• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Andrea Richardson

Vedomý život

  • Články
  • Čo tu nájdete
  • O mne
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Digitálny detox

Moja denná rutina – edícia jar 2025

7. mája 2025 publikovala Andrea Richardson Leave a Comment

a woman cross sitting on floor typing on a laptop
Na tom, čo robím každý deň, záleží viac ako na tom, čo robím raz za čas.

Od chaosu k pokoju: Ako sa jednoduchá rutina stala mojou uzdravujúcou kotvou

Kedysi som si myslela, že rutiny sú nudné. Väčšinu života som cítila odpor k predvídateľnosti. Túžila som po rozmanitosti, spontánnosti, dokonca aj po troche chaosu. Myslela som si, že sloboda znamená robiť si, čo chcem a kedy chcem. Verila som, že rutiny sú pre strnulých ľudí, alebo pre tých, ktorí nechcú žiť naplno. Keď sa na to teraz pozerám, chápem niečo hlbšie: neodporovala som rutine. Bola som nevedome závislá na chaose.

Táto závislosť bola reakciou na detskú traumu. Keď tvoj nervový systém vyrastá v nepredvídateľnom alebo nebezpečnom prostredí, chaos môže byť známy – dokonca aj upokojujúci. Neustály zhon, skákanie z jednej veci na druhú, robenie spontánnych rozhodnutí bez štruktúry – to všetko sa môže stať spôsobom, ako sa cítiť nažive. Ale pod tým chaosom som bola vyčerpaná. Moja myseľ bola preťažená, moje telo napäté a moja duša bežala na prázdno.

Až keď som sa začala uzdravovať z komplexnej traumy, skutočne som pochopila silu rutiny. Nie ako formu kontroly – ale ako formu starostlivosti.

photography of blue ceramic coffee cup

Uzdravujúca sila rutiny

Rutiny, ako som sa naučila, vôbec nie sú nudné. Sú stabilizujúce. Vytvárajú predvídateľnosť, keď sa život zdá neistý. Poskytujú štruktúru, keď sa náš vnútorný svet cíti chaotický. A predovšetkým nám dávajú kotvu – niečo spoľahlivé, čoho sa môžeme držať, keď sa nás emócie, myšlienky alebo samotný život snažia prevalcovať.

Keď sa zotavuješ z vyhorenia, traumy alebo žiješ v situácii, ktorá si vyžaduje všetku tvoju silu (ako to momentálne prežívam ja), rutina sa stáva posvätnou záchrannou líniou.

Prečo pre mňa funguje minimalistická rutina

Ako minimalistka som si hlboko zamilovala jednoduchosť a opakovanie. Nechcem plytvať mentálnou energiou na stovky drobných rozhodnutí každý deň – najmä keď je táto energia vzácna.

Tu je dôvod, prečo moja minimalistická rutina funguje:

  • Nosím rovnaké oblečenie pre rôzne kategórie môjho života: jeden outfit na cvičenie, ďalší na prácu z domu a niekoľko súprav na pobyt vonku.
  • Varím opakovane tie isté jedlá – nie z lenivosti, ale preto, že mi to oslobodzuje myseľ od plánovania a šetrí čas. Viem, čo funguje, čo ma vyživuje a čo má moja rodina rada.
  • Kupujem tie isté overené produkty – starostlivosť o pleť, doplnky, základné potraviny. Kedysi som často experimentovala, ale skončila som s napoly použitými téglikmi a ľutovala som to. Teraz si nechávam len to, čo funguje.
  • Združujem úlohy podľa času alebo dňa: nedeľa je plánovanie a žehlenie, pondelok poobede na platenie účtov, v sobotu sa záhradníčenie atď—

Niekomu to môže znieť nudne – a jasné, občas si to okorením novým receptom alebo inou trasou prechádzky – ale tento druh opakovania bol hlboko oslobodzujúci.

Nie je to o menšom zážitku zo života. Je to o menšom tlaku, nazvime to menej frikcie.

Takže dnes sa s tebou chcem podeliť o moje rutiny pre všedný deň a víkend – nie preto, že si myslím, že by ich mal každý kopírovať, ale preto, že verím v uzdravujúcu silu nájdenia svojho vlastného rytmu. Tiež ťa pozývam, aby si sa zamyslela nad tým, čo funguje pre teba, čo ti dáva pocit uzemnenia a aké rutiny ťa privádzajú späť domov k sebe samej.

close up photo of two dumbbells on black yoga mat

Moja rutina pre všedný deň (pondelok – piatok)

5:00 – Zazvoní mi budík. Vstanem a uvarím si žihľavový čaj (tento čaj je skvelý na prečistenie tela a chutí výborne). Dám si polovicu briošky s maslom ako palivo pred tréningom – len toľko sacharidov, aby ma to nabudilo bez toho, aby som sa cítila ťažko a píšem si denník. Nakŕmim mačku a pustím ju von do záhrady, potom vyjdem von s čajom a venujem pár tichých minút jednoducho len tak kukať na nebo, analyzovať počasie. Žiadny prekliaty telefón, len čerstvý vzduch, obloha sa rozjasňuje, vtáky začínajú spievať. Tieto malé zmyslové detaily sú dôležité – sú to prvý spôsob, ako si dám tzv. check -in sama so sebou. Aký zámer mám na dnešný deň? Ako sa chcem ku koncu dňa cítiť?

5:30 – Prezlečiem sa do oblečenia na cvičenie. Minimálne rozhodovanie – nosím to isté, pripravené večer vopred. Jednoduchosť šetrí mentálnu energiu. Začínam s 10 minútami jogy na pretiahnutie a prebudenie, potom prechádzam do 40-minútového silového tréningu. Svoje tréningy rozdeľujem na spodnú časť tela, hornú časť tela, zadok a harmstringy a brucho, 5 x týždenne. V sobotu beh 5 km a v nedeľu mám fajront – teda turistika. Každý deň sa snažím chodiť aspoň tých 7000 krokov denne. V Brémach kde žijeme sa všade dá ísť bicyklom a chodenie peši je úplne normálne, je to zakotvené v nemeckej kultúre.

6:30 – Po cvičení si dám 20-minútovú meditáciu a dychové cvičenia. Pomáha mi to uzemniť sa. Dychovým cvičeniam som sa veľmi vyhýbala, ale po malom odpore som si ich zamilovala. Je to skvelý spôsob, ako dostať emočné blokády z tela von. Potom sa osprchujem a prezlečiem sa do pohodlného pracovného oblečenia (džínsy, sveter, tenisky ). Robím si minimálny make-up, upracem kuchyňu, pripravím kávu a raňajky – zvyčajne to isté jedlo s vysokým obsahom bielkovín každý deň. Predvídateľné. Buď je to omeleta z troch vajec a zelenina, alebo proteínové palacinky s ovocím, v zime občas aj ovsená kaša.

8:00 – 13:00 – Pracovný čas. Pracujem na čiastočný úväzok na medzinárodnom internáte od pondelka do stredy. Keď je pokoj a študenti študujú, využívam ten čas na kreatívne úlohy. Vo štvrtok a piatok pracujem z domu, kaviarne alebo knižnice. Túto časť si rezervujem na hlbokú prácu a kreativitu – moja myseľ je najčerstvejšia ráno.

13:00 – 14:30 – Obed, po ktorom nasleduje prechádzka alebo jazda na bicykli do obchodu, aby som si kúpila čerstvé veci, ako je chlieb alebo mlieko. Obed je stále to isté – 100 g proteínu, 200 g karbohydrátu ako ryža, 50 g strukoviny a zvyšok zelenina. Ak nepotrebujem ísť nakupovať, často sa idem prejsť do neďalekého lesa. Veľký nákup robievam v sobotu poobede autom. Uvažujem o tom, že budem počas tohto času viac bicyklovať, pretože máme v okolí krásne trasy. Pohyb mi pomáha predchádzať popoludňajšej únave a znižuje moju potrebu kofeínu. Keď sa po obede nehýbem, idem do zombie stavu.

14:30 – 16:30 – Moje deti sa vracajú zo školy. Dáme si olovrant a porozprávame sa. Väčsinou je to chlebík so šunkou, jogurt, ovocie alebo deti radi dačo sladké. Potom si idú robiť domáce úlohy alebo majú aktivity. Počas tohto okna vybavujem administratívu domácnosti, odpovedám na e-maily a robím úlohy vyžadujúce nízku pozornosť. V tomto čase je môj mozog už mierne usmažený.

16:30 – 17:30 – Ideálne krátky odpočinok, joga nidra alebo mikro spánok. Niekedy šálka čaju a sušienka. Možno si čítam. Potom začnem s ľahkými prácami v domácnosti a pripravujem večeru.

18:30 – Čas večere. Na večeru máme vždy nejaký proteín a zeleninu, ja si nedávam už karbohydrát. Po jedení a upratovaní sa okolo 19:15 vraciam do svojej kancelárie na druhý pracovný blok. Tento večerný čas je pre mňa silným oknom produktivity – často vtedy urobím viac ako popoludní. Na toto som prišla až keď som začala experimentovať s prácou večer, všimla som si ako chytím druhý dych. Tým, že je už všetko „porobené“, cítim aj menší mentálny tlak.

20:00 – 22:00 – Tri večery v týždni sa zúčastňujem online kurzu. Študujem približne 45 minút vopred, potom sa pripojím k skupinovému stretnutiu. Počas počúvania niekedy pletiem, kreslím alebo maľujem – pomáha mi to spracovávať, čo je zdieľané. Neviem, či niektorá z vás štrikuje šál v máji, ja hej 🙂

22:00 – Krátko meditujem, prezlečiem sa do pyžama, skontrolujem deti, uistím sa, že sa mačka usadila, a idem spať o 22:30.

Keď nemám kurz, často preskočím pozeranie televízie (ktorá ma vyčerpáva) a namiesto toho si čítam, študujem alebo píšem. Niekedy sa idem prejsť, aby som sa odreagovala. Môj manžel pozerá YouTube, ale ja som sa posledné mesiace prestala tohto rituálu zúčastňovať – cítim ako tento čas ma nenapĺňa a som z toho taká hm… zadubená. Keď študujem alebo čítam, alebo len si tak večer dačo robím pre seba bez obrazovky, mám z toho lepší pocit. Telka je často pre mňa zabitý večer.

person in brown shorts watering the plants

Moja víkendová rutina

Aj cez víkendy vstávam o 5:00 – moje telo už je je tak nastavené a vyspávanie by ma len rozhodilo. Chvíľu to trvalo sa nastaviť na ranné vstávanie, ale teraz sa už zobudím bez budíka. Dám si len nejaký ľahký strečing, ale inak si zachovávam svoj ranný rytmus: čaj, čerstvý vzduch, písanie denníka alebo jednoducho sedenie v tichu.

Sobota – O 9:00 ideme všetci ako rodina na Parkrun. Behajú aj moje deti. To je týždenný komunitný beh, kde môže hocikto prísť a zabehnúť 5 km trasu okolo jazera – pomaly, rýchlo, polochôdzou, kto ako chce. Ak je dobré počasie, zaplávame si v jazere a potom sa vrátime domov na tzv. brunch, čo je kombinácia raňajok a obeda:) Soboty sú venované záhradkárčeniu, upratovaniu, nakupovaniu, volám to hospodársky deň. Večera je často tematická – pizza, bolognese, lasagne alebo mexické tacos, v rotácii. Môj manžel si pozerá svoje športy, ale ja sa zvyčajne idem večer ešte prejsť alebo sa stiahnem do izby a radšej si čítam.

Nedeľa – Moje deti spia dlhšie, hlavne moja 14 ročná tínedžerka, tá vyspáva aj do obeda, ak jej dovolím, haha. Pripravujem naše tradičné americké raňajky s palacinkami, slaninou, ovocím a javorovým sirupom (bláznivá kombinácia, ale funguje to!) Potom ideme na dlhšiu rodinnú prechádzku – 15 – 20 km niekde do lesa s baleným obedom. Popoludní oddychujeme pri čaji a koláči. Varím zložitejšiu večeru (často pečené kura alebo klasika rezne), potom sa pripravujeme na nasledovný týždeň: skontrolovať školské tašky, dorobiť domáce úlohy a plánujem si svoj rozvrh.

Niekedy si napustím vaňu. Snažím sa obmedziť pozeranie televízie alebo mobil. Priznám sa ak si dačo v telke pozriem, musí to byť niečo ľahké ako komediálny seriál, max 25 min epizóda a stačí mi, na mobile ma už baví máločo, tým že tak veľa teraz študujem o komplexnej traume, mám pozerania videí akurát tak tak.

Oblasti, v ktorých sa zlepšujem

Aj pri všetkej tejto štruktúre je vždy priestor na rast. Tu vidím potenciál na zmenu:

  • Joga Nidra alebo mikro spánky popoludní – s jogou nidrou som začala pred pár rokmi a poctivo praxovala, je to skvelý spôsob ako sa nakopnúť a chcela by som ju robiť pravidelnejšie. Naučila som sa ju aj viesť, ak ju chceš vyskúšať, tu je moja nahrávka v slovenčine.
  • Večerné sloty produktivity – Teraz, keď sa môj kurz v lete skončí, chcem tieto sloty využiť na písanie alebo koučovanie klientov namiesto toho, aby som nechala ten čas opäť rozplynúť.
  • Viac bicyklovania – Nahradenie niektorých prechádzok jazdami na bicykli, aby som si spestrila pohyb

Dúfam, že ťa tento blog inšpiroval k tomu, aby si sa zamyslela nad svojou vlastnou rutinou. Čo ťa ukotvuje? Aké rituály ti pomáhajú cítiť sa stabilne, jasne a pokojne? Neváhaj sa so mnou podeliť o tie svoje – rada by som počula, čo pre teba funguje.

P.s. Ak potrebuješ pomôcť s plánovaním rutiny, tento kurz môže byť pre práve pre teba.

person holding a book

Filed Under: Čas, Digitálny detox, Nezaradené, Životný štýl Tagged With: digitálny detox, navyky, prirodne cykly, produktivita

Digitálna vojna: Ako poraziť WhatsApp a získať späť svoju myseľ

10. apríla 2025 publikovala Andrea Richardson 6 komentárov

Nauč sa, ako sa oslobodiť od chaosu skupinových chatov a digitálnych rozptýlení bez pocitu viny.

Stalo sa ti niekedy, že si otvorila WhatsApp, aby si poslala jednu rýchlu správu, a BUM – strávila si na nej 40 minút, tvoj mozog je ako z miešaných vajíčok a si emocionálne zapletená do piatich rôznych konverzácií? Detto u mňa. A ak si ako ja (vyliečený užívateľ sociálnych médií), pravdepodobne si si myslela, že vymazanie Instagramu alebo Facebooku všetko vyrieši.

Spoiler: Nevyrieši.

Keď som si nedávno urobila časový audit (znie to účtovnícky, ale bol to len môj nárek nad roztečeným časom, ktorý mi nikto nevráti), uvedomila som si, že to nie sú krátke videá alebo žvásty na X, ktoré mi pohlcujú deň. Páchateľ: WhatsApp.

Necháp ma zle – môj vzťah s WhatsAppom už dávno nie je len platonický. Mohla by som to nazvať toxická láska. Keďže žijem v zahraničí, udržuje ma v spojení s mojou rodinou po celom svete. Vďaka Whatsapu mám možnosť vidieť kresbičky moje netere v reálnom čase. Ale je to aj čierna diera nekonečných oznámení, chaotických skupinových konverzácií a nevyžiadaných statusov.

Poďme si povedať o najhorších páchateľoch: Školské skupiny WhatsApp – ako siedmy kruh digitálneho pekla. Predstav si debaty o Jožkových stratených ponožkách, rozvadách o darčekoch pre učiteľov a dráme kvôli stratenému plniacemu peru. Pomóc. Volám si záchranku.

Holá pravda je takáto: Whatsapp nie je len technický problém – je to problém emocionálnych hraníc prezlečený za digitálne pohodlie.

Digitálny neporiadok = emocionálne zahltenie

Každé otvorené okno chatu je magnet, ktorý sa usiluje o tvoju pozornosť. Dvadsaťsedem bzučiacich vlákien? Niet divu, že sa cítiš ako dotrhaný papierový šarkan v hurikáne.

A čo je na tom najviac frustrujúce? Správu ti môže poslať ktokoľvek. Ktokoľvek si ťa môže pridať do skupiny. Nie je potrebný žiadny súhlas. („Ani nechcem o tomto začať“)

Opustenie skupiny bývalo dramatickým odchodom. Teraz sa našťastie môžeš potichu vytratiť – len so svojím pocitom viny ako nepríjemným spoločníkom.

Ale aj tak… nemal by si tvoj digitálny priestor vyžadovať súhlas?

Faktor závislosti: Dopamín na požiadanie

Nazvime to tak, ako to je: návykové. Každé cinknutie je mini dopamínový hit. Si v zóne automatov – ako v kasíne, kde sú oznámenia digitálnym ekvivalentom blikajúcich svetiel a zvukov jackpotu.

WhatsApp ťa udržiava v napätí tlakom, aby si odpovedala rýchlo, bol duchaplná, dostupná. Tvoj mozog sa naháňa za drobnými odmenami v štýle škrečka, ktorý behá v kolese.

Psychológia našej digitálnej závislosti: Prečo je ťažké povedať nie?

Je ľahké z našej neustálej potreby byť „on“ obviňovať moderné technológie – smartfóny sú navrhnuté tak, aby upútali pozornosť. Hlbší problém má však často korene v starých zvykoch, emocionálnych potrebách a nezahojených vzorcoch.

Pre mnohých ľudí, najmä pre tých, ktorí majú tendencie vyhovieť ľuďom alebo úzkostné štýly pripútanosti, je neustále byť k dispozícii online ako prirodzené rozšírenie ich správania v reálnom svete. Ak si vyrastala v manažovaní emócií iných ľudí alebo v neustálej „pohotovosti“, môže byť ťažké prelomiť tento vzorec, a to aj v digitálnom svete.

Keď pociťujes tlak reagovať rýchlo nie preto, že chceš, ale preto, že sa bojíš odsúdenia alebo sa chceš vyhnúť tomu, aby si pôsobila nezdvorilo, nahrávaš starej dynamike. Táto potreba získať súhlas alebo riešiť problémy druhých sa stáva podvedomým zvykom – a tvoj telefón sa stáva dokonalým zrkadlom, ktoré túto tendenciu odráža v reálnom čase.

Problém? Je to emocionálne vyčerpávajúce. Ak ťa správy neustále vtiahnu do nekonečného prúdu rieky zo všetkých strán, bráni ti to sústrediť sa na to, na čom naozaj záleží, čo môže viesť k pocitu roztrieštenosti a preťaženia. Prvým krokom je uvedomenie si tejto dynamiky a nastavenie hraníc – nielen s telefónom, ale aj s tvojou emocionálnou dostupnosťou

Budíček: Vyprac si digitálny priestor, aby si mohla dýchať.

Tak ako vieš vypratať svoj domov, a hneď sa cítiť lepšie, môžeš to urobiť aj digitálne. Začína sa to uvedomením. Je potrebné čeliť tomu, koľko ti Whatsapp žerie času. Ak si spravíš digitálny audit, budeš šokovaná.

Tu je niekoľko právd, ktoré mi pomohli:

  • Nie na každú správu treba odpovedať (najmä nie okamžite) 📱❌.
  • Je v poriadku sa k správe vrátiť neskôr – alebo nikdy ⏳👌.
  • Telefón je nástroj, nie opraty 🔧📵.
  • Skupinové chaty môžeš stlmiť bez pocitu viny (naozaj) 🔕😊.
  • Na hraniciach záleží. Tvoja energia je cenná 💫💖.

Zapísala som si jeden citát: „Keď nedokážeme manažovať používanie digitálnych technológií, obnovujeme staré roly: ‚‘napravovačka‚‘, vždy dostupná, emocionálna špongia.“ Toto ma veľmi zasiahlo.

Kedysi som bola pre každého terapeutkou zadarmo. Až kým som na tých četoch nevyhorela.

Plán úniku: Skupinové chaty, zbohom!

Ak si v príliš mnohých skupinách, spýtaj sa, čomu vieš dať zbohom. Čítaš vôbec správy v skupine, má to nejaký úžitok? Ak nie, je čas vypratať. Ja nikdy nezabudnem na ten skvelý pocit, keď som odišla z vysoko toxickej školskej skupiny, kde sa rodičia sústavne len vadili.

Možnosť 1: Prehodnotenie hraníc

Možno bola skupina zo začiatku užitočná, ale tematicky je v tom teraz chaos. Toto sa mi stalo v skupine pre terapeutky, na začiatku sme si vymieňali hodnotné postrehy a neskôr sa to mixovalo so súkromným spamom o tom, kam šla svokra na dovolenku a vtipy, či mačacie videá.

Pre optimistky ako ja, s otvoreným srdcom, ktorí ešte chcú dať skupine šancu:

Toto hoď do chatu:

> „Ahoj všetci! Všimla som si, že konverzácia sa trochu odklonila. Mohli by sme ho znovu zamerať na [vložte tému]? Úplne v pohode, ak nie – len si zisťujem, či mi táto skupina ešte stále vyhovuje. 🙏“

Výsledok: Sebareflexia členov a zmena.. alebo teraz môžeš odísť bez pocitu viny.

Možnosť 2: Tichý odchod

Môj osobný favorit. Ak sa mi zvyšuje krvný tlak po každé, čo vidím v skupine nové správy, je čas na nemilosrdnosť. Žiadna dráma. Žiadny rozruch. Len sloboda.

– Krok 1: Na týždeň stíš skupinu. Precíť tú blaženosť.

– Krok 2: Ak cítiš úľavu > a nemáš z toho FOMO (strach,že ti niečo ujde aka Fear of Missing Out), pokojne opusti skupinu.

– Krok 3: Ak sa ťa niekto opýta kde si, povedz: „Zo skupinovej dynamiky som už vyrástla, ale prajem všetkým všetko dobré.“

Bum. Znovuzískaná suverenita.

Praktické spôsoby, ako menežovať chaty a získať späť duševnú rovnováhu

  • Vytvor si úradné hodiny: Dávkuj odpovede. Neodpovedaj tam a späť ako na ping pongu 🎾⏳. Triešti to pozornosť.
  • Hlasové správy nech sú krátke: Rešpektuj čas ľudí 🎙️⏱️.Nikto nemá čas počúvať tvoj podcast. (ok, tu sa priznávam a ospravedlňujem všetkým postihnutým)
  • Over si dvakrát vhodnosť emocionálneho zdieľania: Spýtaj sa: „Môžem ti teraz poslať, čo ma hlboko trápi?“ 💬💔.
  • Sebavedomo stlm chaty: Tvoja hodnota sa neodráža v sústavnej dostupnosti 🔕😌.
  • Archivuj/vymaž staré chaty: Ak už neslúži, šup s tým do digitálneho koša 📂💨.
  • Zóny bez mobilu: Vytvor si čas bez obrazovky (ráno, pri jedle atď.) 🌅🍽️.

Posolstvo na zapamätanie:

Nemusíš byť k dispozícii každému, aby si bola milým človekom. Musíš byť k dispozícii sama sebe.

Vytvorením digitálnych osobných hraníc prejavuješ k sebe lásku, a budeš mať viac energie byť aj lepšou mamou, kamarátkou, kolegyňou. V živote máme štyri kategórie vzťahov – známa, kamoška, blízka kamoška a spriaznená duša ( toto je väčšinou náš romantický partner). Ako spolu četujeme závisí nad blízkosťou nášho vzťahu. Je dobré si dávať pozor, aby sme známej nedovolili toľko priestoru a energie ako blízkej kamoške a vice versa. Dávam viac digitálnej energie kolegyni, ako manželovi? Ak máme otvorené hranice – ako dvere na dome – dokorán, do Whatsappu nám vlezú ľudia, ktorých by sme si na kávu nepozvali.

Pred každou odpoveďou si môžeš preveriť, či sú tvoje komunikačné hranice na mieste.

Kontrolný zoznam komunikačných hraníc

🌀 Kontrola emocionálnej energie

– ☑ Som teraz uzemnená alebo už vyflusnutá?

– ☑ Chcem odpovedať – alebo sa cítim byť zaviazaná ?

– ☑ Som opäť v „režime pomocníčky?“ Zachraňujem situáciu, ktorá nie je moja?

– ☑ Bude ma to stáť môj pokoj?

🕰️ Kontrola času + prítomnosti

– ☑ Mám na to skutočne čas?

– ☑ Môže to počkať?

– ☑ Opúšťam svoje vlastné priority?

🎧 Hranice posielania správ

– ☑ Je táto konverzácia len jednosmerná?

– ☑ Cítim naliehavosť okamžite odpovedať?

– ☑ Dávam viac pozornosti tejto osobe či skupine, než dávam sám sebe?

🧘‍♀️ Praktiky sebaúcty

– ☑ Nadýchla som sa pred tým, ako som odpovedala?

– ☑ Dokážem povedať: „Prečítam si to, keď budem mať viac času a priestoru“?

– ☑ Ctím si čas bez obrazovky?

– ☑ Cítila by som sa lepšie pri vrelých, krátkych odpovediach alebo v diskusii osobne?

❤️ Kontrola zdravia vzťahov

– ☑ Je energia vzájomná?

– ☑ Cítim sa videná a podporovaná?

– ☑ Rešpektujú moje „nie“?

– ☑ Je tu priestor bez pocitu viny?

Tento kontrolný zoznam je výborný na prácu s osobnými hranicami. Vyžaduje pauzu a z reaktivity sa stane vedomá odozva (alebo neodozva, a to je úplne okey).

EXTRA BONUS:

Ak potrebuješ niečo silnejšie, vytvorila som si moje osobné nepriestrelné manifesto, ktorého sa snažím držať a skutočne sa cítim ľahšie. Nie je jednoduché zbaviť sa starých zvykov, ale zvedomením a dennou praxou sa to stane prirodzenejšie.


📵 Mojich 5 pravidiel pre „nepriestrelné“ digitálne hranice
(Pre tie chvíle, keď ma to láka zachraňovať ľudí alebo hrať sa na bezplatnú terapeutku.)

1. Pravidlo dvoch viet
Keď mi niekto pošle hlasovku alebo román na pokračovanie, dala som si záväzok odpovedať max. dvoma vetami (alebo jednou krátkou hlasovkou pod 30 sekúnd).
Príklad: Namiesto analyzovania do hĺbky poviem niečo ako: „Fúha, to znie náročne. Držím palce, nech sa to vyrieši!“

2. 24-hodinový odstup
Ak to nie je urgentné, odpovedám až po pár hodinách (alebo na druhý deň).
Pomáha mi to neodpovedať automaticky a udržať si odstup, ak si nie som istá, či sa do toho chcem angažovať.

3. Nie je to môj cirkus, nie sú to moje opice
Keď na mňa niekto vysype emočný náklad, pripomeniem si: „Nie som emočná barlička.“
Poviem napríklad: „To musí byť na teba veľa, rozprávala si sa o tom s niekým kvalifikovaným?“
Alebo: „Nie som tá správna osoba na riešenie tohto problému, ale prajem ti, nech nájdeš podporu.“

4. Ticho bez viny
Skupinové chaty mám stlmené, notifikácie obmedzené a ak zmeškám správu – neospravedlňujem sa.
Môj čas a energia sú vzácne. A bodka.

5. Žiadne odpovede na konverzačný fast food
Ak sa konverzácia točí v prázdnych slučkách (typu: „Pozri, ako sa mi nepodaril koláč“), odpoviem:
👍 / 😂 / „Ale nie!“ — a končím.
Nepýtam sa: „A aký recept si použila?“ — lebo viem, že by som bola v neproduktívnej konverzácii znova až po uši.


💬 Skripty pre zotavujúcu sa zachraňovateľku

Keď cítim potrebu príliš vysvetľovať:
➡️ „Nemôžem dlho četovať, ale myslím na teba.“
➡️ „Mám toho veľa, ozvem sa neskôr.“ (Bez detailov. Fakt nemusím.)

Keď niekto ignoruje moju úprimnú správu a ide si svoje:
➡️ „Aha, si skôr na ľahké debaty – jasné, chápem.“
A ja sa prispôsobím – dám len toľko, koľko chcem. Nie viac.

Keď ma hlasovky začnú ťahať do chaosu:
➡️ „Prepáč, nemám čas si to vypočuť – napíšeš mi to len to najdôležitejšie?“
➡️ „Teraz nemôžem počúvať, ale ozvem sa neskôr!“


Záver:

Aké kroky môžeš podniknúť už teraz?

Si pripravená? Začni jednoducho:

– Archivuj jeden vyčerpávajúci rozhovor. Nebude ti chýbať.

– Opusti jednu spamovú skupinu. Tvoj mozog ti poďakuje.

Ak sa cítis roztržitá, nesústredená alebo digitálne vyčerpaná – moja 7-dňová výzva na obnovenie sústredenia ti pomôže zistiť kde ti uteká čas, vypratať si hluk v hlave, znovu získať sústredenosť a stanoviť si cieľ.

Dáš to. Menej hluku, viac teba. 💛

a woman reading a book
Blažená nevedomosť. O koľkých drámach nevedieť 🙂

Filed Under: Digitálny detox, Myseľ Tagged With: digitálny detox, navyky, pozornosť, produktivita

Nevieš sa sústrediť? Môže za to tvoj mobil.

14. marca 2025 publikovala Andrea Richardson 6 komentárov

person using smartphone application

Prečítaj si, ako mobil znižuje sústredenie, zhoršuje pamäť a spôsobuje, že sa cítiš „zaneprázdnená, ale neproduktívna“ – a minimalistické tipy, ako sa zbaviť stresu, vypratať a prinavrátiť si myseľ.

Stalo sa to jedného popoludnia. Uvarila som si svoju zvyčajnú šálku čaju, sadla si na pohovku a siahla po knihe od svojho obľúbeného autora. Viete, tú, do ktorej som sa snažila začítať už celé týždne? V posledných mesiacoch som si všimla niečo znepokojujúce. Môj milovaný zvyk čítať nahradila túžba po „rýchlejšom“ obsahu, tých krátkych videí na YouTube a pútavých podcastoch. Prepadol ma pocit smútku. Chýbalo mi, aby som sa stratila v dobrom príbehu. Sľúbila som si – oči preč od obrazovky, späť ku knihám.

Ja, samozvaný knihomoľ epických rozmerov, som kedysi zhltla tri až štyri knihy mesačne, bez problémov. Dajte mi šťavnatú beletriu a prečítala by som ju za tri dni. Teraz? Sotva jednu mesačne. Tak som sa vrátila na pohovku, otvorila knihu a… nič. Stále som čítala tie isté vety, môj mozog bol ako sito. Po prelúskaní prvej kapitoly som si pomyslela: „Možno tá kniha len nie je taká zaujímavá?“

Ale o niekoľko dní neskôr som vďaka pozorovaniu správania môjho manžela dostala na túto záhadu odpoveď. Aj on sa snažil vrátiť k čítaniu. Požehnala som tento nový plán, dokonca som mu z knižnice priniesla nového Johna Grishama – jeho obľúbeného autora. Tak si len tak sedím a pozorujem ho: vzal knihu, chvíľu čítal, odložil ju. Zoberie telefón, prečíta si správu… vráti sa ku knihe… opakuje do nemoty. Čas, ktorý strávil na knihe, bol postupne kratší ako čas strávený na mobile, a o hodinu neskôr mi vraví že je vyčerpaný a ide do postele.

„ Aká je tá kniha?“ Spýtala som sa a snažila som sa, aby to znelo nenútene.

Povzdychol si. „Jednoducho sa do nej neviem začítať.“

Ha! Už to mám!!! To ten poondiaty telefón!

Moja pozornosť je v háji kvôli tej svietiacej obdĺžnikovej vecičke, ktorá mi už uniesla život a teraz mi chce vziať aj moju poslednú lásku, čítanie. Pomóc!!

Aktivujem vnútorný alarm poukazujúci na nezdravé správanie a pustím sa do prieskumu. Chcem vedieť PREČO sa mi usmažil fokus. Mobily skutočne ovplyvňujú našu schopnosť sústrediť sa. Zistila som, že som svoj mozog podmienila tak, že túži po kratšom obsahu s vyššou mierou stimulácie.

Výsledok? Neustály boj s hlbokým čítaním. To je, priatelia, klasický znak roztriešteného sústredenia.

Zahĺbila som sa do svojho výskumu a tu je niekoľko konkrétnych príkladov, ako si vieš všimnúť, že je tvoje sústredenie kompromitované – a prečo sa to deje.

cloth with artistic design
Technologická hypnóza

Telefón berieš do ruky bez rozmýšľania
Pracuješ a zrazu – bum – tvoja ruka jednoducho chytí telefón. Ani si nepamätáš, že si sa vedome rozhodla. Je to ako dementná svalová pamäť.

💡 Prečo? Tvoj mozog bol vycvičený na hľadanie tých ohromne uspokojujúcich mikro-odmien. Takže aj prchavý moment nepohodlia (náročná úloha, nudné uspávanie) spustí automatické siahnutie po tom skvostnom rozptyľovacom zariadení.

Nemôžeš sledovať film bez toho, aby si skontrolovala telefón
Už si si niekedy pustila film s tými najlepšími úmyslami, len aby si po desiatich minútach zistila, že skroluješ Instagram alebo odpovedáš na správy? Napriek tomu, že si chcela pozerať na film?

💡 Prečo? Tvoj mozog si zvykol na multitasking a už nedokáže vydržať dlhý obsah bez zúfalej túžby po rýchlom dopamínovom zásahu. Musíš si to dopriať, bejby!

Stále prepínaš medzi úlohami bez toho, aby si čokoľvek dokončila
Otvoríš e-mail, potom ti vyskočí správa, potom si spomenieš na niečo geniálne a prepneš na Google, potom skontroluješ počasie… a zrazu si ani nepamätáš, čo si vlastne robila. Znie ti to povedome?

💡 Prečo? Tvoja pozornosť je prestavaná na neustále prepínanie úloh, čo prakticky znemožňuje dokončiť akúkoľvek hlbokú, zmysluplnú prácu.

Máš problém viesť dlhý, neprerušovaný rozhovor
Konečne sa rozprávaš s inou ľudskou bytosťou v reálnom čase a priestore a uprostred rozhovoru sa dostaví nekontrolovateľné nutkanie skontrolovať telefón. Alebo ešte horšie, skontroluješ ho – a úplne sa od konverzácie odpojíš. Hrôza!

💡 Prečo? Tvoj mozog sa rozhodol, že rozhovory v reálnom živote sú „príliš pomalé“ v porovnaní s okamžitým uspokojením, ktoré ponúkajú tieto digitálne interakcie.

Stávaš sa nervóznou, keď nemáš telefón
Nechala si telefón v inej miestnosti? Lapáš po dychu! Zabudla si ho doma? Ak sa cítiš nervózna, nepokojná alebo akoby ti „niečo chýbalo“, je to abstinencia, moja drahá priateľka.

💡 Prečo? Si závislá na neustálom prúde informácií, oznámení a podnetov. V podstate si digitálna závisláčka.

Nemôžeš len tak „sedieť a premýšľať“ bez toho, aby si chytila telefón
Keď nabudúce budeš čakať v rade, sedieť v kaviarni alebo cestovať vlakom, pozoruj sa. Vytiahneš inštinktívne telefón v okamihu, keď už nemáš čo robiť?

💡 Prečo? Tragicky si stratila schopnosť nechať svoju myseľ blúdiť, čo je, ver tomu alebo nie, kľúčové pre hlboké myslenie a kreativitu.

woman in white tank top sitting on white wooden chair on beach
Smartóny nás uniesli

Budem úprimná, vo všetkých týchto scenároch sa vidím aj ja. Už je to nejaký čas, čo som napísala článok o digitálnom detoxe a odvtedy sa môj boj s technológiami sťažil. Pred niekoľkými rokmi som ešte stále dokázala fungovať so svojím hlúpym tlačítkovým telefónom Nokia. Dnes sa náš život úplne presúva na smartfóny a stávajú sa našou treťou končatinou na všetko.

Chápem, že technologickému pokroku nemôžem uniknúť a v mnohých ohľadoch nám uľahčuje život. Mobily sú našimi šikovnými nástrojmi, ale môžu byť aj najväčšími nepriateľmi. Ak ich nepoužívame s rozumom, je to ako dať batoľaťu na hranie nôž. Môžu zabiť nielen naše sústredenie, ale aj to, čo nás robí ľuďmi – pouličné chytráctvo, kreativitu, schopnosť hlboko premýšľať, zadumať sa, navigovať svet, prísť na nové čerstvé nápady.

Jednoducho povedané, ľudia nie sú prispôsobení na to, aby boli neustále pod napätím.

Cal Newport, Digitálny minimalizmus

Nech prilejem olej do ohňa, zašla som výskumom hlbšie do zajačej nory. Terapia šokom! A dozvedela som sa tieto fakty.

  • Smartfón ako digitálna droga, s ktorou sa nedá skoncovať:

Vieš, že priemerný človek strávi viac ako sedem rokov svojho života skrolovaním na telefóne? To je viac ako premárnené vzdelanie na celej základnej škole!

Sociálne médiá a rôzne zábavné aplikácie sú navrhnuté tak, aby boli návykové ako hracie automaty – dopamínové zásahy vás udržujú v závislosti, túžiac po ďalšom „like“ alebo notifikácii. Stávame sa užívateľmi a ak si nedáme pozor, budeme potrebovať odvykacie kúry, aby sme prestali.

    • Tvoj mozog na sociálnych sieťach: Drsná realita:

    Dopamínové preťaženie = kratšia doba pozornosti.
    Nadmerné užívanie oslabuje prefrontálnu kôru, časť mozgu zodpovednú za sústredenie, kontrolu impulzov a rozhodovanie.
    Priemerná dĺžka pozornosti klesla z 12 sekúnd v roku 2000 na súčasných 8 sekúnd – menej ako u zlatej rybky.

    goldfish in water
    Tvoj sparing partner v koncentrácii
    • Únos pamäte:

    Tvoj mozog sa zbavuje informácií a dôveruje Googlu, oznámeniam a spravodajským kanálom, aby ti pripomínali udalosti. Trénuješ sa, aby si nebola schopná hlbšieho premýšľania a zapamätania.

    • Nárast úzkosti a depresie:
      Neustále porovnávanie, cykly negatívnych správ a dopamínový pád po užívaní v tebe vyvolávajú pocit nepokoja, preťaženia a nespokojnosti s reálnym životom.
    • Prečo sa vždy cítiš „príliš vyťažená“ (nápoveda: môže za to tvoj telefón) Tvoj mozog nebol navrhnutý na spracovanie nekonečnej záplavy obsahu. Skrolovaním si namýšľaš, že relaxuješ, ale v skutočnosti zahlcuješ svoju myseľ a znemožňuješ si skutočný odpočinok.

    Zakaždým, keď skontroluješ telefón, narušíš svoje sústredenie. Po prerušení trvá obnovenie hlbokej koncentrácie v priemere 23 minút!

    • Telefón ti vyšťavuje mozog (a ty si to ani neuvedomuješ)

    Toto je pravda: Tvoj mozog nie je stavaný na spracovanie nekonečného množstva informácií. Zakaždým, keď prstom ťaháš po obrazovke, zaplavuješ svoj mozog rýchlymi obrázkami, rýchlymi dopamínovými dávkami a neustálou stimuláciou.

    To vedie k: mentálnej únave (preto sa po skrolovaní necítiš uvoľnene, ale vyčerpane)
    kratšej dobe pozornosti (pretože mozog si zvykne na rýchly, plytký obsah)
    zvýšenej úzkosti (doomscrolling ťa udržuje v kolobehu stresu)

    Čo je najhoršie? Myslíš si, že sa odreaguješ, ale v skutočnosti ti to zvyšuje hladinu stresu a ničí tvoju schopnosť sústrediť sa na úlohy v reálnom živote.

    a man in handcuffs sitting outdoors

    Hanba, vina a zombie efekt

    Sociálne médiá nás nielen okrádajú o čas – ale spôsobujú, že sa potom cítime hrozne.

    Cítime sa vinné za to, že sme premrhali čas.
    Hanbíme sa za to, že prehliadame svojich blízkych.
    Cítime sa frustrované z toho, že stále padáme do tej istej pasce.
    A napriek tomu v tom pokračujeme.

    Existuje však východisko. Uvedomelosť.

    Prvým krokom je skutočne si všimnúť, čo sa deje. Ak si všimnem nezdravé správanie, mám na napoly vyhraté.

    Nepoznám jediného človeka, ktorý by nejakým spôsobom nebojoval s používaním smartfónu ale málo ľudí si uvedomuje, že to robia a čo to spôsobuje. Neuvedomelý človek – ZOMBÍK.

    My sme si to všimli a ideme s tým niečo robiť.

    Nemusíme hrať túto technologickú hru, ako nám oni pískajú. Neviem ako ty, ale ja plánujem byť viac SMART ako môj SMART – phone.

    chess piece
    Čas posadiť fokus kráľovsky späť na trón

    Detoxikácia, vypratanie a prevzatie kontroly

    Vieme prečo, vieme čo, a teraz riešenie. Poviem ti moje tipy, ako získaš späť svoju koncentráciu. Mne sa to naozaj osvedčilo a zatiaľ si to udržiavam. Niekedy sa pošmyknem, ale podarí sa mi opätovne sa rekalibrovať. Akonáhle poľavím, cítim sa preťažená, v strese a rozpadáva sa mi deň. Krok za krokom, je to ako rehabilitácia mysle.

    Predtým ako začnem, varovanie: Niekedy si jednoducho musíš sadnúť s nepríjemným pocitom nudy, odporu alebo túžby.✔ Všimni si ho, pomenuj ho a predýchaj ho. („To len môj mozog hľadá dopamínový zásah. Prejde to.“)✔ Dovoľ si cítiť nepohodlie bez toho, aby si naň reagovala. Posilňuje to sebakontrolu ako sval!

    Ako prvá pomoc čo funguje, je zamestnať ruky – a tento tip používam aj pri svojich terapeutických klientoch – pletenie alebo čmáranie, alebo len písanie rukou, písanie denníka, alebo vyfarbovanie na 5 minút, aby som sa zbavila nepokojnej energie. Daj sa na rýchlo – upratovanie, vezmi metlu a skús neodletieť haha. Preprogramovať myseľ trvá, ale účinok detoxu pocítiš už hneď.

    Vieš čo ti prezradím? Ak strávim deň spôsobom, že vôbec nevidím mobil, cítim sa tak štastná. Neviem či si taký deň mala ale je to deň, keď som na niečo tak koncentrovaná, že mi je úplne jedno kde mám mobil a čo s ním je.

    a) IDENTIFIKUJ SVOJE ZLOzvyky

    Krok 1. Vezmi A4 papier. Predstav si svoj deň od rána a napíš si KEDY často používaš mobil a ČO na ňom robíš. Tu je vzor, ako som to urobila ja.

    Napríklad: Kedy: počas raňajok – Čo: čítam správy na Whatsapp, predpoveď počasia

    Krok 2: vezmi si zvýrazňovač a podčiarkni všetky činnosti v časti ČO – ktoré sú UŽITOČNÉ.

    Napríklad – Kedy: počas domácich prác – Čo: počúvam podcast

    Krok 3: Teraz ti zostane zvyšok nezvýraznených činností. Vyškrtnite čo najviac NEUŽITOČNÝCH činností napíš si, ČO budeš robiť namiesto nich.

    Príklad: Prišla som domov z práce – ČO – predtým: skrolujem siete – ČO – namiesto: prečítam si kapitolu z knihy, alebo si pustím hudbu a zavriem oči.

    Dôležité! Musíš mať náhradu NEUŽITOČNEJ činnosti za UŽITOČNÚ činnosť. Môže to byť niečo, čo si vždy chcela robiť a nemala si na to čas. Niečo produktívne, alebo niečo príjemné. Ber do úvahy ako sa cítiš v tom čase. Všeobecne, poobede a večer je myseľ unavená a potrebuje zdravý relax. Dať si tam hodinu čínštiny môže byť nereálne. Tieto aktivity je výborné dať si na ráno.


    Stanov si pevné časy na kontrolu správ

    Toto robia úspešní ľudia. Ako si sa už dozvedela, mozog stráca schopnosť koncentrácie, keď poskakuje ako splašená hus z jednej veci na druhú. Neustála kontrola mobilu je asi najhoršia vec, ktorú môžeme pre svoju myseľ urobiť. Poviem to na rovinu – nič sa nestane a nič ti neujde. Ak je niečo naozaj urgentné, ľudia zavolajú.

    Rozhodni sa, kedy budeš kontrolovať správy a e-maily, a drž sa toho čo najviac. Je nereálne, že to bude stopercentné zo dňa na deň, a máme rôzne dni, ale skús mať aspoň vedomé rána a postupne si pridaj výzvy.

    U mňa to funguje ideálne takto: ráno vstávam o piatej, ale mobil kontrolujem až o 7:00 – prvý check-in. Keďže sa živím písaním a terapiami, potrebujem sa hlboko sústrediť na prácu. Od 8:00 do 12:00 mobil nechcem vidieť. Chcem zabudnúť, že existuje. Tento článok píšem od rána a mobil mám v trezore.To je môj trik na fyzickú bariéru. Ďalší check-in mám o 12:30, potom o 15:00 (keď sa deti vracajú zo školy), ďalší o 17:00 a posledný o 21:00, keď ho dám na nabíjačku a späť do trezoru. Ak sa tohto režimu držím, mám skvelý deň a stihnem všetko, čo som si naplánovala.

    Vypnutie oznámení je no-brainer aka samozrejmosť. Žiť s neustálymi notifikáciami z telefónu je ako snažiť sa meditovať na diskotéke. Ako sa vôbec dá premýšľať, keď telefón každých päť sekúnd kričí o pozornosť? Je to pre mňa záhada. Nastav si radšej tiché notifikácie na obrazovku – takto rýchlo preskenuješ, kto písal a či je potrebné ihneď reagovať. Chceš vedieť, ako veľmi si závislá od svojho telefónu? Choď na prechádzku bez neho. Ak si skutočne užívaš pokoj a ticho, gratulujem! Oficiálne si jednorožec v tomto digitálnom veku 🙂

    Extra tipy nájdeš v článku o digitálnom detoxe.

    C) VYMAŽ

    Teraz prichádza nemilosrdná vypratávacia relácia. Odstráň z domovskej obrazovky všetky aplikácie, ktoré uvoľňujú dopamín – sociálne siete, hry, zabíjače času. Tvoj telefón by mal mať čistý, minimalistický vzhľad. Snaž sa vykonávať čo najviac činností na desktopovej verzii – je oveľa jednoduchšie neotvárať e-mail, keď je dostupný len na počítači. Ja mám takto nastavený svoj blogový e-mail a je to geniálne. Jednoducho nemôžem čítať vaše správy na cestách – prepáčte.

    D) VYSYP

    Namiesto bezcieľneho ťapkania na obrazovku si veď denník – vysyp si svoje myšlienky namiesto toho, aby si do hlavy napchala ešte viac šumu a obrazov. Písanie denníčka absolútne milujem a nemôžem sa nabažiť jeho výhod. Priprav si zápisník a pero a jednoducho píš – čokoľvek, čo potrebuješ zo svojej hlavy dostať von. Ja si zapisujem úlohy, myšlienky, nápady, pocity – všetko ide na papier. Funguje to ako kúzlo.

    Prečo práve pero a papier? Pretože to spomalí tok tvojich myšlienok. Pretože keď píšeš rukou, mozog spracováva informácie hlbšie. Keď píšeš rukou, si viac prítomná v procese. Pretože ručné písanie umožňuje voľnejší tok myšlienok. Na papieri môžeš kresliť, podčiarkovať, písať dookola alebo prepojiť nápady vizuálne. Ručným písaním sa myseľ upokojí. Písanie rukou vytvára silnejšie emocionálne spojenie s obsahom. Spojíš sa sama zo sebou a možno zistíš, čo skutočne chceš.

    Potrebuješ ešte viac dôvodov, prečo si viesť denník?

    close up photo of notebook with pen
    Píš. Vypíš sa. Papier znesie všetko.

    E) Extra bonus

    Kúp si klasický budík → prestaň sa prebúdzať na telefón. Ak je mobil to prvé, čo ráno vidíš, je to najväčší žrút sústredenia. Ja už celé mesiace vstávam každý deň o piatej ráno bez budíka, pretože moje telo je na to zvyknuté. Urobím si šálku čaju, píšem si denník a potom cvičím.

    Sama na sebe som sa presvedčila, že ak toto pravidlo poruším a pozriem sa na telefón o piatej ráno, moje ranné rutiny sa vždy rozpadnú. Je to ako digitálny heroín.

    Posledné myšlienky

    Naša pozornosť je dnes tá najcennejšia mena. Práve teraz ju vlastnia technologické spoločnosti a sociálne médiá.

    Neviem ako ty, ale ja odmietam, aby mi tieto žiariace obrazovky diktovali život. Čas strávený na mobile sa mi nikdy nevráti, cena je príliš vysoká.

    Toto nie je rýchla náprava, je to revolúcia. Revolúcia proti silám, ktoré vykrádajú našu pozornosť, našu radosť a náš potenciál.

    Chcem viac – viac sústredenia, viac spojenia, viac seba.

    A viem, že aj ty chceš. Tak to poďme urobiť spolu.

    Získajme späť našu myseľ, náš čas a naše životy, jeden uvedomelý moment za druhým. Ideš do toho?

    woman in blue tank top lying on hammock
    Konečne – pokoj!

    Filed Under: Čas, Digitálny detox, Myseľ, Nezaradené, Životný štýl Tagged With: dennik, digitálny detox, navyky, pozornosť, produktivita, uvedomelost, zurnal

    Povianočné zúčtovanie a novoročné plány na rok 2020

    16. januára 2020 publikovala Andrea Richardson 32 komentárov

    Ak chceš byť niekto, strácaš slobodu. „

    Hlásim sa po dlhšej pauze, ktorú som si predpísala zámerne. Nie je nič lepšie, ako vypnúť, aj keď som blogerka, a venovať sa niečomu inému než vyjadrovaniu svojich myšlienok. Snáď sa bez mojej nevýznamnej maličkosti svet či nebodaj Facebook nezrúti. Nuž a prežila som. Aj tie Vianoce. Počas môjho ničnerobenia som mala čas si trošku zhodnotiť, ako sa mi podarilo sviatky zvládnuť a pohútať, čo od novej dekády očakávam.

    Poďme rovno na sviatky.

    Vstať ráno o šiestej, aj keď nemusíš? Niekedy to stojí za to.

    Darčeky.

    Prvýkrát v histórii našej rodiny sme zvládli Vianoce bez vzájomného vymieňania darčekov. Už sa na nič asi nehráme a pomohlo nám aj to, že všetci žijeme ďaleko od seba. Zíde z očí, zíde z mysle riešiť veľké nákupy. Rodine sa uľavilo a všetkým sa to odrazilo na financiách. Darčeky dostali len deti a to opäť ako minulý rok len zopár. Vymenili sme si nejaké dary s mužom, všetko buď praktické veci či peniaze. Našlo sa aj zopár darov, ktoré sa kúpili na impulz – drahý manžel mi dal nové tenisky, ktoré sú síce pekné, ale naozaj som nové nepotrebovala (boli v zľave, čo dodať!) a dcéra si vyžobrala novú bábiku, ktorú si odložila do skrine a veľmi sa s ňou nehrá. Syn dostal skúter, a vôbec sa mu netešil, až kým sa po sviatkoch nenaučil na ňom jazdiť.

    Nuž, praktické veci nie sú vždy zdrojom radostných výkrikov detí pri vybaľovaní. Pred sviatkami sa mi pokazil Fitbit (po 4 rokoch denného používania), tak som dostala nový, a je to skutočne skvelá vecička, ktorá ma núti zdvihnúť si zadok zo stoličky každú hodinu, a monitoruje mi aj spánok aj pulz, aj počet krokov, ktorých by malo byť denne 10.000. Zatiaľ sa prekonávam aj vďaka tejto pomôcke.

    Záver: dá sa to, len sa treba s minimalistickými názormi stále opakovať ako papagáj. Nie je nutné veľa, ale dôležité je čo. Endorfíny po vybaľovaní darov trvajú 5 sekúnd, a diera v peňaženke celý január, takže píšem si kočírovať financie, a nenechať sa utrhnúť z reťaze. To sa nám podarilo. Môj muž sa musí naučiť nekupovať veci z lásky v zľave. Dávam si 8 bodov z 10. Ešte je čo vytuningovať.

    Toto ma potešilo. Vykvitol mi v záhrade kaktus.

    Stromček a dekorácie.

    Až do nejakého 21.decembra som sedela pokojná s vyloženými nohami. Kúpila som dve voňavé sviečky v akcii, a zavesili sme svetlá do okien, ktoré muž stále na noc vypínal a a potom sme ich už zabudli zapnúť. Náš dom bol najtemnejší v ulici, chacha. Chytila ma panika, že nemáme stromček a nasledovala doma búrlivá diskusia. Muž žiadny nechcel, a ja kvôli deťom aspoň nejakú halúzku. Sliedila som na burzách, ale pred sviatkami nikto nepredával ani len vysušenú vecheť. Nakoniec som podľahla materializmu a šla do obchodu dačo popozerať. Až mi bolo nevoľno. Myslím to vážne.

    Nasledoval totálny fail – neviem, či mi preskočilo, ale mali už len 3 výrazne zlacnené stromy za tú istú cenu, ale v troch rôznych veľkostiach, a tak ako v mekáči, vybrala som si ten XL, veď načo platiť to isté a dostať menej, však? V podstate mi úplne zlyhala pevná vôľa, a zvíťazila nákupná psychológia, takže si idem opäť prečítať knihu Psychológia peňazí od Arielyho ako povinné čítanie. Jediný bonus bol ten, že stromček už bol defacto ozdobený šiškami a červenými bobuľami, tak sme ho doma dozdobili len prírodnými dekoráciami. V podstate bol pekný, ale mala som z neho taký čudný pocit. Teraz nám po zložení zaberá polku hosťovskej kúpeľne. Nie je ho kam dať.

    Keď sa ti strom ledva zmestí do objektívu.

    Prišla som na to, že je to opäť len tlak kultúrnej tradície a výhovorka „kvôli deťom“. Spýtala som sa dcéry, čo by povedala na to, keby sme podľa našej novej tradície ekologicky žiadny strom nemali, alebo len tak symbolicky nejaký kus halúzkového umenia. Prekvapilo ma, že nenamietala a to má len 9 rokov.

    Záver: Rozhodla som sa prekonať strach už aj v mene matičky Zem. Pretože najťažsia časť na redukovaní je, že nie sme ochotní redukovať všetko. Zvyk je železná košeľa. Viem predstaviť sviatky len so sviečkou v okne bez tradičného stromčeka ovešaného ozdobami. Tak samozrejme, pokiaľ ich doma máme a používame roky, je to iné. My ako nomádska rodina musíme mať čo najmenej. Trepať sa cez pol sveta s dvojmetrovým stromom asi nie je riešenie. Naše deti môžu byť poslami novej ekologickejšej tradície, a oni to chápu. Rozmýšľam, aký by mala názor Greta a dávam si 4 body z 10. Stromček predáme a budúci rok sa polepšíme.

    Jedlo.

    Tu som spokojná. Tesne pred sviatkami sme mali úplne prázdnu chladničku a Štedrý večer sme strávili netradične – vonku na pláži. Obchody boli tu v SAE otvorené denne a jedli sme ako bežne. Nuž aj hladní sme boli ako bežne, žalúdok sa neroztiahol podľa kalendára. 24-ho ráno ma opäť chytila panika a narýchlo som spravila majonézový šalát, vypražila rybu a vybrala kapustnicu z mrazáku. Priznám sa, až na tú kapustnicu mi bolo po našom obede ťažko. Deckám kapusta vôbec nechutí a nakoniec som polku šaláta po sviatkoch vyhodila do koša. Mala som sa držať svojho.

    Angličania slávia až 25-ho slávnostným obedom a ten sme tiež absolvovali vonku. Vianočné pečivo mi dala kamoška a úplne nám stačilo pár kúskov k čaju. Objednala som vianočnú štólu z miestnej pekárne a inak som nič nevyvárala ani nevypekala. Musím sa priznať, že asi by som to nabližší rok nezopakovala dvakrát, nakoľko kvalita jedla bol priemerná, ale čo sa týka sladkého pečiva, bolo to akurát. Celé sviatky sme behali, bicyklovali a hýbali sa a vyhlo sa nám to klasické priberanie počas decembra.

    Záver: aj cez sviatky sa dá stravovať v normálnej miere. Až na ten vyhodený šalát si dávam 9 bodov z 10.

    Štedrý večer inak.

    Najväčšie pozitívum minimalistických Vianoc je oddych od všetkého. Neviem sa nabažiť počasia, teší ma byť konečne vonku na vzduchu, teší ma, že sa nemusíme ráno nikam ponáhľať, že nemusíme nič robiť, že sú prázdne cesty. To je luxus! Veď kedy ak nie počas sviatkov máme čas na všetko: cvičiť, hýbať sa, čítať, venovať sa nejakému hobby, nabrať energiu, a napriek tomu mnohí čakajú na január. Práve kvôli pekelne horúcemu počasiu v lete som každý deň vstávala s vďačnosťou za skvelé počasie. Často sme veľmi skoro vstávali a šli na výlety do púšte a všade kde sa dalo, sme hľadali prírodu.

    Objavili sme stáda plameniakov, ktoré v SAE zimujú.
    Cez deň je možné konečne aj bicyklovať!
    Tam niekde je prírodné jazero v púšti, len škoda tých odpadkov po ľuďoch, čo tu kempujú :/

    Čo by som zmenila je ešte menej internetu, aj keď sú na ňom zaujímavé blogy a články a informácie. Pokúšam sa zredukovať informácie v hlave. Zvažujem, že sa na sviatky bude vypínať wifi. Prečítala som menej fyzických kníh ako som chcela a nedostala som sa k istým veciam preto, lebo som preferovala obrazovku pred papierom. Psychické skóre: 9/10, oddýchli sme si skvele.

    Počas Vianoc k nám prišla zatúlaná mačka.

    Aké mám plány na 2020?

    Priznám sa, žiadne predsavzatia si už nedávam. Naposledy som si ich dala len ako žart – pribrať 20 kíl, začať fajčiť, jesť sladkosti, prokrastinovať. Nič z toho sa mi nepodarilo, takže konečne úspech, haha. Som presvedčená, že ak chceme niečo zmeniť, ten správny čas je práve teraz, a nie od pondelka, ani od prvého januára a práve preto neuznávam u seba ani žiadne vianočné prežieranie a povianočné ošiale vo fitku. Ak stretnem niekoho, kto sa riadi predsavzatiami aj koncom marca, zjem asi záchodovú kefu:)

    Priorita tohto roku je pre mňa osobne digitálny minimalizmus.

    Dospela som k názoru, že neporiadok v hlave je oveľa akútnejší problém, ako preplnené šatníky, i keď všetko zo všetkým súvisí. V domácnosti už skoro nič nepotrebné nemáme, a možno tento rok ešte niečo popredávam (vrátane stromčeka 🙂 V decembri som prerieďovala šatníky detí a spravila som si upratovacie očistné seansy.

    V decembri som „chytala“ východy a západy slnka.

    Digitálne upratovanie som však trochu začala už minulý rok.

    1. Opustila som Whatsapp skupiny týkajúce sa školy, kde si mamičky až príliš často skákali virtuálne do vlasov a riešili, kde sa stratila koho ponožka. Četovanie považujem sa psychicky únavné, a všímam si, že potrebujem čoraz viac času, aby som sa z takýchto digitálnych konverzácií regenerovala. Úprimne, najradšej by som z neho odišla úplne, ale teraz už komunikujem aspoň selektívne. Som istým spôsobom nútená používať môj starý smartfón, aj keď na ňom skoro nič nemám, čety sú žrúti času. Tu totiž nikto neposiela sms-ky, biznisy fungujú všetky na Whatsappe a bez smartfónu nevybavím v krajine nič. Všetko, ale úplne všetko je v aplikáciách a som v pasci, musím ich používať.
    2. V rámci menej vedieť je viac som výrazne zredukovala čítanie časopisov a správ, dnes už len selektívne sledujem newslettre Denníka N (čistá domáca kriminálka) a lokálne noviny v SAE TheNational, ktoré ponúkajú zaujímavý pohľad na súčasnú svetovú situáciu. Chcem byť informovaná, ale nie za cenu obsesívneho čítania všetkého čo je na nete. Je nesmierne dôležité vybrať si nezávislý kvalitný zdroj správ, a to aj práve preto, čo sa deje.
    3. Vymazala som si tisícky e-mailov a spravila si nový bezpečnejší e-mail, na ktorý chcem postupne konvertovať. Nie je to ľahké, poviem vám. To, ako je všetko poprepájané so sociálnymi sieťami a Gmailom je hrozivé. Tento rok idem nato.
    4. Asi najlepším rozhodnutím roka bol odchod z Instagramu, skutočne sa mi veľmi uľavilo. Už by ma ani nenapadlo len tak bezcieľne surfovať na apke fotky, prijímať všetky tie záblesky informácí z neho a považovať to za relax. Dnes mi to pripadá absurdné a pritom som to bežne robila. Tu skutočne platí, čo srdce nevidí, to ho nebolí, do písmena a do bodky.

    Tento rok chcem pracovať na upratovaní v online priestore, a to z hľadiska zabezpečenia (používanie menežérov hesiel, odchod z Gmailu a prechod na ProtonMail), úplný odchod zo sociálnych médií vrátane účtu blogu na Facebooku (nové dôvody podrobne vysvetlím v ďaľšom článku) a zredukovanie používania internetu na minimum. Pohrávam sa s myšlienkou na internet free days. Uvedomila som si, že úspech v online svete v podobe lajkov ani štatistík pre mňa nakoniec nie je vôbec dôležitý.

    Tam, kde nie je wifi! Aj v prázdnote je krása.

    Konzumovanie informácií je totiž tiež len konzum a som skutočne preťažená, chcem von. Príliv fyzických vecí som sa už naučila zastaviť, ale tie digitálne, na tie potrebujem nové zbrane. Niekedy mi to príde až vtipné, ale skutočne ma v poslednom čase teší hladkať mačku a kŕmiť vtáky v záhrade, a len tak na nich pozerať („Mame preskočilo, už pol hodinu kuká na vrabce..“).

    Rada by som sa tento rok naučila nejakú zručnosť (látkové šitie), pracovala na rôznych projektoch s deťmi viac s rukami a vrátila sa pravidelne ku kresleniu. Chcem večery tráviť tak ako cez sviatky – s kresle, s vyloženými nohami, uprataná kuchyňa, čaj v ruke. Žiadne dorábanie článkov, čítanie na nete, odpovedanie na maily.

    Počas sviatkov sme si s bratom v kuchyni kreslili a už som zabudla na ten úžasný pocit, v akej bezstarostnej zóne sa nachádzam, keď sa koncentrujem pri práci s rukami. Cítim sa tak oddýchnutá, ako nikdy. Čo sa týka blogu, radšej by som viac pracovala na fyzických knihách, ako chrlila blogy a podcasty každý týždeň či dva. Som presvedčená, že z hlbšieho koncentrovaného písania by som mala oveľa väčšiu radosť a uspokojenie. Neznamená to však, že prestanem blog písať, skôr si dávam povolenie písať len vtedy, keď mám pocit, že mám čo povedať.

    Na záver môjho prvého blogu ti prajem skvelý rok 2020 a ďakujem za to, že v prebytku infomácií čítaš práve ten môj ♡. Andrea


    P.S: Budem rada, ak mi napíšeš, aké sú tvoje posviatočné úvahy – čo by si spravila inak a aké sú tie tvoje priority na rok 2020? Teším sa!


    Filed Under: Digitálny detox, Nezaradené

    Naplnený život nie je preplnený diár

    25. októbra 2019 publikovala Andrea Richardson 9 komentárov

    Nič nie je väčšou stratou času, ako robiť zbytočnosti efektívne .” Peter Drucker

    Je začiatok roka a držím v ruke voňavý diár, drahé pero a neónový zvýrazňovač. Ide sa plánovať a poriadne.

    Tento rok to prevalcujem!

    Len pre ilustráciu, toto sú všetky moje kalendáre, diáre, žurnále, noťasy a zápisníky, ktoré som si za posledné roky nakúpila, aby som si lepšie „zorganizovala“ deň a viac postíhala.

    Čo majú spoločné? Všetky sú poloprázdne!

    Maximalizmus pre minimalistku.

    Prvého januára (no dobre, stačí druhého, alebo ešte lepšie po Troch Kráľoch) som namotivovaná ako natlakovaná sódovka – schudnúť 10 kíl, cvičiť jogu, naučiť sa po čínsky, začať meditovať, vypratať si byt, napísať historickú trilógiu, vymyslieť tabletku proti lenivosti, ohúriť moje obecenstvo s vypeckovanou prezentáciou, zdolať štvrťrok s novým projektom.

    Bolí ma ruka z vyfarbovania grandióznej mapy budúcnosti a lámem si hlavu, kde sa vidím o päť rokov. Dúfam, že sa svetlej päťročnice dožijem a neprejde ma trolejbus. Je niečo zlé na dnešku?

    Vykuknú prvé snežienky a popísané stránky v plánovači rednú. S topiacim sa snehom sa roztápajú aj všetky moje odhodlania, a pri pohľade na preplnené stránky diára potrebujem dvojitú dávku brufenu.

    Vyťahujem bielu zástavu a vzdávam sa. Kto má čas na komplikované plánovanie, keď sa musím starať o dve malé deti, biznis, domácnosť aj o seba?

    Ďalší nevyužitý diár končí v koši a s ním aj písomný dôkaz toho, že som sa opäť o niečo pokúsila a zase zlyhala.

    Si presne tam, kde máš teraz byť.

    Nemaj mi za zlé, pre mnohých ľudí plánovače fungujú skvelo, ale na mňa nie. Asi preto, lebo som sériová prokrastinátorka najsilnejšieho kalibru. 

    Prokrastinátorstvo je druh životnej výchylky. Celý deň robíš veľmi efektívne nepodstatné veci. Umyješ okná, presadíš kvety, ostriháš si nechty, spravíš si piatu kávu, upečieš koláč, vyvenčíš susedovho psa a až POTOM si sadneš na zadok a začneš robiť to, čo naozaj treba.

    Joj, a ten pocit viny! Zoznam vecí na vybavenie sa síce scvrkol, celý deň lietaš ako včielka Maja, ale v oblasti duševného, fyzického či profesionálneho uspokojenia sa črtá veľká prázdna tučná nula.

    Dívam sa na kopu opustených pomocníkov a pátram po príčine straty „motivácie“ to s nimi ťahať až do decembra.

    Luxusný denník s bielymi stranami ma ľaká. Držím atramentové pero nad prázdnou stranou a cítim tlak napísať niečo múdre, niečo, čo stojí za to, hodné aspoň Shakespeara. Vysolila som za neho kopu peňazí, tak si nebudem do neho len tak ledabolo čmárať, všakže? Dnes už viem, že používať denne naše krásne veci je minimalistická povinnosť.

    Rob, čo môžeš, s tým čo máš, tam kde si.

    Motivačný žurnál bol nakoniec pre mňa príliš komplikovaný – nechce sa mi do minúty plánovať si veľmi vzdialenú budúcnosť a takisto ma stresujú prázdne datované strany. Často neviem, čo chcem a z veľkých cieľov mám strach. Radšej pomaličky a postupne. Ono sa to vykryštalizuje, nie?

    Fitness diár ma nútil vidieť každý deň ako vzorec premenený na tabuľky, čísla, odopieranie, kalórie, kilogramy, centimetre. 

    Z plánovacieho žurnálu sa mi ježia chlpy na tele a stresuje ma len pohľad na vlniaci sa “To Do List”. Čím viac som sa snažila stihnúť, tým menej sa mi to darilo poriadne a nakoniec som nespravila NIČ.

    Suma sumárum – potrebujem jednoduchosť. Minimalizmus doma a minimalizmus aj v plánovaní dňa.

    Keď neplytváme časom, máme ho každý dosť.

    Existuje len jeden systém, ktorý na mňa zaberá a systémom pokus omyl je to asi jediný liek na moje prokrastinátorstvo.

    1.Spravím len jednu vec, ktorá je dôležitá a spravím ju hneď ako prvú.

    Nedotknem sa ničoho iného, kým nemám za sebou aspoň časť dôležitej veci za sebou. Nuž, a ak v ten deň už nič iné nestihnem, som so sebou aj tak spokojná. Zaplavia ma endorfíny a zrazu ide celý deň ako po masle. Valcujem deň.

    Dôležitá vec sa týka TEBA, tvojich vlastných potrieb a cieľov. Je to niečo, po čom piští tvoja duša, čo má pre teba vysokú hodnotu, niečo čo ti dá veľké uspokojenie. Nie je to nič, čo chce po tebe rodina, manžel, šéf.

    Áno, sú veci, ktoré musíš spraviť, ale tie spravíš až POTOM, keď dokončíš dôležitú vec. Aj keby si kvôli tej dôležitej veci mala vstávať o piatej. Chápeš ten rozdiel?

    2. Naplánujem si pohyb.

    Cvičenie musí byť jednoduché ako facka. Naplánujem si kedy a ako, nič viac…. a nie preto, aby som vyzerala ako modelka, ale z úcty a rešpektu k sebe. Idem sa prejsť. Zaplávam si. Zacvičím si pilates. Vyjdem pešo po schodoch. Viem, že keď sa pravidelne hýbem a dávam si pozor na to, aby som nehádzala do seba smeti, kilá aj centimetre idú dole. Nepotrebujem sa vážiť, ani diétovať, ani komplikovane nič zapisovať. Stačí si spraviť krížik do štvorčekového zápisníka.

    3. Vypnem počítač a telefón.

    Už ráno sa rozhodnem kedy a stlačím OFF. Niekedy aj celý deň, víkend alebo týždeň. Najlepšia regeneračná kúra na svete – výsledkom je pokoj v mysli a jasno v hlave.

    4. Vysypem si myseľ na papier.

    Často ma napadne čo musím vybaviť alebo niečo, čo nechcem, aby som zabudla. Veľmi sa mi uľaví, keď si to rýchlo napíšem do zápisníka, a nemusím túto myšlienku už držať v hlave. Neskôr sa k zápisu vrátim a vyčiarknem, keď už nie je aktuálna.

    5. Praktizujem silu vďačnosti.

    A mám pocit, že mi niečo chýba, stačí si pripomenúť, to čo mám a hneď ma to prejde. Pitná voda, klíma v aute, jedlo v chladničke. Som bohatá žena 🙂

    6. Plánujem tak, aby som nepotrebovala diár.

    Zistila som, že keď nemám preplnené dni, všetko si viac menej pamätám z hlavy a úplne mi stačí krátka kontrola e-mailu alebo poznámky na papieri, kedy presne mám kde byť. Ráno si len rýchlo prebehnem v hlave, čo ma čaká. Keď začnem zabúdať, je to znamenie na stopku – je nutné zosekať si činnosti. Pamäť je môj indikátor, kedy mám naložené priveľa. Na plánovanie celého roka – prázdniny, dovolenky, dôležité dátumy – mi úplne stačí malá barlička, a volám to vizuálna mapa:

    Konečne diár, ktorý funguje.

    Ak sa držím môjho systému, deň funguje jednoducho, ale efektívne – darí sa mi pohnúť sa v svojich plánoch ďalej, pravidelne sa hýbem, nesurfujem priveľa na nete, pridávam si do života výzvy bez pocitu preťaženia a chodím spávať spokojná.

    Väčšina mini činností, ktoré musím urobiť je vlastne zbytočná. Všimla som si, že keď niečo nepodstatné odignorujem, vyrieši sa to samo. Mala si už problém, nad ktorým si sa zbytočne zožierala, a ono sa to potom samo nejako spravilo? Funguje to.

    Čomu nevenujeme pozornosť, to stráca na dôležitosti a sile.

    Namiesto diáru som si začala zapisovať podľa overeného systému do obyčajného štvorčekového zápisníka, nakoľko som nič podobné nenašla. A tak skrsol nápad vymyslieť si svoj vlastný denník, taký …. minimalistický:)

    Čo ak má niekto podobný problém ako ja, a tiež si nevie nájsť ten svoj plánovač, ktorý funguje?

    Minimalistický denník je hotový a vznikol aj vďaka tomu, že som si vysypala myseľ do obyčajného štvorčekového zápisníčka a denne robila to, čo je pre mňa dôležité. Moja radosť z neho je nesmierna!

    Ak si hľadáš ten svoj, môžno práve minimalistický denník je pre teba. A nič ma nepoteší viac, ak ho vypíšeš až dokonca a spravíš niečo pre SEBA♥


    Minimalistický denník práve vyšiel 1vo vydavateľstve Motýľ na 230 stranách v pevnej väzbe.

    Viac informácii a možnosť si ho objednať nájdeš na stránke Minimalistický denník.

    Kúpou priamo odo mňa podporuješ fungovanie tohto blogu, za čo ti patrí srdečná vďaka ♥)♥)♥)Andrea


    Filed Under: Čas, Digitálny detox, Organizácia, Životný štýl

    Manuál na prežitie: 100 dní bez Facebooku

    10. augusta 2019 publikovala Andrea Richardson 28 komentárov

    „Facebook je ako chladnička, keď sa nudíš, chodíš ju každých 5 minút kontrolovať, či v nej niečo nie je.“

    Začiatkom roka som si deaktivovala Facebook na 100 dní a výsledky sú zaujímavé.

    Na Facebooku oslavujem 10 ročné výročie a za ten čas sa stal súčasťou môjho každodenného rituálu – skontrolovať Facebook. A koho nepoteší dopamín z lajkov, komentárov a možnosť zdieľať zaujímavé fotky z úžasných dovoleniek? Aha, máme sa super!

    Po spustení môjho blogu som pridala k súkromnému účtu aj ten na biznis a zistila som, že na ňom trávim viac a viac času. Kontrolovala som si účet niekoľkokrát za hodinu: Na počítači. Na mobile. Na tablete. Počas čakania na výťah. V pauzách medzi prácou. V obchode. Na záchode. Na pieskovisku.

    Veď je to normálne. Robili to predsa všetci okolo mňa.

    Zistila som, že Facebook vlastne neznášam.

    Niečo v podvedomí mi vravelo, že to nie je v poriadku. Naša sľubná romanca skrachovala a mala som chuť rebelovať.

    Časť môjho vnútorného konfliktu súvisel aj s túžbou žiť minimalisticky, viac v prítomnosti, bez sústavných podnetov zo sociálnych sietí.

    Cítila som sa ako v lepkavej pasci, akoby ma nejaká vyššia sila kontrolovala, a ja som nemala na výber. Začala som testovať spôsob, ako prestať.

    Vypadol Facebook, tak som si išla do obývačky pokecať s rodinou a zistila som, že sú to celkom milí ľudia:)

    Nečudujem sa, že Facebook volajú “moderná fajčiarska prestávka”.

    Sme uštvaní a vystresovaní zo šéfa, z roboty, z detí, a potrebujeme sa uvoľniť. Chceme niečo instatné a zábavné, po ruke. Sociálne siete väčšinou používame, aby sme si oddýchli.

    90 percent informácií, ktoré som prijímala z Facebooku boli však pre môj život úplne nepodstatné .

    Nezaujímalo ma 258 fotografií bezdetnej kamošky zo strednej, ako surfuje v v Kalifornii, ani politické výlevy o stave nášho parlamentu susedky z tretieho poschodia, a už vôbec nie pozvania na hranie Bubble Safari od znudeného bratranca, ktorý prežíva krízu v práci.

    Chcela som sa odpojiť úplne, a poriadne.

    Prenasledoval ma však strach – čo ak prídem o dôležité informácie? Čo ak mi ujde nejaká príležitosť? Čo ak blog nepôjde tak ako chcem a stratím čitateľov? Chcela som prekonať tento hlúpy pocit strachu, ako by išlo naozaj o niečo vážne a dokázať si, že je to len v mojej hlave.

    Dočasne zavreté pre duchovnú obnovu.

    Naordinovala som si digitálny detox od sociálnych sietí a deaktivovala si účty na Instagrame a Facebooku. Vytvorila som si prázdny účet bez priateľov, ktorý používam ako administrátorský účet na spravovanie blogovej stránky (keďže inak to zatiaľ podľa FB pravidiel nejde- pozn.aut).

    Dala som si pauzu od zdieľania článkov na stránke Som Minimalistka, aby som zistila, či je možné písať blog a získavať nových čitateľov aj bez prítomnosti na Facebooku.

    Aj tak sa dá 🙂

    Výsledky?

    Vydržala som vyše 100 dní, a vydržala by som dlhšie nebyť sťahovania do zahraničia a problémov s pripojením na blog.

    Skúsenosť s digitálnou pauzou by som rozdelila na dve časti – Facebook ako privátny účet a Facebook ako stránka na biznis.


    Súkromný účet:

    Prázdnejšia hlava, produktívna práca pri počítači, úprimné a zaujímavé rozhovory s ľudmi, o ktorých som skutočne netušila, čo majú “nové”, menej úzkosti a negatívnych myšlienok a najmä: OVEĽA VIAC ČASU.

    Pauza od sietí mi umožnila dať si priestor na sebaspoznávanie.

    Uvedomila som si, akú veľkú rolu v mojom živote hralo hľadanie uznania od druhých ľudí vo forme lajkov, srdiečok a komentárov.

    Bez sociálnych sietí som sa musela naučiť byť spokojná sama sebou aj bez úspešných statusov a zdieľaní.

    Ešte nedávno by ma nepríjemný komentár či málo lajkov trošku rozhodilo. Dnes je mi to už úplne jedno. Odnaučila som sa čokoľvek od sociálnych sietí očakávať.

    Beriem ich ako prostriedok k propagácii toho, čo píšem.

    Najpozitívnejšia vec na detoxe od Facebooku je (pre mňa osobne) zvýšená produktivita. Odkedy na ňom „nie som“, mám čas na to, čo som nestíhala.

    Detox odporúčam všetkým vystresovaným sťažovateľom na život, ktorí nič nezvládajú. Samozrejme okrem okamžitého odpisovania a komentovania na sieťach v akúkoľvek nočnú či dennú hodinu.

    Páči sa mi. Nepáči sa mi. Prestaň zabíjať čas.

    Ak máš čas byť na Facebooku, stíhaš! Všetko.

    Detox som na istý čas porušila, aby som obnovila kontakty s ľudmi kvôli sťahovaniu, ale stačil týždeň, a už som sa pristihla, že surfujem častejšie, bez dôvodu, opäť kompulzívne.

    Súkromný účet som si opäť deaktivovala a už sa k nemu vrátiť neplánujem. 100 dňová pauza sa predlžuje na neurčito.


    Ako sa ale darilo moje fanúšikovskej stránke? Výsledky sú menej očarujúce.

    Pozitívom detoxu bolo mať takpovediac o „jednu starosť menej“. Nemusím rozmýšľať čo publikujem, koľko mám lajkov, nemusím sledovať komentáre, mám viac času na iné kreatívne nápady.

    Negatívom je však pomerne veľký pokles príjmov a určite menej čitateľov. Keď si porovnám štatistiky, Facebook stále predstavuje pre môj blog (zatiaľ) príliš veľký podiel nových prístupov.

    Vyťahujem bielu zástavu a priznávam, že neexistuje lepší a lacnejší spôsob oslovenia obrovského publika ako je marketing cez Facebook.

    Nie je to jediný spôsob, ale je to momentálne najjednoduchší spôsob s rýchlymi výsledkami.

    Promovaný post za 10 Eur mi umožní prežiť do ďalšieho mesiaca a má väčší efekt, ako všetky články, pracné SEO a iné aktivity dokopy. Na istý čas sa vzdávam a priznávam, že ak chcem mať aký taký úspech ako blogerka, nemôžem nebyť aspoň na jednej sociálnej sieti.

    Vypnem sa lebo sa nudím, zapnem sa lebo sa nudím.

    Zhrnutie:

    Facebook nie je problém, ale to ako som ho využívala bol problém.

    Detox ma naučil, že závislosť na sieťach je reálna, ale ešte stále mám plne pod kontrolou prečo na ňom vysedávam a čo na ňom robím.

    Moja digitálna identita sa rozplynula a dnes už nie som človek, ktorý ráno vstáva s rozlepenými očami k tomu, koľko mám nových lajkov.

    Skontrolovať si Facebook a nechať sa vcucnúť do čítania newsfeedu je jednoduchšie ako siahnuť po ceruzke, po krížovke, alebo ísť na prechádzku, či si pustiť hudbu.

    Len si to skús, stačí trošku bdelej prítomnosti – spýtaj sa každýkrát, čo klikneš na Facebook: „Prečo sem práve idem a čo by som mohla namiesto tohto nezmyselného klikania robiť?“

    Facebook vie byť dobrý sluha ale aj veľmi zlý pán.

    „Obrazovky nás robia pasívnymi. Rozbi ju a nájdi si namiesto nej pero a papier.“ Tom Hodgkinson

    Musíš si však sakramentsky dobre zvážiť, čo presne na ňom robíš.

    Facebook môže byť nástroj na prokrastináciu a zabíjanie času aktivitami s nulovou návratnosťou.

    Facebook (a akékoľvek sociálne médium) vie byť však aj nástroj ku pracovnej a kreatívnej slobode – na vytvorenie života, aký chcem ja v súlade s materstvom, domácnosťou a mojimi potrebami.

    Facebook je užitočným nástrojom na zdieľanie posolstva, ktoré je pre mňa dôležité a ak chcem motivovať iných ľudí ku zmene, môžem to spraviť takto, aj keď mi je to „proti srsti“. (Nič v zlom, marketing cez Facebook ma baví asi ako vypisovanie daňového priznania a ak si raz môžem dovoliť niekoho naň zaplatiť, neváham ani minútu)

    Nie je to jediná cesta, ale zatiaľ je efektívna. Až príliš veľa ľudí trávi čas na sociálnych sieťach. Ak ich chcem „pretlačiť“ na druhú stranu, musím ich nájsť tam, kde hľadajú „oddych“ a informácie.

    Nechceš sa deaktivovať?

    “Si tým, koho sleduješ. Tak ako si opatrná pri výbere priateľov, buď opatrná komu venuješ pozornosť na sociálnych médiách” Asmaa Dokmak

    Skús si aspoň zredukovať účet presne tak, ako by si vypratávala doma: pretriediť priateľov, zrušiť sledovanie firiem firiem a stránok a skoro „nič v príbehoch nemať“.

    Ak je účet príliš preplnený, deaktivuj si ho a sprav si nový čerstvý a buď v kontakte s pár ľudmi, ktorí naozaj pre teba niečo znamenajú.

    Načo je dobrý informačný chaos? Vydrž pár týždňov a potom skoč z pomyselného mosta a deaktivuj sa aspoň na 21 dní. Pozoruj, čo sa stane.

    Nič mi neujde.

    Sociálne siete ako ich mám teraz.

    Facebook je platforma pre blog – zdieľanie toho čo píšem, čo ma inšpiruje a s čím sa stotožňujem.

    Predtým, ako niečo publikujem, spýtam sa otázku: PREČO.

    Ak ma na ňom nič neinšpiruje, ak sa nič nenaučím, ak si nenájdem hodnotný kontakt, ak sa len tak nezasmejem – používam ho zle.

    Pokiaľ na Facebooku bude surfovať vačšina mojich potencionálnych čitateľov, nemá zmysel sedieť v kúte a dotovať si blog z vlastných zdrojov. Tí skalní vedia, kde si ma nájdu aj bez sociálnych sietí.

    Nuž, a ak chcem relax, pozerám sa z okna. Tie sú všade a zadarmo.  Najnovšie pozerám po večeroch na našeho škrečka v sklenenom akváriu, ako si vŕta tunely.

    Detox mi ukázal, že nepotrebujem na vypnutie sociálne médiá.

    Poznáš so základnej školy?

    Takže: ak čítaš tento článok vďaka Facebooku, funguje to! Nič ma však neteší viac, ak si ma nový čitateľ nájde tzv.organicky. Ale vážim si každého jedného tak či tak.

    Vyskúšala by si dlhodobý detox aj ty? Odporúčam.

    Ide o výbornú psychohygienu s okamžitými účinkami a zadarmo. Digitálna dovolenka vie osviežiť skoro ako dovolenka na Bahamách.

    Už len pocit, aké to bude prvé dni bez Facebooku „čudné“ je výborné znamenie, že to funguje. Prekvapilo ma, ako rýchlo som si odvykla, a ak sa to podarilo mne, podarí sa to aj tebe.

    Čo ak nový trend bude čoskoro nebyť na Facebooku? Možno si začnem čitateľov hľadať v kaviarňach a na ulici 🙂


    Skúsila si aj ty pauzu od sociálnych médií a aký bol výsledok? Ako a prečo na nich tráviš čas? Myslíš, že závislosť od sietí je reálna?

    Zaujíma to mňa a určite aj ďalších ľudí. Napíš mi preto do komentárov priamo na blogu (nech sa nestratia na Facebookovom cintoríne:)


    P.s. Prihlás sa na môj newsletter a dozvieš sa všetko čo mám nové aj bez Facebooku. Ako poďakovanie ti pošlem Rýchlokurz vypratávania pre začínajúceho minimalistu.



    Filed Under: Digitálny detox, Myseľ, Životný štýl

    Ako mať svoj čas pod kontrolou

    30. júla 2019 publikovala Andrea Richardson 9 komentárov

    „K minimalistickému domovu patrí nielen úspešne vyprataná fungujúca domácnosť, ale najmä zmena postoja, ako doma funguješ.“


    Tento článok je úryvok z knihy Minimalistický domov. (upravené pre blog)

    Chcela by som sa s tebou podeliť o moju veľmi osobnú skúsenosť.                                                            

    Minimalistický životný štýl mi zjednodušil nielen domácnosť, ale aj pohľad na seba. Počas vypratávacích seansí som mala šancu prehodnotiť, ako som žila. Akonáhle si okolo seba totiž vypraceš priestor, umožníš konečne vidieť aj do svojho vnútra. A presne toto sa stalo mne.

    Vysvetlím to v nasledujúcich riadkoch a budem veľmi úprimná, aj keď mi to nie je vôbec príjemné. Myslím si ale, že je to dôležité. 

    Predtým, ako som sa stala mamou, som bola veľmi produktívna žena, ktorá nemala problém skoro vstať, byť nesmierne efektívna, úspešná, plná nápadov a pevnej vôle.

    Všetko bolo o mne a ja som si kontrolovala čas, ako som chcela.

    Načo som bola asi najviac hrdá, boli moje úspešné rána. Vstávala som veľmi skoro a už o šiestej ráno ešte pred prácou som dvíhala činky vo fitnescentre.

    Po narodení mojich dvoch detí sa však z týchto nabitých super rán stal môj úhlavný nepriateľ.

    Veľmi ilustračné foto čias veľmi dávnych a pravekých :)))))

    Prvých pár rokov som to akceptovala a predstavovala si, aké by to bolo skvelé začať deň a nejako sa (seba)realizovať. Mala som veľké plány, ako si popri detičkách na materskej budem konečne užívať svoje koníčky a plniť sny.

    Ako ale mesiace ubiehali, pomaly som to vzdávala, a namiesto žitia som prežívala. Vravela som si a vraveli mi to vlastne všetci, že s deťmi to už jednoducho nejde.

    Moja vlastná myseľ ma porazila. Môj životný priestor mi nepomáhal.

    Ak máš aj ty ešte malé deti, určite to poznáš. Po dlhom náročnom dni ich konečne šupneš do postele, je pred tebou sladký večer, keď si konečne sama sebe paňou a môžeš si aspoň trochu oddýchnuť a robiť, čo chceš.

    U mňa to väčšinou dopadlo tak, že všetky predsavzatia konečne sa venovať mojím vlastným projektom sa nekonali. Pevná vôľa mala svoje limity a radšej som si sadla pred telku, často aj s pohárom vína, a pozerala môj obľúbený seriál. V lepšom prípade som čítala knihu a v horšom surfovala po Instagrame.

    Maximalistka v sieti.

    Nevedela som prestať a dať tejto neproduktívnej chvíli zbohom.

    Poznáš ten pocit, keď nevieš prestať otáčať strany, či klikať na stránky, alebo si povieš ešte jedna časť seriálu a tresk – odbíja polnoc? Vtedy sa prinútim ako tak odplaziť do postele, z posledných síl sa odlíčim a umyjem si zuby. Som polomŕtva, ale ospravedlňujem samu seba, že som si po tej šichte s deťmi a v domácnosti zaslúžila aspoň trochu relaxu.

    Čaká ma ráno a s ním nová smena a realita.

    Neporiadok v dome a neporiadok v hlave, celý chaos vyjadroval presne túto scénu. 

    Skoro nikdy som večer nič užitočné alebo produktívne pre seba nespravila, aj keď som chcela – zacvičiť si, napustiť si vaňu a konečne vyskúšať tú masku na tvár, napísať kamarátke e-mail. Ráno som za túto zábavu pekne zaplatila. Nevyspatej mi trvalo dobrú polhodinu, kým som sa litrom kávy sfunkčnila na rozmýšľanie.

    Každé ráno som vstávala až vtedy, keď ma zobudili deti alebo som nemala na výber. 

    Vstávala som kvôli nim a nie pre ne.

    Celý deň som fungovala len preto, lebo som musela.

    Nechcelo sa mi a deň po dni sa mi nechcelo ešte viac.

    Mala som ideálne podmienky byť šťastná: bývali sme v krásnom dome, mohli sme si dopriať, čo sme chceli, mala som luxus byť s deťmi doma a pracovať na vlastných projektoch, no napriek tomu som nebola šťastná žena.

    Neužívala som si materstvo tak, ako som si predstavovala. 

    Ťažko sa mi to píše, ale je to pravda. Neznášala som starať sa o domácnosť a prakticky mi z toho šibalo.

    Upratovala som, len keď som musela, alebo som si najala niekoho, aby som nemusela. Žehlila som, len keď sme si už nemali čo obliecť. Varila som, len keď som mala náladu, a snažila som sa kuchyni vyhnúť napriek tomu, že som bola kedysi vášnivá kuchárka.

    Každodenný stereotyp ma ubil do katatonického stavu úplnej apatie.

    Fungovala som na autopilotovi, a keď sme k tomu pridali hory vecí, ktoré som kupovala alebo prekračovala a dvíhala zo zeme, už teraz viem, že som sa dostala do miernej formy depresie. Mala som plné zuby vecí, prebytku, veľkého domu a mojej neschopnosti všetko zvládnuť. Nebola som pre svoju rodinu prítomná srdcom. Bola som plná vzdoru.

    Všetko, čo ti zaberá priestor, ti berie aj drahocenný čas.

    Potrebovala som zmeniť postoj. Začala som vyhadzovať a deň po dni som sa cítila lepšie. Zrazu som si začala viac rozumieť.

    Chcem poznamenať, že sú isté obdobia, keď to proste takto vyzerá – deti sú dlhodobo choré, prídeš z pôrodnice, máš mesačné bábätko a si rada, že si rada. Prvý rok s malým dieťaťom alebo aj s dvomi dá zabrať: deti nespia, často sa budia, musíš ich kŕmiť každé tri hodiny, prežívaš, ako sa dá.

    Moje deti boli v tomto čase už väčšie, už som neprebaľovala, už som ich nedojčila, už spali relatívne dobre celú noc a ja som sa stále ľutovala, akoby som bola v tom špeciálnom období, keď to treba vydržať a bude lepšie. 

    Mala som dosť nielen mojej domácnosti, ale aj seba. Už ma nebavilo byť martýrkou len preto, že som matka dvoch malých detí a že život s deťmi taký je. Chcela som si dokázať, že viem byť aj žena aj matka a nemusím čakať roky, kým sa môžem realizovať.

    Musela som prevziať kontrolu nad svojím dňom. Niekde som čítala, ako fungujú úspešní ľudia. Chodia včas spať a vstávajú skoro. Ak dokáže beznohý muž zabehnúť maratón, dokážem aj ja zvíťaziť nad svojou „lenivosťou“? Chcela som byť ako oni.

    Spomenula som si na ten pocit, ako som sa skvele cítila, keď som ráno chodievala pred prácou cvičiť. Ako inak vyzeral môj deň, keď som mu udala úspešný tón. Už som to kedysi zvládla, som to stále ja? 

    Vedela som aj to, že ak chcem prehodnotiť svoj postoj, bude ma to niečo stáť a to boli moje ležérne neproduktívne večery. Aj tak som sa po nich cítila ako vyžmýkaný citrón.

    Budem skoro vstávať. Skôr, ako moje deti.

    Pre seba. Vstávať o hodinu skôr ako vstane celá tvoja rodina, ti zmení deň. Prvý týždeň budeš unavená, ale zvykneš si. Ak pravidelne chodíš spávať, ranné vstávanie je len zvyk, ktorý si vie každý vybudovať. 

    Rána sú výnimočne krásne. Tiché tmavé ulice, pokoj spiaceho mesta a len ja, môj počítač a písanie, môj diár, čas na úplne maximálnu chvíľku pre seba. V lete stihnem aj východ slnka, ešte stále chladný vzduch pred prvou páľavou, úžasný pokoj. Nastav si budík a vstaň. 

    Ako by si vedela zmeniť svoj deň s hodinkou len pre teba?

    – cvičiť jogu?

    – písať román?

    – učiť sa slovíčka?

    – vybaviť si e-maily?

    – modliť sa?

    – naplánovať si deň v diári?

    – vypiť si v pokoji kávu a prečítať si správy?

    – osprchovať sa a pekne sa nalíčiť?

    Skvelé produktívne ráno sa ťahá celým dňom až do večera. Namiesto pozerania seriálov spravím rýchle upratovanie a zapojím aj deti. Zapnem umývačku riadu, dám do poriadku kuchyňu a pripravím deťom desiatu do školy. Uistím sa, že je všetko na mieste, skontrolujem obsah kabelky, zapojím telefón na nabíjačku, prejdem si kalendár a doplním, čo ma čaká na ďalší deň. Pripravím si veci na cvičenie a veci, ktoré si deti oblečú ráno na seba. Táto malá snaha večer spraví obrovský rozdiel ráno.

    Keď si konečne sadnem, tak viem, že mám deň pod kontrolou.

    Môj deň nenechávam na náhodu ako kedysi. 


    Ak sa ti páčil úryvok z knihy, tu je obsah, čo v nej ešte nájdeš:)


    Ak ju ešte nemáš, môžeš si ju objednať cez objednávkový formulár. Kúpou každej jednej knihy priamo odo mňa za fér cenu podporuješ fungovanie tohto blogu. Ďakujem!! 🙂

    Filed Under: Čas, Deti, Digitálny detox, Domácnosť, Knihy, Upratovanie, Životný štýl

    Next Page »

    Copyright © 2025 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

    • Youtube.
    • Podcast.
    • Zásady spracovania osobných údajov