ten minimalistický domov? Kedy môžeš povedať, že si dosiahla cieľ?
Keď nemusíš stále niečo hľadať.
Keď sa môžeš vykašľať pár dní na domácnosť, a dáš ju do poriadku za necelú hodinku, ak sa hecneš.
Keď si vieš s kľudom sadnúť a nemáš pocit, že stále musíš niečo dorábať.
Minimalistický domov nie je len o jednoduchšej domácnosti, ale aj o zmene myslenia. Zredukuješ domáce práce na minimum a potom sa nimi prestaneš neustále zaoberať.
Ja tomu vravím udržiavacia fáza, až kým deti neodídu na strednú školu.
Žijeme tak normálne, aby sme mali všetko kde to patrí, tak akurát, ani veľa ani málo a hlavne aby nás nezožrala špina.
Raz príde čas, keď bude všetko čisté, a tam, kde to položím.
Raz príde čas, keď nebudú ocapkané okná, zalepená klávesnica, obkreslené steny a koberec, čo je nutné denne vysávať.
Kedysi som bola posadnutá domácnosťou a teraz vidím, že je to márne stratený čas. Maximálne úsilie v maximalistickom baraku.
Ak si skúsila minimalizmus a stále máš ďaleko od spomínaného cieľa, dôvody sú rôzne. Musíš zmeniť taktiku. Zhrniem päť najpodstatnejších. Prečo ti vyhadzuje error v systéme?
1.Musíš nepotrebné veci ODSTRAŇOVAŤ.
Minimalizmus je o redukcii vecí, nie o ich ukladaní rovno, zvislo či nakrivo.
Organizácia neporiadku je kolosálna strata času.
Minimalistickú domácnosť môžeš mať aj keď nie si zorganizovaná. Nebudeš mať síce veci podľa pravítka v komínikoch, ale vieš čo máš, kde máš a koľko máš. Košíky, sklenené fľaše, škatule a všetky tie veci na odkladanie sú … veci na odkladanie vecí. Sú veľmi fajn, ale zaobídeš sa aj bez.
Spýtaj sa: čo vieš dnes úplne odstrániť zo života? Ak sa nevieš z prebytku vymotať, máš stále PRÍLIŠ VEĽA.
2. Minimalizmus je dlhodobý proces.
Ja viem, Marie Kondo to dá za jeden diel seriálu, ale ty nie si rozprávková Víla Amálka. Trvalo mi 3 (slovom tri) roky, kým som si konečne povedala že „hurá, už sa to rysuje“.
Neočakávaj, že to zvládneš za víkend, ani za mesiac. Keď si dáš dvakrát namiesto dukátových buchtičiek ľadový šalát, tiež neschudneš hneď desať kíl (bohužiaľ:).
Celé to minimalizovanie bude istý čas trvať a nevzdávaj sa. Začni pomaly a pravidelne a raz sa tam dostaneš. V cieli nebudeš bez potu, ale úľavu pocítiš každým krokom vpred.
3.Bez nemilosrdnosti to nejde.
Je mi to ľúto, srdce mi krváca, ale ak sa nenaučíš veci kruto vyhodiť ku kontajneru, nepohneš za ďalej. Nie je to ideálne riešenie, ale niekedy to je posledné a jediné riešenie.
Čo sa dá recykluj.
Čo sa dá, daruj kam len môžeš.
Čo sa dá, hoď do ohňa.
Čo sa dá, predaj.
Ale ak sa stále dívaš na hromadu vecí, s ktorými napriek všetkej snahe nevieš kam z konopí, vyhoď ich.
Pouč sa z tejto životnej etapy. Nie je to ekologické, nie je to zero-waste, ale táto bolesť z premárnených peňazí na hlúposti nech je katalyzér k zmene nákupných zvykov a aj celého konzumného života.
Všetko to, čo v budúcnosti nekúpiš už nikdy neskončí v kontajneri. Let it go!
4.Na každú etapu minimalizmu musíš dozrieť.
Skús sa pozrieť na tvoj majetok z inej perspektívy. Reprezentuje táto vec skutočne teba, alebo len nejakú predstavu, či sen?
Nestačí povedať zbohom iba starým, hrdzavým, deravým alebo ošúchaným zbytočnostiam. Na hĺbkovú redukciu prebytku sa musíš naučiť povedať zbohom aj veciam krásnym, veciam novým, veciam drahým.
Môžeš ich milovať, môžu sa ti páčiť ale ak ich nepoužívaš a nepotrebuješ, ich uskladňovaním brániš spraviť miesto iným dôležitejším veciam.
Zbav sa všetkého, čo nie je v súlade so životom, aký chceš žiť.
5.Nečakaj na smrť, aby si sa s niečím rozlúčila raz a navždy.
Ak máš problém so zbavovaním sa sentimentálnych vecí, ponúkam ti veľmi silnú pasáž z knihy Nová Zem od Eckharta Tolleho. Čítam si ju vždy, keď sa ťažšie rozhodujem.
„Navštevoval som (ako duchovný poradca) dva razy do týždňa jednu ženu. Jej telo bolo celé prelezené rakovinou. Bola to učiteľka medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou a lekári jej dávali iba pár mesiacov života.
Jedného dňa ma privítala nesmierne rozrušená a rozhnevaná. „Čo sa stalo?“ spýtal som sa jej. Jej diamantový prsteň s veľkou finančnou hodnotou sa stratil a ona bola presvedčená, že jej ho ukradla žena, ktorá sa chodila o ňu starať.
Spýtala sa ma, či sa má snažiť najprv konfrontovať opatrovateľku, alebo má radšej ihneď volať políciu. Povedal som jej…. v prvom rade jej radím zamyslieť sa nad tým, nakoľko je dôležitý jej prsteň, alebo čokoľvek iné v tejto fáze jej života. „Nechápete to“ – povedala. „Bol to prsteň po mojej starej matke. Nosila som ho každý deň, kým mi neopuchli ruky od choroby. Je to pre mňa viac ako prsteň. Ako môžem byť pokojná? „
…… Povedal som jej vtedy: „Opýtam sa vás pár vecí, ale neodpovedajte mi na ne hneď. Počkajte, či na ne dokážete nájsť odpoveď vo svojom vnútri:
Ste si vedomá toho, že sa zrejme z určitých dôvodov budete musieť svojho prsteňa vzdať? Koľko času potrebujete navyše nato, aby ste sa ho dokázali vzdať? Keď sa ho vzdáte, budete znamenať menej ako s ním? Má strata prsteňa nejaký vplyv na to, kým ste?
Odporučila by som ti prečítať si celú knihu Nová Zem, aby si pochopila, prečo sa ľudská myseľ rada identifikuje s vecami a ako funguje naše ego.
Byť schopná povedať: „stačilo, mám dosť“ je veľmi oslobodzujúci pocit.
Darí sa ti zbavovať sa vecí bez problémov? Kde stojíš na brzde? Napíš mi do komentárov, budem sa tešiť.
Miroslav says
Bez nemilosrdnosti to nejde – veľmi trefné pomenovanie !
Lucia says
Uplne suhlasim, ze je to beh na dlhe trate. Tolleho som nieco precitala, Novu Zem zatial nie, ale vynatok mi prehovara do duse, dakujem.
Uz som vselico bola schopna pustit, par veci ostava, napriklad sperky. Uz ich nie je vela, ale vacsinu nenosim. Hadam v dalsej faze pride uz aj na ne ?
Viktoria says
Na veciach, ktoré sa raz určite budú hodiť. 😉 veci, ktoré zdanlivo vyzerajú ako zbytočné a vždy, keď sa ich zbavím, nastane situácia, že mi chýbajú ?
Zuzka says
Začala som veci darovať, niektoré sa mi podarilo aj predať cez bazár. Vrcholom bolo keď sa ma ľudia začali pýtať, že či som si istá, že tých drahých kvalitných veci sa chcem naozaj vzdať. Reku, zavadzaju mi, tak preč s nimi. Radšej tak vytvorím miesto pre niečo hodnotnejšie v mojom živote a nie pre niečo drahšie.
Monika says
Jáj, tento sa Ti vydaril, ftipný, k veci a taký akurát:)
Ja myslím, že v dnešnej dobe je toľko možností ako dať veciam druhú šancu, že to ide bez výčitiek..aj keď je to aj o tom, že sú ľudia, ktorí vyrastali medzi veľa vecami, takže tie im dávajú aj pocit domova.
Veď každý ako mu to vyho. Mne sa zdravý (nie príliš strohý až chladný) minimalizmus páči:)
Tak hurá sa do jarného upratovania?
Jana says
Ak sa nedarí triediť a zbavovať sa vecí, tak sa človek nedokáže pozrieť sám do seba, sám na seba, lebo nechce – nechce vidieť svoj strach, lipnutie/závislosť, niečo z minulosti… Je problém s konfrontovaním sa. Lebo často to bolí.
Až to dokáže – pozrieť sa pravde do očí, triedenie a vyhadzovanie pôjde ako po masle! Plakala som pri niektorych veciach zahrabanych v skrini, ale uvedomila som si co bolo treba a s kľudom som ich darovala. Oslobodzujúce! Držím palce ?
Lenka says
Ďakujem za článok. Mne sa podarilo pár vecí predať, darovať, povyhadzovať… Brzdí ma ohľaduplnosť ku spolubývajúcim 😀 zatiaľ mám stále pocit, že mi veci padajú na hlavu… Ešte mám pred sebou dlhú cestu 🙂
Lubica says
😀 predstava zvysku rodiny o tom, co je nutne potrebne mat v domacnosti… a tiez moja predstava o tom, kolko toho za aky cas stihnem vytriedit. Vacsinou musim triedit, ked vsetci spia, aby som si od nikoho nevypocula, ako veeelmi sa to zide. Ale svoje veci som zminimalizovala celkom slusne, este si nechavam par veci na „donosenie“ pocas tehotenstva, ktore potom pojdu prec, a vlastne na dalsie kolo minimalizovania sa chystam az po porode, kedze momentalne nezvladam (a ked zacne syndrom hniezdenia, tak budem mat skor potrebu hromadit 😀 ). A este ma hneva z hladiska takeho vizualneho minimalizmu, ze mnozstvo veci musim mat vylozene v istej vyske kvoli detom (cistiace prostriedky v kupelni napr.), hoci tam mam pekne ulozne priestory pod umyvadlom, kam by pohodlne vosli, len to by sa k nim pohodlne dostali aj deti 😀 tak na to cakam tiez, az dozreju natolko, ze budu moct ist aj „nebezpecne“ veci do oblasti ich dosahu…
Janka says
Lubka a co tak dat tam tie bezpečnostné poistky na skrinky? Inaaak ja väčšinu spiny v domácnosti zvládam s purom, octom a sodou tak sa veľmi nemusím báť 🙂 možno taky tip 😉
Eliška says
Andrejka čítam Vás takmer od začiatku a je vidieť, že každým ďalším blogom sa zlepšujete, žeriem Vás, ste skvelá studňa inšpirácie
Lucia says
Milujem tvoje články, veľmi dobre sa čítajú, sú vtipné a k veci. A keďže nemáš Facebook, čítam ťa častejšie, nechcem si tie dobré články nechať ujsť 😉
Sissi says
Super článek a ten závěr hodně pobavil, my máme doma účty za elektřinu přes 30 let staré a kdo ví, co je ještě ve sklepě… (radosti spolužití s tchánem…) 😀 Nebýt „pánem svého domu“ a k tomu dvě malé děti, to je skutečně výzva…
Monika says
Mna brzdia kreatívne veci. Túžim po tom využiť ich, dúfam v to, sú v tom peniaze ale momentálne s malým dieťaťom nezvladam robit všetko, čo by som chcela. Už sa to dosť hromadí a vadí mi to, chcem to spotrebovať, viem, že mi to urobí radosť niečo z toho vytvoriť… zatiaľ nevidím riešenie, zaberá to dosť priestoru
Moni says
Tak toto akoby som pisala ja 😀 a tiez som Monika. Pol spajze tvoria koralky a snurky, nite na výrobu bizuterie…
Eva J. says
Jo, všetci komentátori a spolupútnici na tejto dlhej ceste ma utvrdzujú v tom, že je OK, ak rodina na nás – minimalistov začiatočníkov – pozerá ako na prírodný úkaz a šklebia sa, že veď ju to hádam prejde… Ne ne, neprejde, bude to ešte „horšie“ :-))))
Andrejka, vďaka za motiváciu a povzbudenie.
Kristína says
Odkedy som objavila Tvoj blog, prečítala som ho na pár posedení a vždy sa teším, keď pridáš nový článok 🙂 Ja som mala odjakživa tendencie triediť a zbavovať sa vecí a popravde, nikdy som nechápala, prečo niektorí ľudia nákupy berú ako relax a zábavu… dodnes to nechápem. Dokonca aj potraviny nakupujem online a nechávam si ich priviezť domov. Nákupné centrá, umelé osvetlenie, bilbordy a regále prepchaté tovarom mi spôsobujú stres… A zasa naopak – pocit, že všetko oblečenie, čo mi visí v skrini, je moje obľúbené, alebo vedomie, že máme v kuchyni len to najužitočnejšie náčinie a že všetko má svoje miesto, ma veľmi vnútorne uspokojuje 🙂 Mám šťastie, že aj môj manžel je minimalista. Nedávno sme pretriedili jeho veci a súhlasil s tým, že sa zbaví 10 rokov starého, obnoseného oblečenia alebo síce nových, alebo nepraktických darčekov – lapačov prachu. Na záver už napíšem len toľko, že zjednodušovanie procesov je úžasné, pretože nám vďaka tomu ostáva viac času na všetko, čo je v živote skutočne dôležité 🙂
Zora Jurašková says
Ahojte „terajšie a budúce minimalistky“. Patrím medzi tých, ktorým toto nakopnutie od Andrei prišlo veľmi vhod. Už veľmi dávno sa mi takáto skromnosť, uváženosť a racionalita v nakupovaní páči. Inšpiroval ma najviac film Gándhí, kúpila som si aj knihu a zrniečko je vo mne zasiate -X- rokov. Kniha Minimalistický domov „oprášila“ vo mne tú myšlienku a som odhodlaná konať a sporadicky to aj robím. Keďže výsledky zatiaľ nie je vidieť, musím do toho triedenia zaviesť systém a robiť „vyhadzovanie“ po miestnostiach sa mi zdá dobrý nápad:)…
Napísala som o Andrei do časopisu, pretože sa na problém pozerám v širších súvislostiach.
Prikladám článok:
Časopis VYCHOVÁVATEĽ, január – február 2019, č. 1 – 2
Manažment vlastného zdravia – minimalizmus v domácnosti
Častokrát hovoríme o zdraví, zdravom životnom štýle v súvislosti so stravou, pohybom – aktívnom alebo pravidelnom športovaní. Do pyramídy zdravia zaradíme aj pitný režim, spánok, relax a sociálne kontakty. Toto všetko v súčinnosti s rodinou a prácou. Žijeme v exteriéri, napr. na dedine alebo v meste a v interiéri, teda v bytovke alebo rodinnom dome. Vonkajšie aj vnútorné prostredie môžeme vo veľkej miere ovplyvniť svojou činnosťou.
Zameriame sa na interiér, konkrétne na našu domácnosť – teda na kuchyňu, obývačku, spálňu, detskú izbu, kúpeľňu, poprípade šatník a komoru. Nie však na nábytok, ale na obsah v obytných priestoroch, to znamená na šatstvo, obuv, predmety dennej potreby, dekorácie a všetko možné, čo v byte máme. Dostala sa nám do rúk kniha Minimalistický domov (Richardson A., 2018), v ktorej autorka opisuje aké výhodné je zbaviť sa v domácnosti vecí, ktoré nepotrebujeme v každodennom živote. V byte máme dokonca veci, ktoré nepotrebujeme ani raz do roka a priznajme sa v skrini máme aj šatstvo, ktoré sme si neobliekli aj niekoľko rokov. Dovolíme si tvrdiť, že v každej miestnosti nášho obytného priestoru sú veci a predmety, ktoré nepotrebujeme vôbec. V spomínanej knihe je praktický návod, ako postupovať, keď sa rozhodneme minimalizovať veci a predmety v domácnosti.
Na to, aby sme sa podujali na túto neľahkú úlohu, by sme mali vedieť výhody tohto rázneho kroku, pri ktorom predpokladáme, že 30 až 50% vecí a predmetov pôjde z bytu von. Pracujeme systematicky v každej miestnosti, v každej skrini, skrinke, teda vôbec, v celom byte. Najväčšou výhodou po vytriedení a odstránení nepotrebných vecí je, že domácnosť vyzerá ako keby vždy uprataná. Byt sa stane vzdušnejší, vo vyprataných skriniach budeme mať lepší prehľad. Vypratať si preplnenú domácnosť bude vyžadovať preorientovať sa na Minimalistický životný smer, čo predpokladá hlavne zmenu myslenia. Kritický pohľad na každú – každučkú vec v celom – celučičkom byte. Do tohto procesu je potrebné zapojiť aj deti a manžela. Minimalizmus neznamená upratovanie, hoci aj to je jeho súčasťou. Pri upratovaní zvyčajne poutierame na poličkách a predmetoch prach a obsah umiestnime späť. Ale vypratávanie, vyhadzovanie predstavuje komplexný prístup a zaberie veľa času, aj na to sa treba pripraviť. K problému sa môžeme postaviť chronologicky. Začneme jednou miestnosťou, napríklad kúpeľňou. Povykladajte všetky rúže, očné tiene, maskary, ceruzky, tampóny, tyčinky, laky na nechty a vlasy, parfumy, spreje, telové mlieka, tekuté mydlá, šampóny, hrebene, gumičky, sponky a čelenky do vlasov, tužidlá na vlasy, špongie, handričky, dezinfekčné prostriedky, pracie prášky, avivážne prostriedky – teda všetko zo skriniek a poličiek pekne vedľa seba, podľa druhu a použitia. Prvý krok je, vyhodiť do koša všetko, čo je po záruke, čo nepoužívame a vieme, že to používať ani nebudeme. Do pripravenej krabice ukladajte veci, ktoré do kúpeľne nepatria a viete, že to budete potrebovať. Napríklad prebytok uterákov, ktoré umiestnite neskôr do komody, ktorej obsah tiež prejde vašim triedením a vyradzovaním. Snažte sa minimalizovať najviac, ako sa len v danom momente dá. Ak budete mať takto vytriedenú kozmetiku a veci, ktoré nepatria do kúpeľne, bez váhania kôš vysypte do kontajnera, aby ste sa večer pri rekapitulácii, ktorá sa vám bude odvíjať v hlave nevrátili k veciam pripraveným na vyhodenie a nevyberali už vyradené veci. „Minimalistická kúpeľňa vyzerá príjemne a esteticky. Jednoduchšie a rýchlejšie sa udržiava v čistote. Všetko, čo sa dá uložte do skriniek. Vytvorte prázdne plochy. Kúpeľňa nie je výstavisko. Nedajte sa manipulovať zľavami, nerobte si veľké zásoby, veď obchody sú takmer stále otvorené. Pamätajte, drogérie sú voňavé pasce na naše zmysly“.
Takto podobne, postupne a trpezlivo sa s predstavou a vnútorným bojom presunieme do ostatných miestností v našom byte, kde hlavne v šatníku resp. skriniach na oblečenie budeme zvádzať veľa vnútorných bojov. Pri celkovom pohľade na naše obytné aj iné priestory, ktoré vlastníme nemôžeme zabudnúť ani na pivnicu, garáž, poprípade chalupu.
Veci, ktoré sme usúdili, že určite nepatria do kontajnera na zmiešaný odpad môžeme podarovať, predať, umiestniť do špeciálnych kontajnerov na šatstvo alebo podarovať na charitu do detského domova alebo iných inštitúcií. Podarovať veci a predmety prináša dobrý pocit pre obidve strany aj menšiu časovú stratu, ako prípadný predaj cez internet.
Ako dlho bude trvať, kým sa zbavíme vecí, ktoré nepotrebujeme a nepoužívame sa nedá odhadnúť. Ale keď sa to už stane a povieme si „a je to“, musíme nájsť spôsob, ako si udržať domácnosť v minimalistickom režime a prestať kupovať zbytočnosti a prehodnotiť svoj postoj k nakupovaniu. „Žijeme v dobe reklamy, nákupných horúčok pri zľavách letných, zimných, piatkových a rôznych výpredajoch. V marketingovej sfére pracujú experti, ktorí rozumejú tomu, ako funguje naša myseľ. Celá táto premyslená filozofia predaja má jediný cieľ. Nalákať zákazníka tak, aby kupoval. Prepĺňame si naše domácnosti nepotrebnými vecami, ktoré nám pohltia priestor, v ktorom sa strácame. Máme silu tento kolotoč zastaviť tým, že prestaneme nakupovať nepotrebné veci? Poriadok si musíme urobiť v hlave a priznať si, že v skutočnosti máme „toho všetkého“ už dosť. Uvedomiť si, že sa z minimalizmu stáva životný smer tisícok ľudí“.
Teda do Zdravého životného štýlu si zaraďme okrem základných životných potrieb a nadstavby v podobe sociálnych vzťahov, kultúry, športu aj Minimalizmus, ktorý je v konečnom dôsledku širokospektrálna a blahodarná psychohygiena dvadsiateho prvého storočia. Gándhí povedal, že každá vec oberá človeka o slobodu.
Ak budete mať minimalistickú domácnosť, myslíme tým byt zbavený nepotrebných vecí, ostane vám viac času venovať sa svojim záľubám, napríklad cvičeniu. Ponúkame vám 5. sériu cvičení, ktoré sú zamerané na posilňovanie svalového korzetu a s tým spojené správne, aktívne držanie tela. Môžete cvičiť sami alebo so svojimi deťmi v pohodlí domova.
Zdroj: Richardson Andrea.: Minimalistický domov, prestaň upratovať a začni žiť. Vydavateľstvo Motýľ, 2018, ISBN 978-80-8164-170-1, 195 s.
https://www.minimalistka.sk
s pozdravom Zora
Dana says
Ahoj,
Tvoje články ma stále namotivujú, ale tento sa mi asi páčil najviac, ale – ako si mám prečítať knihu (Nová zem) , ak si ju nekúpim – a teda trochu zmaximalizujem 🙂 svoj majetok? Myslíš, že už je v libraries?
Thx
Dana
Nikol says
tak niekedy je to velmi tazke a dakujem za dalsie uvedomenie <3
Dominika says
Stále mám na čom pracovať. Pár vecí sa mi podarilo predať, ale tiež to bolo vyčerpávajúce. Snažím sa nájsť systém ako mať v poriadku veci a na svojom mieste. Od detstva som pedant, takže to pre mňa nie je až také ťažké. Horšie je keď sa snažím ale zvyšok rodiny nespolupracuje. Začala som čítať rôzne články o minimalizme, rady od Merie Kondo a rôzne videá o upratovaní a triedení. Chcem sa dostať do stavu, ked si poviem toto mi stačí.
zuzana says
Dakujem za super clanky a hlavne za motivaciu ,snazim sa zacat s minimalizmom. Uz som vytriedila satnik bizuteriu este ma toho vela caka ,ale som nabita spravnym smerom a to vdaka Vam . Dakujem a tesim sa , ze som Vas nasla.