Čas

Moja denná rutina – edícia jar 2025

7. mája 2025 publikovala Andrea Richardson Leave a Comment

a woman cross sitting on floor typing on a laptop — *Na tom, čo robím každý deň, záleží viac ako na tom, čo robím raz za čas.*

Od chaosu k pokoju: Ako sa jednoduchá rutina stala mojou uzdravujúcou kotvou

Kedysi som si myslela, že rutiny sú nudné. Väčšinu života som cítila odpor k predvídateľnosti. Túžila som po rozmanitosti, spontánnosti, dokonca aj po troche chaosu. Myslela som si, že sloboda znamená robiť si, čo chcem a kedy chcem. Verila som, že rutiny sú pre strnulých ľudí, alebo pre tých, ktorí nechcú žiť naplno. Keď sa na to teraz pozerám, chápem niečo hlbšie: neodporovala som rutine. Bola som nevedome závislá na chaose.

Táto závislosť bola reakciou na detskú traumu. Keď tvoj nervový systém vyrastá v nepredvídateľnom alebo nebezpečnom prostredí, chaos môže byť známy – dokonca aj upokojujúci. Neustály zhon, skákanie z jednej veci na druhú, robenie spontánnych rozhodnutí bez štruktúry – to všetko sa môže stať spôsobom, ako sa cítiť nažive. Ale pod tým chaosom som bola vyčerpaná. Moja myseľ bola preťažená, moje telo napäté a moja duša bežala na prázdno.

Až keď som sa začala uzdravovať z komplexnej traumy, skutočne som pochopila silu rutiny. Nie ako formu kontroly – ale ako formu starostlivosti.

Uzdravujúca sila rutiny

Rutiny, ako som sa naučila, vôbec nie sú nudné. Sú stabilizujúce. Vytvárajú predvídateľnosť, keď sa život zdá neistý. Poskytujú štruktúru, keď sa náš vnútorný svet cíti chaotický. A predovšetkým nám dávajú kotvu – niečo spoľahlivé, čoho sa môžeme držať, keď sa nás emócie, myšlienky alebo samotný život snažia prevalcovať.

Keď sa zotavuješ z vyhorenia, traumy alebo žiješ v situácii, ktorá si vyžaduje všetku tvoju silu (ako to momentálne prežívam ja), rutina sa stáva posvätnou záchrannou líniou.

Prečo pre mňa funguje minimalistická rutina

Ako minimalistka som si hlboko zamilovala jednoduchosť a opakovanie. Nechcem plytvať mentálnou energiou na stovky drobných rozhodnutí každý deň – najmä keď je táto energia vzácna.

Tu je dôvod, prečo moja minimalistická rutina funguje:

Nosím rovnaké oblečenie pre rôzne kategórie môjho života: jeden outfit na cvičenie, ďalší na prácu z domu a niekoľko súprav na pobyt vonku.
Varím opakovane tie isté jedlá – nie z lenivosti, ale preto, že mi to oslobodzuje myseľ od plánovania a šetrí čas. Viem, čo funguje, čo ma vyživuje a čo má moja rodina rada.
Kupujem tie isté overené produkty – starostlivosť o pleť, doplnky, základné potraviny. Kedysi som často experimentovala, ale skončila som s napoly použitými téglikmi a ľutovala som to. Teraz si nechávam len to, čo funguje.
Združujem úlohy podľa času alebo dňa: nedeľa je plánovanie a žehlenie, pondelok poobede na platenie účtov, v sobotu sa záhradníčenie atď—

Niekomu to môže znieť nudne – a jasné, občas si to okorením novým receptom alebo inou trasou prechádzky – ale tento druh opakovania bol hlboko oslobodzujúci.

Nie je to o menšom zážitku zo života. Je to o menšom tlaku, nazvime to menej frikcie.

Takže dnes sa s tebou chcem podeliť o moje rutiny pre všedný deň a víkend – nie preto, že si myslím, že by ich mal každý kopírovať, ale preto, že verím v uzdravujúcu silu nájdenia svojho vlastného rytmu. Tiež ťa pozývam, aby si sa zamyslela nad tým, čo funguje pre teba, čo ti dáva pocit uzemnenia a aké rutiny ťa privádzajú späť domov k sebe samej.

close up photo of two dumbbells on black yoga mat

Moja rutina pre všedný deň (pondelok – piatok)

5:00 – Zazvoní mi budík. Vstanem a uvarím si žihľavový čaj (tento čaj je skvelý na prečistenie tela a chutí výborne). Dám si polovicu briošky s maslom ako palivo pred tréningom – len toľko sacharidov, aby ma to nabudilo bez toho, aby som sa cítila ťažko a píšem si denník. Nakŕmim mačku a pustím ju von do záhrady, potom vyjdem von s čajom a venujem pár tichých minút jednoducho len tak kukať na nebo, analyzovať počasie. Žiadny prekliaty telefón, len čerstvý vzduch, obloha sa rozjasňuje, vtáky začínajú spievať. Tieto malé zmyslové detaily sú dôležité – sú to prvý spôsob, ako si dám tzv. check -in sama so sebou. Aký zámer mám na dnešný deň? Ako sa chcem ku koncu dňa cítiť?

5:30 – Prezlečiem sa do oblečenia na cvičenie. Minimálne rozhodovanie – nosím to isté, pripravené večer vopred. Jednoduchosť šetrí mentálnu energiu. Začínam s 10 minútami jogy na pretiahnutie a prebudenie, potom prechádzam do 40-minútového silového tréningu. Svoje tréningy rozdeľujem na spodnú časť tela, hornú časť tela, zadok a harmstringy a brucho, 5 x týždenne. V sobotu beh 5 km a v nedeľu mám fajront – teda turistika. Každý deň sa snažím chodiť aspoň tých 7000 krokov denne. V Brémach kde žijeme sa všade dá ísť bicyklom a chodenie peši je úplne normálne, je to zakotvené v nemeckej kultúre.

6:30 – Po cvičení si dám 20-minútovú meditáciu a dychové cvičenia. Pomáha mi to uzemniť sa. Dychovým cvičeniam som sa veľmi vyhýbala, ale po malom odpore som si ich zamilovala. Je to skvelý spôsob, ako dostať emočné blokády z tela von. Potom sa osprchujem a prezlečiem sa do pohodlného pracovného oblečenia (džínsy, sveter, tenisky ). Robím si minimálny make-up, upracem kuchyňu, pripravím kávu a raňajky – zvyčajne to isté jedlo s vysokým obsahom bielkovín každý deň. Predvídateľné. Buď je to omeleta z troch vajec a zelenina, alebo proteínové palacinky s ovocím, v zime občas aj ovsená kaša.

8:00 – 13:00 – Pracovný čas. Pracujem na čiastočný úväzok na medzinárodnom internáte od pondelka do stredy. Keď je pokoj a študenti študujú, využívam ten čas na kreatívne úlohy. Vo štvrtok a piatok pracujem z domu, kaviarne alebo knižnice. Túto časť si rezervujem na hlbokú prácu a kreativitu – moja myseľ je najčerstvejšia ráno.

13:00 – 14:30 – Obed, po ktorom nasleduje prechádzka alebo jazda na bicykli do obchodu, aby som si kúpila čerstvé veci, ako je chlieb alebo mlieko. Obed je stále to isté – 100 g proteínu, 200 g karbohydrátu ako ryža, 50 g strukoviny a zvyšok zelenina. Ak nepotrebujem ísť nakupovať, často sa idem prejsť do neďalekého lesa. Veľký nákup robievam v sobotu poobede autom. Uvažujem o tom, že budem počas tohto času viac bicyklovať, pretože máme v okolí krásne trasy. Pohyb mi pomáha predchádzať popoludňajšej únave a znižuje moju potrebu kofeínu. Keď sa po obede nehýbem, idem do zombie stavu.

14:30 – 16:30 – Moje deti sa vracajú zo školy. Dáme si olovrant a porozprávame sa. Väčsinou je to chlebík so šunkou, jogurt, ovocie alebo deti radi dačo sladké. Potom si idú robiť domáce úlohy alebo majú aktivity. Počas tohto okna vybavujem administratívu domácnosti, odpovedám na e-maily a robím úlohy vyžadujúce nízku pozornosť. V tomto čase je môj mozog už mierne usmažený.

16:30 – 17:30 – Ideálne krátky odpočinok, joga nidra alebo mikro spánok. Niekedy šálka čaju a sušienka. Možno si čítam. Potom začnem s ľahkými prácami v domácnosti a pripravujem večeru.

18:30 – Čas večere. Na večeru máme vždy nejaký proteín a zeleninu, ja si nedávam už karbohydrát. Po jedení a upratovaní sa okolo 19:15 vraciam do svojej kancelárie na druhý pracovný blok. Tento večerný čas je pre mňa silným oknom produktivity – často vtedy urobím viac ako popoludní. Na toto som prišla až keď som začala experimentovať s prácou večer, všimla som si ako chytím druhý dych. Tým, že je už všetko „porobené“, cítim aj menší mentálny tlak.

20:00 – 22:00 – Tri večery v týždni sa zúčastňujem online kurzu. Študujem približne 45 minút vopred, potom sa pripojím k skupinovému stretnutiu. Počas počúvania niekedy pletiem, kreslím alebo maľujem – pomáha mi to spracovávať, čo je zdieľané. Neviem, či niektorá z vás štrikuje šál v máji, ja hej 🙂

22:00 – Krátko meditujem, prezlečiem sa do pyžama, skontrolujem deti, uistím sa, že sa mačka usadila, a idem spať o 22:30.

Keď nemám kurz, často preskočím pozeranie televízie (ktorá ma vyčerpáva) a namiesto toho si čítam, študujem alebo píšem. Niekedy sa idem prejsť, aby som sa odreagovala. Môj manžel pozerá YouTube, ale ja som sa posledné mesiace prestala tohto rituálu zúčastňovať – cítim ako tento čas ma nenapĺňa a som z toho taká hm… zadubená. Keď študujem alebo čítam, alebo len si tak večer dačo robím pre seba bez obrazovky, mám z toho lepší pocit. Telka je často pre mňa zabitý večer.

person in brown shorts watering the plants

Moja víkendová rutina

Aj cez víkendy vstávam o 5:00 – moje telo už je je tak nastavené a vyspávanie by ma len rozhodilo. Chvíľu to trvalo sa nastaviť na ranné vstávanie, ale teraz sa už zobudím bez budíka. Dám si len nejaký ľahký strečing, ale inak si zachovávam svoj ranný rytmus: čaj, čerstvý vzduch, písanie denníka alebo jednoducho sedenie v tichu.

Sobota – O 9:00 ideme všetci ako rodina na Parkrun. Behajú aj moje deti. To je týždenný komunitný beh, kde môže hocikto prísť a zabehnúť 5 km trasu okolo jazera – pomaly, rýchlo, polochôdzou, kto ako chce. Ak je dobré počasie, zaplávame si v jazere a potom sa vrátime domov na tzv. brunch, čo je kombinácia raňajok a obeda:) Soboty sú venované záhradkárčeniu, upratovaniu, nakupovaniu, volám to hospodársky deň. Večera je často tematická – pizza, bolognese, lasagne alebo mexické tacos, v rotácii. Môj manžel si pozerá svoje športy, ale ja sa zvyčajne idem večer ešte prejsť alebo sa stiahnem do izby a radšej si čítam.

Nedeľa – Moje deti spia dlhšie, hlavne moja 14 ročná tínedžerka, tá vyspáva aj do obeda, ak jej dovolím, haha. Pripravujem naše tradičné americké raňajky s palacinkami, slaninou, ovocím a javorovým sirupom (bláznivá kombinácia, ale funguje to!) Potom ideme na dlhšiu rodinnú prechádzku – 15 – 20 km niekde do lesa s baleným obedom. Popoludní oddychujeme pri čaji a koláči. Varím zložitejšiu večeru (často pečené kura alebo klasika rezne), potom sa pripravujeme na nasledovný týždeň: skontrolovať školské tašky, dorobiť domáce úlohy a plánujem si svoj rozvrh.

Niekedy si napustím vaňu. Snažím sa obmedziť pozeranie televízie alebo mobil. Priznám sa ak si dačo v telke pozriem, musí to byť niečo ľahké ako komediálny seriál, max 25 min epizóda a stačí mi, na mobile ma už baví máločo, tým že tak veľa teraz študujem o komplexnej traume, mám pozerania videí akurát tak tak.

Oblasti, v ktorých sa zlepšujem

Aj pri všetkej tejto štruktúre je vždy priestor na rast. Tu vidím potenciál na zmenu:

Joga Nidra alebo mikro spánky popoludní – s jogou nidrou som začala pred pár rokmi a poctivo praxovala, je to skvelý spôsob ako sa nakopnúť a chcela by som ju robiť pravidelnejšie. Naučila som sa ju aj viesť, ak ju chceš vyskúšať, tu je moja nahrávka v slovenčine.
Večerné sloty produktivity – Teraz, keď sa môj kurz v lete skončí, chcem tieto sloty využiť na písanie alebo koučovanie klientov namiesto toho, aby som nechala ten čas opäť rozplynúť.
Viac bicyklovania – Nahradenie niektorých prechádzok jazdami na bicykli, aby som si spestrila pohyb

Dúfam, že ťa tento blog inšpiroval k tomu, aby si sa zamyslela nad svojou vlastnou rutinou. Čo ťa ukotvuje? Aké rituály ti pomáhajú cítiť sa stabilne, jasne a pokojne? Neváhaj sa so mnou podeliť o tie svoje – rada by som počula, čo pre teba funguje.

P.s. Ak potrebuješ pomôcť s plánovaním rutiny, tento kurz môže byť pre práve pre teba.

Nevieš sa sústrediť? Môže za to tvoj mobil.

14. marca 2025 publikovala Andrea Richardson 6 komentárov

Prečítaj si, ako mobil znižuje sústredenie, zhoršuje pamäť a spôsobuje, že sa cítiš „zaneprázdnená, ale neproduktívna“ – a minimalistické tipy, ako sa zbaviť stresu, vypratať a prinavrátiť si myseľ.

Stalo sa to jedného popoludnia. Uvarila som si svoju zvyčajnú šálku čaju, sadla si na pohovku a siahla po knihe od svojho obľúbeného autora. Viete, tú, do ktorej som sa snažila začítať už celé týždne? V posledných mesiacoch som si všimla niečo znepokojujúce. Môj milovaný zvyk čítať nahradila túžba po „rýchlejšom“ obsahu, tých krátkych videí na YouTube a pútavých podcastoch. Prepadol ma pocit smútku. Chýbalo mi, aby som sa stratila v dobrom príbehu. Sľúbila som si – oči preč od obrazovky, späť ku knihám.

Ja, samozvaný knihomoľ epických rozmerov, som kedysi zhltla tri až štyri knihy mesačne, bez problémov. Dajte mi šťavnatú beletriu a prečítala by som ju za tri dni. Teraz? Sotva jednu mesačne. Tak som sa vrátila na pohovku, otvorila knihu a… nič. Stále som čítala tie isté vety, môj mozog bol ako sito. Po prelúskaní prvej kapitoly som si pomyslela: „Možno tá kniha len nie je taká zaujímavá?“

Ale o niekoľko dní neskôr som vďaka pozorovaniu správania môjho manžela dostala na túto záhadu odpoveď. Aj on sa snažil vrátiť k čítaniu. Požehnala som tento nový plán, dokonca som mu z knižnice priniesla nového Johna Grishama – jeho obľúbeného autora. Tak si len tak sedím a pozorujem ho: vzal knihu, chvíľu čítal, odložil ju. Zoberie telefón, prečíta si správu… vráti sa ku knihe… opakuje do nemoty. Čas, ktorý strávil na knihe, bol postupne kratší ako čas strávený na mobile, a o hodinu neskôr mi vraví že je vyčerpaný a ide do postele.

„ Aká je tá kniha?“ Spýtala som sa a snažila som sa, aby to znelo nenútene.

Povzdychol si. „Jednoducho sa do nej neviem začítať.“

Ha! Už to mám!!! To ten poondiaty telefón!

Moja pozornosť je v háji kvôli tej svietiacej obdĺžnikovej vecičke, ktorá mi už uniesla život a teraz mi chce vziať aj moju poslednú lásku, čítanie. Pomóc!!

Aktivujem vnútorný alarm poukazujúci na nezdravé správanie a pustím sa do prieskumu. Chcem vedieť PREČO sa mi usmažil fokus. Mobily skutočne ovplyvňujú našu schopnosť sústrediť sa. Zistila som, že som svoj mozog podmienila tak, že túži po kratšom obsahu s vyššou mierou stimulácie.

Výsledok? Neustály boj s hlbokým čítaním. To je, priatelia, klasický znak roztriešteného sústredenia.

Zahĺbila som sa do svojho výskumu a tu je niekoľko konkrétnych príkladov, ako si vieš všimnúť, že je tvoje sústredenie kompromitované – a prečo sa to deje.

cloth with artistic design — *Technologická hypnóza*

Telefón berieš do ruky bez rozmýšľania
Pracuješ a zrazu – bum – tvoja ruka jednoducho chytí telefón. Ani si nepamätáš, že si sa vedome rozhodla. Je to ako dementná svalová pamäť.

💡 Prečo? Tvoj mozog bol vycvičený na hľadanie tých ohromne uspokojujúcich mikro-odmien. Takže aj prchavý moment nepohodlia (náročná úloha, nudné uspávanie) spustí automatické siahnutie po tom skvostnom rozptyľovacom zariadení.

Nemôžeš sledovať film bez toho, aby si skontrolovala telefón
Už si si niekedy pustila film s tými najlepšími úmyslami, len aby si po desiatich minútach zistila, že skroluješ Instagram alebo odpovedáš na správy? Napriek tomu, že si chcela pozerať na film?

💡 Prečo? Tvoj mozog si zvykol na multitasking a už nedokáže vydržať dlhý obsah bez zúfalej túžby po rýchlom dopamínovom zásahu. Musíš si to dopriať, bejby!

Stále prepínaš medzi úlohami bez toho, aby si čokoľvek dokončila
Otvoríš e-mail, potom ti vyskočí správa, potom si spomenieš na niečo geniálne a prepneš na Google, potom skontroluješ počasie… a zrazu si ani nepamätáš, čo si vlastne robila. Znie ti to povedome?

💡 Prečo? Tvoja pozornosť je prestavaná na neustále prepínanie úloh, čo prakticky znemožňuje dokončiť akúkoľvek hlbokú, zmysluplnú prácu.

Máš problém viesť dlhý, neprerušovaný rozhovor
Konečne sa rozprávaš s inou ľudskou bytosťou v reálnom čase a priestore a uprostred rozhovoru sa dostaví nekontrolovateľné nutkanie skontrolovať telefón. Alebo ešte horšie, skontroluješ ho – a úplne sa od konverzácie odpojíš. Hrôza!

💡 Prečo? Tvoj mozog sa rozhodol, že rozhovory v reálnom živote sú „príliš pomalé“ v porovnaní s okamžitým uspokojením, ktoré ponúkajú tieto digitálne interakcie.

Stávaš sa nervóznou, keď nemáš telefón
Nechala si telefón v inej miestnosti? Lapáš po dychu! Zabudla si ho doma? Ak sa cítiš nervózna, nepokojná alebo akoby ti „niečo chýbalo“, je to abstinencia, moja drahá priateľka.

💡 Prečo? Si závislá na neustálom prúde informácií, oznámení a podnetov. V podstate si digitálna závisláčka.

Nemôžeš len tak „sedieť a premýšľať“ bez toho, aby si chytila telefón
Keď nabudúce budeš čakať v rade, sedieť v kaviarni alebo cestovať vlakom, pozoruj sa. Vytiahneš inštinktívne telefón v okamihu, keď už nemáš čo robiť?

💡 Prečo? Tragicky si stratila schopnosť nechať svoju myseľ blúdiť, čo je, ver tomu alebo nie, kľúčové pre hlboké myslenie a kreativitu.

woman in white tank top sitting on white wooden chair on beach — *Smartóny nás uniesli*

Budem úprimná, vo všetkých týchto scenároch sa vidím aj ja. Už je to nejaký čas, čo som napísala článok o digitálnom detoxe a odvtedy sa môj boj s technológiami sťažil. Pred niekoľkými rokmi som ešte stále dokázala fungovať so svojím hlúpym tlačítkovým telefónom Nokia. Dnes sa náš život úplne presúva na smartfóny a stávajú sa našou treťou končatinou na všetko.

Chápem, že technologickému pokroku nemôžem uniknúť a v mnohých ohľadoch nám uľahčuje život. Mobily sú našimi šikovnými nástrojmi, ale môžu byť aj najväčšími nepriateľmi. Ak ich nepoužívame s rozumom, je to ako dať batoľaťu na hranie nôž. Môžu zabiť nielen naše sústredenie, ale aj to, čo nás robí ľuďmi – pouličné chytráctvo, kreativitu, schopnosť hlboko premýšľať, zadumať sa, navigovať svet, prísť na nové čerstvé nápady.

Jednoducho povedané, ľudia nie sú prispôsobení na to, aby boli neustále pod napätím.

Cal Newport, Digitálny minimalizmus

Nech prilejem olej do ohňa, zašla som výskumom hlbšie do zajačej nory. Terapia šokom! A dozvedela som sa tieto fakty.

Smartfón ako digitálna droga, s ktorou sa nedá skoncovať:

Vieš, že priemerný človek strávi viac ako sedem rokov svojho života skrolovaním na telefóne? To je viac ako premárnené vzdelanie na celej základnej škole!

Sociálne médiá a rôzne zábavné aplikácie sú navrhnuté tak, aby boli návykové ako hracie automaty – dopamínové zásahy vás udržujú v závislosti, túžiac po ďalšom „like“ alebo notifikácii. Stávame sa užívateľmi a ak si nedáme pozor, budeme potrebovať odvykacie kúry, aby sme prestali.

Tvoj mozog na sociálnych sieťach: Drsná realita:

Dopamínové preťaženie = kratšia doba pozornosti.
Nadmerné užívanie oslabuje prefrontálnu kôru, časť mozgu zodpovednú za sústredenie, kontrolu impulzov a rozhodovanie.
Priemerná dĺžka pozornosti klesla z 12 sekúnd v roku 2000 na súčasných 8 sekúnd – menej ako u zlatej rybky.

goldfish in water — *Tvoj sparing partner v koncentrácii*

Únos pamäte:

Tvoj mozog sa zbavuje informácií a dôveruje Googlu, oznámeniam a spravodajským kanálom, aby ti pripomínali udalosti. Trénuješ sa, aby si nebola schopná hlbšieho premýšľania a zapamätania.

Nárast úzkosti a depresie:
Neustále porovnávanie, cykly negatívnych správ a dopamínový pád po užívaní v tebe vyvolávajú pocit nepokoja, preťaženia a nespokojnosti s reálnym životom.
Prečo sa vždy cítiš „príliš vyťažená“ (nápoveda: môže za to tvoj telefón) Tvoj mozog nebol navrhnutý na spracovanie nekonečnej záplavy obsahu. Skrolovaním si namýšľaš, že relaxuješ, ale v skutočnosti zahlcuješ svoju myseľ a znemožňuješ si skutočný odpočinok.

Zakaždým, keď skontroluješ telefón, narušíš svoje sústredenie. Po prerušení trvá obnovenie hlbokej koncentrácie v priemere 23 minút!

Telefón ti vyšťavuje mozog (a ty si to ani neuvedomuješ)

Toto je pravda: Tvoj mozog nie je stavaný na spracovanie nekonečného množstva informácií. Zakaždým, keď prstom ťaháš po obrazovke, zaplavuješ svoj mozog rýchlymi obrázkami, rýchlymi dopamínovými dávkami a neustálou stimuláciou.

To vedie k: mentálnej únave (preto sa po skrolovaní necítiš uvoľnene, ale vyčerpane)
kratšej dobe pozornosti (pretože mozog si zvykne na rýchly, plytký obsah)
zvýšenej úzkosti (doomscrolling ťa udržuje v kolobehu stresu)

Čo je najhoršie? Myslíš si, že sa odreaguješ, ale v skutočnosti ti to zvyšuje hladinu stresu a ničí tvoju schopnosť sústrediť sa na úlohy v reálnom živote.

Hanba, vina a zombie efekt

Sociálne médiá nás nielen okrádajú o čas – ale spôsobujú, že sa potom cítime hrozne.

Cítime sa vinné za to, že sme premrhali čas.
Hanbíme sa za to, že prehliadame svojich blízkych.
Cítime sa frustrované z toho, že stále padáme do tej istej pasce.
A napriek tomu v tom pokračujeme.

Existuje však východisko. Uvedomelosť.

Prvým krokom je skutočne si všimnúť, čo sa deje. Ak si všimnem nezdravé správanie, mám na napoly vyhraté.

Nepoznám jediného človeka, ktorý by nejakým spôsobom nebojoval s používaním smartfónu ale málo ľudí si uvedomuje, že to robia a čo to spôsobuje. Neuvedomelý človek – ZOMBÍK.

My sme si to všimli a ideme s tým niečo robiť.

Nemusíme hrať túto technologickú hru, ako nám oni pískajú. Neviem ako ty, ale ja plánujem byť viac SMART ako môj SMART – phone.

chess piece — *Čas posadiť fokus kráľovsky späť na trón*

Detoxikácia, vypratanie a prevzatie kontroly

Vieme prečo, vieme čo, a teraz riešenie. Poviem ti moje tipy, ako získaš späť svoju koncentráciu. Mne sa to naozaj osvedčilo a zatiaľ si to udržiavam. Niekedy sa pošmyknem, ale podarí sa mi opätovne sa rekalibrovať. Akonáhle poľavím, cítim sa preťažená, v strese a rozpadáva sa mi deň. Krok za krokom, je to ako rehabilitácia mysle.

Predtým ako začnem, varovanie: Niekedy si jednoducho musíš sadnúť s nepríjemným pocitom nudy, odporu alebo túžby.✔ Všimni si ho, pomenuj ho a predýchaj ho. („To len môj mozog hľadá dopamínový zásah. Prejde to.“)✔ Dovoľ si cítiť nepohodlie bez toho, aby si naň reagovala. Posilňuje to sebakontrolu ako sval!

Ako prvá pomoc čo funguje, je zamestnať ruky – a tento tip používam aj pri svojich terapeutických klientoch – pletenie alebo čmáranie, alebo len písanie rukou, písanie denníka, alebo vyfarbovanie na 5 minút, aby som sa zbavila nepokojnej energie. Daj sa na rýchlo – upratovanie, vezmi metlu a skús neodletieť haha. Preprogramovať myseľ trvá, ale účinok detoxu pocítiš už hneď.

Vieš čo ti prezradím? Ak strávim deň spôsobom, že vôbec nevidím mobil, cítim sa tak štastná. Neviem či si taký deň mala ale je to deň, keď som na niečo tak koncentrovaná, že mi je úplne jedno kde mám mobil a čo s ním je.

a) IDENTIFIKUJ SVOJE ZLOzvyky

Krok 1. Vezmi A4 papier. Predstav si svoj deň od rána a napíš si KEDY často používaš mobil a ČO na ňom robíš. Tu je vzor, ako som to urobila ja.

Napríklad: Kedy: počas raňajok – Čo: čítam správy na Whatsapp, predpoveď počasia

Krok 2: vezmi si zvýrazňovač a podčiarkni všetky činnosti v časti ČO – ktoré sú UŽITOČNÉ.

Napríklad – Kedy: počas domácich prác – Čo: počúvam podcast

Krok 3: Teraz ti zostane zvyšok nezvýraznených činností. Vyškrtnite čo najviac NEUŽITOČNÝCH činností napíš si, ČO budeš robiť namiesto nich.

Príklad: Prišla som domov z práce – ČO – predtým: skrolujem siete – ČO – namiesto: prečítam si kapitolu z knihy, alebo si pustím hudbu a zavriem oči.

Dôležité! Musíš mať náhradu NEUŽITOČNEJ činnosti za UŽITOČNÚ činnosť. Môže to byť niečo, čo si vždy chcela robiť a nemala si na to čas. Niečo produktívne, alebo niečo príjemné. Ber do úvahy ako sa cítiš v tom čase. Všeobecne, poobede a večer je myseľ unavená a potrebuje zdravý relax. Dať si tam hodinu čínštiny môže byť nereálne. Tieto aktivity je výborné dať si na ráno.

Stanov si pevné časy na kontrolu správ

Toto robia úspešní ľudia. Ako si sa už dozvedela, mozog stráca schopnosť koncentrácie, keď poskakuje ako splašená hus z jednej veci na druhú. Neustála kontrola mobilu je asi najhoršia vec, ktorú môžeme pre svoju myseľ urobiť. Poviem to na rovinu – nič sa nestane a nič ti neujde. Ak je niečo naozaj urgentné, ľudia zavolajú.

Rozhodni sa, kedy budeš kontrolovať správy a e-maily, a drž sa toho čo najviac. Je nereálne, že to bude stopercentné zo dňa na deň, a máme rôzne dni, ale skús mať aspoň vedomé rána a postupne si pridaj výzvy.

U mňa to funguje ideálne takto: ráno vstávam o piatej, ale mobil kontrolujem až o 7:00 – prvý check-in. Keďže sa živím písaním a terapiami, potrebujem sa hlboko sústrediť na prácu. Od 8:00 do 12:00 mobil nechcem vidieť. Chcem zabudnúť, že existuje. Tento článok píšem od rána a mobil mám v trezore.To je môj trik na fyzickú bariéru. Ďalší check-in mám o 12:30, potom o 15:00 (keď sa deti vracajú zo školy), ďalší o 17:00 a posledný o 21:00, keď ho dám na nabíjačku a späť do trezoru. Ak sa tohto režimu držím, mám skvelý deň a stihnem všetko, čo som si naplánovala.

Vypnutie oznámení je no-brainer aka samozrejmosť. Žiť s neustálymi notifikáciami z telefónu je ako snažiť sa meditovať na diskotéke. Ako sa vôbec dá premýšľať, keď telefón každých päť sekúnd kričí o pozornosť? Je to pre mňa záhada. Nastav si radšej tiché notifikácie na obrazovku – takto rýchlo preskenuješ, kto písal a či je potrebné ihneď reagovať. Chceš vedieť, ako veľmi si závislá od svojho telefónu? Choď na prechádzku bez neho. Ak si skutočne užívaš pokoj a ticho, gratulujem! Oficiálne si jednorožec v tomto digitálnom veku 🙂

Extra tipy nájdeš v článku o digitálnom detoxe.

C) VYMAŽ

Teraz prichádza nemilosrdná vypratávacia relácia. Odstráň z domovskej obrazovky všetky aplikácie, ktoré uvoľňujú dopamín – sociálne siete, hry, zabíjače času. Tvoj telefón by mal mať čistý, minimalistický vzhľad. Snaž sa vykonávať čo najviac činností na desktopovej verzii – je oveľa jednoduchšie neotvárať e-mail, keď je dostupný len na počítači. Ja mám takto nastavený svoj blogový e-mail a je to geniálne. Jednoducho nemôžem čítať vaše správy na cestách – prepáčte.

D) VYSYP

Namiesto bezcieľneho ťapkania na obrazovku si veď denník – vysyp si svoje myšlienky namiesto toho, aby si do hlavy napchala ešte viac šumu a obrazov. Písanie denníčka absolútne milujem a nemôžem sa nabažiť jeho výhod. Priprav si zápisník a pero a jednoducho píš – čokoľvek, čo potrebuješ zo svojej hlavy dostať von. Ja si zapisujem úlohy, myšlienky, nápady, pocity – všetko ide na papier. Funguje to ako kúzlo.

Prečo práve pero a papier? Pretože to spomalí tok tvojich myšlienok. Pretože keď píšeš rukou, mozog spracováva informácie hlbšie. Keď píšeš rukou, si viac prítomná v procese. Pretože ručné písanie umožňuje voľnejší tok myšlienok. Na papieri môžeš kresliť, podčiarkovať, písať dookola alebo prepojiť nápady vizuálne. Ručným písaním sa myseľ upokojí. Písanie rukou vytvára silnejšie emocionálne spojenie s obsahom. Spojíš sa sama zo sebou a možno zistíš, čo skutočne chceš.

Potrebuješ ešte viac dôvodov, prečo si viesť denník?

close up photo of notebook with pen — *Píš.* Vypíš sa. Papier znesie všetko.

E) Extra bonus

Kúp si klasický budík → prestaň sa prebúdzať na telefón. Ak je mobil to prvé, čo ráno vidíš, je to najväčší žrút sústredenia. Ja už celé mesiace vstávam každý deň o piatej ráno bez budíka, pretože moje telo je na to zvyknuté. Urobím si šálku čaju, píšem si denník a potom cvičím.

Sama na sebe som sa presvedčila, že ak toto pravidlo poruším a pozriem sa na telefón o piatej ráno, moje ranné rutiny sa vždy rozpadnú. Je to ako digitálny heroín.

Posledné myšlienky

Naša pozornosť je dnes tá najcennejšia mena. Práve teraz ju vlastnia technologické spoločnosti a sociálne médiá.

Neviem ako ty, ale ja odmietam, aby mi tieto žiariace obrazovky diktovali život. Čas strávený na mobile sa mi nikdy nevráti, cena je príliš vysoká.

Toto nie je rýchla náprava, je to revolúcia. Revolúcia proti silám, ktoré vykrádajú našu pozornosť, našu radosť a náš potenciál.

Chcem viac – viac sústredenia, viac spojenia, viac seba.

A viem, že aj ty chceš. Tak to poďme urobiť spolu.

Získajme späť našu myseľ, náš čas a naše životy, jeden uvedomelý moment za druhým. Ideš do toho?

woman in blue tank top lying on hammock — *Konečne – pokoj!*

Naplnený život nie je preplnený diár

25. októbra 2019 publikovala Andrea Richardson 9 komentárov

Nič nie je väčšou stratou času, ako robiť zbytočnosti efektívne .” Peter Drucker

Je začiatok roka a držím v ruke voňavý diár, drahé pero a neónový zvýrazňovač. Ide sa plánovať a poriadne.

Tento rok to prevalcujem!

Len pre ilustráciu, toto sú všetky moje kalendáre, diáre, žurnále, noťasy a zápisníky, ktoré som si za posledné roky nakúpila, aby som si lepšie „zorganizovala“ deň a viac postíhala.

Čo majú spoločné? Všetky sú poloprázdne!

Prvého januára (no dobre, stačí druhého, alebo ešte lepšie po Troch Kráľoch) som namotivovaná ako natlakovaná sódovka – schudnúť 10 kíl, cvičiť jogu, naučiť sa po čínsky, začať meditovať, vypratať si byt, napísať historickú trilógiu, vymyslieť tabletku proti lenivosti, ohúriť moje obecenstvo s vypeckovanou prezentáciou, zdolať štvrťrok s novým projektom.

Bolí ma ruka z vyfarbovania grandióznej mapy budúcnosti a lámem si hlavu, kde sa vidím o päť rokov. Dúfam, že sa svetlej päťročnice dožijem a neprejde ma trolejbus. Je niečo zlé na dnešku?

Vykuknú prvé snežienky a popísané stránky v plánovači rednú. S topiacim sa snehom sa roztápajú aj všetky moje odhodlania, a pri pohľade na preplnené stránky diára potrebujem dvojitú dávku brufenu.

Vyťahujem bielu zástavu a vzdávam sa. Kto má čas na komplikované plánovanie, keď sa musím starať o dve malé deti, biznis, domácnosť aj o seba?

Ďalší nevyužitý diár končí v koši a s ním aj písomný dôkaz toho, že som sa opäť o niečo pokúsila a zase zlyhala.

Nemaj mi za zlé, pre mnohých ľudí plánovače fungujú skvelo, ale na mňa nie. Asi preto, lebo som sériová prokrastinátorka najsilnejšieho kalibru.

Prokrastinátorstvo je druh životnej výchylky. Celý deň robíš veľmi efektívne nepodstatné veci. Umyješ okná, presadíš kvety, ostriháš si nechty, spravíš si piatu kávu, upečieš koláč, vyvenčíš susedovho psa a až POTOM si sadneš na zadok a začneš robiť to, čo naozaj treba.

Joj, a ten pocit viny! Zoznam vecí na vybavenie sa síce scvrkol, celý deň lietaš ako včielka Maja, ale v oblasti duševného, fyzického či profesionálneho uspokojenia sa črtá veľká prázdna tučná nula.

Dívam sa na kopu opustených pomocníkov a pátram po príčine straty „motivácie“ to s nimi ťahať až do decembra.

Luxusný denník s bielymi stranami ma ľaká. Držím atramentové pero nad prázdnou stranou a cítim tlak napísať niečo múdre, niečo, čo stojí za to, hodné aspoň Shakespeara. Vysolila som za neho kopu peňazí, tak si nebudem do neho len tak ledabolo čmárať, všakže? Dnes už viem, že používať denne naše krásne veci je minimalistická povinnosť.

Rob, čo môžeš, s tým čo máš, tam kde si.

Motivačný žurnál bol nakoniec pre mňa príliš komplikovaný – nechce sa mi do minúty plánovať si veľmi vzdialenú budúcnosť a takisto ma stresujú prázdne datované strany. Často neviem, čo chcem a z veľkých cieľov mám strach. Radšej pomaličky a postupne. Ono sa to vykryštalizuje, nie?

Fitness diár ma nútil vidieť každý deň ako vzorec premenený na tabuľky, čísla, odopieranie, kalórie, kilogramy, centimetre.

Z plánovacieho žurnálu sa mi ježia chlpy na tele a stresuje ma len pohľad na vlniaci sa “To Do List”. Čím viac som sa snažila stihnúť, tým menej sa mi to darilo poriadne a nakoniec som nespravila NIČ.

Suma sumárum – potrebujem jednoduchosť. Minimalizmus doma a minimalizmus aj v plánovaní dňa.

Keď neplytváme časom, máme ho každý dosť.

Existuje len jeden systém, ktorý na mňa zaberá a systémom pokus omyl je to asi jediný liek na moje prokrastinátorstvo.

1.Spravím len jednu vec, ktorá je dôležitá a spravím ju hneď ako prvú.

Nedotknem sa ničoho iného, kým nemám za sebou aspoň časť dôležitej veci za sebou. Nuž, a ak v ten deň už nič iné nestihnem, som so sebou aj tak spokojná. Zaplavia ma endorfíny a zrazu ide celý deň ako po masle. Valcujem deň.

Dôležitá vec sa týka TEBA, tvojich vlastných potrieb a cieľov. Je to niečo, po čom piští tvoja duša, čo má pre teba vysokú hodnotu, niečo čo ti dá veľké uspokojenie. Nie je to nič, čo chce po tebe rodina, manžel, šéf.

Áno, sú veci, ktoré musíš spraviť, ale tie spravíš až POTOM, keď dokončíš dôležitú vec. Aj keby si kvôli tej dôležitej veci mala vstávať o piatej. Chápeš ten rozdiel?

2. Naplánujem si pohyb.

Cvičenie musí byť jednoduché ako facka. Naplánujem si kedy a ako, nič viac…. a nie preto, aby som vyzerala ako modelka, ale z úcty a rešpektu k sebe. Idem sa prejsť. Zaplávam si. Zacvičím si pilates. Vyjdem pešo po schodoch. Viem, že keď sa pravidelne hýbem a dávam si pozor na to, aby som nehádzala do seba smeti, kilá aj centimetre idú dole. Nepotrebujem sa vážiť, ani diétovať, ani komplikovane nič zapisovať. Stačí si spraviť krížik do štvorčekového zápisníka.

3. Vypnem počítač a telefón.

Už ráno sa rozhodnem kedy a stlačím OFF. Niekedy aj celý deň, víkend alebo týždeň. Najlepšia regeneračná kúra na svete – výsledkom je pokoj v mysli a jasno v hlave.

4. Vysypem si myseľ na papier.

Často ma napadne čo musím vybaviť alebo niečo, čo nechcem, aby som zabudla. Veľmi sa mi uľaví, keď si to rýchlo napíšem do zápisníka, a nemusím túto myšlienku už držať v hlave. Neskôr sa k zápisu vrátim a vyčiarknem, keď už nie je aktuálna.

5. Praktizujem silu vďačnosti.

A mám pocit, že mi niečo chýba, stačí si pripomenúť, to čo mám a hneď ma to prejde. Pitná voda, klíma v aute, jedlo v chladničke. Som bohatá žena 🙂

6. Plánujem tak, aby som nepotrebovala diár.

Zistila som, že keď nemám preplnené dni, všetko si viac menej pamätám z hlavy a úplne mi stačí krátka kontrola e-mailu alebo poznámky na papieri, kedy presne mám kde byť. Ráno si len rýchlo prebehnem v hlave, čo ma čaká. Keď začnem zabúdať, je to znamenie na stopku – je nutné zosekať si činnosti. Pamäť je môj indikátor, kedy mám naložené priveľa. Na plánovanie celého roka – prázdniny, dovolenky, dôležité dátumy – mi úplne stačí malá barlička, a volám to vizuálna mapa:

Ak sa držím môjho systému, deň funguje jednoducho, ale efektívne – darí sa mi pohnúť sa v svojich plánoch ďalej, pravidelne sa hýbem, nesurfujem priveľa na nete, pridávam si do života výzvy bez pocitu preťaženia a chodím spávať spokojná.

Väčšina mini činností, ktoré musím urobiť je vlastne zbytočná. Všimla som si, že keď niečo nepodstatné odignorujem, vyrieši sa to samo. Mala si už problém, nad ktorým si sa zbytočne zožierala, a ono sa to potom samo nejako spravilo? Funguje to.

Čomu nevenujeme pozornosť, to stráca na dôležitosti a sile.

Namiesto diáru som si začala zapisovať podľa overeného systému do obyčajného štvorčekového zápisníka, nakoľko som nič podobné nenašla. A tak skrsol nápad vymyslieť si svoj vlastný denník, taký …. minimalistický:)

Čo ak má niekto podobný problém ako ja, a tiež si nevie nájsť ten svoj plánovač, ktorý funguje?

Minimalistický denník je hotový a vznikol aj vďaka tomu, že som si vysypala myseľ do obyčajného štvorčekového zápisníčka a denne robila to, čo je pre mňa dôležité. Moja radosť z neho je nesmierna!

Ak si hľadáš ten svoj, môžno práve minimalistický denník je pre teba. A nič ma nepoteší viac, ak ho vypíšeš až dokonca a spravíš niečo pre SEBA♥

Minimalistický denník práve vyšiel 1vo vydavateľstve Motýľ na 230 stranách v pevnej väzbe.

Viac informácii a možnosť si ho objednať nájdeš na stránke Minimalistický denník.

Kúpou priamo odo mňa podporuješ fungovanie tohto blogu, za čo ti patrí srdečná vďaka ♥)♥)♥)Andrea

Ako mať svoj čas pod kontrolou

30. júla 2019 publikovala Andrea Richardson 9 komentárov

„K minimalistickému domovu patrí nielen úspešne vyprataná fungujúca domácnosť, ale najmä zmena postoja, ako doma funguješ.“

Tento článok je úryvok z knihy Minimalistický domov. (upravené pre blog)

Chcela by som sa s tebou podeliť o moju veľmi osobnú skúsenosť.

Minimalistický životný štýl mi zjednodušil nielen domácnosť, ale aj pohľad na seba. Počas vypratávacích seansí som mala šancu prehodnotiť, ako som žila. Akonáhle si okolo seba totiž vypraceš priestor, umožníš konečne vidieť aj do svojho vnútra. A presne toto sa stalo mne.

Vysvetlím to v nasledujúcich riadkoch a budem veľmi úprimná, aj keď mi to nie je vôbec príjemné. Myslím si ale, že je to dôležité.

Predtým, ako som sa stala mamou, som bola veľmi produktívna žena, ktorá nemala problém skoro vstať, byť nesmierne efektívna, úspešná, plná nápadov a pevnej vôle.

Všetko bolo o mne a ja som si kontrolovala čas, ako som chcela.

Načo som bola asi najviac hrdá, boli moje úspešné rána. Vstávala som veľmi skoro a už o šiestej ráno ešte pred prácou som dvíhala činky vo fitnescentre.

Po narodení mojich dvoch detí sa však z týchto nabitých super rán stal môj úhlavný nepriateľ.

Veľmi ilustračné foto čias veľmi dávnych a pravekých :)))))

Prvých pár rokov som to akceptovala a predstavovala si, aké by to bolo skvelé začať deň a nejako sa (seba)realizovať. Mala som veľké plány, ako si popri detičkách na materskej budem konečne užívať svoje koníčky a plniť sny.

Ako ale mesiace ubiehali, pomaly som to vzdávala, a namiesto žitia som prežívala. Vravela som si a vraveli mi to vlastne všetci, že s deťmi to už jednoducho nejde.

Moja vlastná myseľ ma porazila. Môj životný priestor mi nepomáhal.

Ak máš aj ty ešte malé deti, určite to poznáš. Po dlhom náročnom dni ich konečne šupneš do postele, je pred tebou sladký večer, keď si konečne sama sebe paňou a môžeš si aspoň trochu oddýchnuť a robiť, čo chceš.

U mňa to väčšinou dopadlo tak, že všetky predsavzatia konečne sa venovať mojím vlastným projektom sa nekonali. Pevná vôľa mala svoje limity a radšej som si sadla pred telku, často aj s pohárom vína, a pozerala môj obľúbený seriál. V lepšom prípade som čítala knihu a v horšom surfovala po Instagrame.

Nevedela som prestať a dať tejto neproduktívnej chvíli zbohom.

Poznáš ten pocit, keď nevieš prestať otáčať strany, či klikať na stránky, alebo si povieš ešte jedna časť seriálu a tresk – odbíja polnoc? Vtedy sa prinútim ako tak odplaziť do postele, z posledných síl sa odlíčim a umyjem si zuby. Som polomŕtva, ale ospravedlňujem samu seba, že som si po tej šichte s deťmi a v domácnosti zaslúžila aspoň trochu relaxu.

Čaká ma ráno a s ním nová smena a realita.

Neporiadok v dome a neporiadok v hlave, celý chaos vyjadroval presne túto scénu.

Skoro nikdy som večer nič užitočné alebo produktívne pre seba nespravila, aj keď som chcela – zacvičiť si, napustiť si vaňu a konečne vyskúšať tú masku na tvár, napísať kamarátke e-mail. Ráno som za túto zábavu pekne zaplatila. Nevyspatej mi trvalo dobrú polhodinu, kým som sa litrom kávy sfunkčnila na rozmýšľanie.

Každé ráno som vstávala až vtedy, keď ma zobudili deti alebo som nemala na výber.

Vstávala som kvôli nim a nie pre ne.

Celý deň som fungovala len preto, lebo som musela.

Nechcelo sa mi a deň po dni sa mi nechcelo ešte viac.

Mala som ideálne podmienky byť šťastná: bývali sme v krásnom dome, mohli sme si dopriať, čo sme chceli, mala som luxus byť s deťmi doma a pracovať na vlastných projektoch, no napriek tomu som nebola šťastná žena.

Neužívala som si materstvo tak, ako som si predstavovala.

Ťažko sa mi to píše, ale je to pravda. Neznášala som starať sa o domácnosť a prakticky mi z toho šibalo.

Upratovala som, len keď som musela, alebo som si najala niekoho, aby som nemusela. Žehlila som, len keď sme si už nemali čo obliecť. Varila som, len keď som mala náladu, a snažila som sa kuchyni vyhnúť napriek tomu, že som bola kedysi vášnivá kuchárka.

Každodenný stereotyp ma ubil do katatonického stavu úplnej apatie.

Fungovala som na autopilotovi, a keď sme k tomu pridali hory vecí, ktoré som kupovala alebo prekračovala a dvíhala zo zeme, už teraz viem, že som sa dostala do miernej formy depresie. Mala som plné zuby vecí, prebytku, veľkého domu a mojej neschopnosti všetko zvládnuť. Nebola som pre svoju rodinu prítomná srdcom. Bola som plná vzdoru.

Všetko, čo ti zaberá priestor, ti berie aj drahocenný čas.

Potrebovala som zmeniť postoj. Začala som vyhadzovať a deň po dni som sa cítila lepšie. Zrazu som si začala viac rozumieť.

Chcem poznamenať, že sú isté obdobia, keď to proste takto vyzerá – deti sú dlhodobo choré, prídeš z pôrodnice, máš mesačné bábätko a si rada, že si rada. Prvý rok s malým dieťaťom alebo aj s dvomi dá zabrať: deti nespia, často sa budia, musíš ich kŕmiť každé tri hodiny, prežívaš, ako sa dá.

Moje deti boli v tomto čase už väčšie, už som neprebaľovala, už som ich nedojčila, už spali relatívne dobre celú noc a ja som sa stále ľutovala, akoby som bola v tom špeciálnom období, keď to treba vydržať a bude lepšie.

Mala som dosť nielen mojej domácnosti, ale aj seba. Už ma nebavilo byť martýrkou len preto, že som matka dvoch malých detí a že život s deťmi taký je. Chcela som si dokázať, že viem byť aj žena aj matka a nemusím čakať roky, kým sa môžem realizovať.

Musela som prevziať kontrolu nad svojím dňom. Niekde som čítala, ako fungujú úspešní ľudia. Chodia včas spať a vstávajú skoro. Ak dokáže beznohý muž zabehnúť maratón, dokážem aj ja zvíťaziť nad svojou „lenivosťou“? Chcela som byť ako oni.

Spomenula som si na ten pocit, ako som sa skvele cítila, keď som ráno chodievala pred prácou cvičiť. Ako inak vyzeral môj deň, keď som mu udala úspešný tón. Už som to kedysi zvládla, som to stále ja?

Vedela som aj to, že ak chcem prehodnotiť svoj postoj, bude ma to niečo stáť a to boli moje ležérne neproduktívne večery. Aj tak som sa po nich cítila ako vyžmýkaný citrón.

Budem skoro vstávať. Skôr, ako moje deti.

Pre seba. Vstávať o hodinu skôr ako vstane celá tvoja rodina, ti zmení deň. Prvý týždeň budeš unavená, ale zvykneš si. Ak pravidelne chodíš spávať, ranné vstávanie je len zvyk, ktorý si vie každý vybudovať.

Rána sú výnimočne krásne. Tiché tmavé ulice, pokoj spiaceho mesta a len ja, môj počítač a písanie, môj diár, čas na úplne maximálnu chvíľku pre seba. V lete stihnem aj východ slnka, ešte stále chladný vzduch pred prvou páľavou, úžasný pokoj. Nastav si budík a vstaň.

Ako by si vedela zmeniť svoj deň s hodinkou len pre teba?

– cvičiť jogu?

– písať román?

– učiť sa slovíčka?

– vybaviť si e-maily?

– modliť sa?

– naplánovať si deň v diári?

– vypiť si v pokoji kávu a prečítať si správy?

– osprchovať sa a pekne sa nalíčiť?

Skvelé produktívne ráno sa ťahá celým dňom až do večera. Namiesto pozerania seriálov spravím rýchle upratovanie a zapojím aj deti. Zapnem umývačku riadu, dám do poriadku kuchyňu a pripravím deťom desiatu do školy. Uistím sa, že je všetko na mieste, skontrolujem obsah kabelky, zapojím telefón na nabíjačku, prejdem si kalendár a doplním, čo ma čaká na ďalší deň. Pripravím si veci na cvičenie a veci, ktoré si deti oblečú ráno na seba. Táto malá snaha večer spraví obrovský rozdiel ráno.

Keď si konečne sadnem, tak viem, že mám deň pod kontrolou.

Môj deň nenechávam na náhodu ako kedysi.

Ak sa ti páčil úryvok z knihy, tu je obsah, čo v nej ešte nájdeš:)

Ak ju ešte nemáš, môžeš si ju objednať cez objednávkový formulár. Kúpou každej jednej knihy priamo odo mňa za fér cenu podporuješ fungovanie tohto blogu. Ďakujem!! 🙂

Návod na vianočný digitálny detox

21. decembra 2018 publikovala Andrea Richardson 10 komentárov

Vianoce sú aj napriek materiálnemu hedonizmu stále ešte tou raritnou príležitosťou, ako na konci roka na pár dní vypnúť, zabudnúť na všetky starosti sveta a konečne sa venovať sebe, svojím blízkym, užívať si pohodičku v papučiach a pozerať nostalgické rozprávky.

Plán je to pekný.

Približne o 24 hodín neskôr sedíme prežraté zemiakovým šalátom a medovníkmi a robíme čo?

Sedíme s mobilom v ruke.

Čekujeme Fejsbučik, bezcieľne surfujeme na nete a odpisujeme na úprimné gif. pohľadnice:)

Veď človek si počas toho celoročného zhonu nenájde ani chvíľu pre seba.

A ako ju najlepšie cez sviatky zabiť? Vo virtuálnom svete.

Chcem ti navrhnúť alternatívu.

Daruj si tieto rok na Vianoce naozajstný pokoj.

Vypni!

Presne na 72 hodín.

Vianočný digitálny detox. Žiadny smartfón ani počítač.

Presne 3 dni si dáš pohov od:

sociálnych médií (Facebook, Instagram, Twitter, Snapchat)
správ (Krimi na Jojke, TN, online noviny)– len klasické papierové, ak už musíš
četov (Messenger, Whatsapp)
fotenia cez mobil

V prípade núdze môžeš len telefonovať alebo poslať krátku sms-ku.

i keď….

Máš ešte ďalšiu možnosť. Vypni telefón úplne a preskoč stať o príprave. Jednoducho OFF.

Rozmýšľaš istý čas nad detoxom a nenašla si odvahu?

Prečo vypnúť práve na Vianoce

Všetci sú preč od kancelárskeho stola. Ak nie si požiarnik alebo lekár na urgentnom príjme, je vysoká pravdepodobnosť, že po tebe nikto nič tieto tri dni nechce. 90 percent krajiny sedí doma v teple, a preto môžeš e-maily od šéfa, zákazky a reporty vyhodiť z hlavy.
Všetci na ktorých ti záleží, sú s tebou. Drahá polovička zabíja kapra, tvoje milované kuriatka sú v jednom košíku, oheň plápolá v kozube, kapustnica buble… No komu by sme už len v tento krásny čas vypisovali, všakže.
Budeš mať viac času. Polož mobil z ruky a garantujem ti budeš ho mať toľko, že ho môžeš lopatou prehadzovať. Len úplny detox ti ukáže, koľko času naozaj kolosálne premrháš kontrolou sociálnych sietí, čítaním správ, hraním hier a gúglovaním každej hovadiny.
Konečne si naozaj oddýchneš. Ak máš len 3 dni voľna, nepokaz si šancu poriadne si vyvetrať hlavu odpojením od elektroniky. Ak obetuješ týchto vzácnych pár dní čumením do mobilu, vrátiš sa do práce z mozgom ako strúhadlo na syr.
Všimneš si, že sú Vianoce. Stačí si uvedomiť , čo sa okolo teba skutočne deje, na 100 percent. Nie pol očkom, s prstom, ktorý stále niečo mačká. Odlož ten prekliaty telefón do šuflíčka a vychutnaj si svoje deti, svoju rodinu, dobré jedlo, pitie a príjemnú konverzáciu zoči voči. Vianoce sa dejú doma, nie na Instagrame.

! Ale ja ten mobil naozaj potrebujem na ……….(doplň výhovorku)!

Nie, nepotrebuješ. Tá vecička, čo držíš v ruke, pred 10 rokmi ešte neexistovala.

Z vlastnej skúsenosti ti viem garantovať jednu vec. Vieš čo sa stane, keď sa aspoň načas odpojíš alebo vypneš?

Nič.

Fakt, absolútne nič.

Zem sa točí naďalej, dýchame, žijeme, slnko vychádza aj zapadá aj bez nášho pričinenia.

Ak sa stane niečo, o čom by si mala vedieť, celý vesmír sa spojí, aby sa k tebe táto správa dostala. Suseda ti zaklope na dvere, svokra ti urgentne zavolá, pes začne štekať, vrabce budú na strome o tom čvirikať.

Tak ako sme ešte ako malé deti prežívali sviatky bez LTE, GPS a WIFI, takisto prežijeme tri dni bez elektronického smogu.

Presvedčila som ťa? Hurá, ideme na to.

Príprava na detox

Vypnúť telefón a tváriť sa muchy zjedzte ma funguje len pre ostrieľaných abstinentov. Je nutný bojový plán.

1.krok:

MOBIL

Cez víkend popraj všetkým v mobilnom adresári štastné a veselé s uvedeným dodatkom: Milý XY, od 24.12. 00.00 do 26.12. 00.00 trávim sviatky v divočine a

po a) môžeš ma kontaktovať na tomto čísle ……len TELEFONICKY.

po b) som vypnutá a môžeš ma kontaktovať až 27.12. ráno.

Toto pošli všetkým ľudom, s ktorými komunikuješ pravidelne cez smartphone.

E-MAIL

Nastav si automatickú odpoveď na dobu akú uznáš za vhodnú:

Od 24.12. do 07.01. sa digitálne detoxikujem. Odpoviem Vám po 8. januári. V prípade veľkej urgencie mi môžeš zavolať na uvedené číslo alebo vytoč 112.

√TIP: často sa ma ľudia pýtajú, ako som po prechode na tlačítkovú Nokiu komunikovala s ľudmi, ktorý mi predtým písali na Whasapp a Messenger. Jednoducho: dáš im vedieť, konkrétne AKO Ťa môžu kontaktovať.

Po čase si všetci zvyknú na preferovaný spôsob komunikácie.

Teraz už presne viem, že ak niečo chcem,

babke musím volať na pevnú,
kamoške písať výlučne cez Messenger (mám ho len na PC),
ďalšej sa len dovolám, s mužom jedine cez správy,
a s bratom len osobne (ten nedvíha nič len firemný telefón so štekom : On :“Čo je? Ja: Kde si v robote? On: A kde by som bol? “ To je taká firma, kde sa robí od nevidím do nevidím celé víkendy. No nič, off topic.

2.krok

Fyzická zábrana – vymaž si všetky aplikácie z telefónu – FB, Instagram, Whatsapp, Messenger, Twitter, hry, aj mapy a všetko, na čom zabíjaš čas. Spravíš si minimalistickú plochu a zaručujem ti, že toto upratovanie ťa bude štekliť v žalúdku. Je to super! Po detoxe si tieto aplikácie môžeš opäť veľmi rýchlo nainštalovať (i keď plán je, že možno niektoré už nechceš ani vidieť).

Zo svojho mobilu chceš už len volať a písať správy. Musí to byť nuda.

√TIP: Odporúčala by som každému vlastniť aspoň záložný tlačítkový telefón, ktorý majú na teba uložený tvoji blízki. Takto vieš smartphone kedykoľvek odložiť do mrazáku a oddýchnuť si aj bez siahodlhej prípravy.

3.krok

Naplánuj si život na najbližšie dni a to tak, aby si nepotrebovala počítač, ani mobil.

Vytlač si kontakty na miesta, kam ideš, priprav si mapy, pozri si počasie, aktualizuj si hudobný playlist, priprav si knihu na čítanie, kúp si mapu či kompas, natiahni si budík, daj si na ruky hodinky, vytlač si recepty na varenie, dohodni sa vopred kde a kedy sa s kým stretávaš.

Ak už musíš fotiť, vytahni z povaly nejaký foťák, alebo sa dohodni s ochotným členom rodiny, že je zodpovedný za pár záberov. Často sa stáva, že niekto nabehne s profi digitálkou a máte parádne zábery aj bez mobilu.

Detox prebehne hladšie, ale budeš sa aj pri týchto prípravách tešiť!

Risk že musíš len na 5 minút zapnúť komp sa znižuje na minimum.

4. krok

Premysli si, ako naložíš s voľným časom. Ak si dávkuješ wifi intravenózne a surfuješ na mobile už po prebudení, potrebuješ inú pozitívnu drogu na presmerovanie túžby po sociálnych médiách.

Väčšinu sviatkov síce strávime varením, pečením a návštevou príbuzných, ak však máš pocit, že sa nechceš alebo nevieš nudiť, máš šancu sa to opäť naučiť.

“ Objavil som, že ticho sa dá v podstate aj počuť.“ Haruki Murakami

Len tak seď a nič nerob. Prázdne miesta v dni sú veľmi potrebné pre reset našej zaneprázdnenej hlavy. Pozeraj von z okna, pozoruj svoje dýchanie, zízaj na plafón. Už 5 minút denne má rejuvenačné účinky. Schopnosť byť sama so sebou a nič nerobiť. Dokážeš to?
Ak musíš niekde čakať – výťah, semafory, kým ti zovrie konvica na čaj – všimni si ako sa cítiš, preskenuj si telo, vystri sa, vtiahni brucho a daj zopár vedomých nádychov a výdychov. Takéto sebapozorovanie je bránou k meditácii aj pre tých, čo meditovať nevedia.
Kreatívne sa realizuj – neexistuje lepšia psychohygiena, ako babračka s rukami. Vyfarbovačky, maľovanie, pletenie, lepenie, zapoj decká a niečo si doma len tak hoďte na papier. Nakresli si strom za 8 minút.
Ak čítať, tak na papieri. Žiadne online texty ale klasická kniha alebo časopis, vychutnaj si obracanie strán a tlačiarenskú čerň na prstoch.
Opráš krížovky. Aj keď ich moc nemusíš, skús si vylúštiť tú v sobotnajšom vydaní novín a možno aj niečo vyhráš:) Pamätáš sa na korešpondenčné lístky? Hihi. Predzásobuj sa Krížovkami s úsmevom, Lišiakom, osemsmerovkami alebo maľovanými krížovkami. Poznámka autora: Lidičky, maľované krížovky sú taká vecička, že som sa od nich nevedela odtrhnúť celé dve hodiny. Hodinu aj 59 minút mi trvalo, kým som prišla na kľúč, akým sa riešia.
Spýtaj sa, čo nestíhaš. Akú aktivitu bežne nikdy nestíhaš, lebo.. eh.. nedostane sa na zoznam priorít? Detox počas sviatkov je skvelá príležitosť sa do toho konečne pustiť.

√TIP: Detoxifikačný žurnál. Odporúčam počas týchto dní vziať do ruky pero a papier, ku koncu dňa si napíš, ako sa ti darilo a či badáš nejaké zmeny, závislosti alebo aj pokroky. A cítiš výraznú úľavu, kľudne si detox môžeš aj predĺžiť.

5. krok

Zapoj rodinu. Ťažko sa ti bude odvykať, ak deti čumia do tabletov, muž sedí pri kompe a svokra hrá videohry.

Pred začiatkom detoxu si stanov pravidlá s rodinou – je to podobné ak pri minimalizovaní domácnosti.

Dajte si stretko okolo okrúhleho stola, načtrni svoju víziu a dohodnite sa, ako budete fungovať – ako a koľko sa bude pozerať televízia, prečo nepoužívame elektroniku pri stolovaní a pri jedle, ako budeme limitovať čas pri počítači alebo mobile a či sa zapájame všetci alebo iba niektorí.

Ideálne by bolo vytvoriť si MOBIL FREE zónu – ako napríklad obývačka, alebo sa dohodnúť, že si detox vyskúšate úplne všetci.

Ak zapojíš deti, musíš im dať viac zo seba. Vymeň hry na mobile za spoločenské hry alebo aktivitu vonku.

Jedným z dôvodov, prečo rodičia posadia deti pred televízor je, že chcú mať pokoj. Chcú mať pokoj, lebo sú preťažení a zapeklitý cyklus sa uzatvára.

Ak deti nemajú k elektronike prístup, ale majú k dispozícii vhodné pasívne hračky a nevyčerpaných rodičov, vedia sa zabaviť krásne aj bez nej. Tak dúfajme, že tie minimalistické darčeky, ktoré som vám poradila v inom článku, ich na tie 3 dni zamestnajú :)))

Daruj pozornosť

Daj si záväzok, že tieto sviatky sa budeš snažiť čo najviac komunikovať osobne, alebo ak sa nedá inak tak telefonicky.

Žiadny smajlik v čete nenahradí tón v hlase, a živú reakciu ľudskej bytosti na druhej strane. Ak komunikuješ len textom, strácaš schopnosť rozprávať sa.

Angličania sú experti v bavení sa o počasí, čo je istým spôsobom umenie, ktorému sa dá naučiť. Ak už naozaj nejde inak, napíš faktickú sms.

Faktická sms: „Som na ceste. Prídem o 16tej.“

„Čo robkáš?“ alebo „No čo, ako?“ – NIE JE faktická správa.

Niekedy rozmýšľam, že ak by sme sa venovali deťom a manželom toľko, čo našej elektronike, rozvodoví právnici by skončili na úrade práce.

Epilóg

Tam, kde investuješ svoju pozornosť, taký bude tvoj život.

Ako sa cítiš, keď ťa niekto počúva a dáva ti svoju 100 percentnú pozornosť?

Ako sa cítiš, keď rozprávaš a ten druhý jedným očkom skenuje obrazovku telefónu?

Ako sa cítiš, keď ti niekto povie: “ Malý momentík, hneď sa Vám venujem? “

Prejdeme všetky hypermarkety a nákupné centrá a zisťujeme, že najštedrejší dar, aký môžeme dať, je náš čas.

Také jednoduché!

V súčasnej dobe je to asi tá najraritnejšia a najčistejšia komodita na trhu.

Reklamu na čas som ešte nevidela. Škoda.

Tohtoročné sviatky sa venujem rodine a nie mobilu.

Teším sa, ako stlačím gombík OFF.

Teším sa na komentáre, lajky a e-maily a vážim si čas, ktorý mi venuješ. Prečítam si ich až po sviatkoch:)

Dáš sa na to so mnou? 🙂

Šťastné a Veselé!

Ruky hore komu sa pri pozeraní na túto fotku nezatočila hlava 🙂

Prečo som vymenila IPhone 5 za retro Nokiu 3310

11. septembra 2018 publikovala Andrea Richardson 17 komentárov

Vyskúšala som život bez smartphonu na 30 dní. Výsledok? Nemám PREČO sa k nemu vrátiť.

Začiatok bol síce trochu náročný, telu chýbali zabehnuté návyky. Motivoval ma aj návrat výroby legendárnej Nokie 3310. Fínska firma, ktorá ledva lapala po dychu, sa posunula na tretie miesto predajnosti po Apple a Samsungu. To je gól. Ľudia už že vraj nechcú inteligentné telefóny. Nie som v tom sama? Marketingoví experti asi niečo vedia.

Poďme na to poporiadku.

Boli časy, keď som si myslela, že jedna jediná vec ktorej sa nikdy nevzdám (to už bolo však Andrejka – topánky, obraz, gauč a podobne) pri tom všetkom minimalizovaní je môj Ajfoník. Kupovala som ho cash za skoro 800 éčok a ešte teraz ma bolia prsty, keď to píšem. Retro upgrade ma stál rovných 59 eur.

Dovi Gmail, Dovi Whatsapp, Dovi+dopo Google.

Som blogerka, píšem, komunikujem, veď som taká, musím ťukať, čítať, žijem tým, nedokážem to.

Nuž nešlo to.

Aj keď som čas strávený na mobile radikálne skresala, stále som na neho myslela, nebolo to ono, nazvem to takým neutíchajúcim vnútorným hlukom v pozadí. Vezmime si ako príklad taký Whatsapp. Je fakt praktický ale 90% z toho, čo si na ňom vypisujem, je pomerne bezvýznamný ping-pong správ.

Čau, ako?
Dobre a Ty? Kedy sa vidíme?
Počkaj, pozriem sa, inak počula si, že si Jožov pes zlomil nohu?
To fakt? Nie, nie som na Fejsbuku.
No to ti musím ..
…………………………………….
………………………………….
o 25 správ a 45 minút neskôr
..dobre tak v stredu o 12 tej:)

Pridám k tomu neustále obsesívne kontrolovanie si správ ( úplne automatika, už mi prsty nereagujú na povel z hlavy), refresh e-mailov, fotenie detí a muchotrávok v lese – aj sebakontrola dá zabrať.

Celé roky som okolo seba redukovala materiálne veci a zabudla som si odbordelizovať myseľ. Môj operátor mi musí podať kyslíkovú masku. Má to predsa v logu, nie?:)

Denníček smartphone detoxu

Deň 1: 11.00 h výmena SIMky a preberanie nového zariadenia. Posledná rozlúčka – už len jedna obrazová správa miláčik, posledná fotka, veď ak to nepôjde, vrátim sa k tebe… nemusí to byť na vždy.. sľubujeeeem… Strih, tma, podpis zmluvy.

Zamestanec operátora sa snaží prísť na to, ako otvoriť na Nokii kryt:) (To tieto plastové hovadiny ešte existujú – výraz na tvári…..)

Kupujete záložný?
Nie upgradujem na vyšší model

Nechápe. Veď raz. Ešte je mladý.

Obed s dcérou. Obdivujem si telefón ako vykopávku v múzeu. Kompaktný, ľahký. Dá sa z neho telefonovať a posielať sms. A môžeš hrať hada. Šalát dorazil, konečne po tých víkendových šnicloch niečo zdravé, vravím si, idem poslať fotku manželovi, nech si aj on pozrie, aký mám fantastický fitness obed. Aha, už nemám ako, tak asi nepošlem. Skúšam foťák na Nokii, nemám internet, posielam MMS, nefunguje to. Nevadí, nech to mužovi nezabudnem spomenúť. Zabudla som.

V dcérinej polievke sa mihla nejaká zelenina, z menu čítam že sa to volá kvak. Nemám šajnu čo to je, tak siaham po telefóne, že idem vygúgliť ako to vyzerá. Aha, asi nič teda, nemám na čom. Pýtam sa čašníčky a dostávam podrobné vysvetlenie aj s názornou live ukážkou.

Prídem domov, nabíjam telefón a rozmýšľam, čo sa asi deje vo svete. Skontrolujem si správy cez počítač a dávam všetkým známym na vedomie, že som OFF. Ak niečo chcete, píšte a volajte, vážení. Prosím vás, NEZABUDNITE NA MŇA.

Deň 2: Ticho a kľud. Existujem ešte vôbec? Skontrolujem mobil, 99 percentné nabitie. Okolo obeda mi začnú chodiť čudné správy. Kamarátka chce cez sms chatovat, netuší, že som už ultra retro. Na obyčajnom mobile sa totiž obrázky a prekliky nedajú čítať. Vyťukávam webku na internete, aby som zadala nejaký kód a pozrela si MMS. Panebože. Som späť v roku 1998. Píšem sms, nech mi ľudia píšu normálnu sms. Klasickú. Žiadne fotky ani vizitky. Píšte písmenká!

Deň 3 : Konečne som sa naučila vyťukávať sms tlačidlami. Trošku mi to trvalo, ale už som profík, nemusím sa na prsty pozerať. Písanie sms je aj tak pomalé ako doprava na Prístavnom moste, tak radšej ľudom volám, je to rýchlejšie.

Stojím pred budovou a čakám na stretnutie. Automaticky siaham do kabelky a zisťujem, že musím stáť a čakať v plnej bdelosti. Pozorujem ľudí. Všetci čumia do mobilu. Neviem čo so sebou, nudím sa tak volám mame. Nedvíha. Nudím sa ešte viac. Napadlo ma, že sa musím objednať k zubárovi. Nemám číslo, nemám Google. Tak nič. Musím si kúpiť vreckový diár a pero.

Deň 4: Frustrácia z toho, aká som bez smartphonu neschopná, sa pritvrdzuje. Beriem decká na letný tábor a zabudla som, že už nemám Google maps. Snažila som sa spomenúť si na trasu na mieste, kde som už bola a samozrejme som dvakrát som zle odbočila. Hromžím a dávam si ďalšie kolečko. Meškám, spotená ako myš.

Deň 5: Šoférujem do tábora a opäť som zle odbočila. Osprostela som už úplne? Haló, mozog, kde si? Chýba mi IPhone, fňuk.

Poobede vybavujem veci v meste a zišli by sa mi otváracie hodiny aj telefónny kontakt. Neviem nájsť kam idem, ani kedy mi čo ide, pýtam sa vrátnika, ľudí, pripadám si ako na Marse. Začínam akosi viac komunikovať. Všimla som si nové kaviarne a obchody, to kedy tu vzniklo?

Deň 10: dnes ma čaká šoférovanie po Bratislave a nesmiem meškať. Doma študujem mapu, píšem si inštrukcie, kreslím na papier tajné kódy. Našla som adresu aj parkovanie len tak z pamäte a poznámok. Som na seba hrdá. Začala som rozmýšlať??? Spoznávam mesto, cez ktoré chodím denne.

Deň 14: Víkend na horách s rodinkou, na diaľnici sme zabudli odbočiť na Martin, lebo sme si mysleli, že vieme kade ideme, ale bez Google maps to predsa len nevieme. Otváram mapu, hľadám sever. Vchádzame do turistického centra a pýtame sa čo sa dá robiť. Nemám Google a nikde nie je Wi-fi. Za hodinku už sedíme na lanovke, odviezli nás po otváracích hodinách, lebo sme sa spýtali:)To je krásny výhľad, nikto nikde. Pršalo predsa. Už dva týždne som nič nefotila a teraz ma svrbí ruka, juj to by bola krásna fotka. Manžel vyťahuje mobil a kazí situáciu. Podarí sa mu celkom dobrý záber, firemný smartphone skoro spadol pritom do lesa a syn plače, lebo nevidel srnku. Ja si užívam prírodu s Nokiou v zadnom vrecku. Nabila som ju zatiaľ len raz a na dovolenku som si nevzala nabíjačku. Výlet končí a spravili sme 6 fotiek.

Deň 18: Píše mi oveľa menej ľudí. Volá mi oveľa viac ľudí. S bratom sa rozprávam skoro každý deň, lebo nemám Whatsapp. Kedysi som nemala čas. Whatsapp je už prakticky mŕtvy. Občas si na ňom píšem cez počítač. Neviem kde mám starý IPhone. Je to vlastne len taký záložný kus drahého hliníku, nie?

Deň 20: Naučila som sa, že sa musím na každý deň pripravovať. Založila som si papierový kalendár a musím si do neho písať mená, adresy a čísla ľudí, s ktorými sa stretávam. Tlačím si objednávky, maily, lístky a letenky. Ak chcem fotiť, musím si vziať fotoaparát.

Deň 25: Vybrala som na na kúpalisko s drobnými vo vrecku a mobilom. Nechala som ho na deke pod uterákom a ani ma nenapadlo, že by mi ho mohol niekto ukradnúť. Ten smart som si strážila ako deti. O problém menej. Strážim iba deti.

Deň 30 a prítomnosť:

Život s retro telefónom je paráda. Ak niečo potrebujem, zavolám či pošlem sms. Baterka vydrží skoro týždeň a aj si s ním posvietim v tme. Ak spadne, nič sa mu nestane. Vlastne mi ani nemá kedy padať, lebo ho nemám tak často v ruke. Na internet chodím len na počítači. Keď som na peknom mieste, užívam si ho, lebo nemám čím fotiť. Chýba mi navigácia, toto ma naozaj prekvapilo, ako som sa stále spoliehala na Google maps, nuž ale naučila som čítať tú papierovú mapu a viac si pamätám. Oveľa častejšie s ľudmi komunikujem a pýtam sa.

To je všetko ale nič oproti najväčšej zmene, akú som si všimla:

Lidičky, viete aká som efektívna? Stíham. Aj prácu, aj deti, aj blogovanie (dopísala som 3 články), aj kreslenie, aj pletenie šálu.

Namiesto len… ,rýchlo si skontrolujem správy... vylúštim tlačenú krížovku ako taký rýchly reset.

Pár minút sem pár minút tam a zrazu to ide. Poznáte ľudí, čo sa stále sťažujú, že majú toho veľa, ale stále im svieti zelená ikonka na Facebooku a odpovedajú skoro instatne?

Keď stále niekde nesurfujem a nečítam a neťukám, prídu aj celkom dobré nápady.

Život so smartfónom bol síce fajn, ale mne sebaovládanie akosi nejde.

Ja som vám z neho za tie roky akosi osprostela 🙂

Stačí pár dní a človek si uvedomí tú dennú pasivitu– jedna strana rozmýšľania je prakticky vypnutá, lebo všetko si nájdeme v aplikáciách, na webe, v mailoch.

Načo si písať, pamätať, naučiť sa?

Nejde síce o život, ale niekedy môže o ten život ísť. Už je úplne bežné, že niekoho zapichnú za bieleho dňa a nikto nič nevidel, lebo bol prilepený na obrazovke. Ľudia nezasiahnu v neprávosti, nepomôžu, len to natočia a zavesia na internet. Čítala som rozhovor s bezpečnostným expertom, ktorý tvrdí, že v prípade núdze by 95 percent ľudí nenašlo núdzový východ. Ľudia nevedia kde sú, čo sa okolo nich deje, ani kto okolo nich sedí, stojí, leží. Nevšimnú si, ak im prebehne pod nos dinosaurus. Prípadne vás skoro zabijú na ceste, lebo si práve updatujú status.

Keď čakám a všímam si ľudí, zrazu je to kolektívne bezvedomie v ktorom sme, tak očividné.

My ľudia sme sa odnaučili len tak niekde jednoducho BYŤ a NIČ NEROBIŤ.

Chceme byť produktívni a využiť každú nanosekundu nášho života na zábavu, učenie, čítanie, informácie a potom s toho máme mozog ako ementálsky syr.

Príde depka, nervozita, nespíme dobre, nevieme sa sústrediť, deti neposlúchajú – ja sa nečudujem, prečo to tak je.

Pripadám si ako by som spala, a zrazu som sa zobudila. Ešteže tak.

Pokračujem v odbordelizácii.

Digitálny detox alebo ako položiť ten prekliaty telefón

19. júna 2018 publikovala Andrea Richardson 18 komentárov

Choď sa niekde prejsť, sadni si na lavičku a poobzeraj sa okolo seba. Možno uvidíš ľudí, ktorí sa ponáhľajú doprava a doľava. Možno zazrieš holuba, ako si našiel raňajky. Možno si všimneš, ako sa slnko odráža od okna. Možno zbadáš, ako sa na teba usmialo dieťa v kočíku.

A určite neprehliadneš všade prítomných zombíkov prilepených k mobilu. Sú to oni a sme to aj my.

Sedíme na telefóne, zhrbení, sklonení, neprítomní, zaštupľovaní. Všimla som si nový trend – už sa mobil nenosí v kabelke, alebo niekde schovaný v aktovke. Mobil sa najnovšie nosí priamo v ruke. Nejako takto:

Normálne človek kráča, a nesie si ho pred nosom. Vyšší level je, keď do neho počas toho kráčania aj dačo ťuká, čo tam po tom že ho práve prešlo auto, vrazil do stĺpa, alebo okolo neho preletel dinosaurus. Všetko je na nete.

Chcem vám niečo povedať. Myslím to vážne. Sme závislí a čo je na tejto závislosti nebezpečné, že to berieme celkom normálne. Robia to tak všetci. Už je absolútne bežné, že romantický pár sedí pri pohári vína a každý si updatuje svoj status. Je normálka, že malé dieťa sedí pri stole a popri jedení zíza do tabletu.

Ľudia spolu trávia čas tak, že sa spolu hrajú so svojimi mobilmi. Moderná doba, nie? Predstavte si, že by bolo okolo vás 98 percent opitých, alebo by fajčili. S mobilným telefónom, kokaínom dneška je to ale inak. Stala sa z neho prijateľná droga. Myslíte si, že preháňam?

Spravme si test, nájdeš sa niekde?

máš 24/7 zlozvyk kontrolovať si správy, e-maily a či ti niekto nevolal
nevieš sa poriadne vyspať, v kľude zaspať, a keď sa zobudíš siahaš po mobile
máš pocit, že ti hlava ku koncu dňa vybuchne ako balón
po návšteve sociálnych sietí sa cítiš – neadektvátna/naprd/v depke

keď si zabudneš mobil alebo sa ti vybíja baterka, na nič iné nedokážeš myslieť
máš výčitky svedomia, že na mobile tráviš priveľa času a nevieš to zmeniť

Niekedy by som mobil prirovnala k hracím automatom v kasíne. Ten endorfín, ten pocit keď potiahneš prstom po obrazovke a je tam niečo pre teba! Aké prekvapko, ďalší like a ďalšia správa 🙂 Práve preto je mobil taký fajn. Nie je na ňom nič zlé, práve naopak, je príliš dobrý a príliš zaujímavý, aby sme ho len tak pustili z ruky.

Je to ako s nakupovaním, čím viac digitálneho sajrajtu nám ponúka vo forme aplikácií, hudby, filmov, posielania správ, fotiek a iných chuťoviek, tým viac sa topíme v digitálnom prebytku.

Technológie sa nazývajú smart, akurát nás ľudí pekne predbehli a a sú múdrejšie ako my. Predstavujem si, ako sa na nás chichocú.

Vieš o tom, že mobil je 10 x špinavší ako záchodová doska? Ďalší dôvod ho nedať deťom do ruky:)

Alebo že 72 percent ľudí má mobil pri sebe 22 hodín? Toľko nie som ani s manželom a deťmi 🙂

Aj ja som závislá a bojujem ako sa dá. Zminimalizovala som okolo seba všetky haraburdy, ale stále som priveľa času trávila na mobile. Ospravedlňovala som sa, že to bol kvalitne strávený čas, veď si čítam zaujímavé veci na nete, veď komunikujem s ľudmi, veď som na sociálnych sieťach najmä kvôli blogu, nie som na tom až tak zle, mám to pod kontrolou, zvládam to v pohode. Prečo som z neho bola taká unavená? Toľko správ, na ktoré musím odpísať, toľko informácií, ktoré musím spracovať – prerástlo mi to v dobrom úmysle cez hlavu. Niekedy som si večer len šla napojiť mobil na nabíjačku a ešte som stála pri zástrčke zohnutá o 48 minút neskôr. Sľúbila som si, že sa budem venovať nejakej činnosti a neustále som sa pristihla na telefóne.

Čo s tým, vyhodiť do koša aj toto? :))

Začala som zisťovať, akými metódami by som sa prinútila regulovať čas strávený s mobilom. je vôbec možné vlastniť smartphone a nebyť jeho otrokom? Mám dostatočne pevnú vôľu?

Čo mi pomohlo pohnúť sa ďalej, zhrniem v troch krokoch:

Krok prvý: Koľko času naozaj trávim na mobile? Nainštalovala som si aplikáciu, ktorá monitorovala každú jednu sekundu, keď som chytila telefón do ruky. Čas pozrieť sa pravde do očí. Je srandovné, ako som celkové minúty krásne podceňovala. Dopadlo to príšerne, toto sú moje januárové štatistiky, keď som akože čas trávila na mobile produktívne, moja najdlhhšia seansa trvala aj vyše 5 tich hodín!! Dobre, čítala som si často a veľa, čo to však robilo s mojim očami, nechcem vedieť.

Bežne som nazbierala od 3.5 hodiny až do 5 hodín denne a občas aj 248 zdvihnutí, spadla mi sánka. Je to kruté a pravdivé zrkadlo. Aplikácia, ktorú používam sa volá MOMENT, je síce platená ale veď čo dobré je zadarmo, všakže? Je v angličtine, no nie je ťažké to pochopiť. Nastavila som si maximálny čas, ktorý mám povolené stráviť na mobile a po prešvihnutí tejto lehoty ma aplikácia nasilu vyhodí od obrazovky, tá sa zablokuje a nie je možné na nej už nič robiť, pípa otravný klaksón a skončila som. Po takomto násilnom začiatku vyzerajú dnes moje štatistiky aj bez klaksónu takto:

Juj, aká som na seba hrdá, ale fakt to bolelo! No zadarmo to neprišlo, lebo krok 2:

Zrušila som si Facebook a hackli mi Instagram. Prvé sa stalo dobrovoľne, to druhé nasilu, druhý krát som sa digitálne narodila. Problém s Facebookom bol ten, že som za tie roky zbierania priateľov a lajkovania každého videa s rozkošným mačiatkom mala v celom profile taký bordel, že by v ňom nepomohla žiadna minimalizácia. Celý som ho surovo zrušila a dala som si skoro dvojmesačnú pauzu. Vieš, aký je to pocit sa ráno zobudiť a nemať Facebook??? VRELE ODPORÚČAM VYSKÚŠAŤ. Stačí deaktivovať, nech sa nezložíš úplne.

Založila som si kvôli blogu nový čistučký, nepoškvrnený profil bez priateľov, opatrne som sledovala zopár vyselektovaných stránok, ktoré mi prinášali spätnú hodnotu a chodila som na kontrolu snáď raz týždenne. Vrátila sa mi farba do líc. Život konečne nadobudol nový zmysel. Viete aký to je deň, keď je vám úplne šuma fuk, čo kto má na mysli? Aký to je pocit, keď sa spýtaš kamošky, čo je nové a nevieš sa dočkať odpovede? Paráda.

Jediná, naozaj jediná možnosť ako si naplno vyskúšať digitálny detox je úplne sa na istý čas odstrihnúť od sietí.

Treba to zažiť, aby človek pochopil, ako mu strašne žerú čas. Sociálne siete sú nástrojom k biznisu a nie bezcieľne surfovanie. Pokiaľ sa nepoužíva každá minúta cielene, je to absolútne plytvanie života. Dnes trávim na Facebooku 10-15 minút denne a žijem, viem všetko, čo potrebujem o o čom neviem, nepotrebujem.

Krok tretí: Zminimalizovala som si plochu na mobile a zrušila všetky notifikácie. Toto ma fakt bavilo. Vypni zvuky, bannery, pípanie. Pošli si ich do histórie notifikácií na Home screene, eliminuješ presne to neustále kontrolovanie správ. Uvidíš kto ti píše, keď prstom potiahneš na zamknutej ploche zhora dole, nastavíš si to tu (ja mám Apple ale určite sa to dá spraviť aj na Androide):

Takto vidíš kto ti píše bez toho, že otváraš telefón a TY sa vieš rozhodnúť, KEDY a ktorú sa rozhodneš otvoriť. nastav si to na všetky správy, čo ti chodia (Whatsapp, Messenger, SMS atď).

Vymaž si všetky aplikácie, čo ti žerú čas – sociálne médiá, hry a podobne. Podľa mňa na mobile úplne stačí 10-12 aplikácií podľa stupňa dôležitosti a tie čo sa nedajú vymazať, alebo ich používaš raz za uhorský rok si daj do nejakého foldríka ďaaaaleko dozadu.

Moja plocha vyzerá asi nasledovne – mám 4 strany a na každej strane len jeden riadok aplikácií, na prvej sú tie čo používam denne, na druhej týždenne atď..

Prvá strana obsahuje správy a telefonovanie.

Na druhej strane mám fotky, krásnu aplikáciu Habits na denné odškrtávanie si úloh (cvičila som a pod:), Fitbit, nakoľko si len cez appku viem synchronizovať hodinky, Biblia na denné čítanie vybraných pasáží.

Tretia strana sú aplikácie, čo používam menej ako raz týždenne – keď som mimo kancelárie na prečítanie e-mailu, niečo vygúgliť, ak sa náhodou stratím a appka Relaxoterapia, čo je vlastne biely šum – búrka, vietor, zvuky prírody – občas si to púšťam ako podmaz, aj deťom na spanie.

Posledná strana – aplikácie, ktoré používam veľmi sporadicky – prístup na účet, Apple aplikácie na nastavovanie, Audio knihy a podcasty.

Mám ešte jeden super tip, ako sa dostať od obrazovky. Zmeň si displej z farebného na čierno-biely.

Dá sa to spraviť v nastaveniach, najprv to bude vyzerať veľmi divne, ale garantujem tu, že po čase bude displej pôsobiť tak nudne a funkčne, že ťa to tam lákať fakt nebude. Je to lepšie aj pre oči. Spravíš to v IPhone takto – general settings – Display accomodations -Colour Filters – Greyscale. Mám to v angličtine, ale v Apple je to snáď rovnaké a v Androide to musíš vygúgliť. Je to blbé na fotky, ale inak si to často mením a je to fakt super, také retro.

Takto sa mi podarilo zredukovať čas strávený čumením do mobilu asi o polovicu. Fyzická zábrana funguje výborne.

Potom môžeš ďalej posúvať hranice:

Zobuď sa bez mobilu! Skús vyhrabať odniekadiaľ klasický budík a nechaj sa budiť old style. Vyhrab od babičky kukučkové hodiny. Ak žiadny nemáš, zapoj telefón a budík v kúpeľni, aspoň rýchlejšie vyskočíš z postele:)
Urči si presne čas, kedy v ten deň odložíš mobil a napíš si túto výzvu do kalendára: dnes vypnem telefón o 21.15 hodine.
Prestaň spávať s mobilom. Spi s frajerom, s manželom, psom, s plyšovým medvedíkom, mobil nemá v posteli a v spálni večer čo hľadať.
Aká si len prenádherná, zjem ťa.
extra bonus: Daj si digitálny sabat – skús sobotu, či nedeľu bez smartfónu, vymeň ho za obyčajnú tlačítkovú Nokiu 3310. Je svetová a baterka vydrží celý víkend!
Opusti svoj domov bez mobilu – strach byť bez telefónu už má aj meno – nomofóbia:)) – vybehni do obchodu, na krátku prechádzku, k susede, a nechaj mobil doma. Postupne tento čas predlžuj. Ak sa ti bude zdať, že ti mobil vibruje vo vrecku, to je len halucinácia spôsobená ťažkou formou závislosti. Nezúfaj, táto fatamorgána prejde.
Keď ješ, jedz a nesurfuj na nete. Keď už inak nejde, tak Nový čas. Aj ten je lepší v taktomto prípade 🙂
Keď sa s niekým stretneš, sľúb si že, mu (či jej) venuješ 100 percent svojej pozornosti. Posielať si správy cez Whatsapp, keď spolu sedíte, nie je fakt cool.
Navštív WC bez mobilu. Ak fakt nutne musíš, vezmi si radšej krížovky či časopis :))
A na záver to najťažsie: ja verím že to dáš, dáš, dáš – ráno sa zobudíš na retro alarm, spravíš si kávičku, pomedituješ, umyješ sa, oblečieš sa, spravíš raňajky a……až POTOM si skontroluješ mobil.:)))) Komu sa to podarí na prvýkrát?

Máš nejaké tipy na digitálny detox?

Pokračujem o týždeň na rovnakú tému – ako sa zresetovať inak ako visieť na sieťach – pre nepresvedčených:))