• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Som Minimalistka

Menej vecí a viac života

  • Články
  • Som Minimalistka
  • O mne
  • Rýchlokurz zadarmo
  • Minimalistický denník
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Čas

Pevná vôľa, kde si sa mi zase podela…

26. januára 2017 publikovala Minimalistka Leave a Comment

Ako ju opäť nájsť a ako nám pomôže minimalizmus sa správne rozhodnúť? Spravte si kávu a čítajte ďalej:)

cup_of_coffee_flower_and_laptop

Nedávno som v jednom časopise študovala, že od svitu do mrku urobí človek priemerne od 5 do 35 tisíc rozhodnutí za deň. Tí na tom vyššom spektre sú asi nukleárni vedci a mamičky na materskej 🙂

Už len keď si vezmeme to menšie číslo, fúha, 5000 je teda dosť. Začínam rátať, ľahko môže byť reálne.

….Čo si obliecť, aké si naservírovať raňajky, čím ísť do práce, potom všetky tie nekonečné verdikty v práci a s deťmi …hm…a nakoniec opäť stojíme pred regálom v supermarkete a hútame ktorý jogurt má menej tuku, aká značku cestovín je chutnejšia, aký chlieb je zdravší, aký prášok dobre vyperie, akú zubnú pastu preferujeme, čo dnes vlastne navariť, kedy jesť.

Reklama nám podsúva a prikazuje aký by sme mali mať telefón, aké auto, s čím by sa mali hrať naše deti, ako by sme mali tráviť voľný čas. Internet je bezodné bludisko informácií, videí, hudby, hier, správ a filmov. Klikáme z jednej stránky na druhú a  hľadáme kvalitnejšie, lacnejšie.

Niet divu, že sme na konci dňa úplne paralyzovaní a zabudneme, čo sme vlastne chceli?

Skoro všetko, na čo si len spomenieme už niekto vymyslel a vyrobil. Nie je to paráda? Hmm..možno ani nie, ďakujem.

Vraví sa tomu Paradox výberu.

Kúpiť si televízor vyžaduje vysokú školu technickú. Skúste si vybrať tú správnu diétu a padne internet.

Každé naše rozhodnutie, čo musíme spraviť – malé alebo veľké – vyžaduje a vysáva našu energiu. Potom príde krízová situácia , keď vyvesíme bielu zástavu a vzdávame sa. Naše dobre mienené predsavzatia idú do luftu.

Chceli ste prestať jesť sladké, ale poobede už máte dosť a dáte si dva kusy narodeninovej torty, čo priniesol kolega.

Chcete začať kvalitnejšie spávať, ale sedíte do polnoci prilepení k televízoru a ráno ste ako mátoha.

Prečo robíme nezdravé a nesprávne rozhodnutia, aj keď vieme, že nie sú pre nás dobré?

Väčšina z nás odpovie: lebo mi chýba pevná vôľa.

Psychológ Walter Mischel z University of Columbia preukázal výskumom, že pevná vôľa nefuguje tak, ako si myslíme. Prekvapujúci bol fakt, ako všetky malé aj veľké rozhodnutia vyžadujú rovnaké množstvo mozgového sústredenia.

Nepodstatné rozhodnutia (čo si ráno obliecť),  nám vlastne bránia v tých podstatných (prestať sa napchávať fast foodom).

Preto sa nám doobeda ešte tak darí v našich skvelých odhodlaniach. Ako deň ubieha, pevná vôľa klesá. Prečo je to tak?

Predstavte si: lebo pevná vôľa je ako sval.

Keď ju pretrénujeme, vysilíme ju a nakoniec je prakticky nepoužiteľná. Pevná vôľa je ako tie sed-ľahy vo fitku, po nejakom čase sa vzdávame. Už nevládzeme. Je nám to prakticky jedno.

Ak máme neskutočne náročný deň v práci alebo doma s deťmi, ktorý vyžaduje veľa malilinkých rozhodnutí, večer sme úplne vyflusnuté bábky, čo sa zvalia na zem a nedokážu mať už na nič silu.

Ako s nedostatkom našej pevnej vôľe môžeme zatočiť?

benches_in_the_park

Minimalizujme.

Zredukujme všetky tie malé nepodstatné denné rozhodnutia, ktoré musíme urobiť.

Ak niečo nie dôležité, vyškrtnime to zo života. Nekomplikujme si to, čo nemusíme.

Minimalizmus nám vie pomôcť trénovaním pevnej vôľe tým, že si dobrovoľne dáme málo na výber. Sú rôzne spôsoby ako to dosiahnuť:

  • Noste to isté. Vytvorte si základný šatník, ktorý ladí a všetko spolu sedí. Noste ho dokola bez ranného hútania čo na seba. Bývalý prezident Barack Obama si obliekal každý deň sivý alebo modrý oblek s kravatou modrého odtieňa.  Prečo? Asi mal iné dôležitejšie rozhodnutia na práci.

  • Jedzte to isté. Spravte si zoznam jednoduchých zdravých jedál na varenie a držte sa ho aj keď budete mať lososa každý nepárny štvrtok. Vždy je lepšie zdravé jedlo, čo sa opakuje ako McDonald, lebo už zas nemáte ani šajnu čo navariť.

  • Vytvorte si návyk. Drobný skvelý návyk posilňuje pevnú vôľu. Nahraďte ním zlozvyk alebo ho nalepte na povinnosť. Prineste si denne z domu kávu v termoske, ak viete, že chcete šetriť a neviete odolať sladkému v kaviarni. Precvičujte si slovíčka v nemčine počas jazdy do práce. Čítajte knihu, keď kdekoľvek čakáte.

  • Limitujte možnosti. Ak si potrebujete niečo kúpiť, nájdite si informácie o troch možnostiach a pre jednu sa rozhodnite. Ešte lepšie, spýtajte sa niekoho, kto sa do danej problematiky rozumie a nechajte si poradiť. Niekto to rozhodovanie už spravil za vás.

  • Milujte číslicu jeden. Vlastnite veci len po jednom kuse. Z jedného sa nedá vybrať. Jeden pár zimných topánok, jeden kabát, jedna čapica, jeden šál, jedna kabelka. Odkedy máme po jednom, aj deti si všetko vážia a viac strážia. Vedia, že ak stratia rukavice, bude im zima, až kým nekúpime nové.

  • Automatizujte. Naplánujte si povinnosti, čo sa opakujú a zautomatizujte ich tak, že už o nich nemusíte ani rozmýšlať : každý pondelok idú veci do čistiarne, deti majú na desiatu jogurt a ovocie, v piatok chodíme do knižnice atď..

  • Z rozhodnutia si spravte záväzok. Sme to, čo denne robíme a nie načo myslíme. Ak niečo chcete, rozhodnúť sa nestačí. Dajte si to do kalendára a spravte to.

 

Máte nejaké ďaľšie nápady, ako si zjednodušiť blok z rozhodovania a zminimalizovať si deň?

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené, Životný štýl

5 najčastejších mýtov o minimalizme

23. januára 2017 publikovala Minimalistka Leave a Comment

minimalistanechcenic48dnemac5a50a0aminimalistanechcemac5a5privec4bea0a0a28feather29-default

Nie ste si istí, či práve minimalizmus nie je pre vás priveľa?

Láka vás vlastniť menej a mať príjemnejší domov, kde všetko aj nájdete? Čo tak viac slobody a dobrodružstva v živote ako z práce do práce a platiť účty?

Poďme teda spolu zbúrať niektoré mýty o minimalizme. Ako to vlastne je?

Mýtus #1: Keď si minimalista, nemôžeš si nič kúpiť.

Opak je pravdou. Ja osobne viem stále túžiť po pekných veciach a občas aj chodím do obchodu. Nie zo zvyku a zlozvyku, ako kedysi. Nie ako náplasť na zlú náladu.

Minimalista si kupuje veci s konkrétnym zámerom, aby si vylepšil alebo obohatil život. Dáva prednosť vedomým nákupom raz za čas, kvalitným produktom a po dôkladnom zvážení. Vyhýba sa lacným harabudám a dlhu. Pozná svoju osobnosť a preferencie, a nenechá sa zlákať na kúpu niečoho, čo nie je v súlade s jeho životným štýlom.

Takže ak niečo potrebujete, kúpte si to. Môže to byť práve ten drahý odšťavovač, ktorý denne budete používate na zdravé raňajkové smoothies, tie krásne džíny od obľúbenej značky, ktoré vám tak super sedia, luxusné atramentové pero, ktorým denne podpisujete desiatky dokumentov, ručne maľovaný hrnček, z ktorého tak radi pijete čaj.

Čím častejšie vám predmet slúži, tým viac si zarába na svoju hodnotu. Používaním.

pexels-photo-238268

Mýtus #2: Minimalizmus je nudný.

Minimalizmus nemusí byť len stôl a stolička v prázdnom priestore s bielymi stenami.

Keď prídem domov, chcem aby ma nabil energiou a nie mi ju vzal.

Minimalizmus ma obklopuje vecami, na ktoré keď sa pozriem, mi prinášajú radosť či úžitok. Je jedno koľko to stálo. 

Dajte si zopár zaujímavých obrazov na stenu. Možno stačí len jedna soška, ktorá vám pripomína tú exotickú dovolenku. Praktická sedačka, ktorá sa skvele udržuje. Keď odstránite vizuálny smog, zrazu vidíte jednotlivé objekty. Skriňa v jednotných farbách uľahčuje rozhodovanie, čo si obliecť. Málo hračiek znamená menej upratovania a viac hrania. Jeden jedálenský set znamená menej umývania riadu. Jednoduché varenie znamená menej kuchynského náčinia, korenín a plnej špajze.

Zjednodušenie života v tom nepodstatnom nám dá čas a peniaze na to, čo nám spôsobuje tie motýliky v bruchu. Minimalizmus je vlastne celkom napínavý!

Mýtus #3: Minimalizmus je len pre slobodných ľudí.

Hmm… ahoj svet, som matka dvoch malých detí a som minimalistka. Minimalizmus ma zachránil od toho, aby som sa nezbláznila. Nie je nič jednoduchšie, ako zjednodušovať, keď je život ešte jednoduchý.

Byť schopná si užívať vlastné deti, stále neupratovať, pravidelne cvičiť, byť pripravená kedykoľvek prijať návštevu, vidieť pračku raz týždenne a mať čas si sadnúť prečítať si knihu a rozbehnúť vlastný biznis – ďakujem za to minimalizmu. Vytiahol ma z močiarneho bahna vecí a povinností, kde som sa topila a denne padala hlbšie a hlbšie.

Nikto, opakujem nikto nepotrebuje minimalizmus viac, ako dnešné matky.

Mýtus #4: Minimalisti poškodzujú svoje deti.

Možno som zlá striga, ktorá vzala deťom skoro všetky ich hračky a nové im kupujem až pod vyhrážkami smrti. Nútim ich nájsť si vlastnú zábavu a žiť v upratanej izbe.

Zbavili sme sa všetkých krámov, ktoré pípali, hučali a váľali sa nepovšimnuté po zemi. Dieťa nepotrebuje zo všetkého po dvadsať kusov. Ponechala som im Lego, drevenú stavebnicu, spoločenské hry, ceruzky, knihy, omaľovánky a zopár populárnych hračiek. Neorganizovala som – vyhadzovala som.

Odkedy nemáme plastové haraburdy, deti sa stali kreatívne. Krabice, špagáty, prázdne fľaše, kuchynské náčinie sú nové detské zábavky. Konáre, blato, piesok.

Pre deti vlastne nie je nič pútavejšie, ako sa začať nudiť. Len im to musíme umožniť. To sa budete čudovať 🙂

child_drawing

Mýtus #5: Minimalisti nemajú srdce.

S hrdosťou vyhlasujem, že dokážem kozmickou rýchlosťou vyhodiť aj sentimentálnu vec. Napriek tomu milujem nostalgiu. Ale len keď majú pre mňa zmysel. Bez úprimnej analýzy a cesty do hĺbky duše sa sentimentálna vec môže ľahko premeniť na haraburdu, čo sa bude v krabici váľať ešte ďaľších 20 rokov. Takže buďme v našej clivosti úprimní. Kolekcia kníh od Karla Maya? Nesiahať! Zbierka ľúbostných listov zo strednej školy? Do koša. Alebo ešte lepšie- spáliť 🙂

Ak vyskúšate minimalizmus, nič za neho nedáte. Dostanete.

Testované životom™

Chce sa niekto pridať?

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené, Životný štýl

Prečo vlastne potrebujeme minimalizmus?

19. januára 2017 publikovala Minimalistka 5 komentárov

stocksnap_6d8141o2sp

Žijeme v 21. storočí a k dispozícii máme také technológie a produkty, ktoré by nám mali šetriť čas a prácu, tak ako nikdy predtým.

Napriek tomu sme tak šialene zaneprázdnení a nestíhame nič, tak ako nikdy predtým.

Je to veľký paradox na zamyslenie. Sme pripojení na internet 24 hodín denne. Všetko je možné deň a noc – nakupovať, pracovať, zabávať sa, ísť sa na jesť, cestovať. Máme moderné mobily a aplikácie, ktoré stlačením jedného tlačidla objednajú, zaplatia a vybavia.

Máme spotrebiče, ktoré nám umývajú riady, perú, sušia, vysávajú. Plienky, ktoré sajú 18 hodín a antiperspiranty, ktoré fungujú 48 hodín. Nemusíme nič tlačiť a nikam chodiť. Autá za nás navigujú a parkujú. Napriek tomu stále nemáme na nič čas.

Ledva sa prebrodíme týždňom bez toho, aby sme si aspoň raz nemuseli objednať jedlo na donášku a nekonečný zoznam vecí na vybavenie sa točí v našej hlave odkedy sa zobudíme. Nemáme čas ani raňajkovať, a nie to ešte všetko postíhať. Zrútime sa polomŕtvi po ťažkom dni, a nemáme energiu na nič iné, len zízať do blikajúcej obrazovky plnej hulákajúcich reklám.

Vitajte vo svete moderného človeka. Alebo sme už vlastne roboti?

Vráťme sa späť do minulosti. Nemusíme ani chodiť v encyklopédii až tak ďaleko. Fakt je ten, že ľudia kedysi tieto problémy nemali a natíska sa otázka prečo.

Odpoveď je možno celkom jednoduchá: hlavou úlohou dňa bolo zabezpečiť strechu nad hlavou, teplo v kozube a jedlo na tanieri. Muži boli remeselníci, farmári, rybári, poľovníci a netrpeli nespavosťou kvôli tomu, že ich bolela hlava z plánov na renováciu kuchyne. Keď sa lovilo, tak sa lovilo a počas neho sa neaktualizoval status na sociálnej sieti. Keď žena dojila kravu, nevybavovala pri tom aj zmeškané hovory.

Stravovalo sa možno tak dvakrát denne. Ľudia si nenapchávali žalúdok každé tri hodiny a nepotrebovali čipsami a sušienkami zahnať nudu pri práci. Jedlo sa kládlo do úst pomaly. Ľudia sa rozprávali zoči voči.

Ženy varili, starali sa o deti a aby nevyhasol oheň. Neboli paralyzované každý deň rozhodnutiami, ktoré cereálie majú najmenej cukru, ktorou metódou uspať dieťa, kde si kúpiť nové topánky, ako zvládnuť horu domácich prác, platenú robotu, nákupy, krúžky, narodeninové oslavy a všetky plány nakopené na víkend.

Len pred necelými sto rokmi ešte väčšina rodín žila v jednom malom dome s kuchyňou a dvoma izbami. Rodičia spali v jednej a deti si delili druhú. Nábytok pozostával z postelí, veľkého kuchynského stola a stoličiek. Tam sa večer všetci stretli bez televízie a internetu. Neexistoval bytový dizajn. Varili sa jednoduché jedlá bez exotických korenín. Deti sa hrali vonku a s čím našli po dome pri peci v kuchyni. Nezabávali ich tablety ani pípajúce hračky na baterky. Rodiny vlastnili pár kúskov oblečenia, ktoré nosili až kým ich nezodrali. Šilo sa a prešívalo. Pralo sa každú sobotu. Nosil sa jeden kabát a jeden pár topánok každý deň. Moja babička nestála pred skriňou hútajúc, že si nemá čo obliecť.

V živote ľudí vládla jednoduchosť. Ľudia nemali na výber: čo vlastniť a čo so sebou robiť. Sústredili sa na jednu vec a poriadne. Bolo ako bolo.

Dnes žijeme presne naopak. Žijeme časy úžasné, pohodlné, zábavné ale s tým prichádza slovo zložité. Všetko čo bolo jednoduché už nie je. Na všetko je manuál. Čo je dnes nové, je zajtra staré. Mozog nám pracuje na plné obrátky, aby sme stihli aktualizáciu softvéru v hlave s dianím okolo nás. Všetci chcú našu pozornosť.

S moderným životom prichádza ale aj zodpovednosť, ako s tým, čo nám ponúka vlastne naložiť.

Je úplne len na nás, či začneme selektovať naše hodnoty, alebo len budeme dúfať, že sa v jeho víre neutopíme.

Stanoviť si priority je ľahké, máme na ne aj praktické aplikácie 🙂 Potom sa stane sa to, že do týchto našich odhodlaných rozhodnutí vstúpi .. aha… komplikovaný život.

Možno to poznáte :

  • Naplánujete si večer cvičenie, ale po dlhom dni v práci a pol hodinovej zápche po ceste domov už nemáte čas, lebo doma vás čaká bordel a hora riadov.
  • Chcete mať skriňu len s kvalitnými kúskami pekného oblečenia, ktoré vám sedia. Po ceste domov neodoláte výpredaju v obchode a skončíte s plnými taškami lacných handier, ktoré ani nepotrebujete.
  • Chcete byť viac prítomní v reálnom čase a venovať večer rodine. Telefón vám ale sústavne pípa a zvoní a nakoniec ho celý aj tak strávite opäť tým, že ho neviete položiť.

Vezmime si príklad z toho, čo kedysi v minulosti fungovalo a cielene si zjednodušme komplikovaný život. 

Nedovoľme veciam, hluku, reklame, zlým pohodlným návykom a toxickým vzťahom, aby nám stáli v ceste k zlepšeniu.

Potrebujeme  MINIMALIZMUS.

Inšpirujme sa našimi predkami a vezmime si z minulosti to, čo zmení nás život k lepšiemu teraz, v 21. storočí. Skombinujme to s tým, čo nám moderná doba dáva k dispozícii a vytvorme si sami jednoduchý plnohodnotný život, ako nikdy doteraz ľudstvo nežilo.

Vytvorme nový trend menej chcieť a viac byť.  

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené

12 minimalistických prikázaní na Digitálny Detox 2017

29. decembra 2016 publikovala Minimalistka 2 komentáre

broken-mobile-phone

Pred pár týždňami sa mi stala taká bolestivá vec. Asi budete súcitiť so mnou. Pokazil sa mi mobil. Zobrala som ho do servisu a diagnóza bola ešte horšia. Oprava bude trvať desať dní. Minimálne. Zalial ma studený pot. Ako vydržím bez Facebooku, Instagramu, e-mailu a mobilného internetu? Čo ak niekto bude niečo chcieť cez Whatsapp? Hecnem sa, zvládla som už horšie veci a chcem byť predsa minimalistka, tak asi treba vyskúšať aj nútený digitálny detox.

Našla som si starý obúchaný telefón na prijímanie hovorov. Je taký predpotopný, že na ňom neviem ani písať správy. Informovala som zemeguľu, že som bez normálneho mobilu.

Prvé dni boli odvykačka ako hrom. Z desiatich dní opravy boli tri týždne a stalo sa – nič. Nada. Ničivo. Nuda.

Občas mi muž zavolal, čo bude na večeru a že si nevie nájsť spoďáre. Matky v škole mi poklepali na plece, keď mi chceli niečo oznámiť , väčšinou nejakú urgentnú klebetu. Večer som si v kancelárii prečítala e-maily a nové statusy.

Vlastne sa niečo veľmi dôležité stalo. Mala som akosi oveľa viac času. Nevedela som čo so sebou. Nečumela som stále na telefón. Nerozmýšlala som, kde ho mám a či je dostatočne nabitý. Neprečerpala som si dáta hneď prvý týždeň. Dohodla som sa na stretnutiach a tie sa normálne konali podľa plánu. Nič som nemohla zrušiť. Išla som na koncert a užila som si ho bez fotenia a nahrávania. Sedela som vo vlaku a čítala som si knihu, alebo som sa pozerala von z okna. Menej mi hučalo v hlave.

Potom sa mi môj milovaný mobil opäť vrátil a ja som v eufórii zase začala hrešiť a vrátila som sa do starých koľají. O tom po tom, 24 hodinové pripojenie na internet vie byť výborný sluha, a ja som komunikačný závislák, ktorý chce všetko vedieť. Začalo mi byť trochu clivo za tou jednoduchosťou, keď som ho nemala. Mobil mi žral hodiny zo dňa a začal ma bolieť krk. Tak som opäť tu na osobnej spovednici.

Idem sa detoxikovať a spísala som si dvanásť prikázaní, ktorými sa budem snažiť riadiť:

  1. Vypnem si automatické notifikácie. Ok, nech som odvážna, vymažem aj aplikácie. Zistila som, že neustále pípanie a cinkanie je ako droga, ktorá ma núti stále zízať do telefónu. Ak musím pri prihlasovaní sa na sociálne média zakaždým zadať heslo ZasseLEZesnaFB545fshshf78!354, núti ma to vzdať sa a nájsť si lepšiu robotu.

  2. Statusy a e-maily si prečítam dvakrát denne, nie každých (2,3,5..eh..)15 minút.

  3. Budem si nabíjať telefón v (betónovej pivnici) kuchyni, ……..čo najďalej od spálne. Ráno po zobudení siahnem po pohári vody a nie po mobile. Otvorím dokorán okno, spravím si pekne posteľ, našuchorím vankúše, natiahnem si hnáty.

  4. Vyčistím si e-mail a sociálne médiá. Zruším newsleter o akciách na zimné pneumatiky, newsfeedy o znudenej pande, vyhodím zopár nepriateľov do koša.

  5. Namiesto správy skúsim radšej zavolať a stretnúť sa zoči-voči. Niekedy sa mi zdá oveľa jednoduchšie sa na nejakom pláne dohodnúť telefonicky, ako si tri hodiny posielať hore dole Whatsapp správy. Prípadne hodiť kamienok na okno. To boli časy.

  6. Začnem používať klasický papierový diár a pero. O ďalší dôvod menej na čumenie do telefónu.

  7. Budem vždy nosiť hodinky. Tie vynašli na to, aby sme vedeli, koľko je hodín. Nebudem sa hrabať v kabelke, aby som zistila, či zmeškám autobus.

  8. Prejdem sa na čerstvom vzduchu a mobil nechám doma. Budem sa dívať na stromy, štebotavé vtáčiky a občas aj pod nohy.

  9. Chvíľku pauzy si nájdem mimo blikajúcej obrazovky. Povýšim knihu pred telkou, papierové noviny pred aplikáciou, krížovku pred Candy Crush, prázdny papier a ostro zastrúhané ceruzky pred browsovaním na Instagrame.

  10. Nebudem žiť virtuálne v realite. Objednať u  kaderníčky sa môžem aj inokedy, ako keď sa práve so mnou rozpráva reálna osoba z mäsa a kostí. 

  11. Naplánujem si pár dní na oddych u mamy na dedine, alebo inej divočine. Nemá ani wifi ani poriadny mobilný signál.

  12. Zámerne sa budem snažiť sústrediť len na jednu vec. V dávnych časoch to inak nebolo ani možné. Keď sa lovilo, sa lovilo, keď sa bojovalo, sa bojovalo, keď sa plavilo, sa plavilo. Nikto pri tom nečítal, netweetoval, ani si nerobil fotografie. Hyper mega super multi fungovanie už vychádza z módy. Ľuďom sa parí z hlavy. Mne už teda určite.

Amen.

P.s. Dám vedieť, ako mi to ide. Často ma na Facebooku nehľadajte 🙂

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené

Nechcem vaše darčeky zadarmo

17. septembra 2016 publikovala Minimalistka 3 komentáre

recite-4sllfw

Milé firmy, obchody, poštár, drahí priatelia aj nepriatelia. Nalejme si dnes čistého vína a budeme nacvičovať slovo NIE. Ide to celkom jednoducho, asi takto:

Nie, nechcem Vaše pero a notes zadarmo. Nie, nepotrebujem plastový nafukovací balón a plyšového medveďa ako vďaku, že som sa pri vás pristavila. Nie, nechcem ďaľšiu plastovú kartu, aby som zbierala body. Nie, nechcem vyplniť moje údaje na súťaž o nové Lamborgini. Nie, nemám záujem o vašu super perfektnú akciu.

Nie, nezbieram nálepky a neprosím si k nim ani album. Nie, obťažujú ma zadarmo noviny a letáky na akciu. Nie nechcem extra porciu za len 1 cent. Nie, naozaj nepotrebujem kúpiť dva Paraleny s 50percentnou zľavou na ten druhý. Nie, drahý manžel, nenos mi prosím domov hrnčeky a kalendáre s logom výrobcov plynového potrubia.

Nie, drahá priateľka, nedávaj mi tvoju krabicu nepotrebných hračiek. Nie, milá rodina, nekupujte mi darčeky, ktoré nepotrebujem a my nesedia. Nie, moja zlatá dcéra, nenos mi domov zo školy tony papierov, čo učiteľka nemá kam vyhodiť.

Nie, ďakujem, neprosím si, nepotrebujem, nemám záujem. Pronto. Lebo všetky vaše veci zadarmo ma stoja strašne veľa a to času. Kam to uložím, na čo to použijem, kedy to využijem, kam to vyhodím. Moje údaje skončia v marketingovej databáze ďaľšieho super akciového ponúkateľa a ja nemám čas blokovať vaše e-maily.

To, že si môžem dovoliť niečo kúpiť, ešte neznamená že musím. A keď niečo nepotrebujem, nechcem to ani zadarmo.

NIE.

Také krásne a  magické slovo, ktoré má silu 52 percentného slovenského páleného. Juj.

Neznie skvele? Komu vy poviete dnes nie?

 

 

 

 

 

Filed Under: Čas, Nakupovanie, Nezaradené, Peniaze

Definícia minimalizmu alebo ako nedovoliť veciam, aby nás vlastnili

6. septembra 2016 publikovala Minimalistka Leave a Comment

View from Amys living room at delapre abbey

Minimalizmus nie je niečoho málo. Je to akurát toľko, čo potrebujeme.

Minimalizmus je často nepochopený výraz, keď si človek predstaví niekoho, kto žije ako askét v strede lesa bez vody, v drevenej chalúpke s jednou stoličkou a celým majetkom v jednom batohu.

Keď sa povie minimalizmus, znamená to prvom rade aj – zbavenie sa nepotrebných vecí, žiadne nákupy nových vecí pokiaľ nie sú naozaj nutné, a život v takom malom priestore, aký potrebujeme,  s funkčnými kúskami nábytku bez zbytočných obrazov na stene a horou dekorácií na poličke.

To je teoreticky pravda ale v skutočnosti ide o niečo hlbšie. To že spravíme doma jarné či jesenné upratovanie a vypraceme nepotrebné veci z bytu a garáže nás automaticky nespraví minimalistami. Je to podobné, ako keď si vystavím kríž na stenu, neurobí ma to  automaticky kresťanom.

Minimalizmus je o prioritách v živote, ako im spraviť miesto.

Najprv si teda upraceme v hlave, zistíme čo nám prináša alebo neprináša denne radosť a úžitok, v práci, našich vzťahoch s ľudmi a aktivitami, ktorým sa venujeme. A podľa toho sa potom zbavujeme toho, čo nám stojí v ceste týchto priorít. Zmeníme myslenie a životný štýl. Nedovolíme veciam, aby vlastnili nás.

Každý sme iní a máme rôznu hranicu, čo je v minimalizme pre nás akceptovateľné. Ak je kolekcia  CD -čiek to čo niekomu hreje srdce a teší, tak ich treba ponechať. Niekto miluje knihy, niekto topánky. Ak ich čítam a nosím, nie je to haraburdie.

Pre mňa to bol čas, ktorý som nikdy nemala a snažila som sa prísť na to, kde mi uteká. Analyzovala som, po akom dni alebo aktivite som sa cítila zle, previnilo alebo že som premrhala svoj deň. Kam idú naše peniaze? Ako vychovávam deti?

Zistila som, že trávim viac ako 16 hodín týždenne len upratovaním. A v dome bol v kuse bordel, čo ma vyslovene vytáčalo do nepríčetnosti. Sledovala som sa, čo denno denne robím, a bola to kuchyňa, hračky, hory prania. Nikdy som nemala na seba čas a vždy bola priorita starostlivosť o veci okolo mňa. Chcem byť dokonca života otrokom mojej domácnosti? Tak som sa postupne všetkého zbavila. Boli to tri dlhé postupné vlny a vyhadzujem snáď dodnes. Ale už len udržiavam nový stav a snažím sa aby sa mi nevymkol spod kontroly.

Deň debil -(okrem horšieho dňa keď behám doma s vysávačom a periem) bola odmena: stretnutie sa s kamoškou a ísť na nákupy. Najprv na kávu a koláčik, 10 eur výdaj a 500 kcal príjem. Potom od 20 do 100 eur nákup vecí v super výpredaji, ktoré som vlaste nepotrebovala. Prídem domov a pocit viny, že som prešvihla rozpočet.

Alternatíva toho istého dňa- ráno vstanem a idem si s kamoškou zabehať, počas 5 km v zelenom parku konverzujeme výlučne v nemčine, takže mám zadarmo kurz cudzieho jazyka. Nestálo ma to ani cent a cítim sa super mentálne aj fyzicky.

Bývame v meste, kde sú krásne parky, jazerá a byciklové trasy. Často prší , ale dá sa ísť vždy von. Rodiny okolo nás nemajú čas,lebo celú sobotu nakupujú, alebo sú v Ikei alebo v nejakom playcentre. V podstate keď sa zamyslím, všetci stále len nakupujú. Narodeninová party sa koná v Mc Donalde. Nie je nič stresujúcejšie,ako ísť do nejakého nákupného centra cez víkend. Ich prostredie mi neprináša žiadnu pridanú hodnotu do života. Deti sa zmenia na monštrá a mňa bolí hlava.  To radšej budem stáť v blate a v daždi na čerstvom vzduchu niekde v prírode.

Čo by som na začiatok odporučila pre nového minimalistu je porozmýšlať o prioritách a začať postupne, vypratať zásuvku, povyhadzovať veci váľajúce sa kde by nemali. Ono to pôjde čim ďaľej tým ľahšie. Namiesto nakupovania spraviť vyhadzovacie víkendy.

Poobzerajte sa doma po byte či dome, označte veci, bez ktorých by sme nemohli žiť, lebo nám prinášajú radosť a úžitok.  Pre mňa sú to moje knihy, Kindle, telefón, super posteľ s ortopedickým matracom, kávovar, hodinky čo som dostala ako darček, zopár obľúbených šiat, bycikel. Keby mi nedajbože zhorel barák budem za niečím plakať? Ani veľmi nie.

Deti majú v skutočnosti len zopár obľúbených hračiek. Keď ich pozorujem stále sa hrajú dookola s tými istými vecami.

Prečo mali plné izby?  Všetko ostatné, čo nemá význam, úžitok a zmysel – sentimentálna radosť z niečoho je tiež zmysel lebo nás to teší, len to netreba prehnať – by nemalo okolo nás čo robiť. Keď ich darujete, predáte či vyhodíte, uvoľní sa priestor, nájde sa čas a zrazu aj peniaze.

Keď budem raz ležkať na smrteľnej posteli (a to dúfam,že sa dožijem vysokého veku) nebudem si pamatäť bielu blúzku z výpredaju z Manga, alebo to super auto, na ktorom som sa vozila. Ale skôr asi čo som dosiahla a zažila.

A čo vy? …

Filed Under: Čas, Myseľ, Nezaradené

« Previous Page

Copyright © 2021 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Obchodné podmienky