• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Som Minimalistka

Menej vecí a viac života

  • Články
  • Som Minimalistka
  • O mne
  • Rýchlokurz zadarmo
  • Minimalistický denník
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

žena

Chceš konečne schudnúť? Prestaň si to komplikovať.

1. januára 2019 publikovala Minimalistka 1 Comment

Je tu 1. január, svetový deň váženia, nákupu permanentiek a odhodlaných predsavzatí.

Veľmi dobre vieme, aké je dôležité starať sa o svoje zdravie a telo. Najlepšie sa začína hneď na začiatku roka, nie?

Keď sme single ešte to nejako ide, no po narodení detí to ide – ehm… ako v lete na saniach. Nepoznám jednu jedinú ženskú, ktorá by neriešila svoje kilá a váhu.

Som ako prasnica, musím so sebou niečo robiť ! – poviem si odhodlane .. nuž a o pol roka neskôr si na toto vyhlásenie spomeniem, keď už neviem zapnúť gombík na nohaviciach.

Popri celodennom behaní okolo detí, vymieňaní plienok a utieraní fľakov od mlieka nie je ľahké si nájsť čas na fitnes alebo športovú aktivitu.

Cvičiť? Si sa zošalela? A kedy??? Pýtajú sa ma zúfalé kamarátky.

Kým sa vychystám do fitka, dohodnem opatrovanie, odcvičím sim osprchujem sa, prezlečiem a prídem domov ubehnú aj dve hodiny. Večer som taká unavená, že sa mi už nič nechce. Ráno by som musela vstávať snáď o štvrtej… víkendy sú preplnené starostlivosťou o deti. Začnem nejakú diétu a vydržím týždeň. Neznášam odopieranie a pri deťoch a strese ten koláčik potrebujem ako drogu.

Znie to familiárne?

Minimalizmus sa dá aplikovať do všetkých aspektov života, aj do starostlivosti o seba.

Cvičenie musí byť jednoduché ako facka. Minimalisticky nekomplikované.

Zabudni na grandiózne plány, ako budeš o mesiac drepovať 50 kg alebo sa dáš na tenis 5x týždenne.

Zvoľ si takú aktivitu, kde je až úplne trápne sa vyhovoriť na nedostatok času.

Ak niečo nevyžaduje príliš veľa námahy, ľahko sa k tomu odhodláš a čo je najdôležitejšie: vydržíš.

Ide to aj inak 🙂

Ako na to? 

  • Zminimalizuj si domov.

Akonáhle nemusíš sústavne niečo zbierať zo zeme a upratovať, zrazu máš extra hodinku aj dve času pre seba. Investuj ich do seba ako chceš – umy si vlasy a pekne si ich vyfúkaj, napusti si vaňu, alebo si natiahni chrbát.

  • Hecni sa a hýb sa. Doma pri obrazovke.

Po troch rokoch, čo cvičím výlučne len doma, si neviem domáce mini fitko vynachváliť. Využi internet, apky a sociálne siete k niečomu pozitívnemu.

Na webe sú milióny videí na každý typ cvičenia ÚPLNE ZADARMO. Za ten čas, čo si pozrieš novinky na Instagrame, si mohla mať dávno odcvičené.

Garantujem ti, že úplne stačí 5-10 minút intervalového tréningu na celé telo, a budeš potiť krv a cítiť celé telo ešte dva dni po. Na efektívne cvičenie nemusíš hodinu niekde šľapať na bicykli.

Vysvetlím to na príklade:

Dáš doma pred telkou 7 minútové video na precvičenie celého tela. Alebo si povieš, že spravíš denne 10 klikov. Alebo si naplánuješ večerný pilates na ubolenú chrbticu, hneď ako deti zavrú oči a ty ešte nemáš čas sa opustiť.

Zdá sa, že sa nebavím o svetových výkonoch, lenže ideme počítať:  7 minút intenzívneho cvičenia x 20 dní  sa zmenia na hodiny, ktoré začneš po pár týždňoch cítiť a po troch  mesiacoch aj vidieť. Troška po troške a výsledky sa dostavia. Je to ako s peniazmi – euro k euru a na konci mesiaca máš stovečku v prasiatku. Každý krok vpred sa počíta.

Túto polohu dáš aj doma a ja ju volám cvik znovuzrodenia.
  • Choď na prechádzku.

Chôdza je absolútne najpodceňovanejší spôsob pohybu. Nemusíš sa prihlasovať do fitka, kupovať si drahé aerobikové oblečenie ani sa nikam na špecifický čas trepať.

Takže, ak chceš začať chôdzou, kúp si jednododuchý pedometer alebo použi appku na mobile. Každý deň si daj záväzok, že prejdeš minimálne 10.000 krokov, čo je ekvivalent asi 7 kilometrov alebo hodinka aj štvrť chôdze. Ak máš sedavé zamestnanie, budeš sa čudovať, že máš ku koncu dňa nachodených len okolo 1500 až 2000 krokov.

Nájdi si spôsob, ako chodenie zakomponovať do dňa, namiesto výťahu choď pešo, zaparkuj auto o dve ulice ďalej, vystúp o jednu zastávku skôr.

Jeden krok k druhému a máš to. Nepotrebuješ nič iné, len pohodlné topánky.

Osobitne si vychutnávam aj prechádzky večer, najmä keď som nemala na žiadny poriadny pohyb čas celý deň.

K cieľu mi chýba 3-4 tisíc krokov a večer, keď už deti spia a manžel sedí pri počítači či futbale sa vyberiem na prechádzku tichou ulicou. Niekedy sneží, niekedy prší a v lete stíham ešte aj západ slnka. Rezko vykračujem a tento moment, polhodinka pohybu a pretriedenie si myšlienok mi dá viac, ako si sadnúť a už sa nepohnúť.

Kráčať je potrebné s istou urgenciou v pohybe, vlečenie sa ako slimák je síce lepšie ako nič, no potrebuješ sa trošku spotiť. Pochoduj ako by si mala ísť na stretnutie, ktoré meškáš. Ak si chodenie zamiluješ, pridaj časom ľahký džogging a ktovie, možno začneš aj behať 🙂

Malé drobné zvyky a o mesiac dva budeš cítiť rozdiel, psychický aj fyzický.

Telo ti všetko spočíta. Aj malé kroky k dobru.
  • Stravuj sa jednoduchšie.

Jedz čo chceš ale stav na kvalitu a daj si menej ako bežne. My ženy robíme chybu, že si nakladáme na taniere ako drevorubači.

Nič svetoborné som nepovedala, všetky vieme, že cukor a sladkosti nie sú pre nás dobré a napriek tomu sa ich nevieme vzdať. Naordinujeme si diétu, keď ich vylúčime nadobro a dosiahneme len tom že sa nám o nich sníva.

Minimalistický prístup menej je viac funguje skvele aj v jedení zdravo. Na tomto princípe jedia aj šarmantné a stále štíhle Francúzky, ktoré vyzerajú v každom veku skvele.

Zabila by si za čokoládu? Daj si, ale tú najkvalitnejšiu, čo nájdeš a len kúsok. Vychutnaj si, ako sa ti roztopí na jazyku.
Nevieš si život predstaviť bez zákusku? Kúp si čerstvý luxusný od cukrárky a sprav z jeho jedenia rituál. Alebo si sama nejaký upeč a zvyšok porozdávaj kolegovcom či rodine.
Zbožňuješ ako ja chlieb a pečivo? Daj si raz za čas kvalitný kváskový či upečený vlastnými rukami. Ten môj zbožňujem s maslom a štipkou morskej soli. Mňam.

Vychutnávaš si ten rozdiel?
Rozmysli si, čo dáš do úst. Vyber si medzi pár minútovým potešením z komerčného keksíka, ktorá skrýva v sebe hnusné tuky a pár sto kalórií navyše alebo si počkaj na ten domáci cheesecake od kamošky, čo stojí za to.

Napriek bežným radám o zdravom stravovaní nesúhlasím s tým, že sa musíme sústavne napchávať 6-7 krát denne. Nebaví ma celý deň sa pásť ako ovečka a myslieť stále na jedlo. Ľudia sa kedysi stravovali prirodzenejšie a jedli, len keď bolo čo. Aj keď to znamenalo vynechať raňajky. Už dva roky sa stravujem viac menej s veľkými pauzami medzi jedlami (prerušovaný pôst) a napriek tomu, že jem čo chcem, mi váha zostáva rovnaká a nepriberám.

Raz. Za. Čas.

Radšej nezjem nič ako niečo, čo nie je pre mňa dobré. 

Naučila som sa byť hladná a vydržať, až kým nemám možnosť zjesť dačo iné. Ak som v situácii, že som si nestihla dať poriadny obed a mám poruke len nejakú čokoládovú tyčinku, vypijem pol litra bublinkovej vody a počkám. Ešte som z toho neumrela.  Každý zdravý človek vydrží bez jedla aj celý deň. Na hlade je zaujímavé to, že vždy po 20 minútach zmizne. Je to veľmi prechodný pocit. Neviem, prečo sa tak bojíme byť hladné. Vieš čo spôsobuje závraty od hladu? Nie to, že 6 x denne neješ, ale cukor a karbohydráty. Ak sa ti fakt točí po každých troch hodinách hlava, lebo musíš dačo zjesť, odporučila by som najprv detox od sladkého a bielej múky.

Na svete sú milióny ľudí, ktorí sa necpú na raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru a druhú večeru. Nemajú čo. A diéty asi neriešia. 

Máme neskutočné štastie života v takom prebytku, že si vieme jedlo kúpiť 24 hodín denne. Tlstneme, lebo sa máme ako prasce v žite.

Byť vďačná za každé sústo na tanieri, zbytočne nevyhadzovať a prestať kupovať kalorické nezdravé jedlá je cesta k minializmu aj v kuchyni.

Chipsy, chrumky, keksíky, sladké vody, sladké dezerty, rýchlokvasené pečivá, presladené cereálie a podobne zaberajú väčšiu časť supermarketov.

Tieto pekne zabalené potraviny nie sú skutočné jedlo. Skús variť z čerstvých surovín – mäsa a zeleniny. Namiesto sladkostí si nakrájaj ovocie.

Nie, toto nie je jedlo.

Sumár: ak chceš schudnúť, zjednoduš si to.

Veľmi nad tým nemedituj a začni robiť niečo, čokoľvek!

Je oveľa jednoduchšie sadnúť si na gauč a zapnúť telku či surfovať na nete. Je oveľa ľahšie kašľať na to a odložiť svoje zdravie a potreby na zajtra. Je oveľa ľahšie odovzdať sa celá iným a čakať na zázrak zvaný MOTIVÁCIA.

Motivácia nikdy nepríde sama od seba. Motivácia je rozprávková bytosť, je to náš rytier na bielom koni. Darmo dúfaš, že sa taz objaví vo dverách, darmo čakáš na správnu konšteláciu hviezd, darmo čakáš na pondelok, na prvý január či na Svätého Dindy.

Takže buď vďačná za telo, ktoré máš a trošku sa posnaž za telo, ktoré chceš.

Pekný zadok si nevysedíš.

Maj k sebe úctu a zdvihni sa zo stoličky. 

Teraz. 

Žiadne výhovorky:)

Nová ja 🙂

Článok je upravenou verziou kapitoly z knihy Minimalistický domov.

 

 

Filed Under: žena, Životný štýl

Prečo už nepoužívam krémy proti vráskam

6. decembra 2018 publikovala Minimalistka 25 komentárov

Ahoj svet. Mám 40 rokov a už skoro rok nepoužívam žiadne krémy proti vráskam. Vymenila som všetky komerčné výrobky za pár prírodných alternatív a výsledky sú: šokujúce.

Áno, čítaš dobre: žiadne komerčné pleťové mlieko, žiadny gel na umývanie tváre, žiadne sérum, žiadny nočný,  denný ani očný krém, žiadne pílingy. Nič. Nada.

Chceš aj Ty ušetriť stovky Eur ročne a napriek tomu mať zo seba dobrý pocit? Čítaj ďalej.


Na úvod však začnem príbehom, ktorý sa mi veľmi trefne stal presne vtedy, keď som vo Foxford café v Martinuse písala kostru tohto článku. Ak si to bola ty, podobnosť je čisto náhodná 🙂

Sedím si pri kafíčku s otvoreným notebookom, stoly sú tam dosť natesno, a pri voľnom stole vedľa mňa sedí upravená, dobre oblečená žena, tipujem jej opačný koniec tridsiatky. Poklopkáva prstami na stole, hypnotizuje obrazovku na mobile a evidentne na niekoho nervózne čaká. Asi po desiatich minútach meškania priletí rovnako dobre oblečená vyvoňaná, vymaľovaná rovesníčka. Zadychčane si sadá, mávne na čašníka a chvatne si objednáva latéčko. Ich ďalšia konverzácia znela asi takto:

„Prepáč drahá, meškám, myslela som, že to nevybavím“ – vraví meškajúca.

„Máš to pre mňa“? – s obavou hlase sa pýta čakajúca.

„Jasné, a dokonca som vybavila aj cenu, ale nikomu to nespomínaj, nechcem mať problémy“ 

„Cením si to, vieš ako to potrebujem. Koľko teda?“ 

“ Máš to za rovnú stovku. Za oba. Máš tam aj vzorky niečoho silnejšieho. Vyskúšaj, ale opatrne. Nemala by si to miešať.“

Počúvam tak na pol ucha, ale po tejto vete som zbystrila pozornosť. Ty kokso, čo to?

Ako na Netflixe.

Kofeín? Kokaín?

Čakajúca podáva meškajúcej zelenú bankovku, tá si ju chvatne strká do peňaženky a pod stolom jej posúva luxusnú taštičku.

Taštičku s logom kozmetickej značky.

Hahaha Hahahahahahaha

Táák, a sme doma. Presúvam sa v mysli do nedávnej minulosti. V tejto kriminálke som totiž kedysi kľudne mohla hrať aj ja.

Ani JA som totiž neváhala vysoliť trojcifernú sumu za zázrak, ktorý zastaví to najstrašnejšie, čo ženu môže postihnúť:

ČAS.

Sága mojej problematickej pleti

Aby ste boli v obraze, moja pleť mi dala od puberty dobre zabrať. Juj, ako som závidela zamatové líčka šťastnejších kamarátok. T-zóna, uhry, mastná pleť, zápaly pleti ma prenasledovali počas celej dvadsiatky a patrične som ju aj týrala všetkým, čo bolo legálne k dispozícii. Retin-A, Dalacin T, Aknekolor, drastické pílingy a vysušovacie masky. Vitaj tridsiatka, dva cisaráky, dve deti, hormóny hore dole, tá moja pleť síce už bez vyrážok, ale stále mastná ako papier na pečenie.

Dospela som do štádia, keď som mala problémy dva: problematická pleť tínedžerky s vráskami tridsiatničky. Zabijem sa?

Vytasila som zbrane ťažkého kalibru, načrela hlbšie do peňaženky a skúšala nové, účinnejšie a efektívnejšie super krémy na vyriešenie zapeklitého problému.

Či to fungovalo?

No jasné! Čím drahší bol krém, tým lepšie fungoval. Jeden mesiac.

O štvrť roka neskôr sa pristihnem, že gúglim nový zázrak. Pozn: Odborníci toto nazývajú placebo efekt a kozmetické firmy to volajú výskum (ehm.. čiže 29 z 30 žien čo sme podplatili výrobkami zadarmo potvrdilo, že krém funguje)

O škodlivosti komerčnej kozmetiky plnej chémie som sa námatkovo dozvedela z rôznych zdrojov. Intuícia mi vravela, že niečo na tom bude, ale v praxi som zmenu úplne odmietala.

Čo ak to je zas ďalší šibnutý trend, hoax? Nie je predsa možné, aby som si na ksicht patlala nejaké oleje a umývala sa len mydlom.

Viete, tá moja pleť, tá je tak špecifická, že toto asi funguje len na lesnú vílu, čo žije v lese a má broskyňovú pleť. JA takéto riziko podstúpiť nemôžem.

Typická zákazníčka slovenskej bio kozmetiky.

Túžba po kráse

Dívam sa na svoje zmýšľanie s odstupom času a ani sa nečudujem.

Je prirodzené, že my ženy, chceme byť pekné a dobre vyzerať.

Táto naša túžba však naštartovala dnes už 445 biliónový kozmetický mega biznis a

– vytvorila kultúru:

  1. porovnávania
  2. kritizovania
  3. zakrývania 
  4. prerábania 
  5. závistlivosti
  6. závislosti
Čaute čaute, nefiltrovaná minimalistka Andrea 🙂

Denne som sa natierala výrobkami, ktoré sa zdali, že sú pre mňa dobré, ale to čo v nich bolo, ach jaj.

Lidičky, ja som nemala kúpeľňu, ja som vlastne viedla labák! Vstup len v bielom plášti, vážení.

Vypočítala som si, že len v tých desiatich produktoch, čo som denne používala, sa nachádzalo od 80 do 120 rôznych chemikálií .

Všetko toto som si na seba patlala

KAŽDÝ

BOŽÍ

DEŇ.

Túžila som byť krásna, no šla som na celú vec maximalisticky. Ak potrebujem toľko chémie na sklonku tridsiatky, panenko skákavá, koľko toho budem potrebovať, keď mám 50 či 60?

Trikrát toľko? Štyrikrát toľko?

Čau kočka, aký krém používaš? Vyzeráš famózne!

Vzbura môjho tela

Krémy sa minuli a rozhodla som sa im vzbúriť. Za vyskúšanie nič nedám. Dva mesiace  úplný detox, presedlala som na prírodné mydlo a na tvár som sa rozhodla dať: NIČ.

Prvotné výsledky boli príšerné – tvár sa mi vyhádzala ako nikdy predtým, leskla som sa ako vianočné gule a skoro som celý tento experiment vzdala. Potom mi však poradila jedna skúsená blogerka takú vec: pri prechode na prírodnú kozmetiku očakávaj prechodné zhoršenie, kým nastane výrazné zlepšenie. Deje sa to preto, nakoľko sa pokožka musí zbaviť všetkého sajrajtu, ktorým som ju roky rokúce mazala. Detto to isté platí aj na vlasy a pokožku tela.

Dnes je to presne 11 mesiacov, čo moja pleť nevidela krém proti vráskam ani žiadny chemický produkt.

Používam jemný bylinkový gel na čistenie, arganový olej, kokosový olej na odlíčenie maskary a do zimných mesiacov čisté bambucké maslo s levanduľou.

Viete čo sa stalo? Moja pleť nemá žiadny problém. Nikdy som nemala lepšiu pleť, ako teraz. Najvýraznejší rozdiel je v tom, že nie je mastná a nezapaľuje sa. Veľkú úlohu v jej stave hrá aj životospráva, i keď mala som mesiace, keď som sa nestravovala ukážkovo, a stále bola lepšia, ako kedykoľvek predtým. Moja pleť má vlastne úžasnú samočistiacu a samoregulačnú schopnosť.

A čo vrásky? Nezmizli. 

Nezmizli, keď som používala drahé krémy, a nezmizli, ani keď tie krémy nepoužívam. 

Zmizla však moja úzkosť z toho, že starnem. 

Ak niekomu starnutie prekáža, prosím, nech sa nechá zabalzamovať. Ak to bude prekážať môjmu mužovi, asi som sa zle vydala 🙂

Toto doma neskúšajte:)

Prírodná kozmetika

Odkedy používam len prírodné produkty, môj nos sa stal citlivejším na umelé vôňe. Prestala som používať parfémy, nakoľko sa mi z oblaku robí fyzicky zle.

Prírodné produkty sú oveľa drahšie, ale nie také drahé ako luxusný krém. Som oveľa opatrnejšia, čo si kúpim, a vydržia veľmi dlho.

Prírodné produkty sú aj multifunkčné, s mydlom si umyješ tvár aj telo, slúži ako krém na holenie, s kokosovým olejom sa odlíčiš, aj namažeš pokožku aj si v ňom opečieš palacinky.

Prírodné produkty voňajú ako letná lúka, ako bylinky, ako dobroty z kuchyne.

Skús zjesť to, čo je v synteticky vyrobenom kréme. 

Moja nová kozmetická koncepcia. A vieš ako sa s tým fajn cestuje?

Toxická krása

Už teraz rozumiem tomu, prečo som sa zamotala do nákupného cyklu. Nepoznám ženu, ktorá by so sebou bola na 100 percent spokojná a pripečené reklamy v nás túto slabosť len rozjatrujú.

Dôvod, prečo si už  nekupujem ženské magazíny je ten, ako nás kolektívne oblbujú. Pálila by som stupídne články o celebritách, ktoré mi majú rozhodiť deň len preto, lebo nemám x kilogramov na váhe, nemám požadovaný tvar zadku a napumpované pery.

Dôsledkom vymývania mozgov (nenachádzam iný normálny dôvod ) je ten, ženy dobrovoľne podstupujú niekedy aj riskantné zákroky, aby sa dali napichať, zmenšiť, zväčšiť, vysať a prerobiť na ideál krásy publikovaný cez instagramový filter.

Ďakujem. Nechcem po smrti skončiť v triedenom odpade.

Aj ty chceš byť žltá?

Vyzerať dobre nie je produkt

Ani bambucké maslo a najlepšia bio kozmetika ti však nepomôže, ak zabudneš na jednu vec.

Píšu o tom v knihe, čo má vyše 2000 rokov:

A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 1Kor 6, 1-20

Naše telo je náš chrám.

Prečo sa za naše telo hanbíme, prečo sa o neho nestaráme, prečo mu neveríme? Narodili sme sa každá iná a každá sme jedinečná. Niekoré z nás sú už mamy, priviedli sme na svet inú ľudskú bytosť. Pozrieme sa na naše deti a sú: perfektné.

Stačí len nechať prírodu, aby v nás tú jedinečnosť rozžiarila. Je jednoduchšie siahnuť po syntetickej chémii, po krémoch, po práškoch, po skratkách – aby sme sa cítili dobre.

Minimalimus mi ukázal, že dobrý pocit zo seba v žiadnych výrobkoch nenájdem. Je to lenivá cesta k dočasnej spokojnosti. Je to konzum.

Vieš, kedy sa cítim najlepšie na svete bez ohľadu na to, akú kozmetiku používam?

Po fyzickej aktivite, na čerstvom vzduchu.

Moja pleť je mierne ružová, okysličená a usmievam sa. Mám zo seba skvelý pocit, ktorý mi nepredá žiadna kozmetická firma.

Keď k tomu pridám pravidelný pôst či zdravú čerstvú stravu, veľa vody, bylinkového čaju a dennú dávku psychohygieny, je mi úúúúplne šuma fuk, či mi pribudla ďalšia vráska.

Tie totiž najviac vidno, keď sa smejem.

Radšej budem veselá a vráskavá, ako zmrazené filé, no nie?

Vrásky? Bláznite?

 

Filed Under: Kozmetika, Nezaradené, žena

Ako vie matkám minimalizmus radikálne zmeniť život

10. apríla 2017 publikovala Minimalistka 10 komentárov

Ležíte zrútená na sedačke po náročnom dni s deťmi a už neveríte na zázrak?

Čítajte ďalej a dozviete sa.

Mám takú známu, možno podobnú poznáte aj vy. Možno to dokonca ste to vy a máte moje sympatie. Možno potajomky plačete na záchode. Ja viem. My všetky mamy vieme a chápeme. Chápeme a nikdy neodsudzujeme. Sme ako tie Indiánky. Tá čo tancuje okolo ohňa a všetko vydrží.

Tá moja Nšo-či má dve malé deti a jej život je jeden veľký chaos. Dobieha do školy strapatá s kruhmi pod očami. Dnes si zase zabudli desiatu aj na to, že sme sa dohodli na tzv. playdate po škole. Musí si konečne opraviť telefón a používať kalendár.

Nič nestíha, lebo syn celú noc nespal. Cítiť sa ako zombie to poznám a súcitne prikyvujem. Pýtam sa, či môžem s niečím pomôcť. … Hej, kúp mi jednosmernú letenku na Bahamy, smeje sa. Poobede priveziem jej dcéru k nej domov a nevieme sa dostať cez predsieň. Všade sa povaľujú topánky, kabáty, kočík, bycikel, pošta, krabice. .

V kuchyni sú hory plastových fliaš, odmerky, neumyté riady a nedojedené zvyšky jedál. V obývačke sa povaľuje milión hračiek, je to skoro ako hračkársky obchod. Rozsypané lego, knihy, pípajúce autíčka, hučiaci televízor. Ovládač nenájdem, tak ho vyťahujem zo zástrčky. Rybičky sú hladné a nemajú žrádlo. Vydržia. Pes potrebuje venčiť. Asi vydrží aj on.

Deti sa rozšafne vrhnú na všetko čo vidia, a dolujú ešte to, čo je ako tak odložené v plastových krabiaciach. Prilievajú do ohňa a ja sa im v tom snažím zabrániť. Márne, ich mozog sa prepol na plné hysterické obrátky. Hľadám čistý pohár a spravím si čaj. Vykladám umývačku riadu, nech za niečo stojím. Aj tak si nesadnem, lebo na gauči je kopa neposkladaného prádla.

Na kuchynskom stole sa povaľujú stohy papierov, časopisov, letákov a nevybavených účtov. V kútoch sa váľajú nevybalené krabice a kolóny ďaľších vecí. Po schodoch až k spálňam sú naukladané rárohy, takže kľučkujem na záchod. Hľadám toaletný papier. Mydlo je na dne. Deti sa obhadzujú čím sa dá a sú príšerne hladné.

Spoločnými silami hodíme mrazenú pizzu do rúry, a kde to ide, poposúvame papiere na stole, aby sme si mohli sadnúť k večeri. Veľmi sa neporozprávame, lebo jej stále zvoní mobil alebo niečo súrne ďobe. Zabudla si ho nabiť, tak doháňa správy od rána.

Ak chcem dokončiť súvetie, skočí mi do myšlienky  jedno z detí. Tie sa teraz už hádajú, skáču v spálni po posteli a mne tečie po chrbte studený pot. Chcem vziať nohy na plecia a ujsť kade ľahšie. Zatnem zuby a nevzdávam sa. Kamarátka je už na piatej káve a šiestom koláčiku. Chce zhodiť nejaké kilá, ale na zdravé jedenie a pohyb neostáva ani pomyslieť. Nebudem ju dráždiť.

Priznáva sa, že odkväcne hneď po tom, ako deti odloží spať. Nikdy nič nevie nájsť, ak tak len náhodne. Stále zabúda. S manželom sa sústavne hádajú. Chápavo opäť prikyvujem a navrhujem niečo ako trošku vypratať. Teoreticky som mnou súhlasí. Musíme sa dohodnúť a pomôžem jej. Jej život je jeden obrovský hučiaci randál utopený v haraburdách.

Ja sa nečudujem, že už ani sama nevie, koľkého je. Pár rokov dozadu som to nevedela ani ja a občas sa v tom kramáli vidím.

Jedno je ale isté.

Stres dnešných matiek je priamo úmerný všetkým tým nadbytočným veciam, ktorými sa obklopujeme.

A milí manželia, jednorázová poukážka na masáž to nevyrieši. Ja viem, že to myslíte dobre.

Stres je fyzické aj mentálne haraburdie a voláme o pomoc.

Moje volanie si vypočul niekto tam hore a poslal mi minimalizmus. Vygúglila som si ako sa zbaviť stresu z vecí a tam to vo vyhľadávači stálo čierne na bielom. Minimalism.

K minimalizmu som sa dostala, lebo som každý deň:

  • zbierala veci zo zeme
  • potkýnala sa o veci
  • prala som veci
  • utierala som veci
  • kupovala som veci
  • ukladala som veci
  • čistila som veci

VECI, VECI, VECI.

Každý deň bol v znamení stresu z vecí. Nemala som na nič čas, lebo som sústavne ale sústavne upratovala.

Skúšala som sa na všetko aj vyprdnúť a neupratovať, ale psychicky to bolo snáď ešte horšie. Nedokážem sedieť v špine a neporiadku. To sa radšej zotročím s handrou v ruke. Asi som už taká.

K tomu ešte dojčenie, prebaľovanie, uspávanie, riešenie problémov s deťmi a čo na večeru. Dcéra sa nikdy sama nezahrala napriek tonám hračiek, ktoré mala okolo seba. Ja som si počas jej poobedného spánku nikdy neoddýchla, ale som doháňala, čo sa dalo. Stále som čosi hľadala, stále sme niečo stratili a výlety mimo domu boli ako náročné ako expedícia na severný pól.

Realisticky a možno naivne som si myslela, že taký je život a v domácnosti s malými deťmi sa nedá udržať organizácia a poriadok.

Nie som žiadna obsesívna maniačka na poriadok a čistotu, ale bordel okolo mňa mi spôsobuje… STRES.

Mala som pocit, že každý deň je boj o prežitie a zajtra bude snáď lepšie.

Mala som pocit, že nenávidím byť doma s deťmi na materskej a rutinné povinnosti ma duševne ubíjajú.

Mala som pocit, že ak niečo upracem, niekto za mojím chrbtom spraví opäť neporiadok a moja práca nemá zmysel.

Mala som pocit, že som vyskúšala organizovať a preorganizovať snáď na tisíc spôsobov a stále bez výsledku.

Mala som depresie, bola som vybitá, odporná na deti a manžela a nechcelo sa mi ráno vyliezť z postele a čeliť novému dňu.

Potom som natrafila na minimalizmus a ten mi dal presne to, čo som potrebovala.

Nádej 🙂

Nádej, že je riešenie a že nemusím najbližšie roky akceptovať to, že budem otrokom rodiny a domácnosti.

Nádej, že nestrávim každú voľnú chvíľu zbieraním vecí zo zeme, ale si sadnem s deťmi kresliť alebo si prečítam knihu a dobijem si baterky.

Čo mi žralo denne toľko energie?

UPRATOVANIE.

VECI.

Minimalizmus radí zbaviť sa nepotrebných vecí okolo nás. Tak som začala vyhadzovať. S veľkým čiernym plastovým sáčkom. Útokom som vzala kuchyňu, obývačku a detské izby. Najprv som na to šla opatrne a pomaly a neskôr som prišla na to, že môžem byť odvážna ako milosrdnosť k sebe samej.

Po každom vyhadzovacom dni som cítila neskutočnú psychickú úľavu. Pocit akoby mi niekto vzal balvan z unavených pliec. Môj mozog sa mi zdal funkčnejší. Pohľad na vyprázdnené poličky a upratané izby mal účinok ako tá najlepšia terapia. Prestala som konečne nakupovať.

Čo sa stalo?

  • deti sa začali dobrovoľne sami hrať v izbe

  • mala som viac času na iné povinnosti

  • prestala som neustále niečo dvíhať zo zeme

  • premiestnením hračiek do detských izieb som mala konečne obývačku pre seba

  • upratovanie po hraní trvalo deťom 5 minút a všetko malo svoje miesto

  • nepotrebovali sme nadbytočný nábytok

  • deti sa prestali toľko hádať

  • deti si začali hračky viac ceniť

  • mala som skoro stále upratané a rada som trávila čas doma

Minimalizácia kuchyne mi eliminovala čas, ktorý som strávila nad riadmi. Vypratanie riadov len na jednu súpravu spôsobilo, že som nemala čo umývať.

Minimalizácia šatníka pre mňa a deti mi ušetrila 3-4 prania týždenne. Už periem len raz a nežehlím, nakoľko skladanie prádla mi trvá 10 minút.

Zrazu som mala čas aj na deti, aj na písanie blogu, aj na čítanie kníh. Mala som lepšiu náladu a rada som sa vracala domov. Nebola som už toľko v strese. Konečne som si začala deti aj užívať. Obdarovala som sa rezanými kvetmi. Začala som konečne cvičiť.

Minimalizmus mi umožnil nájsť si čas rozmýšlať aj nad sebou, kto som a čo chcem v živote dosiahnuť.

Začala som aplikovať minimalizmus aj na iné oblasti života a videla som veľké pokroky. Menej televízie, viac kreativity a alternatívne formy zábavy, ktoré nevyžadujú konzumné správanie. Predali sme 80 percent nášho majetku a presťahovali sme sa do oveľa menšieho domu.

Zamyslenie sa nad ekológiou, nad dosahom nášho správania na prírodu.

Minimalizmus je presne to, čo hlása. Viac času, viac radosti, viac miesta, viac peňazí, viac slobody.

Presne to, čo my matky tak veľmi potrebujeme.

Vrele odporúčam. Testované reálnym životom reálnej ženy.

Ak ste sa v týchto riadkoch našli aj vy, nádej je tu. Dúfam, že vám moje články na blogu pomôžu nájsť sami seba tak ako sa to podarilo mne. Píšem pre vás knihu a je dlhá dlhočizná. Trávim nad ňou dni a noci. Ale teší ma to. I keď ma občas bolí krk.

Hlasujte za mňa v súťaži o Blogera roku 2017. Bude ma to neskutočne naďalej motivovať.

Ďakujem 🙂 x

Filed Under: Čas, Deti, Domácnosť, žena, Životný štýl Tagged With: Matky

Lesk a bieda kozmetiky alebo minimalizmus v kúpeľni

11. januára 2017 publikovala Minimalistka 10 komentárov

woman-morning-bathrobe-bathroom.jpg

Kde bolo tam bolo, nie ani tak za dávnych čias, potrebovala som opäť kúpiť plienky a zubnú pastu a vliezla som do takého voňavého hračkárstva pre nás ženy zvaná drogéria. O hodinu neskôr (to naozaj tak čas v drogérii plynie?) bolo skoro trojciferné číslo na konci dlhého účtu a ja som si domov zase priniesla domov rôzne magické výrobky. Veď kto by im odolal?

Ten voňavý krém na ruky v akcii (doma sa mi ich povaľuje už päť kusov), make-up čo splynie s mojou pokožkou ako hodváb (ten minulý mesiac kúpený mi nesedel a viete bol to aj dosť blbý odtieň), krém na nohy (lebo ten čo som si kúpila minule už neviem nájsť a sľubujem, že tentokrát si ho poctivo každý večer naaplikujem), maska na tvár (čo na tom, že padám večer do postele a nemám na rituály čas – veď raz už sa prinútim), nový výrazný rúž na pery (kamoška ho nosí a vyzerá v ňom perfektne- ja sa v ňom cítim ako klaun ale zvyknem si), nové mlieko na telo, čo sa osprchujem a nemusím si ho už zmyť (čo na tom, že mlieka nemám rada – ale možno toto bude to pravé)…a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej a to som ešte len v druhom rade.

Niet divu, že kozmetický priemysel si mädlí ruky a ja mám kúpeľňu plnú plastových fľašiek, polootvorených téglikov a hory kozmetiky neplánovane nakúpenej s očakávaním naplnenia ich krásnych sľubov.

Prezradím vám tajomstvo: viac ako menej nefungujú.

Dobrý pocit zo seba sa nedá nacápať na tvár.

Dobrý pocit zo seba mám keď si splním, čo som si na deň naplánovala, keď sa fyzicky hýbem a cvičím, keď si poteším dušu dobrou knihou alebo hudbou.

Žiadny krém na svete vám nevymaže z tváre málo vody, nezdravú mastnú sladkú stravu, únavu a stres.

Takže milé žienky, ušetrite si peniaze za čarovné produkty a investujte ich do seba inak. Možno hodina plávania, dobrá kniha a zelený čaj, večer v saune, zdravé chutné jedlo vám prinesie lepšie výsledky. Vraví sa že v jednoduchosti je krása a v kúpeľni sa to odráža v krásne vyleštenom zrkadle ešte viac.

Nie sme ale ženy z praveku a i keď trebár moja mama prežila mladosť na jednom Marína kréme a brezovom šampóne – zopár zmysluplne vybraných produktov a pravidiel dokáže váš kozmetický rituál krásne zminimalizovať. Stojí za to aj spomenúť, koľko chémie a konzervačných prípravkov sa nachádza v komerčnej kozmetike. Minimalizmus a ekológia idú ruka v rukáve. Zhrniem ich do nasledujúcich rád a bodov:

  • Vypracte si skrinky a vyhoďte či darujte všetko, čo ste za posledný rok nepoužili, alebo je to na dne alebo toho máte duplicitne.

  • Odložte všetko do skriniek, nájdite prázdne plochy. Kúpeľňa bude pôsobiť čistejšie a vizuálne príjemne. Pár pekných sklenených kontajnerov na skladovanie odličovacích tampónov, alebo zaujímavá fľaška na tekuté mydlo vie zmeniť. Kvet v malej váze spraví divy. Sviečka, ktorá ešte včera bola na zozname na vyhadzov. Spravte si z kúpeľne oázu pokoja a nie skladisko toaletného papiera, a čistiacich prostriedkov.

  • Zaobstarajte si jedno veľké balenie neutrálne voňajúceho (levanduľa, verbena) kvalitného a jemného prírodného bio šampónu, kondicionéru a mydla pre celú rodinu. Naozaj nie je potrebné, aby mal každý člen rodiny svoj vlastný sprchový gél a šampón, je to úplne zbytočné vyhadzovanie peňazí a extra plastové fľašky po kúpeľni. Ak chodíte do fitka, v taške si noste jeden len na tento účel. Deti nepotrebujú predražené detské produkty. Pokiaľ je to dosť jemné pre dieťa, je to dosť dobré aj pre dospelého, a bez chémie.

  • Nájdite si čo najviac kozmetických produktov v kuchyni. Balenie kvalitného kokosového oleja je fantastický aj na vlasy a telo.Olivový olej funguje aj ako odličovač. Maska z vaječných bielkov alebo peeling z ovsených vločiek je oveľa lepší ako drahá maska z drogérie. Experimentuje s rôznymi vlastne vyrobenými receptami. Je to jednoduchšie, než si myslíte. A lacnejšie.

  • Ak si niečo z praktických dôvodov kúpite (krém na ruky atď) tak to, čo používate naozaj denne. Inak je to kozmetické haraburdie.

  • Neexperimentujte každý mesiac s komerčnými masovo vyrábanými krémami na tvár. Väčšina žien má prirodzene peknú normálnu pleť a stačí ten najkvalitnejší prírodný krém, ktorý si viete dovoliť. Vyššia investícia sa určite vyplatí. Ak máte problematickú pleť a nezaobídete sa bez chémie ako ja, nájdite si zoznam konkrétnych účinných látok (napr. AHA kyseliny, BHA, retinol), ktoré proti nemu bojujú a zaobstarajte si rad kozmetiky, ktorý túto účinnú látku v sebe má v koncentrovanej top forme a je bez parfémov a konzervantov. Väčšina takejto kozmetiky je dostupná len na objednávku cez internet alebo v lekárňach.

  • Pokiaľ nie ste moderátorka, modelka alebo nadaná make-up umelkyňa, ktorá to so šminkami naozaj vie roztočiť, minimalistickej žene by malo stačiť nasledovné: kvalitný make-up, ktorý sedí typu a farbe pleti, mascara, ceruzka na obočie a oči, jedno balenie očných tieňov – svetlé na deň, tmavé na večer, jeden jemný a jeden výrazný rúž, líčka, balzam alebo lesk na pery, štetec a púder ak máte mastnejšiu pleť. Voilá, hotovo.

  • Nechty – ak si doprajete raz za mesiac manikúru, nepotrebujete doma nič a máte stále na výber z 50 odtieňov napríklad šedej 🙂 Ak to nejde, najľahšie sa udržujú nechty naturálne – manikúrový set plus olivový olej. Ak nalakované, tak naozaj dva pekné laky stačia. 🙂 Alebo sa stretnite s kamoškou a vymeňte si ich a nalakujte jedna druhej. Pokec a káva zadarmo.

  • Preferujte produkty, ktoré majú viac než jeden účel alebo improvizujte – sprchový gél alebo kondicionér je dosť dobrý aj ako pena na holenie, jemný toner ktorý slúži aj ako odličovač atď.

  • Neverte reklame a nekupujte si impulzívne produkty len preto, že ich používa kamarátka. Poznajte svoje preferencie, životný štýl a pokožku a riaďte sa tým. Dávajte prednosť parádnemu kvalitnému produktu nad kopou lacných téglikov. Neobjednávajte si sezónne produkty z kozmetických katalógov, aj keď potrebuje kamoška províziu. Každý týždeň chrlia niečo nové, voňavejšie a niečo v akcii.

  • Namiesto ženských magazínov plných reklám a vzoriek si prečítajte radšej zaujímavú napínavú knihu.

                              A na záver: Buďte sami sebou. Tak ste najkrajšie! 🙂

Filed Under: Kozmetika, Nezaradené, Uncategorized, žena

Copyright © 2023 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Obchodné podmienky