• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Andrea Richardson

Vedomý život

  • Články
  • Čo tu nájdete
  • O mne
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Andrea Richardson

Minimalizmus v šatníku – Časť 2

1. marca 2017 publikovala Andrea Richardson Leave a Comment

Minule sme si povedali, aké chyby robíme pri kúpe oblečenia. Dnes sa budeme baviť, ako ho vypratať tak, aby sme mali opäť čo na seba.

Sú rôzne stratégie, ako na vypratanie šatníka. Nechce sa nám čeliť emóciám, ako smútok nad vyhodenými peniazmi alebo vidieť realitu, že sme ešte stále do niečoho neschudli.

Vyhadzovanie skrine vie byť ale aj super zábava. Je to jedna z najľahších častí minimalizácie nášho života, verte mi:)

Len ten pocit, že po skončení otvoríte skriňu a pocity frustrácie budú preč.  Zabudnite na terapiu, uprataná skriňa je fantastická psychologická očista.

Rýchle aka zhurta metódy by som zhrnula nasledovne:

  1. Vyhoďte zo skrine všetko, čo ste na sebe nemali vyše roka. Zoberte do úvahy aj ročné obdobia a špeciálne príležitosti. Ak ste nemali možnosť si za posledných 12 mesiacov obliecť ten sivý oblek alebo plesové šaty, potrebujete zmeniť sociálny život, zorganizovať oslavu alebo vyskúšať, či vám tie šaty ešte sadnú. (V mojej skrini viseli dlhé čierne večerné šaty osem rokov. Stále som v nich dúfala, lebo všade písali, že mať čierne klasické šaty je dôležité, a nikdy som si ich nemala šancu nikam obliecť. Až tento rok som ich konečne darovala :))

  2. Otočte vešiaky jedným smerom a každý krát, čo si niečo oblečiete, vráťte ich späť do skrine otočené opačným smerom. Takto budete hneď vidieť, čo pravidelne nosíte a čo v skrini len tak visí.

  3. Vyhoďte všetko, čo je:

    – vynosené

    – deravé

    – roztrhané

    – má vyblednutú farbu

    – zožmolkované

    – chýbajú tomu gombíky a nemáte náhradné a zhánať ich by nestálo za tie nervy

    – necítite sa v tom dobre

    –  je vám to malé či veľké

Mne osobne sa ale veľmi osvedčila nasledovná metóda podľa skvelej japonskej organizátorky Marie Kondo (ešte sa k nej neskôr vrátim). Je pomalšia, ale efektívnejšia.

Vypracte si šatník kategoricky.

Ako to funguje?

  1. Vyprázdnite úplne všetky skrine, zásuvky, vstavané skrine, botníky a miesta kde máte odložené svoje veci na oblečenie vrátane topánok a doplnkov, kabeliek atď. Nájdite každý skrývajúci sa alebo zabudnutý kus oblečenia. Pozrite sa do manželovej skrine, psej búdy aj na povalu:) Chceme všetko!

  2. Naznášajte vaše oblečenie na jednu kopu – do stredu postele alebo na koberec v izbe. Teraz pred sebou vidíte realitu – toto je kompletné množstvo oblečenia, čo vlastníte.

    Musím povedať, že táto hora pred vami vie byť šokujúca a funguje ako zaujímavé zrkadlo peňazí premenených na textil. Ja sama som nechcela ani len veriť, že je reálne možné toľko mať  a zároveň nemať čo na seba.

    Zo srandy si spravte fotografiu na pamiatku, lebo ku koncu dňa bude tento Mount Everest minulosťou.

  3. Roztrieďte celú kopu na nasledovné podkategórie:

    – topy  (tričká, svetre, blúzky ..)

    – spodky (nohavice, sukne, šortky..)

    – oblečenie, ktoré by malo visieť na vešiaku (sako, kabáty, obleky..)

    – ponožky

    – spodné prádlo

    – kabelky

    – extra doplnky (opasky, šatky, klobúky…)

    – šatstvo na špeciálne príležitosti (plávanie, plesy, uniformy, šport..)

    – topánky

  4. Vezmite si každú vec jednu po druhej do ruky a spýtajte sa nasledovné otázky:

    Potrebujem to?

    Obliekam si to skoro denne?

    Sedí mi to?

    A tá rozhodujúca: Dáva mi tento tento kus oblečenia radosť do života?

    Ak si odpoviete áno – zostáva. Ak je odpoveď nie – nie je o čom rozmýšlať- preč s tým!

Pozor: Možno odpoviete na 95% vecí nie. To je v poriadku. Nebojte sa a choďte do toho.

Situácia sa môže zdať vážna. Možno si nebudete mať naozaj čo obliecť, lebo máte zrazu prázdnu skriňu, ale to ste nemali, ani keď bola napchatá vecami. Niekedy treba začať úplne odznova a to je vzrušujúce!

Mne sa stalo to isté. Presťahovali sme sa z horúcej saharskej krajiny zo 45 stupňov do 15.

Veci do jesene a zimy spred X rokov mi už dávno po dvoch deťoch nesedeli a vyhodila som ich počas našich presunov.

Prišla by som v septembri do Nemecka s úplne prázdnym kufrom.

Vlastnila som jeden pár džínov a tenisky. Pred odchodom som vliezla do môjho obľúbeného obchodu Massimo Dutti, kde práve dorazili sezónne veci.

Kúpila som si 3 páry nohavíc, 4 svetre, pohodlné polobotky, kožený opasok, modrý vlnený kabát a príjemný šál – všetko v podobnej farebnej škále.

Moja minimalistická jesenná garderóba pozostávala kombinovane z 20 kusov vecí a prinútil ma k nej život.

Takže – naše kopce sa práve zmenšili a ideme na ďaľšie kolo. Ideme redukovať množstvo.

Ako zredukovať množstvo šiat a prečo

Minimalistický šatník je skvelý preto, lebo nielen že si máme každý deň čo obliecť, ale aj vďaka tomu, že vlastníme menej. Máme prehľad, čo v skrini je.

Na začiatku nášho experimentu, keď sme všetko šatstvo nahádzali na jednu kopu, prichádza často šok, koľko kusov z každej kategórie sme si nahromadili. Topíte sa v tričkách?

Ako zredukovať?

Z každej kategórie si ponechajte len pár kusov tých najmilovanejších vecí. Ak máte 20 mikín, ktorým ste povedali áno, je realistické, že ich budete dokola všetky nosiť? Naozaj potrebujete sto párov ponožiek, aj keď sú perfektne použiteľné? Viete si vybrať z doplnkov také, čo idú skoro ku všetkému?

Aká farba je vaša obľúbená a čo prevláda?

Ponechajte si také kúsky, čo sú v podobnej škále a farebne spolu ladia. Ak máte fialovú blúzku, ktorá je síce krásna a sedí vám, ale máte k nej len jedny nohavice v sivej farbe, ktoré k ničomu inému nenosíte … možno je lepšie im poďakovať za komplikovanú službu.

Alebo ten bordový sveter, ktorý treba ručne prať a kým ho dáte opäť na seba, uplynie mesiac, nakoľko sa vám do jeho prania nechce. Stojí to za vás investovaný čas?

Prečo zredukovať?

Práve pre tieto dôvody vlastniť menej v skrini znamemá menej sa rozhodovať, viac priestoru v skrini, menej prania, menej žehlenia, a menej časovej investície do ich opatrovania.

Týka sa to aj kabeliek a topánok, akonáhle máte zjedodušenú garderóbu, jeden či dva páry topánok a neutrálna kabelka zrazu stačí.

Na záver zdôrazním, ak úplne zbožnujete topánky alebo ste šperkový či kravatový maniak, nechajte si to čo vás teší, nie je na to univerzálne pravidlo. Pohodlná úroveň minimalizmu je u každého iná. Niekto začína s piatimi plnými skriňami a stačia mu dve, niekto chce aj z tej jednej polovicu. Záleží len a len na vás. Čo je rozhodujúce je, či tie veci reálne využívate alebo ich len zbierate. Ak si naozaj obúvate každý deň iný pár úžasných topánok, prečo nie?

U mňa osobne som zistila, že preferujem zopár kvalitných vecí na sezónu, ktoré nosím do kola a potom ich vystriedam od začiatku. Keď príde sezóna opäť, vymením trebárs topánky za úplne nové a tie zvršky, ktorých už mám dosť mentálne (lebo si na seba nosením zarobili).

Takto si viem dovoliť kúpiť oveľa drahšie veci, než zvyčajne, vyzerajú dobre aj po niekoľkých praniach a mám stále pocit novoty. Finančne to vyjde rovnako, ako keď som mala skriňu plnú lacných handier, ktoré ma až tak netešili.

Budem sa tešiť na vaše fotky kopcov, hôr a Vysokých Tatier oblečenia 🙂

Nabudúce si povieme o sezónnych veciach, o tom prečo doma nebeháme v deravých teplákoch a ako naše oblečenie pekne odložiť.

Filed Under: Organizácia, Šatník, Životný štýl

Minimalizmus v šatníku – Časť 1

22. februára 2017 publikovala Andrea Richardson 7 komentárov

   

Máte plnú skriňu a nemáte si čo obliecť?

Nevyčerpateľná téma našich garderób si už dlho pýtala článok, tak dnes naň idem zaútočiť. Bude vo viacerých častiach a snáď nevznikne dlhá epopeja 🙂

Fakt je ten, že v našich skriniach máme viac, ako potrebujeme a čo nosíme. Bodka.

Lacné handry v obchodoch šité rýchlou ihlou bangladéšskeho dieťaťa vo výrobnej hale módneho koncernu plus neustále točenie tovaru a super výpredaje nám umožňujú napchať naše skrine do puknutia.

Šatník vie byť bermudský trojuholník našich peňazí a času. Koľko hodín trvá prehrabávanie sa vo výpredajovom regáli a koľko peňazí priemerne minieme na to, aby sme si domov priniesli plnú tašku vecí pochybnej kvality, ktorá možno prežije dve prania?

Rýchla móda je presne to, čo má v názve. Chce aby ste sa jej bleskovo prejedli a naklusali do obchodu po nový kúsok. Čo bolo dnes in, je už zajtra out. Rýchla móda nás dokáže presvedčiť, že nám bude sedieť to, na čo nemáme vek ani postavu. Prehovorí nás, aby sme boli niečo, čo v skutočnosti nie sme. Liek na ňu je stáť si za tým, v čom sa cítime komfortne, o čom vieme že radi nosíme a aký štýl preferujeme.

Väčšina z nás nosí 20 percent z toho, čo máme naložené v skrini.

Možno to poznáte – ráno stojíte pred zrkadlom a keď máte možnosť vždy siahnete po tom jednom obľúbenom pulóvri alebo nohaviciach. Ak je v praní, smola, ide sa hútať ďalej. Nebudem menovať koľkokrát som si obliekla niečo, čo som o desať minút zvliekla dole, lebo som sa v tom necítila dobre. Alebo som pretrpela deň v topánkach čo ma tlačili alebo v blúzke, čo ma zvierala na tých nesprávnych miestach.

Namiesto toho, aby som sa ich zbavila, som ich naďalej opatrovala a navliekala si na seba v túžbe, že si raz na tie topánky zvyknem alebo že ma tá blúzka prestane rozčuľovať. Veď je to super značka a kúpila som to v zľave, čo na tom, že mi to v podstate nesedí? Pľuzgiere prelepíme, hodíme sa na diétu a ideme ďalej.

Natíska sa otázka, prečo v skriniach držíme veci, čo nemáme radi alebo ich nenosíme? Že by to bol strach?

Strach z toho, že čo ak raz schudnem, tak mi tie tesné džínsy budú sedieť, čo ak raz ten krásny maxi sveter príde opäť do módy, čo ak tie slávnostné čierne šaty ešte raz budem potrebovať na nejaký bál, čo ak to vyťahané tričko raz budem nosiť na okopávanie záhrady v lete, čo ak tomu žltému opasku raz objavím niečo, s čím to bude ladiť, čo ak sa hypoteticky niečo v budúcnosti stane, čo je v mojej hlave?

Alebo sme na ne proste vyhodili toľko peňazí, že nemáme srdce si to priznať a povedať im zbohom?

Budeme ich opatrovať pre pocit, že ich vlastníme, i keď ich vôbec nenosíme. Je čas čeliť realite milí čitatelia.

Krutá pravda je tá, že tie peniaze, čo ste na krásne kúsky oblečenia vyhodili sú už dávno preč. Nevrátia sa.

Vaše nenosené šaty majú už len takú hodnotu, za koľko by sa vám ich podarilo predať v bazári. Takže sa s tým zmierte a povedzte im dovidenia.

Euráče sú fuč. Poučte sa z vlastných nákupných chýb.

Je čas začať odznova a vytvoriť si minimalistickú garderóbu.

Ako na to? Dôležitý bod číslo jeden.

1. Definujte si svoj osobný štýl.

Najzákladnejšia nákupná chyba je, keď si človek kupuje to, čo mu nesedí. Zľavy sú fantázie vysnívaného života a veľa ľudí si kupuje niečo, v čom by sa radi videli, nuž realita je úplne inde.

Je veľmi jednoduché sa zamilovať do nádhernej hodvábnej blúzky s tyrkysovými pávmi, keď je v 80 percentnej zľave. Lenže ak blúzky prakticky nikdy nenosíte, zostane vaša predstava, ako v nej budete elegantne vyzerať v práci len ako romantická predstava. To že nebude farebne z ničím sedieť je ďalšia mini nepríjemnosť. Nespomínam ani fakt, že hodváb sa musí prať zásadne v čistiarni. Budete mať na to peniaze a nervy? Hm, nemyslím.

(Mala som raz takú pistáciovú sukňu, na ktorú ma prehovorila známa. Trvalo mi prisahám dva roky, kým som k nej našla blúzku, čo s ňou ladila a nakoniec som si v celom outfite pripadala ako trápny papagáj. Že no comment z reálneho života, ladies.)

Minimalistický šatník s 50 kúskami vecí – viac inšpirácií nájdete na www.polyvore.com

Šaty sú stvorené na to aby sa nosili. Vy viete, čo radi nosíte denne a preto si treba vytvoriť šatník, kde kombinujete základné kúsky vo farbách, ktoré spolu ladia.

Predtým, ako vyšmaríte polku vašej skrine: napíšte si na papier, v čom ste oblečení, keď sa cítite skvele – doma, v práci, večer na drinku. Spomeňte si na kúsky oblečenia, ktoré ste zbožňovali až kým vás smrť nerozdelila, kde ste to kúpili a čo to bolo? Aký typ oblečenia ste využili  viacnásobne a inak? Inšpirujte sa na webe – zadajte capsule wardrobe a nájdite sa.

Vy presne viete, ako sa najradšej obliekate a tak a zabudnite na to, čo nosia iní. Pokiaľ nie ste módna blogerka alebo nepracujete v časopise Eva zodpovedná za sekciu Štýl – radím vám toto:

Kúpte si viac kvalitných kusov z toho, čo milujete, také isté alebo veľmi podobné a noste to dokola. Boom. Basta.

Bude to vaša osobná štýlová uniforma.

Čierne džínsy a jedna biela blúzka na štyri spôsoby a ste stále originálna. Zdroj: www.polyvore.com

Minimalistická skriňa neznamená, že budete nosiť len čiernu a bielu. Znamená, že si vytvoríte šatník v jednej vašej obľúbenej farbe a im ladiacim komplimentom.

Pre milovníkov modrej, šedej a béžovej 🙂 Zdroj: www.polyvore.com

A ak sa bojíte, že si ľudia nebodaj všimnú, že máte na sebe každý deň skoro to isté, poviem vám tajomstvo. Nevšimnú.

Zaujímavá ľudská vlastnosť je tá, že sa každý deň toľko trápime a rozmýšlame nad svojím vzhľadom, iných ľudí naozaj až tak nepozorujeme, pokiaľ nemajú oblečené niečo extrémne výrazné. Ja si viem vyvolať v mysli štýl mojich kamarátok (trebárs nosí stále pohodlné tenisky, džínsy a miluje modrú), ale že by som si presne pamätala, čo mala jedna či druhá presne kus po kuse oblečené ani nie včera ale dnes ráno – čestné pionierske – no fakt netuším.

24 kúskov do práce Zdroj: www.polyvore.com

Takže sumár dnešnej časti:

Vaša osobná uniforma definovaná personálnym štýlom bude nielen základný kameň, ale skoro celý obsah vašej minimalistickej skrine.

Nebudete sa báť vlastniť oveľa, ale oveľa menej. Kvalita nad kvantitu.

Každý deň si oblečiete skoro to isté v rovnakých farbách a zaútočíte na deň ako strela.

Už žiadne hútanie pred zrkadlom. Na oživenie budete používať doplnky a nie jednorázové výstrelky módy.

Amen.

Zajtra si povieme, ako na šatník zaútočiť a čo vyhodiť. Zostaňte pozitívne naladení a teším sa na vaše komentáre.

V čom sa cítite super?

Filed Under: Nakupovanie, Peniaze, Šatník

Pevná vôľa, kde si sa mi zase podela…

26. januára 2017 publikovala Andrea Richardson Leave a Comment

Ako ju opäť nájsť a ako nám pomôže minimalizmus sa správne rozhodnúť? Spravte si kávu a čítajte ďalej:)

cup_of_coffee_flower_and_laptop

Nedávno som v jednom časopise študovala, že od svitu do mrku urobí človek priemerne od 5 do 35 tisíc rozhodnutí za deň. Tí na tom vyššom spektre sú asi nukleárni vedci a mamičky na materskej 🙂

Už len keď si vezmeme to menšie číslo, fúha, 5000 je teda dosť. Začínam rátať, ľahko môže byť reálne.

….Čo si obliecť, aké si naservírovať raňajky, čím ísť do práce, potom všetky tie nekonečné verdikty v práci a s deťmi …hm…a nakoniec opäť stojíme pred regálom v supermarkete a hútame ktorý jogurt má menej tuku, aká značku cestovín je chutnejšia, aký chlieb je zdravší, aký prášok dobre vyperie, akú zubnú pastu preferujeme, čo dnes vlastne navariť, kedy jesť.

Reklama nám podsúva a prikazuje aký by sme mali mať telefón, aké auto, s čím by sa mali hrať naše deti, ako by sme mali tráviť voľný čas. Internet je bezodné bludisko informácií, videí, hudby, hier, správ a filmov. Klikáme z jednej stránky na druhú a  hľadáme kvalitnejšie, lacnejšie.

Niet divu, že sme na konci dňa úplne paralyzovaní a zabudneme, čo sme vlastne chceli?

Skoro všetko, na čo si len spomenieme už niekto vymyslel a vyrobil. Nie je to paráda? Hmm..možno ani nie, ďakujem.

Vraví sa tomu Paradox výberu.

Kúpiť si televízor vyžaduje vysokú školu technickú. Skúste si vybrať tú správnu diétu a padne internet.

Každé naše rozhodnutie, čo musíme spraviť – malé alebo veľké – vyžaduje a vysáva našu energiu. Potom príde krízová situácia , keď vyvesíme bielu zástavu a vzdávame sa. Naše dobre mienené predsavzatia idú do luftu.

Chceli ste prestať jesť sladké, ale poobede už máte dosť a dáte si dva kusy narodeninovej torty, čo priniesol kolega.

Chcete začať kvalitnejšie spávať, ale sedíte do polnoci prilepení k televízoru a ráno ste ako mátoha.

Prečo robíme nezdravé a nesprávne rozhodnutia, aj keď vieme, že nie sú pre nás dobré?

Väčšina z nás odpovie: lebo mi chýba pevná vôľa.

Psychológ Walter Mischel z University of Columbia preukázal výskumom, že pevná vôľa nefuguje tak, ako si myslíme. Prekvapujúci bol fakt, ako všetky malé aj veľké rozhodnutia vyžadujú rovnaké množstvo mozgového sústredenia.

Nepodstatné rozhodnutia (čo si ráno obliecť),  nám vlastne bránia v tých podstatných (prestať sa napchávať fast foodom).

Preto sa nám doobeda ešte tak darí v našich skvelých odhodlaniach. Ako deň ubieha, pevná vôľa klesá. Prečo je to tak?

Predstavte si: lebo pevná vôľa je ako sval.

Keď ju pretrénujeme, vysilíme ju a nakoniec je prakticky nepoužiteľná. Pevná vôľa je ako tie sed-ľahy vo fitku, po nejakom čase sa vzdávame. Už nevládzeme. Je nám to prakticky jedno.

Ak máme neskutočne náročný deň v práci alebo doma s deťmi, ktorý vyžaduje veľa malilinkých rozhodnutí, večer sme úplne vyflusnuté bábky, čo sa zvalia na zem a nedokážu mať už na nič silu.

Ako s nedostatkom našej pevnej vôľe môžeme zatočiť?

benches_in_the_park

Minimalizujme.

Zredukujme všetky tie malé nepodstatné denné rozhodnutia, ktoré musíme urobiť.

Ak niečo nie dôležité, vyškrtnime to zo života. Nekomplikujme si to, čo nemusíme.

Minimalizmus nám vie pomôcť trénovaním pevnej vôľe tým, že si dobrovoľne dáme málo na výber. Sú rôzne spôsoby ako to dosiahnuť:

  • Noste to isté. Vytvorte si základný šatník, ktorý ladí a všetko spolu sedí. Noste ho dokola bez ranného hútania čo na seba. Bývalý prezident Barack Obama si obliekal každý deň sivý alebo modrý oblek s kravatou modrého odtieňa.  Prečo? Asi mal iné dôležitejšie rozhodnutia na práci.

  • Jedzte to isté. Spravte si zoznam jednoduchých zdravých jedál na varenie a držte sa ho aj keď budete mať lososa každý nepárny štvrtok. Vždy je lepšie zdravé jedlo, čo sa opakuje ako McDonald, lebo už zas nemáte ani šajnu čo navariť.

  • Vytvorte si návyk. Drobný skvelý návyk posilňuje pevnú vôľu. Nahraďte ním zlozvyk alebo ho nalepte na povinnosť. Prineste si denne z domu kávu v termoske, ak viete, že chcete šetriť a neviete odolať sladkému v kaviarni. Precvičujte si slovíčka v nemčine počas jazdy do práce. Čítajte knihu, keď kdekoľvek čakáte.

  • Limitujte možnosti. Ak si potrebujete niečo kúpiť, nájdite si informácie o troch možnostiach a pre jednu sa rozhodnite. Ešte lepšie, spýtajte sa niekoho, kto sa do danej problematiky rozumie a nechajte si poradiť. Niekto to rozhodovanie už spravil za vás.

  • Milujte číslicu jeden. Vlastnite veci len po jednom kuse. Z jedného sa nedá vybrať. Jeden pár zimných topánok, jeden kabát, jedna čapica, jeden šál, jedna kabelka. Odkedy máme po jednom, aj deti si všetko vážia a viac strážia. Vedia, že ak stratia rukavice, bude im zima, až kým nekúpime nové.

  • Automatizujte. Naplánujte si povinnosti, čo sa opakujú a zautomatizujte ich tak, že už o nich nemusíte ani rozmýšlať : každý pondelok idú veci do čistiarne, deti majú na desiatu jogurt a ovocie, v piatok chodíme do knižnice atď..

  • Z rozhodnutia si spravte záväzok. Sme to, čo denne robíme a nie načo myslíme. Ak niečo chcete, rozhodnúť sa nestačí. Dajte si to do kalendára a spravte to.

 

Máte nejaké ďaľšie nápady, ako si zjednodušiť blok z rozhodovania a zminimalizovať si deň?

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené, Životný štýl

5 najčastejších mýtov o minimalizme

23. januára 2017 publikovala Andrea Richardson Leave a Comment

minimalistanechcenic48dnemac5a50a0aminimalistanechcemac5a5privec4bea0a0a28feather29-default

Nie ste si istí, či práve minimalizmus nie je pre vás priveľa?

Láka vás vlastniť menej a mať príjemnejší domov, kde všetko aj nájdete? Čo tak viac slobody a dobrodružstva v živote ako z práce do práce a platiť účty?

Poďme teda spolu zbúrať niektoré mýty o minimalizme. Ako to vlastne je?

Mýtus #1: Keď si minimalista, nemôžeš si nič kúpiť.

Opak je pravdou. Ja osobne viem stále túžiť po pekných veciach a občas aj chodím do obchodu. Nie zo zvyku a zlozvyku, ako kedysi. Nie ako náplasť na zlú náladu.

Minimalista si kupuje veci s konkrétnym zámerom, aby si vylepšil alebo obohatil život. Dáva prednosť vedomým nákupom raz za čas, kvalitným produktom a po dôkladnom zvážení. Vyhýba sa lacným harabudám a dlhu. Pozná svoju osobnosť a preferencie, a nenechá sa zlákať na kúpu niečoho, čo nie je v súlade s jeho životným štýlom.

Takže ak niečo potrebujete, kúpte si to. Môže to byť práve ten drahý odšťavovač, ktorý denne budete používate na zdravé raňajkové smoothies, tie krásne džíny od obľúbenej značky, ktoré vám tak super sedia, luxusné atramentové pero, ktorým denne podpisujete desiatky dokumentov, ručne maľovaný hrnček, z ktorého tak radi pijete čaj.

Čím častejšie vám predmet slúži, tým viac si zarába na svoju hodnotu. Používaním.

pexels-photo-238268

Mýtus #2: Minimalizmus je nudný.

Minimalizmus nemusí byť len stôl a stolička v prázdnom priestore s bielymi stenami.

Keď prídem domov, chcem aby ma nabil energiou a nie mi ju vzal.

Minimalizmus ma obklopuje vecami, na ktoré keď sa pozriem, mi prinášajú radosť či úžitok. Je jedno koľko to stálo. 

Dajte si zopár zaujímavých obrazov na stenu. Možno stačí len jedna soška, ktorá vám pripomína tú exotickú dovolenku. Praktická sedačka, ktorá sa skvele udržuje. Keď odstránite vizuálny smog, zrazu vidíte jednotlivé objekty. Skriňa v jednotných farbách uľahčuje rozhodovanie, čo si obliecť. Málo hračiek znamená menej upratovania a viac hrania. Jeden jedálenský set znamená menej umývania riadu. Jednoduché varenie znamená menej kuchynského náčinia, korenín a plnej špajze.

Zjednodušenie života v tom nepodstatnom nám dá čas a peniaze na to, čo nám spôsobuje tie motýliky v bruchu. Minimalizmus je vlastne celkom napínavý!

Mýtus #3: Minimalizmus je len pre slobodných ľudí.

Hmm… ahoj svet, som matka dvoch malých detí a som minimalistka. Minimalizmus ma zachránil od toho, aby som sa nezbláznila. Nie je nič jednoduchšie, ako zjednodušovať, keď je život ešte jednoduchý.

Byť schopná si užívať vlastné deti, stále neupratovať, pravidelne cvičiť, byť pripravená kedykoľvek prijať návštevu, vidieť pračku raz týždenne a mať čas si sadnúť prečítať si knihu a rozbehnúť vlastný biznis – ďakujem za to minimalizmu. Vytiahol ma z močiarneho bahna vecí a povinností, kde som sa topila a denne padala hlbšie a hlbšie.

Nikto, opakujem nikto nepotrebuje minimalizmus viac, ako dnešné matky.

Mýtus #4: Minimalisti poškodzujú svoje deti.

Možno som zlá striga, ktorá vzala deťom skoro všetky ich hračky a nové im kupujem až pod vyhrážkami smrti. Nútim ich nájsť si vlastnú zábavu a žiť v upratanej izbe.

Zbavili sme sa všetkých krámov, ktoré pípali, hučali a váľali sa nepovšimnuté po zemi. Dieťa nepotrebuje zo všetkého po dvadsať kusov. Ponechala som im Lego, drevenú stavebnicu, spoločenské hry, ceruzky, knihy, omaľovánky a zopár populárnych hračiek. Neorganizovala som – vyhadzovala som.

Odkedy nemáme plastové haraburdy, deti sa stali kreatívne. Krabice, špagáty, prázdne fľaše, kuchynské náčinie sú nové detské zábavky. Konáre, blato, piesok.

Pre deti vlastne nie je nič pútavejšie, ako sa začať nudiť. Len im to musíme umožniť. To sa budete čudovať 🙂

child_drawing

Mýtus #5: Minimalisti nemajú srdce.

S hrdosťou vyhlasujem, že dokážem kozmickou rýchlosťou vyhodiť aj sentimentálnu vec. Napriek tomu milujem nostalgiu. Ale len keď majú pre mňa zmysel. Bez úprimnej analýzy a cesty do hĺbky duše sa sentimentálna vec môže ľahko premeniť na haraburdu, čo sa bude v krabici váľať ešte ďaľších 20 rokov. Takže buďme v našej clivosti úprimní. Kolekcia kníh od Karla Maya? Nesiahať! Zbierka ľúbostných listov zo strednej školy? Do koša. Alebo ešte lepšie- spáliť 🙂

Ak vyskúšate minimalizmus, nič za neho nedáte. Dostanete.

Testované životom™

Chce sa niekto pridať?

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené, Životný štýl

Veľké duševné upratovanie ?

20. januára 2017 publikovala Andrea Richardson 4 komentáre

stocksnap_d2h7os598p

Ukáž mi čo máš, kde míňaš peniaze a ako tráviš čas. Ja Ti poviem ako Ti je.

Veríte tomu?

Ja som o tom úplne presvedčená.

Haraburdy, ktoré v našom živote nahromadíme sú tzv. fyzická manifestácia toho, čo sa vnútorne s nami deje. Vyskúšala som si to sama na sebe.

Zbavila som sa nepotrebných krámov v mojom živote a zázračne som si upratala aj myšlienky. Zrazu som videla kto som a kam chcem ísť ďalej. Našla som dvere 🙂

Ak nás stresuje prostredie, v ktorom žijeme, mení sa toto vonkajšie haraburdie na haraburdie mentálne.

Mentálne haraburdie vie byť priamym dôsledkom stresu. Strach, úzkosť, prepätý organizmus, plytké dýchanie, neschopnosť vypnúť.

Vizuálne prestimulované okolie má rovnaký stresujúci dopad na človeka ako hlučné prostredie.

Ak sa denne potkýname o rárohy, stohy papierov a nekonečných zoznamov na vybavenie, minimalizmus nám vyčistí podnety, na ktoré musíme denne reagovať.

Hromadenie majetku vie dokonca prerásť do kompulzívno obsesívnej poruchy a podľa psychológov ľudia, ktorí na ňu trpia vykazujú spoločné príznaky. Naštudovala som si ich a sú celkom zaujímavé:

Sú nimi:

  • preplnený domov kopou nevyužitého haraburdia,

  • neschopnosť sa s nimi rozlúčiť

  • zbieranie starých časopisov, papierov a katalógov

  • presúvanie vecí z jednej kopy na druhú, bez toho, že by sa niečo z nich vyhodilo

  • hromadenie nepotrebných a nepoužiteľných vecí vrátane smetí

  • neschopnosť si zorganizovať denné povinnosti, prokrastinácia a problémy s rozhodovaním

  • zlyhanie organizácie akýchkoľvek vecí

  • perfekcionizmus

  • extrémna závislosť na vlastníctve majetku, pocity paniky, ak si ich chce niekto požičať

  • málo priateľov a limitovaný sociálny život

Možno vo svojom okolí niekoho takého aj poznáte a čo ma straší, že v niektorých bodoch som už v mojom živote v kedysi aj našla. Chválabohu len v počiatočných či dočasných štádiách. Minimalizmus – ďakujem 🙂

Zaujímavý je aj dôvod, prečo sa ľudia uchýlia k škrečkovaniu a psychológovia mu stále neprišli úplne na koreň. Podobnosti ľudí boli v nasledovných kategóriách:

  • Vek – najhorší stupeň hromadenia harabúrd je u ľudí vo veku okolo 50 rokov, kde sa tento príznak vyskytol u nich prvýkrát vo veku od 11-15 rokov. Ako deti pravdepodobne zbierali napr. kamienky, kúsky skla, gumičky alebo iné viac menej nepoužiteľné predmety.

  • Povaha – veľmi často títo ľudia trpia vážnym blokom z rozhodovania a úzkosťou

  • Trauma – môže sa stať, že vážna životná situácia alebo obrovský stres, ktorý sa niekedy stal spôsobuje škrečkovanie ako spôsob ventilácie psychickej ujmy

  • Sociálna izolácia – ľudia, ktorí nemajú veľa priateľov a izolujú sa majú tendenciu hromadiť v domove rárohy, ktoré im dodávajú psychický komfort

Ak máte v domácnosti človeka, čo trpí obsesívnym hromadením vecí, je veľmi ťažké s nimi žiť. Neviem a nechcem si to ani predstaviť 🙁

Hranica toho, čo je len konzumné správanie a prílišné nakupovanie a míňanie peňazí s tým, čo je už vážnejší problém je podľa mňa veľmi krehká a často sa aj prelína. Ak máme ťažké stresujúce obdobie, máme tendenciu aj viac míňať, hľadať riešenia v zázračných produktoch a topíme sa v neporiadku.

Ponaučenie mi vychádza z toho také, že ak máme niečoho príliš veľa, treba sa pozrieť na seba, do našej mysle a začať analyzovať tam. Prečo si neustále niektoré veci kupujeme, od akého problému sa snažíme odviesť pozornosť, aké pocity nám chýbajú.

Myslíte si aj vy, že všetko zo všetkým súvisí?

Filed Under: Myseľ, Nezaradené

Prečo vlastne potrebujeme minimalizmus?

19. januára 2017 publikovala Andrea Richardson 5 komentárov

stocksnap_6d8141o2sp

Žijeme v 21. storočí a k dispozícii máme také technológie a produkty, ktoré by nám mali šetriť čas a prácu, tak ako nikdy predtým.

Napriek tomu sme tak šialene zaneprázdnení a nestíhame nič, tak ako nikdy predtým.

Je to veľký paradox na zamyslenie. Sme pripojení na internet 24 hodín denne. Všetko je možné deň a noc – nakupovať, pracovať, zabávať sa, ísť sa na jesť, cestovať. Máme moderné mobily a aplikácie, ktoré stlačením jedného tlačidla objednajú, zaplatia a vybavia.

Máme spotrebiče, ktoré nám umývajú riady, perú, sušia, vysávajú. Plienky, ktoré sajú 18 hodín a antiperspiranty, ktoré fungujú 48 hodín. Nemusíme nič tlačiť a nikam chodiť. Autá za nás navigujú a parkujú. Napriek tomu stále nemáme na nič čas.

Ledva sa prebrodíme týždňom bez toho, aby sme si aspoň raz nemuseli objednať jedlo na donášku a nekonečný zoznam vecí na vybavenie sa točí v našej hlave odkedy sa zobudíme. Nemáme čas ani raňajkovať, a nie to ešte všetko postíhať. Zrútime sa polomŕtvi po ťažkom dni, a nemáme energiu na nič iné, len zízať do blikajúcej obrazovky plnej hulákajúcich reklám.

Vitajte vo svete moderného človeka. Alebo sme už vlastne roboti?

Vráťme sa späť do minulosti. Nemusíme ani chodiť v encyklopédii až tak ďaleko. Fakt je ten, že ľudia kedysi tieto problémy nemali a natíska sa otázka prečo.

Odpoveď je možno celkom jednoduchá: hlavou úlohou dňa bolo zabezpečiť strechu nad hlavou, teplo v kozube a jedlo na tanieri. Muži boli remeselníci, farmári, rybári, poľovníci a netrpeli nespavosťou kvôli tomu, že ich bolela hlava z plánov na renováciu kuchyne. Keď sa lovilo, tak sa lovilo a počas neho sa neaktualizoval status na sociálnej sieti. Keď žena dojila kravu, nevybavovala pri tom aj zmeškané hovory.

Stravovalo sa možno tak dvakrát denne. Ľudia si nenapchávali žalúdok každé tri hodiny a nepotrebovali čipsami a sušienkami zahnať nudu pri práci. Jedlo sa kládlo do úst pomaly. Ľudia sa rozprávali zoči voči.

Ženy varili, starali sa o deti a aby nevyhasol oheň. Neboli paralyzované každý deň rozhodnutiami, ktoré cereálie majú najmenej cukru, ktorou metódou uspať dieťa, kde si kúpiť nové topánky, ako zvládnuť horu domácich prác, platenú robotu, nákupy, krúžky, narodeninové oslavy a všetky plány nakopené na víkend.

Len pred necelými sto rokmi ešte väčšina rodín žila v jednom malom dome s kuchyňou a dvoma izbami. Rodičia spali v jednej a deti si delili druhú. Nábytok pozostával z postelí, veľkého kuchynského stola a stoličiek. Tam sa večer všetci stretli bez televízie a internetu. Neexistoval bytový dizajn. Varili sa jednoduché jedlá bez exotických korenín. Deti sa hrali vonku a s čím našli po dome pri peci v kuchyni. Nezabávali ich tablety ani pípajúce hračky na baterky. Rodiny vlastnili pár kúskov oblečenia, ktoré nosili až kým ich nezodrali. Šilo sa a prešívalo. Pralo sa každú sobotu. Nosil sa jeden kabát a jeden pár topánok každý deň. Moja babička nestála pred skriňou hútajúc, že si nemá čo obliecť.

V živote ľudí vládla jednoduchosť. Ľudia nemali na výber: čo vlastniť a čo so sebou robiť. Sústredili sa na jednu vec a poriadne. Bolo ako bolo.

Dnes žijeme presne naopak. Žijeme časy úžasné, pohodlné, zábavné ale s tým prichádza slovo zložité. Všetko čo bolo jednoduché už nie je. Na všetko je manuál. Čo je dnes nové, je zajtra staré. Mozog nám pracuje na plné obrátky, aby sme stihli aktualizáciu softvéru v hlave s dianím okolo nás. Všetci chcú našu pozornosť.

S moderným životom prichádza ale aj zodpovednosť, ako s tým, čo nám ponúka vlastne naložiť.

Je úplne len na nás, či začneme selektovať naše hodnoty, alebo len budeme dúfať, že sa v jeho víre neutopíme.

Stanoviť si priority je ľahké, máme na ne aj praktické aplikácie 🙂 Potom sa stane sa to, že do týchto našich odhodlaných rozhodnutí vstúpi .. aha… komplikovaný život.

Možno to poznáte :

  • Naplánujete si večer cvičenie, ale po dlhom dni v práci a pol hodinovej zápche po ceste domov už nemáte čas, lebo doma vás čaká bordel a hora riadov.
  • Chcete mať skriňu len s kvalitnými kúskami pekného oblečenia, ktoré vám sedia. Po ceste domov neodoláte výpredaju v obchode a skončíte s plnými taškami lacných handier, ktoré ani nepotrebujete.
  • Chcete byť viac prítomní v reálnom čase a venovať večer rodine. Telefón vám ale sústavne pípa a zvoní a nakoniec ho celý aj tak strávite opäť tým, že ho neviete položiť.

Vezmime si príklad z toho, čo kedysi v minulosti fungovalo a cielene si zjednodušme komplikovaný život. 

Nedovoľme veciam, hluku, reklame, zlým pohodlným návykom a toxickým vzťahom, aby nám stáli v ceste k zlepšeniu.

Potrebujeme  MINIMALIZMUS.

Inšpirujme sa našimi predkami a vezmime si z minulosti to, čo zmení nás život k lepšiemu teraz, v 21. storočí. Skombinujme to s tým, čo nám moderná doba dáva k dispozícii a vytvorme si sami jednoduchý plnohodnotný život, ako nikdy doteraz ľudstvo nežilo.

Vytvorme nový trend menej chcieť a viac byť.  

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené

Lesk a bieda kozmetiky alebo minimalizmus v kúpeľni

11. januára 2017 publikovala Andrea Richardson 10 komentárov

woman-morning-bathrobe-bathroom.jpg

Kde bolo tam bolo, nie ani tak za dávnych čias, potrebovala som opäť kúpiť plienky a zubnú pastu a vliezla som do takého voňavého hračkárstva pre nás ženy zvaná drogéria. O hodinu neskôr (to naozaj tak čas v drogérii plynie?) bolo skoro trojciferné číslo na konci dlhého účtu a ja som si domov zase priniesla domov rôzne magické výrobky. Veď kto by im odolal?

Ten voňavý krém na ruky v akcii (doma sa mi ich povaľuje už päť kusov), make-up čo splynie s mojou pokožkou ako hodváb (ten minulý mesiac kúpený mi nesedel a viete bol to aj dosť blbý odtieň), krém na nohy (lebo ten čo som si kúpila minule už neviem nájsť a sľubujem, že tentokrát si ho poctivo každý večer naaplikujem), maska na tvár (čo na tom, že padám večer do postele a nemám na rituály čas – veď raz už sa prinútim), nový výrazný rúž na pery (kamoška ho nosí a vyzerá v ňom perfektne- ja sa v ňom cítim ako klaun ale zvyknem si), nové mlieko na telo, čo sa osprchujem a nemusím si ho už zmyť (čo na tom, že mlieka nemám rada – ale možno toto bude to pravé)…a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej a to som ešte len v druhom rade.

Niet divu, že kozmetický priemysel si mädlí ruky a ja mám kúpeľňu plnú plastových fľašiek, polootvorených téglikov a hory kozmetiky neplánovane nakúpenej s očakávaním naplnenia ich krásnych sľubov.

Prezradím vám tajomstvo: viac ako menej nefungujú.

Dobrý pocit zo seba sa nedá nacápať na tvár.

Dobrý pocit zo seba mám keď si splním, čo som si na deň naplánovala, keď sa fyzicky hýbem a cvičím, keď si poteším dušu dobrou knihou alebo hudbou.

Žiadny krém na svete vám nevymaže z tváre málo vody, nezdravú mastnú sladkú stravu, únavu a stres.

Takže milé žienky, ušetrite si peniaze za čarovné produkty a investujte ich do seba inak. Možno hodina plávania, dobrá kniha a zelený čaj, večer v saune, zdravé chutné jedlo vám prinesie lepšie výsledky. Vraví sa že v jednoduchosti je krása a v kúpeľni sa to odráža v krásne vyleštenom zrkadle ešte viac.

Nie sme ale ženy z praveku a i keď trebár moja mama prežila mladosť na jednom Marína kréme a brezovom šampóne – zopár zmysluplne vybraných produktov a pravidiel dokáže váš kozmetický rituál krásne zminimalizovať. Stojí za to aj spomenúť, koľko chémie a konzervačných prípravkov sa nachádza v komerčnej kozmetike. Minimalizmus a ekológia idú ruka v rukáve. Zhrniem ich do nasledujúcich rád a bodov:

  • Vypracte si skrinky a vyhoďte či darujte všetko, čo ste za posledný rok nepoužili, alebo je to na dne alebo toho máte duplicitne.

  • Odložte všetko do skriniek, nájdite prázdne plochy. Kúpeľňa bude pôsobiť čistejšie a vizuálne príjemne. Pár pekných sklenených kontajnerov na skladovanie odličovacích tampónov, alebo zaujímavá fľaška na tekuté mydlo vie zmeniť. Kvet v malej váze spraví divy. Sviečka, ktorá ešte včera bola na zozname na vyhadzov. Spravte si z kúpeľne oázu pokoja a nie skladisko toaletného papiera, a čistiacich prostriedkov.

  • Zaobstarajte si jedno veľké balenie neutrálne voňajúceho (levanduľa, verbena) kvalitného a jemného prírodného bio šampónu, kondicionéru a mydla pre celú rodinu. Naozaj nie je potrebné, aby mal každý člen rodiny svoj vlastný sprchový gél a šampón, je to úplne zbytočné vyhadzovanie peňazí a extra plastové fľašky po kúpeľni. Ak chodíte do fitka, v taške si noste jeden len na tento účel. Deti nepotrebujú predražené detské produkty. Pokiaľ je to dosť jemné pre dieťa, je to dosť dobré aj pre dospelého, a bez chémie.

  • Nájdite si čo najviac kozmetických produktov v kuchyni. Balenie kvalitného kokosového oleja je fantastický aj na vlasy a telo.Olivový olej funguje aj ako odličovač. Maska z vaječných bielkov alebo peeling z ovsených vločiek je oveľa lepší ako drahá maska z drogérie. Experimentuje s rôznymi vlastne vyrobenými receptami. Je to jednoduchšie, než si myslíte. A lacnejšie.

  • Ak si niečo z praktických dôvodov kúpite (krém na ruky atď) tak to, čo používate naozaj denne. Inak je to kozmetické haraburdie.

  • Neexperimentujte každý mesiac s komerčnými masovo vyrábanými krémami na tvár. Väčšina žien má prirodzene peknú normálnu pleť a stačí ten najkvalitnejší prírodný krém, ktorý si viete dovoliť. Vyššia investícia sa určite vyplatí. Ak máte problematickú pleť a nezaobídete sa bez chémie ako ja, nájdite si zoznam konkrétnych účinných látok (napr. AHA kyseliny, BHA, retinol), ktoré proti nemu bojujú a zaobstarajte si rad kozmetiky, ktorý túto účinnú látku v sebe má v koncentrovanej top forme a je bez parfémov a konzervantov. Väčšina takejto kozmetiky je dostupná len na objednávku cez internet alebo v lekárňach.

  • Pokiaľ nie ste moderátorka, modelka alebo nadaná make-up umelkyňa, ktorá to so šminkami naozaj vie roztočiť, minimalistickej žene by malo stačiť nasledovné: kvalitný make-up, ktorý sedí typu a farbe pleti, mascara, ceruzka na obočie a oči, jedno balenie očných tieňov – svetlé na deň, tmavé na večer, jeden jemný a jeden výrazný rúž, líčka, balzam alebo lesk na pery, štetec a púder ak máte mastnejšiu pleť. Voilá, hotovo.

  • Nechty – ak si doprajete raz za mesiac manikúru, nepotrebujete doma nič a máte stále na výber z 50 odtieňov napríklad šedej 🙂 Ak to nejde, najľahšie sa udržujú nechty naturálne – manikúrový set plus olivový olej. Ak nalakované, tak naozaj dva pekné laky stačia. 🙂 Alebo sa stretnite s kamoškou a vymeňte si ich a nalakujte jedna druhej. Pokec a káva zadarmo.

  • Preferujte produkty, ktoré majú viac než jeden účel alebo improvizujte – sprchový gél alebo kondicionér je dosť dobrý aj ako pena na holenie, jemný toner ktorý slúži aj ako odličovač atď.

  • Neverte reklame a nekupujte si impulzívne produkty len preto, že ich používa kamarátka. Poznajte svoje preferencie, životný štýl a pokožku a riaďte sa tým. Dávajte prednosť parádnemu kvalitnému produktu nad kopou lacných téglikov. Neobjednávajte si sezónne produkty z kozmetických katalógov, aj keď potrebuje kamoška províziu. Každý týždeň chrlia niečo nové, voňavejšie a niečo v akcii.

  • Namiesto ženských magazínov plných reklám a vzoriek si prečítajte radšej zaujímavú napínavú knihu.

                              A na záver: Buďte sami sebou. Tak ste najkrajšie! 🙂

Filed Under: Kozmetika, Nezaradené, Uncategorized, žena

« Previous Page
Next Page »

Copyright © 2025 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Zásady spracovania osobných údajov