Manželstvo je zväzkom dvoch ľudí – toho, čo si nikdy nepamätá dátum výročia a tej, ktorá ich nikdy nezabúda 🙂
Minulý týždeň sme s mužíčkom oslavovali výročie svadby a napadla ma téma na tento článok. Keď sme si totiž pospomínali, ako sme sa zobrali, zistili sme, že sme nejaké tie minimalistické tendencie v DNA mali už aj dávnejšie.
Svadba sa nám vydarila, lebo bola jednoducho zorganizovaná.
Neviem, možno je to tým, že som trošku taký flegmatickejší typ a možno aj tým, že si nerada vyberám z mnohých možností. Ak mi niečo sedí, ak nájdem to čo hľadám, som spokojná. Nuž, aj toho môjho chlapa som stretla a sedel mi, a ďalej som už iné (lepšie) možnosti nehľadala, haha 🙂
Svadba je jednou z najvýznamnejších udalostí v živote dvoch ľudí, a úplne chápem, že najmä teda ženy o nej snívajú už od mala, predstavujú si aký to bude dokonalý a pompézny deň, ako si oblečú krásne šaty, povedia si áno a všetko vyjde tak ako má – počasie, obrad, jedlo, zábava.
Veľmi často sa však (nevestina) predstava zvrhne na niekoľkomesačný ultra-mega -nákladný kolotoč vybavovačiek a zbytočného konzumu.
Anglický slovník má na tento stav aj rozkošné pomenovanie – žena posadnutá organizáciou perfektnej svadby sa nazýva „Bridezilla“ (odvodené od Godzilly aka nezastaviteľné svadobné monštrum)
Poznáš aj ty takú?
Nakoniec som celkom rada, že som zostala verná svojej povahe, a naša svadba sa stala ako sa stala. A verte mi, že perfektná svadba neexistuje. Perfektnú svadbu robia práve tie prekvapká, trapasy, prekážky a nedokonalosti 🙂
Prvou prekážkou k našej ideálnej svadbe bol tikajúci čas. Keď ma manžel požiadal o ruku, táto myšlienka prišla ruka v rukáve s naším sťahovaním do Kataru. Nuž, a v moslimskej krajine žienka s mužom, ktorý nie je jej manžel – veľký hriech. Museli sme sa vziať, a rýchlo!
Rozhodli sme sa zbuchnúť expresný obrad na matrike v najbližšom anglickom mestečku manželovho rodiska. Vidiecka romantika per se. Obedovali sme v miestnej reštaurácii, tortu mi piekla švagriná, vlasy mi natočila dedinská kaderníčka ( zákazníčky vo veku kráľovnej Alžbety), namaľovala som sa prakticky sama, kvety sme kúpili v miestnom kvetinárstve, a pridali sme zopár kytičiek na výzdobu.
Mojej 13 mesačnej dcére sa fakt, že sa maminka konečne vydáva nepozdával a celý obrad prevrešťala a vytrhala mi všetky tulipány z kytice. Horkoťažko sa mi podarilo povedať áno a tešila som sa ako zjem ten svadobný obed, na ktorý som sa od rána tešila. Oboma rukami. A nemusím variť ja!
Najvačším luxusom dňa bola chvíľka pokoja, keď si svokrovci zobrali dieťa na večer k sebe, a my s mužom sme si sadli na pivko do krčmy. Hurá, som vydatá! Naša prekážka – t.j. málo času sa stala nakoniec výhodou, nakoľko som nemala čas porozmýšľať nad tým, čo vlastne chcem.
Priali sme si však svadbu osláviť ako sa patrí, aj s celou slovenskou rodinou a zahraničnými kamarátmi. Tak sme si povedali, kde je napísané, že nemôže byť svadobná hostina ešte jedna?
Do roka a do dňa, na naše výročie, ideme na to!
V čase organizácie svadby sme žili už v Katare, a rozmýšľala som, ako všetko vybavím na diaľku. A hlavne JEDNODUCHO! Spomenula som si na bilboard svadobnej agentúry Wedday, a vravím si, čo ak by som to hodila na nich? Hm, asi to bude drahé. Nuž, keď som videla podmienky (berú si len 10-15 % z rozpočtu svadby), hútam teda, svadba je raz za život, idem si to užiť a nie s vyplazeným jazykom prežiť.
Ak nemáš chuť ani čas si svadbu organizovať, služby svadobnej agentúry sú ten najväčší poklad a vrele odporúčam!! Nie je to nedostupný luxus a nie je to ani drahé. Agentúra ti vie ušetriť veľa peňazí cez overených dodávateľov a tá pohoda, keď tam proste niekto je, kto ti to celé riadi je na nezaplatenie.
Stretnutie s agentkou prebehlo prudko minimalisticky a verím, že som asi bola jediný ich netradičný zákazník:)
„Povedzte mi čo najpodrobnejšie predstavy o vašej ideálnej svadbe“
„Aby sa konala vtedy a tam.“
„Aké chcete menu?“
„Je mi to jedno, niečo normálne, čo každý zje“.
„Akú chcete výzdobu?“
„Je mi to jedno, niečo jarné“
„V akej farbe to chcete mať?“
„Je mi to jedno.“
„A výzdoba?“
„Nechám to na vás, je mi to jedno, hlavne nič komplikované“
Potrebovala som make-up? Zavolala som do agentúry. Potrebovala som šaty? Zavolala som do agentúry. Potrebovala som čokoľvek? Zavolala som do agentúry. Všetko vedeli, všetko vybavili a na všetko našli riešenie či odpoveď.
Bum. A bolo.
Šaty som si vybrala v jednom jedinom salóne (žiadne obehávačky) Wedding Avenue (maximálne odporúčanie – takto vyzerá biznis, kde majiteľka žije tým čo ponúka) a v deň našej oslavy som prišla vyčesaná, vymaľovaná, oddýchnutá, vysmiata, v pohodičke a spolu s hosťami som obdivovala výzdobu a netušila som, čo to vlastne budeme konkrétne jesť 🙂
Naša svadba vyšla skvele, a myslím si, že najmä preto, lebo sme si nič zbytočne nekomplikovali. A to sa mi aj roztrhali počas fotenia šaty, a aj nám nevyšlo počasie.
Spoľahla som sa na profesionálov a nemala som pocit, že musím mať každú vec pod kontrolou. Dôverovala som aj reštaurácii, že navarí tak dobre, ako vždy a čo to bude – nech rozhodne kuchár, no nie?
Ak chcem porovnávať, je s čím. Za posledné roky sme sa zúčastnili desiatok svadieb nielen doma, ale aj v zahraničí.
Tie, kde sme sa cítili najlepšie boli práve tie menšie, a jednoduchšie. Svadby, kde to akosi nevyšlo, sa vždy pompézne preplácali.
Ako príklad, v Kanade sme zažili svadobný kaštieľ, do ktorého viedli tisícky schodov a počas obradu sme nachodili toľko krokov, že by z nás kardiológovia mali radosť. Tie, čo sme mali kočíky, ojoj! Veľkou chybou, ktorá pokazila atmosféru celej svadby – za alkohol si musel každý hosť platiť sám! Najtriezvejšia svadba, ako som kedy zažila (vysvetlivky: jedno pivo 10 dolárov:)
Zažila som aj svadbu, kde bola nevesta tak posadnutá výzdobou a konkrétne mašličkami na stoličkách, že sme my zábavy chtivé družičky museli makať ešte aj v deň svadby ako na chmeľovej brigáde, aby sme sa potom s expresným make-upom na ksichte doplazili k oltáru.
Súkromný postreh: skoro! všetky elaborátne svadby, ktoré boli najmä o materiálnej stránke celej svadby sú už dnes minulosťou, a zaľúbené páriky sú „šťastne“ rozvedené. Je v tom nejaká zvláštna karma?
Svadby sú stresujúce a finančne nákladné, no nemusia byť.
Tu sú moje osobné tipy, ako ju zvládnuť lacnejšie a jednoduchšie:
Miesto a dátum – vyhla by som sa miestu, kde je nutné len za prenájom miesta platiť. Mnohé reštaurácie je možné rezervovať pre uzavretú spoločnosť za cenu jedla a pitia. Ak už chceš platené miesto, vieš ušetriť aj na dátume mimo sezóny a dni mimo soboty. Nie každá svadba sa musí nutne konať na jar či v lete a ani teplá sezóna nie je zárukou dokonalého počasia. My sme v apríli zmrzli na kosť a kamošku v júli odvial severák aj s topánkami.
Šaty – oplatí sa poobzerať po inzerátoch, ak máš štandardnú postavu, nuž a ak už krásne dizajnové, tak prečo nie prenajať? Veľa žien vie ušetriť na šatách, ak majú predstavu o strihu a šikovnú krajčírku. Pre mňa boli šaty dôležitou položkou, a som lenivá nakupovať. Vo Wedding Day mi prenajali za stovečku nádherné šaty od Wery Wang. Cítila som sa ako na obláčiku, aj keď boli moje len dva dni.
Jedlo – ja som za úplnú klasiku, čo majú radi všetci a nič neporazí napríklad slepačiu polievku, rezeň a polnočný guláš. Vyhla by som sa zbytočne drahým exotickým jedlám ako je údený losos, ryby, krevety, kaviár, drahé stejky. Na svadobnej hostine vieš ušetriť aj pri podávaní jedla bufetovým štýlom. Bola som aj na svadbách, kde každý hosť priniesol za hrniec či misu jedla z tej svojej krajiny a konala sa medzinárodná ochutnávačka.
Počet hostí – menej je viac. Ja viem, veľa ľudí má rozvetvenú rodinu do nekonečna, nemusí však na svadbe byť aj sesternica z tretieho kolena a babkina susedka z desiateho poschodia. Čím viac hostí, tým väčší priestor, viac jedla, viac stresu, viac výdavkov, stojí to naozaj za to? A neboj sa, neurazí sa nikto. Stačí to len vysvetliť.
Alkohol – ideálne je, keď si môžete priniesť vlastné víno a tvrdé, na tejto položke sme však nechceli šetriť. Mám maďarské korene a pre mňa je základom pohostinnosti neobmedzené pitie a jedenie. Tu nešetríme, i keď rozumnou voľbou je limitovať, čo sa podáva (drahá írska whisky v ponuke byť nemusí).
Svadobná torta – tu platíš najmä za umelecký výkon a čas a úprimne – prečačkané viac poschodové torty topiace sa v presladenom marcipáne stoja len za ten prvotný efekt. Najlepšia torta je taká, čo chutí – nechaj si ju upiecť od babičky či niekoho v rodine a ozdob stuhou, najlepšie čerstvými kvetmi – vyzerá to skvele!
Kvety – zvolila by som úplne jednoduchý kvet v sezóne, aby florista či agentúra mohla objednať celý vagón toho istého. Vyvarovala by som sa komplikovaných visiacich a ťahavých aranžmá, ako pri torte, aj tu platíš za hodiny prplavej práce. V sezóne preto, lebo vtedy je kvet najlacnejší – nechci tulipány v auguste 🙂 Na výzdobu naozaj stačia jednoduché kytičky. Krása kvetu je v samotnom kvete.
Fotograf – naozaj nepotrebuješ mať zo svadby tisícky fotiek a vonkoncom nie video (zvyčajne plné trapasov). My sme si objednali na dve hodinky fotografku, tá nafotila základný balíček fotiek a potom sme si už fotili, čo sa hosťom chcelo. Ak chceš zjednodušiť, pozvi si nejakého študenta fotografie, alebo popros člena rodiny, kto má dobrý foťák a vie nafotiť kým ste ešte všetci triezvi zopár záberov. Svadbu fotky nerobia a tú v rámiku budeš mať len jednu. Môj muž pri fotení vyslovene trpel, chudák. Odporúčam Petronella Photography.
Dídžej a hudba – narcistický dídžej, ktorý si pod parou púšťa veci podľa seba, vie pokaziť celú svadbu. Nám sa osvedčil dlhočizný zoznam konkrétnych pesničiek, ktoré sme si želali a absolútna ochota púšťať, čo si pýta obecenstvo. Nepodceňuj výber hudby a nespoliehaj sa na dídžeja, tu by som venovala výberu veľkú pozornosť. TIP: Pri pozývaní hostí sa ich spýtaj, čo by chceli na svadbe počuť a playlist máš hotový. Niekedy poslúži aj namixovaný Apple Music zapichnutý do repráku.
Pozvánky, výslužky a dary – buď úprimná čo chceš, ak sú to peniaze, tak si ich vypýtajte, nemá zmysel pozbierať vázy, hrnce a obliečky, ktoré nepotrebujete. Pozvánky sme si síce tlačiť dali, bola to však vzhľadom na počet zahraničných hostí chyba a viac nám poslúžil Facebook. Dnes by som sa s tým neobťažovala a riešila to elektronicky (možno pre babku a dedka by som ich pár kusov nechala vytlačiť). Výslužky sme vynechali, ale po skončení hostiny sme zvyšné jedlo a pitie porozdávali po rodine.
Sumár: čo potrebuje skvelá svadba?
- chutné tradičné jedlo
- neobmedzené pitie
- vtipné a krátke!! príhovory
- výbornú hudbu
- dobre premyslené usadenie hostí
- ak sú na svadbe deti, kútik a zábavu pre najmenších
- organizovaný transport na a zo svadby (je to ekologickejšie a všetci sa môžu namiesto parkovania a zháňaniu taxíkov uvoľniť)
Čo je však najdôležitejšie? Ak si to ženích a nevesta užívajú v dobrej nálade.
Vydarená svadba nie je o nepodstatných a drobných detailoch – v akej farbe sú ladené servítky s kvetmi, aká je výzdoba, aké je jedlo, na akom aute či koči sa dovezieme.
Čo robí svadbu nezabudnuteľnou sú ľudia, ktorí sa stretnú a zabavia pri oslave spečatenia vášho vzťahu. A je to úplne jedno, či je to niekde v miestnej krčme, alebo na lúke pod stanom, alebo v nejakom vyblyšťanom paláci.
Čo si myslíš ty? Súhlasíš s mojimi tipmi, alebo by si nejaké pridala?
Teším sa na komentáre 🙂
Lenka says
Ahoj Andrea, opäť výborný článok… Najskôr si vravím svadba, uff to sa mna už netýka, tu svoju som mala pred 6 rokmi, no prečítala som si. Dáva mi to zmysel súhlasím so všetkým čo píšeš a potvrdila som si ze minimalizmus v DNA som mala aj ja, môj ďalší tip – my sme požiadali všetkých hostí, aby nám nedávali žiadne živé kvety – prišlo mi to ako veľké mrhanie, zbytočné. Keď som so predstavila kopec kvetov v našom malom byte..
A potom aj tak sme šli na svadobnú cestu… Kto by sa o ne staral a nakoniec ich vyhodil? Na veľa vecí sa teraz pozerám inak, vela veci by som zjednodušila na nej svadbe. My sme vsadili nás príjemné miesto a výborne jedlo. No mať nadupany ipod a dobre repraky kľudne môže nahradiť DJ-a. Pozdravujem :-* Lenka
Minimalistka says
Výborný tip, aj som na to zabudla, chválabohu zahraniční hostia nie su zvyknutí nosiť neveste kvety, a je to naozaj úplne zbytočné, najmä ak si človek pohľad na ne nemôže kvôli cestovaniu užiť. Ja by som doma ani nemala toľko váz, aby som ich mala kde dať. Túto chybu som spravila aj pri oslave okrúhleho mojej babky, minuli sme veľa peňazí na kvety a len z toho mala stres, kam ich dá. Radšej sme jej mali kúpiť praktickejšiu vec, čo vie zjesť či využiť. Ďakujem! 🙂
Maggie says
Ja som si po tom, čo som videla na prípade v rodine, že „prebytočné“ kvety odniesli na cintorín, lebo ich nemali kam dať, namiesto kvetov vypýtala stieracie žreby 🙂
Minimalistka says
To je zábavné, a ktovie, možno aj kvapne dačo 🙂
Svadobné šaty says
Aj my sme prebytočne kvety odniesli potom na cintorím. Podľa mňa to nie je čudné…
Katarina says
Poznám nevestu, ktorá si miesto kvetov vypýtala radšej vrece cementu, lebo idú stavať dom. A pri gratulaciach naozaj mala naskladanych dosť tých vriec. Boľkovce to vtipné milé a užitočné ?
Minimalistka says
Môj človek, to znie svetovo! Snažím sa to predstaviť :)))
Zdenka says
Svadba za 6 tyzdnov. To dam. Doslova a hadam aj do pismena 🙂
Minimalistka says
Ahoj Zdenka, aj Ty si bola v podobnej časovej tiesni? :))
Petra Bartíková says
Skvělé. A legrační zároveň. Budu se totiž vdávat. Na podzim. Venku. V lese. Včetně mě a ženicha tam bude celkem 7 lidí. Na oběd půjdeme do restaurace, kde si vybereme z jídelního lístku. Focení jsme objednali dvouhodinové a svatební oznámení pošleme třem lidem. Zn. Ideální svatba! 😉
Minimalistka says
Milá Petra, no akurát sa tu smejem s manželom a ľutujeme, že sa v takomto podobno štýle nemôžeme ešte raz vziať:))) Ale desaťročnicu plánujeme osláviť v podobnom štýle. Znie to ako ukážková minimalistická svadba ale hlavné je, že ju chcete takto vy a splní všetky VAŠE očakávania. A nemusí ju človek ešte rok potom splácať 🙂
Katarina says
Ahooj, tiež mám za sebou viac svadieb (ako hosť, ako člen rodiny, ako speváčka na obradoch, ako pomoc pri výzdobe..) A aj tú moju som vďaka tomu vedela zorganizovať a delegovať na pomocníkov. Delegovať preto, lebo som vedela, čo zvládam sama a v čom sú lepší kamoši a rodina. Na svadbe, kde si komplet všetko organizovali (pred, počas aj po svadbe) mladomanželia som už bola a nebolo to dobré ani pre nich ani pre hostí. Ja som si chcela svadbu užiť a tiež aby si ju užili aj hostia.
Mne záležalo na obrade (aby bol pekný a dôstojný. Strýko sobášil, kamaráti spievali a hrali) a na tom, aby sa ľudia dobre zabavili a neboli hladní a smädní.
Výzdobu som zverila kamoške, ktorá sa tomu aj profi venuje. Ona z mála vyčarovala atmosférické miesto za minimum peňazí. Na stoloch sme mali len pár rezanych kvetov a viac črepníkovych vresov, ktoré sme potom porozprávali maminám a tešili sa z nich v záhrade.
Jedlo a kuchárov sme vyberali podľa toho čo nám a našim známym chutilo na plesoch, ktoré sme už niekoľko rokov spoluorganizovali. Teda voľba rýchla jasná a jednoduchá.
V rodine máme aj viac fotografov, tak sme nevyvalili ozrutné peniaze, za štylizované fotky. Ak by sme si museli niekoho externého volať, mali by sme veľmi jasné inštrukcie. Žiadne extra balíčky a preexponovane fotky, len aby si mohli vypýtať viac peňazí.
DJ bol trochu risk a tak sme sa poistili a dohodli si presne jasné pravidlá. Dali mu playlist s pesničkami čo určite chceme, lebo svojich hostí si poznáme. Zakázali konkrétne trápne pesničky, na ktoré sme vedeli, že väčšina hostí protestne odíde z parketu ?; „repete kolečko“ max jedno a aj to len chvíľu (a to nás ľudia, čo by sme povedali, že si na tom zatancujú, chodili prosiť, nech mu povieme, že také staré rárohy nech už nevyťahuje a zahrá voľačo poriadne a súčasné ?)
S tortami sme si hlavu nelámali natoľko, že sme na tú svadobnú počas hostiny aj zabudli. Jednak bola zábava a tiež si nepotrpíme na zvykoch, ktoré vlastne ani väčšinu ľudí nezaujímajú. Veď koho by bavilo pozerať pol hodinu na to ako ženích s nevestou porcujú tortu v strede parketu? To si poďme radšej zatancovať ?. A tak sme ju nakrájali na druhý deň na „poprávke“, kde sme dojedli čo ostalo a ľudia sa tej torte o to viac potešili, lebo už na ňu aj chuť prišla ?. Na svadbe boli ľudia do rána a ja s manželom do pol ôsmej, tak nás všetkých potešilo, že nemusí nik variť a na obed sa zas príde do sály.
Nechcem aby to vyznelo, že sme chceli šetriť. Skôr sme nechceli míňať na (pre nás a našich hostí) nepodstatných veciach. Mám šťastie, že sme 90% našich hostí poznali (lebo sme s mnohými absolvovali viaceré svadby či akcie). Poznali v zmysle, že vieme čo majú radi – aký alkohol, aké jedlo, akú hudbu.. a že mnoho našich kamarátov sú ľudia čo nám vedeli pomôcť (bez toho aby ich to obťažovalo) s vecami, ktoré by sme inak museli zveriť najatým profesionálom – fotky, hudba, obrad, výzdoba, obsluha…
Takto sme sa naozaj zabavili všetci. Nič sme nekomplikovali a nechceli sme hrať na „dojem“ a emócie. Tie prirodzené emócie koniec koncov tak či tak prišli.
Inak kdesi som počula, že čím drahšia, honosnejšia svadba tým kratšie manželstvo vydrží. Alebo naopak, čím jednoduchšia svadba, tým trvácnejšie manželstvo. Takže super napísané Andrejka. Som rada, že je viac ľudí, čo vidia v jednoduchosti krásu?.
Minimalistka says
Milá Katka, ďakujem za Tvoj čas pri spísaní všetkých týchto skvelých podnetov! Super tipy! Škoda, že sa ešte raz nevydávam, haha…
Katarina says
🙂 aj keď ten môj komentár som mohla trochu zminimalizovať ?.
Kristina says
Andrea, vdaka! Prijemne citanie! Nasa svadba 6rokov dozadu a planovaci stres ma celkom obisiel, kedze sme riesili veci zo zachranicia a vsetko vybavoval manzel. Ten si to ale odskakal. Vsetko vybavil. Chudacik moj. Co bolo prijemne ze prenajom saly sme mali aj s vyzdobou a jedlom. Nechali sme to na organizatoroch. Moj tip pri velkych svadbach (nasa bola cca 100ludi) mat VZDY niekoho, kto riesi – s hudbou, s barom, s obsluhou nejake zmeny a podobne. Nestane sa potom, ze ktorykolvek host riesi zmeny, pride 100roznych nazorov a vsetci su pomyleni. Pekna to bola svadba, ale po 6tich rokoch by som to spravila inak. Kazdopadne, nerpbili sme ju ani tak pre seba ako pre hosti a pozname si ich. Uzili sme si to. Kvety som dopredu vravela, ze netreba(aj tak som par kytic pred kostolom dostala a nic z nich nemala), a normalne som si vypytala peniaze do obalky, kedze sme byvali v plno zariadenom podnajme. 🙂 ale kazdy si to musi prezit sam.
Katka says
Rozmýšľame, že by sme to po 15 rokoch v lete zoficializovali… 🙂 Ale ešte sme pre to nič neurobili. Keďže už máme obidvaja jednu svadbu za sebou, moja i mužova rodina sa už vytancovala aj „vrátila“ dary, aj všetky tetky zo 6. kolena boli uctené, konečne by to mohlo byť len o nás a nie o širokom príbuzenstve a predstavách o tom čo sa musí/nemusí, patrí/nepatrí, celej rodiny. Rozmýšľali sme, že by sme to spáchali v lete keď pôjdeme do Londýna ku švagrovcom s deťmi, tam. A po návrate urobíme pre najbližšiu rodinu a kamarátov garden party/grilovačku na záhrade. Chcem, aby sa všetci cítili uvoľnene a nezošnurovane obrazne i doslova, ženy nemuseli trpieť v lodičkách, muži nemuseli byť priškrtený kravatami, deti behali spokojne po záhrade, každý si upiekol na čo má chuť a všetkým bolo fajn. Chcem, aby to bola oslava lásky a vzťahu a nie stres typu „maturita“. Tak uvidíme či sa to podarí 🙂
Minimalistka says
Milá Katka, ďakujem za komentár, urob presne ako chcete a cítite a nenechajte sa do ničoho dotlačiť. Tak to vyjde presne podľa predstáv, držím palce x
Zuzana says
Haha to mi uplne pripomenulo nasu ?
“Aku chcete farbu vyzdoby?”
“Napriklad zelenu”
“Aky odtien zelenej by to mal byt?”
“Zeleny.”
“Do akeho tvaru chcete mat zlozene servitky?”
“??? Chceme servitky”
“Aku dame kvetinovu vyzdobu?”
“Najlepsie ziadnu”
?
Kvetinova vyzdoba nakoniec bola z kvetov co sme dostali od hosti – iba sa dali do vaz a na stol. Svadobna torta – viac poschodovy cheescake – ziadne biele polevy, marcipan, len obycajny kolac ktory mame najradsej. Ci to na niekoho posobilo malo reprezentativne mi je jedno ?
Hudbu sme si vybrali sami, dali hrat Djovi. Jedine vybavenie teda bolo miesto, DJ, vybrat jedlo a poslat pozvanky ( a zopar detailov okolo).
Pekny clanok ako vzdy, tesim sa na dalsi ?
Minimalistka says
Milá Zuzana, výborné! 🙂 Ďakujem za komentár Andrea
Jana says
Vyborny clanok. Ja sama som po svadbe skoncila na psychiatrii, kedze som sa za nahanim po dokonalej svadbe uhnala az do omdletia..
Minimalistka says
Aj tak sa dá? Radšej nie. Aspoň je to výstraha pre budúce nevesty 🙂 A vydržalo manželstvo?
Dominika says
Takto pred rokom sme finalizovali svadobné prípravy. Prípravy na svadbu sa niesli v duchu boja mňa ako nevesty s predstavami mojej mamy, svokra našťastie moc nevymýšľala. Na začiatku sme si vymenovali veci, ktoré chceme a ktoré chcem zrušiť, lebo sú to zbytočné položky v rozpočte. To sa nám celkom nepodarilo, lebo aj keď sme ich proste vylúčili, tri týždne pred svadbou nám rodičia oznámili, čo všetko zajednali a nech nevymýšľam. Aj som sa pajedila, ale potom som si povedala, že mi záleží na tom, aby sme si v prvom rade povedali áno.
S mojím chlapom sme sa zhodli, že najdôležitejšie je, aby sa všetci dobre najedli a zabavili. A ja som chcela byť pekná. Ostatné bol teda len šum, pri všetkom som trvala na niečom jednoduchom, čo bol občas problém nájsť 🙂 Podľa našich priorít sme si teda zajednali veci. Okrem fotiek mi dodnes robia radosť moje svadobné šaty, ktoré som si dala ušiť na prezlečenie po polnoci. Smotanovo biely žakar, jednoduché kokteijky, ktoré si s radosťou obliekam v lete do kostola a chystám sa v nich aj na promócie (moje alebo bratove, to ešte neviem :))