• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Andrea Richardson

Vedomý život

  • Články
  • Čo tu nájdete
  • O mne
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Knihy

Ako mať svoj čas pod kontrolou

30. júla 2019 publikovala Andrea Richardson 9 komentárov

„K minimalistickému domovu patrí nielen úspešne vyprataná fungujúca domácnosť, ale najmä zmena postoja, ako doma funguješ.“


Tento článok je úryvok z knihy Minimalistický domov. (upravené pre blog)

Chcela by som sa s tebou podeliť o moju veľmi osobnú skúsenosť.                                                            

Minimalistický životný štýl mi zjednodušil nielen domácnosť, ale aj pohľad na seba. Počas vypratávacích seansí som mala šancu prehodnotiť, ako som žila. Akonáhle si okolo seba totiž vypraceš priestor, umožníš konečne vidieť aj do svojho vnútra. A presne toto sa stalo mne.

Vysvetlím to v nasledujúcich riadkoch a budem veľmi úprimná, aj keď mi to nie je vôbec príjemné. Myslím si ale, že je to dôležité. 

Predtým, ako som sa stala mamou, som bola veľmi produktívna žena, ktorá nemala problém skoro vstať, byť nesmierne efektívna, úspešná, plná nápadov a pevnej vôle.

Všetko bolo o mne a ja som si kontrolovala čas, ako som chcela.

Načo som bola asi najviac hrdá, boli moje úspešné rána. Vstávala som veľmi skoro a už o šiestej ráno ešte pred prácou som dvíhala činky vo fitnescentre.

Po narodení mojich dvoch detí sa však z týchto nabitých super rán stal môj úhlavný nepriateľ.

Veľmi ilustračné foto čias veľmi dávnych a pravekých :)))))

Prvých pár rokov som to akceptovala a predstavovala si, aké by to bolo skvelé začať deň a nejako sa (seba)realizovať. Mala som veľké plány, ako si popri detičkách na materskej budem konečne užívať svoje koníčky a plniť sny.

Ako ale mesiace ubiehali, pomaly som to vzdávala, a namiesto žitia som prežívala. Vravela som si a vraveli mi to vlastne všetci, že s deťmi to už jednoducho nejde.

Moja vlastná myseľ ma porazila. Môj životný priestor mi nepomáhal.

Ak máš aj ty ešte malé deti, určite to poznáš. Po dlhom náročnom dni ich konečne šupneš do postele, je pred tebou sladký večer, keď si konečne sama sebe paňou a môžeš si aspoň trochu oddýchnuť a robiť, čo chceš.

U mňa to väčšinou dopadlo tak, že všetky predsavzatia konečne sa venovať mojím vlastným projektom sa nekonali. Pevná vôľa mala svoje limity a radšej som si sadla pred telku, často aj s pohárom vína, a pozerala môj obľúbený seriál. V lepšom prípade som čítala knihu a v horšom surfovala po Instagrame.

Maximalistka v sieti.

Nevedela som prestať a dať tejto neproduktívnej chvíli zbohom.

Poznáš ten pocit, keď nevieš prestať otáčať strany, či klikať na stránky, alebo si povieš ešte jedna časť seriálu a tresk – odbíja polnoc? Vtedy sa prinútim ako tak odplaziť do postele, z posledných síl sa odlíčim a umyjem si zuby. Som polomŕtva, ale ospravedlňujem samu seba, že som si po tej šichte s deťmi a v domácnosti zaslúžila aspoň trochu relaxu.

Čaká ma ráno a s ním nová smena a realita.

Neporiadok v dome a neporiadok v hlave, celý chaos vyjadroval presne túto scénu. 

Skoro nikdy som večer nič užitočné alebo produktívne pre seba nespravila, aj keď som chcela – zacvičiť si, napustiť si vaňu a konečne vyskúšať tú masku na tvár, napísať kamarátke e-mail. Ráno som za túto zábavu pekne zaplatila. Nevyspatej mi trvalo dobrú polhodinu, kým som sa litrom kávy sfunkčnila na rozmýšľanie.

Každé ráno som vstávala až vtedy, keď ma zobudili deti alebo som nemala na výber. 

Vstávala som kvôli nim a nie pre ne.

Celý deň som fungovala len preto, lebo som musela.

Nechcelo sa mi a deň po dni sa mi nechcelo ešte viac.

Mala som ideálne podmienky byť šťastná: bývali sme v krásnom dome, mohli sme si dopriať, čo sme chceli, mala som luxus byť s deťmi doma a pracovať na vlastných projektoch, no napriek tomu som nebola šťastná žena.

Neužívala som si materstvo tak, ako som si predstavovala. 

Ťažko sa mi to píše, ale je to pravda. Neznášala som starať sa o domácnosť a prakticky mi z toho šibalo.

Upratovala som, len keď som musela, alebo som si najala niekoho, aby som nemusela. Žehlila som, len keď sme si už nemali čo obliecť. Varila som, len keď som mala náladu, a snažila som sa kuchyni vyhnúť napriek tomu, že som bola kedysi vášnivá kuchárka.

Každodenný stereotyp ma ubil do katatonického stavu úplnej apatie.

Fungovala som na autopilotovi, a keď sme k tomu pridali hory vecí, ktoré som kupovala alebo prekračovala a dvíhala zo zeme, už teraz viem, že som sa dostala do miernej formy depresie. Mala som plné zuby vecí, prebytku, veľkého domu a mojej neschopnosti všetko zvládnuť. Nebola som pre svoju rodinu prítomná srdcom. Bola som plná vzdoru.

Všetko, čo ti zaberá priestor, ti berie aj drahocenný čas.

Potrebovala som zmeniť postoj. Začala som vyhadzovať a deň po dni som sa cítila lepšie. Zrazu som si začala viac rozumieť.

Chcem poznamenať, že sú isté obdobia, keď to proste takto vyzerá – deti sú dlhodobo choré, prídeš z pôrodnice, máš mesačné bábätko a si rada, že si rada. Prvý rok s malým dieťaťom alebo aj s dvomi dá zabrať: deti nespia, často sa budia, musíš ich kŕmiť každé tri hodiny, prežívaš, ako sa dá.

Moje deti boli v tomto čase už väčšie, už som neprebaľovala, už som ich nedojčila, už spali relatívne dobre celú noc a ja som sa stále ľutovala, akoby som bola v tom špeciálnom období, keď to treba vydržať a bude lepšie. 

Mala som dosť nielen mojej domácnosti, ale aj seba. Už ma nebavilo byť martýrkou len preto, že som matka dvoch malých detí a že život s deťmi taký je. Chcela som si dokázať, že viem byť aj žena aj matka a nemusím čakať roky, kým sa môžem realizovať.

Musela som prevziať kontrolu nad svojím dňom. Niekde som čítala, ako fungujú úspešní ľudia. Chodia včas spať a vstávajú skoro. Ak dokáže beznohý muž zabehnúť maratón, dokážem aj ja zvíťaziť nad svojou „lenivosťou“? Chcela som byť ako oni.

Spomenula som si na ten pocit, ako som sa skvele cítila, keď som ráno chodievala pred prácou cvičiť. Ako inak vyzeral môj deň, keď som mu udala úspešný tón. Už som to kedysi zvládla, som to stále ja? 

Vedela som aj to, že ak chcem prehodnotiť svoj postoj, bude ma to niečo stáť a to boli moje ležérne neproduktívne večery. Aj tak som sa po nich cítila ako vyžmýkaný citrón.

Budem skoro vstávať. Skôr, ako moje deti.

Pre seba. Vstávať o hodinu skôr ako vstane celá tvoja rodina, ti zmení deň. Prvý týždeň budeš unavená, ale zvykneš si. Ak pravidelne chodíš spávať, ranné vstávanie je len zvyk, ktorý si vie každý vybudovať. 

Rána sú výnimočne krásne. Tiché tmavé ulice, pokoj spiaceho mesta a len ja, môj počítač a písanie, môj diár, čas na úplne maximálnu chvíľku pre seba. V lete stihnem aj východ slnka, ešte stále chladný vzduch pred prvou páľavou, úžasný pokoj. Nastav si budík a vstaň. 

Ako by si vedela zmeniť svoj deň s hodinkou len pre teba?

– cvičiť jogu?

– písať román?

– učiť sa slovíčka?

– vybaviť si e-maily?

– modliť sa?

– naplánovať si deň v diári?

– vypiť si v pokoji kávu a prečítať si správy?

– osprchovať sa a pekne sa nalíčiť?

Skvelé produktívne ráno sa ťahá celým dňom až do večera. Namiesto pozerania seriálov spravím rýchle upratovanie a zapojím aj deti. Zapnem umývačku riadu, dám do poriadku kuchyňu a pripravím deťom desiatu do školy. Uistím sa, že je všetko na mieste, skontrolujem obsah kabelky, zapojím telefón na nabíjačku, prejdem si kalendár a doplním, čo ma čaká na ďalší deň. Pripravím si veci na cvičenie a veci, ktoré si deti oblečú ráno na seba. Táto malá snaha večer spraví obrovský rozdiel ráno.

Keď si konečne sadnem, tak viem, že mám deň pod kontrolou.

Môj deň nenechávam na náhodu ako kedysi. 


Ak sa ti páčil úryvok z knihy, tu je obsah, čo v nej ešte nájdeš:)


Ak ju ešte nemáš, môžeš si ju objednať cez objednávkový formulár. Kúpou každej jednej knihy priamo odo mňa za fér cenu podporuješ fungovanie tohto blogu. Ďakujem!! 🙂

Filed Under: Čas, Deti, Digitálny detox, Domácnosť, Knihy, Upratovanie, Životný štýl

3 knihy, ktoré mi zmenili život

14. marca 2019 publikovala Andrea Richardson 24 komentárov

Mojou slabosťou je nákup a čítanie kníh a v tejto oblasti sa mi nedarí redukovať. Mám oveľa viac jasno v tom, ktoré knihy mi dali do života nejakú pridanú hodnotu, a ktoré boli len vyhodené peniaze.

Bolo by však jednoduché hádzať vinu na konkrétnu knihu. Priznám sa, stalo sa mi výnimočne, že som si nejakú knihu kúpila a stála za figu borovú len preto, lebo nebola dobre napísaná. Problém bol v tom, že som ich na jednu tému vlastnila priveľa.

Prišla som na to, že niektoré knihy musia prísť do môjho života v ten PRAVÝ ČAS.

Dnes už si nevyčítam, že mám okolo seba knihy rozčítané aj neprečítané. Moment ich slávy ešte môže prísť. Knihy, ktoré by som pred pár rokmi bez rozmyslu hodila do ohňa, sú dnes sú klenotmi mojej knižnice.

Každá kniha k tebe prehovorí v konkrétnej fáze tvojho života. Verím, že knihy si nás istým spôsobom vyberajú. Vojdeš do kníhkupectva a ťahá ťa to ku knihe, ktorú potrebuješ.

Nie však preto, lebo je v nej niečo nové, ale preto, lebo TO, o čo sa zaujímaš, je už dávno v tebe. Tá správna kniha túto vedomosť z teba vytiahne, prebudí ťa.

Načasovanie knihy je niekedy dôležitejšie ako to, čo v nej je.

Priznám sa, dlhšiu dobu som bola istým spôsobom závislá na nákupe motivačných kníh. Čítala som všetko, čo mi prišlo pod ruku a hltala som informácie až sa mi parilo z hlavy. Považujem sa za informačného závisláka a prečítam všetko od sedemdielnej historickej ságy až po návod na použitie mixéra.

Pri vytrieďovaní kníh som jednu či druhú vzala do ruky a spýtala sa úprimne, čo konkrétne som si z tejto knihy zobrala do života. Čo je lepšie – neprečítaná alebo rozčítaná kniha, či tá, ktorú som povrchne prebehla a nič sa z nej nenaučila?

Pozri, keď si kúpiš knihu ako cvičiť pilates, a nikdy necvičíš, alebo fitnes kuchársku knihu, z ktorej nikdy nevaríš, alebo knihu o financiách, a kreditku máš stále v mínuse – takáto kniha je VYHODENÝ PENIAZ. Všetko sú to len teoretické kecy, ktoré si človek prečíta, na pár dní sa nabudí a na o pár týždňov na knižku sadá prach.

Príliš veľa motivačných kníh sa nedá psychicky zvládnuť. Už ich beriem ako mentálny smog, ako neznesiteľný hluk v mojej hlave, keď sa neviem na nič koncentrovať.

Zistila som, že mi oveľa viac vyhovuje kvalitná fikcia. Ak potrebujem múdre životné lekcie, stačí mi napínavý román, kde sa hlavný hrdina prederie životom, vyrieši si kopu problémov a ja si poplačem a poučím sa zároveň. Pri čítaní fikcie pre spánkom si viac oddýchnem. Ak čítam motivačnú literatúru, točia sa mi koliečka v hlave ešte o polnoci.

Dnes som si knižnicu doma výrazne zminimalizovala a rozhodla som sa sústrediť len na tie knihy, ktoré si ma v poslednom čase našli. Sú to knihy, ku ktorým sa vrátim zas a čím viac ich čítam, tým lepšie ich chápem. Akoby zreli čítaním na kvalite.

Ponúkam ti zoznam mojich srdcoviek, ktoré mám na bočnom stolíku v obývačke a majú ochytané rohy.

1.Daniel Ariely – Psychológia peňazí

Táto kniha je pre nás všetkých, čo často emočne míňame a akosi nevieme prestať. Považujem ju za povinnú minimalistickú príručku, nakoľko mi stále pripomína, prečo robím občas aj ja chyby pri nakupovaní. Vraví sa, poznaj svojho nepriateľa, aby si mohla proti nemu bojovať. Tu sa dozvieš, čo sa ti deje v hlave pri nákupoch.

Čo ovplyvňuje tvoje správanie, keď vytiahneš peňaženku?
Prečo nedokážeš odolať zľavám? Prečo si vyberieš dobrovoľne drahší produkt?

Kniha mi umožnila pochopiť, ako funguje naša psychológia pri platení a aký s prepáčením vychcaný je marketing, ktorým nás denne bombardujú médiá.

V jednej kapitole autor píše o „bolesti“ z nákupu. Ak platenie bolí menej, máme tendenciu viac konzumovať a nakupovať. Práve preto kreditky radi používame, zaplatíme dnes virtuálnymi peniazmi a vyhneme sa bolesti z platenia.

Zaujala ma aj pasáž o „spravodlivosti“. Máme tendenciu ohodnotiť veci oveľa viac, ak vieme, že do produktu alebo služby sa vložilo veľa úsilia. Toto robím napríklad pri kúpe zero waste a farmárskych produktov -stoja viac, ale sa mi páči príbeh a kvalita.

Ak sa však zdá, že nás predajca vydiera, nekúpime si ich produkt – aj keď je to v našom najlepšom záujme. Zaujímavé, nie?

Niekedy sa nám napríklad nechce veľa platiť za službu, ktorá je drahá a trvá pár minút. Otváral vám niekedy zámočník dvere? Na to poznám dobrý vtip o zubárovi, ktorý trhal pacientovi zub pol hodinu, lebo sa mu zdalo 50 Eur za dve minúty veľa:)

Počas čítania knihy ma bolel krk od súhlasného prikyvovania – jééj, presne takto sa správam! 🙂 Ku knihe sa pravidelne vraciam, vždy ma pobaví a keď som v podobnej situácii pri platení, často si spomeniem presne na konkrétnu pasáž a v duchu sa usmievam. Nedostanete ma!

2.Eckhart Tolle – Nová Zem

Kniha je pre každého, kto má plné zuby konzumu, svetského hluku a hľadá odpoveď, prečo to tak je. Prechod k minimalizmu ma postupne učil vnímať mnohé veci inak, a vďaka myšlienkam v knihe som si konečne pospájala drôtiky v hlave. Prirovnala by som to k maliarovi, ktorý maľuje veľký obraz. Predstavuje si čo po dielikoch maľuje, ale až keď odstúpi od plátna, vidí svoje dielo v inom, reálnom svetle.

Citát z knihy: „Väčšina ľudí prežíva svoje životy v posadnutosti vecami. Neustále hromadenie vecí môžeme pokojne nazvať nemocou súčasnosti. Pokiaľ nedokážete vnímať vlastnú živosť, tak sa snažíte naplniť svoj život predmetmi. „

Kniha je nástrojom pre všetkých cynikov, ktorých trápi súčasný stav ľudstva. Veľká časť knihy je venovaná primárne egu, ako funguje, čo je jeho jadro, ako ho rozpoznať, ako nás ovplyvňuje, a ako ničí nielen nás ale aj planétu, na ktorej žijeme. Všimli ste si niekto toto??

“ Čelíme vážnej kríze. Starý spôsob myslenia a konania je už nefukčný, neúnosný a nezlučiteľný s ostatným životom na Zemi.. ľudská myseľ narušená egoizmom, začala posilnená vedeckými a technickými poznatkami intenzívne ohrozovať prežitie planéty“

Zaujímavé sú aj kapitoly o jadre bolesti, čo sú všetky emocionálne záťaže, ktoré si nesieme z minulosti. Nemusí sa to však týkať len jednotlivca, ale aj národa, a táto pasáž ma silno zasiahla:

„Niektoré krajiny, ktoré sa často stretávali s kolektívnymi výbuchmi násilia, majú silnejšie jadro bolesti. Ak ste dostatočne senzitívni, tak môžete cítiť silu energického poľa danej krajiny, len čo vystúpite z lietadla. Niektoré krajiny majú jadro bolesti na kritickom bode, napríklad na Strednom východe, lebo väčšina obyvateľstva je v neustálom cykle násila a pomsty, čo umožňuje nepretržitý rast jadra bolesti. V krajinách, ktorých je jadro bolesti silné, ale už nie v akútnom stave, sa ľudia snažia byť necitliví voči utrpeniu spôsobovaným kolektívnym jadrom bolesti. Využívajú na to rôzne spôsoby. V Japonsku a Nemecku na to využívajú pracovné nasadenie, v iných krajinách sa zasa utiekajú k častému pitiu alkoholu.“

Ak by som toto opakovane nezažila na vlastnej koži len by som ju tak prebehla. Či už Izraeli, v Katare, v Bahrajne, v Emirátoch, v Nemecku bolo vždy také „to niečo“ ako opisovaná energia. Napríklad v Izraeli sa dá napätie vo vzduchu krájať nožom. Až som mala pri čítaní týchto slov zimomriavky na chrbte.

„Nová Zem“ je pre mňa veľmi špeciálna kniha. Povedala by som, že je istým spôsobom prorocká, a potvrdzuje to, čo už bolo dávno dvetisíc rokov dozadu napísané. Podaná je jazykom, ktorému buď porozumieš a zmení ti život, alebo ti bude úplne cudzia.

Sám autor v úvode píše: “ Hlavným zmyslom tejto knihy nie je zahltiť vašu myseľ novými informáciami, či domnienkami, alebo vás presviedčať o akejkoľvek pravde. Zmyslom tejto knihy je duchovne vás prebudiť. A to je dôvod, pre ktorý táto kniha nie je „zaujímavá“. Zaujímavý totiž znamená – umožňujúci udržať si odstup, pohrávať sa s myšlienkami a predstavami – súhlasiť, či nesúhlasiť. Táto kniha je o vás. Buď zmení stav vášho vedomia, alebo pre vás nebude mať nijaký význam. „

3.Anthony de Mello – Bdelá pozornosť

Najhustejšie na záver. Táto kniha mi zaťala do živého. Prečítaj si ju, ak chceš nepríjemný úder do žalúdka, ak chceš vidieť život z úplne iného uhla.

Varovanie: Nie je to pohodové čítanie. Bdelá pozornosť je písaná provokačným štýlom, tón je konverzačný, akoby sa prihováral priamo tebe, a nemáš kam uniknúť. Drsný a priamy tón knihy zmierňujú zábavné bájky a poučné príbehy.

Keď som si ju prečítala prvýkrát, nepáčila sa mi, iritoval ma autorov tón, pripadala mi hlavne v úvode stále o tom istom. Čo to ten Mello stále dokola točí? Aké spanie, aké prebudenie?

Nemohla som však nad ňou prestať rozmýšľať. Neustále som sa k nej vracala a prinútila ma akceptovať pravdu, ktorú som si nechcela priznať. Veľmi ostro mi pripomína, že len ja som zodpovedná za svoj život.

Bdelá pozornosť zničí tvoje predsudky o svete a Mellove slová sa ti zaryjú do mysle. Tu je pár citátov, ktoré som si podčiarkla, i keď sú trochu vytrhnuté z dlhších pasáží a odporúčam prečítať si ich celé:

„Predstavte si, že vám piknik pokazí dážď. Kto má zlý pocit, dážď alebo vy?“

„Môžu všetky vaše obavy predĺžiť váš život čo i len o jediný okamih? Načo sa trápiť pre zajtrajšok?“

„Keď žijete s preferenciami, ale nedovolíte, aby od nich záviselo vaše šťastie, ste prebudení. Ilúziou je napríklad presvedčenie, že zmenami vo vonkajšom svete sa zmeníte aj vy. Nezmeníte sa iba preto, lebo zmeníte vonkajší svet. Ak zmeníte prácu či partnera, kúpite nový dom, nájdete si nového guru či nový druh spirituality, to vás nezmení. Ľudia väčšinou vynakladajú svoju energiu na nové usporiadanie svojho vonkajšieho sveta, aby im viac vyhovoval. Niekedy sa im to podarí a môžu trochu poľaviť, ale dokonca aj keď oddychujú, sú napätí, lebo život naďalej plynie a neustále sa mení. Takže ak chcete žiť, nesmiete mať stály príbytok. nesmiete mať kam zložiť hlavu. Plyňte.“

„Nikdy nie ste tak koncentrovaní do seba, ako keď máte depresiu. Nikdy nie ste takí pripravení zabudnúť na seba, ak ste šťastní. „

„Sústredíte sa na to, na čo nemáte. A práve teraz máte všetko, čo potrebujete na to, aby ste boli blažení.“

Kniha Bdelosť nie je literatúra, ktorá sa dá len tak prečítať a odložiť. Odporúčam ju nechať vsiaknuť do hlavy a intenzívne s ňou pracovať.

Tak toto sú moje aktuálne tri knihy, ktoré sú mi vzácne.

Poznáš ich, čítala si? Aký máš vzťah ku knihám ty a aká by bola tvoja top trojka kníh, čo ti zmenili život? Rada sa nechám inšpirovať.

Filed Under: Knihy, Myseľ

Copyright © 2025 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Zásady spracovania osobných údajov