Hračky

Hračky, ktoré by som kúpila opäť (alebo čo deťom na Vianoce)

8. novembra 2018 publikovala Minimalistka 25 komentárov

Čo kúpiť deťom na Vianoce??????

Tento článok píšem s istou urgenciou. Vianoce sú tu čoby stromčekom dohodil a ako každý rok hútam, čo pod neho, a najmä deťom. S manželom si to už vydiskutujeme…. ale deti… ťažký oriešok. Lámem si hlavu, čo deťom, lámem si hlavu, čo napísať rodine, aby dali deťom.

Tak aby som sa v novom roku z prebytku blbostí nezbláznila.
Tak, aby si tí moji malí zasrani vážili, to čo majú.
Tak aby mi vydržal minimalistický domov:)

O tom ako mať minimalistické Vianoce a snažiť sa ísť cestou nemateriálnych darov som už písala minulý rok. Čo sa týka detí, nemôžeme nič pokaziť ak si objednáme u ~~rodiny~~ Ježiška plavecké kurzy pre deti, koncertné lístky, permanentky do ZOO, výbavu na lyžiarsky, predplatné detského časopisu, dovolenku v lese a nápodobne.

Aby ste ma dobre chápali – sviatky mám veľmi rada – čas s rodinou, čas sadnúť si konečne na zadok, vianočné trhy, dobré jedlo, varené vínko..hmmmm..

Čo mi prekáža je ale čo sa z nich stalo – a najmä čo sa z nich stalo pre deti: hračková nirvána, ktorá nemá konca kraja. Ak ste už zažili dieťa, ktoré plače nad rozbalenými darčekmi, asi viete o čom hovorím.

Nazývam to hysák z prebytku.

Takže – čím menej spotrebného tovaru a šuštiaceho papiera, tým lepšie.

Lenže – niečo im pod ten stromček musíme dať. Nebudem sa tváriť zen, a nechcem byť ako zlá čarodejnica, čo nedopraje. Zážitky a poukážky tešia nás rodičov, päťročnému synovi tú zvesť, že sa bude môcť celú zimu korčuľovať a nech sa teší z poukážky, však nevysvetlím 🙂

….ani mojej svokre,

…ani mojej babičke,

….ani inému nákupychtivému členovi rodiny…

Keď my tým vaším deťom tak chceme niečo DAŤ!!!!

Upozornenie: v článku sú umiestnené produkty, z ktorých nemám ani floka, a môžete si ich kúpiť (alebo aj nekúpiť)kde len chcete.

No dobre, cúvam, ideme nakupovať hračky pod stromček .... Vojdem do hračkárskeho obchodu a obchádzajú ma mrákoty. Beriem foťák a robím to pre teba, pre vás, pre národ 🙂

V prvom rade chcem ale poukázať na jedno: za posledné roky som prešla kilami ak nie tonami debordelizácie hračiek. Presťahovali sme sa z krajiny do krajiny, z domu do domu. Hodiny a hodiny strávené nad čiernym sáčkom od smetí, nahadzovaním vecí na predaj cez internet, vyhadzovanie, redukcia, pokus-omyl, pokus – omyl, považujem sa .. ehm… za veterána vo vytrieďovaní hračiek.

Už presne viem, čo na tie moje deti funguje a čo nie.

Oddrela som si to na vlastnej koži a chcem ti ponúknuť tipy na hračky, ktoré by som napriek tomu, že s nimi večne bojujem, kúpila znovu. Teda znovu, ale raz. Veď vieš, čo myslím.

Predtým ako sa pustíš do nakupovania, dávam ti na srdce isté pravidlá:

Hračiek nesmie byť pod stromčekom veľa! Moja skúsenosť – jeden hlavný darček a maximálne dva menšie. Ak k tomu pridáme nejaké oblečenie a sladkosť, či peknú knižku, úplne stačí. Tri a dosť.
Hračka by mala byť pasívna!! Vyhýbam až na pár výnimiek dole čomukoľvek čo má : gombíky na stláčanie, čo vydáva kvílivé zvuky, akákoľvek hračka, ktorá niečo robí. Aktívne hračky deťom v ničom nepomáhajú. Never reklame.
Vytrieď!!! Sviatky sú fantastický dôvod na to, aby ste si doma sadli a vytriedili všetky hračky. Nechceš si zaprať domácnosť dalšími vecami. Motivuj deti tak, že budú mať niečo nové. Spravte priestor. Ak potrebuješ rýchlu pomoc ako vytriediť hračky, stiahni si môj mini e-book MINIMALISTICKÝ DOMOV EXPRESNE, kde som spísala moje rady, ako na to aj za jeden víkend. Ak chceš podrobnejšie informácie aj s radami, ako zvládnuť odpor detí a nájsť si na debordelizáciu čas, prečítaj si celú moju knihu Minimalistický domov.
Komunikuj!!!! Nečakaj na poslednú chvíľu a už TERAZ využi Whatsappy, Messengre, SMS, maily na diskusiu, čo kto kúpi na Vianoce. Nemaj strach napriamo vyjadriť svoje priania a preferencie pre deti.

Tipy na hračky, ktoré fungujú:

Lego stavebnica – ok povieš si nič nové -ale počkaj. S Legom sa moje deti vyhrajú hodiny a hodiny, naučil sa ho stavať aj môj malý 3 ročný syn.

ALE: S Legom sa začali pravidelne, dlho, kreatívne a krásne hrať, až keď som odstránila všetky aktívne pípajúce hračky a prebytočné hračky.

Ak už Lego doma máš, a nemá úspech, odstráň všetky iné hračky aspoň na týždeň a uvidíš 🙂 Najlepší dar je úplne klasická Lego stavebnica, a nie sety. So setmi je problém v tom, že sa postaví, decká ho rozoberú a potom sa v tom mixe kociek nevyzná ani divá sviňa. Stačí jeden dva alebo zopár menších a dosť. Tento rok si pýtame Lego podložky! Je to perfektný dar pre dieťa, ktoré už Lego má (cca 7-9 Eur za jednu). Sú skvelé preto, lebo dieťa má kde stavať – nechcem ani spomínať, koľkokrát sa tí moji pobili o podložku.

Ešte jeden tip – kúp lacný stolík z Ikey – Lack a lepidlom na neho nalep 4 podložky, máš luxusný Lego stolík.

Zdroj: Pinterest (Hľadaj Lego table Lack)

Ak naozaj musíš Lego set – ďalší tip – na tomto zarába moja kamoška stovky Eur na E-bay – ak kúpiš sadu, ktorá je limitovaná, po dvoch troch rokoch je možné ho predať za 4-5 násobok (Starwars a podobne). Niekto investuje do zlata, niekto do Lega vážení.

Podložky na stavanie kociek – aj zelené a čisto sivé

Schleich figúrky – na kreatívne hranie pri vymýšľaní príbehov milujem tieto nádherné ručne maľované figúrky od firmy Schleich – kone a stajňa, africké zvieratá, domáce zvieratá, figúrky zo známych filmov ako Batman či spiderman, fantasy figúrky víl, elfov, strašidiel, och .. ja byť ešte raz dieťa. Sú realistické, kvalitné ale drahé ako šľak, najmä ak chceš kúpiť celú sadu. Práve preto je to fantastický dar – najmä keď je rodina veľká – nech kúpi každý jednú figúrku (ceny sa pohybujú od 5 až do 25 Eur) a máš jeden pekný dar, na ktorý sa zložila celá rodina. Tento rok si objednávame figúrky dinosaurov.

Lego duplo vláčik – juj naša klasika, už ho máme doma štvrtý rok a stále mu ide para. Duplo je vhodné pre mladšie deti, čo sa mi na vláčiku páči je to, že každý rok môžeš dokúpiť ďalšiu sadu. Tipujem životnosť na také 3-4 roky, od 2.5 ročného dieťaťa po 5-6 rokov. Tento rok si objednávame most 🙂

UNO karty – víťaz kartových hier, UNO vie hrať 3 ročné dieťa ktoré pozná farby až po babičku, ktorá už na čísla nedovidí bez okuliarov. S UNOM sme sa vyhrali doma, na dovolenke, v čakárni u doktora, v aute, vo vlaku. Pravidlá sú síce jednoduché, ale bavia aj dospelých, naučíš sa ich za pár minút a je možné kúpiť aj rôzne rozprávkové verzie. Hra je rýchla a zábavná, precvičuješ si aj matiku (len aby ťa tvoj školák neporazil, haha…)

SIKU autíčka – túto nemeckú značku som našla aj v slovenských obchodoch – kvalitné, perfektne vypracované miniatúry autíčok pre chlapčeka až do školáckeho veku. Jediné autíčka, ktoré sme si ponechali, boli práve tieto, syn má v malej škatuli asi 1o kusov a k nim koberček, garáž so škatule od topánok. Stále ich má veľmi rád, a keď cestujeme, berieme ich so sebou. Je možné kúpiť ich invidividuálne, aj ako súpravy, cenovo vychádza jedno okolo 4-6 Eur, takže sa dajú perfektne naplánovať ako malý dar od každého.

L.O.L SURPRISE bábiky – táto hračka mi spôsobuje ježenie chlpov na chrbte a najradšej by som bola, keby neexistovala – stojí veľa a je v nej pomerne veľa odpadu za málo muziky. Prečo o nej píšem? Či sa mi to páči, či nie, moja 8 ročná dcéra sa z nich ide zblázniť. Ide o malú bábiku s chutnou tváričkou a príslušenstvom, každá má meno a cieľom je ich zbierať a vymienať si ich s kamarátkami. Zberateľstvo sa zdá byť zakorenené v detskom DNA – nebudem sa hnevať – aj ja som zbierala céčka, úlomky skiel, ovečky, a plagáty skupiny Bros. S týmto menším zlom sa moje decko zavrie do izby a neviem o nej až do večere. Takže som za. Nesedí pri tablete, paráda. Objednávame u každého člena rodiny jednu LOL bábiku a teším sa, ako si na Štedrý večer vyložím nohy. Juchú.

Baterka – nie to nie je preklep, baterka je štandarne na vysokom rebríčku úspešnosti pomeru cena verzus využitie – tí moji krpci si s ňou svietia večer v posteli pod paplónom, nosíme ju na stanovačku či na chatu, do prírody – najmä teraz v zime, keď sa stmieva. Jediný spôsob ako presvedčím syna, aby šľapal po vlastných je , keď si svieti pod nohy. A niečo na tom zapínaní a vypínaní musí byť. Ak nie baterka, perfektný je aj detský ďalekohľad (zachráni aj dlhé cesty autom), prípadne lupa.

USB prehrávač a detské slúchadlá- moderná alternatíva walkmanu, nie úplne hračka …ale od 6 rokov vyššie skús. Perfektné na dlhé cesty autom, alebo keď rodič potrebuje chvíľu kľud a nechce dieťa sadiť pred televízor. Momentálne fičí všetko, kde sa nenadáva a hrajú to na Fun-ku. Cez komp vieš nahrať okrem hudby aj rozprávky a Spievankovo 🙂

Elektrické strúhadlo a sada farebných ceruziek – ak máš doma školáka, iste vieš, ako rýchlo je po ceruzkách a ako často ich treba vystrúhať. Takže dám ti tip na super darček – strúhadlo na ceruzky, ktoré fičí na baterky … strúhať baví aj mladších súrodencov a príprava peračníka do školy je hra sama o sebe. Kvalitné ceruzky nie sú lacné, a preto ich radím do kategórie užitočných darčekov. Pre dievčatká by som volila voňavé fixky a farebné zápisníčky. Je to jednoduchý a taký milý darček, tá moja vždy skákala od radosti. 🙂

Sliz. Áno, presne tak, slizký sliz. Neviem, čo je na slize také výnimočné, vyzerá to však, že všetky decká v škole sa s ním antistresujú. Predáva sa v malých dózach, stojí pár eur a moje deti sa idú za ním pobiť.( Môžeš si ho aj vo veľkom vyrobiť, rôzne farby aj trblietky, šup do peknej dózičky a voilá, na Youtube je tisíc videí ,,How to make slime,,) V porovnaní s plastelínou sa nikde nelepí. Neverím, že takáto hlúposť má u nás už rok taký úspech. Top aj na cesty autom!

Zdroj: http://www.pbs.org/parents/crafts-for-kids/gak-attack/

Drevené sánky. Nie je to síce hračka, ale čo dodať. Len sa pozrite. Už len aby bol sneh.

Kde sa hrabú klasické na tie lacné plasťáky?

Nakúp u kamošky

Ak sa ti z princípu nechce behať do obchodov, mám ešte jeden tip, ako deťom zaobstarať novú hračku za pár šupov. Prvé miesto sú second handy a charity obchody, kde často nájdeš skoro nové puzzle alebo bábiku, čo sa niekomu zunovala. Mám však parádnu skúsenosť z tzv. toy swap, funguje to tak, že sa popýtaš kamošiek, či nemajú nejaké pekné hračky, s ktorými sa ich deti nehrajú a spravíte výmenný obchod. Ak nemáš nič na výmenu, tak si to popredávajte za nejaké drobné. Mne sa podarilo vybatrovať domček pre Barbiny, predala som ho za symbolickú sumu známej, ktorá ju zabalila a darovala dcére – fakt si nevšimla že nie je nová. Dcéra sa šla k nim po Vianociach hrať a nadšená referovala, že jej kamoška má presne taký istý domček, ako ona mala kedysi :))

Ak máš nejaké nápady alebo tipy, čo podarovať deťom na Vianoce, sem s nimi!!

Sviatkom zdar.

Opäť som pretriedila hračky a snáď vás veľmi nešokujem

20. septembra 2017 publikovala Minimalistka 9 komentárov

Na dnes som sľúbila vizuálnu rýchlovku vo forme videa, koľko hračiek majú moje deti v izbe.

Je k tomu ale potrebný úvodník.

Jedna vec je byt a domácnosť pretriediť a druhá je ju aj minimalisticky udržiavať.

A to sa týka najmä potvorských hračiek.

Neviem ako je to vôbec v rámci fyzikálnych zákonov možné, ale môžem odprisahať, že sa množia už aj zo vzduchu.

Mesiac …dva pred dovolenkou som poľavila, celé leto sme cestovali a po návrate domov som sa opäť začala brodiť hračkami.

Odkiaľ sa vzali? Netuším. Tu a tam niečo dostali, tu a tam priniesli od kamošky, zo školy, od susedov, niektoré asi len tak zazvonili a prišli samé od seba.

Ako som prišla na to, že sme prekročili akceptovateľnú hranicu?

Zrazu bol všade sústavne neporiadok a rozhádzané veci na zemi.
Stále som sa zohýnala, na niečo stúpala a prekladala.
Denne som musela deti napomínať, aby si po sebe poupratovali.
Začala som zvyšovať hlas a bola som nervózna.

Bomba vybuchla minulý víkend v sobotu, keď si dcéra začala drankať novú hračku za ušetrené letné vreckové.

Čo??? Ešte jednu novú vec k tým ďaľším????

Tak som pekne všetko nanosila na jednu kopu, aby sme sa pozreli koľko toho je. Dcéra uznala, že mama má pravdu (ako vždy:)

Vysvetlila som jej, že musíme opäť pretriediť hračky, lebo v nich má neporiadok a nehrá sa s nimi.

Vytiahli sme tri krabice. Do jednej si mala dať to čo si chce ponechať. Do druhej to čo ide preč. Do tretej pomôže bratovi, ktorý má tri roky vyselektovať, čo nechce.

Nepodceňujte, aké sú vaše deťúrence múdre. Pochopia.

Dokonca mala nápad poulične predať nechcené rárohy:)

Dve hodiny s kamoškou mrzla pod dáždnikom, nič nepredala a nakoniec sme celú plnú LIDL tašku darovali utečencom, čo bývajú o dve ulice ďalej v sociálnych bytoch.

Prišla som na to, že musím byť krutá. Ide o množstvo.

Matematika je nasledovná: ak má dcéra ZAS neviem odkiaľ 9 bábik, a jednej sa zbavíme, zostane jej 8, veľmi som si nepomohla.

Syn si nazbieral po plodnom lete cca 30 autíčok. Keď sa zbavím dvoch, čo vyriešim? Potkýnam sa o zvyšných 28.

Čo funguje, je urobiť to naopak.

Vyber si 3-4 bábiky, ktoré si necháš.
Ktoré sú tvoje najobľúbenejšie autíčka? Dovolíme ti my rodičia ti 8 malých a 2 veľké. Vyber si. Chceš nové? Jedného sa vzdaj.

Netreba hneď zvyšok vyhodiť či darovať. Daj ich do pivnice a keď sa zunujú, budú sa striedať. V detskej izbe ich bude ale maximálne toľko. Amen.

Toto je hranica, ktorú som ja ochotná tolerovať a množstvo, ktoré deti dokážu zvládnuť upratovať, množstvo ktoré náš dom dokáže prijať.

Každý máme iný limit, tento je môj.

Aj skvelých hračiek môže byť akurát tak dosť. U nás vrchol dosiahlo Lego.

Keď je krabica plná, je proste plná. Lego Friends sa nedá kupovať DONEKONEČNA. Koľajnice na vláčik musia niekde skončiť v depe.

Čím viac deťom dáme, tým menej je to pre nich vzácne.

Prestanú sa s hračkami pekne hrať, prestanú ich upratovať a prestanú sa o ne starať.

Takže pozrite si video, ako to u nás vyzerá teraz. Naozaj netuším, aká bude reakcia. Pre niekoho je izba šokujúco prázdna, pre niekoho plná. Moje deti sa naozaj ale zahrajú s tým, čo máme.

Pozrite si hračky v detskej izbe.

Pozrite si hračky v obývačke.

Konečne mám zase pokoj od hračiek.

Len zostať v strehu a mať odvahu povedať NIE :)))

Vzala som deťom skoro všetky hračky a stalo sa toto

9. júna 2017 publikovala Minimalistka 23 komentárov

Minimalizmus v hračkách mi zmenil život zo všetkého úplne najviac. Je to moja srdcová téma, nakoľko tam sa všetko začalo.

Pre tých, čo ste na mojom blogu noví pripomeniem: minulú jeseň som vyhlásila vojnu hračkám a celej mojej domácnosti.

Mala som všetko ako v ideálnom filme: krásny dom, veľkú záhradu, nádherné deti, ktoré mali dve vlastné izby plné tých najkrajších hračiek na svete.

Napriek tomu som sústavne len upratovala, starala sa o barák a potkýnala sa o veci. Deti mrnčali, stále niečo vyžadovali a nikdy sa s ničím poriadne nehrali, nič si veľmi nevážili. Mala som psychicky dosť.

Vzala som krabice a čierny pytel a nemilosrdne sme sa zbavili, darovali a popredávali vyše 80 percent všetkých hračiek. Predali sme prázdny detský nábytok, zmenili sme dve detské izby na jednu, ktoré si môj syn (3 roky) a dcéra (6 rokov) delia.

Dnes to bude skoro rok, odkedy sme spravili radikálnu obrovskú zmenu v množstve hračiek, ktoré máme doma.

Izba je kreatívny a umelecký chaos, ale už mi to nevadí.

Ostalo nám dnes už iba:

- Lego (vyhrala som asi lotériu, lebo decká sa s ním vyhrajú hodiny)

- drevené stavebnice (už syna až tak nebavia, asi pôjdu preč)

- knižky

- zopár obľúbených plyšákov na spanie

- spoločenské hry

- vláčik Lego Duplo

- sada autíčok a áut

- ceruzky, papiere a omaľovánky, lepidlo, vodové farby a štetec

- 1x puzzle (nie som fanúšik)

- bábiky s príslušenstvom

- zbierka postavičiek Shopkins (mánia v ich zbieraní už chvalabohu pominula – vymyslel to nejaký satan vo firme na hračky)

- hračky do pieskoviska, skúter a bicykle, lopta, krieda a guma

Toto sú u nás k dnešnému dňu všetky hračky, ktoré deti vlastnia a skoro denne sa s nimi naozaj aj hrajú.

Predala som aj domček pre bábiky, aj kuchynku a zopár Barbie a iných somarín čaká na svoj osud na E-bay.

Čo sa zmenilo, odkedy moje deti nemajú tony hračiek na výber?

V prvom rade sa mi potvrdilo to, čo som čítala v jednej nemeckej štúdii od pánov Stricka a Schuberta. Tí spravili experiment v mníchovskej škôlke, kde na tri mesiace vzali deťom všetky hračky a povedali toto:

Keď má dieťa príliš veľa hračiek, brzdia ho úplne naplno vyvinúť dar predstavivosti.

Hm, to znelo zaujímavo, ako sa to prejaví? Nech ukáže čas. Minimum hračiek bola aj skutočnosť, ktorá ma šokovala, keď som prihlásila môjho vtedy ešte 2 ročného syna do štátnych jaslí. V triede, kde sa deti hrali bolo len zopár hračiek a všetky boli z dreva. Riaditeľka mi vysvetlila, že deťom priveľa hračiek nerobí dobre a také sú smernice. Stála som s otvorenými ústami. Už je to oficiálne? Super.

Takto vyzerá synova trieda v štátnych jasliach v Nemecku.

Čo sa u nás po roku doma nakoniec stalo?

Detská izba sa nám premenila na .. hm, akoby som to nazvala… recyklačné stredisko.

Vysvetlím to ďalej:

Dcéra sa miluje hrať s bábikami. Sú to jej najmilovanejšie hračky. Tu som v redukovaní množstva neuspela. Každá má svoje meno, je nesmierne dôležitá a stará sa o ne – prezlieka ich, prebaľuje a ukladá spať. Je to veľmi milé a srdce mi plesá, keď ju vidím zaujatú v hre. Okrem Lega a čítania a kreslenia je to aktivita, ktorú sa hrá hodiny denne.

Takže moja drahá ratolesť začala mrnčať, ako každá hlavná bábika potrebuje svoju postieľku s príslušenstvom. Máme už jednu peknú drevenú a pripadalo mi na hlavu utekať do Ikey a kúpiť ďaľšie štyri. Veď som mama minimalistka. Bude to chyba. Tak som to odkladala a jemne v duchu zamietla. Aj mi to bolo ľúto, ale vravím si päť postieľok je fakt priveľa. Stojím si za svojím.

Ubehlo pár dní a s prekvapením vidím v izbe, ako si bábiky hovejú v starých krabiciach od topánok, ktoré našla pri dverách do koša s papierom. Zvyšné tri uložila do plastovej zásuvky z jej poloprázdnej Ikeáckej komody. Ako prikrývky jej poslúžili moje staré tričká,ktorými občas utieram prach. Fľašky na kŕmenie sú prázdne obaly zo sprchových gelov, dokonca vylovila z recyklačného sáčku aj staré zubné kefky, ktoré som chcela vyhodiť a pridelila ich bábikám.

Dcéra začala využívať všetko, čo hádžem do deleného odpadu a vymýšľať z toho hračky. Skoro som odpadla a žasla nad tým, čo jej skrslo v hlave – čo všetko a ako vymyslela pre svoje bábiky: Prázdne obaly od kinderok sú dózy na gombíky a malé kamienky ako hračky, toaletný papier rozmočí a vyrobí z nich sádru na zlomené nohy, starú utierku postrihala a mala z nej podbradníčky… a tak ďalej.

Detská izba je dnes také malé kreatívne „smetisko“.

Aspoň v mojich očiach mala ďaleko od tej príjemnej upratanej izby, akú som si predstavovala. Všade sa povaľujú zbierky a kolekcie či už z parku a záhrady alebo z deleného koša na odpady.

Potom som na niečo prišla. Aký je vlastne môj cieľ? Mať ideálny minimalistický dom, tak ako si ho predstavujem ja?

Koniec koncov, môžem si vlastne gratulovať a byť hrdá, ako sa dcéra vynašla.

Táto situácia by určite nenastala, keby mala plnú izbu iných hračiek alebo keby som utekala do obchodu a všetko jej kúpila.

Nevedomky som ju vlastne prinútila improvizovať a potvrdila som si presne to, čo som chcela dosiahnuť:

Nechajte sa deti nudiť a uvidíte ako si poradia.

Vedia sa zahrať naozaj zo všetkým, pokiaľ im dáme šancu.

Naučila som sa preto v tomto smere povoliť a zrelaxovať. Už nezáleží na tom, že sa po dome povaľujú kreatívne výtvory a zbierky kamienkov, keď mám ostatné časti domácnosti pod kontrolou.

Ak si dcéra chce zbierať kolekcie plastov, konáriky a serepetičky pre vlastné potešenie – nemám právo jej v tom brániť. Je to jej vyhradený priestor a pokiaľ sa naučí udržiavať si ich len tam, alebo trebárs zbierať niečo do na to určenej fľaše alebo dózy, kde je problém?

Aj tak žiadna vec ani fáza netrvá dlho. Nazbierané listy sa zošúveria a uschnú, papieriky skončia v koši, plastové fľašky splnia svoju funkciu a prestanú ju baviť. Zo smetí sa stanú hračky a z hračiek opäť smeti do recyklácie. Ekologickejšie ako plast z Dráčika. A lacnejšie.

A neskončilo to len pri umeleckej kreativite.

Všimla som si aj ako sa zmenil jej vzťah k bratovi.

Viac sa vyhľadávajú a hrajú sa spolu hry. Trebárs si predstavujú, že sú lekár a pacient, požičajú si starú expirovanú lekárničku a obväzujú si nohy a ruky. Často sa hrajú na potraviny a poberú mi všetky konzervy a drobné z prasiatka, a keď varím večeru, musím ísť k ním nakúpiť. Alebo naskladajú stoličky z jedálne do jednej rady a hrajú sa na vlak, ja musím byť cestujúca a kúpiť si lístok.

Za starých čias bola situácia iná. Bola som unavená a nervózna a keď niečo chceli, poslala som ich do izby nech sa idú hrať – väčšinou s komentárom “ Detiská nevdačné, máte toľko hračiek, chodťe sa s nimi hrať a neotravujte zas mama musí variť, žehliť a upratovať“…:)

Dnes už mám čas byť rušňovodič aj pokladníčka, lebo nebehám sústavne s handrou v ruke a okolo mňa sa nepovaľujú tony harabúrd, ktoré ma rozčuľujú. Mám pocit, že im viem lepšie prejaviť lásku aj ja.

Dcéra začala sama od seba viac čítať. Nie som si istá, či to má súvis aj s tým, že sa zlepšila v čítaní hustejšieho textu, ale odkedy má minimum hračiek, vidím ju s knihou každý deň.

Deti si začali hračky viac vážiť. Tak tu vidím obrovský pokrok, lebo keď mali tony hračiek, kašlali na ne a často som našla trebárs bábiku zabudnutú v záhrade v daždi alebo zlomené autíčko. Teraz sa to nestáva skoro vôbec, práve naopak, ak sa niečo obľúbenej hračke stane, je z toho slzy a dráma. Zároveň som si všimla, že hlavne dcéra presne vie, čo kde má. Teraz by sa mi už nepodarilo nič predať bez toho, aby si o tom nevedela (inak neodporúčam to robiť – zapojte deti do procesu okrem tých malých)

Deti sa dlhšie hrajú s jednou vecou. Tak tu bol heuréka moment, ktorý som si všimla hneď. Asi to poznáte keď deti idú z jednej hračky na druhú v priebehu 5 minút všetko vyhádžu na zem a po pol hodine je mega brajgel a oni sa nudia? Minúty sa zmenili na hodiny, ale určite je to aj typom hračky. Lego je na celé poobedie, syn sa s požiarnickym stavebnicovým autom jediným čo má dokáže dokola denne hrať a dlho. Asi preto, lebo nemá ďaľších 20 ako predtým. Niekedy sa sama čudujem, že ich to ešte baví 🙂

Samozrejme, nie je každý deň úžasný a dokonalý. Sú poobedia, keď deti sú unavené a nič ich nebaví, ani keby som sa postavila na hlavu. Občas si neupracú a vymyslia nejakú blbosť, ktorú zoškrabávam zo sedačky pol hodinu. Vedia sa vadiť ako dve divé mačky vo vreci. Ale je to radikálnejšie!! u nás lepšie.

Stále sa učím a vidím pomaly čo funguje a čo nie, a tým že rastú, menia sa ich záujmy, a musím opäť zatiahnuť opraty, aby sme sa nedostali tam, kam predtým.

Verím v to, a vidím to denne na svojich deťoch – čím menej im stále niečo strkáme do ruky, tým sú viac v pohode.

Paradoxne s legom sa deti začali hrať, až keď sme všetko vytriedili. Možno je to aj vekom, neviem.

To bola moja veľká základná chyba odkedy sa dcéra narodila a zavarila som si na problém.

Plačeš? Dudlík. Nudíš sa? Hračka. Nevieš, čo zo sebou? Ďaľšie kilá hračiek. Mama nemá čas sa ani osprchovať? Kúpme ešte tonu hračiek. Príde návšteva? Čo prinesie? Sme v obchode? Čo mi mama kúpiš?

Stačilo.

Verím, že nikto z nás nechce, aby z generácie, ktorú vychovávame vyrástli privilegovaní spratkovia, ktorí majú pocit, že im tento svet niečo právom dlží.

Aby keď budú dospelí neskonzumovali celú planétu Zem a my sa presťahujeme na dôchodok všetci na Mars. Pomaly k tomu spejeme.

Deti nepotrebujú na mraky vecí. Deti takisto nepotrebujú sto možností na výber. My sme rodičia a my im tieto materiálne veci neustále dávame.

Oni si ich sami nekupujú. A potom sa čudujeme, že chcú viac a nikdy nemajú dosť.

Sypem si popol na hlavu.

Možno to najlepšie, čo môžeme našim potomkom dať do života je im príliš veľa toho nedať.

Jedine duševne. Ja pokračujem v dobre rozbehnutom vlaku :)))

Minimalizmus a deti: KDE SA KONČÍ DETSKÁ IZBA

16. septembra 2016 publikovala Minimalistka 2 komentáre

Neviem ako vy, ale ja som typický Blíženec, ktorý miluje svoj osobný priestor.

Cením si ako ako najdrahší šperk a dávam ho na piedestál mojich priorít. A verím aj v to, že všetci okolo mňa by ho mali mať ako útočisko na vlastné myšlienky a osobné veci.

Potom prídu malé detváky a zrazu sa z mojho života stala invázia mimozemšťanov.

Nič nie je kde bolo a všetko je tam, kde by nemalo byť. Detské veci a hračky sa roztiahnu do všetkých kútov baráku a nič ich nezastaví.

Každý deň ich zastavujem a vyhadzujem z môjho horizontu.

Gumičky, kinder vajíčka, papiere, nálepky, ceruzky, lacné plastové zadarmo hovadinky z obchodu, niet proti nim Biolit.

Svoje deti nadovšetko milujem ale snažím sa im vysvetliť, že každý má nárok na vlastný priestor, ak nie na izbu tak kútik, kde je to MOJE.

Je to jedno v akom veľkom byte či dome žijeme.

A preto som sa rozhodla si nárokovať späť obývačku v hmm… kompromisnom 90 percentnom množstve.

Možno to poznáte, hurá sedem hodín večer, decká kooonečne spinkajú, idem si naliať pohár vychladeného Sauvignon Blanc a prečítat knihu…hmmm…a …do prčíc.. zase som stúpila na Lego kocku čo sa niekde potuluje pod mojimi nohami ….

Dám sa dokopy, sadnem si uschnutú plastelínu na sedačke a okolo mňa bezútešne : hračky, hračky a ešte raz hračky. Keď mám štastie, tak aj nahádzané na jednu kopu a tak.

Toto bol pohlad bešte pred hlavnou vyhadzovacou vlnou, no i po nej sa hračky prevlačujú do obývacieho priestoru.

A sranda je taká, že sa s nimi vôbec nehrajú, len prevrátia na zem a spraví sa taký fasa echt bordel.

Tak som sa rozhodla moje deti informovať, že v obývačke budú dve hračky a to kuchynka a jej príslušenstvo v jednom malom košíku a vláčik pre syna odložený v truhlici plus dve hračky vlastného výberu.

Po záverečnej hodine musí byť všetko späť v truhlici mimo môjho zorného poľa alebo späť v izbe.

Mám prázdny kôš, do ktorého na konci dňa nemilosrdne ide všetko, čo nemá v obývačke byť a putuje hore do izieb.

Ak si to nenájde miesto, ide do koša ale smetného.

Moje decká majú štastie na vlastné izby tak nevidím dôvod na to aby sa tam nepomestili aj ich veci. Moja izba môj hrad. Tu končí tvoj priestor, tu začína môj.

Tak si večer sadnem a teším sa keď som obklopená knihami a vázou s kvetmi či nebodaj poriadkom a energiou plynúcou okolo mňa neblokovanou pípajúcou plastovou hračkou.

Zaujímavé je, že odvtedy sa aj začali s tými štyrmi vecami hrať.

Alebo sa v obývačke nudia a idú hore do izby. Oh, YES)!!!!!