Kuchyňa

„Odpad sa stáva odpadom, keď plytváme.“ WILL.i.am.

Predstav si, že odchádzaš zo supermarketu s troma plnými taškami potravín a jednu hodíš po ceste rovno do koša.

„Čo si sa zbláznila, prečo by som to robila?“ Chtiac či nechtiac, nevedomky to v menšej či väčšej miere robíme všetci. A vieme aj to, že vyhadzovať jedlo sa nemá (všetci poznáme tie úbohé deti v Afrike, čo by si taááak dali náš nedojedený granatír) a napriek tomu letí ďalší jogurt či splesnivená uhorka do koša. Nemusíš hľadať vinníka len u seba doma, stačí sa pozrieť do najbližšej firemnej kantíny alebo turistického hotela.

Koncept odpadu je stále pomerne nový. Smeti idú ruka v ruke s moderným životom v meste. Už aj keby sme chceli, nie je potravinový odpad kam dať, len do koša (ak nechováš aspoň psa či škrečka alebo máš kompost).

Keď sa pozrieš do plechového smetiaka mojej mamy na dedine, nič tam nenájdeš. Čo nespáli v peci, hodí psom, mačke a susedovým ovciam. Zašlo to až tak ďaleko, že demonštrovala za zrušenie poplatku za odvoz smetí. Neuspela. Vravím jej, nemaj obavy, tú tvoju kvótu určite niekto v okrese dobehne aj stonásobne 🙂

Príroda neplytvá a všetko spotrebuje. Sedela som minule v záhrade a pozorovala mravca, ako si odnáša omrvinku z keksíka, a celkom som mu fandila. Kým sa s ňou pasoval, rozmýšľala som nad tým, ako je to celé prírodné OLO fantasticky vymyslené bez našeho pričinenia.

Kedysi ľudia toľko nevyhadzovali. Pamätám sa doma na malý umelohmotný smetný kôš a ani sáčky do neho neboli. Kam to všade išlo netuším. Spotrebovalo sa veľa a k jedlu sme mali väčší rešpekt. Sladkosť som dostala za odmenu len cez víkend a mäso sa jedlo v nedeľu. V pondelok sa dojedalo:)

Neskôr prišli do našich životov paradajky zo Španielska, dvadsať druhov cereálií, rýchlokvasený dopečený chlieb, lacné džúsiky so slamkou, minerálky v plastovej fľaši, malé dosladzované jogurty, individuálne balené tavené syry, kečup, majonéza či horčica, šalátové dresingy, limitované edície nátierok, vifonky, polievky v prášku, koreninové mixy, bujóny, dochucovače jedál, omáčky na cestoviny, instantné polievky, balený cukor, pokrájaný chlieb, káva so sebou, balené obedy, muesli či paleo tyčinky. Ideš do hypermarketu a vítajú ťa kilometre regálov produktov, ktoré sú v podstate len slané alebo sladké pochutiny.

Ak človek začne opatrovať kvások na pečenie chleba, alebo vstáva o piatej, aby si popolieval paradajky vo fóliovníku, až tak veselo by sa mu nevyhadzovalo, všakže?

Kupujeme potraviny, čo vlastne nie sú jedlom a nevážime si ich asi aj preto, lebo sú lacné a dostupné. Ako inak vysvetliť toľké vyhadzovanie?

Avokádo zase prezrelo, treska s mätovou príchuťou letí do koša, rohlíkov za pár centov sme pokúpili akosi priveľa.

Nevážime si ani spotrebné veci. S lacným tričkom sa lúčime po troch mesiacoch, pračku vymieňame po roku a televízor sa tuším po čase zbehol, a zišiel by sa väčší a ostrejší. Túžime po iPhone 7, po dvoch rokoch už potrebujeme iPhone 8Plus, po roku už iPhoneXS Max a dnes nás svrbí dlaň, či by sme tú starú šunku radšej nevymenili za iPhone 11 Pro.

Ak existuje jedna vec, ku ktorej mám obrovskú averziu, tak je ňou PLYTVANIE.

Z celej duše neznášam plytvať, najmä jedlom. Plytvanie je vyhadzovanie peňazí von oknom. Plytvanie je strata nášho vzácneho času v práci. Plytvanie je povrchnosť a ignorácia. Keď plytvám, som na seba do slova a do písmena nasratá, ako rozúrená osa. Spomínala som, že neznášam plytvať ? 🙂

Plytvanie je vlastne každodenné nezmyselné vyhadzovanie. Na rozdiel od veľkého vytrieďovania (čo je veľká zmena životného štýlu v štýle: raz a dosť), plytvanie je zbytočné a dá sa mu zabrániť tromi jednoduchými krokmi.

Krok prvý: POZRIEM SA, ČO SI KUPUJEM.

Ak už musím, vleziem do obchodu, predpokladám, že som pri zmysloch a popremýšľam nad kúpou: Aký je potenciál tohto výrobku od 1 do 10, že skončí v koši?

Chutí mi to, zjem to, alebo som len znudená a neviem čo by som si od dobrej roboty dala pod zub?

! Pozor na myšlienkové pochody – veď to len vyskúšam…. nová príchuť, nový produkt, limitovaná edícia…ďaľšia marmeláda do špajze, exotická korenina, plesnivý francúzsky syr, nová čokoláda….

Kupujem len to, čo POTREBUJEM. Bodka. Nasmečujeme na druhý bod a tým je…

Krok druhý: Predtým ako idem nakupovať, čokoľvek, pozriem sa do skrinky, do chladničky, do špajze a položím si investigatívnu otázku:

UŽ TAKÉTO MÁM??

Je to také jednoduché. Odpoviem si pravdivo a úprimne. Nuž a potom sa stane sa to, že prídeš domov zo supermarketu a neskončíš s tromi majonézami, s piatou neotvorenou majoránkou, a s ďaľším kilom jabĺk (aj keď ti ešte pol kila pohníva v košíku).

Zachrániš vráskavú tekvicu, tri opustené zemiaky a pol kelímka kyslej smotany a namiesto vyprážaných rezňov, čo si plánovala v sobotnom „jedálničku“, uvaríš radšej výborný tekvicový prívarok. Ako bonus si dáte k nemu ten dvojdňový chlieb, ktorý by si zajtra vykydla do koša. Zabudnuté jabĺčka povaríš s troškou cukru a škorice a spravíš si k nim palacinky ako dezert.

Stal sa malý zázrak. Stačilo trochu snahy a práve si prestala plytvať. Ušetrila si po prvé: čas (nešla si nakoniec do obchodu) a po druhé: peniaze (neminula si peniaze na nové potraviny).

Ak nakúpiš či navaríš viac, ako vieš spotrebovať – stačí zamraziť čo sa len dá alebo vezmeš polku nedojedenej torty z oslavy či dozrievajúce ovocie do práce, ponúkneš susedovi. Mrazák je môj najlepší kuchynský kamarát. Niekedy, keď sa mi táááák nechce variť, v ňom nájdem kulinársky poklad: výbornú polievočku, čo som varila začiatkom mesiaca alebo domácu boloňskú omáčku môjho manžela. Mrazák by však nemal byť cintorínom zvyškov jedál, ale len skladovanie krátkodobé. Snažím sa zmrazené hotové jedlá skonzumovať ešte v ten daný mesiac.

Varovanie: ak máš len na niečo chuť a vieš, že to celé nespotrebuješ, radšej to nekupuj!

V našej kuchyni padali do koša najmä nasledovné potraviny:

bazalkové pesto (vždy, ale vždy polka skončí v koši)

kokosové mlieko (kým si na neho spomeniem, polka splesnivie)

Feta syr (že prečo máme chuť na grécky šalát len raz a nikdy nie po sebe?)

Sladené jogurty lákavých príchutí (už nikdy viac mäta- čokoláda, kokos-ananás, či bazalka-mandarínka) – biely jogurt s ovocím to istí vždy!!

Rôzne slané krekry, keksíky a ryžové chlebíky (páčila sa mi myšlienka, že by ich deti jedli, tie však tvrdia, že polystyrén nemusia:)

Keksíky alias cookies (okrúhle sušienky) akéhokoľvek druhu – od chrumkavých k bléééé… už len pečiem vlastné sladkosti

Je dobré si všímať, aké impulzívne nakúpené potraviny končia v smetiaku. Najčastejšie vyhadzované potraviny sú chlieb, mlieko, zemiaky a jablká.

TIP: Konkrétny príklad, ako som vytrieďovala chladničku a čo som navarila zo zvyškov nájdeš v článku od blogerky Lusindy Ako som minimalistke vyprázdňovala chladničku.

Krok tretí: Predtým, ako niečo vyhodím, porozmýšľam, na čo by sa to ešte mohlo hodiť.

Juj ženy, toto je moja obľúbená parketa a myslím si, že my slovenské šikovnice, čo navaríme z jednej mrkvy a polovičky cibule (daj mi len kmín a soľ) toto vieme výborne. Čo tak sa trošku posnažiť a zapojiť fantáziu?

Spotrebovať veci na maximum ma nesmierne baví.

• Zaváraninové poháre umývam a používam na skladovanie jedla. Malé poháriky sú skvelé pre deti – biely jogurt s ovocím na desiatu.

• Zo zvädnutej zeleniny spravím rýchlu polievku.

• Skysnuté mlieko dám do cesta na koláč, z prezretého ovocia spravím teplý kompót a ak mám džem už skoro na dne, rozriedim troškou vody a pridám pri varení do kompótu. To isté sa dá spraviť s horčicou na dne – 6 lyžíc olivového oleja, k tomu 2 lyžice balzamico octu, zavrieš, potrasieš a máš luxusný šalátový dresing, ktorý ti vydrží v chladničke.

• Z kompótovej šťavy robíme limonádu, šťava s kyslých uhoriek je skvelá na rýchly zemiakový šalát, z trojdňovej ryže spravíš výbornú praženú ryžu s vajcom na čínsky spôsob, zo starého chlebíka krutóny do polievky.

V obchode sa pozri do exspiračnej vitríny – možno tam nájdeš to čo potrebuješ za polovičnú cenu a dáš šancu potravine, ktorá by sa vyhodila. Kupuj ovocie a zeleninu, ktorá nevyhrala súťaž krásy. Chutí tak isto dobre. Dátumy spotreby sú často veľmi orientačné, a myslím si, že ak by žiadne neboli, a riadili by sme sa len zdravým rozumom – potravinu oňuchám, či ochutnám – oveľa menej by sme vyhadzovali a s radostnejším pocitom aj v takejto sekcii obchodu nakupovali.

Zastaviť plytvanie jedlom je ťažký oriešok,no v každej kuchyni sa stále niečo nájde, čo sa nezje. Prečo sa nám doma nedarí? Nuž možno aj preto, že sme normálne bežné zaneprázdnené ženy. Občas sa ten bláznivý deň s deťmi netočí okolo spotrebovania dozretého avokáda. Máme náročný deň a niečo si objednáme. Príde pozvanie na firemný večierok. Nemáme chuť variť. Nemáme chuť na to, čo je v chladničke. Ignorujeme zvyšky až kým sa nepokazia, a potom ich s čistejším svedomím vyhodíme (aj by som to zjedla, ale už to samé chodilo). Dni ubiehajú a potraviny sa kazia.

Každá z nás má iné zvyky v stravovaní a to čo nezje jedna rodina, pre druhú je plnohodnotné jedlo (a to ani nezachádzam poza hranice do nešťastnej Afriky 🙂 Poznám ľudí, čo zjedia len hlavičku brokolice a celú stonku vyhodia. Alebo zjedia len úplný stred šalátu, šúpu nové zemiaky, odkrajujú kôrku z chleba, vyhadzujú časti mäsa či nikdy nezjedia jedlo uvarené včera.

Kedysi som nefandila ani mrazenému ovociu a zelenine a teraz si ho neviem vynachváliť, nakoľko najmä tie dni, keď skutočne neviem, koľko budem musieť variť, ma práve mrazák často zachráni. Veľmi často sme nakúpili priveľa jahôd či čučoriedok a splesniveli, takto len vyberiem misku mrazeného ovocia a spotrebujem presne toľko, na čo máme chuť, alebo pridám za hrsť hrášku či fazule priamo do hrnca. Rada mrazím aj chlieb, a vyberiem len toľko krajcov, koľko práve chceme zjesť.

Varenie, kuchyňa a nákupy reprezentujú aj schopnosť ženy dať na tanier zdravé výživné jedlo, ktoré manžel aj deti zjedia, chutí to a ideálne nič nevyhodíme. Vždy som mala rada „pocit plnej chladničky“ a musela som sa naučiť byť v pohode a nepanikáriť pri pohľade na poloprázdnu chladničku. Zásobená špajza a chladnička znamenala – mám kuchyňu pod kontrolou.

Máme čo jesť.

Poznáš ten pocit, keď sa ti niečo v kuchyni minie a najradšej by si hneď utekala do obchodu kúpiť náhradu? Veľa rodín nakupuje tak, akoby čakali na mimoriadny stav a je ťažké tento zvyk prelomiť.

Zatiaľ sa mi najviac osvedčilo nakupovať menej, a častejšie. Chceme jesť čerstvé veci, a keďže si jedálniček nerada podrobne plánujem, radšej nakupujem podľa potreby – ideálne každý druhý deň. Ak sa ti chce chodievať na mega nákupy iba raz za dva týždne, pripravovať kvalitné jedlo pripravené z čerstvých surovín a bez vyhadzovania sa dá len ťažko.

Ďalší tip, čo pomáha pri zredukovaní jedla v koši je dávať detvákom oveľa menšie porcie. Myslím si, že si len želám, aby zjedli koľko im naložím, no realisticky sa vždy seknem o tretinu. Oplatí sa prejsť (aspoň pre deti) na menšie taniere. Veľa mamičiek je na tzv. zvyškovej diéte a dojedajú k tej svojej porcii ešte aj zvyšky po deťoch a nedarí sa im zapnúť gombík na nohaviciach. Menšie porcie pre deti majú priamy dopad aj na štíhlejšiu líniu:)

Napadá ma ešte jedna vec, a to sa týka redukcie vecí v kuchyni: menej a menšie je lepšie. Dôvod, prečo nakupujeme priveľa jedla môže byť aj ten, že ho doma dávame do obrovitánskej americkej chladničky a v skrinkách máme hrnce vo veľkosti kotlov, servírujeme na príliš veľkých tanieroch, vodu čapujeme do pol litrových džbánov.

Menšie hrnce, menšie misky, menšie taniere a budeme nielen menej variť ale aj menej si nakladať. Moja svokra napríklad varí zemiaky tak, že spočíta počet stravníkov a každému ošúpe jeden a pol zemiačika. Keď sa zje, tak už nie je dupľa a asi aj práve preto Angličania málokedy jedia zvyšky z predošlého dňa. Všetko sa varí (aspoň teda v tej našej rodine) matematicky presne. Z našej strany je to úplný opak – zráta sa počet stravníkov a množstvo jedla sa vynásobí trojnásobne, nuž a zvyšky rezňov, guláša, polievky a koláčov dojedáme celý týždeň.

Takže, menej plytvajme, buďme viac snaživé, šikovné a kreatívne v tom ako a koľko varíme:) Niekedy stačí vynechať pár zlozvykov, dačo trošku v tých nákupoch a frekvencii nakupovania vyšperkovať a smetný kôš je o niečo prázdnejší.

Prestať plytvať jedlom je tak jednoduchý spôsob, ako niečo zmeniť, od seba. A najmä – priamy dopad je cítiť skoro hneď – v peňaženke. A teraz ma ospravedlňte, musím utekať uvariť tie dve vajcia v chladničke. Tak zas, dopočutia budúci týždeň v podcaste.

A ak chceš viac informácií o tom ako varím, a čo varím, pusti si ten predošlý PODCAST # 3, napríklad aj pri vyprázdňovaní chladničky či minimalizovaní kuchyne.:)

Máš aj ty problémy s plytvaním jedla a čo najčastejšie vyhadzuješ? Máš nejaké tipy, ako menej plytvať jedlom? Teším sa na komentáre!