Digitálny detox

Návod na vianočný digitálny detox

21. decembra 2018 publikovala Minimalistka 5 komentárov

Vianoce sú aj napriek materiálnemu hedonizmu stále ešte tou raritnou príležitosťou, ako na konci roka na pár dní vypnúť, zabudnúť na všetky starosti sveta a konečne sa venovať sebe, svojím blízkym, užívať si pohodičku v papučiach a pozerať nostalgické rozprávky.

Plán je to pekný.

Približne o 24 hodín neskôr sedíme prežraté zemiakovým šalátom a medovníkmi a robíme čo?

Sedíme s mobilom v ruke.

Čekujeme Fejsbučik, bezcieľne surfujeme na nete a odpisujeme na úprimné gif. pohľadnice:)

Veď človek si počas toho celoročného zhonu nenájde ani chvíľu pre seba.

A ako ju najlepšie cez sviatky zabiť? Vo virtuálnom svete.

Chcem ti navrhnúť alternatívu.

Daruj si tieto rok na Vianoce naozajstný pokoj.

Vypni!

Presne na 72 hodín.

Vianočný digitálny detox. Žiadny smartfón ani počítač.

Presne 3 dni si dáš pohov od:

sociálnych médií (Facebook, Instagram, Twitter, Snapchat)
správ (Krimi na Jojke, TN, online noviny)– len klasické papierové, ak už musíš
četov (Messenger, Whatsapp)
fotenia cez mobil

V prípade núdze môžeš len telefonovať alebo poslať krátku sms-ku.

i keď….

Máš ešte ďalšiu možnosť. Vypni telefón úplne a preskoč stať o príprave. Jednoducho OFF.

Rozmýšľaš istý čas nad detoxom a nenašla si odvahu?

Prečo vypnúť práve na Vianoce

Všetci sú preč od kancelárskeho stola. Ak nie si požiarnik alebo lekár na urgentnom príjme, je vysoká pravdepodobnosť, že po tebe nikto nič tieto tri dni nechce. 90 percent krajiny sedí doma v teple, a preto môžeš e-maily od šéfa, zákazky a reporty vyhodiť z hlavy.
Všetci na ktorých ti záleží, sú s tebou. Drahá polovička zabíja kapra, tvoje milované kuriatka sú v jednom košíku, oheň plápolá v kozube, kapustnica buble… No komu by sme už len v tento krásny čas vypisovali, všakže.
Budeš mať viac času. Polož mobil z ruky a garantujem ti budeš ho mať toľko, že ho môžeš lopatou prehadzovať. Len úplny detox ti ukáže, koľko času naozaj kolosálne premrháš kontrolou sociálnych sietí, čítaním správ, hraním hier a gúglovaním každej hovadiny.
Konečne si naozaj oddýchneš. Ak máš len 3 dni voľna, nepokaz si šancu poriadne si vyvetrať hlavu odpojením od elektroniky. Ak obetuješ týchto vzácnych pár dní čumením do mobilu, vrátiš sa do práce z mozgom ako strúhadlo na syr.
Všimneš si, že sú Vianoce. Stačí si uvedomiť , čo sa okolo teba skutočne deje, na 100 percent. Nie pol očkom, s prstom, ktorý stále niečo mačká. Odlož ten prekliaty telefón do šuflíčka a vychutnaj si svoje deti, svoju rodinu, dobré jedlo, pitie a príjemnú konverzáciu zoči voči. Vianoce sa dejú doma, nie na Instagrame.

! Ale ja ten mobil naozaj potrebujem na ……….(doplň výhovorku)!

Nie, nepotrebuješ. Tá vecička, čo držíš v ruke, pred 10 rokmi ešte neexistovala.

Z vlastnej skúsenosti ti viem garantovať jednu vec. Vieš čo sa stane, keď sa aspoň načas odpojíš alebo vypneš?

Nič.

Fakt, absolútne nič.

Zem sa točí naďalej, dýchame, žijeme, slnko vychádza aj zapadá aj bez nášho pričinenia.

Ak sa stane niečo, o čom by si mala vedieť, celý vesmír sa spojí, aby sa k tebe táto správa dostala. Suseda ti zaklope na dvere, svokra ti urgentne zavolá, pes začne štekať, vrabce budú na strome o tom čvirikať.

Tak ako sme ešte ako malé deti prežívali sviatky bez LTE, GPS a WIFI, takisto prežijeme tri dni bez elektronického smogu.

Presvedčila som ťa? Hurá, ideme na to.

Príprava na detox

Vypnúť telefón a tváriť sa muchy zjedzte ma funguje len pre ostrieľaných abstinentov. Je nutný bojový plán.

1.krok:

MOBIL

Cez víkend popraj všetkým v mobilnom adresári štastné a veselé s uvedeným dodatkom: Milý XY, od 24.12. 00.00 do 26.12. 00.00 trávim sviatky v divočine a

po a) môžeš ma kontaktovať na tomto čísle ……len TELEFONICKY.

po b) som vypnutá a môžeš ma kontaktovať až 27.12. ráno.

Toto pošli všetkým ľudom, s ktorými komunikuješ pravidelne cez smartphone.

E-MAIL

Nastav si automatickú odpoveď na dobu akú uznáš za vhodnú:

Od 24.12. do 07.01. sa digitálne detoxikujem. Odpoviem Vám po 8. januári. V prípade veľkej urgencie mi môžeš zavolať na uvedené číslo alebo vytoč 112.

√TIP: často sa ma ľudia pýtajú, ako som po prechode na tlačítkovú Nokiu komunikovala s ľudmi, ktorý mi predtým písali na Whasapp a Messenger. Jednoducho: dáš im vedieť, konkrétne AKO Ťa môžu kontaktovať.

Po čase si všetci zvyknú na preferovaný spôsob komunikácie.

Teraz už presne viem, že ak niečo chcem,

babke musím volať na pevnú,
kamoške písať výlučne cez Messenger (mám ho len na PC),
ďalšej sa len dovolám, s mužom jedine cez správy,
a s bratom len osobne (ten nedvíha nič len firemný telefón so štekom : On :”Čo je? Ja: Kde si v robote? On: A kde by som bol? ” To je taká firma, kde sa robí od nevidím do nevidím celé víkendy. No nič, off topic.

2.krok

Fyzická zábrana – vymaž si všetky aplikácie z telefónu – FB, Instagram, Whatsapp, Messenger, Twitter, hry, aj mapy a všetko, na čom zabíjaš čas. Spravíš si minimalistickú plochu a zaručujem ti, že toto upratovanie ťa bude štekliť v žalúdku. Je to super! Po detoxe si tieto aplikácie môžeš opäť veľmi rýchlo nainštalovať (i keď plán je, že možno niektoré už nechceš ani vidieť).

Zo svojho mobilu chceš už len volať a písať správy. Musí to byť nuda.

√TIP: Odporúčala by som každému vlastniť aspoň záložný tlačítkový telefón, ktorý majú na teba uložený tvoji blízki. Takto vieš smartphone kedykoľvek odložiť do mrazáku a oddýchnuť si aj bez siahodlhej prípravy.

3.krok

Naplánuj si život na najbližšie dni a to tak, aby si nepotrebovala počítač, ani mobil.

Vytlač si kontakty na miesta, kam ideš, priprav si mapy, pozri si počasie, aktualizuj si hudobný playlist, priprav si knihu na čítanie, kúp si mapu či kompas, natiahni si budík, daj si na ruky hodinky, vytlač si recepty na varenie, dohodni sa vopred kde a kedy sa s kým stretávaš.

Ak už musíš fotiť, vytahni z povaly nejaký foťák, alebo sa dohodni s ochotným členom rodiny, že je zodpovedný za pár záberov. Často sa stáva, že niekto nabehne s profi digitálkou a máte parádne zábery aj bez mobilu.

Detox prebehne hladšie, ale budeš sa aj pri týchto prípravách tešiť!

Risk že musíš len na 5 minút zapnúť komp sa znižuje na minimum.

4. krok

Premysli si, ako naložíš s voľným časom. Ak si dávkuješ wifi intravenózne a surfuješ na mobile už po prebudení, potrebuješ inú pozitívnu drogu na presmerovanie túžby po sociálnych médiách.

Väčšinu sviatkov síce strávime varením, pečením a návštevou príbuzných, ak však máš pocit, že sa nechceš alebo nevieš nudiť, máš šancu sa to opäť naučiť.

” Objavil som, že ticho sa dá v podstate aj počuť.” Haruki Murakami

Len tak seď a nič nerob. Prázdne miesta v dni sú veľmi potrebné pre reset našej zaneprázdnenej hlavy. Pozeraj von z okna, pozoruj svoje dýchanie, zízaj na plafón. Už 5 minút denne má rejuvenačné účinky. Schopnosť byť sama so sebou a nič nerobiť. Dokážeš to?
Ak musíš niekde čakať – výťah, semafory, kým ti zovrie konvica na čaj – všimni si ako sa cítiš, preskenuj si telo, vystri sa, vtiahni brucho a daj zopár vedomých nádychov a výdychov. Takéto sebapozorovanie je bránou k meditácii aj pre tých, čo meditovať nevedia.
Kreatívne sa realizuj – neexistuje lepšia psychohygiena, ako babračka s rukami. Vyfarbovačky, maľovanie, pletenie, lepenie, zapoj decká a niečo si doma len tak hoďte na papier. Nakresli si strom za 8 minút.
Ak čítať, tak na papieri. Žiadne online texty ale klasická kniha alebo časopis, vychutnaj si obracanie strán a tlačiarenskú čerň na prstoch.
Opráš krížovky. Aj keď ich moc nemusíš, skús si vylúštiť tú v sobotnajšom vydaní novín a možno aj niečo vyhráš:) Pamätáš sa na korešpondenčné lístky? Hihi. Predzásobuj sa Krížovkami s úsmevom, Lišiakom, osemsmerovkami alebo maľovanými krížovkami. Poznámka autora: Lidičky, maľované krížovky sú taká vecička, že som sa od nich nevedela odtrhnúť celé dve hodiny. Hodinu aj 59 minút mi trvalo, kým som prišla na kľúč, akým sa riešia.
Spýtaj sa, čo nestíhaš. Akú aktivitu bežne nikdy nestíhaš, lebo.. eh.. nedostane sa na zoznam priorít? Detox počas sviatkov je skvelá príležitosť sa do toho konečne pustiť.

√TIP: Detoxifikačný žurnál. Odporúčam počas týchto dní vziať do ruky pero a papier, ku koncu dňa si napíš, ako sa ti darilo a či badáš nejaké zmeny, závislosti alebo aj pokroky. A cítiš výraznú úľavu, kľudne si detox môžeš aj predĺžiť.

5. krok

Zapoj rodinu. Ťažko sa ti bude odvykať, ak deti čumia do tabletov, muž sedí pri kompe a svokra hrá videohry.

Pred začiatkom detoxu si stanov pravidlá s rodinou – je to podobné ak pri minimalizovaní domácnosti.

Dajte si stretko okolo okrúhleho stola, načtrni svoju víziu a dohodnite sa, ako budete fungovať – ako a koľko sa bude pozerať televízia, prečo nepoužívame elektroniku pri stolovaní a pri jedle, ako budeme limitovať čas pri počítači alebo mobile a či sa zapájame všetci alebo iba niektorí.

Ideálne by bolo vytvoriť si MOBIL FREE zónu – ako napríklad obývačka, alebo sa dohodnúť, že si detox vyskúšate úplne všetci.

Ak zapojíš deti, musíš im dať viac zo seba. Vymeň hry na mobile za spoločenské hry alebo aktivitu vonku.

Jedným z dôvodov, prečo rodičia posadia deti pred televízor je, že chcú mať pokoj. Chcú mať pokoj, lebo sú preťažení a zapeklitý cyklus sa uzatvára.

Ak deti nemajú k elektronike prístup, ale majú k dispozícii vhodné pasívne hračky a nevyčerpaných rodičov, vedia sa zabaviť krásne aj bez nej. Tak dúfajme, že tie minimalistické darčeky, ktoré som vám poradila v inom článku, ich na tie 3 dni zamestnajú :)))

Daruj pozornosť

Daj si záväzok, že tieto sviatky sa budeš snažiť čo najviac komunikovať osobne, alebo ak sa nedá inak tak telefonicky.

Žiadny smajlik v čete nenahradí tón v hlase, a živú reakciu ľudskej bytosti na druhej strane. Ak komunikuješ len textom, strácaš schopnosť rozprávať sa.

Angličania sú experti v bavení sa o počasí, čo je istým spôsobom umenie, ktorému sa dá naučiť. Ak už naozaj nejde inak, napíš faktickú sms.

Faktická sms: “Som na ceste. Prídem o 16tej.”

“Čo robkáš?” alebo “No čo, ako?” – NIE JE faktická správa.

Niekedy rozmýšľam, že ak by sme sa venovali deťom a manželom toľko, čo našej elektronike, rozvodoví právnici by skončili na úrade práce.

Epilóg

Tam, kde investuješ svoju pozornosť, taký bude tvoj život.

Ako sa cítiš, keď ťa niekto počúva a dáva ti svoju 100 percentnú pozornosť?

Ako sa cítiš, keď rozprávaš a ten druhý jedným očkom skenuje obrazovku telefónu?

Ako sa cítiš, keď ti niekto povie: ” Malý momentík, hneď sa Vám venujem? ”

Prejdeme všetky hypermarkety a nákupné centrá a zisťujeme, že najštedrejší dar, aký môžeme dať, je náš čas.

Také jednoduché!

V súčasnej dobe je to asi tá najraritnejšia a najčistejšia komodita na trhu.

Reklamu na čas som ešte nevidela. Škoda.

Tohtoročné sviatky sa venujem rodine a nie mobilu.

Teším sa, ako stlačím gombík OFF.

Teším sa na komentáre, lajky a e-maily a vážim si čas, ktorý mi venuješ. Prečítam si ich až po sviatkoch:)

Dáš sa na to so mnou? 🙂

Šťastné a Veselé!

Ruky hore komu sa pri pozeraní na túto fotku nezatočila hlava 🙂

Liek na dobu šialenú: vypni!

11. októbra 2018 publikovala Minimalistka 4 komentáre

Získavať informácie z internetu je ako piť vodu z požiarneho hydrantu. Mitchell Kapor

Vie mi niekto vysvetliť, prečo stále nestíhame?

Nadupaný smartfón, ultratenký počítač, hlasový asistent, robotický vysávač. Nové, modernejšie, všade hluk, písmenká, aplikácie, blá blá blá blá blá……

Presedlala som na retro telefón a cítim sa lepšie, ako nikdy predtým. Hmla okolo mňa sa rozplynula, napadajú ma skvelé myšlienky, všeobecne mám dobrú náladu. Stíham, čo je dôležité a ostatné musí počkať.

Začala som sa trošku rýpať v tom, prečo som sa pred digitálnym detoxom cítila, ako by ma prešiel kamión.

Robila som milión vecí naraz a do toho mi pípal smartfón.

Multitasking by mala byť úžasná vlastnosť, mením sa na chobotnicu a narástli mi ďalšie dve dračie hlavy – píšem maily, checkujem sociálne siete, depilujem si nohy a objednávam na večeru pizzu. Všetko naraz. Som svetová!

Odteraz píšem články len na tomto stroji. Žartujem 🙂

Čo som ale naozaj robila, je strácala čas tým, že skáčem ako splašená ovca.

Počúvam, ignorujem a zabúdam, všetko v rovnakom čase. Vyšší level bol už iba to, že som zabudla to čo robím, ešte počas toho ako som to robila.

Čo som to len chcela?

V rámci prieskumu pre moju novú knihu som prelúskala zaujímavú knihu od Daniela Levina – Thinking straight in the Age of Information Overload (preklad: niečo ako rozmýšľať normálne v prebytku informácií). Skúsim polopatisticky vytiahnuť v sumári to podstatné…..

Píše, že človek nie je stavaný nato, aby robil veľa vecí naraz a prijímal veľké množstvo informácií.

A čo robíme my? Presný opak. Zabudli sme, že nie sme počítače.

Mozog je ako batéria. Ráno sa zobudíme a sme na nabití na 100%. Od momentu, keď otvoríme oči, začnú veci, ľudia a situácie vyžadovať našu pozornosť. Batéria sa začína pomaličky vybíjať, ale do večera času dosť.

Vezmeme do ruky telefón ešte predtým ako si umyjeme zuby. Skotrolujeme správy, otvoríme e-maily. Deň sa rozbieha, a začneme skákať z jednej veci na druhú, pípajú správy, niekto volá, na FB je nový status, kypí kaša. Roztočíme si nad hlavou kopu tanierov a beháme ako kúzelníci, aby nám nepopadali na hlavu.

Máš zo seba super pocit, keď veľa stíhaš, si na vrchole sveta? Zlá správa. Padneš a bude to bolieť.

Pocit z dobre vykonanej práce mozog vyhodnotí prílevom endorfínov, avšak tak isto sa chová aj keď dostaneš nový lajk alebo bonboniéru. Deň ubieha, začíname byť unavení, tak si odskočíme na správy alebo sociálne siete “ODDÝCHNUŤ.” Úbohá presýtená hlava chce pauzu a my jej ešte naložíme a prepálime si cievky. Ak sa nám prihovorí niekto po tejto fáze dňa, ideme mu prehryznúť tepnu na krku.

Začínaš to cítiť aj ty? A to nie je ešte ani večer.

Multitasking a nekonečný prúd informácií má diabolskú stránku:

skáčeme z veci na vec a míname toľko kapacity v hlave, ako by sme robili len jednu vec
sústavne sa rozhodujeme – musím odpovedať, musím odpísať, musím skontrolovať – mozog sa vybíja
multitasking zvyšuje hladinu stresového hormónu – kortizol a adrenalín – ako keby si celý deň skákala z padáka
v malých dávkach dostávaš do tela dávky dopamínu ako odmenu za to, že stále stimuluješ mozog novými podnetmi – dá si niekto cigu?

Práve preto je sústavné kontrolovanie sociálnych sietí vybudovaná neurologická závislosť. Musíme odvykať a máme tiky, keď nemáme so sebou mobil. Spôsobujeme si to sami. Ja som si to nevymyslela. Píšu to experti v obore.

Čo je ale úplný gól, je že presne tá časť mozgu, ktorá vyžaduje to aby sme sa sústredili, sa vie najrýchlejšie rozptýliť.

Boom. Je večer a ideš na výpary. A deti/manžel/pes chcú Tvoju 100 percentnú pozornosť. Zvyšuješ hlas, si iritovaná, hádaš sa s predavačkou, nadávaš na zápchy. Prečo?

Pípa červený majáčik. Si na nule a čuduješ sa čo ti je. Deň po dni, mesiac po mesiaci a zhánaš koučing a psychológa.

Ako dosiahnuť ZEN? Možno nepotrebuješ odbornú pomoc a stačí len vypnúť.

Rýchlo a minimalisticky 🙂 Výsledky hneď po prvom použití:

Prestaň pozerať správy a čítať bulvár. Empatia, slzy, nehody, vraždy, nechutnosti – šetri si pozornosť na dačo pozitívne.
Polož ten prekliaty mobil niekde do trezoru, do psej búdy, do mrazáku – Sústreď sa na JEDNU VEC. Odinštaluj si appky, ktoré z teba sajú krv, alebo ešte lepšie presedlaj na retro mobil.
Nemusíš každú sekundu života niečo pre niekoho robiť. Pozri sa na svoj deň a maž, škrtaj. Naplánuj si ničnerobenie. Ak máš zvýšený tlak, lebo musíš s deckami na tretí krúžok v poradí, tak ho proste zruš. Aj ty si človek.
Praktizuj vedomú bdelosť – každú jednu aktivitu, prácu, vzrušujúcu aj monotónnu sa snaž prežiť v prítomnom momente a skús na nič iné nemyslieť. Ak sa prichytíš, že rozmýšľaš nad niečím iným, vráť myseľ tam kam patrí a trénuj si ju ako neposlušné šteniatko. Na toto mám super cvičenie: napíš si zoznam všetkých aktivít, ktoré si včera robila a na škále od 1-10 oznámkuj, ako si bola pri danej práci mysľou prítomná. Robila si aj niečo iné? Načo si myslela? Teraz skús zopakovať ďalší deň, ale tak že sa budeš sústrediť len na tú robotu ako len vieš. Ak umývaš riady, precíť bublinky zo saponátu, horúcu vodu aj lesk taniera. Ak sa s niekým rozprávaš, počúvaj a sústreď sa na to čo hovorí, bez toho aby ti pohľad liezol na telefón alebo situáciu okolo. Opakuj denne. Ako inak spravíš jednu vec, ak ju robíš poriadne a maximálne vedome?
Prestaň si 10000x denne kontrolovať e-mail. Čítanie e-mailov bez ich vybavenia len zvyšuje stres, z toho čo máš urobiť a je to absolútne neproduktívne. Sadaj si k mailu tak, že na ne hneď teraz odpovieš.
Sleduj veľmi dôsledne, čomu v priebehu dňa venuješ pozornosť. Predstav si, že máš nabitý telefón na 2 percentá – budeš pozerať videá alebo vybavíš dôležitý hovor? Presne takto narábaj s každou aktivitou dňa – čo ťa nabíja a čo ťa rýchlo vybíja?
Oddychuj – ale naozaj. Povinne. Nič ťa okrem surfovania na nete alebo lámania krčnej chrbtice nad mobilom nenapadá?

Sadni si do kaviarne, objednaj si kávu a nič iné nerob, len pozoruj okolie.

Kúp si grep, ošúp ho a mesiačik po mesiačiku aj s grimasou zjedz.

Naplánuj si návštevu múzea a pozri si skameneliny, obrazy alebo vypchaté zvery.

Ľahni si do trávy a počítaj oblaky.

Vylez s deťmi na strom a hompáľaj nohami.

Oprav niečo pokazené – priši gombík, prilep, zmontuj.

Vylúšti krížovku s napínavou tajničkou.

Prečítaj si Woloviny bez ofiny – časopis s vtipmi.

Pohľaď nejaké zvieratko:) Nemá niekto na prenájom perzskú mačku?

Kúp si fresh smoothie a sadni si na slnko.

Kúp si lístok na akustický koncert a vychutnaj si živý zvuk hudby.

Sprav si analógový kútik v kancelárii – farebné papiere, post-it nálepky, farebné ceruzky, zvýrazňovače, omaľovánky.

Sprav si cestovateľský bedeker – nalep, nakresli a vyfarbi, kam by si chcela najbližších 5 rokov ísť.

Zvolaj kamošky, prineste nechcené oblečenie a spravte si módnu výmennú show.

Vyprac si doma šuflíček.

Začni pliesť šál v nejakej bláznivej farbe.

Choď si zaplávať na miestnu plaváreň.

Kúp si čerstvé kvety a zaranžuj si ich vo váze.

Zapáľ si doma sviečky.

Choď do miestnej knižnice a vychutnaj si ticho uličiek a vôňu starých kníh.

Aktivít, pri ktoých si oddýchne celý človek je neúrekom, len sme na ne zabudli. Potešenie, keď ich robíme vychádzajú z duše. Kde sa na ne hrabú krátkodobé povrchné náhrady?

Čo je jeden like na Facebooku oproti pohľadu na vychádzajúce slnko?

Alebo pocit pokoja a pokory, keď sa dívam na moje spiace dieťa?

Čo ma naozaj denne nabíja a prečo spomalenie a vypnutie by mala byť každého top priorita?

Menej scrollovania, viac života.

Inak sa stretneme v blázninci, priatelia 🙂

7 vecí, ktoré sú lepšie analóg (a robíš ich denne)

27. septembra 2018 publikovala Minimalistka 2 komentáre

Dnes je na všetko nejaká aplikácia. Nosíme v taške mobil, ktorý je hlavným nástrojom na všetko – foťák, diár, bankovanie, zápisník, adresár, budík, zábava. Osobná elektronika sa stala pupočnou šnúrou, ktorá nás spája s okolitým svetom. Fyzické produkty sme vymenili za prístupové heslá a online verzie (vlastní ešte niekto vôbec cédečka?). Digitálne aj pracujeme a nezostáva za naším výkonom často ani žiadna fyzická stopa. Všetko je niekde uložené.

Digitál je nápomocný v mnohých veciach, ale odkiaľ-pokiaľ? Celkom ma pobavil nový produkt inteligentného domova, kde si človek cez aplikáciu môže skontrolovať, či vypol sporák a zavrel okno. Už sme naozaj tak osprostení, že sa musíme spoľahnúť na ďalší “život uľahčujúci” digitálny výmysel?

Som jediná, čo si myslí, že presne toto nemusí byť vždy to najlepšie riešenie? Lebo tu ide presne o ten pocit, čo sa snaží takýto a jemu podobný produkt vyvolať:

Bez digitálnych technológií sa nemôžem (alebo nemusím?) na seba spoľahnúť. Nechajte to na nás! Potrebujem appku na prežitie. Už si nemusím sama zapnúť ani svetlo. Je to také praktické!

Ak vylúčim spomínanú praktickosť, priznám sa, že digitálne verzie niečoho ma až tak netešia. Chýba mi vôňa, dotyk, zmysly, fyzično.

Vrátila som sa preto v istých oblastiach k starému dobrému analógu:

Začala som nosiť hodinky. Manžel sa dávnejšie plesol po vačku a prejavil hĺbku svojej lásky kúpou nádherných hodiniek(díky, miláčik). Viete čo som spravila? Strčila som ich do šuflíčka. Na určenie času som vyťahovala z kabelky môj ochytaný mobil cca tak stokrát denne. Štýlové? Asi nie. Dnes je môj čas na hodinkách normálne krajší. Hodinky patria na ruku. Sú určené presne na to, aby sme vedeli koľko je hodín. Hodinky z luxusnejšieho segmentu dokonca prežili digitalizáciu. Videl už niekto digitálne Rolexy? 🙂
Začala som sa orientovať podľa mapy. Uvedomila som si, ako sa pri cestovaní spolieham na GPS a to aj v miestach, ktoré by som mala ovládať ľavou zadnou. Žila som v Abu Dhabi a Douhe, kde navigačný systém pozostával z pozorovania špecifík okolia, ulice nemali ani poriadne názvy. Musela som sa naučiť šoférovať s vrieskajúcim dieťaťom v autosedačke a turistickou mapou v ruke. A vieš čo? Obe tieto mestá poznám dodnes ako na dlani, každý smetiak, vilu, palmu, orientačnú tabuľu. Štúdium mapy ma naučilo sa lepšie orientovať a odkedy navigačný systém nemám, oveľa viac si všímam a pamätám. Aj kde vychádza a zapadá slnko. Radšej nespomeniem, ako ma x -krát Google zaviedlo na lyžiarsky svah alebo scénickú 50 km obkluku vidiekom. Keby som používala rozum, nemusela som sa stratiť. Aj tak ma ženská z navigácie len vytáčala – “pokračujte na severozápad”. Kde je severozápad, ty múdra?
Založila som si papierový diár. Ten v mobile bol síce fajn, ale sústavne otvárať a zatvárať aplikáciu, ťukať , selektovať, uložiť, editovať, uložiť, vymazať, prehodiť ………. následne celý deň pípal telefón, čo všetko by som mala v tomto momente robiť. Po viacerých experimentoch som zostala pri malom vreckovom školskom diári, kde sú pekne vyznačené prázdniny, meniny, sviatky od júla do júla a prípadne aj vybrané slová a násobilka pre zábudlivých večných študentov. Vytiahnem pero, zapíšem, vyškrtnem, doplním za pár sekúnd a je to. Hotovo.
Začala som sa radiť s ľudskými bytosťami. Rozhodla som sa nehľadať odpovede na svoje problémy na internete a cez Google. Kedysi ku mne patrilo obsesívne surfovanie a pátranie riešení všetkých mojích otázok. Odpovede som síce našla, no často boli zmätočné a stratila som veľa času. Lepší zdroj informácií ako skúsenosť a múdrosť iného človeka, profesionála, niekto kto sa danej téme rozumie, človeka ktorý o mne niečo vie nepoznám. Prečo sa bojíme pýtať a komunikovať? Takže ak ťa bolí koleno, zavolaj lekárovi. Ak ťa opustil frajer, zavolaj kamarátke. Ak si potrebuješ kúpiť nový počítač, zavolaj svokrovi, ktorý sa v nich vyzná. Ak ti vykapala orchidea, zavolaj susedke, ktorá ich pestuje. Poznám niekoho, kto mi vie poradiť lepšie ako internet? Vieš ako budú ľudia radi, že si ceníš ich názor? Vyskúšaj, je to pravda.
Začala som sama parkovať. Poznáš všetky tie vymoženosti v moderných autách – palubný počítač, kamera, parkovacie senzory? Rozhodla som sa začať spoliehať na moje znalosti z autoškoly, pozrieť sa za pekne plece, vytočiť hlavu, používať bočné a spätné zrkadielka a stal sa zo mňa profík. Zistila som, že keď nechám, aby auto viedlo mňa, zabúdala som, že parkovať vlastne viem. Nikdy som autu nedôverovala a tak to aj vyzeralo. Zvolila som si jednoduché minimalistické auto bez zbytočnej elektroniky. Ako vraví môj známy automechanik – čím viac toho tam je, tým skôr sa to pokašle. Naozaj potrebujeme počítače, aby za nás riadili auto? Chcem šoférovať a nie riadiť kokpit ako v lietadle.
Začala som si viac zapisovať. Tento článok som najprv napísala v kaviarni a ručne. Zistila som, že keď si čítam knihu, učím sa alebo mám nové nápady, oveľa viac si zapamätám, keď si dôležité zapíšem. Je to taký nový rituál a som oveľa produktívnejšia, ako keď som využívala online aplikácie na poznámky. Písanie rukou je aj oveľa viac expresívne, môžeš sa vyblázniť v papierníctve s funky zápisníkom, perom, kresliť si k poznámkam a ten pocit, keď si môžeš preškrnúť vybavené veci, jaj!
Naučila som sa naspamäť tri dôležité čísla. Jeden z dôvodov, prečo som bola posadnutá nosením mobilu aj na záchod je strach, čo ak sa niečo stane a musím zavolať manželovi, o pomoc, priateľke …doplň. Čítala som radu bezpečnostného experta, že úplne každý by mal poznať spamäti tri telefónne čísla svojich najbližších. Vieš aký je to dobrý pocit mať tú istotu, že ak náhodou – kedykoľvek vylovím z pamäte číslo na muža a nejaký mobil alebo telefón sa vždy v núdzi nájde? Čo keby sme vedeli z hlavy aj čísla účtov, pasu, narodenín – Je to nemožné? Zdá sa mi to ako celkom dobrý hack na uľahčenie života. Keď sa deti v škole vedia naučiť kto kedy kraľoval a kedy sa začala tá či onaká revolúcia, nezvládneme my dospeláci pár čísiel? Aj mozog je dobré pamäťové médium a nevybije sa.

aj takéto krásne zápisníky majú v ŠEVTE:)

Napadá ma kopec daľších vecí, kde sa to dá inak: vymeniť pozeranie televízie za knihu, vymeniť online hry za karty a spoločenské hry, poslať pohľadnicu z dovolenky namiesto sms správy, pustiť si doma klasický vinyl alebo ísť na akustický koncert namiesto stiahnutého mp3, nakupovať v malom špecializovanom obchodíku namiesto online, nosiť hotovosť namiesto platobnej karty, čítať knihu namiesto textu na obrazovke.

Prečo je analóg lepší ako digitál? Podľa mňa sú dva dôvody:

Pozornosť:

Digitálne aplikácie odvádzajú všímavosť a je väčšia pravdepodobnosť, že sa necháme vyrušiť od toho, čo sme pôvodne plánovali robiť. Sú vymyslené, aby nám šetrili čas, je je veľmi ľahké vďaka nim aj ten čas zabiť. Ak musím vytiahnuť mobil, aby som si pozrela čas, už si skontrolujem aj správy. Ak si otvorím papierový diár, je menej pravdepodobné, že z Google kalendáru skončím na Google.com. Analógovo sa nemá čo vybiť ani pokaziť – stalo sa ti, že niečo zamrzlo, nefungovalo a manuálne by si to už dávno dokončila?

Bezpečnosť:

Nebudeme si mazať med okolo úst- súkromie je už dávno mŕtve a bezpečnosť našich dát – haha… dnes v bezpečí, zajtra len krok od úniku dát hackermi . Všetko čo je online, nie je už naše a môže sa k týmto údajom niekto ľahko niekto dostať. Ak si niečo napíšem ručne na papier a do zápisníčka, je to len moje, až kým mi nejaký zlodej nevlezie do kabelky. Ak si nechám vyvolať fotky, sú len v mojom fotoalbume. Mám väčší pocit bezpečia s 50 Eurovou bankovkou vo vrecku ako s kreditkou v peňaženke.

Prechod k analógu mi spôsobuje aj väčšie potešenie – prináša mi krajší zážitok z používania – plniace pero píšuce do pekného zápisníka nie je to isté, ako mechanické ťukanie do počítača. Analóg povzbudzuje ľudí aj ku komunikácii a k interakcii – tak prepotrebná vec aby sme sa fyzicky aj duševne dobre cítili.

Analóg zažíva veľký boom. Technológie nedokážu predsa len všetko nahradiť a nezáleží na tom, ako ďaleko sme v ich vývoji pokročili.

Koniec koncov, človek je vlastne analóg, nie?

Chválabohu.

Prečo som vymenila IPhone 5 za retro Nokiu 3310

11. septembra 2018 publikovala Minimalistka 15 komentárov

Vyskúšala som život bez smartphonu na 30 dní. Výsledok? Nemám PREČO sa k nemu vrátiť.

Začiatok bol síce trochu náročný, telu chýbali zabehnuté návyky. Motivoval ma aj návrat výroby legendárnej Nokie 3310. Fínska firma, ktorá ledva lapala po dychu, sa posunula na tretie miesto predajnosti po Apple a Samsungu. To je gól. Ľudia už že vraj nechcú inteligentné telefóny. Nie som v tom sama? Marketingoví experti asi niečo vedia.

Poďme na to poporiadku.

Boli časy, keď som si myslela, že jedna jediná vec ktorej sa nikdy nevzdám (to už bolo však Andrejka – topánky, obraz, gauč a podobne) pri tom všetkom minimalizovaní je môj Ajfoník. Kupovala som ho cash za skoro 800 éčok a ešte teraz ma bolia prsty, keď to píšem. Retro upgrade ma stál rovných 59 eur.

Dovi Gmail, Dovi Whatsapp, Dovi+dopo Google.

Som blogerka, píšem, komunikujem, veď som taká, musím ťukať, čítať, žijem tým, nedokážem to.

Nuž nešlo to.

Aj keď som čas strávený na mobile radikálne skresala, stále som na neho myslela, nebolo to ono, nazvem to takým neutíchajúcim vnútorným hlukom v pozadí. Vezmime si ako príklad taký Whatsapp. Je fakt praktický ale 90% z toho, čo si na ňom vypisujem, je pomerne bezvýznamný ping-pong správ.

Čau, ako?
Dobre a Ty? Kedy sa vidíme?
Počkaj, pozriem sa, inak počula si, že si Jožov pes zlomil nohu?
To fakt? Nie, nie som na Fejsbuku.
No to ti musím ..
…………………………………….
………………………………….
o 25 správ a 45 minút neskôr
..dobre tak v stredu o 12 tej:)

Pridám k tomu neustále obsesívne kontrolovanie si správ ( úplne automatika, už mi prsty nereagujú na povel z hlavy), refresh e-mailov, fotenie detí a muchotrávok v lese – aj sebakontrola dá zabrať.

Celé roky som okolo seba redukovala materiálne veci a zabudla som si odbordelizovať myseľ. Môj operátor mi musí podať kyslíkovú masku. Má to predsa v logu, nie?:)

Denníček smartphone detoxu

Deň 1: 11.00 h výmena SIMky a preberanie nového zariadenia. Posledná rozlúčka – už len jedna obrazová správa miláčik, posledná fotka, veď ak to nepôjde, vrátim sa k tebe… nemusí to byť na vždy.. sľubujeeeem… Strih, tma, podpis zmluvy.

Zamestanec operátora sa snaží prísť na to, ako otvoriť na Nokii kryt:) (To tieto plastové hovadiny ešte existujú – výraz na tvári…..)

Kupujete záložný?
Nie upgradujem na vyšší model

Nechápe. Veď raz. Ešte je mladý.

Obed s dcérou. Obdivujem si telefón ako vykopávku v múzeu. Kompaktný, ľahký. Dá sa z neho telefonovať a posielať sms. A môžeš hrať hada. Šalát dorazil, konečne po tých víkendových šnicloch niečo zdravé, vravím si, idem poslať fotku manželovi, nech si aj on pozrie, aký mám fantastický fitness obed. Aha, už nemám ako, tak asi nepošlem. Skúšam foťák na Nokii, nemám internet, posielam MMS, nefunguje to. Nevadí, nech to mužovi nezabudnem spomenúť. Zabudla som.

V dcérinej polievke sa mihla nejaká zelenina, z menu čítam že sa to volá kvak. Nemám šajnu čo to je, tak siaham po telefóne, že idem vygúgliť ako to vyzerá. Aha, asi nič teda, nemám na čom. Pýtam sa čašníčky a dostávam podrobné vysvetlenie aj s názornou live ukážkou.

Prídem domov, nabíjam telefón a rozmýšľam, čo sa asi deje vo svete. Skontrolujem si správy cez počítač a dávam všetkým známym na vedomie, že som OFF. Ak niečo chcete, píšte a volajte, vážení. Prosím vás, NEZABUDNITE NA MŇA.

Deň 2: Ticho a kľud. Existujem ešte vôbec? Skontrolujem mobil, 99 percentné nabitie. Okolo obeda mi začnú chodiť čudné správy. Kamarátka chce cez sms chatovat, netuší, že som už ultra retro. Na obyčajnom mobile sa totiž obrázky a prekliky nedajú čítať. Vyťukávam webku na internete, aby som zadala nejaký kód a pozrela si MMS. Panebože. Som späť v roku 1998. Píšem sms, nech mi ľudia píšu normálnu sms. Klasickú. Žiadne fotky ani vizitky. Píšte písmenká!

Deň 3 : Konečne som sa naučila vyťukávať sms tlačidlami. Trošku mi to trvalo, ale už som profík, nemusím sa na prsty pozerať. Písanie sms je aj tak pomalé ako doprava na Prístavnom moste, tak radšej ľudom volám, je to rýchlejšie.

Stojím pred budovou a čakám na stretnutie. Automaticky siaham do kabelky a zisťujem, že musím stáť a čakať v plnej bdelosti. Pozorujem ľudí. Všetci čumia do mobilu. Neviem čo so sebou, nudím sa tak volám mame. Nedvíha. Nudím sa ešte viac. Napadlo ma, že sa musím objednať k zubárovi. Nemám číslo, nemám Google. Tak nič. Musím si kúpiť vreckový diár a pero.

Deň 4: Frustrácia z toho, aká som bez smartphonu neschopná, sa pritvrdzuje. Beriem decká na letný tábor a zabudla som, že už nemám Google maps. Snažila som sa spomenúť si na trasu na mieste, kde som už bola a samozrejme som dvakrát som zle odbočila. Hromžím a dávam si ďalšie kolečko. Meškám, spotená ako myš.

Deň 5: Šoférujem do tábora a opäť som zle odbočila. Osprostela som už úplne? Haló, mozog, kde si? Chýba mi IPhone, fňuk.

Poobede vybavujem veci v meste a zišli by sa mi otváracie hodiny aj telefónny kontakt. Neviem nájsť kam idem, ani kedy mi čo ide, pýtam sa vrátnika, ľudí, pripadám si ako na Marse. Začínam akosi viac komunikovať. Všimla som si nové kaviarne a obchody, to kedy tu vzniklo?

Deň 10: dnes ma čaká šoférovanie po Bratislave a nesmiem meškať. Doma študujem mapu, píšem si inštrukcie, kreslím na papier tajné kódy. Našla som adresu aj parkovanie len tak z pamäte a poznámok. Som na seba hrdá. Začala som rozmýšlať??? Spoznávam mesto, cez ktoré chodím denne.

Deň 14: Víkend na horách s rodinkou, na diaľnici sme zabudli odbočiť na Martin, lebo sme si mysleli, že vieme kade ideme, ale bez Google maps to predsa len nevieme. Otváram mapu, hľadám sever. Vchádzame do turistického centra a pýtame sa čo sa dá robiť. Nemám Google a nikde nie je Wi-fi. Za hodinku už sedíme na lanovke, odviezli nás po otváracích hodinách, lebo sme sa spýtali:)To je krásny výhľad, nikto nikde. Pršalo predsa. Už dva týždne som nič nefotila a teraz ma svrbí ruka, juj to by bola krásna fotka. Manžel vyťahuje mobil a kazí situáciu. Podarí sa mu celkom dobrý záber, firemný smartphone skoro spadol pritom do lesa a syn plače, lebo nevidel srnku. Ja si užívam prírodu s Nokiou v zadnom vrecku. Nabila som ju zatiaľ len raz a na dovolenku som si nevzala nabíjačku. Výlet končí a spravili sme 6 fotiek.

Deň 18: Píše mi oveľa menej ľudí. Volá mi oveľa viac ľudí. S bratom sa rozprávam skoro každý deň, lebo nemám Whatsapp. Kedysi som nemala čas. Whatsapp je už prakticky mŕtvy. Občas si na ňom píšem cez počítač. Neviem kde mám starý IPhone. Je to vlastne len taký záložný kus drahého hliníku, nie?

Deň 20: Naučila som sa, že sa musím na každý deň pripravovať. Založila som si papierový kalendár a musím si do neho písať mená, adresy a čísla ľudí, s ktorými sa stretávam. Tlačím si objednávky, maily, lístky a letenky. Ak chcem fotiť, musím si vziať fotoaparát.

Deň 25: Vybrala som na na kúpalisko s drobnými vo vrecku a mobilom. Nechala som ho na deke pod uterákom a ani ma nenapadlo, že by mi ho mohol niekto ukradnúť. Ten smart som si strážila ako deti. O problém menej. Strážim iba deti.

Deň 30 a prítomnosť:

Život s retro telefónom je paráda. Ak niečo potrebujem, zavolám či pošlem sms. Baterka vydrží skoro týždeň a aj si s ním posvietim v tme. Ak spadne, nič sa mu nestane. Vlastne mi ani nemá kedy padať, lebo ho nemám tak často v ruke. Na internet chodím len na počítači. Keď som na peknom mieste, užívam si ho, lebo nemám čím fotiť. Chýba mi navigácia, toto ma naozaj prekvapilo, ako som sa stále spoliehala na Google maps, nuž ale naučila som čítať tú papierovú mapu a viac si pamätám. Oveľa častejšie s ľudmi komunikujem a pýtam sa.

To je všetko ale nič oproti najväčšej zmene, akú som si všimla:

Lidičky, viete aká som efektívna? Stíham. Aj prácu, aj deti, aj blogovanie (dopísala som 3 články), aj kreslenie, aj pletenie šálu.

Namiesto len… ,rýchlo si skontrolujem správy... vylúštim tlačenú krížovku ako taký rýchly reset.

Pár minút sem pár minút tam a zrazu to ide. Poznáte ľudí, čo sa stále sťažujú, že majú toho veľa, ale stále im svieti zelená ikonka na Facebooku a odpovedajú skoro instatne?

Keď stále niekde nesurfujem a nečítam a neťukám, prídu aj celkom dobré nápady.

Život so smartfónom bol síce fajn, ale mne sebaovládanie akosi nejde.

Ja som vám z neho za tie roky akosi osprostela 🙂

Stačí pár dní a človek si uvedomí tú dennú pasivitu– jedna strana rozmýšľania je prakticky vypnutá, lebo všetko si nájdeme v aplikáciách, na webe, v mailoch.

Načo si písať, pamätať, naučiť sa?

Nejde síce o život, ale niekedy môže o ten život ísť. Už je úplne bežné, že niekoho zapichnú za bieleho dňa a nikto nič nevidel, lebo bol prilepený na obrazovke. Ľudia nezasiahnu v neprávosti, nepomôžu, len to natočia a zavesia na internet. Čítala som rozhovor s bezpečnostným expertom, ktorý tvrdí, že v prípade núdze by 95 percent ľudí nenašlo núdzový východ. Ľudia nevedia kde sú, čo sa okolo nich deje, ani kto okolo nich sedí, stojí, leží. Nevšimnú si, ak im prebehne pod nos dinosaurus. Prípadne vás skoro zabijú na ceste, lebo si práve updatujú status.

Keď čakám a všímam si ľudí, zrazu je to kolektívne bezvedomie v ktorom sme, tak očividné.

My ľudia sme sa odnaučili len tak niekde jednoducho BYŤ a NIČ NEROBIŤ.

Chceme byť produktívni a využiť každú nanosekundu nášho života na zábavu, učenie, čítanie, informácie a potom s toho máme mozog ako ementálsky syr.

Príde depka, nervozita, nespíme dobre, nevieme sa sústrediť, deti neposlúchajú – ja sa nečudujem, prečo to tak je.

Pripadám si ako by som spala, a zrazu som sa zobudila. Ešteže tak.

Pokračujem v odbordelizácii.

Digitálny detox alebo ako položiť ten prekliaty telefón

19. júna 2018 publikovala Minimalistka 15 komentárov

Choď sa niekde prejsť, sadni si na lavičku a poobzeraj sa okolo seba. Možno uvidíš ľudí, ktorí sa ponáhľajú doprava a doľava. Možno zazrieš holuba, ako si našiel raňajky. Možno si všimneš, ako sa slnko odráža od okna. Možno zbadáš, ako sa na teba usmialo dieťa v kočíku.

A určite neprehliadneš všade prítomných zombíkov prilepených k mobilu. Sú to oni a sme to aj my.

Sedíme na telefóne, zhrbení, sklonení, neprítomní, zaštupľovaní. Všimla som si nový trend – už sa mobil nenosí v kabelke, alebo niekde schovaný v aktovke. Mobil sa najnovšie nosí priamo v ruke. Nejako takto:

Normálne človek kráča, a nesie si ho pred nosom. Vyšší level je, keď do neho počas toho kráčania aj dačo ťuká, čo tam po tom že ho práve prešlo auto, vrazil do stĺpa, alebo okolo neho preletel dinosaurus. Všetko je na nete.

Chcem vám niečo povedať. Myslím to vážne. Sme závislí a čo je na tejto závislosti nebezpečné, že to berieme celkom normálne. Robia to tak všetci. Už je absolútne bežné, že romantický pár sedí pri pohári vína a každý si updatuje svoj status. Je normálka, že malé dieťa sedí pri stole a popri jedení zíza do tabletu.

Ľudia spolu trávia čas tak, že sa spolu hrajú so svojimi mobilmi. Moderná doba, nie? Predstavte si, že by bolo okolo vás 98 percent opitých, alebo by fajčili. S mobilným telefónom, kokaínom dneška je to ale inak. Stala sa z neho prijateľná droga. Myslíte si, že preháňam?

Spravme si test, nájdeš sa niekde?

máš 24/7 zlozvyk kontrolovať si správy, e-maily a či ti niekto nevolal
nevieš sa poriadne vyspať, v kľude zaspať, a keď sa zobudíš siahaš po mobile
máš pocit, že ti hlava ku koncu dňa vybuchne ako balón
po návšteve sociálnych sietí sa cítiš – neadektvátna/naprd/v depke

keď si zabudneš mobil alebo sa ti vybíja baterka, na nič iné nedokážeš myslieť
máš výčitky svedomia, že na mobile tráviš priveľa času a nevieš to zmeniť

Niekedy by som mobil prirovnala k hracím automatom v kasíne. Ten endorfín, ten pocit keď potiahneš prstom po obrazovke a je tam niečo pre teba! Aké prekvapko, ďalší like a ďalšia správa 🙂 Práve preto je mobil taký fajn. Nie je na ňom nič zlé, práve naopak, je príliš dobrý a príliš zaujímavý, aby sme ho len tak pustili z ruky.

Je to ako s nakupovaním, čím viac digitálneho sajrajtu nám ponúka vo forme aplikácií, hudby, filmov, posielania správ, fotiek a iných chuťoviek, tým viac sa topíme v digitálnom prebytku.

Technológie sa nazývajú smart, akurát nás ľudí pekne predbehli a a sú múdrejšie ako my. Predstavujem si, ako sa na nás chichocú.

Vieš o tom, že mobil je 10 x špinavší ako záchodová doska? Ďalší dôvod ho nedať deťom do ruky:)

Alebo že 72 percent ľudí má mobil pri sebe 22 hodín? Toľko nie som ani s manželom a deťmi 🙂

Aj ja som závislá a bojujem ako sa dá. Zminimalizovala som okolo seba všetky haraburdy, ale stále som priveľa času trávila na mobile. Ospravedlňovala som sa, že to bol kvalitne strávený čas, veď si čítam zaujímavé veci na nete, veď komunikujem s ľudmi, veď som na sociálnych sieťach najmä kvôli blogu, nie som na tom až tak zle, mám to pod kontrolou, zvládam to v pohode. Prečo som z neho bola taká unavená? Toľko správ, na ktoré musím odpísať, toľko informácií, ktoré musím spracovať – prerástlo mi to v dobrom úmysle cez hlavu. Niekedy som si večer len šla napojiť mobil na nabíjačku a ešte som stála pri zástrčke zohnutá o 48 minút neskôr. Sľúbila som si, že sa budem venovať nejakej činnosti a neustále som sa pristihla na telefóne.

Čo s tým, vyhodiť do koša aj toto? :))

Začala som zisťovať, akými metódami by som sa prinútila regulovať čas strávený s mobilom. je vôbec možné vlastniť smartphone a nebyť jeho otrokom? Mám dostatočne pevnú vôľu?

Čo mi pomohlo pohnúť sa ďalej, zhrniem v troch krokoch:

Krok prvý: Koľko času naozaj trávim na mobile? Nainštalovala som si aplikáciu, ktorá monitorovala každú jednu sekundu, keď som chytila telefón do ruky. Čas pozrieť sa pravde do očí. Je srandovné, ako som celkové minúty krásne podceňovala. Dopadlo to príšerne, toto sú moje januárové štatistiky, keď som akože čas trávila na mobile produktívne, moja najdlhhšia seansa trvala aj vyše 5 tich hodín!! Dobre, čítala som si často a veľa, čo to však robilo s mojim očami, nechcem vedieť.

Bežne som nazbierala od 3.5 hodiny až do 5 hodín denne a občas aj 248 zdvihnutí, spadla mi sánka. Je to kruté a pravdivé zrkadlo. Aplikácia, ktorú používam sa volá MOMENT, je síce platená ale veď čo dobré je zadarmo, všakže? Je v angličtine, no nie je ťažké to pochopiť. Nastavila som si maximálny čas, ktorý mám povolené stráviť na mobile a po prešvihnutí tejto lehoty ma aplikácia nasilu vyhodí od obrazovky, tá sa zablokuje a nie je možné na nej už nič robiť, pípa otravný klaksón a skončila som. Po takomto násilnom začiatku vyzerajú dnes moje štatistiky aj bez klaksónu takto:

Juj, aká som na seba hrdá, ale fakt to bolelo! No zadarmo to neprišlo, lebo krok 2:

Zrušila som si Facebook a hackli mi Instagram. Prvé sa stalo dobrovoľne, to druhé nasilu, druhý krát som sa digitálne narodila. Problém s Facebookom bol ten, že som za tie roky zbierania priateľov a lajkovania každého videa s rozkošným mačiatkom mala v celom profile taký bordel, že by v ňom nepomohla žiadna minimalizácia. Celý som ho surovo zrušila a dala som si skoro dvojmesačnú pauzu. Vieš, aký je to pocit sa ráno zobudiť a nemať Facebook??? VRELE ODPORÚČAM VYSKÚŠAŤ. Stačí deaktivovať, nech sa nezložíš úplne.

Založila som si kvôli blogu nový čistučký, nepoškvrnený profil bez priateľov, opatrne som sledovala zopár vyselektovaných stránok, ktoré mi prinášali spätnú hodnotu a chodila som na kontrolu snáď raz týždenne. Vrátila sa mi farba do líc. Život konečne nadobudol nový zmysel. Viete aký to je deň, keď je vám úplne šuma fuk, čo kto má na mysli? Aký to je pocit, keď sa spýtaš kamošky, čo je nové a nevieš sa dočkať odpovede? Paráda.

Jediná, naozaj jediná možnosť ako si naplno vyskúšať digitálny detox je úplne sa na istý čas odstrihnúť od sietí.

Treba to zažiť, aby človek pochopil, ako mu strašne žerú čas. Sociálne siete sú nástrojom k biznisu a nie bezcieľne surfovanie. Pokiaľ sa nepoužíva každá minúta cielene, je to absolútne plytvanie života. Dnes trávim na Facebooku 10-15 minút denne a žijem, viem všetko, čo potrebujem o o čom neviem, nepotrebujem.

Krok tretí: Zminimalizovala som si plochu na mobile a zrušila všetky notifikácie. Toto ma fakt bavilo. Vypni zvuky, bannery, pípanie. Pošli si ich do histórie notifikácií na Home screene, eliminuješ presne to neustále kontrolovanie správ. Uvidíš kto ti píše, keď prstom potiahneš na zamknutej ploche zhora dole, nastavíš si to tu (ja mám Apple ale určite sa to dá spraviť aj na Androide):

Takto vidíš kto ti píše bez toho, že otváraš telefón a TY sa vieš rozhodnúť, KEDY a ktorú sa rozhodneš otvoriť. nastav si to na všetky správy, čo ti chodia (Whatsapp, Messenger, SMS atď).

Vymaž si všetky aplikácie, čo ti žerú čas – sociálne médiá, hry a podobne. Podľa mňa na mobile úplne stačí 10-12 aplikácií podľa stupňa dôležitosti a tie čo sa nedajú vymazať, alebo ich používaš raz za uhorský rok si daj do nejakého foldríka ďaaaaleko dozadu.

Moja plocha vyzerá asi nasledovne – mám 4 strany a na každej strane len jeden riadok aplikácií, na prvej sú tie čo používam denne, na druhej týždenne atď..

Prvá strana obsahuje správy a telefonovanie.

Na druhej strane mám fotky, krásnu aplikáciu Habits na denné odškrtávanie si úloh (cvičila som a pod:), Fitbit, nakoľko si len cez appku viem synchronizovať hodinky, Biblia na denné čítanie vybraných pasáží.

Tretia strana sú aplikácie, čo používam menej ako raz týždenne – keď som mimo kancelárie na prečítanie e-mailu, niečo vygúgliť, ak sa náhodou stratím a appka Relaxoterapia, čo je vlastne biely šum – búrka, vietor, zvuky prírody – občas si to púšťam ako podmaz, aj deťom na spanie.

Posledná strana – aplikácie, ktoré používam veľmi sporadicky – prístup na účet, Apple aplikácie na nastavovanie, Audio knihy a podcasty.

Mám ešte jeden super tip, ako sa dostať od obrazovky. Zmeň si displej z farebného na čierno-biely.

Dá sa to spraviť v nastaveniach, najprv to bude vyzerať veľmi divne, ale garantujem tu, že po čase bude displej pôsobiť tak nudne a funkčne, že ťa to tam lákať fakt nebude. Je to lepšie aj pre oči. Spravíš to v IPhone takto – general settings – Display accomodations -Colour Filters – Greyscale. Mám to v angličtine, ale v Apple je to snáď rovnaké a v Androide to musíš vygúgliť. Je to blbé na fotky, ale inak si to často mením a je to fakt super, také retro.

Takto sa mi podarilo zredukovať čas strávený čumením do mobilu asi o polovicu. Fyzická zábrana funguje výborne.

Potom môžeš ďalej posúvať hranice:

Zobuď sa bez mobilu! Skús vyhrabať odniekadiaľ klasický budík a nechaj sa budiť old style. Vyhrab od babičky kukučkové hodiny. Ak žiadny nemáš, zapoj telefón a budík v kúpeľni, aspoň rýchlejšie vyskočíš z postele:)
Urči si presne čas, kedy v ten deň odložíš mobil a napíš si túto výzvu do kalendára: dnes vypnem telefón o 21.15 hodine.
Prestaň spávať s mobilom. Spi s frajerom, s manželom, psom, s plyšovým medvedíkom, mobil nemá v posteli a v spálni večer čo hľadať.
Aká si len prenádherná, zjem ťa.
extra bonus: Daj si digitálny sabat – skús sobotu, či nedeľu bez smartfónu, vymeň ho za obyčajnú tlačítkovú Nokiu 3310. Je svetová a baterka vydrží celý víkend!
Opusti svoj domov bez mobilu – strach byť bez telefónu už má aj meno – nomofóbia:)) – vybehni do obchodu, na krátku prechádzku, k susede, a nechaj mobil doma. Postupne tento čas predlžuj. Ak sa ti bude zdať, že ti mobil vibruje vo vrecku, to je len halucinácia spôsobená ťažkou formou závislosti. Nezúfaj, táto fatamorgána prejde.
Keď ješ, jedz a nesurfuj na nete. Keď už inak nejde, tak Nový čas. Aj ten je lepší v taktomto prípade 🙂
Keď sa s niekým stretneš, sľúb si že, mu (či jej) venuješ 100 percent svojej pozornosti. Posielať si správy cez Whatsapp, keď spolu sedíte, nie je fakt cool.
Navštív WC bez mobilu. Ak fakt nutne musíš, vezmi si radšej krížovky či časopis :))
A na záver to najťažsie: ja verím že to dáš, dáš, dáš – ráno sa zobudíš na retro alarm, spravíš si kávičku, pomedituješ, umyješ sa, oblečieš sa, spravíš raňajky a……až POTOM si skontroluješ mobil.:)))) Komu sa to podarí na prvýkrát?

Máš nejaké tipy na digitálny detox?

Pokračujem o týždeň na rovnakú tému – ako sa zresetovať inak ako visieť na sieťach – pre nepresvedčených:))