Minulý týždeň som vyprevadila deti do školy a vďaka jednej zmene sa mi neskutočne zjednodušili rána. Aká to je? No hádaj 🙂
Obrazová pomôcka:
Čo majú všetky deti spoločné?
Hurá, uniformy!
Uniformy v školách sú skvelý vynález a nadšení sú nielen rodičia, ale aj deti. Ak by sa dalo, zaviedla by som ich aj doma. Všetci sú oblečení v tom istom, a vzniká menší priestor na šikanovanie a posmievanie sa deťom kvôli oblečeniu. Deti sú si rovné a nenastáva porovnávanie, kto má aké dizajnové tričko. Škola si vie zároveň udržiavať predpísané pravidlá o (ne)vhodnosti oblečenia do školy. V neposlednom rade je to aj ekonomickejšie – uniformy sú vyrobené z kvalitných materiálov a za celý školský rok točím a periem troje tričká a dvoje šortky na dieťa.
Ako som písala aj v mojej knihe, za uniformou mi bolo tak ľúto, že som deťom zaviedla vlastnú a do školy či škôlky nosili prakticky celý týždeň ten istý druh oblečenia – dcéra legíny a tričko, syn tepláky a tričko – veľmi podobné farby a štýl. Vyobliekať sa mohli cez víkend.
Čo má toto spoločné s tvojím preplneným šatníkom? Hneď sa k tomu dostanem.
My ženy stále riešime prebytok oblečenia, ako nakupovať, čo si obliecť, ako vytriediť. Rozmýšľam, či je to nejaký západniarsky/európsky problém.
Zaujímavé je, ako dobre sa cítim práve tu v Emirátoch oblečená v hocičom, pokiaľ je to v kultúrnej norme (zahalené ramená a kolená). Všetci sme iní, ale istým spôsobom splývame, nikto sa nestará ani na teba nepozerá.
Vezmime si také arabské ženy. Tie sa ráno zobudia a neanalyzujú pol hodinu, do čoho sa obliecť. Oblečú si dlhé čierne šaty – abayu a na hlavu si omotajú šatku – shelu. Niektoré mladé arabské ženy si pod abayu síce už obliekajú aj európske oblečenie, avšak väčšina z nich nosí pod čiernou vrstvou jednoduché voľné šaty. Obe vrstvy oblečenia spolu príjemne splývajú a materiály sú ľahké ako pierko. Ideálne do vypečeného počasia.
Abaya sa dá kúpiť v rôznych cenových kategóriách a tie najdrahšie sú vyrobené z hodvábu, ozdobené ručne vyšívanými rukávmi alebo trblietavými ornamentami. Tento typ oblečenia je veľmi vhodný do horúceho počasia, keď páli slnko a všade lieta prach a piesok.
Ženy – turistky – ktoré sem prídu na dovolenku si často mylne myslia, ako tieto ženy trpia v ich oblečení a na podporu svojho názoru sa producírujú nevhodne (vy)zlečené po meste. „Veď ja im ukážem, v čom môžem doma chodiť! “ Nuž, lokálni ľudia tu žijú podľa svojho náboženstva už stáročia a presne vedia, ako sa do tohto podnebia obliecť. Neznalí turisti vzbudzujú akurát tak pohoršenie a idú domov so spálenou kožou. Po prvé: Ak na teba páli slnko, posledné čo by som radila je vystaviť si nahú kožu teplu a po druhé: prejsť sa ulicou, kde sedí 30 robotníkov na schodoch – dlhé šaty a šatka na hlave sa stanú ochranným štítom nielen pred slnkom ale aj pred nežiadúcimi pohľadmi.
Páči sa mi, ako vedia Arabky zaujať aj bez toho, aby sa odhalili. Majú svoj unikátny štýl – stačí zaujímavý šperk, vôňa orientálneho parfumu, kúsok krásnej látky vykúkajúci spod abayi. V ich štýle obliekania je niečo tajomné a dokážu sa odlíšiť aj napriek tomu, že sa obliekajú rovnako.
Ani chlapi to však nemajú komplikovanejšie. Emirátski muži nosia všetci každý deň to isté – žiarivo bielu róbu, ktorá sa nazýva kandura a k tomu na hlave nosia šatku – guthru. V zime si muži osviežia šatník sivými alebo hnedými alternatívami látok. Kandura sa nosí úplne všade – aj do práce na oficiálne rokovania a tiež chráni nositeľa pred neznesiteľným púštnym teplom. Takisto ako u žien kvalita látky a výzdoba svedčí o finančných možnostiach a postavení majiteľa.
V Emirátoch žije veľa národností a práve podľa uniformného oblečenia vie človek zistiť, odkiaľ sú.
Rovnakosť v obliekaní sa však netýka len ľudí zo Stredného východu či tretích krajín.
Vezmime si ako príklad úspešných mužov, spomeniem Marka Zuckenberga (zakladateľa Facebooku). Jeho vieme na fotkách vidieť oblečeného veľmi často napríklad takto:
alebo takto:
Poďme sa teraz pozrieť na skupinu vrcholových manažérok v obrovských korporáciách, ktoré dnes prišli do práce (či na fotografovanie) takto:
Čo majú všetci títo ľudia spoločné?
Nosia každý deň to isté.
Či už je to z dôvodu obmedzených financií (pakistanský predavač kobercov na pouličnom trhu zrejme netúži po dizajnovom tričku od Hillfigera), alebo ako kultúrna či náboženská tradícia – všetci patríme k sebe, alebo praktickosť – školské a pracovné uniformy.
Pre úspešných ľudí je tento dôvod prílišná zaneprázdnenosť a minimalizácia nedôležitých rozhodnutí.
Všimla si si, že čím je človek úspešnejší a čím má vyššie finančné prostriedky na oblečenie – tým „nudnejšie“ sa oblieka? Ľudia, čo zarábajú milióny, či rozhodujú o dôležitých veciach, nemajú čas stáť pred skriňou a dumať, čo na seba. Nosia stále dokola do isté – v rovnakých farbách, strihoch – či už sú to kostýmy, šaty alebo obleky. Kúpia si 10-15 kusov jedného typu rovnakého oblečenia (sivé košele, biele blúzky, modré svetre:) a každé ráno majú vybavené.
Pretav do šatníka jednoduchosť aj ty. Ako?
Zvoľ si vlastnú „uniformu“ a nos to isté.
Znie to síce ako nuda, ale nie sú v živote dôležitejšie veci, ako čo na seba? A nikto si to nevšimne, ver mi.
Dnes je môj šatník „zúfalo“ prázdny a nikdy som nebola spokojnejšia s tým, čo nosím. Obliekam si stále tie isté veci dokola, mám obmedzený šatník, a napriek výberu obchodov od výmyslu sveta sa mi do nich nechce.
Aký je tvoj životný štýl a aký typ oblečenia potrebuješ? V čom sa cítiš dobre?
Po čom siahaš v skrini? Presne to tam maj, v tej istej či podobnej farbe a nos to dokola.
Inak bude vyzerať šatník riaditeľky v reklamnej agentúre, inak matky na materskej dovolenke, inak predavačky v supermarkete, inak kvetinárke v obchode, inak moderátorke v televízii.
Ak si vezmem môj konkrétny príklad – najlepšie sa cítim v pohodlnom oblečení. Pracujem z domu a rada sa skoro denne ráno obliekam do športového oblečenia – šortky a tričko alebo pohodlné legíny a tričko. Keď idem von z domu, kombinujem nohavice a blúzky. V skrini mám okolo 50 kúskov oblečenia a nosím pravidelne a dokola asi 30 kusov. Niektoré veci mám už roky rokúce a pomaly sa mi asi rozpadnú zo šatníka 🙂 Jedna von a nová dnu.
K tomu vlastním niekoľko topánok – ako popísané vo fotke hore. To je na celoročnú teplú sezónu prakticky všetko. Bolo by praktickejšie zmeniť šatník na viac šiat, nakoľko keď idem von pre deti do školy, nenosím šortky (odhalené kolená), ale v danej situácii sa mi nechce zbytočne nakupovať, mám si čo obliecť aj tak, len sa musím 2 x denne prezliekať.
Ak by sa mi chcelo, mohla by ma zachvátiť nespokojnosť a nuda. Pobehala by som po obchodoch a kúpila by som si ďalších 20-30 kusov oblečenia vhodnejšie do tohto podnebia. Dostala by som sa však presne tam kam predtým. NEPOTREBUJEM VIAC. Počkám, kým vynosím to čo mám, a potom si zopár vecí neskôr zaobstarám.
Sumár:
Základom nepreplneného šatníka je vlastniť niekoľko kombinovateľných kusov na príležitosti, čo potrebujeme a nebáť sa ich rotovať a nosiť stále dokola. 30-50 kusov oblečenia by malo stačiť jednej ľudskej bytosti? Vedela si, že priemerný Američan si kúpi na seba 70 kusov oblečenia ročne? To je nová vec každých 5 dní!
Dnes ma teší vlastniť málo vecí až na pomyselnej hrane“ akceptovateľnosti“, aj vzhľadom na to, ako rýchlo sa nám môže zmeniť podnebie a krajina kde žijeme. Dnes už viem, že nemá zmysel kompletne si prerábať šatník, len preto, lebo sme tu. V Nemecku som veľa drahých šiat popredávala aj porozdávala a dnes sa snažím pokombinovať to, čo mám.
Potrebujem menej šiat nakoľko inak trávime aj čas. Kedysi sme často chodili do drahých reštaurácii, a tam sa vyžadovalo elegantné oblečenie. Dnes varím väčšinou doma, alebo si niečo objednáme a tým pádom mi odpadá potreba vyhadzovať peniaze na vzrušujúci šatník plný úžasných šiat.
Čo ma však teší ešte viac, ak oblečenie naozaj nosím až do „rozpadnutia“ a viem, že mi to tričko alebo nohavice poslúžili na maximum. Niektoré obľúbené kúsky oblečenia som si kúpila v bazári za frakciu z pôvodnej ceny a slúžia. Prekvapujúco, zopár kusov z „fast fashion“ módy, ktoré som nerozmyslene dávnejšie kúpila, sú ešte stále veľmi nositeľné.
Radšej si však raz za čas kúpim tričko, ktoré stojí 50 Eur ako každý mesiac tričko za 4 Eurá. Kvalita určite vyhráva, i keď občas sa aj v lacnom obchode nájde niečo čo vydrží. Je to trochu ruleta.
Ak sa ma však teraz spýtaš, kde nakupujem, priznám sa – neviem, už dávno som nebehala po obchodoch. Lacné značky, ktoré ponúkajú handry na jedno použitie ignorujem, avšak veľmi luxusné značky, ktoré ponúkajú veľmi predražené veci ignorujem ešte viac. Ak má žena jedinú túžbu, a tou je kabelka od Louis Vuitton, asi by nezaškodilo prehodnotiť si životné priority.
Som si vedomá, že existujú výrobcovia udržateľnej módy na Slovensku aj tu v Emirátoch, avšak ich štýl je pre mňa príliš „módny“ a neveľmi praktický. Akosi mi ich výrobky nepasujú do praktického života ani na typ mojej postavy). Neviem sa ubrániť pocitu, že etická móda má ešte ďaleko od štandardu a v súčasnosti sa mi javí ako drahé privilégium. Možno sa mýlim, opravte ma.
Kúpim si etickú sukňu, ktorú si neoblečiem, alebo menej etické tričko, ktoré zoderiem pravidelným nosením?
Pomalá móda pre mňa znamená spomaliť pred vchodom do obchodu.
Som taká zmätená, kde nakupovať, že sa snažím nenakupovať vôbec. Najradšej by som si našla milú pani krajčírku, ktorá ma odmeria, vypočuje si moje priania a niečo pekné mi ušije a ja jej za to férovo zaplatím. Prečo je dnes toto taká utópia?
Doteraz som skôr nakupovala veci v strednej kategórii kvality – Gant, Tommy Hillfiger, Timberland, North Face, IceBreaker. Tieto veci mi vždy vydržali veľmi dlho, i keď je zas otázne, kde sa to vyrába a ako sa to vyrába. Ak existuje udržateľná móda s výrobkami pre bežné normálne ženy, prosím dajte do komentárov vedieť. Kúpila by som si slovenské džínsy aj to praobyčajné tričko. Zatiaľ nechcem behať nahá. 🙂
Preplnený šatník je trošku problémom typu „nevieme od dobroty čo so sebou“ a snažím sa ho intenzívne vnímať práve z tohto uhla. Ak máš problém s nakupovaním šiat, prosím uvedom si to!
Módny priemysel vyrába príliš veľa šiat, ktoré si obliekame tak málo a je to druhý najväčší znečistovateľ planéty (viac ako lietanie po svete).
Šaty, ktoré sa vyrábajú pre náš rozmar ako na bežiacom páse v Číne, v Bangladéši či v Indii používajú ako primárny zdroj energie uhlie. A uhlie je tá najšpinavšia forma energie. Mám z toho začmudené myšlienky.
Vedela si, že 30% úplne nových šiat sa nikdy nepredá a idú do outletov, na charitu alebo sa zničí?
V roku 2018 sa vyrobilo 150 biliónov oblečenia, čo je približne 20 kusov šiat na osobu a 50% fast fashion vecí sa do roka vyhodí do koša.
Šokoval ma aj fakt, že potrebujeme 2700 litrov vody aby sa vypestovala bavlna na výrobu jedného bavlneného trička. To je šialené.
Koľko si priebežne kúpime oblečenia za rok my a koľko z týchto vecí reálne vynosíme?
Keď čítam tieto štatistiky a čísla, nechce sa mi vôbec vstupovať do obchodu.
Móda je zaujímavý výmysel a pripadá mi dnes už trochu absurdná. Status, značky, drahé kúsky, ktoré si kupujeme ako fantáziu čím by sme chceli/mohli byť.
Ak riešiš problém so šatníkom, pozri sa dnes, čo v ňom máš. Každý kus oblečenia za sebou skrýva príbeh – nielen kde sa to vyrobilo ale prečo si si ten konkrétny kúsok kúpila. Prečo túto vec dnes už nechceš?
Návod ako vytriediť šatník nájdeš v mojej knihe alebo si prečítaj článok o vytrieďovaní pre kamarátku Luciu.
Ženy, radšej opatrne :
- menej, oveľa menej nakupovať,
- zvážiť kde nakupovať,
- nosiť často to isté, nech sa to vynosí,
- voliť prírodné materiály,
- kúpiť kvalitné a pekné, také čo by sa aj zdediť dalo,
- prať v studenej vode, opraviť ak sa dá, prešiť
Kde nakupuješ šaty ty? Aká je tvoja denná „uniforma“? Vieš si predstaviť nosiť stále to isté? Aký je tvoj postoj k šatám a móde? Teším sa na komentáre!
