Myseľ

Ako ju opäť nájsť a ako nám pomôže minimalizmus sa správne rozhodnúť? Spravte si kávu a čítajte ďalej:)

Nedávno som v jednom časopise študovala, že od svitu do mrku urobí človek priemerne od 5 do 35 tisíc rozhodnutí za deň. Tí na tom vyššom spektre sú asi nukleárni vedci a mamičky na materskej 🙂

Už len keď si vezmeme to menšie číslo, fúha, 5000 je teda dosť. Začínam rátať, ľahko môže byť reálne.

….Čo si obliecť, aké si naservírovať raňajky, čím ísť do práce, potom všetky tie nekonečné verdikty v práci a s deťmi …hm…a nakoniec opäť stojíme pred regálom v supermarkete a hútame ktorý jogurt má menej tuku, aká značku cestovín je chutnejšia, aký chlieb je zdravší, aký prášok dobre vyperie, akú zubnú pastu preferujeme, čo dnes vlastne navariť, kedy jesť.

Reklama nám podsúva a prikazuje aký by sme mali mať telefón, aké auto, s čím by sa mali hrať naše deti, ako by sme mali tráviť voľný čas. Internet je bezodné bludisko informácií, videí, hudby, hier, správ a filmov. Klikáme z jednej stránky na druhú a  hľadáme kvalitnejšie, lacnejšie.

Niet divu, že sme na konci dňa úplne paralyzovaní a zabudneme, čo sme vlastne chceli?

Skoro všetko, na čo si len spomenieme už niekto vymyslel a vyrobil. Nie je to paráda? Hmm..možno ani nie, ďakujem.

Vraví sa tomu Paradox výberu.

Kúpiť si televízor vyžaduje vysokú školu technickú. Skúste si vybrať tú správnu diétu a padne internet.

Každé naše rozhodnutie, čo musíme spraviť – malé alebo veľké – vyžaduje a vysáva našu energiu. Potom príde krízová situácia , keď vyvesíme bielu zástavu a vzdávame sa. Naše dobre mienené predsavzatia idú do luftu.

Chceli ste prestať jesť sladké, ale poobede už máte dosť a dáte si dva kusy narodeninovej torty, čo priniesol kolega.

Chcete začať kvalitnejšie spávať, ale sedíte do polnoci prilepení k televízoru a ráno ste ako mátoha.

Prečo robíme nezdravé a nesprávne rozhodnutia, aj keď vieme, že nie sú pre nás dobré?

Väčšina z nás odpovie: lebo mi chýba pevná vôľa.

Psychológ Walter Mischel z University of Columbia preukázal výskumom, že pevná vôľa nefuguje tak, ako si myslíme. Prekvapujúci bol fakt, ako všetky malé aj veľké rozhodnutia vyžadujú rovnaké množstvo mozgového sústredenia.

Nepodstatné rozhodnutia (čo si ráno obliecť),  nám vlastne bránia v tých podstatných (prestať sa napchávať fast foodom).

Preto sa nám doobeda ešte tak darí v našich skvelých odhodlaniach. Ako deň ubieha, pevná vôľa klesá. Prečo je to tak?

Predstavte si: lebo pevná vôľa je ako sval.

Keď ju pretrénujeme, vysilíme ju a nakoniec je prakticky nepoužiteľná. Pevná vôľa je ako tie sed-ľahy vo fitku, po nejakom čase sa vzdávame. Už nevládzeme. Je nám to prakticky jedno.

Ak máme neskutočne náročný deň v práci alebo doma s deťmi, ktorý vyžaduje veľa malilinkých rozhodnutí, večer sme úplne vyflusnuté bábky, čo sa zvalia na zem a nedokážu mať už na nič silu.

Ako s nedostatkom našej pevnej vôľe môžeme zatočiť?

Minimalizujme.

Zredukujme všetky tie malé nepodstatné denné rozhodnutia, ktoré musíme urobiť.

Ak niečo nie dôležité, vyškrtnime to zo života. Nekomplikujme si to, čo nemusíme.

Minimalizmus nám vie pomôcť trénovaním pevnej vôľe tým, že si dobrovoľne dáme málo na výber. Sú rôzne spôsoby ako to dosiahnuť:

• Noste to isté. Vytvorte si základný šatník, ktorý ladí a všetko spolu sedí. Noste ho dokola bez ranného hútania čo na seba. Bývalý prezident Barack Obama si obliekal každý deň sivý alebo modrý oblek s kravatou modrého odtieňa.  Prečo? Asi mal iné dôležitejšie rozhodnutia na práci.

• Jedzte to isté. Spravte si zoznam jednoduchých zdravých jedál na varenie a držte sa ho aj keď budete mať lososa každý nepárny štvrtok. Vždy je lepšie zdravé jedlo, čo sa opakuje ako McDonald, lebo už zas nemáte ani šajnu čo navariť.

• Vytvorte si návyk. Drobný skvelý návyk posilňuje pevnú vôľu. Nahraďte ním zlozvyk alebo ho nalepte na povinnosť. Prineste si denne z domu kávu v termoske, ak viete, že chcete šetriť a neviete odolať sladkému v kaviarni. Precvičujte si slovíčka v nemčine počas jazdy do práce. Čítajte knihu, keď kdekoľvek čakáte.

• Limitujte možnosti. Ak si potrebujete niečo kúpiť, nájdite si informácie o troch možnostiach a pre jednu sa rozhodnite. Ešte lepšie, spýtajte sa niekoho, kto sa do danej problematiky rozumie a nechajte si poradiť. Niekto to rozhodovanie už spravil za vás.

• Milujte číslicu jeden. Vlastnite veci len po jednom kuse. Z jedného sa nedá vybrať. Jeden pár zimných topánok, jeden kabát, jedna čapica, jeden šál, jedna kabelka. Odkedy máme po jednom, aj deti si všetko vážia a viac strážia. Vedia, že ak stratia rukavice, bude im zima, až kým nekúpime nové.

• Automatizujte. Naplánujte si povinnosti, čo sa opakujú a zautomatizujte ich tak, že už o nich nemusíte ani rozmýšlať : každý pondelok idú veci do čistiarne, deti majú na desiatu jogurt a ovocie, v piatok chodíme do knižnice atď..

• Z rozhodnutia si spravte záväzok. Sme to, čo denne robíme a nie načo myslíme. Ak niečo chcete, rozhodnúť sa nestačí. Dajte si to do kalendára a spravte to.

Máte nejaké ďaľšie nápady, ako si zjednodušiť blok z rozhodovania a zminimalizovať si deň?

Nie ste si istí, či práve minimalizmus nie je pre vás priveľa?

Láka vás vlastniť menej a mať príjemnejší domov, kde všetko aj nájdete? Čo tak viac slobody a dobrodružstva v živote ako z práce do práce a platiť účty?

Poďme teda spolu zbúrať niektoré mýty o minimalizme. Ako to vlastne je?

Mýtus #1: Keď si minimalista, nemôžeš si nič kúpiť.

Opak je pravdou. Ja osobne viem stále túžiť po pekných veciach a občas aj chodím do obchodu. Nie zo zvyku a zlozvyku, ako kedysi. Nie ako náplasť na zlú náladu.

Minimalista si kupuje veci s konkrétnym zámerom, aby si vylepšil alebo obohatil život. Dáva prednosť vedomým nákupom raz za čas, kvalitným produktom a po dôkladnom zvážení. Vyhýba sa lacným harabudám a dlhu. Pozná svoju osobnosť a preferencie, a nenechá sa zlákať na kúpu niečoho, čo nie je v súlade s jeho životným štýlom.

Takže ak niečo potrebujete, kúpte si to. Môže to byť práve ten drahý odšťavovač, ktorý denne budete používate na zdravé raňajkové smoothies, tie krásne džíny od obľúbenej značky, ktoré vám tak super sedia, luxusné atramentové pero, ktorým denne podpisujete desiatky dokumentov, ručne maľovaný hrnček, z ktorého tak radi pijete čaj.

Čím častejšie vám predmet slúži, tým viac si zarába na svoju hodnotu. Používaním.

Mýtus #2: Minimalizmus je nudný.

Minimalizmus nemusí byť len stôl a stolička v prázdnom priestore s bielymi stenami.

Keď prídem domov, chcem aby ma nabil energiou a nie mi ju vzal.

Minimalizmus ma obklopuje vecami, na ktoré keď sa pozriem, mi prinášajú radosť či úžitok. Je jedno koľko to stálo. 

Dajte si zopár zaujímavých obrazov na stenu. Možno stačí len jedna soška, ktorá vám pripomína tú exotickú dovolenku. Praktická sedačka, ktorá sa skvele udržuje. Keď odstránite vizuálny smog, zrazu vidíte jednotlivé objekty. Skriňa v jednotných farbách uľahčuje rozhodovanie, čo si obliecť. Málo hračiek znamená menej upratovania a viac hrania. Jeden jedálenský set znamená menej umývania riadu. Jednoduché varenie znamená menej kuchynského náčinia, korenín a plnej špajze.

Zjednodušenie života v tom nepodstatnom nám dá čas a peniaze na to, čo nám spôsobuje tie motýliky v bruchu. Minimalizmus je vlastne celkom napínavý!

Mýtus #3: Minimalizmus je len pre slobodných ľudí.

Hmm… ahoj svet, som matka dvoch malých detí a som minimalistka. Minimalizmus ma zachránil od toho, aby som sa nezbláznila. Nie je nič jednoduchšie, ako zjednodušovať, keď je život ešte jednoduchý.

Byť schopná si užívať vlastné deti, stále neupratovať, pravidelne cvičiť, byť pripravená kedykoľvek prijať návštevu, vidieť pračku raz týždenne a mať čas si sadnúť prečítať si knihu a rozbehnúť vlastný biznis – ďakujem za to minimalizmu. Vytiahol ma z močiarneho bahna vecí a povinností, kde som sa topila a denne padala hlbšie a hlbšie.

Nikto, opakujem nikto nepotrebuje minimalizmus viac, ako dnešné matky.

Mýtus #4: Minimalisti poškodzujú svoje deti.

Možno som zlá striga, ktorá vzala deťom skoro všetky ich hračky a nové im kupujem až pod vyhrážkami smrti. Nútim ich nájsť si vlastnú zábavu a žiť v upratanej izbe.

Zbavili sme sa všetkých krámov, ktoré pípali, hučali a váľali sa nepovšimnuté po zemi. Dieťa nepotrebuje zo všetkého po dvadsať kusov. Ponechala som im Lego, drevenú stavebnicu, spoločenské hry, ceruzky, knihy, omaľovánky a zopár populárnych hračiek. Neorganizovala som – vyhadzovala som.

Odkedy nemáme plastové haraburdy, deti sa stali kreatívne. Krabice, špagáty, prázdne fľaše, kuchynské náčinie sú nové detské zábavky. Konáre, blato, piesok.

Pre deti vlastne nie je nič pútavejšie, ako sa začať nudiť. Len im to musíme umožniť. To sa budete čudovať 🙂

Mýtus #5: Minimalisti nemajú srdce.

S hrdosťou vyhlasujem, že dokážem kozmickou rýchlosťou vyhodiť aj sentimentálnu vec. Napriek tomu milujem nostalgiu. Ale len keď majú pre mňa zmysel. Bez úprimnej analýzy a cesty do hĺbky duše sa sentimentálna vec môže ľahko premeniť na haraburdu, čo sa bude v krabici váľať ešte ďaľších 20 rokov. Takže buďme v našej clivosti úprimní. Kolekcia kníh od Karla Maya? Nesiahať! Zbierka ľúbostných listov zo strednej školy? Do koša. Alebo ešte lepšie- spáliť 🙂

Ak vyskúšate minimalizmus, nič za neho nedáte. Dostanete.

Testované životom™

Chce sa niekto pridať?