• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Andrea Richardson

Vedomý život

  • Články
  • Čo tu nájdete
  • O mne
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Andrea Richardson

Všetko som čistila Dettolom, hovorí zero wasterka z Emirátov

10. októbra 2019 publikovala Andrea Richardson 14 komentárov

Charlene Nawar o sebe tvrdí, že je len ďalšia nedokonalá enviromentalistka a prostredníctvom mobilnej aplikácie a Instagramového účtu UNwrapped, sa snaží v Spojených arabských emirátoch zvyšovať povedomie o dôležitosti recyklovania či škodlivosti plastov.

Jej presvedčená, že udržateľný život nemusí byť ani obmedzujúci, ani nákladný a ani vyčerpávajúci. Mnohí ľudia sa pustili touto cestou a vyskúšali nový spôsob života.

Stačí sa len pridať.

Charlene som stretla pred niekoľkými rokmi úplne náhodou v malej dedinke na Srí Lanke, kde sme dovolenkovali. Ak veríte na náhodné stretnutia, toto bolo práve také.

Tam na dovolenke pri mori sme však kedysi dávno aj my boli iné ženy, a témou našich rozhovorov pri víne boli nákupy, dovolenky a problémy s našimi filipínskymi slúžkami:)

Dnes je zo mňa minimalistka a z nej inšpiratívna žena, ktorá bojuje za zníženie plastového odpadu v materialisticky založenej krajine, kde je život bez plastov prakticky nemožný.

Plast, plast a ešte raz plast. Zdroj FB-UNwrapped.

Charlene pochádza z Južnej Afriky, a dnes žije v Abu Dhabi s libanonským manželom a tromi malými deťmi. Stretla som sa s ňou na motivačnú kávičku v jej príjemnom dome so záhradkou a umelým trávnikom. Kvôli úspore zalievania. Spoločnosť jej robili dvaja adoptovaní psi z útulku, a práve vďaka jednému (ako sa neskôr dozvedám) sa jej zero waste cesta začala.

Dnes vám prinášam prepísaný a preložený rozhovor o tom, ako sa dá zero waste život praktikovať v Spojených arabských emirátoch. Dúfam, že vás namotivuje tak ako mňa 🙂


Ahoj Charlene, poznáme sa už niekoľko rokov a vidím obrovské zmeny v Tvojom živote, vysvetli mi prosím Ťa kde sa cesta k bezodpadovosti u Teba začala? Mala si nejaký heuréka moment, niečo si si prečítala alebo Ťa niekto namotivoval?

Vtipné je, že celé to začalo kvôli nášmu psovi Kellymu. Spustila sa u neho vážna kožná alergia, je to čierny vlčiak a začala mu na mnohých miestach blednúť srsť. Vzali sme ho k veterinárovi a ten mu predpísal kopu liekov, antibiotík, nuž bol to nekonečný kolotoč. Nič nepomáhalo.

Spomenuli sme to nášmu cvičiteľovi psov, ten je trošku taká stará škola, má rád prírodné metódy na všetko a ten mi vraví, že na 99% si myslí, že Kelly má tieto problémy preto, lebo umývam podlahy Dettolom. Ostala som v šoku, ja že čo?? Na vysvetlenie, kedysi som bola maniačka na dezinfekciu domu, išla som do Carrefouru a nakúpila som si všetko od tejto značky, vieš je Dettol na podlahy, Dettol na kuchyňu, Dettol na kúpeľnu, no čo Ti poviem, som divná, mám rada keď všetko spolu ladí, keď všetko rovnako vonia.

Adoptovaný vlčiak Kelly zmenil rodine Nawar život k lepšiemu.

Tak sa ho pýtam, a s čím mám teda prosím Ťa upratovať? On mi nato vraví – s ničím, umývaj len s vodou. No poviem Ti dva týždne som čistila podlahy len s vodou a stal sa zázrak, psovi to pomohlo. V živote by ma toto nenapadlo. Neskôr som pridala do vody ocot, začala som používať sódu bikarbónu a stále som riešila, ako môže byť takto môj dom naozaj čistý.

Úplne Ťa chápem, mala som podobné pocity, keď som vyskúšala ocot a sódu, nezdalo sa mi všetko také čisté a nepáčil sa mi octový smrad…a teraz si spokojná s tým ako čistí ocot a voda?

Bezpochyby, moje podlahy sú čisté a lesknú sa viac ako po čistiacich prípravkoch, asi že na nich neostávajú chemické zvyšky z prípravku. Tak toto bol prvý krok, a keď som po čase strávila informáciu, ktorú mi povedal cvičiteľ, začala som uvažovať, lebo som mala malého Luka doma, naše tretie dieťa. On v tom čase ešte neliezol, ale vieš stále bol na podlahe, sedel a hral sa.

Tak si vravím ak Dettol vybielil môjho psa, čo to môže robiť môjmu malému synovi, našim trom deťom? Začala som sa o všetkom informovať, čítala som knihy, a môj manžel, ktorý mi stále vyčítal mikrovlnku v kuchyni bol rád, keď som sa jej zbavila. To bola ďalšia vec ktorá šla preč. Nuž niekedy je to nepohodlné, nebudem si vymýšľať, občas mi chýba, ale je to len o plánovaní jedál.

Potom som začala rozmýšľať, ako viesť menej toxický život. Prestala som používať komerčné čistiace prostriedky a všade používala len vodu, ocot a sódu. No neviem, povedz, či je tu čisto alebo špina, možno ju už nevidím (smiech)

1 diel octu, 1 diel vody a 15-20 kvapiek esenciálneho oleja, alebo citrusovej kôry. Zdroj: Instagram UNwrapped

Mne sa tu zdá všetko veľmi čisté (smiech).

Trošku som poexperimentovala a začala som do octu s vodou pridávať esenciálne oleje, aby to tak nesmrdelo, a páčia sa mi vône, ktoré vyrábam – grapefruit, citrónová tráva. Dom mi nesmrdí ako ocot, to už nie a vieš čo, je to naozaj len o zmene postoja. Všetky produkty sú len o marketingu, vidíš reklamu na detičky ako si umývajú ručičky Dettol mydlom, a všetky tie hnusné baktérie spláchneš do odtoku umývadla. Je to mentálne, to isté robí aj obyčajné mydlo. Všetko čo potrebuješ, je mydlo, mydlo a ešte raz poviem mydlo. Vo všetkom je mydlo. Používam kastílske mydlo, aj si ho sama vyrábam, nastrúham si ho do prania, občas kupujem aj olivové mydlo, spravím si vlastný prášok.

Takže už nekupuješ klasické pracie prostriedky?

Nekupujem nič, všetko si robím sama. Väčšina produktov je voda, ocot, sóda a mydlo, čo si robím, je vysoko koncentrované.

A čo fľaky? Ja som si všimla, že eko produkty nie sú také účinné pri boji s fľakmi a keď som z práčky vytiahla veci, ktoré som musela opäť preprať, nebola som nadšená..

Musíš sa len trošku manuálne posnažiť, áno vyžaduje to predpieranie rukou ak je na oblečení fľak, poviem Ti ešte stále mám Vanish pod umývadlom a už pol roka som na neho nesiahla, tak asi to funguje (smiech).

Alebo si kúpim eko-prášok a občas použijem Vanish, aj to je dobrá cesta, nie? Dobre a čo nasledovalo potom?

Hej, určite. Ďalším krokom boli plasty a ako veľmi dobre vieš najväčší problém v tejto krajine (SAE – pozn.aut) je voda. Mali sme predtým stojan na vodu, kde sa kupujú veľké zásobníky pitnej vody. Nuž áno, táto fľaša je bez BPA, a vymenia Ti ju za novú, ale aj tak je to plast a neviem, koľko tá fľaša stála vonku v 50 stupňovej horúčave, koľko ju vozia v rozpálenom nákladiaku, ako dlho stojí niekde v sklade.

Každodenná realita v tunajších supermarketoch. Zdroj: FB-UNwrapped

Takže vravíš, že táto voda sa piť dá, ale nie je dosť dobrá na pitie?

Máš lepšiu možnosť. Preverovali sme si dostupné vodné filtre, môj muž teda vôbec nebol presvedčený o zmene, a potom sme sa stretli s príjemným chlapíkom z Dubaja, on robil pre jednu s veľkých vodárenských spoločností. Tak nám vysvetlil všetko o transporte vody, o vodnom systéme v Abu Dhabi a ako sa vôbec nemusíme báť piť vodu z vodovodu, aj keď je odsolená.

Ja viem, že je to všetko o zásobárni, ktorá môže mať v cisterne špinu, ale s filtrom by to malo byť zachytené. Neuveríš, ale na Slovensku, ktorá má obrovské zásobárne kvalitnej sladkej pitnej vody, ľudia stále kupujú vodu vo fľašiach a tej z vodovodu neveria.

To nemyslíš vážne, fakt? To je bláznivé.

Veru tak, a máme aj zásoby minerálnej vody, ideš s prázdnou fľašou a načapuješ si ju pri zdroji zadarmo.

To znie úžasne!

Veru, a konečne si budeme aj zálohovať fľaše, tak ako v Nemecku, kde som žila, spomínala som Ti to, tam s zálohujú nielen plasty ale aj sklenené poháre, a plechovky. Nuž a u nás sú stále negatívne naladení ľudia, ktorým sa do obchodu vymienať zálohy nechce. Považujú to za nepohodlné. A tu v Abu Dhabi sa voda čerpá z mora a nákladne sa odsoľuje.

To je na hlavu, je to len o zvýšení povedomia ľudí, myslím, že sme pomýlení tým, čo znamená pohodlnosť.

Máme pohodlnú možnosť pred očami a nevidíme ju.

Presne tak. Povedz mi čo je pohodlnejšie, načapovať si studenú vodu z vodovodu, alebo sa vybrať do obchodu, kúpiť si 24 fliaš balenej vody a vychladiť ich v chladničke. A potom ešte rozmýšľaš, čo s prázdnymi fľašami…

Ako sa Ti teda darí eliminovať plasty?

Kúpili sme si vodný filter a sme s ním veľmi spokojní. Vodu už nekupujem a potom samozrejme nosiť si vlastné tašky do obchodu, vlastnú fľašu. Odchádzam z domu a musím mať kľúče, mobil, fľašu, tašku na nákup, bez toho neodchádzam. A samozrejme predtým ma ani nenapadlo, koľko plastových tašiek som priniesla domov, bolo to pohodlné, všetko Ti v supermarkete zabalili ( v Emirátoch sú v obchodoch baliči nákupov – pozn.aut) a tešila som sa, že mám vrecká do koša, aj stovky.

Siahni po skle. Sklo je 100% recyklovateľná surovina, ktorá nestráca na kvalite. Zdroj: Instagram – UNwrapped.

A čo plastové sáčky na zeleninu a tak?

No to bola výzva, tu v Abu Dhabi neboli látkové, také neexistovalo, tak som sa vybrala do obchodu so starou obliečkou na vankúš.

Čo? S obliečkou? Snažím sa predstaviť si reakcie ľudí (smiech)

Veru tak, vieš na začiatku som sa tak veľmi chcela zmeniť, a poradili mi to, tak si vravím dobre teda, idem s obliečkou..

A čo nato ľudia?

Mysleli si, že som asi padnutá na hlavu, aha tam ide tá šibnutá ženská…. Vravím si prečo toto vlastne robím, aby som mojim deťom ešte dala šancu. A koniec koncov nie je to ťažké, samozrejme keď začali v Emirátoch predávať látkové vrecúška, zjednodušilo sa to, ale SAE nič neponúkalo, nuž a áno musela som niečo poobjednávať cez Amazon a lietadlom to prišlo až sem, to je ďalšia story..

Poviem Ti, človek môže chodiť k psychológovi, dať si to ako diagnózu – trápiť sa nad každým krokom v dni, či práve neničím planétu. Začneš niečo robiť inak, ľudia ťa budú kritizovať a rýpať do toho, čo je lepšie až to nakoniec človek vzdá, demotivuje sa lebo si povie, aj tak to k ničomu možno nevedie, a pochybovači majú pravdu..

Musím nakupovať keď nie je veľa ľudí, to je dôležité. Ak je plno, nemajú čas sa mi venovať, napríklad látkové vrecúška nie sú priesvitné, pokladníčka sa musí pozrieť, čo tam je, to vyžaduje viac času pri platení, alebo nálepky dobre nedržia hlavne na tých sieťovaných, tak musí chlapík čo váži sa trošku posnažiť, pri plastovom sáčku to tam len šupne raz dva.

Komplikuješ im život..:)

Vravia mi, a prečo si nevezmete plastový sáčok, prečo si to komplikujete a ja na to, ja si ho CHCEM komplikovať, ale v skutočnosti to nie je komplikované, chápete? Ale keďže chodím stále do toho istého Carrefouru, už ma poznajú, vedia, že ide tá bláznivá ženská 🙂 A čo sa mi páči ešte viac, že prídem domov s tromi veľkými taškami, nemusím ťahať 25 plastových z auta, vyberieš, vyložíš a si vybavená.

Bezobalový nákup v Abu Dhabi. Zdroj: Instagram – UNwrapped

Skúšala si nákupy online? Ja nakupujem skoro výlučne tak, a som spokojná. Neznášam nákupy v hypermarketoch.

Hej, súhlasím, obetuješ aj dve hodiny zo dňa. Vieš ja rada varím a pečiem a chcem si sama povyberať, som už taká, a keď mi niekto prinesie otlčené jabĺčko alebo hnedý banán, v obchode si vyberiem sama, som na to citlivá, kričím na nich pri pokladni – dávajte mi pozor na tie jabĺčka!

Chápem, veľa ľudí to takto preferuje. Takže chodiť na to isté miesto nakupovať pomáha?

Určite. Občas si kupujem olivy alebo raz za čas mäso, prinesiem si svoje plastové nádobky (mám veľké zásoby zo starých čias), on si vynuluje váhu, nemusím sa stresovať čo s krvou, polystyrénom, doma si to dám do chladničky. Na začiatku to bolo komplikované, predavač nevedel ako vynulovať váhu, musel zavolať vedúceho, stála som tam 20 minút, teraz už vie, chodím k tomu istému chlapíkovi.

Kúpa mäsa je náročná, najmä teda kura, tu ho bez plastu nekúpiš, sú nato nejaké zákony z ministerstva zdravotníctva, vravím ja to chápem, ale ja by som prišla k vám rovno do závodu a kúpila si to rovno do svojich nádob a dám doma do mrazáku (smiech) a oni že to nejde.

Ako riešiš obedy a desiaty pre deti, tam je veľa produktov individuálne zabalených, ako syry, jogurty a tak.

Väčšinou majú teplý obed, dávam im to do termo hrnčekov, i keď som ešte neobjavila taký, čo udrží jedlo teplé do obeda.

Skús tie na kávu, so širokým hrdlom, zdá sa mi že fungujú lepšie, samozrejme kávu do nich okrem jedla nedávam.

Fakt? Vyskúšam. Takže všetko iné pokrájam a dávam do plastových nádob – Tupperware, mám ich veľa, zbožňovala som tento produkt a nakúpila ich kedysi, skúšala som aj eko nádobky, tie z bambusu a podobne, ale netesnia. Keď dám deťom jogurt, vytečie to a nedržia teplo. Máme aj YUM krabičky, tie sú súper, sú ale staré a utesňujem ich extra gumičkou na vlasy. Syn chce už novú ale vravím ju, nič jej skoro nie je, ešte stále funguje, nová nebude.

Začni od seba a buď zmenou, ktorú planéta potrebuje. Zdroj: FB – CH.N.

Súhlasíš teda, že využiť existujúce plastové výrobky v domácnosti je lepšie, ako si ísť nakúpiť nové – ekologické? Je na to aj výraz eko-konzum, chceš sa zmeniť a mať zo seba dobrý pocit, tak povyhadzuješ všetky plastové veci, zariadiš si dokonalú kúpeĺnu či kuchyňu a potom spravíš perfektné fotky na Instagram:)

Áno, a to je prvá vec, čo ľudia vidia, keď prídu ku mne do domu – ale veď ty tu máš toľko plastových nádobiek, a kupuješ mlieko v plaste.. no haló vážení, keď nemám inú možnosť! Snažím sa aspoň kupovať veľké trojgalónové balenie.

Ideš s tým, čo je dostupné…

Kúpim menej, experimentujem s iným typom mlieka..aj drobné ovocie,to všetko predávajú len v plaste, tak ho jeme menej, tu je dostupné 365 dní v roku, inde len počas sezóny, vravím deťom každý deň to nebude, i keď ich majú strašne radi. Organické ovocie/zelenina je tiež problém, balí sa to do trojvrstvového plastu.

A zhnije to na druhý deň ak nezješ..

Občas si ideme niečo nazbierať, sú tu farmy v okolí Abu Dhabi, deťom sa to páči, ale potom prídeš domov s piatimi kilami baklažánu, a my ani nemáme radi baklažán, takže pravidlo je: to zbieraš, čo zješ! (smiech)

Jamie Oliver má skvelý recept na vegetariánske lasagne z baklažánu…

Baklažán je veľkou súčasťou arabskej kuchyne, ale nám nechutí, poviem Ti skúšali sme aj vegánstvo, vydržali sme týždeň, je to rozdiel byť vegetarián a vegán, oni nejedia ani med ani vajcia a nič zo zvierat.

Nie je Tvoj muž náhodou milovník mäsa?

Už zredukoval, jeme menej mäsa, ale priznám sa ani nie kvôli životnému prostrediu, viem, že jeho konzumácia má na neho dopad, ale skôr kvôli kvalite mäsa. Vôbec nejeme kurence, lebo už dlho som nejedla také, čo chutilo dobre, nuž a keď sa pozrieme na ryby, čo je tu ľahko dostupné a lacné a potom čítam o plaste, čo pláva aj tu v mori a ryby to zjedia, ti si ju kúpiš, uvaríš a zješ aj rybu aj plast, dávam si k nim veľký otáznik.

Ja kupujem bio lososa, a kvôli šialenej cene ho jeme raz za čas, 200 dirhamov (cca 45 EUR) za štyri kúsky ryby.

Presne, a keď zredukuješ mäso, menej minieš. Počas týždňa vegánstva sme minuli na jedlo za týždeň 300 dirhamov (cca 75 EUR) v porovnaní s 1000 dirhamov (cca 248 EUR), keď mäso jeme, aj viac…

Aj veľké firmy sa pripájajú k boju proti plastom. Zdroj: FB – UNwrapped.

Takže povedala by si, že low waste životný štýl mal dopad aj na financie, stojí vás život viac či menej?

Jednoznačne menej. Začnime len komerčnými čistiacimi prostriedkami, vieš koľko to dokopy stojí? A vezmi si na porovnanie ocot, ten je taký lacný, 5 litrov kúpim za 5 dirhamov (cca 1.3 Eura), alebo si ho vyrobím, vezmem odpad z jablka, šupky, ohryzok a tak, vložím do veľkej sklenenej fľaše, pridám za lyžicu cukru, potom stačí občas premiešať, nechať stáť 2 týždne, a más jablčný ocot. Môžeš ho piť, ale ja s ním aj čistím, pridáš do neho esenciálne oleje, sóda je lacná. Nuž nemám moju perfektnú fľašu ako z obchodu, nemám 20 produktov na jednu vec, do umývačky riadu dávam sódu bikarbónu, soľ a mydlo.

To fakt? Uff ja neznášam kupovať tie predražené tablety do umývačky.

Dáš 3 kvapky mydla, 2/3 sódy a soľ až kým nie je dávkovač plný a pusti si to na normálnom cykle, ani škvrny na pohároch nebudeš mať.

To je super,vyskúšam. A čo kozmetika, ako sa Ti darí v tejto oblasti?

Najprv chcem všetko domíňať, mám ešte stále veľa vecí v kúpeľni. Prešla som na látkové čistiace tampóny, na jednej strane absorbujú viac prípravku, ale fungujú dobre. Používam aj takú prírodnú špongiu na čistenie tváre, niekedy už ani nič iné nepoužijem, mám pocit, že tvár je dostatočne čistá. Inak používam ružovú vodu, tá sa dá kúpiť v sklenenej fľaši, nuž a krém bola výzva lebo sa bojím experimentovať s pleťou, ak sa niečo nevydarí a zároveň som si vedomá že starnem, a aj vedomá ohľadne planéty, priznám sa je to ťažké.

Našla si niečo, s čím si spokojná?

Priznám sa, zatiaľ skúšam, vymenila som krém za taký, čo je v skle a potom si vravím o čo mi vlastne ide, aby to bolo v skle alebo to čo v ňom je, či sú v ňom chemikálie, či nebol testovaný na zvieratách, čo len viac pridáva k celkovému zmätku. Vyskúšala som jojobový olej, je pomerne drahý, ale vydrží mi dlhšie ako krém, je to vraj výborný prírodný hydratačný olej, nepoužívam ani očný krém nič iné a zatiaľ je moja pleť v pohode, i keď v teplom počasí sa mi zdá trošku pleť mastná. Myslím, že kozmetika je veľmi osobná voľba. Keď vyjdem zo sprchy, nastriekam si na seba mandľový olej, skúšala som si vyrábať aj zubnú pastu, ale zas sme pritom, idem experimentovať so zubami, nechcem aby sa mi kazili …

1 lyžica kokosového oleja, 1 lyžica sódy bikarbóny a 15 kvapiek mentolového oleja, voilá: zubná pasta je na svete. Zdroj: Instagram – UNwrapped.

A predpokladám ako mnohé ženy si zaneprázdnená mama, máš tri malé deti, musíš si na všetko nájsť čas a nedá sa úplne všetko vyrobiť ..

Myslím, že menšie kroky sú lepšie.

Nepreťažiť sa.

Vyrábam si vlastné mydlo, čistidlá, varím čerstvé jedlo zo surovín, snažím sa žiť bez plastov, a je hranica, keď si vyrobiť všetko sama, mlieko a tak …je toho priveľa .. Takže to čo sa nedá si kľudne kúp, je OK si kúpiť mydlo či šampón.. tu v SAE sú licencie na výrobu čohokoľvek z domu veľmi strikne vymedzené, nemôžeš si len tak kúpiť niečo, čo vyrába mamička z domu ako hobby, aby zistila či jej to pôjde. Ten trh tu nie je, musíš mať drahú licenciu, mať všetky papiere, vybavenú hygienu a podobne.

Máš vlastný Instagram účet, ktorý sa volá UNwrapped, a tu pridávaš príspevky o tvojej snahe žiť bez odpadu v SAE, ako prišiel tento nápad?

Ja som odišla na dlhú dobu zo sociálnych médií, môj muž odišiel z Facebooku, nakoľko bral toľko času. Niektoré veci sú na Facebooku užitočné – komunitné skupiny, alebo ak chcem niečo predať a tak. Instagram som vôbec za užitočný nepovažovala, odstránila som si všetkých priateľov a začala sledovať len to, čo ma zaujíma – život bez odpadov, plastov, klimatické zmeny. Ľudí to, čo publikujem zaujímalo, pýtali sa ma otázky kde začať, inšpirovalo ich to, chceli tipy ako na to.

Domáce výrobky. Zdroj: Instagram – UNwrapped.

Dala si mi dobré tipy aj dnes:)

Vieš, ja som bola tiež taká ako niektoré mamičky kedysi, dávala som všetko do uzatvárateľných vrecúšok, bolo to také zorganizované a hygienické. Aj tie plastové krabičky sa zdali ako misia, musíš ich umyť, vysušiť, sáčok len zahodíš, však? Poznám takú mamičku, sme celkom dobré kamarátky a ona bola tiež samý plastový sáčok, tak som tak napoly zo srandy nadhodila, prečo to robí a že sa to dá aj inak. Vieš čo mi povedala? Že by ju to nikdy nenapadlo! Tak mi poďakovala a prestala ZIPLOCK uzatvárateľné vrecúška používať. Na mojom Instagrame chcem ľuďom ukázať, že som úplne normálna žena, mama, a že sa to dá a nie je to až také komplikované, ani to nestojí peniaze navyše.

V aplikácii som sa chcela zamerať práve na Emiráty, tu kde žijem, lebo tie výzvy sú veľké, je to nové, tak som vymyslela aplikáciu. Tá sa dá sa stiahnuť zadarmo a píšem blogové články, tipy kde sa dá recyklovať, kde si vymeniť oblečenie, ako kompostovať, ako cestovať low waste, recepty na prípravu čistidiel a tak. Všetko na jednom mieste.

Raz začneš a je to ako závislosť, vždy som si vravela, nebudem ako jedna z tých, a pozri na mňa som jedna z tých (smiech). Je to moja vášeň a robím to rada. Niektorí známi si síce myslia, že mi preskočilo, ale toto sa nedá robiť sama, potrebuješ podporu v hľadaní tej správnej miery. Snažíme sa zmeniť, aj ako tráviť čas s deťmi vonku, vieš že tu je to nemožné väčšinu roka kvôli horúčave. Snažím sa aj vysvetliť ľuďom, že nechceme žiadne dary, nechceme materiálne veci, žiadne hračky, žiadne detské oslavy..

Veru, presne tak. A tie dary. O tom som popísala už litánie.

Dary ani nespomínaj, na oslavu príde 20 ľudí, každý sa cíti zaviazaný niečo priniesť a skončím s 25-imi darčekmi v skrini, môj syn ani nemal šancu ich všetky otvoriť a už tu boli ďalšie narodeniny, nemám to už kam dávať. A potom ti deti povedia – nemáme sa s čím hrať a v obchode chcú ďalšieho dinosaura.

Ak to zhrniem, mojím cieľom je nájsť zlatý stred, v SAE je nemožné žiť úplne bez plastov, ale je lepšie nech sa o bezodpadovosť 1000 ľudí snaží nedokonale, ako aby sa jeden človek snažil o dokonalosť. Chcem robiť eventy a workshopy, ukázať ľuďom, ako sa robí mydlo, vlastný eko dezodorant, ako si vieš vyčistiť domácnosť, teraz idem na kurz o kompostovaní …

Aká skvelá myšlienka!

Mám pocit, že ľudia sa chcú zmeniť, ale nevedia, ako. Vezmime si aj recyklovanie, už sa to tu deje, vložíš svoju lokalitu do vyhľadávača a nájdeš si recyklačné centrum.

Recyklačné centrum už aj v SAE. Zdroj: Instagram -UNwrapped.

Asi si počula o Bei Johnson?

Áno, jej knihu som čítala ako prvú, ale ona je skôr už na tej extrémnej strane. A žije v Amerike, čítam napríklad, že si čapuje víno na neďalekej farme, nuž poviem ti ak by som mala aj ja za rohom vinohrad, kde si viem načapovať víno, aj ja by som tam raz mesačne šla, no možno aj viackrát (smiech), je v inej pozícii, žijú blízko školy, deti jej chodia na vyučovanie na bicykli, má viac dostupných zdrojov, nuž a kde začne človek, ktorý si nemôže všetko sám vyrábať, nemá si kde dočapovať, alebo ideš na 25 miest kým by si to všetko vybavila, kto má na to prostriedky a čas?

Alebo keď trvá dlhšie ísť si dočapovať ako vyrobiť 🙂

Presne, ale aj tak aj kúpa produktu z poličky v obchode stojí čas, viem, je to strašne pohodlné ale vieš čo je ešte pohodlnejšie? Nepoužívať skoro nič. Keď nemám čas si vyrobiť mydlo, idem si aspoň načapovať saponát na umývanie riadu, do 5L fľaše a tento saponát je vlastne mydlo, nemusíš s ním umývať len riad, umývaj s ním všetko v dome, nemusí to byť špeciálne kastílske mydlo, ktoré má o niečo menej chemikálií. Ja tiež nemám vždy čas na všetko.


Charlene a jej eko projekt UNwrapped UAE nájdeš na Twitteri, Instagrame a ako aplikáciu na mobil zadarmo cez link UNwrapped UAE alebo priamo pre APPLE či Android.

Ďakujem za super rozhovor! 🙂

Filed Under: Nezaradené

3 kroky, ako prestať plytvať jedlom

27. septembra 2019 publikovala Andrea Richardson 25 komentárov

3 KROKY, AKO PRESTAŤ PLYTVAŤ JEDLOM

„Odpad sa stáva odpadom, keď plytváme.“ WILL.i.am.

Predstav si, že odchádzaš zo supermarketu s troma plnými taškami potravín a jednu hodíš po ceste rovno do koša.

„Čo si sa zbláznila, prečo by som to robila?“ Chtiac či nechtiac, nevedomky to v menšej či väčšej miere robíme všetci. A vieme aj to, že vyhadzovať jedlo sa nemá (všetci poznáme tie úbohé deti v Afrike, čo by si taááak dali náš nedojedený granatír) a napriek tomu letí ďalší jogurt či splesnivená uhorka do koša. Nemusíš hľadať vinníka len u seba doma, stačí sa pozrieť do najbližšej firemnej kantíny alebo turistického hotela.

Keď sme si zaplatili, tak im narobíme aspoň škodu.

Koncept odpadu je stále pomerne nový. Smeti idú ruka v ruke s moderným životom v meste. Už aj keby sme chceli, nie je potravinový odpad kam dať, len do koša (ak nechováš aspoň psa či škrečka alebo máš kompost).

Keď sa pozrieš do plechového smetiaka mojej mamy na dedine, nič tam nenájdeš. Čo nespáli v peci, hodí psom, mačke a susedovým ovciam. Zašlo to až tak ďaleko, že demonštrovala za zrušenie poplatku za odvoz smetí. Neuspela. Vravím jej, nemaj obavy, tú tvoju kvótu určite niekto v okrese dobehne aj stonásobne 🙂

Príroda neplytvá a všetko spotrebuje. Sedela som minule v záhrade a pozorovala mravca, ako si odnáša omrvinku z keksíka, a celkom som mu fandila. Kým sa s ňou pasoval, rozmýšľala som nad tým, ako je to celé prírodné OLO fantasticky vymyslené bez našeho pričinenia.

Kedysi ľudia toľko nevyhadzovali. Pamätám sa doma na malý umelohmotný smetný kôš a ani sáčky do neho neboli. Kam to všade išlo netuším. Spotrebovalo sa veľa a k jedlu sme mali väčší rešpekt. Sladkosť som dostala za odmenu len cez víkend a mäso sa jedlo v nedeľu. V pondelok sa dojedalo:)

Nechodí, stáále nechodí… a nemusí ani chodiť 🙂

Neskôr prišli do našich životov paradajky zo Španielska, dvadsať druhov cereálií, rýchlokvasený dopečený chlieb, lacné džúsiky so slamkou, minerálky v plastovej fľaši, malé dosladzované jogurty, individuálne balené tavené syry, kečup, majonéza či horčica, šalátové dresingy, limitované edície nátierok, vifonky, polievky v prášku, koreninové mixy, bujóny, dochucovače jedál, omáčky na cestoviny, instantné polievky, balený cukor, pokrájaný chlieb, káva so sebou, balené obedy, muesli či paleo tyčinky. Ideš do hypermarketu a vítajú ťa kilometre regálov produktov, ktoré sú v podstate len slané alebo sladké pochutiny.

Ak človek začne opatrovať kvások na pečenie chleba, alebo vstáva o piatej, aby si popolieval paradajky vo fóliovníku, až tak veselo by sa mu nevyhadzovalo, všakže?

Kupujeme potraviny, čo vlastne nie sú jedlom a nevážime si ich asi aj preto, lebo sú lacné a dostupné. Ako inak vysvetliť toľké vyhadzovanie?

Dnes nevarím.

Avokádo zase prezrelo, treska s mätovou príchuťou letí do koša, rohlíkov za pár centov sme pokúpili akosi priveľa.

Nevážime si ani spotrebné veci. S lacným tričkom sa lúčime po troch mesiacoch, pračku vymieňame po roku a televízor sa tuším po čase zbehol, a zišiel by sa väčší a ostrejší. Túžime po iPhone 7, po dvoch rokoch už potrebujeme iPhone 8Plus, po roku už iPhoneXS Max a dnes nás svrbí dlaň, či by sme tú starú šunku radšej nevymenili za iPhone 11 Pro.

Doba, keď sa vyhadzujú aj smetné koše.

Ak existuje jedna vec, ku ktorej mám obrovskú averziu, tak je ňou PLYTVANIE.

Z celej duše neznášam plytvať, najmä jedlom. Plytvanie je vyhadzovanie peňazí von oknom. Plytvanie je strata nášho vzácneho času v práci. Plytvanie je povrchnosť a ignorácia. Keď plytvám, som na seba do slova a do písmena nasratá, ako rozúrená osa. Spomínala som, že neznášam plytvať ? 🙂

Plytvanie je vlastne každodenné nezmyselné vyhadzovanie. Na rozdiel od veľkého vytrieďovania (čo je veľká zmena životného štýlu v štýle: raz a dosť), plytvanie je zbytočné a dá sa mu zabrániť tromi jednoduchými krokmi.

Hm, čo by som tak mohla potrebovať?

Krok prvý: POZRIEM SA, ČO SI KUPUJEM.

Ak už musím, vleziem do obchodu, predpokladám, že som pri zmysloch a popremýšľam nad kúpou: Aký je potenciál tohto výrobku od 1 do 10, že skončí v koši?

Chutí mi to, zjem to, alebo som len znudená a neviem čo by som si od dobrej roboty dala pod zub?

! Pozor na myšlienkové pochody – veď to len vyskúšam…. nová príchuť, nový produkt, limitovaná edícia…ďaľšia marmeláda do špajze, exotická korenina, plesnivý francúzsky syr, nová čokoláda….

Kupujem len to, čo POTREBUJEM. Bodka. Nasmečujeme na druhý bod a tým je…

Krok druhý: Predtým ako idem nakupovať, čokoľvek, pozriem sa do skrinky, do chladničky, do špajze a položím si investigatívnu otázku:

UŽ TAKÉTO MÁM??

Je to také jednoduché. Odpoviem si pravdivo a úprimne. Nuž a potom sa stane sa to, že prídeš domov zo supermarketu a neskončíš s tromi majonézami, s piatou neotvorenou majoránkou, a s ďaľším kilom jabĺk (aj keď ti ešte pol kila pohníva v košíku).

Zachrániš vráskavú tekvicu, tri opustené zemiaky a pol kelímka kyslej smotany a namiesto vyprážaných rezňov, čo si plánovala v sobotnom „jedálničku“, uvaríš radšej výborný tekvicový prívarok. Ako bonus si dáte k nemu ten dvojdňový chlieb, ktorý by si zajtra vykydla do koša. Zabudnuté jabĺčka povaríš s troškou cukru a škorice a spravíš si k nim palacinky ako dezert.

Varíme – šikovne.

Stal sa malý zázrak. Stačilo trochu snahy a práve si prestala plytvať. Ušetrila si po prvé: čas (nešla si nakoniec do obchodu) a po druhé: peniaze (neminula si peniaze na nové potraviny).

Ak nakúpiš či navaríš viac, ako vieš spotrebovať – stačí zamraziť čo sa len dá alebo vezmeš polku nedojedenej torty z oslavy či dozrievajúce ovocie do práce, ponúkneš susedovi. Mrazák je môj najlepší kuchynský kamarát. Niekedy, keď sa mi táááák nechce variť, v ňom nájdem kulinársky poklad: výbornú polievočku, čo som varila začiatkom mesiaca alebo domácu boloňskú omáčku môjho manžela. Mrazák by však nemal byť cintorínom zvyškov jedál, ale len skladovanie krátkodobé. Snažím sa zmrazené hotové jedlá skonzumovať ešte v ten daný mesiac.


Varovanie: ak máš len na niečo chuť a vieš, že to celé nespotrebuješ, radšej to nekupuj!

V našej kuchyni padali do koša najmä nasledovné potraviny:

bazalkové pesto (vždy, ale vždy polka skončí v koši)

kokosové mlieko (kým si na neho spomeniem, polka splesnivie)

Feta syr (že prečo máme chuť na grécky šalát len raz a nikdy nie po sebe?)

Sladené jogurty lákavých príchutí (už nikdy viac mäta- čokoláda, kokos-ananás, či bazalka-mandarínka) – biely jogurt s ovocím to istí vždy!!

Rôzne slané krekry, keksíky a ryžové chlebíky (páčila sa mi myšlienka, že by ich deti jedli, tie však tvrdia, že polystyrén nemusia:)

Keksíky alias cookies (okrúhle sušienky) akéhokoľvek druhu – od chrumkavých k bléééé… už len pečiem vlastné sladkosti

Je dobré si všímať, aké impulzívne nakúpené potraviny končia v smetiaku. Najčastejšie vyhadzované potraviny sú chlieb, mlieko, zemiaky a jablká.

TIP: Konkrétny príklad, ako som vytrieďovala chladničku a čo som navarila zo zvyškov nájdeš v článku od blogerky Lusindy Ako som minimalistke vyprázdňovala chladničku.

Kvíz – označ v nákupe jedlo.

Krok tretí: Predtým, ako niečo vyhodím, porozmýšľam, na čo by sa to ešte mohlo hodiť.

Juj ženy, toto je moja obľúbená parketa a myslím si, že my slovenské šikovnice, čo navaríme z jednej mrkvy a polovičky cibule (daj mi len kmín a soľ) toto vieme výborne. Čo tak sa trošku posnažiť a zapojiť fantáziu?

Spotrebovať veci na maximum ma nesmierne baví.

  • Zaváraninové poháre umývam a používam na skladovanie jedla. Malé poháriky sú skvelé pre deti – biely jogurt s ovocím na desiatu.
  • Zo zvädnutej zeleniny spravím rýchlu polievku.
  • Skysnuté mlieko dám do cesta na koláč, z prezretého ovocia spravím teplý kompót a ak mám džem už skoro na dne, rozriedim troškou vody a pridám pri varení do kompótu. To isté sa dá spraviť s horčicou na dne – 6 lyžíc olivového oleja, k tomu 2 lyžice balzamico octu, zavrieš, potrasieš a máš luxusný šalátový dresing, ktorý ti vydrží v chladničke.
  • Z kompótovej šťavy robíme limonádu, šťava s kyslých uhoriek je skvelá na rýchly zemiakový šalát, z trojdňovej ryže spravíš výbornú praženú ryžu s vajcom na čínsky spôsob, zo starého chlebíka krutóny do polievky.
Ešte jedna paprika a bude o dva týždne lečo:)

V obchode sa pozri do exspiračnej vitríny – možno tam nájdeš to čo potrebuješ za polovičnú cenu a dáš šancu potravine, ktorá by sa vyhodila. Kupuj ovocie a zeleninu, ktorá nevyhrala súťaž krásy. Chutí tak isto dobre. Dátumy spotreby sú často veľmi orientačné, a myslím si, že ak by žiadne neboli, a riadili by sme sa len zdravým rozumom – potravinu oňuchám, či ochutnám – oveľa menej by sme vyhadzovali a s radostnejším pocitom aj v takejto sekcii obchodu nakupovali.

Umenie nakupovať – nájsť zrelú hrušku.

Zastaviť plytvanie jedlom je ťažký oriešok,no v každej kuchyni sa stále niečo nájde, čo sa nezje. Prečo sa nám doma nedarí? Nuž možno aj preto, že sme normálne bežné zaneprázdnené ženy. Občas sa ten bláznivý deň s deťmi netočí okolo spotrebovania dozretého avokáda. Máme náročný deň a niečo si objednáme. Príde pozvanie na firemný večierok. Nemáme chuť variť. Nemáme chuť na to, čo je v chladničke. Ignorujeme zvyšky až kým sa nepokazia, a potom ich s čistejším svedomím vyhodíme (aj by som to zjedla, ale už to samé chodilo). Dni ubiehajú a potraviny sa kazia.

Každá z nás má iné zvyky v stravovaní a to čo nezje jedna rodina, pre druhú je plnohodnotné jedlo (a to ani nezachádzam poza hranice do nešťastnej Afriky 🙂 Poznám ľudí, čo zjedia len hlavičku brokolice a celú stonku vyhodia. Alebo zjedia len úplný stred šalátu, šúpu nové zemiaky, odkrajujú kôrku z chleba, vyhadzujú časti mäsa či nikdy nezjedia jedlo uvarené včera.

Kedysi som nefandila ani mrazenému ovociu a zelenine a teraz si ho neviem vynachváliť, nakoľko najmä tie dni, keď skutočne neviem, koľko budem musieť variť, ma práve mrazák často zachráni. Veľmi často sme nakúpili priveľa jahôd či čučoriedok a splesniveli, takto len vyberiem misku mrazeného ovocia a spotrebujem presne toľko, na čo máme chuť, alebo pridám za hrsť hrášku či fazule priamo do hrnca. Rada mrazím aj chlieb, a vyberiem len toľko krajcov, koľko práve chceme zjesť.

Malá taška, malý nákup.

Varenie, kuchyňa a nákupy reprezentujú aj schopnosť ženy dať na tanier zdravé výživné jedlo, ktoré manžel aj deti zjedia, chutí to a ideálne nič nevyhodíme. Vždy som mala rada „pocit plnej chladničky“ a musela som sa naučiť byť v pohode a nepanikáriť pri pohľade na poloprázdnu chladničku. Zásobená špajza a chladnička znamenala – mám kuchyňu pod kontrolou.

Máme čo jesť.

Poznáš ten pocit, keď sa ti niečo v kuchyni minie a najradšej by si hneď utekala do obchodu kúpiť náhradu? Veľa rodín nakupuje tak, akoby čakali na mimoriadny stav a je ťažké tento zvyk prelomiť.

Zatiaľ sa mi najviac osvedčilo nakupovať menej, a častejšie. Chceme jesť čerstvé veci, a keďže si jedálniček nerada podrobne plánujem, radšej nakupujem podľa potreby – ideálne každý druhý deň. Ak sa ti chce chodievať na mega nákupy iba raz za dva týždne, pripravovať kvalitné jedlo pripravené z čerstvých surovín a bez vyhadzovania sa dá len ťažko.

Ďalší tip, čo pomáha pri zredukovaní jedla v koši je dávať detvákom oveľa menšie porcie. Myslím si, že si len želám, aby zjedli koľko im naložím, no realisticky sa vždy seknem o tretinu. Oplatí sa prejsť (aspoň pre deti) na menšie taniere. Veľa mamičiek je na tzv. zvyškovej diéte a dojedajú k tej svojej porcii ešte aj zvyšky po deťoch a nedarí sa im zapnúť gombík na nohaviciach. Menšie porcie pre deti majú priamy dopad aj na štíhlejšiu líniu:)

…alebo… jedz ako Francúzi – málo jedla na veľkom tanieri:)

Napadá ma ešte jedna vec, a to sa týka redukcie vecí v kuchyni: menej a menšie je lepšie. Dôvod, prečo nakupujeme priveľa jedla môže byť aj ten, že ho doma dávame do obrovitánskej americkej chladničky a v skrinkách máme hrnce vo veľkosti kotlov, servírujeme na príliš veľkých tanieroch, vodu čapujeme do pol litrových džbánov.

Menšie hrnce, menšie misky, menšie taniere a budeme nielen menej variť ale aj menej si nakladať. Moja svokra napríklad varí zemiaky tak, že spočíta počet stravníkov a každému ošúpe jeden a pol zemiačika. Keď sa zje, tak už nie je dupľa a asi aj práve preto Angličania málokedy jedia zvyšky z predošlého dňa. Všetko sa varí (aspoň teda v tej našej rodine) matematicky presne. Z našej strany je to úplný opak – zráta sa počet stravníkov a množstvo jedla sa vynásobí trojnásobne, nuž a zvyšky rezňov, guláša, polievky a koláčov dojedáme celý týždeň.

Takže, menej plytvajme, buďme viac snaživé, šikovné a kreatívne v tom ako a koľko varíme:) Niekedy stačí vynechať pár zlozvykov, dačo trošku v tých nákupoch a frekvencii nakupovania vyšperkovať a smetný kôš je o niečo prázdnejší.

Prestať plytvať jedlom je tak jednoduchý spôsob, ako niečo zmeniť, od seba. A najmä – priamy dopad je cítiť skoro hneď – v peňaženke. A teraz ma ospravedlňte, musím utekať uvariť tie dve vajcia v chladničke. Tak zas, dopočutia budúci týždeň v podcaste.

A ak chceš viac informácií o tom ako varím, a čo varím, pusti si ten predošlý PODCAST # 3, napríklad aj pri vyprázdňovaní chladničky či minimalizovaní kuchyne.:)

Nekŕmim kôš, ale prasiatko 🙂

Máš aj ty problémy s plytvaním jedla a čo najčastejšie vyhadzuješ? Máš nejaké tipy, ako menej plytvať jedlom? Teším sa na komentáre!





Filed Under: Jedlo, Kuchyňa

Prečo nosím dokola to isté (alebo ako vyriešiť problém preplneného šatníka)

13. septembra 2019 publikovala Andrea Richardson 53 komentárov

Minulý týždeň som vyprevadila deti do školy a vďaka jednej zmene sa mi neskutočne zjednodušili rána. Aká to je? No hádaj 🙂

Obrazová pomôcka:

Toto je moja dcéra pri nástupe do školy.


Toto je môj milovaný syn pri nástupe do školy.
Nuž, a toto sú všetky deti v dcérinej škole.

Čo majú všetky deti spoločné?

Hurá, uniformy!

Uniformy v školách sú skvelý vynález a nadšení sú nielen rodičia, ale aj deti. Ak by sa dalo, zaviedla by som ich aj doma. Všetci sú oblečení v tom istom, a vzniká menší priestor na šikanovanie a posmievanie sa deťom kvôli oblečeniu. Deti sú si rovné a nenastáva porovnávanie, kto má aké dizajnové tričko. Škola si vie zároveň udržiavať predpísané pravidlá o (ne)vhodnosti oblečenia do školy. V neposlednom rade je to aj ekonomickejšie – uniformy sú vyrobené z kvalitných materiálov a za celý školský rok točím a periem troje tričká a dvoje šortky na dieťa.

Ako som písala aj v mojej knihe, za uniformou mi bolo tak ľúto, že som deťom zaviedla vlastnú a do školy či škôlky nosili prakticky celý týždeň ten istý druh oblečenia – dcéra legíny a tričko, syn tepláky a tričko – veľmi podobné farby a štýl. Vyobliekať sa mohli cez víkend.

Čo má toto spoločné s tvojím preplneným šatníkom? Hneď sa k tomu dostanem.

My ženy stále riešime prebytok oblečenia, ako nakupovať, čo si obliecť, ako vytriediť. Rozmýšľam, či je to nejaký západniarsky/európsky problém.

Zaujímavé je, ako dobre sa cítim práve tu v Emirátoch oblečená v hocičom, pokiaľ je to v kultúrnej norme (zahalené ramená a kolená). Všetci sme iní, ale istým spôsobom splývame, nikto sa nestará ani na teba nepozerá.

Vezmime si také arabské ženy. Tie sa ráno zobudia a neanalyzujú pol hodinu, do čoho sa obliecť. Oblečú si dlhé čierne šaty – abayu a na hlavu si omotajú šatku – shelu. Niektoré mladé arabské ženy si pod abayu síce už obliekajú aj európske oblečenie, avšak väčšina z nich nosí pod čiernou vrstvou jednoduché voľné šaty. Obe vrstvy oblečenia spolu príjemne splývajú a materiály sú ľahké ako pierko. Ideálne do vypečeného počasia.

Abaya sa dá kúpiť v rôznych cenových kategóriách a tie najdrahšie sú vyrobené z hodvábu, ozdobené ručne vyšívanými rukávmi alebo trblietavými ornamentami. Tento typ oblečenia je veľmi vhodný do horúceho počasia, keď páli slnko a všade lieta prach a piesok.

Ženy – turistky – ktoré sem prídu na dovolenku si často mylne myslia, ako tieto ženy trpia v ich oblečení a na podporu svojho názoru sa producírujú nevhodne (vy)zlečené po meste. „Veď ja im ukážem, v čom môžem doma chodiť! “ Nuž, lokálni ľudia tu žijú podľa svojho náboženstva už stáročia a presne vedia, ako sa do tohto podnebia obliecť. Neznalí turisti vzbudzujú akurát tak pohoršenie a idú domov so spálenou kožou. Po prvé: Ak na teba páli slnko, posledné čo by som radila je vystaviť si nahú kožu teplu a po druhé: prejsť sa ulicou, kde sedí 30 robotníkov na schodoch – dlhé šaty a šatka na hlave sa stanú ochranným štítom nielen pred slnkom ale aj pred nežiadúcimi pohľadmi.

Páči sa mi, ako vedia Arabky zaujať aj bez toho, aby sa odhalili. Majú svoj unikátny štýl – stačí zaujímavý šperk, vôňa orientálneho parfumu, kúsok krásnej látky vykúkajúci spod abayi. V ich štýle obliekania je niečo tajomné a dokážu sa odlíšiť aj napriek tomu, že sa obliekajú rovnako.

Každý deň to isté na seba.

Ani chlapi to však nemajú komplikovanejšie. Emirátski muži nosia všetci každý deň to isté – žiarivo bielu róbu, ktorá sa nazýva kandura a k tomu na hlave nosia šatku – guthru. V zime si muži osviežia šatník sivými alebo hnedými alternatívami látok. Kandura sa nosí úplne všade – aj do práce na oficiálne rokovania a tiež chráni nositeľa pred neznesiteľným púštnym teplom. Takisto ako u žien kvalita látky a výzdoba svedčí o finančných možnostiach a postavení majiteľa.

Emirátski muži v nákupnom centre. Zdroj: gulfnews.com

V Emirátoch žije veľa národností a práve podľa uniformného oblečenia vie človek zistiť, odkiaľ sú.

Filipínske slúžky nosia denne veľmi podobné praktické uniformy.
Indické ženy nosia aj v Emirátoch prevažne národné oblečenie – sárí. Zdroj: Google.com
Ulicami v Abu Dhabi prejde mix kultúr a národných uniforiem.
Afghánski a pakistánski muži tu nosia svoj typ oblečenia – shalwar kameez. Zdroj: Google.com

Rovnakosť v obliekaní sa však netýka len ľudí zo Stredného východu či tretích krajín.

Vezmime si ako príklad úspešných mužov, spomeniem Marka Zuckenberga (zakladateľa Facebooku). Jeho vieme na fotkách vidieť oblečeného veľmi často napríklad takto:

Zdroj: Google.com

alebo takto:

Facebook mi veľmi nevynáša, mám len jeden sveter.

Poďme sa teraz pozrieť na skupinu vrcholových manažérok v obrovských korporáciách, ktoré dnes prišli do práce (či na fotografovanie) takto:

Pozícia, keď nemáš čas riešiť „čo na seba“. Zdroj: Google.com

Čo majú všetci títo ľudia spoločné?

Nosia každý deň to isté.

Či už je to z dôvodu obmedzených financií (pakistanský predavač kobercov na pouličnom trhu zrejme netúži po dizajnovom tričku od Hillfigera), alebo ako kultúrna či náboženská tradícia – všetci patríme k sebe, alebo praktickosť – školské a pracovné uniformy.

Pre úspešných ľudí je tento dôvod prílišná zaneprázdnenosť a minimalizácia nedôležitých rozhodnutí.

Všimla si si, že čím je človek úspešnejší a čím má vyššie finančné prostriedky na oblečenie – tým „nudnejšie“ sa oblieka? Ľudia, čo zarábajú milióny, či rozhodujú o dôležitých veciach, nemajú čas stáť pred skriňou a dumať, čo na seba. Nosia stále dokola do isté – v rovnakých farbách, strihoch – či už sú to kostýmy, šaty alebo obleky. Kúpia si 10-15 kusov jedného typu rovnakého oblečenia (sivé košele, biele blúzky, modré svetre:) a každé ráno majú vybavené.

Pretav do šatníka jednoduchosť aj ty. Ako?

Zvoľ si vlastnú „uniformu“ a nos to isté.

Znie to síce ako nuda, ale nie sú v živote dôležitejšie veci, ako čo na seba? A nikto si to nevšimne, ver mi.

Dnes je môj šatník „zúfalo“ prázdny a nikdy som nebola spokojnejšia s tým, čo nosím. Obliekam si stále tie isté veci dokola, mám obmedzený šatník, a napriek výberu obchodov od výmyslu sveta sa mi do nich nechce.

Moja skriňa dnes – rotujem troje nohavíc, 5 blúzok a jedny šaty.

Aký je tvoj životný štýl a aký typ oblečenia potrebuješ? V čom sa cítiš dobre?

Po čom siahaš v skrini? Presne to tam maj, v tej istej či podobnej farbe a nos to dokola.

Inak bude vyzerať šatník riaditeľky v reklamnej agentúre, inak matky na materskej dovolenke, inak predavačky v supermarkete, inak kvetinárke v obchode, inak moderátorke v televízii.

Tri šortky a pyžamo 🙂 Kabelky sú také, no záložné:) Asi je čas ich predať .

Ak si vezmem môj konkrétny príklad – najlepšie sa cítim v pohodlnom oblečení. Pracujem z domu a rada sa skoro denne ráno obliekam do športového oblečenia – šortky a tričko alebo pohodlné legíny a tričko. Keď idem von z domu, kombinujem nohavice a blúzky. V skrini mám okolo 50 kúskov oblečenia a nosím pravidelne a dokola asi 30 kusov. Niektoré veci mám už roky rokúce a pomaly sa mi asi rozpadnú zo šatníka 🙂 Jedna von a nová dnu.

Baleríny, sandále, šľapky k bazénu, elegantnejšie k šatám, tenisky na von a tenisky len dovnútra do fitka. Toto sú všetky moje topánky na celú nekonečnú teplú sezónu. Veci do zimy mám odložené v kufri.

K tomu vlastním niekoľko topánok – ako popísané vo fotke hore. To je na celoročnú teplú sezónu prakticky všetko. Bolo by praktickejšie zmeniť šatník na viac šiat, nakoľko keď idem von pre deti do školy, nenosím šortky (odhalené kolená), ale v danej situácii sa mi nechce zbytočne nakupovať, mám si čo obliecť aj tak, len sa musím 2 x denne prezliekať.

Na vrchnej poličke mám športové oblečenie, ktoré nosím na doma a do fitka- 8 tričiek, 2 capri legíny, 2 dlhé legíny, 1 nohavice na pilates a jedny športové šortky na behanie. Nosím už len jedny tenké džínsy a k tomu rotujem 8 tričiek. V tomto horúcom podnebí musím často prať a toto je množstvo, ktoré je tak akurát.

Ak by sa mi chcelo, mohla by ma zachvátiť nespokojnosť a nuda. Pobehala by som po obchodoch a kúpila by som si ďalších 20-30 kusov oblečenia vhodnejšie do tohto podnebia. Dostala by som sa však presne tam kam predtým. NEPOTREBUJEM VIAC. Počkám, kým vynosím to čo mám, a potom si zopár vecí neskôr zaobstarám.

Moja stará bodycross taška sa úplne rozpadla po štyroch rokoch! Táto je nová od svokry:)

Sumár:

Základom nepreplneného šatníka je vlastniť niekoľko kombinovateľných kusov na príležitosti, čo potrebujeme a nebáť sa ich rotovať a nosiť stále dokola. 30-50 kusov oblečenia by malo stačiť jednej ľudskej bytosti? Vedela si, že priemerný Američan si kúpi na seba 70 kusov oblečenia ročne? To je nová vec každých 5 dní!

Doba, keď nemáme dosť.

Dnes ma teší vlastniť málo vecí až na pomyselnej hrane“ akceptovateľnosti“, aj vzhľadom na to, ako rýchlo sa nám môže zmeniť podnebie a krajina kde žijeme. Dnes už viem, že nemá zmysel kompletne si prerábať šatník, len preto, lebo sme tu. V Nemecku som veľa drahých šiat popredávala aj porozdávala a dnes sa snažím pokombinovať to, čo mám.

Potrebujem menej šiat nakoľko inak trávime aj čas. Kedysi sme často chodili do drahých reštaurácii, a tam sa vyžadovalo elegantné oblečenie. Dnes varím väčšinou doma, alebo si niečo objednáme a tým pádom mi odpadá potreba vyhadzovať peniaze na vzrušujúci šatník plný úžasných šiat.

Čo ma však teší ešte viac, ak oblečenie naozaj nosím až do „rozpadnutia“ a viem, že mi to tričko alebo nohavice poslúžili na maximum. Niektoré obľúbené kúsky oblečenia som si kúpila v bazári za frakciu z pôvodnej ceny a slúžia. Prekvapujúco, zopár kusov z „fast fashion“ módy, ktoré som nerozmyslene dávnejšie kúpila, sú ešte stále veľmi nositeľné.

Radšej si však raz za čas kúpim tričko, ktoré stojí 50 Eur ako každý mesiac tričko za 4 Eurá. Kvalita určite vyhráva, i keď občas sa aj v lacnom obchode nájde niečo čo vydrží. Je to trochu ruleta.

Ak sa ma však teraz spýtaš, kde nakupujem, priznám sa – neviem, už dávno som nebehala po obchodoch. Lacné značky, ktoré ponúkajú handry na jedno použitie ignorujem, avšak veľmi luxusné značky, ktoré ponúkajú veľmi predražené veci ignorujem ešte viac. Ak má žena jedinú túžbu, a tou je kabelka od Louis Vuitton, asi by nezaškodilo prehodnotiť si životné priority.

Som si vedomá, že existujú výrobcovia udržateľnej módy na Slovensku aj tu v Emirátoch, avšak ich štýl je pre mňa príliš „módny“ a neveľmi praktický. Akosi mi ich výrobky nepasujú do praktického života ani na typ mojej postavy). Neviem sa ubrániť pocitu, že etická móda má ešte ďaleko od štandardu a v súčasnosti sa mi javí ako drahé privilégium. Možno sa mýlim, opravte ma.

Kúpim si etickú sukňu, ktorú si neoblečiem, alebo menej etické tričko, ktoré zoderiem pravidelným nosením?

Udržateľná značka kowtow.com a 169 USD za čudesnú blúzku, ktorá sedí 45 kilovej modelke

Pomalá móda pre mňa znamená spomaliť pred vchodom do obchodu.

Som taká zmätená, kde nakupovať, že sa snažím nenakupovať vôbec. Najradšej by som si našla milú pani krajčírku, ktorá ma odmeria, vypočuje si moje priania a niečo pekné mi ušije a ja jej za to férovo zaplatím. Prečo je dnes toto taká utópia?

Doteraz som skôr nakupovala veci v strednej kategórii kvality – Gant, Tommy Hillfiger, Timberland, North Face, IceBreaker. Tieto veci mi vždy vydržali veľmi dlho, i keď je zas otázne, kde sa to vyrába a ako sa to vyrába. Ak existuje udržateľná móda s výrobkami pre bežné normálne ženy, prosím dajte do komentárov vedieť. Kúpila by som si slovenské džínsy aj to praobyčajné tričko. Zatiaľ nechcem behať nahá. 🙂

Preplnený šatník je trošku problémom typu „nevieme od dobroty čo so sebou“ a snažím sa ho intenzívne vnímať práve z tohto uhla. Ak máš problém s nakupovaním šiat, prosím uvedom si to!

Módny priemysel vyrába príliš veľa šiat, ktoré si obliekame tak málo a je to druhý najväčší znečistovateľ planéty (viac ako lietanie po svete).

Šaty, ktoré sa vyrábajú pre náš rozmar ako na bežiacom páse v Číne, v Bangladéši či v Indii používajú ako primárny zdroj energie uhlie. A uhlie je tá najšpinavšia forma energie. Mám z toho začmudené myšlienky.

K spokojnosti stačí málo.

Vedela si, že 30% úplne nových šiat sa nikdy nepredá a idú do outletov, na charitu alebo sa zničí?

V roku 2018 sa vyrobilo 150 biliónov oblečenia, čo je približne 20 kusov šiat na osobu a 50% fast fashion vecí sa do roka vyhodí do koša.

Šokoval ma aj fakt, že potrebujeme 2700 litrov vody aby sa vypestovala bavlna na výrobu jedného bavlneného trička. To je šialené.

Koľko si priebežne kúpime oblečenia za rok my a koľko z týchto vecí reálne vynosíme?

Ten pocit, keď miluješ svoje šaty a nosíš ich do nemoty.

Keď čítam tieto štatistiky a čísla, nechce sa mi vôbec vstupovať do obchodu.

Móda je zaujímavý výmysel a pripadá mi dnes už trochu absurdná. Status, značky, drahé kúsky, ktoré si kupujeme ako fantáziu čím by sme chceli/mohli byť.

Ak riešiš problém so šatníkom, pozri sa dnes, čo v ňom máš. Každý kus oblečenia za sebou skrýva príbeh – nielen kde sa to vyrobilo ale prečo si si ten konkrétny kúsok kúpila. Prečo túto vec dnes už nechceš?

Návod ako vytriediť šatník nájdeš v mojej knihe alebo si prečítaj článok o vytrieďovaní pre kamarátku Luciu.

Ženy, radšej opatrne :

  • menej, oveľa menej nakupovať,
  • zvážiť kde nakupovať,
  • nosiť často to isté, nech sa to vynosí,
  • voliť prírodné materiály,
  • kúpiť kvalitné a pekné, také čo by sa aj zdediť dalo,
  • prať v studenej vode, opraviť ak sa dá, prešiť

Kde nakupuješ šaty ty? Aká je tvoja denná „uniforma“? Vieš si predstaviť nosiť stále to isté? Aký je tvoj postoj k šatám a móde? Teším sa na komentáre!



Filed Under: Nakupovanie, Nezaradené

Keď reči o počasí už nie sú vtip

31. augusta 2019 publikovala Andrea Richardson 16 komentárov

Žijeme na tejto planéte, akoby sme mali kam ísť.“ Terry Swearingen


Tieto prázdniny boli náročné.

Dnes je to presne 84 dní, čo som strávila prevažne celé leto s dvoma malými deťmi v pekelne horúcom počasí na pobreží Perzského zálivu.

Žiadne hry v parku, žiadne posedenia pod stromom na lavičke, žiadne opekačky, žiadne fyzické aktivity vonku, žiadny chladný ranný vzduch, ktorý prináša akú takú úľavu od tepla.

Hráme sa futbal. Vnútri. Na umelej tráve s fototapetou na stene:)

Pekelná horúčava je presne to čo má v názve. Topí sa snáď aj samotný Satan. Láva v kotli.

Predstav si obrovský fén vo veľkosti lietadlovej vrtule, nastavený na najvyšší teplotný stupeň, ako ti celý deň ošlaháva tvár. Vysoká vlhkosť vzduchu neumožnuje sa poriadne spotiť a máš vyslovene zimomriavky z tepla. Ráno sa začína na fajnovej 42-jke a kulminuje poobede, kde sa pocitovo teplota blíži aj k 52 stupňom Celzia.

Vypínaš ohrievanie vody, nakoľko aj cez modrý kohútik tečie cez vonkajšie potrubie voda vrelá na čaj. Jediný zdroj studenej vody je z chladničky.

Vonku behajú len šialenci, a to o pol piatej ráno. A môj muž.

Kúpiš v obchode čerstvú kukuricu a prinesieš si domov popcorn.

S každým nákupom si berieš zo sebou čokoľvek, čo je zmrazené, aby sa ti jedlo neuvarilo po ceste.

Prestaneš používať make-up, ktorý sa vonku za 30 sekúnd roztopí na mastný fľak. Nesnažíš sa ani o žiadny účes, nakoľko ti vlhký vzduch akurát tak pricapí všetky pramene k hlave. Jediný znesiteľný účes je tzv. upratovačský drdol, čím vyššie od temena hlavy, tým menší cícerok potu na chrbte.

Pohľad z hory Jebel Hafeet na mesto Al Ain. To zelené je oáza.

Snažíš sa vyhnúť čo i len minútovému priamemu kontaktu so slnkom už konečne chápeš arabské ženy, ktoré sa celé zahaľujú. Prehadzujem si šatku cez hlavu aj ja a závidím im dlhé voľne vejúce šaty, ktoré sú určite pohodlnejšie, ako moje nohavice privarené na kožu.

Minimalistický make-up v praxi.

Celý deň čakáš na západ slnka, aby si konečne mohla ísť von – a to na jedno jediné miesto – do vychladeného bazéna. Kúpať sa v 35 stupňovom mori so 40% slanosťou totiž pripomína skôr kúpele v Bešeňovej, a radila by som ho jedine, ak máš chuť na podvečerné mdloby.

Záhradu zalievaš 3x denne, a to poväčšinou kaktusy, čo je jediná rastlina, čo ti hneď nevykape.

Ten správny spôsob, ako šoférovať v Emirátoch.

Dosť bolo však srandy. Prečo to však všetko spomínam?

Lebo denne zažívam na vlastnej prepotenej koži poriadny

EXTRÉM počasia.

Pred pol storočím bola v Emirátoch púšť and dnes ju človek vďaka príjmom z ropy prerobil na vlastný obraz. Hektolitre morskej vody sa pumpujú do čističiek, kde sa zbavuje soli a zalieva rastliny, parky a dodáva vodu do domácností. Dá sa tu pohodlne žiť – ak je to z čoho zaplatiť. Zatiaľ.

Tisíce kilowatov elektriny dodávajú zdroj energie pre klimatizáciu, ktorá je ešte aj na autobusových zastávkach. Voda sa dá piť len preto, lebo je odsolená, ale aj tak si ju väčšina ľudí musí kupovať, nakoľko potrubia sú často plné špiny a vodu znehodnotia pri preprave ku kohútiku.

Klíma na ulici.

Málo obývaná rybárska obec, kde žili len rybári, lovci perlí a beduíni na ťavách sa premenila na medzinárodnú metropolu, kde dnes žije skoro 1.4 miliónov ľudí. Peniaze premenili piesok a prach na umelú zelenú oázu a toto miesto je jedno z energeticky najvypumpovanejších miest na svete. Žiť vedome a ekologicky práve tu je výzva ako žiadna iná. Dokedy sa však dá len brať?

Keď každý deň svieti slnko. Až príliš.

Peniaze ti nekúpia len auto, dom a LCD televízor. Peniaze ti zaplatia aj kúrenie, chladenie, pitnú vodu a jedlo. A najmä to chladenie.

Sedím v 25 stupňovej obývačke (snažím sa šetriť energiou na hranici znesiteľnosti) a filozofujem: Bude klimatický komfort takisto výsadou len tých privilegovaných? Prežijú zvyšovanie teplôt a prírodné katastrofy len tí, čo budú mať na to?

Ak by sme nemali prístup k vode a vypli by nám zdroj elektriny (príde silná búrka, povodeň či nebodaj vojna), nejde tu o srandičky ale o život. Snažím sa predstaviť si, ako by sme tu reálne prežili. Deň bez klimatizácie v dome, keď vonku teploty vystupujú nad 49 stupňov je viac než len adrenalín. Stačí keď vypnem v jednej izbe chladenie na pár hodín, a nedá sa v nej dýchať, spať a existovať.

To čo sa snažím si predstaviť, sa už však vo svete dávno deje. Prejdem prstom na mape a len v susednom štáte (čo odo mňa práve teraz nie je vôbec ďaleko) ľudia práve teraz zomierajú kvôli teplu, lebo si nemôžu klímu dovoliť. Sú príliš chudobní aj na to, aby si mohli dovoliť kúpiť dostatok vody a nemajú z čoho zaplatiť elektrinu na chladenie. Povieš si koho zaujíma nejaký Irak, nejaká Brazília, polárny kruh je tiež ďaleko? Všetko však bohužiaľ so všetkým súvisí a všetci stojíme na spoločnej pomyselnej Noemovej arche.

To, že je niečo ďaleko neznamená, že sa nás to vrcholne netýka.

Nie je tu však stále len slnečno. Aj tu prídu výkyvy počasia a s nimi intenzívne lejaky, pre ktoré zatvárajú školy a piesočné búrky, keď nevylezieš z domu aj celý týždeň. Keď už na púšti sneží, nie je mi do smiechu.

Púštna búrka v Abu Dhabi (zdroj Gulfbusiness.com)

Zem sa prehrieva a počujeme varovania z rôznych strán, že nás môže čakať veľké sťahovanie národov kvôli počasiu. Už to má aj scenár a názov: klimatický apartheid. Je pravdepodobné, že sa ľudstvo postupne preriedi. Buď nás spláchnu dvíhajúce sa oceány, zbičujú nás prudké búrky alebo sa budeme snažiť nájsť si kúsok miesta na život niekde v tieni pri vode, tak aby sme sa neuškvarili.

Cítim to tu, a cítime to aj doma na Slovensku. Problémy sa hranicami nekončia a sme v tom všetci tak skoro… rovnako. Sú ľudia, ktorí nemali šťastie narodiť sa v miernejšom pásme a tam kde žijú teraz, bude nakoniec neznesiteľne. Aj my budeme utekať. Tam, kde je chladnejšie. Domov?

V lete nás v meste na Slovensku prekvapí vlna horúčav, a nezvládame to. Je to však len chuťovka toho, čo môže prísť. Prispôsobovať sa môžeme kľudne začať už teraz.

Správy o počasí dnes beriem vážne. Nie je to bulvár, vtip ani krátkodobá senzácia.

Keď nie je plán B.

Planéta má ľudí plné zuby a je to zrejme naše posledné varovanie, aby sme sa spamätali.

Môžeme sa utriediť k smrti, ak najväčší dažďový prales celé týždne horí, lebo ho ľudia klčujú kvôli ziskom a to aj vďaka človeku, ktorý má v rukách obrovskú moc a podpisuje sa pod rozhodnutia, ktoré ničia tento vzácny prales.

Niekedy mám pocit, že my individuálni jedinci, ľudia, bodky na zemi, čo sa snažíme o zmenu, zalievame tento obrovský ekologický oheň s dvojdecovým pohárom.

Ako sa píše v tomto silnom výroku:

„Myslel som si, že najväčšie ekologické problémy sú: strata biodiverzity, 
kolaps ekosystému a klimatické zmeny. Myslel som si, že stačí 30 rokov dobrej vedy a tieto problémy vyriešime. Mýlil som sa. Najväčšie ekologické problémy sú: SEBECKOSŤ, CHAMTIVOSŤ a APATIA. Na vyriešenie potrebujeme duchovnú a kultúrnu transformáciu ľudstva. A my a vedci nemáme tušenia, ako to dosiahnuť.
“ Gus Speth (americký enviromentálny právnik)

Zmenili sme prirodzený ekosystém planéty a predpovede počasia sú denné echá, že už dávno niečo nie je v poriadku.

Zem nás nepotrebuje, práve naopak, akoby sa nás už snažila striasť.

Musíme si zaslúžiť na nej žiť.

Potrebujeme v tomto stave sveta ešte stále riešiť ďalšie nové handry, mobily, kabelky, make-up, šperky, televízory, elektroniku, dekorácie, plné skrine a šatníky, plastové haraburdy, či pozerať sa na bezduchú zábavu alebo počúvať reči povrchných celebrít?

Ničíme si svet, v ktorom žijeme a dýchame, aby sme si tu mohli krátkodobo užívať konzumný život plný vecí, ktoré sme ledva použili a následne vyhodili. Po nás potopa!

Možno namiesto nových a lepších vecí sa potrebujeme všetci zamyslieť a vážne a výrazne zmeniť to, ako žijeme, teraz.

Využívať energiu uvážene (žiarovky, kúrenie chladenie, elektrika, pranie vecí, sušenie, zatepľovanie domov) a prejsť na obnoviteľnú energiu.

Voliť ľudí a strany, ktoré sú ekologicky zodpovední. Namiesto čítania negatívnych správ ísť sa angažovať do mesta, dediny alebo vyššej politiky.

Jesť menej mäsa, byť opatrnými odkiaľ pochádza jedlo na našom tanieri, jesť lokálne. Nevyhadzovať jedlo. Pestovať si, čo sa dá.

Chodiť menej autom, menej lietať, deliť si cesty autom, používať bicykel či autobus.

Toto všetko pomôže. Každý má inú silnú stránku.

Alebo jednoducho stačí začať tak, že budeme konečne spokojní s tým, čo máme. Prestať nakupovať. Prestať konzumovať a vyhadzovať.

Svet je prepchatý vecami. Všade sú tony vecí, ktoré už nikto nechce. Pozri sa do internetového bazáru, na bazoš, na Facebook skupiny, do sekáča, do kontajnerov. Všetky tieto veci skončia na skládkach ako smeti. To sú všetko peniaze premenené na odpad. Môj brat pracuje v obchode s elektronikou a pri akejkoľvek „akcii“ majú narvané. Ľudia si nedajú povedať.

Nie(len) recyklovať, ale nekupovať nové veci je pre mňa Svätý Grál vedomého žitia. Ak niečo potrebuješ, snaž sa všetko čo sa len dá, si kúpiť spod ruky. Áno, trvá to istý čas a je to komplikovanejšie. Zaplatíš však človeku, ktorý je z mäsa a kostí a nie anonymnej korporácii a dáš šancu ďalšej veci, z ktorej nebude ďalší odpad. Cez inzeráty som kúpila desiatky vecí a stretla som úžasných, milých a čestných ľudí so zaujímavými osudmi. Nie vždy sa dá kúpiť všetko zo sekáča. Položím si otázku, či to naozaj, ale naozaj potrebujem. Nové. A teraz.

Musíme začať aj komunitne fungovať, inak to nejde.

Paradoxom je, že som odišla z domoviny plnej Slovákov, aby som až tu zažila v riadnom kotli národov, čo je to komunitná pomoc. Moslim, Ind, kresťan, Arab, bývajú spolu v jednej časti mesta a ľudia si tu cez ulicu nosia plechy s koláčmi, delia sa o jazdy autom do školy, požičiavajú si kosačky, vŕtačky, koreniny do varenia a stretávajú sa v spoločnej kaviarni na pokec.

Ľudia, dá sa to! Prečo je nám trápne prihovoriť sa jeden druhému, požičiať si či poprosiť o pomoc? Doma klopem susedovi na dvere, lebo potrebujem klepáčik na mäso, ktorý použijem raz za rok a myslí si, že som Jehovista. Áno, je jednoduchšie utekať radšej do obchodu, alebo si zatresnúť dvere. Komunita sa dá vytvoriť všade, len niekto musí začať: či už je to ulica, bytovka alebo dedina. Stačí využiť aj ten Facebook k niečomu dobrému a prihovoriť sa vo výťahu, vyrobiť leták alebo zorganizovať nejaké stretnutie. Ak by sme si veci viac delili, nepotrebovali by sme toľko nakupovať. Keď sa podelíš s niekým, dačo si vyrobíš, opravíš, upcykluješ, kompostuješ, si s ľudmi – všetky tieto aktivity dajú človeku milión krát viac hodnôt a zmyslu v živote ako nakupovanie a konzumovanie.

Ruky hore všetci, komu na niečom záleží!

Dnes som nikdy som nebola spokojnejšia s tým čo mám. Mám menej ako kedysi a žijem v hojnosti. V skrini mi visí okolo 20 kusov oblečenia. Mám troje topánok a umývam sa jedným mydlom. Celá rodina si delíme šampón na vlasy. Máme 5 ročný televízor a funkčný pekný nábytok prevažne z bazáru. Nič nepotrebujeme. Neznášame nakupovať. Šetríme hotovosť. Snažíme sa žiť normálne a brať len to, čo naozaj potrebujeme. Mám však ešte stále čo robiť, je kde redukovať, robiť inak, zlepšiť.

Doma. Neďaleko od vyklčovaného lesa pre nové lanovky.

Minimalizmus je môj prístav v rozbúrenom svete.

Byť Slovenkou je dnes pre mňa privilégium. Ešte stále máme zelenú trávu, pitnú vodu, prírodné jazerá, hory a lesy, lúky, divé zvery, vtáky, dážď, oblohu. Ak si to všetko nestihneme zničiť a už aj „doma“ bude púšť.

Moja mama chcela vždy „vypadnúť z mesta“ a kúpila si lacný dom na polosamote s veľkou záhradou a ovocnými stromami. Pamätám si, ako položartom vravela, že tie stromy budú raz namiesto peňazí naše prírodné dedičstvo. „Dedíme marhule, vínnu pivnicu a zmysel pre humor dcéra moja! „ – nechala sa počuť.

Možno tento dom, nad ktorým som ohŕňala nosom, bude mať nakoniec hodnotu viac ako peniaze. Veď už našom byte v Bratislave sa od mája bez chladenia nedá existovať. Všetci utekáme z vypečených miest, ak je kam. Realitná investícia (sen) budúcnosti pre mňa predstavuje eko chalupu v lese so solárnymi panelmi a záhradkou, najlepšie kdesi na severe. Aj s podobne zmýšľajúcimi susedmi.

Dedičstvo alebo …

V dedinskej krčme vysedáva starý (údajne) blázon, a ten už roky vykrikuje niečo o 50 ročnej apokalypse a ako len ten, čo má vlastnú pôdu so studňou prežije.

Začínam brať bláznov vážne. Možno je to múdry človek, ktorému dodnes svet nerozumel.

Dnes je tu opäť pekelne teplo a zajtra vyprevadím dcéru do novej multi-kulturálnej školy. Spolužiaci sú z Pakistanu, z Indie, z Emirátov, z Kanady, z Anglicka. V škole sa premelie 60 národností a nikto sa necíti iný. Tu je to normálne.

Prvýkrát však mám stiesnený pocit, že ju čaká neistá budúcnosť.

Toto je svet, v ktorom bude ona vyrastať a žiť.

Chcem, aby však raz vedela, že som si bola vedomá toho, čo sa tu deje, a snažila sa niečo preto urobiť. A chcem v tom povzbudiť aj teba.

Minimalizmus už nie je voľba, ale nutnosť.

„Nechcem, aby ste dúfali. Chcem, aby ste panikárili. Konajte tak, akoby vám horel dom.“
Greta Thunberg





Filed Under: Zero Waste, Životný štýl

Manuál na prežitie: 100 dní bez Facebooku

10. augusta 2019 publikovala Andrea Richardson 28 komentárov

„Facebook je ako chladnička, keď sa nudíš, chodíš ju každých 5 minút kontrolovať, či v nej niečo nie je.“

Začiatkom roka som si deaktivovala Facebook na 100 dní a výsledky sú zaujímavé.

Na Facebooku oslavujem 10 ročné výročie a za ten čas sa stal súčasťou môjho každodenného rituálu – skontrolovať Facebook. A koho nepoteší dopamín z lajkov, komentárov a možnosť zdieľať zaujímavé fotky z úžasných dovoleniek? Aha, máme sa super!

Po spustení môjho blogu som pridala k súkromnému účtu aj ten na biznis a zistila som, že na ňom trávim viac a viac času. Kontrolovala som si účet niekoľkokrát za hodinu: Na počítači. Na mobile. Na tablete. Počas čakania na výťah. V pauzách medzi prácou. V obchode. Na záchode. Na pieskovisku.

Veď je to normálne. Robili to predsa všetci okolo mňa.

Zistila som, že Facebook vlastne neznášam.

Niečo v podvedomí mi vravelo, že to nie je v poriadku. Naša sľubná romanca skrachovala a mala som chuť rebelovať.

Časť môjho vnútorného konfliktu súvisel aj s túžbou žiť minimalisticky, viac v prítomnosti, bez sústavných podnetov zo sociálnych sietí.

Cítila som sa ako v lepkavej pasci, akoby ma nejaká vyššia sila kontrolovala, a ja som nemala na výber. Začala som testovať spôsob, ako prestať.

Vypadol Facebook, tak som si išla do obývačky pokecať s rodinou a zistila som, že sú to celkom milí ľudia:)

Nečudujem sa, že Facebook volajú “moderná fajčiarska prestávka”.

Sme uštvaní a vystresovaní zo šéfa, z roboty, z detí, a potrebujeme sa uvoľniť. Chceme niečo instatné a zábavné, po ruke. Sociálne siete väčšinou používame, aby sme si oddýchli.

90 percent informácií, ktoré som prijímala z Facebooku boli však pre môj život úplne nepodstatné .

Nezaujímalo ma 258 fotografií bezdetnej kamošky zo strednej, ako surfuje v v Kalifornii, ani politické výlevy o stave nášho parlamentu susedky z tretieho poschodia, a už vôbec nie pozvania na hranie Bubble Safari od znudeného bratranca, ktorý prežíva krízu v práci.

Chcela som sa odpojiť úplne, a poriadne.

Prenasledoval ma však strach – čo ak prídem o dôležité informácie? Čo ak mi ujde nejaká príležitosť? Čo ak blog nepôjde tak ako chcem a stratím čitateľov? Chcela som prekonať tento hlúpy pocit strachu, ako by išlo naozaj o niečo vážne a dokázať si, že je to len v mojej hlave.

Dočasne zavreté pre duchovnú obnovu.

Naordinovala som si digitálny detox od sociálnych sietí a deaktivovala si účty na Instagrame a Facebooku. Vytvorila som si prázdny účet bez priateľov, ktorý používam ako administrátorský účet na spravovanie blogovej stránky (keďže inak to zatiaľ podľa FB pravidiel nejde- pozn.aut).

Dala som si pauzu od zdieľania článkov na stránke Som Minimalistka, aby som zistila, či je možné písať blog a získavať nových čitateľov aj bez prítomnosti na Facebooku.

Aj tak sa dá 🙂

Výsledky?

Vydržala som vyše 100 dní, a vydržala by som dlhšie nebyť sťahovania do zahraničia a problémov s pripojením na blog.

Skúsenosť s digitálnou pauzou by som rozdelila na dve časti – Facebook ako privátny účet a Facebook ako stránka na biznis.


Súkromný účet:

Prázdnejšia hlava, produktívna práca pri počítači, úprimné a zaujímavé rozhovory s ľudmi, o ktorých som skutočne netušila, čo majú “nové”, menej úzkosti a negatívnych myšlienok a najmä: OVEĽA VIAC ČASU.

Pauza od sietí mi umožnila dať si priestor na sebaspoznávanie.

Uvedomila som si, akú veľkú rolu v mojom živote hralo hľadanie uznania od druhých ľudí vo forme lajkov, srdiečok a komentárov.

Bez sociálnych sietí som sa musela naučiť byť spokojná sama sebou aj bez úspešných statusov a zdieľaní.

Ešte nedávno by ma nepríjemný komentár či málo lajkov trošku rozhodilo. Dnes je mi to už úplne jedno. Odnaučila som sa čokoľvek od sociálnych sietí očakávať.

Beriem ich ako prostriedok k propagácii toho, čo píšem.

Najpozitívnejšia vec na detoxe od Facebooku je (pre mňa osobne) zvýšená produktivita. Odkedy na ňom „nie som“, mám čas na to, čo som nestíhala.

Detox odporúčam všetkým vystresovaným sťažovateľom na život, ktorí nič nezvládajú. Samozrejme okrem okamžitého odpisovania a komentovania na sieťach v akúkoľvek nočnú či dennú hodinu.

Páči sa mi. Nepáči sa mi. Prestaň zabíjať čas.

Ak máš čas byť na Facebooku, stíhaš! Všetko.

Detox som na istý čas porušila, aby som obnovila kontakty s ľudmi kvôli sťahovaniu, ale stačil týždeň, a už som sa pristihla, že surfujem častejšie, bez dôvodu, opäť kompulzívne.

Súkromný účet som si opäť deaktivovala a už sa k nemu vrátiť neplánujem. 100 dňová pauza sa predlžuje na neurčito.


Ako sa ale darilo moje fanúšikovskej stránke? Výsledky sú menej očarujúce.

Pozitívom detoxu bolo mať takpovediac o „jednu starosť menej“. Nemusím rozmýšľať čo publikujem, koľko mám lajkov, nemusím sledovať komentáre, mám viac času na iné kreatívne nápady.

Negatívom je však pomerne veľký pokles príjmov a určite menej čitateľov. Keď si porovnám štatistiky, Facebook stále predstavuje pre môj blog (zatiaľ) príliš veľký podiel nových prístupov.

Vyťahujem bielu zástavu a priznávam, že neexistuje lepší a lacnejší spôsob oslovenia obrovského publika ako je marketing cez Facebook.

Nie je to jediný spôsob, ale je to momentálne najjednoduchší spôsob s rýchlymi výsledkami.

Promovaný post za 10 Eur mi umožní prežiť do ďalšieho mesiaca a má väčší efekt, ako všetky články, pracné SEO a iné aktivity dokopy. Na istý čas sa vzdávam a priznávam, že ak chcem mať aký taký úspech ako blogerka, nemôžem nebyť aspoň na jednej sociálnej sieti.

Vypnem sa lebo sa nudím, zapnem sa lebo sa nudím.

Zhrnutie:

Facebook nie je problém, ale to ako som ho využívala bol problém.

Detox ma naučil, že závislosť na sieťach je reálna, ale ešte stále mám plne pod kontrolou prečo na ňom vysedávam a čo na ňom robím.

Moja digitálna identita sa rozplynula a dnes už nie som človek, ktorý ráno vstáva s rozlepenými očami k tomu, koľko mám nových lajkov.

Skontrolovať si Facebook a nechať sa vcucnúť do čítania newsfeedu je jednoduchšie ako siahnuť po ceruzke, po krížovke, alebo ísť na prechádzku, či si pustiť hudbu.

Len si to skús, stačí trošku bdelej prítomnosti – spýtaj sa každýkrát, čo klikneš na Facebook: „Prečo sem práve idem a čo by som mohla namiesto tohto nezmyselného klikania robiť?“

Facebook vie byť dobrý sluha ale aj veľmi zlý pán.

„Obrazovky nás robia pasívnymi. Rozbi ju a nájdi si namiesto nej pero a papier.“ Tom Hodgkinson

Musíš si však sakramentsky dobre zvážiť, čo presne na ňom robíš.

Facebook môže byť nástroj na prokrastináciu a zabíjanie času aktivitami s nulovou návratnosťou.

Facebook (a akékoľvek sociálne médium) vie byť však aj nástroj ku pracovnej a kreatívnej slobode – na vytvorenie života, aký chcem ja v súlade s materstvom, domácnosťou a mojimi potrebami.

Facebook je užitočným nástrojom na zdieľanie posolstva, ktoré je pre mňa dôležité a ak chcem motivovať iných ľudí ku zmene, môžem to spraviť takto, aj keď mi je to „proti srsti“. (Nič v zlom, marketing cez Facebook ma baví asi ako vypisovanie daňového priznania a ak si raz môžem dovoliť niekoho naň zaplatiť, neváham ani minútu)

Nie je to jediná cesta, ale zatiaľ je efektívna. Až príliš veľa ľudí trávi čas na sociálnych sieťach. Ak ich chcem „pretlačiť“ na druhú stranu, musím ich nájsť tam, kde hľadajú „oddych“ a informácie.

Nechceš sa deaktivovať?

“Si tým, koho sleduješ. Tak ako si opatrná pri výbere priateľov, buď opatrná komu venuješ pozornosť na sociálnych médiách” Asmaa Dokmak

Skús si aspoň zredukovať účet presne tak, ako by si vypratávala doma: pretriediť priateľov, zrušiť sledovanie firiem firiem a stránok a skoro „nič v príbehoch nemať“.

Ak je účet príliš preplnený, deaktivuj si ho a sprav si nový čerstvý a buď v kontakte s pár ľudmi, ktorí naozaj pre teba niečo znamenajú.

Načo je dobrý informačný chaos? Vydrž pár týždňov a potom skoč z pomyselného mosta a deaktivuj sa aspoň na 21 dní. Pozoruj, čo sa stane.

Nič mi neujde.

Sociálne siete ako ich mám teraz.

Facebook je platforma pre blog – zdieľanie toho čo píšem, čo ma inšpiruje a s čím sa stotožňujem.

Predtým, ako niečo publikujem, spýtam sa otázku: PREČO.

Ak ma na ňom nič neinšpiruje, ak sa nič nenaučím, ak si nenájdem hodnotný kontakt, ak sa len tak nezasmejem – používam ho zle.

Pokiaľ na Facebooku bude surfovať vačšina mojich potencionálnych čitateľov, nemá zmysel sedieť v kúte a dotovať si blog z vlastných zdrojov. Tí skalní vedia, kde si ma nájdu aj bez sociálnych sietí.

Nuž, a ak chcem relax, pozerám sa z okna. Tie sú všade a zadarmo.  Najnovšie pozerám po večeroch na našeho škrečka v sklenenom akváriu, ako si vŕta tunely.

Detox mi ukázal, že nepotrebujem na vypnutie sociálne médiá.

Poznáš so základnej školy?

Takže: ak čítaš tento článok vďaka Facebooku, funguje to! Nič ma však neteší viac, ak si ma nový čitateľ nájde tzv.organicky. Ale vážim si každého jedného tak či tak.

Vyskúšala by si dlhodobý detox aj ty? Odporúčam.

Ide o výbornú psychohygienu s okamžitými účinkami a zadarmo. Digitálna dovolenka vie osviežiť skoro ako dovolenka na Bahamách.

Už len pocit, aké to bude prvé dni bez Facebooku „čudné“ je výborné znamenie, že to funguje. Prekvapilo ma, ako rýchlo som si odvykla, a ak sa to podarilo mne, podarí sa to aj tebe.

Čo ak nový trend bude čoskoro nebyť na Facebooku? Možno si začnem čitateľov hľadať v kaviarňach a na ulici 🙂


Skúsila si aj ty pauzu od sociálnych médií a aký bol výsledok? Ako a prečo na nich tráviš čas? Myslíš, že závislosť od sietí je reálna?

Zaujíma to mňa a určite aj ďalších ľudí. Napíš mi preto do komentárov priamo na blogu (nech sa nestratia na Facebookovom cintoríne:)


P.s. Prihlás sa na môj newsletter a dozvieš sa všetko čo mám nové aj bez Facebooku. Ako poďakovanie ti pošlem Rýchlokurz vypratávania pre začínajúceho minimalistu.



Filed Under: Digitálny detox, Myseľ, Životný štýl

Ako mať svoj čas pod kontrolou

30. júla 2019 publikovala Andrea Richardson 9 komentárov

„K minimalistickému domovu patrí nielen úspešne vyprataná fungujúca domácnosť, ale najmä zmena postoja, ako doma funguješ.“


Tento článok je úryvok z knihy Minimalistický domov. (upravené pre blog)

Chcela by som sa s tebou podeliť o moju veľmi osobnú skúsenosť.                                                            

Minimalistický životný štýl mi zjednodušil nielen domácnosť, ale aj pohľad na seba. Počas vypratávacích seansí som mala šancu prehodnotiť, ako som žila. Akonáhle si okolo seba totiž vypraceš priestor, umožníš konečne vidieť aj do svojho vnútra. A presne toto sa stalo mne.

Vysvetlím to v nasledujúcich riadkoch a budem veľmi úprimná, aj keď mi to nie je vôbec príjemné. Myslím si ale, že je to dôležité. 

Predtým, ako som sa stala mamou, som bola veľmi produktívna žena, ktorá nemala problém skoro vstať, byť nesmierne efektívna, úspešná, plná nápadov a pevnej vôle.

Všetko bolo o mne a ja som si kontrolovala čas, ako som chcela.

Načo som bola asi najviac hrdá, boli moje úspešné rána. Vstávala som veľmi skoro a už o šiestej ráno ešte pred prácou som dvíhala činky vo fitnescentre.

Po narodení mojich dvoch detí sa však z týchto nabitých super rán stal môj úhlavný nepriateľ.

Veľmi ilustračné foto čias veľmi dávnych a pravekých :)))))

Prvých pár rokov som to akceptovala a predstavovala si, aké by to bolo skvelé začať deň a nejako sa (seba)realizovať. Mala som veľké plány, ako si popri detičkách na materskej budem konečne užívať svoje koníčky a plniť sny.

Ako ale mesiace ubiehali, pomaly som to vzdávala, a namiesto žitia som prežívala. Vravela som si a vraveli mi to vlastne všetci, že s deťmi to už jednoducho nejde.

Moja vlastná myseľ ma porazila. Môj životný priestor mi nepomáhal.

Ak máš aj ty ešte malé deti, určite to poznáš. Po dlhom náročnom dni ich konečne šupneš do postele, je pred tebou sladký večer, keď si konečne sama sebe paňou a môžeš si aspoň trochu oddýchnuť a robiť, čo chceš.

U mňa to väčšinou dopadlo tak, že všetky predsavzatia konečne sa venovať mojím vlastným projektom sa nekonali. Pevná vôľa mala svoje limity a radšej som si sadla pred telku, často aj s pohárom vína, a pozerala môj obľúbený seriál. V lepšom prípade som čítala knihu a v horšom surfovala po Instagrame.

Maximalistka v sieti.

Nevedela som prestať a dať tejto neproduktívnej chvíli zbohom.

Poznáš ten pocit, keď nevieš prestať otáčať strany, či klikať na stránky, alebo si povieš ešte jedna časť seriálu a tresk – odbíja polnoc? Vtedy sa prinútim ako tak odplaziť do postele, z posledných síl sa odlíčim a umyjem si zuby. Som polomŕtva, ale ospravedlňujem samu seba, že som si po tej šichte s deťmi a v domácnosti zaslúžila aspoň trochu relaxu.

Čaká ma ráno a s ním nová smena a realita.

Neporiadok v dome a neporiadok v hlave, celý chaos vyjadroval presne túto scénu. 

Skoro nikdy som večer nič užitočné alebo produktívne pre seba nespravila, aj keď som chcela – zacvičiť si, napustiť si vaňu a konečne vyskúšať tú masku na tvár, napísať kamarátke e-mail. Ráno som za túto zábavu pekne zaplatila. Nevyspatej mi trvalo dobrú polhodinu, kým som sa litrom kávy sfunkčnila na rozmýšľanie.

Každé ráno som vstávala až vtedy, keď ma zobudili deti alebo som nemala na výber. 

Vstávala som kvôli nim a nie pre ne.

Celý deň som fungovala len preto, lebo som musela.

Nechcelo sa mi a deň po dni sa mi nechcelo ešte viac.

Mala som ideálne podmienky byť šťastná: bývali sme v krásnom dome, mohli sme si dopriať, čo sme chceli, mala som luxus byť s deťmi doma a pracovať na vlastných projektoch, no napriek tomu som nebola šťastná žena.

Neužívala som si materstvo tak, ako som si predstavovala. 

Ťažko sa mi to píše, ale je to pravda. Neznášala som starať sa o domácnosť a prakticky mi z toho šibalo.

Upratovala som, len keď som musela, alebo som si najala niekoho, aby som nemusela. Žehlila som, len keď sme si už nemali čo obliecť. Varila som, len keď som mala náladu, a snažila som sa kuchyni vyhnúť napriek tomu, že som bola kedysi vášnivá kuchárka.

Každodenný stereotyp ma ubil do katatonického stavu úplnej apatie.

Fungovala som na autopilotovi, a keď sme k tomu pridali hory vecí, ktoré som kupovala alebo prekračovala a dvíhala zo zeme, už teraz viem, že som sa dostala do miernej formy depresie. Mala som plné zuby vecí, prebytku, veľkého domu a mojej neschopnosti všetko zvládnuť. Nebola som pre svoju rodinu prítomná srdcom. Bola som plná vzdoru.

Všetko, čo ti zaberá priestor, ti berie aj drahocenný čas.

Potrebovala som zmeniť postoj. Začala som vyhadzovať a deň po dni som sa cítila lepšie. Zrazu som si začala viac rozumieť.

Chcem poznamenať, že sú isté obdobia, keď to proste takto vyzerá – deti sú dlhodobo choré, prídeš z pôrodnice, máš mesačné bábätko a si rada, že si rada. Prvý rok s malým dieťaťom alebo aj s dvomi dá zabrať: deti nespia, často sa budia, musíš ich kŕmiť každé tri hodiny, prežívaš, ako sa dá.

Moje deti boli v tomto čase už väčšie, už som neprebaľovala, už som ich nedojčila, už spali relatívne dobre celú noc a ja som sa stále ľutovala, akoby som bola v tom špeciálnom období, keď to treba vydržať a bude lepšie. 

Mala som dosť nielen mojej domácnosti, ale aj seba. Už ma nebavilo byť martýrkou len preto, že som matka dvoch malých detí a že život s deťmi taký je. Chcela som si dokázať, že viem byť aj žena aj matka a nemusím čakať roky, kým sa môžem realizovať.

Musela som prevziať kontrolu nad svojím dňom. Niekde som čítala, ako fungujú úspešní ľudia. Chodia včas spať a vstávajú skoro. Ak dokáže beznohý muž zabehnúť maratón, dokážem aj ja zvíťaziť nad svojou „lenivosťou“? Chcela som byť ako oni.

Spomenula som si na ten pocit, ako som sa skvele cítila, keď som ráno chodievala pred prácou cvičiť. Ako inak vyzeral môj deň, keď som mu udala úspešný tón. Už som to kedysi zvládla, som to stále ja? 

Vedela som aj to, že ak chcem prehodnotiť svoj postoj, bude ma to niečo stáť a to boli moje ležérne neproduktívne večery. Aj tak som sa po nich cítila ako vyžmýkaný citrón.

Budem skoro vstávať. Skôr, ako moje deti.

Pre seba. Vstávať o hodinu skôr ako vstane celá tvoja rodina, ti zmení deň. Prvý týždeň budeš unavená, ale zvykneš si. Ak pravidelne chodíš spávať, ranné vstávanie je len zvyk, ktorý si vie každý vybudovať. 

Rána sú výnimočne krásne. Tiché tmavé ulice, pokoj spiaceho mesta a len ja, môj počítač a písanie, môj diár, čas na úplne maximálnu chvíľku pre seba. V lete stihnem aj východ slnka, ešte stále chladný vzduch pred prvou páľavou, úžasný pokoj. Nastav si budík a vstaň. 

Ako by si vedela zmeniť svoj deň s hodinkou len pre teba?

– cvičiť jogu?

– písať román?

– učiť sa slovíčka?

– vybaviť si e-maily?

– modliť sa?

– naplánovať si deň v diári?

– vypiť si v pokoji kávu a prečítať si správy?

– osprchovať sa a pekne sa nalíčiť?

Skvelé produktívne ráno sa ťahá celým dňom až do večera. Namiesto pozerania seriálov spravím rýchle upratovanie a zapojím aj deti. Zapnem umývačku riadu, dám do poriadku kuchyňu a pripravím deťom desiatu do školy. Uistím sa, že je všetko na mieste, skontrolujem obsah kabelky, zapojím telefón na nabíjačku, prejdem si kalendár a doplním, čo ma čaká na ďalší deň. Pripravím si veci na cvičenie a veci, ktoré si deti oblečú ráno na seba. Táto malá snaha večer spraví obrovský rozdiel ráno.

Keď si konečne sadnem, tak viem, že mám deň pod kontrolou.

Môj deň nenechávam na náhodu ako kedysi. 


Ak sa ti páčil úryvok z knihy, tu je obsah, čo v nej ešte nájdeš:)


Ak ju ešte nemáš, môžeš si ju objednať cez objednávkový formulár. Kúpou každej jednej knihy priamo odo mňa za fér cenu podporuješ fungovanie tohto blogu. Ďakujem!! 🙂

Filed Under: Čas, Deti, Digitálny detox, Domácnosť, Knihy, Upratovanie, Životný štýl

Prestala som čítať správy a cítim sa lepšie

24. júla 2019 publikovala Andrea Richardson 34 komentárov

Správy sú pre myseľ ako cukor pre telo.“ Rolf Dobelli

Správy mi denne tlačia jednu jedinú vec. Svet nie je bezpečný. Vyvolávajú vo mne strach, úzkosť, obavy. Neviem sa koncentrovať a pragmaticky rozmýšľať. Našla som však výborné riešenie.

Prestala som ich konzumovať.

Možno to poznáš aj ty: spravíš si kávu a ďakuješ za krásne nové ráno. Otvoríš si noviny (na papieri či online) a s prázdnou, čerstvou, pozitívnou mysľou začneš deň. Alebo sa len potrebuješ „odreagovať“ pri poobednej pauze a na chvíľu skontroluješ, čo je „nové“ vo svete, či si nebodaj po ťažkom dni v práci pustíš natupírovanú moderátorku v Novinách o siedmej.

Pretrhne sa priehrada a už sa valí Sodoma Gomora:

Vraždy, nehody, samovražední atentátnici, teroristi, nukleárna vojna, pedofili číhajúci na tvoje deti, skorumpovaná vláda, klamári v politike, planéta na hranici záhuby, ekologická katastrofa, záplavy, búrky, tornáda, ohlasované finančné krízy, psychopati behajú po školách so zbraňou v ruke, všade je to samý podvodník, zlodej, sídliskové gangy ohrozujú mládež, drogy, skládky, smeti, nedokončené cesty, diaľničné prepady, piráti, draci, jednorožci, mimozemšťania, falošné správy.

Ak ti nestačí, vlezieš do „relaxačnej celebritnej sekcie“ (podľa kvality zvoleného média) kde sa dozvieš, že si v porovnaní z inými homo sapiens tlstá, škaredá, stará, lenivá, neúspešná a mala by si sa dať na diétu, kúpiť si nový krém, dať si botox a prihlásiť sa na motivačný kurz.

Rozhodla som sa správy: prestať čítať, sledovať na sociálnych sieťach a kupovať v stánku. Prestala som počúvať aj rádio, nakoľko pri dramatickej vsuvke a zvýšenom hlase ranného moderátora správ mi začal tiecť pramienok potu na čele.

Prvé týždne boli náročné, môj milovaný politický týždenník práve vyšiel s fajnovou titulkou a mykalo mi rukou vo vrecku, stískajúcou drobné. „Ešte raz, a naposledy! „Občas som to nezvládla a a po prečítaní x-tej tragédie sa pýtam samej seba, či som vlastne normálna. Nič nové pod slnkom a je mi naprd. Veď som to vedela!

Smädí ťa po správach? Len sa v nich neutopiť.

Dnes sa cítim sa o celé dve obrátky lepšie. Skoro až tak dobre, ako keď som dala zbohom príspevkom z Instagramu, zlievajúcimi sa v jednu mentálnu machuľu. Svet je fajn miesto na život. Dni nie sú také čierne, ako sa zdali.

Koľkokrát mi nabehli slzy do očí, keď som si prečítala správu, že sa napríklad utopilo dieťa. Alebo mi zovrelo žalúdok, keď čítam o krutosti človeka k zvieratám či neprávosti páchanej na ľuďoch. Niekedy som strávila celý deň v absolútnej apatii po prečítaní článku o klimatickej katastrofe.

Želala by som si, aby ani táto správa nebola pravda. Aha, vlastne nie je.

Je dobré vedieť, čo sa deje, ale rozdiel je v akej forme. Začala som čítať viac kníh a odborných článkov, ktoré idú do hĺbky. Klobúk dole aj pred investigatívnou žurnalistikou. Niekedy stačí občas raz za mesiac prebehnúť očami titulky kvalitného denníka, ak už naozaj musím (keďže žijem v zahraničí). Baví ma aj zaujímavý rozhovor s človekom, ktorý má čo povedať.

Nepotrebujem však mini Las Vegas informácií, ktoré prijímam ako malé bomby do hlavy a výsledkom je guča v hrdle.

Ignorujem realitu?

Sme tam, kde sme.

Realita je to, čo je.

Je to stav, do akého sme sa dostali, takí sú ľudia, také sú národy, taká je vláda. Vo svete sa dejú hrozné veci. Ale aj dobré veci!!!!!!!!

Buď si niečo prečítam, zasiahne ma to a idem to zmeniť, ale nebudem to pasívne a dobrovoľne len tak prijímať.

Isté veci ma trápia, ako napríklad znečisťovanie planéty. Na túto tému píše Eckart Tolle vo svojej knihe Sila prítomného okamihu zaujímavú vec:

Znečistenie planéty je iba vonkajším odrazom vnútorného psychického znečistenia: milióny neprebudených ľudí, ktoré nenesú zodpovednosť za stav svojho vnútorného priestoru.“

Inými slovami povedané – daj sa dokopy vnútorne a svet sa opraví. Tak ako v minimalizme, stav nášho domova vyjadruje stav našej mysle. Pozrime sa však okolo seba, v akom stave je naša Zem. Už to nie je len o našich garážach, prebudiť sa musíme do reality všetci a kolektívne.

Aký má zmysel ísť do postele s pocitom úzkosti?

Čo tak sa koncentrovať na veci, ktoré si uvedomujeme, ktoré sme zmenili, ktoré sa nám vydarili? Úspešné, vtipné, pozitívne? Skúsme ich hľadať v správach. Veľa šťastia.

Dnes už všetci vieme, že viac konzumujeme všetkého čo sa dá: jedla, cukru, drog, alkoholu. Prebytok správ je takisto toxický. Zvyšuje sa kortizol v tele, vďaka tomu vieme že sa oslabuje imunita, telo sa dostane do chronického stresu a zrazu nám už ani ten segedín od babičky netrávi.

Väčšina správ so zavádzajúcimi titulkami sa v nás snaží vyvolať negatívne pocity. O čom sa lepšie číta, ako o nejakej poriadnej tragédii? Nešťastie predáva! Auto narazí do stromu a sme detailne informovaní o živote a plánoch zosnulého“. Chudák, mal celý život pred sebou!“ Šoférujem s touto myšlienkou v hlave a skoro si nevšimnem, že mi naskočila červená.

Milé mačiatka noviny nepredávajú:(

Všetky nové správy sú staré správy, ktoré sa udiali novým ľuďom.“ Malcom Nuggeridge

Správy nie sú pre náš život podstatné. Nepamätám si jednu jedinú informáciu zo správ, ktorá by mi zmenila nejakým spôsobom život.

Viem, čo je NOVÉ, to je všetko. Mnoho ľudí číta správy, aby vedeli, čo je NOVÉ. Nevieš, čo je nové, nie si in.

Sranda je, že ak je niečo dôležité nové, dozvieš sa to tak či tak. Vo firme ti oznámia zmenu v odvodoch. V obchode ti zrazu nezabalia nákup do plastovej tašky. Všimneš si, že slnko pečie viac, ako zvyčajne. Do schránky ti príde volebný lístok 🙂 Suseda vo výťahu ti povie – „a počuli ste? “

To čo stalo pred mesiacom je dnes tak aktuálne, ako či snežilo minulý rok v novembri.

„Teta, a aký máte názor na rakovinový konsenzus v spolitizovanom Washingtone?“

Závislosť na správach, najmä tých bulvárnych je reálna. Ťahá nás to k nim ako včely na med. Ojoj, koľko krát som klikla na online portál so správami ako bábka, ktorú niekto ovláda povrázkami. Sledovanie informačných portálov na internete sa mi javil ako dobrý nápad.

Mám predsa prehľad. Ale o čom vlastne? Čítanie krátkych instatných správ mi odsypáva zo života a človek stratí schopnosť vychutnať si dlhší príbeh. Pol dňa týždenne z môjho veku na katastrofy? Sladká nevedomosť.

Prečo správy čítame?

Informačný konzum je taký istý konzum, ako ten spotrebný.

Smeti v hlave. A nielen to. Ak čelíme v osobnom živote nejakým problémom, konzumácia negatívnych správ našu odolnosť len zhoršuje. Všimla som si, ako som sa inak správala po tom, čo som sa dívala v správach na aktuálnu tragédiu. Alebo ako som vnímala vlastné problémy v horšom svetle, než skutočne boli.

PRÁVE AKTUÁLNE : Je mi to jedno.

Základom efektívnosti je eliminovať všetko nepodstatné. Pre mňa do tejto kategórie patria aj správy. Nechám svet nech sa točí a netúžim o všetkom vedieť. Stačia mi vlastné problémy. Kedysi ľudia nemali internet a vedelo sa len to, čo vtáčiky štebotali na strome či pútnici pri ohni porozprávali.

Najväčší relax je dnes pre mňa čas osamote, v obľúbenom kresle, kde si čítam kvalitnú literatúru, píšem si do žurnála, lúštim krížovky, alebo si len tak niečo kreslím či s deťmi pečiem koláče. Ráno sa zobudím, a namiesto správ čítam knihu. Takto sa mi podarilo prečítať viac románov za mesiac, ako kedysi za rok. (Môj svokor si ráno lúšti sudoku!)

Čím menej sa vystavíš negativite, tým pokojnejší budeš mať život.

„Keď prestaneš vnímaš svet ako nepriateľský, necítiš už viac strach a keď niet strachu, myslíš, hovoríš a konáš inak.“
Eckhart Tolle

Ako si na tom ty? Čítaš rada správy? Skúsila si už mediálny detox? Napíš mi do komentárov 🙂

Filed Under: Digitálny detox, Myseľ

« Previous Page
Next Page »

Copyright © 2025 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Zásady spracovania osobných údajov