• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Som Minimalistka

Menej vecí a viac života

  • Články
  • Som Minimalistka
  • O mne
  • Rýchlokurz zadarmo
  • Minimalistický denník
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Domácnosť

Ako mať svoj čas pod kontrolou

30. júla 2019 publikovala Minimalistka 9 komentárov

„K minimalistickému domovu patrí nielen úspešne vyprataná fungujúca domácnosť, ale najmä zmena postoja, ako doma funguješ.“


Tento článok je úryvok z knihy Minimalistický domov. (upravené pre blog)

Chcela by som sa s tebou podeliť o moju veľmi osobnú skúsenosť.                                                            

Minimalistický životný štýl mi zjednodušil nielen domácnosť, ale aj pohľad na seba. Počas vypratávacích seansí som mala šancu prehodnotiť, ako som žila. Akonáhle si okolo seba totiž vypraceš priestor, umožníš konečne vidieť aj do svojho vnútra. A presne toto sa stalo mne.

Vysvetlím to v nasledujúcich riadkoch a budem veľmi úprimná, aj keď mi to nie je vôbec príjemné. Myslím si ale, že je to dôležité. 

Predtým, ako som sa stala mamou, som bola veľmi produktívna žena, ktorá nemala problém skoro vstať, byť nesmierne efektívna, úspešná, plná nápadov a pevnej vôle.

Všetko bolo o mne a ja som si kontrolovala čas, ako som chcela.

Načo som bola asi najviac hrdá, boli moje úspešné rána. Vstávala som veľmi skoro a už o šiestej ráno ešte pred prácou som dvíhala činky vo fitnescentre.

Po narodení mojich dvoch detí sa však z týchto nabitých super rán stal môj úhlavný nepriateľ.

Veľmi ilustračné foto čias veľmi dávnych a pravekých :)))))

Prvých pár rokov som to akceptovala a predstavovala si, aké by to bolo skvelé začať deň a nejako sa (seba)realizovať. Mala som veľké plány, ako si popri detičkách na materskej budem konečne užívať svoje koníčky a plniť sny.

Ako ale mesiace ubiehali, pomaly som to vzdávala, a namiesto žitia som prežívala. Vravela som si a vraveli mi to vlastne všetci, že s deťmi to už jednoducho nejde.

Moja vlastná myseľ ma porazila. Môj životný priestor mi nepomáhal.

Ak máš aj ty ešte malé deti, určite to poznáš. Po dlhom náročnom dni ich konečne šupneš do postele, je pred tebou sladký večer, keď si konečne sama sebe paňou a môžeš si aspoň trochu oddýchnuť a robiť, čo chceš.

U mňa to väčšinou dopadlo tak, že všetky predsavzatia konečne sa venovať mojím vlastným projektom sa nekonali. Pevná vôľa mala svoje limity a radšej som si sadla pred telku, často aj s pohárom vína, a pozerala môj obľúbený seriál. V lepšom prípade som čítala knihu a v horšom surfovala po Instagrame.

Maximalistka v sieti.

Nevedela som prestať a dať tejto neproduktívnej chvíli zbohom.

Poznáš ten pocit, keď nevieš prestať otáčať strany, či klikať na stránky, alebo si povieš ešte jedna časť seriálu a tresk – odbíja polnoc? Vtedy sa prinútim ako tak odplaziť do postele, z posledných síl sa odlíčim a umyjem si zuby. Som polomŕtva, ale ospravedlňujem samu seba, že som si po tej šichte s deťmi a v domácnosti zaslúžila aspoň trochu relaxu.

Čaká ma ráno a s ním nová smena a realita.

Neporiadok v dome a neporiadok v hlave, celý chaos vyjadroval presne túto scénu. 

Skoro nikdy som večer nič užitočné alebo produktívne pre seba nespravila, aj keď som chcela – zacvičiť si, napustiť si vaňu a konečne vyskúšať tú masku na tvár, napísať kamarátke e-mail. Ráno som za túto zábavu pekne zaplatila. Nevyspatej mi trvalo dobrú polhodinu, kým som sa litrom kávy sfunkčnila na rozmýšľanie.

Každé ráno som vstávala až vtedy, keď ma zobudili deti alebo som nemala na výber. 

Vstávala som kvôli nim a nie pre ne.

Celý deň som fungovala len preto, lebo som musela.

Nechcelo sa mi a deň po dni sa mi nechcelo ešte viac.

Mala som ideálne podmienky byť šťastná: bývali sme v krásnom dome, mohli sme si dopriať, čo sme chceli, mala som luxus byť s deťmi doma a pracovať na vlastných projektoch, no napriek tomu som nebola šťastná žena.

Neužívala som si materstvo tak, ako som si predstavovala. 

Ťažko sa mi to píše, ale je to pravda. Neznášala som starať sa o domácnosť a prakticky mi z toho šibalo.

Upratovala som, len keď som musela, alebo som si najala niekoho, aby som nemusela. Žehlila som, len keď sme si už nemali čo obliecť. Varila som, len keď som mala náladu, a snažila som sa kuchyni vyhnúť napriek tomu, že som bola kedysi vášnivá kuchárka.

Každodenný stereotyp ma ubil do katatonického stavu úplnej apatie.

Fungovala som na autopilotovi, a keď sme k tomu pridali hory vecí, ktoré som kupovala alebo prekračovala a dvíhala zo zeme, už teraz viem, že som sa dostala do miernej formy depresie. Mala som plné zuby vecí, prebytku, veľkého domu a mojej neschopnosti všetko zvládnuť. Nebola som pre svoju rodinu prítomná srdcom. Bola som plná vzdoru.

Všetko, čo ti zaberá priestor, ti berie aj drahocenný čas.

Potrebovala som zmeniť postoj. Začala som vyhadzovať a deň po dni som sa cítila lepšie. Zrazu som si začala viac rozumieť.

Chcem poznamenať, že sú isté obdobia, keď to proste takto vyzerá – deti sú dlhodobo choré, prídeš z pôrodnice, máš mesačné bábätko a si rada, že si rada. Prvý rok s malým dieťaťom alebo aj s dvomi dá zabrať: deti nespia, často sa budia, musíš ich kŕmiť každé tri hodiny, prežívaš, ako sa dá.

Moje deti boli v tomto čase už väčšie, už som neprebaľovala, už som ich nedojčila, už spali relatívne dobre celú noc a ja som sa stále ľutovala, akoby som bola v tom špeciálnom období, keď to treba vydržať a bude lepšie. 

Mala som dosť nielen mojej domácnosti, ale aj seba. Už ma nebavilo byť martýrkou len preto, že som matka dvoch malých detí a že život s deťmi taký je. Chcela som si dokázať, že viem byť aj žena aj matka a nemusím čakať roky, kým sa môžem realizovať.

Musela som prevziať kontrolu nad svojím dňom. Niekde som čítala, ako fungujú úspešní ľudia. Chodia včas spať a vstávajú skoro. Ak dokáže beznohý muž zabehnúť maratón, dokážem aj ja zvíťaziť nad svojou „lenivosťou“? Chcela som byť ako oni.

Spomenula som si na ten pocit, ako som sa skvele cítila, keď som ráno chodievala pred prácou cvičiť. Ako inak vyzeral môj deň, keď som mu udala úspešný tón. Už som to kedysi zvládla, som to stále ja? 

Vedela som aj to, že ak chcem prehodnotiť svoj postoj, bude ma to niečo stáť a to boli moje ležérne neproduktívne večery. Aj tak som sa po nich cítila ako vyžmýkaný citrón.

Budem skoro vstávať. Skôr, ako moje deti.

Pre seba. Vstávať o hodinu skôr ako vstane celá tvoja rodina, ti zmení deň. Prvý týždeň budeš unavená, ale zvykneš si. Ak pravidelne chodíš spávať, ranné vstávanie je len zvyk, ktorý si vie každý vybudovať. 

Rána sú výnimočne krásne. Tiché tmavé ulice, pokoj spiaceho mesta a len ja, môj počítač a písanie, môj diár, čas na úplne maximálnu chvíľku pre seba. V lete stihnem aj východ slnka, ešte stále chladný vzduch pred prvou páľavou, úžasný pokoj. Nastav si budík a vstaň. 

Ako by si vedela zmeniť svoj deň s hodinkou len pre teba?

– cvičiť jogu?

– písať román?

– učiť sa slovíčka?

– vybaviť si e-maily?

– modliť sa?

– naplánovať si deň v diári?

– vypiť si v pokoji kávu a prečítať si správy?

– osprchovať sa a pekne sa nalíčiť?

Skvelé produktívne ráno sa ťahá celým dňom až do večera. Namiesto pozerania seriálov spravím rýchle upratovanie a zapojím aj deti. Zapnem umývačku riadu, dám do poriadku kuchyňu a pripravím deťom desiatu do školy. Uistím sa, že je všetko na mieste, skontrolujem obsah kabelky, zapojím telefón na nabíjačku, prejdem si kalendár a doplním, čo ma čaká na ďalší deň. Pripravím si veci na cvičenie a veci, ktoré si deti oblečú ráno na seba. Táto malá snaha večer spraví obrovský rozdiel ráno.

Keď si konečne sadnem, tak viem, že mám deň pod kontrolou.

Môj deň nenechávam na náhodu ako kedysi. 


Ak sa ti páčil úryvok z knihy, tu je obsah, čo v nej ešte nájdeš:)


Ak ju ešte nemáš, môžeš si ju objednať cez objednávkový formulár. Kúpou každej jednej knihy priamo odo mňa za fér cenu podporuješ fungovanie tohto blogu. Ďakujem!! 🙂

Filed Under: Čas, Deti, Digitálny detox, Domácnosť, Knihy, Upratovanie, Životný štýl

Spoveď lenivej gazdinky

12. júna 2019 publikovala Minimalistka 21 komentárov

„Paradoxne, na to aby si si mohla dovoliť byť lenivá, musíš byť veľmi efektívna. “ Tom Hodgkinson (How to be Idle)

Tento článok ti povie, ako sa neuštvať v starostlivosti o domácnosť. Nemáš za čo. 🙂

Priznám sa na rovinu, nebaví ma sústavne upratovať. Veľmi mi však záleží na príjemnej čistej domácnosti, v ktorej sa všetci cítime dobre.

Nerada upratujem, ale BAVIA ma domáce práce. Nie, nie je to systémový error. Prirovnala by som sa ku kuchárovi, ktorý rád varí, ale nie doma.

Nehanbím sa za to, že som poriadkumilovná žena a chcem mať všetko pekne uložené – podľa seba. Nech mi do moje „zóny“ žiadny chlap nelezie. A ja sa mu nebudem strkať do motora. Tľapnime si na to.

Precestovala som polku sveta a jedno ti poviem – my slovenské ženy máme v krvi byť skvelými gazdinkami. Navaríme z jednej mrkvy či cibule a stav našich domácností v porovnaní s tými, čo som videla v Anglicku či v Nemecku je nebe a dudy. Vieme, ako vyzerá čistota.

Taká západoeurópska žena sa po práci už nezvihne z gauča, večeru vytiahne z mrazáku a má na háku, že ju ide špina zožrať. Nechce sa im a v tomto sa im zdáme my, Slovenky, trošku staromódne.

Moderná doba nám tlačí, že vychovávať, šatiť a nakŕmiť deti nie je dosť. Musíš pilotovať lietadlo, urobiť si ďalší doktorát. A vyzerať pritom ako modelka.

Kedysi dávno ma domácnosť bavila, a potom prišli deti a realita. Z mojej lásky k domácim prácam sa stala monotónna život ubíjajúca rutina. Poviem to úprimne – materská ma psychicky úplne odpálila. Snívala som, kedy sa skončí táto otročina a vrátim sa k životu, keď sa vyspím a všetko ostane tam, kde to položím. Čisté. Neoťapkané.

Varenie, kŕmenie, prebaľovanie, dezinfikovanie, počúvanie, láskanie, ľúbenie, hranie, chodenie von, učenie, návštevy pediatra, nekonečné upratovanie, odkladanie, organizovanie, nákupy, rozpočty, varenie, pečenie, platenie účtov, chodenie na poštu….

Každý deň to isté dokola. Ak máš veľmi malé deti a do toho celého nebodaj aj platenú prácu (rozdávala by som všetkým týmto ženám medaily), skončíš s dvoma šichtami na pleci. Žiadne voľné víkendy, žiadne pé-enky, žiadne dovolenky. Jedinou svetlou chvíľou je ísť sama do potravín. Nikto ti nedá žiadny bonus ani ťa nepotľapká po pleci. Veď si si to vybrala, nie?

Mám však dobrú správu. Byť doma na materskej s malými deťmi nemusí byť otročina. Normálne sa to dá užiť. Môžeš byť matkou, ktorá nie je z toho na prášky. Musíš byť však chytrá, a šikovne zariadiť si veci tak, aby ti si ku konca dňa nerozsypala. I keď občasný „deň debil“ je povolený 🙂

Môžeš sa sťažovať, tak ako ja kedysi, alebo si to zariadiš tak, aby si bola TY v pohode. Moje chyby v minulosti ma naučili, že len ja som zodpovedná za to aký mám život. Nie je na vine ani manžel, ani deti, ani táto doba.

Musíš si však vyhodiť z hlavy súťaž o matku roka, nakoľko sošku Oscara za svoje denné heroické výkony aj tak nedostaneš. Mne je jedno, ak chceš vyhrať školský pohár v pečení najlepšej štrúdle, či majstrovstvá okresu v žehlení spoďárov, nebránim ti. Každá máme iné ašpirácie.

Tá moja je: sadnúť si čím skôr na zadok a venovať sa tomu, čo chcem ja.

Juj ako milujem po dobre vykonanej práci vyložené nohy! To nádherné leňošenie! Chcem málo práce a veľký výsledok:)

Vraví sa že cesta do pekla je vydláždená dobre mienenými úmyslami. Problém dnešných žien je, že chcú dosiahnuť všetko a hneď a potom vyplakávajú do vankúša. Už nemám sympatie k nikomu, kto večne a dlhodobo NESTÍHA. Buď robíš to alebo ono. Čo je na tom, keď povieš, že teraz NIE? Vyskúšaj si:

Nemám čas. Nechce sa mi. Nie je to moja priorita.

Nedá sa priniesť novorodenca z pôrodnice a zároveň rozbiehať biznis či napísať päťdielnu historickú ságu. No áno, dá sa, ale za akú cenu?

Minimalizmus mi ukázal, kde sú moje životné priority. Že je úplne v poriadku si trošku aj oddýchnuť a nespraviť si z materstva vojenský kemp. Môžeš mať doma čisto, a nemusíš sa zničiť. Môžeš mať domov ktorý máš rada, a do ktorej si rada pozveš návštevu. Môžeš sa dokonca naučiť zdravo variť a stráviť pri sporáku štvrťhodinku a umývaním riadu päť minút.

Odkedy som si zjednodušila život, viac si ho užívam. Konečne mám opäť rada domáce práce a som na svoje „teritórium“ hrdá. Tak, ako ma to učila babička aj moja mama. Baví ma horúcou „jarovou“ vodou umývať poháre a poriadne ich vyleštiť. Baví ma vešať voňavé prádlo a potom ho pri pozeraní dobrej komédie žehliť. Baví ma ráno ustlať postele a pripraviť dobré raňajky. Baví ma kúpiť na trhu kvety a naaranžovať do vázy. A baví ma mať konečne čas, ktorý, ako som zistila, je vzácnejší než prachy.

Ako byť spokojnou ženou, vychovávať deti, finančne si polepšiť, niečomu zmysluplnému venovať a pritom sa nezodrať?

Ponúkam ti moje stratégie. Vezmi si ich k srdcu, drž sa ich a budeš šťastná lenivá gazdinka 🙂

STRATÉGIA PRVÁ: Vyprac. O tomto som už popísala celý blog a napriek tomu sa otázky AKO NA TO stále opakujú. Naviem ako inak to ešte mám opísať, ale skúsim. Vytrieď si NATVRDOcelý svoj dom, byt, garáž, skrine, pivnice… VŠETKO. Myslím to vážne. Musíš na to ísť nemilosrdne – žiadne možno, neviem, toto sa mi ešte zíde, je mi to ľúto, neskôr, asi, na Svätého Dindy. Vypratanie všetkých harabúrd ti zmení život o 180 stupňov. Prečo?

Stráviš nad domácimi prácami o šokujúcich 40% až 60% menej času!!!!!!!

Nerobím si srandu. Garantujem ti, veľké upratovanie u mňa už neexistuje, len udržiavačky. Raz za čas spravím hĺbkové čistenie ale tak, že sa na to teším, a nie že sa toho bojím. Vyprataná domácnosť pôsobí aj väčšia a atraktívnejšia. A všetko zrazu nájdeš. Menej umývaš, menej skladáš, menej žehlíš. Choď to toho, aj keby na to mala padnúť týždňová dovolenka. Bez tohto sa nepohneš ďalej.

STRATÉGIA DRUHÁ: Vyškrtaj si kalendár. V celom týždni nemáš voľné okno? Preplnený diár, vysoké tempo, veľké ambície. 

Sprav si obrovský prievan v diári a zabudni na premotivované plány všetko stíhať a narvať do 24 hodín. OK, daj si tam zubára, gyndu, vyber balík na pošte, vyzdvihni deti, ale naplánuj si naozaj len také aktivity, čo stoja za to. Ak sa ti nechce trepať cez pol mesta na komerčnú detskú oslavu, nechoď! Neboj sa mať biele strany. Ja mám zvyčajne už zriedka viac ako jeden míting denne, jednu prioritu denne. Ak je toho viac, cítim vnútorný stres.

S krúžkami to máme tak – deti si vyberú jednu jedinú aktivitu čo milujú a KONIEC. Nech sa tomu venujú naplno a potom nech si o rok vyberú dačo iné, alebo v tom pokračujú. Raz za týždeň máme plávanie a úplne aj mne osobne stačilo zápchy a parkovacieho stresu. Zvyšok týždňa ideme domov a robíme – NIČ. Po celom dni v škôlke a škole majú deti aj tak dosť.

Ešte postreh – ak sa problémom, čo nie sú dôležité, prestaneš venovať, normálne sa rozpustia. Vo vzduchu. Alebo sa dokonca sami poriešia. 🙂

STRATÉGIA TRETIA: Upratuj priebežne. Nesmieš nechať si práce nakopiť. Kedysi som si kreslila grafy a diagramy ako, čo a kedy budem čistiť a bolo mi to platné veľkú figu a ešte aj borovú, nevraviac o tom, ako som sa narobila.

Na sústavné a veľké upratovanie som lenivá a pri minimalistickej domácnosti stačí praktický pohľad na vec. Proste sa pozriem na ulepené podlahy a poviem si, že dnes je definitívne „podlahový“ deň.

Dnes mám už denné rutiny – ráno posteľ, umyté riady večer, poutieraná linka, umývačka riadu zapnutá, ak je nutné trošku pozametať pod stolom. Raz týždenne povysávam, hodím veci do pračky, vydrhnem kúpeľňu a raz za dva mesiace idem viac do hĺbky, ale nikdy nie jednu časť domácnosti dlhšie ako hodinu.

Ak pravidelne udržiavaš jednoduchú domácnosť, nič sa ti nevymkne z rúk. Milujem tzv. „skulinky času“ – decká sedia vo vani, tak vydrhnem umývadlá, čakám kým mi zovrie mi voda na čaj – pretriedim čaje, mám 10 minút kým na niečo čakám – rýchlo schmatnem a vyžehlím dve košele.

STRATÉGIA ŠTVRTÁ: Sprav si rodinný rozpočet a drž sa ho. Plánovanie, kam peniaze pôjdu ti zabránia impulzívne míňať. Vyhneš sa aj hádkam, kam peniaze šli.

Dobrým nápadom je spraviť si finančný plán na zbavenie sa aktuálnych rodinných dlhov. Ak máš doma polku vecí na Quatro, zaviažte sa, že ich predčasne splatíte skôr, ako budete každý víkend vysedávať v reštauráciách.

Všimla som si v mojom okolí, že často žena uteká do práce, aby priniesla do rozpočtu extra príjem, ktorý sa potom rozpustí na upratovačkách, biznis šatníku, obedoch v kantíne, benzíne, donáškových jedlách a impulzívnych nákupoch. Možno zváž, či by ste neušetrili, ak zostaneš doma.

STRATÉGIA PIATA: Navar z čerstvých surovín. Som názoru, že aspoň jedno spoločné rodinné jedlo doma pri stole je základným pilierom rodiny. Niekedy trvá dlhšie kúpiť a dopiecť zmrazený polotovar ako si za minimálny čas uvariť doma chutné a zdravé čerstvé jedlo. 

Kedysi sme často chodievali jesť von do reštaurácií, nakoľko som bola často vyčerpaná a variť sa mi nechcelo. Pri našom nomádskom živote som zistila, že sa úplne v pohode dá uvariť jedlo za 15 minút v dvoch základných hrncoch.

Mať doma navarené je pre mňa vizitkou, a čo si budeme hovoriť – láska ide cez žalúdok 🙂 A keď sa ku nám chodia najesť už aj mužovi kolegovia, čo dodať, haha ..

STRATÉGIA ŠIESTA: Rob si cez deň často pauzy. Na to aby si sa nezbláznila, nepotrebuješ tri dni wellnessu v Tatrách.

Rozdiel robia práve tie malé chvíľky, keď sa zastavím. Hodinu pracujem, dám si pauzu a natiahnem si chrbát, spravím si espresso s čokoládkou. Sadnem si ak stojím, alebo sa postavím, ak sedím. Takto deň ubehne v oveľa príjemnejšej nálade a nemám pocit, že by som bola vyčerpaná.

Nedá sa celý deň každý deň nenapiť, nenajesť ani na záchod neísť a byť hrdá aká som „busy“. Ak máš malé dieťatko, ktoré počas dňa spí, ĽAHNI SI! (Po aplikácii stratégie číslo 1)

STRATÉGIA SIEDMA: Hýb sa. Keď celý deň beháš okolo druhých, musíš sa starať hlavne o seba. Denne sa hýb, čokoľvek, hlavne na chrbticu – pilates, yoga.

Na Youtube je milión videí, kde máš zadarmo cvičenia od 5-15 minút a mi nevrav, že nemáš kedy. Nerieš váhu ani aby si bola chudá, cieľ je cítiť dobre. Sprav si vlastné fitko,stačí ti len kvalitná rohožka na cvičenie, urob si domáci wellness – olivový olej, kokos, sviečka, venuj sa spirituálnemu dačo – medituj, pomodli sa ruženec, len tak seď. Ja nechápem, ako som kedysi mohla bez tohto fungovať. Celé telo mi volalo o pomoc!

STRATÉGIA ÔSMA: Maj niečo, čo je TVOJE. Kreatívna práca, hobby, šport, písanie, štrikovanie, kreslenie, online kurz, fotenie, nejaký sen.

Musí byť niečo okrem detí a rodiny, prečo ráno vstaneš a teším sa na svoj deň. Zametanie aj prebaľovanie vie byť naplňujúce, avšak trošku to dačím okoreniť nezaškodí. Ale nemusíš. Je úplne v pohode byť „len“ MAMA.

a na záver to najdôležitejšie:

STRATÉGIA DEVIATA: Kašli na perfektnú domácnosť. Už teraz chápem, čo mi všetci vraveli – deti rastú tak strašne rýchlo, je to krátke a  výnimočné obdobie. Práve teraz ma chcú, zbožnujú moju pozornosť a nie je trápne im ma pred cudzími objať.

Som taká šťastná, že môžem byť mama, čo je doma, ale naozaj doma. Matka čo stále neupratuje a nečumí do mobilu. Je to obrovské privilégium. Záclony naškrobiť aj budovať kariéru stíham. Len nie všetko naraz.

Nedá sa žiť celý život v pokluse. Som za lenivé rodičovstvo.

Ako zvládaš domácnosť a leňošenie ty? Máš nejaké ďalšie tip na zjednodušenie upratovania? Sem s nimi:)


Filed Under: Bývanie, Domácnosť

10 vecí, ktoré už nepotrebujem

28. marca 2019 publikovala Minimalistka 28 komentárov


Vytrieďovanie a minimalizmus ma naučil istej sebareflexii. Nestačím sa čudovať, na aké produkty či služby sme kedysi v rámci rodinného rozpočtu bez váhania míňali peniaze. Dnes sa bez nich vieme v pohodičke zaobísť.

Spísala som preto zoznam vecí, ktorým sme povedali rázne NIE.

1.Poistenie majetku. Okrem poistenia nehnuteľnosti si dnes si už nepoisťujeme domácnosť, ani nechceme ani iné typy poistenia ako napr. predĺženú záruku na spotrebný tovar. Nevlastníme toľko, aby sa nám to oplatilo a v prípade straty sa dá všetko nahradiť. Keď si kúpime drahší spotrebič alebo elektroniku, je lacnejšie sa o to radšej poriadne starať. Auto nie je naše, takže poistenie sa nás netýka a vieme ho kedykoľvek vrátiť.

2. Predplatné časopisov. Kedysi som bola časopisová maniačka, ale zistila som že tento hlúpy zlozvyk vytvára len jednorázový odpad. Čítanie plátkov zahlcuje moju hlavu politikou, reklamou a klebetami o rôznych celebrítách, ktoré majú pre mňa nulovú výpovednú hodnotu. Dnes si kúpim časopis len raz za čas, kvôli konkrétnemu článku a výzvou tohto roka je nečítať ich vôbec.

3. Produktové upgrady. Dnes už nechcem ani XL menúčko za extra pár centov, ani väčší popcorn, ani nadštandardnú výbavu, ani rozšírený súbor služieb. Všetko čo sa javí ako malý príplatok naviac sa môže zdať výhodné, ale keď to nepotrebujem, je mi jedno, koľko ušetrím.

4. Zmluvy. Juj, ako z duše neznášam kontrakty – najmä na internet a mobil. Radšej si zvolím drahšiu službu, ktorá ma k ničomu nezaväzuje, ako niekoľkoročný kontrakt, ktorý sa síce zdá lacnejší, ale v skutočnosti ma len oberá o slobodu v rozhodovaní. Ak nie som so službou spokojná, alebo sa mi zmení situácia, mám okovy na nohách. Vďaka nášmu sťahovaniu som zažila x nepríjemných situácií, keď sme museli ešte mesiace platiť za službu, ktorú sme nevyužili len preto, lebo sme sa časovo upísali. Čím menej zmlúv, tým lepšie.

Každý produkt, ktorý potrebuje návod na použitie, sa raz pokazí:)

5. Elektrické a motorové verzie produktov. Teším sa z výdobytkov techniky, ktorá šetrí čas a lopotu, ale páči sa mi aj jednoduchosť ručných nástrojov. Citrón odšťavujem ručne, podlahu občas namiesto vysávania pozametám metlou, sneh odhrabávam lopatou, cesto vymiešam varechou, kapustu pokrájam nožom. Ak existuje jednoduchšie manuálne riešenie, a dá sa pritom zapotiť, či si trochu zrelaxovať myseľ, načo kupovať zbytočné produkty, míňať elektriku a zasmraďovať prostredie? Práčku si ale užívam, i keď sušičky prádla sme sa po rokoch vzdali.

6. Šperky. Kedysi som ochkala nad krásou prsteňov, náušníc, náhrdelníkov a zdala sa mi to celkom dobrá investícia. Dnes šperky skoro vôbec nenosím a prestali sme ich kupovať. Zdá sa mi úplne nezmyselné vlastniť predmet hodný niekoľko stoviek až tisíc eur a podvedome sa o neho strachovať či ho opatrovať, kupovať si trezor. Úplne mi stačí to čo mám, raz za čas pri špeciálnej príležitosti šperky vytiahnem a naozaj už viac klenotov nechcem ani nepotrebujem. Neprinášajú mi takú radosť, ako kedysi.

Môj najdrahší klenot sú predsa len deťúrence 🙂

7. Suveníry. Za posledné roky sme toho nacestovali habadej a vždy sme mali pocit, že si musíme na pamiatku priniesť nejaký krám, ktorý si vystavíme na poličke v obývačke. Počas vytrieďovania a neustáleho presúvania týchto dekoráciií som prišla na to, ako ma už vlastne netešia, a sú to len pekné lapače prachu. Dnes už chcem počas cestovania radšej tieto peniaze minúť na zážitok alebo dobrú večeru. Nepohrdnem však suvenírom, ktorý sa dá zjesť a vypiť. 🙂

8. Všetko, čo má drahé náplne. Snažíme sa nekupovať veci, ktoré vyžadujú neustálne kupovanie náplní a patria sem aj veci, kde sústavne musíme vymieňať drahé baterky. Pri kúpe čohokoľvek odporúčam zistiť si aj cenu náplní, často sa stane že produkt je drahší ako vrecká, tuhy (šokujúca cena túh populárnych gumovateľných pier do školy) a čo ja viem čo ešte musíme kupovať na pravidelnej báze.

9. Nepohodlné topánky. Čo k tomu dodať? Dnes už mi príde absurdné kúpiť si drahé topánky na vysokom opätku len preto, lebo musím byť elegantná a sexi na jednorázovú príležitosť, alebo aby som mala v skrini povinne nejaké tie lodičky. Koľko skoro nových topánok som vyhodila len preto, lebo síce dobre vyzerali, ale po hodine nosenia mi nabehli pľuzgiere? Ani sa nepýtaj 🙁

Daj žene ten správny pár topánok a dobyje svet. Pokiaľ si nevylomí krk 🙂

10. Ženské a detské verzie produktov. Šaty, jedlo, kozmetika pre ženy a deti sú často predražené a horšie ako tie všeobecné či určené pre mužov. Zdá sa mi, že platíme nejakú „ružovú“ a „rozprávkovú daň“ za to, že je na obale kvet či známa postavička. Preferujem napríklad mužské žiletky, ktoré sú o niečo lacnejšie, ostrejšie a vydržia dlhšie. U detí sa vyhýbam všetkému, na čom je populárna rozprávková postavička (nie vždy sa to dá, najmä pri oblečení:)

Je čas ísť na zápisníkovú odvykačku!

Toto je zoznam desiatich vecí, ktoré sme zredukovali alebo vylúčili so svojho života. Tento rok sa chcem ešte zbaviť kupovania nasledovných vecí:

  • Vitamíny – často si nahromadím príliš veľa vitamínov, najmä keď ochorieme. Musím byť veľmi dôsledná, aby som ich naozaj poctivo dobrala a v tejto oblasti bojujem s prebytkom. Musím prestať a najmä sa zdravo stravovať a dopriať si ich v prirodzenej forme. Niektoré vitamíny sú však veľmi prospešné ako trebárs Vitamín D v zime. Naozaj sa mi celú sezónu podarilo vyhnúť sa všetkým virózam, juchú!
  • Zápisníky a kalendáre – musím sa priznať, že som to tento rok opäť prehnala a nech sa snažím, ako sa snažím, nie som typ, ktorý by si do nich pravidelne niečo zapisoval. Ich množstvo je na minimalistku čistý trapas a dávam si na ne obrovské embargo.
  • Knihy – ok, je čas konečne si prestať kupovať nové, krásne, voňavé knihy. Tento rok si musím dať pauzu a využívať sídliskovú knižnicu, ktorá je fakt titulmi skvele vybavená. Takisto som zistila, že anglické verzie kníh na Kindle sú vždy nielen lacnejšie, ale aj skladnejšie. Polica je plná, a je čas vytriediť a nič nové nekupovať.

Je tvoj zoznam podobný ako môj? Ktoré veci už nenakupuješ ani ty? Je niečo, čo by si pridala? Napíš mi do komentárov:)

Sorry, máme plno.



Filed Under: Bývanie, Domácnosť, Peniaze, Životný štýl

5 dôvodov, prečo minimalizmus nemusí fungovať

7. marca 2019 publikovala Minimalistka 20 komentárov

Dala si sa na cestu minimalizmu a stále to nie je ono.

Máš pocit, že donekonečna len vytrieďuješ a nevidíš svetlo v tuneli.

Kde je tá sľubovaná sloboda?

Lidičky, za posledné mesiace sa s minimalizmom roztrhlo vrece. Blogy, články, knihy a časopisy radia, ako vytriediť, uložiť, zredukovať.

Niekedy ma z prebytku informácií o vytrieďovaní bolí gebuľa. Väčšina informácií nie je o tom ako zredukovať, ale ako si pekne doradu poukladať, poupratovať.

Máš veľa vecí? Kúp si ďalšiu.

Mám pre vás dobrú správu. Môj byt väčšinou nie je uprataný, nakoľko moje deti majú o poriadku inú predstavu ako ja. Nemá zmysel behať za nimi s handrou a metlou a snažiť sa dosiahnuť métu dokonalosti.

Minimalizmus nie je ani o super zorganizovanom či sterilne čistom byte. Ak sa u teba z podlahy dá jesť a na kuchynskom stole operovať, je čas si nájsť aj iné hobby:)

Netúžim po byte z katalógu. Bolo obdobie, keď som ho taký mala, ale vtedy u nás pracovala filipínska slúžka na plný úväzok 9 hodín denne.

Na upratovanie tejto kuchyne potrebuješ personál:)

Čo je to ten minimalistický domov? Kedy môžeš povedať, že si dosiahla cieľ?

Keď nemusíš stále niečo hľadať.

Keď sa môžeš vykašľať pár dní na domácnosť, a dáš ju do poriadku za necelú hodinku, ak sa hecneš.

Keď si vieš s kľudom sadnúť a nemáš pocit, že stále musíš niečo dorábať.

Minimalistický domov nie je len o jednoduchšej domácnosti, ale aj o zmene myslenia. Zredukuješ domáce práce na minimum a potom sa nimi prestaneš neustále zaoberať.

Ja tomu vravím udržiavacia fáza, až kým deti neodídu na strednú školu.

Žijeme tak normálne, aby sme mali všetko kde to patrí, tak akurát, ani veľa ani málo a hlavne aby nás nezožrala špina.

Vytrieďovanie s deťmi v praxi.

Raz príde čas, keď bude všetko čisté, a tam, kde to položím.

Raz príde čas, keď nebudú ocapkané okná, zalepená klávesnica, obkreslené steny a koberec, čo je nutné denne vysávať.

Kedysi som bola posadnutá domácnosťou a teraz vidím, že je to márne stratený čas. Maximálne úsilie v maximalistickom baraku.

Ak si skúsila minimalizmus a stále máš ďaleko od spomínaného cieľa, dôvody sú rôzne. Musíš zmeniť taktiku. Zhrniem päť najpodstatnejších. Prečo ti vyhadzuje error v systéme?

1.Musíš nepotrebné veci ODSTRAŇOVAŤ.

Minimalizmus je o redukcii vecí, nie o ich ukladaní rovno, zvislo či nakrivo.

Organizácia neporiadku je kolosálna strata času.

Minimalistickú domácnosť môžeš mať aj keď nie si zorganizovaná. Nebudeš mať síce veci podľa pravítka v komínikoch, ale vieš čo máš, kde máš a koľko máš. Košíky, sklenené fľaše, škatule a všetky tie veci na odkladanie sú … veci na odkladanie vecí. Sú veľmi fajn, ale zaobídeš sa aj bez.

Spýtaj sa: čo vieš dnes úplne odstrániť zo života? Ak sa nevieš z prebytku vymotať, máš stále PRÍLIŠ VEĽA.

Keď ich miluješ, nie je čo riešiť. Ak si stonožka.

2. Minimalizmus je dlhodobý proces.

Ja viem, Marie Kondo to dá za jeden diel seriálu, ale ty nie si rozprávková Víla Amálka. Trvalo mi 3 (slovom tri) roky, kým som si konečne povedala že „hurá, už sa to rysuje“.

Neočakávaj, že to zvládneš za víkend, ani za mesiac. Keď si dáš dvakrát namiesto dukátových buchtičiek ľadový šalát, tiež neschudneš hneď desať kíl (bohužiaľ:).

Celé to minimalizovanie bude istý čas trvať a nevzdávaj sa. Začni pomaly a pravidelne a raz sa tam dostaneš. V cieli nebudeš bez potu, ale úľavu pocítiš každým krokom vpred.

Konečne v cieli.

3.Bez nemilosrdnosti to nejde.

Je mi to ľúto, srdce mi krváca, ale ak sa nenaučíš veci kruto vyhodiť ku kontajneru, nepohneš za ďalej. Nie je to ideálne riešenie, ale niekedy to je posledné a jediné riešenie.

Čo sa dá recykluj.

Čo sa dá, daruj kam len môžeš.

Čo sa dá, hoď do ohňa.

Čo sa dá, predaj.

Ale ak sa stále dívaš na hromadu vecí, s ktorými napriek všetkej snahe nevieš kam z konopí, vyhoď ich.

Pouč sa z tejto životnej etapy. Nie je to ekologické, nie je to zero-waste, ale táto bolesť z premárnených peňazí na hlúposti nech je katalyzér k zmene nákupných zvykov a aj celého konzumného života.

Všetko to, čo v budúcnosti nekúpiš už nikdy neskončí v kontajneri. Let it go!

Hymna každej serióznej minimalistky.

4.Na každú etapu minimalizmu musíš dozrieť.

Skús sa pozrieť na tvoj majetok z inej perspektívy. Reprezentuje táto vec skutočne teba, alebo len nejakú predstavu, či sen?

Nestačí povedať zbohom iba starým, hrdzavým, deravým alebo ošúchaným zbytočnostiam. Na hĺbkovú redukciu prebytku sa musíš naučiť povedať zbohom aj veciam krásnym, veciam novým, veciam drahým.

Môžeš ich milovať, môžu sa ti páčiť ale ak ich nepoužívaš a nepotrebuješ, ich uskladňovaním brániš spraviť miesto iným dôležitejším veciam.

Zbav sa všetkého, čo nie je v súlade so životom, aký chceš žiť.

Vystúp z radu.

5.Nečakaj na smrť, aby si sa s niečím rozlúčila raz a navždy.

Ak máš problém so zbavovaním sa sentimentálnych vecí, ponúkam ti veľmi silnú pasáž z knihy Nová Zem od Eckharta Tolleho. Čítam si ju vždy, keď sa ťažšie rozhodujem.

„Navštevoval som (ako duchovný poradca) dva razy do týždňa jednu ženu. Jej telo bolo celé prelezené rakovinou. Bola to učiteľka medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou a lekári jej dávali iba pár mesiacov života.

Jedného dňa ma privítala nesmierne rozrušená a rozhnevaná. „Čo sa stalo?“ spýtal som sa jej. Jej diamantový prsteň s veľkou finančnou hodnotou sa stratil a ona bola presvedčená, že jej ho ukradla žena, ktorá sa chodila o ňu starať.

Spýtala sa ma, či sa má snažiť najprv konfrontovať opatrovateľku, alebo má radšej ihneď volať políciu. Povedal som jej…. v prvom rade jej radím zamyslieť sa nad tým, nakoľko je dôležitý jej prsteň, alebo čokoľvek iné v tejto fáze jej života. „Nechápete to“ – povedala. „Bol to prsteň po mojej starej matke. Nosila som ho každý deň, kým mi neopuchli ruky od choroby. Je to pre mňa viac ako prsteň. Ako môžem byť pokojná? „

…… Povedal som jej vtedy: „Opýtam sa vás pár vecí, ale neodpovedajte mi na ne hneď. Počkajte, či na ne dokážete nájsť odpoveď vo svojom vnútri:

Ste si vedomá toho, že sa zrejme z určitých dôvodov budete musieť svojho prsteňa vzdať? Koľko času potrebujete navyše nato, aby ste sa ho dokázali vzdať? Keď sa ho vzdáte, budete znamenať menej ako s ním? Má strata prsteňa nejaký vplyv na to, kým ste?

Až kým nás smrť nerozdelí.

Odporučila by som ti prečítať si celú knihu Nová Zem, aby si pochopila, prečo sa ľudská myseľ rada identifikuje s vecami a ako funguje naše ego.

Byť schopná povedať: „stačilo, mám dosť“ je veľmi oslobodzujúci pocit.

Darí sa ti zbavovať sa vecí bez problémov? Kde stojíš na brzde? Napíš mi do komentárov, budem sa tešiť.

„Ženy, skúsila som tú Marie Kondo metódu, vyhodiť všetko, čo mi neprináša radosť. Zbavila som sa váhy, zrkadla, účtov za elektrinu, podprseniek a bežeckého pásu:)..“


Filed Under: Bývanie, Domácnosť, Organizácia, Skvelé knihy, Upratovanie

Nemáš si čo obliecť? Prestaň robiť tieto chyby.

18. decembra 2018 publikovala Minimalistka 13 komentárov

Prídeš domov s veľkou taškou parádičkových vecí z výpredajov a o mesiac zas nemáš čo na seba?

Skriňa praská vo švíkoch a nevieš dať dokopy jeden normálny outfit?

Ak sa ti v šatníku ani divá sviňa nevyzná, tento článok je práve pre teba.

Dobrou správou je, že nemusíš opäť utekať do obchodu. Ideme vyhadzovať a to poriadne.

Kde som to len dala?

Potrebuješ:

  • úprimnú osobu, ktorá má minimalistické cítenie a nelieči sa práve zo shopoholizmu
  • veľké zrkadlo
  • ešte väčšiu tašku alebo sťahovaciu škatuľu
  • obrovskú dávku odvahy

Pre väčšiu autentickosť budeme dnes triediť skriňu bežnej slovenskej žene ®, matke dvoch malých detí – architektke a blogerke Lucii Grigovej, ktorá keď nerozmýšľa čo si obliecť (haha) píše chutné články, ako navariť doma aj zo zvyškov a nevyhadzovať. Jej blog sa volá Do poslednej omrvinky a práve jej vyšla aj kniha!

S Luciou nás spojili internety cez spoločné záujmy a keď mi raz pri káve spomenula, že už konečne musí niečo urobiť so svojím šatníkom, rozbúchalo sa mi srdce ako keď lovecký pes zavetrí zverinu –  budem pritom! Ďakujem jej za ochotu otvoriť mi svoje skrine aj pre tento článok ako inšpiráciu pre všetky ženy, ktoré to potrebujú.

Prípadová štúdia

Lucia je už pár rokov na materskej dovolenke a predtým, ako prišli deti randila so svojím mužom, chodila na večere, kde jedla oboma rukami, a dokonca aj dobrovoľne športovala. Po narodení drobcov prišli bezsenné noci, neskoré večierky mladý pár vymenil za skoré odchody do postele a garderóba sa scvrkla na kúsky, ktoré sú vhodné aj na zablatené detské ihrisko. Deti trávia pár dní v týždni v už v škôlke a mladá mamička uvažuje nad návratom do zamestnania.

Pozrime sa teda do Luciinej skrine. Najprv sme všetko povytrieďovali do kategórií: topánky k topánkam, opasky zvlášť, všetky tričká s krátkym rukávom zvlášť, tričká s dlhým rukávom zvlášť, mikiny zvlášť, veci na cvičenie zvlášť, ponožky zvlášť –  dúfam, že si  v obraze 🙂 Ak je všetko pekne pokope, vidíš, koľko toho naozaj máš.

√Tip: pred vytrieďovaním si ožehli a oper, aby si neťahala spotené legíny a zatuchnutý sveter z koša na prádlo. Pred tebou by sa malo nachádzať všetko čo vlastníš na danú sezónu. Pozri sa aj na povalu, aj do psej búdy, proste: prejdi každý jeden šuflíček.

Topánky

Začali sme od nôh. Milé bolo, ako predo mnou trónili dvoje rovnakých tenisiek (ja že vidím dvojmo, a to som ešte tvrdé nepila). Domáca pani kontruje, to že vraj preto lebo tie staré boli také super, že chce repete aj na ďalší rok. Ak ti niečo fakt vyhovuje a sedí, je to skvelý nápad, prečo nie? Ja so tiež nohavice už roky kupujem ten istý strih v tom istom obchode (Massimo Duti).

Čo sme vyhodili:  Obnosenú, a vyšmatlanú obuv, topánky na vysokom opätku, ktoré Lucia už roky nenosí. Prvou kategóriou sú sexi červené štekle, nosené len raz. Po tehotenstve ich už Lucia nielenže neobula (no ženy je to pravda zväčší sa noha), ale ani by si ich úprimne nemala kam už obuť.

Druhou kategóriou sú čižmy a topánky s opätkom na bežné nosenie tipu – keď raz pôjdem s kamoškami na kávu do mesta.

Chybné nákupy: topánky na opätku a topánky v čiernej farbe. Čierne balerínky sú krásny príkladom impulzívneho nákupu a na jej typ nohy nesedia. Tenisky raz obujeme, všakže, lebo majiteľka nestíha cvičiť, ale nevzdáva sa:)

Čo sme ponechali: Po čom siahne Lucia každý boží deň? Po teniskách a pohodlných čižmách na nízkom opätku. V prípade potreby sa elegantný outfit so šatami sa dá dosiahnuť aj s teniskami.

Kto vravel, že tenisky nejdú k šatám? Zdroj: lookbook.nu

Nohavice 

Lucia si vyskúšala všetky z desiatich nohavíc a zistila, že rotuje len dvoje, ktoré sú jej najobľúbenejšie. Väčšinu času trávi v domácnosti a chce byť pohodlne oblečená: na nákupy, na cestu do škôlky, na behanie okolo domácnosti. Elegantné nohavice do práce sú v skrini úplne zbytočné, nakoľko aj keby do nejakej šla, už sa jej nepáči strih, prípadne sa v nich necíti dobre ako kedysi.

Čo sme vyhodili? Aký má zmysel mať v skrini nohavice, ktoré nikdy nenosíme? Preč s nimi. Pretriedili sme aj letné nohavice, z ktorých polovica šla do vreca a zvyšok do škatule sezónneho oblečenia.

Čo sme ponechali? Tri páry nohavíc, ktoré Lucia nosí každý deň. Úplne stačí.

Uh, aj toto je moje??

Šaty a sukne

Lucia mala plnú skriňu šiat, ktoré niečo zažili (svadba, promócia, rodiná udalosť) ale aj sukní, ktoré si možno oblečie do práce, sukne, ktoré by ju spravili ženskou a raz by si ju niekde s niečím obliekla.

Vtipný moment nastal, keď sa mi priznala, že sukne nikdy vlastne nenosí, akosi nie je kedy.

Lucia si sukne ale rada kupuje.

Vidím v tejto nákupnej chybe podobný sentiment, akým som prešla ja. Často si kupujeme väčšie množstvo vecí, ktoré predstavujú naše nenaplnené ja: chcem sa cítiť viac žensky – kúpim si sukne a opätky, chcem sa naučiť cudzí jazyk – kupujem si slovníky. Potom príde reálny deň a všetky tieto veci čakajú na svoj osud v skrini.

Čo sme vyhodili?  Všetky sukne:)

Šaty prešli testovacími otázkami: obliekla by si si ešte tieto šaty na nejakú udalosť, alebo by si si radšej kúpila nové – také čo vyhovujú tvojej postave a životnému štýlu teraz?

Väčšina z nich už naozaj má svoju éru za sebou a ich majiteľka sa posunula do ďalšej životnej etapy. Preč s nimi a prestať kupovať sukne. Tie sa naozaj ťažko kombinujú a je potrebné k nim mať vhodné pančuchy, zvršok a čižmy, ktoré Lucia už nemá, lebo tie na podpätku vlastne nikdy nenosí. Všimni si ten cyklus: neraz jeden kus oblečenia vyžaduje toľko ladiacich doplnkov, že je jednoduchšie sa ho proste zbaviť.

Čo sme ponechali? Celkom pekné saká, ktoré sa dajú aj bez šiat kombinovať s džínsami a zopár nadčasovejších šiat. Dostali ešte polročnú šancu a ak si na seba nezarobia, mali by poletieť do inej skrine 🙂

Keď neušetríš ale minieš 50% z pôvodnej ceny 🙂

Tričká

Pri pohľade na typ a množstvo tričiek som si všimla, že prevažuje biela s bodkami, všetky sú také akoby ich jedna mater mala, čo je veľmi zábavné poznanie.

Ja osobne som tiež roky inklinovala k sivej farbe a pásikavým vzorom, napriek tomu, že som v nich vyzerala ako Popoluška. Na svete je toľko krásnych farieb!

V skrini nemusíš mať 30 tričiek, načo? Radila som ponechať si maximálne tak 7-8 kusov a hlavne rôznorodé. Lucia sa veľmi ťažko lúčila s množstvom, dôvod bol aj ten, že často tie ošuntelé a staršie nosí na doma, keď upratuje alebo nechce byť za peknú (áno, aj to sa dá).

Keďže sa sťažovala, že nemá čas cvičiť, poradila som jej zbaviť sa starých nepekných tričiek a namiesto nich doma nosiť cvičebný úbor: kvalitné dobre sediace športové tričká a k tomu legíny a tie úbohé nevyužité tenisky. Ráno odbehneš s deckami do škôlky, pribehneš domov, beháš okolo domu, si celý deň oblečená v športovom, vyzeráš a cítiš sa dobre nuž a môžeš si pekne naplánovať 10-15 minútové cvičenie v záhrade či v obývačke pred telkou a hurá, nemusíš sa prezliekať.

Menej tričiek v skrini, menej výhovoriek a viac spálených kalórií.

Prvý krok k cvičeniu je totiž obliecť sa, že ideme cvičiť.

Nákupnou chybou je voľba značiek – väčšina tričiek boli kupované v lacnejších obchodoch a už po pár noseniach to bolo na nich riadne vidieť. Bacha aj na sentiment – tričko ku ktorému sa viažu spomienky alebo futbalové tímy – spýtajte sa nejakého chlapa 🙂

Čo sme vyhodili: staré, zožmolkované a vyťahané tričká, duplikáty.

Čo sme ponechali: desinku tričiek, ktoré sú pekné a majiteľka ich rada nosí.

Menej šiat v skrini, menej žehlenia aj odkladania.

Blúzky, mikiny a iné zvršky

Lucia mala celkom peknú kolekciu blúzok, taký mix všeličoho. Najlepšie je všetko si pred niekým vyskúšať a spustiť dialóg – kde si si to kúpila, aký bol módny zámer a ako sa v tom cítiš teraz. Mne stačilo len počúvať a už po pár sekundách si vlastne Lucia vyriekla nad danou vecou ortieľ sama.

Čo sme vyhodili: všetky zvršky z nasledovným komentárom:

  • toto by bolo fajn, keby to nemalo také rukávy
  • toto som kedysi nosila k hentej sukni, čo nezapnem
  • toto by bolo fajn, keby to nebolo také priesvitné, musím si pod to niečo kúpiť
  • toto sa mi veľmi páči, ale trčí mi z toho brucho
  • k tomuto niečo pod to potrebujem
  • toto bolo v zľave
  • toto mi sedí a je to krásne ale nemám to s čím nosiť
  • toto je super len to má fľak, čo nejde vyprať

Mikiny, ktoré si pamätali strednú školu a všetky kusy oblečenia, čo boli síce pekné, ale také nemastné neslané – nedal sa s ním skompletizovať žiadny outfit.

Byť či nebyť, to je otázka…

Veci na cvičenie

Našli sme ich odložené hore v skrini, oprášili pomyselné pavučiny a po vyskúšaní zistili, že polovica je už akási „malá“ a motivácia pustiť sa do pohybu a cvičenia veľká:)

Čo sme vyhodili: úzke, malé, nepasujúce tielka na cvičenia, neforemné tepláky

Čo sme ponechali: Lucia zistila, že má vlastne celkom fajn legíny a cyklistické oblečenie, ktoré by mohla častejšie využívať.


Záver: Väčšinu kúskov do šatníka si Lucia kúpila ešte 5 až 10 rokov predtým, ako sa stala mamou, jedná sa o šatník ženy, ktorou bola kedysi. Odvtedy tieto veci buď vyšli z módy, alebo jej jednoducho viac nesadli.

Čo na to vraví Lucia?

„V šatách v ktorých som kedysi vyzerala sviežo a sexy – dnes vyzerám ako jaternica“ 🙂 (OJOJ AJ MNE SA TOTO VEKOM STALO HIHI). Kedysi som vyhľadávala obtiahnuté kúsky oblečenia, dnes sa cítim lepšie vo voľnejších kúskoch, kde sa nemusím báť, že mi niečo vylezie“

Aké chyby pri nákupoch zistila? 

Lucia mi napísala: „Kedysi som pri výbere takmer vôbec nehľadela na kvalitu, dôležitejšia bola pre mňa cena a to, či je daný kúsok „trendy“. Dnes sú pre mňa prvoradé  kvalita a spôsob výroby. 

Kvalita oblečenia má pre mňa význam z viacerých hľadísk: jednak nerada trávim čas nakupovaním, preto by som ho rada zminimalizvala tak, ako to len ide. Veľmi mi tiež vadí, ak nejaké tričko alebo sveter po troch razoch nosenia „zožmolkuje“ alebo sa na ňom objaví dierka. Preto sa budem snažiť, aby sa do môjho šatníka už nedostali niektoré konkrétne značky oblečenia.

Ďalšou chybou bolo, že som nakupovala, to čo sa mi páčilo, bez ohľadu na to, či sa daný kúsok hodí k veciam v mojom šatníku. Tak sa často stalo, že som si kúpila peknú vec, ktorú som ale nemala veľmi k čomu nosiť. Občas som si tiež niečo kúpila preto, lebo som mala predstavu, ako v danej veci budem vyzerať, realita však bola trochu iná.

√TIP: po každom veľkom vytrieďovaní si veď zápisník, a zapíš si tam všetky chybné nákupy, omyly, a pocity z vyhadzovania. Ak sa vrátiš k starým návykom, pripomenie ti kde si sa stratila.

Situácia je kritická.

Čo ďalej? 

Odporučila som Lucii vybudovať si kapsulový šatník, kde budú prevládať farby, ktoré sú navzájom kombinovateľné, nájsť si svoju farebnú typológiu.

Ak si totiž poznáš svoje farby, už ťa nikdy nezláka kúpiť si čiernu sukňu, lebo vieš, že tvojou základnou farbou je tmavohnedá a sukne nenosíš.

Základom šatníka sú veci, ktoré nosíš denne a k tomu si prispôsobiť doplnky a ďalšie nákupy. Cez deň nosíš nohavice a tričko, večer si k nemu dokombinuješ sako, šatku a pekné náušnice.

Výzvou pre Luciu je aj nájsť si novú obľúbenú značku či obchod, ktorá predáva kvalitnejšie veci a ktorého výroba má menší dopad na životné prostredie (lokálne značky).

Nové heslo je kupovať si radšej menej, ale kvalitnejšie.

Kapsulový šatník z everydaysavvy.com nemusí byť len sivý a čierny 🙂

Prázdna skriňa

Na úvod článku som písala, že je k vytrieďovaniu potrebná aj dávka odvahy.

Prečo? Pretože sa kľudne môže stať, že budeš zízať na skoro prázdnu skriňu, tak ako sa stalo v tomto prípade.

Písala som o tom, ako som ja skrine predávala a nerobila som si srandu. Ak máš príliš veľký šatník, môže sa to kľudne stať.

A… konečne je vidieť, čo si dnes oblečieme?

Krásny paradox však je, že stále máš čo nosiť, lebo z tej plnej skrine aj tak točíš len tých pár vecí, ktoré ti sedia a máš ich rada.

Menej vecí v skrini má aj ďalšiu výhodu: život je dynamický a naše potreby sa menia.

Inak sa obliekame, keď sme tehotné, inak, keď sme single a chodíme po večierkoch, inak keď po večeroch utierame zamazané ručičky od paradajkovej omáčky a s pyžama ledva vylezieme na obed. Iné kúsky oblečenia potrebujeme, keď sa po materskej dovolenke vrátime do práce.

V skrini naozaj stačí mať na aktuálnu životnú fázu od 30 do 50 kúskov oblečenia, ktoré nám sedia práve teraz.

Zbav sa motivátorov – raz do tohoto schudnem – aj fiktívnych scenárov – ešte sa mi to raz zíde.

Poloprázdna skriňa uľahčuje aj život – ráno nerozmýšľaš, čo si oblečieš, cítiš sa stále vo všetkom dobre, ak cestuješ pobalíš sa raz-dva.

Poučenie z nákupných chýb má aj finančný efekt – vidíš kde si minula peniaze úplne zbytočne, prestane ťa to lákať do obchodov a nakupovať pôjdeš presne len vtedy, keď konkrétne niečo potrebuješ – či už je to v zĺave alebo nie.

Ja osobne som v špeciálnej akcii nikdy dobre nenakúpila – čo by si si vybrala – svetrík, ktorý ti perfektne sedí, a je v tvojej obľúbenej farbe za plnú cenu alebo svetrík, o ktorom pochybuješ, nesedí ti úplne až tak, ale je v tvojej farbe a je zlacnený o 70%?

Dovolím si tvrdiť, že nákupné chyby som robila práve preto, lebo som sa sústredila na výpredaje. 

Ponúkame 100 % zľavu na všetky handry, ktoré si u nás nekúpiš.

Šaty na špeciálne príležitosti – svadba, pohreb, významná udalosť – si môžeš vždy aktuálne požičať či už z požičovne spoločenských šiat, alebo aj od kamarátky, ktorá má podobnú postavu a má ich v šatníku, lebo ich nosí častejšie ako ty. Požičovne sú presne na tento účel stvorené a budeš oblečená v krásnej modernej veci za zlomok jej ceny.

Čo s vytriedenými vecami?

Staré, zožmolkované a deravé veci rovno vyhoď do koša. Veci, ktoré už nie sú až také moderné ale sú univerzálne a v dobrom stave, môžeš dať na charitu. Kúsky oblečenia, ktorú sú moderné a pekné ale tebe už nesedia môžeš vziať na tzv. clothes swap (výmenu oblečenia) alebo zorganizuj s kamoškami obývačkový bazár.

√TIP: Moja známa vedie nechtový salón a vymyslela akciu, kde jej zákazníčky priniesli nechcené ale krásne veci a tým, že sa tam otočí kopec ľudí si ich popredávajú navzájom. Aký skvelý nápad. Ani ti nebudem hovoriť, že som si tam kúpila krásne džíny značky Armani, ktoré mi sadnú ako uliate a stáli ma 15 Eur :))

Netrieď sama

Na triedenie skrine si určite zavolaj pomoc, ak sa ťažko rozhoduješ a všetkého ti je ľúto.

Lucia píše: “ Šatník by som v pohode vytriedila aj sama. Andrea mi však poskytla perfektnú spätnú väzbu, ktorú by som si určite sama nedokázala dať. Vďaka nej som videla v úplne inom svetle nielen svoje oblečenie, ale aj kam by mal môj štýl obliekania smerovať.“

Mne naozaj stačilo len počúvať a pozorovať. Luciu nepoznám dlho, ale už som vedela odhadnúť štýl oblečenia, v ktorom chodí, keď sa stretávame. To čo som videla skrini, sa mi s jej povahou bilo a videla som, že to boli také črepinky z minulých fáz života.

Ak nemáš istotu, aký je tvoj štýl, spýtaj sa ľudí, ktorí ťa stretávajú najčastejšie: Ako by si opísala môj štýl obliekania? Čo sa ti páči keď nosím a v čom nevyzerám úplne najlepšie?

Najlepší módny poradca je možno práve človek, ktorý sa v móde síce vôbec nevyzná, ale ťa pozná.

Móda nám diktuje, aby sme sa obliekali do toho čo je in. Štýl je však keď sme sami sebou, no nie?

 

 

 

Filed Under: Domácnosť, Nakupovanie, Organizácia, Šatník, Upratovanie

Ako vie matkám minimalizmus radikálne zmeniť život

10. apríla 2017 publikovala Minimalistka 10 komentárov

Ležíte zrútená na sedačke po náročnom dni s deťmi a už neveríte na zázrak?

Čítajte ďalej a dozviete sa.

Mám takú známu, možno podobnú poznáte aj vy. Možno to dokonca ste to vy a máte moje sympatie. Možno potajomky plačete na záchode. Ja viem. My všetky mamy vieme a chápeme. Chápeme a nikdy neodsudzujeme. Sme ako tie Indiánky. Tá čo tancuje okolo ohňa a všetko vydrží.

Tá moja Nšo-či má dve malé deti a jej život je jeden veľký chaos. Dobieha do školy strapatá s kruhmi pod očami. Dnes si zase zabudli desiatu aj na to, že sme sa dohodli na tzv. playdate po škole. Musí si konečne opraviť telefón a používať kalendár.

Nič nestíha, lebo syn celú noc nespal. Cítiť sa ako zombie to poznám a súcitne prikyvujem. Pýtam sa, či môžem s niečím pomôcť. … Hej, kúp mi jednosmernú letenku na Bahamy, smeje sa. Poobede priveziem jej dcéru k nej domov a nevieme sa dostať cez predsieň. Všade sa povaľujú topánky, kabáty, kočík, bycikel, pošta, krabice. .

V kuchyni sú hory plastových fliaš, odmerky, neumyté riady a nedojedené zvyšky jedál. V obývačke sa povaľuje milión hračiek, je to skoro ako hračkársky obchod. Rozsypané lego, knihy, pípajúce autíčka, hučiaci televízor. Ovládač nenájdem, tak ho vyťahujem zo zástrčky. Rybičky sú hladné a nemajú žrádlo. Vydržia. Pes potrebuje venčiť. Asi vydrží aj on.

Deti sa rozšafne vrhnú na všetko čo vidia, a dolujú ešte to, čo je ako tak odložené v plastových krabiaciach. Prilievajú do ohňa a ja sa im v tom snažím zabrániť. Márne, ich mozog sa prepol na plné hysterické obrátky. Hľadám čistý pohár a spravím si čaj. Vykladám umývačku riadu, nech za niečo stojím. Aj tak si nesadnem, lebo na gauči je kopa neposkladaného prádla.

Na kuchynskom stole sa povaľujú stohy papierov, časopisov, letákov a nevybavených účtov. V kútoch sa váľajú nevybalené krabice a kolóny ďaľších vecí. Po schodoch až k spálňam sú naukladané rárohy, takže kľučkujem na záchod. Hľadám toaletný papier. Mydlo je na dne. Deti sa obhadzujú čím sa dá a sú príšerne hladné.

Spoločnými silami hodíme mrazenú pizzu do rúry, a kde to ide, poposúvame papiere na stole, aby sme si mohli sadnúť k večeri. Veľmi sa neporozprávame, lebo jej stále zvoní mobil alebo niečo súrne ďobe. Zabudla si ho nabiť, tak doháňa správy od rána.

Ak chcem dokončiť súvetie, skočí mi do myšlienky  jedno z detí. Tie sa teraz už hádajú, skáču v spálni po posteli a mne tečie po chrbte studený pot. Chcem vziať nohy na plecia a ujsť kade ľahšie. Zatnem zuby a nevzdávam sa. Kamarátka je už na piatej káve a šiestom koláčiku. Chce zhodiť nejaké kilá, ale na zdravé jedenie a pohyb neostáva ani pomyslieť. Nebudem ju dráždiť.

Priznáva sa, že odkväcne hneď po tom, ako deti odloží spať. Nikdy nič nevie nájsť, ak tak len náhodne. Stále zabúda. S manželom sa sústavne hádajú. Chápavo opäť prikyvujem a navrhujem niečo ako trošku vypratať. Teoreticky som mnou súhlasí. Musíme sa dohodnúť a pomôžem jej. Jej život je jeden obrovský hučiaci randál utopený v haraburdách.

Ja sa nečudujem, že už ani sama nevie, koľkého je. Pár rokov dozadu som to nevedela ani ja a občas sa v tom kramáli vidím.

Jedno je ale isté.

Stres dnešných matiek je priamo úmerný všetkým tým nadbytočným veciam, ktorými sa obklopujeme.

A milí manželia, jednorázová poukážka na masáž to nevyrieši. Ja viem, že to myslíte dobre.

Stres je fyzické aj mentálne haraburdie a voláme o pomoc.

Moje volanie si vypočul niekto tam hore a poslal mi minimalizmus. Vygúglila som si ako sa zbaviť stresu z vecí a tam to vo vyhľadávači stálo čierne na bielom. Minimalism.

K minimalizmu som sa dostala, lebo som každý deň:

  • zbierala veci zo zeme
  • potkýnala sa o veci
  • prala som veci
  • utierala som veci
  • kupovala som veci
  • ukladala som veci
  • čistila som veci

VECI, VECI, VECI.

Každý deň bol v znamení stresu z vecí. Nemala som na nič čas, lebo som sústavne ale sústavne upratovala.

Skúšala som sa na všetko aj vyprdnúť a neupratovať, ale psychicky to bolo snáď ešte horšie. Nedokážem sedieť v špine a neporiadku. To sa radšej zotročím s handrou v ruke. Asi som už taká.

K tomu ešte dojčenie, prebaľovanie, uspávanie, riešenie problémov s deťmi a čo na večeru. Dcéra sa nikdy sama nezahrala napriek tonám hračiek, ktoré mala okolo seba. Ja som si počas jej poobedného spánku nikdy neoddýchla, ale som doháňala, čo sa dalo. Stále som čosi hľadala, stále sme niečo stratili a výlety mimo domu boli ako náročné ako expedícia na severný pól.

Realisticky a možno naivne som si myslela, že taký je život a v domácnosti s malými deťmi sa nedá udržať organizácia a poriadok.

Nie som žiadna obsesívna maniačka na poriadok a čistotu, ale bordel okolo mňa mi spôsobuje… STRES.

Mala som pocit, že každý deň je boj o prežitie a zajtra bude snáď lepšie.

Mala som pocit, že nenávidím byť doma s deťmi na materskej a rutinné povinnosti ma duševne ubíjajú.

Mala som pocit, že ak niečo upracem, niekto za mojím chrbtom spraví opäť neporiadok a moja práca nemá zmysel.

Mala som pocit, že som vyskúšala organizovať a preorganizovať snáď na tisíc spôsobov a stále bez výsledku.

Mala som depresie, bola som vybitá, odporná na deti a manžela a nechcelo sa mi ráno vyliezť z postele a čeliť novému dňu.

Potom som natrafila na minimalizmus a ten mi dal presne to, čo som potrebovala.

Nádej 🙂

Nádej, že je riešenie a že nemusím najbližšie roky akceptovať to, že budem otrokom rodiny a domácnosti.

Nádej, že nestrávim každú voľnú chvíľu zbieraním vecí zo zeme, ale si sadnem s deťmi kresliť alebo si prečítam knihu a dobijem si baterky.

Čo mi žralo denne toľko energie?

UPRATOVANIE.

VECI.

Minimalizmus radí zbaviť sa nepotrebných vecí okolo nás. Tak som začala vyhadzovať. S veľkým čiernym plastovým sáčkom. Útokom som vzala kuchyňu, obývačku a detské izby. Najprv som na to šla opatrne a pomaly a neskôr som prišla na to, že môžem byť odvážna ako milosrdnosť k sebe samej.

Po každom vyhadzovacom dni som cítila neskutočnú psychickú úľavu. Pocit akoby mi niekto vzal balvan z unavených pliec. Môj mozog sa mi zdal funkčnejší. Pohľad na vyprázdnené poličky a upratané izby mal účinok ako tá najlepšia terapia. Prestala som konečne nakupovať.

Čo sa stalo?

  • deti sa začali dobrovoľne sami hrať v izbe

  • mala som viac času na iné povinnosti

  • prestala som neustále niečo dvíhať zo zeme

  • premiestnením hračiek do detských izieb som mala konečne obývačku pre seba

  • upratovanie po hraní trvalo deťom 5 minút a všetko malo svoje miesto

  • nepotrebovali sme nadbytočný nábytok

  • deti sa prestali toľko hádať

  • deti si začali hračky viac ceniť

  • mala som skoro stále upratané a rada som trávila čas doma

Minimalizácia kuchyne mi eliminovala čas, ktorý som strávila nad riadmi. Vypratanie riadov len na jednu súpravu spôsobilo, že som nemala čo umývať.

Minimalizácia šatníka pre mňa a deti mi ušetrila 3-4 prania týždenne. Už periem len raz a nežehlím, nakoľko skladanie prádla mi trvá 10 minút.

Zrazu som mala čas aj na deti, aj na písanie blogu, aj na čítanie kníh. Mala som lepšiu náladu a rada som sa vracala domov. Nebola som už toľko v strese. Konečne som si začala deti aj užívať. Obdarovala som sa rezanými kvetmi. Začala som konečne cvičiť.

Minimalizmus mi umožnil nájsť si čas rozmýšlať aj nad sebou, kto som a čo chcem v živote dosiahnuť.

Začala som aplikovať minimalizmus aj na iné oblasti života a videla som veľké pokroky. Menej televízie, viac kreativity a alternatívne formy zábavy, ktoré nevyžadujú konzumné správanie. Predali sme 80 percent nášho majetku a presťahovali sme sa do oveľa menšieho domu.

Zamyslenie sa nad ekológiou, nad dosahom nášho správania na prírodu.

Minimalizmus je presne to, čo hlása. Viac času, viac radosti, viac miesta, viac peňazí, viac slobody.

Presne to, čo my matky tak veľmi potrebujeme.

Vrele odporúčam. Testované reálnym životom reálnej ženy.

Ak ste sa v týchto riadkoch našli aj vy, nádej je tu. Dúfam, že vám moje články na blogu pomôžu nájsť sami seba tak ako sa to podarilo mne. Píšem pre vás knihu a je dlhá dlhočizná. Trávim nad ňou dni a noci. Ale teší ma to. I keď ma občas bolí krk.

Hlasujte za mňa v súťaži o Blogera roku 2017. Bude ma to neskutočne naďalej motivovať.

Ďakujem 🙂 x

Filed Under: Čas, Deti, Domácnosť, žena, Životný štýl Tagged With: Matky

70 vecí, ktorých sa môžete zbaviť už dnes

10. januára 2017 publikovala Minimalistka 4 komentáre

kitchen-apartment-home-room

Najjednoduchším spôsobom, ako si vyskúšať minimalistický prístup k životu je zbaviť sa nepotrebných vecí okolo seba. Ak sa v nich práve teraz topíte, môže to byť riadny sizyfovský údel.

Denne máme okolo seba kopu harabúrd a zbytočností. To, čo si šetríme pre prípad potreby, sa na 99.9 % nikdy neudeje a my im musíme venovať 100 % nášho priestoru .Všetko to, čo trčí v našich skrinkách, šuflíkoch a domácnosti a využívame nikdy alebo raz za rok, je ten priestor, kde môžeme odložiť to, čo milujeme a používame denne. Alebo sa vám stane to, čo mne a skrinky už potrebovať ani nebudete. Verte mi, dá sa bez nich zaobísť, prípadne si tú jednu vec na ten jeden prípad od niekoho požičať, alebo zaimprovizovať…

Kde začať? Malými krokmi každý deň. Uvidíte, ako sa budete ľahšie cítiť.

Ideme na to!

  1. Staré časopisy

  2. Krabice zo použitých produktov (mobil, toaster, vysávač, atď..)

  3. Vyexpirované lieky

  4. Ponožky s dierami alebo také, čo nemajú pár

  5. Staré účtenky, papiere, letáky

  6. Spodné prádlo, ktoré neznášaš nosiť

  7. Extra hrnčeky v kuchyni, najmä tie reklamné (pre každého člena rodiny jeden plus dva extra pre návštevy naozaj stačia)

  8. Vyťahané deravé tričká

  9. Vyexpirovaná stará kozmetika, taká čo je už mesiace skoro na dne

  10. Vyťahané gumičky do vlasov

  11. Staré káble od mobilov, PC, fotoaparátov, extra predlžovačky, slúchadlá atď…

  12. Knihy, ktoré ste už čítali alebo už nebudete nikdy čitať

  13. Starú technológiu – kazety, VHS, diskety

  14. Pokazené hračky, hračky ktorým chýbajú časti,hračky ktoré majú baterky a odporný zvuk

  15. Staré zablatené alebo roztrhané tenisky

  16. Hnusné staré uteráky, ktoré nemáte radi

  17. Staré koreniny v kuchyni – časom stratia potenciu – stačí mať pár čerstvých základných na bežné varenie,exotické koreniny, čo ste si kúpili kvôli jednému receptu

  18. Vysušené laky na nechty

  19. Šperky, korálky a prstene ktoré nikdy nenosíte

  20. Plastové kontajnery, ktoré nepoužívate a najmä také, čo stratili vrchnák

  21. Extra návliečky na posteľné prádlo (max. jedno na prezlečenie úplne stačí)

  22. Extra vankúše a paplóny, ktoré nikdy alebo veľmi raritne využívate (keď príde svokra raz za rok prespať, stači jej deka alebo si prinesie svoj:)

  23. Make-up, tiene, šminky – ktoré ste si impulzívne kúpili a raz niekedy vyskúšate (pravdepodobne nikdy)

  24. Šaty, ktoré sú vám o dve čísla menšie – väčšie (ak raz schudnete alebo priberiete nebudete mať chuť si ich aj tak obliecť)

  25. Malé mydielka a šampóny z hotela pred 4 rokmi

  26. Káble, ktoré k ničomu nepasujú

  27. Extra ceruzky, reklamné perá a všetko čo nepíše

  28. Letáky na doručovanie jedál (na to už máme internet)

  29. Staré výkresy a kreatívne výrobky, čo priniesli deti zo školy

  30. Klince, skrutky, extra gombíky, spinky atď, čo sa bez účelu povaľujú po dome

  31. Pohľadnice, blahoželania a vianočné pozdravy z minulých rokov

  32. Čistiace prostriedky, ktoré ste si kúpili na vyskúšanie a nepoužívate ich

  33. Staré diáre a kalendáre

  34. DVDčka, ktoré ste už videli

  35. Žehličky na vlasy, kulmy a pod. ktoré skoro nikdy nepoužívate, ak je to raz za rok berie to zbytočne miesto

  36. Vzorky akéhokoľvek druhu, použi ich teraz alebo ich daruj, hoď do koša

  37. Hry, ktoré ste sa už roky nehrali

  38. Staré kryty na telefón, obaly na niečo, čo neviete na čo vlastne je

  39. Vyexpirované kupóny na zľavy – aj tie platné podporujú len zbytočné nakupovanie

  40. Stužky, špagáty, šnúrky do topánok, gombíky, čo sa povaľujú v rôznych kútoch bytu

  41. Pokrievky v kuchyni, čo nemajú hrniec

  42. Plyšové hračky, ktoré už nikto, ale naozaj nikto (ani váš pes) nemá rád

  43. Vykrajovače na pečenie koláčov, veci na meranie, váženie – ak pečiete ako ja raz za uhorský rok alebo skoro nikdy

  44. Sviečky, ktoré máte na poličke už roky. Ak doteraz neboli na nič, nebudú.

  45. Vyexpirované opaľovacie produkty

  46. Osviežovače vzduchu bez náplne

  47. Extra USB kľúče

  48. Kľúče, ktoré neviete odkiaľ sú a kam patria

  49. Vymaľované omaľovánky

  50. Staré doškriabané slnečné okuliare

  51. Vychodené šlapky a topánky

  52. Telefónne zoznamy (používa ich ešte fakt niekto?)

  53. Rôzne zákaznícke karty, ktoré stále zabudnete doma alebo ich nevyužívate

  54. Vázy, v ktorých už roky neboli kvety, stači jedna či dve, naozaj

  55. Pančušky, ktoré majú diery

  56. Staré kabelky a peňaženky

  57. Šaty, ktoré si ráno oblečieš a hneď zvlečieš lebo sa v nich necítiš dobre.

  58. Manuály k spotrebičom – všetko je v dnešnej dobe online

  59. Kalkulačky – ak nie si jadrový fyzik, stačí tá v telefóne

  60. Vysušené lepidlá

  61. Vysušené kvety

  62. Extra rukavice, šály, čiapky ktoré už nenosíš – darovať!

  63. Plastové hrnčeky a tanieriky pre deti, ktoré ich už vyrástli (nie je potrebné ich skladovať ani kvôli kamarátke, ktorá má menšie deti)

  64. Rámy na fotky, ktoré sú prázdne

  65. Črepníky bez kvetov

  66. Nože, ktoré nikto nepoužíva

  67. Extra podložky pod hrnce, prestierania pod taniere, jeden pekný set stačí

  68. Všetko čo nemá už pár

  69. Staré športové náčinie (kedy ste naposledy hrali ten bedminton bez košíka?)

  70. Prázdne šanóny

Toto som našla ja dnes, ako som sa namotivovala počas rozmýšľania nad týmto článkom. Trvalo mi to 15 minút : (k minnimalistickej dokonalosti mám ešte stále ďaleko, ale približujem sa):

img_3920
A zas mám viac miesta v kuchyni a v dome.

Ak mate ďaľšie tipy, sem s nimi 🙂 Som zvedavá, čo doma za 15 minút nájdete vy?

Filed Under: Bývanie, Domácnosť, Myseľ, Nezaradené, Upratovanie

Next Page »

Copyright © 2023 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Obchodné podmienky