• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Som Minimalistka

Menej vecí a viac života

  • Články
  • Som Minimalistka
  • O mne
  • Rýchlokurz zadarmo
  • Minimalistický denník
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Nakupovanie

Prečo nosím dokola to isté (alebo ako vyriešiť problém preplneného šatníka)

13. septembra 2019 publikovala Minimalistka 53 komentárov

Minulý týždeň som vyprevadila deti do školy a vďaka jednej zmene sa mi neskutočne zjednodušili rána. Aká to je? No hádaj 🙂

Obrazová pomôcka:

Toto je moja dcéra pri nástupe do školy.


Toto je môj milovaný syn pri nástupe do školy.
Nuž, a toto sú všetky deti v dcérinej škole.

Čo majú všetky deti spoločné?

Hurá, uniformy!

Uniformy v školách sú skvelý vynález a nadšení sú nielen rodičia, ale aj deti. Ak by sa dalo, zaviedla by som ich aj doma. Všetci sú oblečení v tom istom, a vzniká menší priestor na šikanovanie a posmievanie sa deťom kvôli oblečeniu. Deti sú si rovné a nenastáva porovnávanie, kto má aké dizajnové tričko. Škola si vie zároveň udržiavať predpísané pravidlá o (ne)vhodnosti oblečenia do školy. V neposlednom rade je to aj ekonomickejšie – uniformy sú vyrobené z kvalitných materiálov a za celý školský rok točím a periem troje tričká a dvoje šortky na dieťa.

Ako som písala aj v mojej knihe, za uniformou mi bolo tak ľúto, že som deťom zaviedla vlastnú a do školy či škôlky nosili prakticky celý týždeň ten istý druh oblečenia – dcéra legíny a tričko, syn tepláky a tričko – veľmi podobné farby a štýl. Vyobliekať sa mohli cez víkend.

Čo má toto spoločné s tvojím preplneným šatníkom? Hneď sa k tomu dostanem.

My ženy stále riešime prebytok oblečenia, ako nakupovať, čo si obliecť, ako vytriediť. Rozmýšľam, či je to nejaký západniarsky/európsky problém.

Zaujímavé je, ako dobre sa cítim práve tu v Emirátoch oblečená v hocičom, pokiaľ je to v kultúrnej norme (zahalené ramená a kolená). Všetci sme iní, ale istým spôsobom splývame, nikto sa nestará ani na teba nepozerá.

Vezmime si také arabské ženy. Tie sa ráno zobudia a neanalyzujú pol hodinu, do čoho sa obliecť. Oblečú si dlhé čierne šaty – abayu a na hlavu si omotajú šatku – shelu. Niektoré mladé arabské ženy si pod abayu síce už obliekajú aj európske oblečenie, avšak väčšina z nich nosí pod čiernou vrstvou jednoduché voľné šaty. Obe vrstvy oblečenia spolu príjemne splývajú a materiály sú ľahké ako pierko. Ideálne do vypečeného počasia.

Abaya sa dá kúpiť v rôznych cenových kategóriách a tie najdrahšie sú vyrobené z hodvábu, ozdobené ručne vyšívanými rukávmi alebo trblietavými ornamentami. Tento typ oblečenia je veľmi vhodný do horúceho počasia, keď páli slnko a všade lieta prach a piesok.

Ženy – turistky – ktoré sem prídu na dovolenku si často mylne myslia, ako tieto ženy trpia v ich oblečení a na podporu svojho názoru sa producírujú nevhodne (vy)zlečené po meste. „Veď ja im ukážem, v čom môžem doma chodiť! “ Nuž, lokálni ľudia tu žijú podľa svojho náboženstva už stáročia a presne vedia, ako sa do tohto podnebia obliecť. Neznalí turisti vzbudzujú akurát tak pohoršenie a idú domov so spálenou kožou. Po prvé: Ak na teba páli slnko, posledné čo by som radila je vystaviť si nahú kožu teplu a po druhé: prejsť sa ulicou, kde sedí 30 robotníkov na schodoch – dlhé šaty a šatka na hlave sa stanú ochranným štítom nielen pred slnkom ale aj pred nežiadúcimi pohľadmi.

Páči sa mi, ako vedia Arabky zaujať aj bez toho, aby sa odhalili. Majú svoj unikátny štýl – stačí zaujímavý šperk, vôňa orientálneho parfumu, kúsok krásnej látky vykúkajúci spod abayi. V ich štýle obliekania je niečo tajomné a dokážu sa odlíšiť aj napriek tomu, že sa obliekajú rovnako.

Každý deň to isté na seba.

Ani chlapi to však nemajú komplikovanejšie. Emirátski muži nosia všetci každý deň to isté – žiarivo bielu róbu, ktorá sa nazýva kandura a k tomu na hlave nosia šatku – guthru. V zime si muži osviežia šatník sivými alebo hnedými alternatívami látok. Kandura sa nosí úplne všade – aj do práce na oficiálne rokovania a tiež chráni nositeľa pred neznesiteľným púštnym teplom. Takisto ako u žien kvalita látky a výzdoba svedčí o finančných možnostiach a postavení majiteľa.

Emirátski muži v nákupnom centre. Zdroj: gulfnews.com

V Emirátoch žije veľa národností a práve podľa uniformného oblečenia vie človek zistiť, odkiaľ sú.

Filipínske slúžky nosia denne veľmi podobné praktické uniformy.
Indické ženy nosia aj v Emirátoch prevažne národné oblečenie – sárí. Zdroj: Google.com
Ulicami v Abu Dhabi prejde mix kultúr a národných uniforiem.
Afghánski a pakistánski muži tu nosia svoj typ oblečenia – shalwar kameez. Zdroj: Google.com

Rovnakosť v obliekaní sa však netýka len ľudí zo Stredného východu či tretích krajín.

Vezmime si ako príklad úspešných mužov, spomeniem Marka Zuckenberga (zakladateľa Facebooku). Jeho vieme na fotkách vidieť oblečeného veľmi často napríklad takto:

Zdroj: Google.com

alebo takto:

Facebook mi veľmi nevynáša, mám len jeden sveter.

Poďme sa teraz pozrieť na skupinu vrcholových manažérok v obrovských korporáciách, ktoré dnes prišli do práce (či na fotografovanie) takto:

Pozícia, keď nemáš čas riešiť „čo na seba“. Zdroj: Google.com

Čo majú všetci títo ľudia spoločné?

Nosia každý deň to isté.

Či už je to z dôvodu obmedzených financií (pakistanský predavač kobercov na pouličnom trhu zrejme netúži po dizajnovom tričku od Hillfigera), alebo ako kultúrna či náboženská tradícia – všetci patríme k sebe, alebo praktickosť – školské a pracovné uniformy.

Pre úspešných ľudí je tento dôvod prílišná zaneprázdnenosť a minimalizácia nedôležitých rozhodnutí.

Všimla si si, že čím je človek úspešnejší a čím má vyššie finančné prostriedky na oblečenie – tým „nudnejšie“ sa oblieka? Ľudia, čo zarábajú milióny, či rozhodujú o dôležitých veciach, nemajú čas stáť pred skriňou a dumať, čo na seba. Nosia stále dokola do isté – v rovnakých farbách, strihoch – či už sú to kostýmy, šaty alebo obleky. Kúpia si 10-15 kusov jedného typu rovnakého oblečenia (sivé košele, biele blúzky, modré svetre:) a každé ráno majú vybavené.

Pretav do šatníka jednoduchosť aj ty. Ako?

Zvoľ si vlastnú „uniformu“ a nos to isté.

Znie to síce ako nuda, ale nie sú v živote dôležitejšie veci, ako čo na seba? A nikto si to nevšimne, ver mi.

Dnes je môj šatník „zúfalo“ prázdny a nikdy som nebola spokojnejšia s tým, čo nosím. Obliekam si stále tie isté veci dokola, mám obmedzený šatník, a napriek výberu obchodov od výmyslu sveta sa mi do nich nechce.

Moja skriňa dnes – rotujem troje nohavíc, 5 blúzok a jedny šaty.

Aký je tvoj životný štýl a aký typ oblečenia potrebuješ? V čom sa cítiš dobre?

Po čom siahaš v skrini? Presne to tam maj, v tej istej či podobnej farbe a nos to dokola.

Inak bude vyzerať šatník riaditeľky v reklamnej agentúre, inak matky na materskej dovolenke, inak predavačky v supermarkete, inak kvetinárke v obchode, inak moderátorke v televízii.

Tri šortky a pyžamo 🙂 Kabelky sú také, no záložné:) Asi je čas ich predať .

Ak si vezmem môj konkrétny príklad – najlepšie sa cítim v pohodlnom oblečení. Pracujem z domu a rada sa skoro denne ráno obliekam do športového oblečenia – šortky a tričko alebo pohodlné legíny a tričko. Keď idem von z domu, kombinujem nohavice a blúzky. V skrini mám okolo 50 kúskov oblečenia a nosím pravidelne a dokola asi 30 kusov. Niektoré veci mám už roky rokúce a pomaly sa mi asi rozpadnú zo šatníka 🙂 Jedna von a nová dnu.

Baleríny, sandále, šľapky k bazénu, elegantnejšie k šatám, tenisky na von a tenisky len dovnútra do fitka. Toto sú všetky moje topánky na celú nekonečnú teplú sezónu. Veci do zimy mám odložené v kufri.

K tomu vlastním niekoľko topánok – ako popísané vo fotke hore. To je na celoročnú teplú sezónu prakticky všetko. Bolo by praktickejšie zmeniť šatník na viac šiat, nakoľko keď idem von pre deti do školy, nenosím šortky (odhalené kolená), ale v danej situácii sa mi nechce zbytočne nakupovať, mám si čo obliecť aj tak, len sa musím 2 x denne prezliekať.

Na vrchnej poličke mám športové oblečenie, ktoré nosím na doma a do fitka- 8 tričiek, 2 capri legíny, 2 dlhé legíny, 1 nohavice na pilates a jedny športové šortky na behanie. Nosím už len jedny tenké džínsy a k tomu rotujem 8 tričiek. V tomto horúcom podnebí musím často prať a toto je množstvo, ktoré je tak akurát.

Ak by sa mi chcelo, mohla by ma zachvátiť nespokojnosť a nuda. Pobehala by som po obchodoch a kúpila by som si ďalších 20-30 kusov oblečenia vhodnejšie do tohto podnebia. Dostala by som sa však presne tam kam predtým. NEPOTREBUJEM VIAC. Počkám, kým vynosím to čo mám, a potom si zopár vecí neskôr zaobstarám.

Moja stará bodycross taška sa úplne rozpadla po štyroch rokoch! Táto je nová od svokry:)

Sumár:

Základom nepreplneného šatníka je vlastniť niekoľko kombinovateľných kusov na príležitosti, čo potrebujeme a nebáť sa ich rotovať a nosiť stále dokola. 30-50 kusov oblečenia by malo stačiť jednej ľudskej bytosti? Vedela si, že priemerný Američan si kúpi na seba 70 kusov oblečenia ročne? To je nová vec každých 5 dní!

Doba, keď nemáme dosť.

Dnes ma teší vlastniť málo vecí až na pomyselnej hrane“ akceptovateľnosti“, aj vzhľadom na to, ako rýchlo sa nám môže zmeniť podnebie a krajina kde žijeme. Dnes už viem, že nemá zmysel kompletne si prerábať šatník, len preto, lebo sme tu. V Nemecku som veľa drahých šiat popredávala aj porozdávala a dnes sa snažím pokombinovať to, čo mám.

Potrebujem menej šiat nakoľko inak trávime aj čas. Kedysi sme často chodili do drahých reštaurácii, a tam sa vyžadovalo elegantné oblečenie. Dnes varím väčšinou doma, alebo si niečo objednáme a tým pádom mi odpadá potreba vyhadzovať peniaze na vzrušujúci šatník plný úžasných šiat.

Čo ma však teší ešte viac, ak oblečenie naozaj nosím až do „rozpadnutia“ a viem, že mi to tričko alebo nohavice poslúžili na maximum. Niektoré obľúbené kúsky oblečenia som si kúpila v bazári za frakciu z pôvodnej ceny a slúžia. Prekvapujúco, zopár kusov z „fast fashion“ módy, ktoré som nerozmyslene dávnejšie kúpila, sú ešte stále veľmi nositeľné.

Radšej si však raz za čas kúpim tričko, ktoré stojí 50 Eur ako každý mesiac tričko za 4 Eurá. Kvalita určite vyhráva, i keď občas sa aj v lacnom obchode nájde niečo čo vydrží. Je to trochu ruleta.

Ak sa ma však teraz spýtaš, kde nakupujem, priznám sa – neviem, už dávno som nebehala po obchodoch. Lacné značky, ktoré ponúkajú handry na jedno použitie ignorujem, avšak veľmi luxusné značky, ktoré ponúkajú veľmi predražené veci ignorujem ešte viac. Ak má žena jedinú túžbu, a tou je kabelka od Louis Vuitton, asi by nezaškodilo prehodnotiť si životné priority.

Som si vedomá, že existujú výrobcovia udržateľnej módy na Slovensku aj tu v Emirátoch, avšak ich štýl je pre mňa príliš „módny“ a neveľmi praktický. Akosi mi ich výrobky nepasujú do praktického života ani na typ mojej postavy). Neviem sa ubrániť pocitu, že etická móda má ešte ďaleko od štandardu a v súčasnosti sa mi javí ako drahé privilégium. Možno sa mýlim, opravte ma.

Kúpim si etickú sukňu, ktorú si neoblečiem, alebo menej etické tričko, ktoré zoderiem pravidelným nosením?

Udržateľná značka kowtow.com a 169 USD za čudesnú blúzku, ktorá sedí 45 kilovej modelke

Pomalá móda pre mňa znamená spomaliť pred vchodom do obchodu.

Som taká zmätená, kde nakupovať, že sa snažím nenakupovať vôbec. Najradšej by som si našla milú pani krajčírku, ktorá ma odmeria, vypočuje si moje priania a niečo pekné mi ušije a ja jej za to férovo zaplatím. Prečo je dnes toto taká utópia?

Doteraz som skôr nakupovala veci v strednej kategórii kvality – Gant, Tommy Hillfiger, Timberland, North Face, IceBreaker. Tieto veci mi vždy vydržali veľmi dlho, i keď je zas otázne, kde sa to vyrába a ako sa to vyrába. Ak existuje udržateľná móda s výrobkami pre bežné normálne ženy, prosím dajte do komentárov vedieť. Kúpila by som si slovenské džínsy aj to praobyčajné tričko. Zatiaľ nechcem behať nahá. 🙂

Preplnený šatník je trošku problémom typu „nevieme od dobroty čo so sebou“ a snažím sa ho intenzívne vnímať práve z tohto uhla. Ak máš problém s nakupovaním šiat, prosím uvedom si to!

Módny priemysel vyrába príliš veľa šiat, ktoré si obliekame tak málo a je to druhý najväčší znečistovateľ planéty (viac ako lietanie po svete).

Šaty, ktoré sa vyrábajú pre náš rozmar ako na bežiacom páse v Číne, v Bangladéši či v Indii používajú ako primárny zdroj energie uhlie. A uhlie je tá najšpinavšia forma energie. Mám z toho začmudené myšlienky.

K spokojnosti stačí málo.

Vedela si, že 30% úplne nových šiat sa nikdy nepredá a idú do outletov, na charitu alebo sa zničí?

V roku 2018 sa vyrobilo 150 biliónov oblečenia, čo je približne 20 kusov šiat na osobu a 50% fast fashion vecí sa do roka vyhodí do koša.

Šokoval ma aj fakt, že potrebujeme 2700 litrov vody aby sa vypestovala bavlna na výrobu jedného bavlneného trička. To je šialené.

Koľko si priebežne kúpime oblečenia za rok my a koľko z týchto vecí reálne vynosíme?

Ten pocit, keď miluješ svoje šaty a nosíš ich do nemoty.

Keď čítam tieto štatistiky a čísla, nechce sa mi vôbec vstupovať do obchodu.

Móda je zaujímavý výmysel a pripadá mi dnes už trochu absurdná. Status, značky, drahé kúsky, ktoré si kupujeme ako fantáziu čím by sme chceli/mohli byť.

Ak riešiš problém so šatníkom, pozri sa dnes, čo v ňom máš. Každý kus oblečenia za sebou skrýva príbeh – nielen kde sa to vyrobilo ale prečo si si ten konkrétny kúsok kúpila. Prečo túto vec dnes už nechceš?

Návod ako vytriediť šatník nájdeš v mojej knihe alebo si prečítaj článok o vytrieďovaní pre kamarátku Luciu.

Ženy, radšej opatrne :

  • menej, oveľa menej nakupovať,
  • zvážiť kde nakupovať,
  • nosiť často to isté, nech sa to vynosí,
  • voliť prírodné materiály,
  • kúpiť kvalitné a pekné, také čo by sa aj zdediť dalo,
  • prať v studenej vode, opraviť ak sa dá, prešiť

Kde nakupuješ šaty ty? Aká je tvoja denná „uniforma“? Vieš si predstaviť nosiť stále to isté? Aký je tvoj postoj k šatám a móde? Teším sa na komentáre!



Filed Under: Nakupovanie, Nezaradené

Nemáš si čo obliecť? Prestaň robiť tieto chyby.

18. decembra 2018 publikovala Minimalistka 13 komentárov

Prídeš domov s veľkou taškou parádičkových vecí z výpredajov a o mesiac zas nemáš čo na seba?

Skriňa praská vo švíkoch a nevieš dať dokopy jeden normálny outfit?

Ak sa ti v šatníku ani divá sviňa nevyzná, tento článok je práve pre teba.

Dobrou správou je, že nemusíš opäť utekať do obchodu. Ideme vyhadzovať a to poriadne.

Kde som to len dala?

Potrebuješ:

  • úprimnú osobu, ktorá má minimalistické cítenie a nelieči sa práve zo shopoholizmu
  • veľké zrkadlo
  • ešte väčšiu tašku alebo sťahovaciu škatuľu
  • obrovskú dávku odvahy

Pre väčšiu autentickosť budeme dnes triediť skriňu bežnej slovenskej žene ®, matke dvoch malých detí – architektke a blogerke Lucii Grigovej, ktorá keď nerozmýšľa čo si obliecť (haha) píše chutné články, ako navariť doma aj zo zvyškov a nevyhadzovať. Jej blog sa volá Do poslednej omrvinky a práve jej vyšla aj kniha!

S Luciou nás spojili internety cez spoločné záujmy a keď mi raz pri káve spomenula, že už konečne musí niečo urobiť so svojím šatníkom, rozbúchalo sa mi srdce ako keď lovecký pes zavetrí zverinu –  budem pritom! Ďakujem jej za ochotu otvoriť mi svoje skrine aj pre tento článok ako inšpiráciu pre všetky ženy, ktoré to potrebujú.

Prípadová štúdia

Lucia je už pár rokov na materskej dovolenke a predtým, ako prišli deti randila so svojím mužom, chodila na večere, kde jedla oboma rukami, a dokonca aj dobrovoľne športovala. Po narodení drobcov prišli bezsenné noci, neskoré večierky mladý pár vymenil za skoré odchody do postele a garderóba sa scvrkla na kúsky, ktoré sú vhodné aj na zablatené detské ihrisko. Deti trávia pár dní v týždni v už v škôlke a mladá mamička uvažuje nad návratom do zamestnania.

Pozrime sa teda do Luciinej skrine. Najprv sme všetko povytrieďovali do kategórií: topánky k topánkam, opasky zvlášť, všetky tričká s krátkym rukávom zvlášť, tričká s dlhým rukávom zvlášť, mikiny zvlášť, veci na cvičenie zvlášť, ponožky zvlášť –  dúfam, že si  v obraze 🙂 Ak je všetko pekne pokope, vidíš, koľko toho naozaj máš.

√Tip: pred vytrieďovaním si ožehli a oper, aby si neťahala spotené legíny a zatuchnutý sveter z koša na prádlo. Pred tebou by sa malo nachádzať všetko čo vlastníš na danú sezónu. Pozri sa aj na povalu, aj do psej búdy, proste: prejdi každý jeden šuflíček.

Topánky

Začali sme od nôh. Milé bolo, ako predo mnou trónili dvoje rovnakých tenisiek (ja že vidím dvojmo, a to som ešte tvrdé nepila). Domáca pani kontruje, to že vraj preto lebo tie staré boli také super, že chce repete aj na ďalší rok. Ak ti niečo fakt vyhovuje a sedí, je to skvelý nápad, prečo nie? Ja so tiež nohavice už roky kupujem ten istý strih v tom istom obchode (Massimo Duti).

Čo sme vyhodili:  Obnosenú, a vyšmatlanú obuv, topánky na vysokom opätku, ktoré Lucia už roky nenosí. Prvou kategóriou sú sexi červené štekle, nosené len raz. Po tehotenstve ich už Lucia nielenže neobula (no ženy je to pravda zväčší sa noha), ale ani by si ich úprimne nemala kam už obuť.

Druhou kategóriou sú čižmy a topánky s opätkom na bežné nosenie tipu – keď raz pôjdem s kamoškami na kávu do mesta.

Chybné nákupy: topánky na opätku a topánky v čiernej farbe. Čierne balerínky sú krásny príkladom impulzívneho nákupu a na jej typ nohy nesedia. Tenisky raz obujeme, všakže, lebo majiteľka nestíha cvičiť, ale nevzdáva sa:)

Čo sme ponechali: Po čom siahne Lucia každý boží deň? Po teniskách a pohodlných čižmách na nízkom opätku. V prípade potreby sa elegantný outfit so šatami sa dá dosiahnuť aj s teniskami.

Kto vravel, že tenisky nejdú k šatám? Zdroj: lookbook.nu

Nohavice 

Lucia si vyskúšala všetky z desiatich nohavíc a zistila, že rotuje len dvoje, ktoré sú jej najobľúbenejšie. Väčšinu času trávi v domácnosti a chce byť pohodlne oblečená: na nákupy, na cestu do škôlky, na behanie okolo domácnosti. Elegantné nohavice do práce sú v skrini úplne zbytočné, nakoľko aj keby do nejakej šla, už sa jej nepáči strih, prípadne sa v nich necíti dobre ako kedysi.

Čo sme vyhodili? Aký má zmysel mať v skrini nohavice, ktoré nikdy nenosíme? Preč s nimi. Pretriedili sme aj letné nohavice, z ktorých polovica šla do vreca a zvyšok do škatule sezónneho oblečenia.

Čo sme ponechali? Tri páry nohavíc, ktoré Lucia nosí každý deň. Úplne stačí.

Uh, aj toto je moje??

Šaty a sukne

Lucia mala plnú skriňu šiat, ktoré niečo zažili (svadba, promócia, rodiná udalosť) ale aj sukní, ktoré si možno oblečie do práce, sukne, ktoré by ju spravili ženskou a raz by si ju niekde s niečím obliekla.

Vtipný moment nastal, keď sa mi priznala, že sukne nikdy vlastne nenosí, akosi nie je kedy.

Lucia si sukne ale rada kupuje.

Vidím v tejto nákupnej chybe podobný sentiment, akým som prešla ja. Často si kupujeme väčšie množstvo vecí, ktoré predstavujú naše nenaplnené ja: chcem sa cítiť viac žensky – kúpim si sukne a opätky, chcem sa naučiť cudzí jazyk – kupujem si slovníky. Potom príde reálny deň a všetky tieto veci čakajú na svoj osud v skrini.

Čo sme vyhodili?  Všetky sukne:)

Šaty prešli testovacími otázkami: obliekla by si si ešte tieto šaty na nejakú udalosť, alebo by si si radšej kúpila nové – také čo vyhovujú tvojej postave a životnému štýlu teraz?

Väčšina z nich už naozaj má svoju éru za sebou a ich majiteľka sa posunula do ďalšej životnej etapy. Preč s nimi a prestať kupovať sukne. Tie sa naozaj ťažko kombinujú a je potrebné k nim mať vhodné pančuchy, zvršok a čižmy, ktoré Lucia už nemá, lebo tie na podpätku vlastne nikdy nenosí. Všimni si ten cyklus: neraz jeden kus oblečenia vyžaduje toľko ladiacich doplnkov, že je jednoduchšie sa ho proste zbaviť.

Čo sme ponechali? Celkom pekné saká, ktoré sa dajú aj bez šiat kombinovať s džínsami a zopár nadčasovejších šiat. Dostali ešte polročnú šancu a ak si na seba nezarobia, mali by poletieť do inej skrine 🙂

Keď neušetríš ale minieš 50% z pôvodnej ceny 🙂

Tričká

Pri pohľade na typ a množstvo tričiek som si všimla, že prevažuje biela s bodkami, všetky sú také akoby ich jedna mater mala, čo je veľmi zábavné poznanie.

Ja osobne som tiež roky inklinovala k sivej farbe a pásikavým vzorom, napriek tomu, že som v nich vyzerala ako Popoluška. Na svete je toľko krásnych farieb!

V skrini nemusíš mať 30 tričiek, načo? Radila som ponechať si maximálne tak 7-8 kusov a hlavne rôznorodé. Lucia sa veľmi ťažko lúčila s množstvom, dôvod bol aj ten, že často tie ošuntelé a staršie nosí na doma, keď upratuje alebo nechce byť za peknú (áno, aj to sa dá).

Keďže sa sťažovala, že nemá čas cvičiť, poradila som jej zbaviť sa starých nepekných tričiek a namiesto nich doma nosiť cvičebný úbor: kvalitné dobre sediace športové tričká a k tomu legíny a tie úbohé nevyužité tenisky. Ráno odbehneš s deckami do škôlky, pribehneš domov, beháš okolo domu, si celý deň oblečená v športovom, vyzeráš a cítiš sa dobre nuž a môžeš si pekne naplánovať 10-15 minútové cvičenie v záhrade či v obývačke pred telkou a hurá, nemusíš sa prezliekať.

Menej tričiek v skrini, menej výhovoriek a viac spálených kalórií.

Prvý krok k cvičeniu je totiž obliecť sa, že ideme cvičiť.

Nákupnou chybou je voľba značiek – väčšina tričiek boli kupované v lacnejších obchodoch a už po pár noseniach to bolo na nich riadne vidieť. Bacha aj na sentiment – tričko ku ktorému sa viažu spomienky alebo futbalové tímy – spýtajte sa nejakého chlapa 🙂

Čo sme vyhodili: staré, zožmolkované a vyťahané tričká, duplikáty.

Čo sme ponechali: desinku tričiek, ktoré sú pekné a majiteľka ich rada nosí.

Menej šiat v skrini, menej žehlenia aj odkladania.

Blúzky, mikiny a iné zvršky

Lucia mala celkom peknú kolekciu blúzok, taký mix všeličoho. Najlepšie je všetko si pred niekým vyskúšať a spustiť dialóg – kde si si to kúpila, aký bol módny zámer a ako sa v tom cítiš teraz. Mne stačilo len počúvať a už po pár sekundách si vlastne Lucia vyriekla nad danou vecou ortieľ sama.

Čo sme vyhodili: všetky zvršky z nasledovným komentárom:

  • toto by bolo fajn, keby to nemalo také rukávy
  • toto som kedysi nosila k hentej sukni, čo nezapnem
  • toto by bolo fajn, keby to nebolo také priesvitné, musím si pod to niečo kúpiť
  • toto sa mi veľmi páči, ale trčí mi z toho brucho
  • k tomuto niečo pod to potrebujem
  • toto bolo v zľave
  • toto mi sedí a je to krásne ale nemám to s čím nosiť
  • toto je super len to má fľak, čo nejde vyprať

Mikiny, ktoré si pamätali strednú školu a všetky kusy oblečenia, čo boli síce pekné, ale také nemastné neslané – nedal sa s ním skompletizovať žiadny outfit.

Byť či nebyť, to je otázka…

Veci na cvičenie

Našli sme ich odložené hore v skrini, oprášili pomyselné pavučiny a po vyskúšaní zistili, že polovica je už akási „malá“ a motivácia pustiť sa do pohybu a cvičenia veľká:)

Čo sme vyhodili: úzke, malé, nepasujúce tielka na cvičenia, neforemné tepláky

Čo sme ponechali: Lucia zistila, že má vlastne celkom fajn legíny a cyklistické oblečenie, ktoré by mohla častejšie využívať.


Záver: Väčšinu kúskov do šatníka si Lucia kúpila ešte 5 až 10 rokov predtým, ako sa stala mamou, jedná sa o šatník ženy, ktorou bola kedysi. Odvtedy tieto veci buď vyšli z módy, alebo jej jednoducho viac nesadli.

Čo na to vraví Lucia?

„V šatách v ktorých som kedysi vyzerala sviežo a sexy – dnes vyzerám ako jaternica“ 🙂 (OJOJ AJ MNE SA TOTO VEKOM STALO HIHI). Kedysi som vyhľadávala obtiahnuté kúsky oblečenia, dnes sa cítim lepšie vo voľnejších kúskoch, kde sa nemusím báť, že mi niečo vylezie“

Aké chyby pri nákupoch zistila? 

Lucia mi napísala: „Kedysi som pri výbere takmer vôbec nehľadela na kvalitu, dôležitejšia bola pre mňa cena a to, či je daný kúsok „trendy“. Dnes sú pre mňa prvoradé  kvalita a spôsob výroby. 

Kvalita oblečenia má pre mňa význam z viacerých hľadísk: jednak nerada trávim čas nakupovaním, preto by som ho rada zminimalizvala tak, ako to len ide. Veľmi mi tiež vadí, ak nejaké tričko alebo sveter po troch razoch nosenia „zožmolkuje“ alebo sa na ňom objaví dierka. Preto sa budem snažiť, aby sa do môjho šatníka už nedostali niektoré konkrétne značky oblečenia.

Ďalšou chybou bolo, že som nakupovala, to čo sa mi páčilo, bez ohľadu na to, či sa daný kúsok hodí k veciam v mojom šatníku. Tak sa často stalo, že som si kúpila peknú vec, ktorú som ale nemala veľmi k čomu nosiť. Občas som si tiež niečo kúpila preto, lebo som mala predstavu, ako v danej veci budem vyzerať, realita však bola trochu iná.

√TIP: po každom veľkom vytrieďovaní si veď zápisník, a zapíš si tam všetky chybné nákupy, omyly, a pocity z vyhadzovania. Ak sa vrátiš k starým návykom, pripomenie ti kde si sa stratila.

Situácia je kritická.

Čo ďalej? 

Odporučila som Lucii vybudovať si kapsulový šatník, kde budú prevládať farby, ktoré sú navzájom kombinovateľné, nájsť si svoju farebnú typológiu.

Ak si totiž poznáš svoje farby, už ťa nikdy nezláka kúpiť si čiernu sukňu, lebo vieš, že tvojou základnou farbou je tmavohnedá a sukne nenosíš.

Základom šatníka sú veci, ktoré nosíš denne a k tomu si prispôsobiť doplnky a ďalšie nákupy. Cez deň nosíš nohavice a tričko, večer si k nemu dokombinuješ sako, šatku a pekné náušnice.

Výzvou pre Luciu je aj nájsť si novú obľúbenú značku či obchod, ktorá predáva kvalitnejšie veci a ktorého výroba má menší dopad na životné prostredie (lokálne značky).

Nové heslo je kupovať si radšej menej, ale kvalitnejšie.

Kapsulový šatník z everydaysavvy.com nemusí byť len sivý a čierny 🙂

Prázdna skriňa

Na úvod článku som písala, že je k vytrieďovaniu potrebná aj dávka odvahy.

Prečo? Pretože sa kľudne môže stať, že budeš zízať na skoro prázdnu skriňu, tak ako sa stalo v tomto prípade.

Písala som o tom, ako som ja skrine predávala a nerobila som si srandu. Ak máš príliš veľký šatník, môže sa to kľudne stať.

A… konečne je vidieť, čo si dnes oblečieme?

Krásny paradox však je, že stále máš čo nosiť, lebo z tej plnej skrine aj tak točíš len tých pár vecí, ktoré ti sedia a máš ich rada.

Menej vecí v skrini má aj ďalšiu výhodu: život je dynamický a naše potreby sa menia.

Inak sa obliekame, keď sme tehotné, inak, keď sme single a chodíme po večierkoch, inak keď po večeroch utierame zamazané ručičky od paradajkovej omáčky a s pyžama ledva vylezieme na obed. Iné kúsky oblečenia potrebujeme, keď sa po materskej dovolenke vrátime do práce.

V skrini naozaj stačí mať na aktuálnu životnú fázu od 30 do 50 kúskov oblečenia, ktoré nám sedia práve teraz.

Zbav sa motivátorov – raz do tohoto schudnem – aj fiktívnych scenárov – ešte sa mi to raz zíde.

Poloprázdna skriňa uľahčuje aj život – ráno nerozmýšľaš, čo si oblečieš, cítiš sa stále vo všetkom dobre, ak cestuješ pobalíš sa raz-dva.

Poučenie z nákupných chýb má aj finančný efekt – vidíš kde si minula peniaze úplne zbytočne, prestane ťa to lákať do obchodov a nakupovať pôjdeš presne len vtedy, keď konkrétne niečo potrebuješ – či už je to v zĺave alebo nie.

Ja osobne som v špeciálnej akcii nikdy dobre nenakúpila – čo by si si vybrala – svetrík, ktorý ti perfektne sedí, a je v tvojej obľúbenej farbe za plnú cenu alebo svetrík, o ktorom pochybuješ, nesedí ti úplne až tak, ale je v tvojej farbe a je zlacnený o 70%?

Dovolím si tvrdiť, že nákupné chyby som robila práve preto, lebo som sa sústredila na výpredaje. 

Ponúkame 100 % zľavu na všetky handry, ktoré si u nás nekúpiš.

Šaty na špeciálne príležitosti – svadba, pohreb, významná udalosť – si môžeš vždy aktuálne požičať či už z požičovne spoločenských šiat, alebo aj od kamarátky, ktorá má podobnú postavu a má ich v šatníku, lebo ich nosí častejšie ako ty. Požičovne sú presne na tento účel stvorené a budeš oblečená v krásnej modernej veci za zlomok jej ceny.

Čo s vytriedenými vecami?

Staré, zožmolkované a deravé veci rovno vyhoď do koša. Veci, ktoré už nie sú až také moderné ale sú univerzálne a v dobrom stave, môžeš dať na charitu. Kúsky oblečenia, ktorú sú moderné a pekné ale tebe už nesedia môžeš vziať na tzv. clothes swap (výmenu oblečenia) alebo zorganizuj s kamoškami obývačkový bazár.

√TIP: Moja známa vedie nechtový salón a vymyslela akciu, kde jej zákazníčky priniesli nechcené ale krásne veci a tým, že sa tam otočí kopec ľudí si ich popredávajú navzájom. Aký skvelý nápad. Ani ti nebudem hovoriť, že som si tam kúpila krásne džíny značky Armani, ktoré mi sadnú ako uliate a stáli ma 15 Eur :))

Netrieď sama

Na triedenie skrine si určite zavolaj pomoc, ak sa ťažko rozhoduješ a všetkého ti je ľúto.

Lucia píše: “ Šatník by som v pohode vytriedila aj sama. Andrea mi však poskytla perfektnú spätnú väzbu, ktorú by som si určite sama nedokázala dať. Vďaka nej som videla v úplne inom svetle nielen svoje oblečenie, ale aj kam by mal môj štýl obliekania smerovať.“

Mne naozaj stačilo len počúvať a pozorovať. Luciu nepoznám dlho, ale už som vedela odhadnúť štýl oblečenia, v ktorom chodí, keď sa stretávame. To čo som videla skrini, sa mi s jej povahou bilo a videla som, že to boli také črepinky z minulých fáz života.

Ak nemáš istotu, aký je tvoj štýl, spýtaj sa ľudí, ktorí ťa stretávajú najčastejšie: Ako by si opísala môj štýl obliekania? Čo sa ti páči keď nosím a v čom nevyzerám úplne najlepšie?

Najlepší módny poradca je možno práve človek, ktorý sa v móde síce vôbec nevyzná, ale ťa pozná.

Móda nám diktuje, aby sme sa obliekali do toho čo je in. Štýl je však keď sme sami sebou, no nie?

 

 

 

Filed Under: Domácnosť, Nakupovanie, Organizácia, Šatník, Upratovanie

12 vecí, na ktoré zbytočne vyhadzuješ peniaze

26. októbra 2018 publikovala Minimalistka 57 komentárov

Nie výplata nás robí bohatými, ale koľko nám z nej na konci mesiaca zostane.“


Blížia sa sviatky ,,pokoja a mieru,, – ten pravý Halloween, spotrebiteľská sodoma-gomora.

Blíži sa aj 31.október a to je čo vážení??………………………..

No to by ste neuhádli.

Svetový deň sporenia.

Ha.

Haha.

Hahahaha.

Lidičky, držme si brucho a držme si peňaženky. Reklamy sa neštítia rovno bez okolkov povedať, že ak vojdeme do ich hypermarketu, ošklbú nás aj o posledný cent vďaka výborne nastavenej marketingovej psychológii. Ideš pre cestoviny a odpochoduješ s novou páperovou bundou? Len u nás :)©

Niekedy žasnem nad stupiditou reklám hlavne v rádiách….pane na nebi, to už si tí marketéri myslia, že ma osloví žena, čo sa hrabe mužovi v mobile, aby našla bodíkovú kartu alebo tá druhá, ktorá presviedča muža, aby strávili víkend na nejakej planéte Elektro? Stratégia zabrala. Nechám sa radšej vystreliť na Mars alebo si vŕtať zub. Rozmlátila som  si gombík OFF na autorádiu. Od začiatku októbra médiá v akejkoľvek forme nedávam.

Počúvam rádio

No nie to som chcela. Je všeobecne známe, že  Slováci  pracujú za málo peňazí a hlavne pracujú veľa. Pri návštevách nákupných centier to síce takto nevyzerá, ale predpokladajme, že priemerný človek rád ušetrí nejaké to euríčko nielen na akciovej šunke a (pre veľkomestských) aj na motivačnom diári zadarmo.

Nielen veľa pracujeme, ale aj radi veľa míňame. Istým položkám sa človek nevyhne – strecha nad hlavou, teplo v kozube, čerstvé rohlíky a aktuálne vydanie Nového času patrí k tomu nevyhnutnému štandardu života. Čo ma však v poslednej dobe fascinuje, na aké hovadiny dokážeme my Slovač vyhadzovať bez rozmyslu pravidelne peniaze a potom rozmýšľame, kam sa nám vyparili lóve.

No je to smutné. Slovenský národ nemá skoro nič našetrené. Sedemdesiat percent Slovákov priznáva, že zbytočne míňajú peniaze na veci a služby, ktoré nepotrebujú.

Kedy nie, ako práve teraz,  dva mesiace pred Vianocami je čas posilovať šetriaci sval a spraviť si revíziu výdavkov pred novým čerstvučkým rokom 2019. A že nemáme z čoho šetriť? Možno musíme nájsť bezodné diery, kde nám peniaze utekajú.

Spísala som môj osobný zoznam žráčov bankoviek v náhodnom poradí:

1.Káblová televízia. Priplatili sme si k internetu základný balík asi stovky kanálov na čumenie do bedne (bolo to to tak výhodné) a po 8 mesiacoch som zistila, že som si ju zapla presne 8 x aj to kvôli športu alebo rozprávke. Presne 240 Eur ročne by som vyhodila len tak cez okno, aby som si kŕmila mozog reklamnými prestávkami, krvilačnými správami a idiotskému balastu. Zruš si kábel a máš slušný keš v banke. 

2.Členské vo fitku. Vieš o tom, že 67 % ľudí prestane chodiť pravidelne do fitka už po mesiaci po zaplatení členského? Marketingová stratégia vo fitnes centrách je taká, že ti ponúknu členstvo za pomerne nízky mesačný poplatok okolo 10-20 Eur, a rátajú s tým, že sa neukážeš. Preto sú v januári centrá tak narvané a v máji stretneš len tých, čo to myslia fakt vážne.  Takže ak je tvoja motivácia jedine tá, že si zaplatíš ročný poplatok, a to ťa prinúti , poť sa radšej zadarmo pri videách doma pred telkou a tých pár stovák  si strč do prasiatka. Ja takto cvičím doma už dva roky. Neďakuj, nemáš za čo:)

3.Kávičkovanie. Juj moja slabôstka. Vieš si predstaviť, že ti dám 500-1000 Eur v hotovosti a minula by si ich na kávu za jeden rok? Toto presne sa deje, keď má človek kávičkový zlozvyk. Značková káva pripravená baristom v známej kaviarni je výborná, ale drahá ako šľak. 2,50 za lattéčko až 3,50 mokačínko v hlavnom meste ti vie ročne ušetriť ťažké prachy, ak si ju uvaríš doma a naleješ do termosky. Nepotrebuješ ani drahý kávovar – stačí ti klasický French press a  malý mlynček. Zrná kupujem kde? V Starbuckse.

Ako od baristu. Skoro.

4.Vysedávanie po reštauráciách. Nemám nič proti občasnému výnimočnému posedeniu pri vínku a dobrom jedle. Mám však pocit, že aj takto sú reštiky čoraz ďalej tým väčší s prepáčením odrb. Cena za skleničku prosecca ako za celú fľašu v obchode, voda z alpského ľadovca za tri pade a po predjedle za 7,90 sa mi len roztancoval žalúdok na ďalších 5 chodov. Čo tak si dať pečenú tekvicu, mrveničku zo slaného syra, čerstvou petržleňovou vňaťou s čili a bruschettou? Umenie predať málo za tak veľa dokážu snáď len v pôžitkovej reštaurácii. Dávam si 50 Eur do vrecka a namrvím si doma na tanier :)

5.Detské menúčka. Špeciálne menúčka pre decká by som pálila v peci. Až na pár výnimiek je to ten istý predražený sajrajt v kombinácii mastné hranolky, pochybné nugetky alebo prevarené špagety s kečupom. Nesadla som si do reštaurácie, aby mi decká jedli fast-foodový štandard, z ktorého aj tak polovicu čašník odnesie do koša. Už dlhé roky objednávam deťom dospelácke porcie s prázdnym tanierom k nemu, a rozdelím im porciu na polovicu. Ak máš len jedno dieťa, stačí si objednať jedlo pre teba a dieťatu na tanierik naložiť priamo z nej. Na pitie len čapovanú vodu. Už milióóón krát som sa poučila a popálila nikdy deťom neobjednávať džúsiky, lebo ich a) nikdy nevypili b) nič po ich vypití nezjedli c) obliali stôl aj manželov rozkrok.

Nebudem slepica a bojkotujem detské menúčka.

6.Čistiareň. Ako som už spomínala v mojej knihe, medzi nákupné chyby v šatníku patria aj kúsky, ktoré je nutné pravidelne chemicky čistiť. Kúpiš si hodvábnu blúzku, kašmírový sveter, vlnený kabát, koženú bundu či norkový kožuch v super akcii a zabudneš na drobnú nepríjemnosť  – vyhodíš stovky eur ročne na to, aby si ich vyprala. Opatrne baby a pozerať sa na štítky, zvážiť koľko takých vecí si ochotná dlhodobo financovať, aby viseli čisté v skrini.

7.Balené vody. Utekáš do práce, zabudneš si fľašu s vodou, kúpiš si. Ideš von s deckami do parku, zabudnete si pitie, kúpiš im. Euro sem, euro tam, euro skoro každý deň a máme 200-300 Eur za rok no  kde? V čudu. Plače planétka Zem, plače peňaženka, hryzká svedomie? Musíme s týmto niečo robiť ľudia. Vedome nakupovať, zálohovať, recyklovať. Ani ja nie som dokonalá, ale už mám aspoň taký horký pocit, keď kupujem vodu, lebo som si zase zabudla fľašu.

8.Fantómová elektrina. Aj ty máš doma vysvietené ako v New Yorku o polnoci? Juj, všetky tie naše telky v standby mode, nevypnuté počítače, nabíjačky, rádiá, spotrebiče a čo ja viem čo ešte. Prebehni sa po byte a zo srandy skús spočítať, čo všetko beží len tak. Pravidelné večerné spratávanie môže kľudne zahŕňať aj vypínanie a vyťahovanie. Budeš čakať na účet z elektrární ako na ľúbostný list od bývalého spolužiaka. Jaj, tá radosť, keď sa nemusí doplácať!

U nás doma

9.Protivrásková kozmetika. Ha! Toto je téma na samostatný článok, ale musím spomenúť. Zbavila som sa komerčnej kozmetickej rady a ušetrila som aj tisícky eur ročne. Nočný krém, denný krém, očný krém, peeling na tvár, voda na tvár, maska na tvár, sérum na tvár — ani nejdem ďalej a už  sa prehýba polička v kúpeľni. Hútam : ak potrebujem toľko chémie ako 40 ročná, koľko jej bude keď zostarnem na 60? Vediem doma labák? Inšpirovala som sa minimalizmom, zero waste a genetikou. Dívam sa na retro katalóg v Lidli a ten spomínam si na ten jediný krém, čo si ženy mohli kedysi kúpiť: Nivea. Boli tieto ženy hnusné, staré, škaredé ? Možno mali o pár vrások naviac, ale nevyzerali ako zabalzamované múmie.  Pýtam sa mamy, čo používa na pleť, že ju má takú fajn. Ona mi odpovie že : nič. Vyskúšala som to nič aj ja, a som nielenže taká istá ako predtým, ale moja tvár vyzerá lepšie. Prestala som si patlať na ksicht tony chemického odpadu a pokožka sa mi poďakovala. Skús na mesiac dva toto nič aj ty, a uvidíš, či  funguje. Postupne zaveď výživné, voňavé a účinné prírodné produkty. Kokos, argan, bambus, olivový olej, kvalitné mydlo. Za ušetrené prachy poleť niekde na babský výlet a nadávkuj si psychohygienu, ktorá sa odrazí na kvalite pleti skoro ako tá najdrahšia maska.

Nič ženskej neuberie na kráse, keď sa stááááále rieši.

Nuž….nemám patent na krásu, má ju príroda vážené 🙂

Nedokonalá – ale ja 🙂 Broskyňovú pleť prenechávam novej generácii.

10.Značkové lieky. Keď pobežíš najbližšie do lekárne po sirup proti kašľu či spreju do nosa, vypýtaj si neznačkový liek, ktorý stojí o 60-80 percent menej ako ten čo poznáš z reklamy. Obavy mať nemusíš – to isté zloženie, tá istá účinná látka, iná cena. Lekárnik ti to nepovie (len ten dobrý 🙂

11.Predĺžené záruky. Obchodník chce zarobiť na tzv. upsell, kde sa ťa snaží presvedčiť, aká je výhodná extra záruka na spotrebič, ktorý je vyrobený tak, aby sa ti tesne po skončení všetkých záruk pokazil a ty si nacupitala po nový model. Riešenie je kupovať si tie najkvalitnejšie výrobky, aké si vieš dovoliť a hlavne sa o ne starať. Častý dôvod, že sa spotrebič pokazí je aj nedostatok našej lásky – nekupujeme do umývačky riadu soľ, neumývame práčku, nevymieňame filtre a podobne..Radšej investuj prachy do starostlivosti o výrobok a dúfaj, že vydrží.

12. Impulzné nakupovanie. Funguje to asi takto: mám 20 Eur v peňaženke, a kúpim si totálnu hovadinu za 40 Eur, lebo je zlacnená zo 100 Eur. Čo k tomu dodať.

Babka k babce a budú kapce.

Prachy čo zachrániš teraz, ťa možno zachránia v budúcnosti, nie? Odborníci na peniaze čoraz častejšie spomínajú ďalšiu krízu na obzore. Tú prežije len ten, kto si nežije nad pomery. Neporovnávajme sa s ľudmi, ktorí majú.

Čo je to mať? 

Mať možnosť ísť vďaka priaznivej a hojnej situácii do nekonečných mínusov ? Máme na hypotéku, na lízing, na kreditku, na pôžičku, na prečerpanie povoleného debetu. Veľa ľudí sa snaží bohatými len vyzerať, ale zabudli, že bohatstvo v peniazoch sa dá len našetriť, nie ukázať 🙂 Má ten, čo má splatené staršie auto viac, ako ten, čo jazdí v luxusnejšom, ale nie je jeho? Hm… uvažujem nad tým.

Možno by slovo mesiaca november malo byť: SKROMNOSŤ.

Kde vyhadzuješ prachy ty???

Posielajte  dobré tipy na nemíňanie. Píšte, faxujte, komentujte, pošlite poštového holuba a vidíme sa o dva týždne vo štvrtok.

 

 

 

Filed Under: Nakupovanie, Peniaze

A zákaznícku kartu máte? Ani za svet.

5. októbra 2017 publikovala Minimalistka 23 komentárov

Chceš mať elegantnú peňaženku plnú prachov?

Prestaň zbierať bodíky a sprav si v nej minimalistický prievan. Poradím ti ako.


Kedysi som nosievala v kabelke čašnícku opachu vo veľkosti A3. Vláčila som v nej všetko okrem peňazí – prepchatú do prasknutia.  Zapnúť na nej zips sa rovnalo snahe zapnúť gombík na nohaviciach po pôrode prvého potomka.

Pol kilové monštrum, ktoré mi ťažilo kabelku som sa rozhodla vymeniť za malú, tenkú a elegantnú z červenej kože.

Lebo červená priťahuje peniaze, len aby ste vedeli. Už žiadne hrabanie sa v kartách ako slepica, pričom na mňa zúrivo gánia nedočkavci pokladni.

Chceš minimalistickú peňaženku? Stenšia ti ju nasledovné stratégie:

Nosím len jednu debetnú kartu. Jednoduché. Jedna rodina, jeden účet, ak podnikáš tak dva. Viac účtov potrebuje ..neviem.. realitný magnát? Možno ani ten nie. Keď nejakého stretnem, určite sa ho spýtam.

Nosím len jednu kreditnú kartu. I keď najlepšia je žiadna. Kreditná karta je chodiaci predplatený úver, ktorý ti šepká do uška – kúp si ma, teraz hneď, som v akcii!  Požičala by si si od rodičov alebo kamošky vždy, keď nájdeš  v akcii nové topánky? Znie to trápne? Kupovanie tovaru na kredit je detto to isté.

Nech sa kreditka tvári ako chce, nie je lacná, ani tá s nula percentným úrokom.

Jeden mesiac za pozabudneš a máš na krku astrononomický úrok.

Banka Ti nechce pomôcť, ani nič dať zadarmo.

Banka túži po tom, aby si ju nesplatila.

Banka sa spolieha na to, že sa neovládneš.

A keď už si taká rozumná, že ju poctivo splácaš späť, čo urobí? Zvýši ti limit, aby si mohla minúť ešte viac.

Možno si povieš, že kreditka dáva pocit bezpečia, keby dačo. Ja mám skôr bobky, kedy mi ju niekto zneužije.

Ak nemáš disciplínu ani ju zo sebou nenos.  Strč ich do mrazničky, prestrihni a splať. Platím ňou len cez internet a každý mesiac ju kompletne vyrovnáme do posledného eura.

A to preto, lebo disciplínu má môj muž a mňa už nebaví nakupovať. Už si viem dôverovať.

Takže, maximálne jedna kreditka, narábaj s ňou rozumne, neprečerpaj viac ako 10 percent z limitu na plánované nákupy a splať ju každý mesiac.

Vyšmarila som všetky zákaznícke karty. Poviem to na rovinu: nič ma nevytočí viac, ako otázka apatickej predavačky pri platení: A našu zákaznícku kartu máte? Zbierate naše body? Zbierate známky? Zbierate pečiatky?  Máte naše klubové ceny? Tuto mi vyplňte dotazníček a stanete sa naším členom.  Aááááááá:(

Chúďa. Je mi jej naozaj ľúto. Ani ju to nebaví tisíckrát denne omieľať.

Zákaznícke karty a programy strácajú môj drahocenný čas. Neznášam ich. Prečo náš obchody týrajú? Chcem nakúpiť to čo chcem. To čo nepotrebujem nechcem. Keby som to chcela, tak si to dám do košíka.  Prečo je také komplikované rýchlo zaplatiť a zmiznúť z obchodu?

V prvom rade zákaznícku kartu môže mať každý, aj susedova mačka. Som taká exkluzívna ako ten, čo stojí vedľa mňa.

Po druhé nemám na ne v  živote miesto. Ak tak keď ju náhodou potrebujem, mám ju aj tak doma, alebo ju neviem vyloviť.  Nechce sa mi vyplňovať moje osobné údaje, ani ju nosiť ani zbierať body, nálepky, známky. Unavuje ma to. A čo za to? Záväzok, že musím by som mala nakupovať tam a tam, zľavy na produkty, ktoré v 90 percent prípadoch nepotrebujem, narábanie s mojimi osobnými údajmi a len ďaľšia nechcená reklama.

Na jar som sa nechala nahovoriť na zľavu v Lindexe.  Paradoxne –  v Lindexe som nakupovala rada,  až do momentu, keď som sa stala exkluzívnou (zakašlem) členkou. Dostala som 10 percentnú zľavu na nákup a zaplatila som mojím e-mailom.

Vitajte vo vernostnom programe zvanom MORE (VIAC). Viac čoho? No viac tohto:

Nech mi obchod ponúkne stabilne dobré služby a cenu a má vo mne fanynku aj bez karty. Možno by sa namiesto spamovania inboxu mohli radšej jedným e-mailom spýtať, ako som bola spokojná s tovarom. Aj by mi to polichotilo.

Nosím hotovosť. Máš hotovosť a si kráľovná. Nechcem počítať x trápnych situácií, keď som ledva nahrabala na záchodový poplatok a s malou dušičkou zisťovala, či sa dá platiť v pekárni Maestrom. Spravila som experiment a jeden mesiac som za všetky nákupy platila tvrdý cash. Je to úžasný spôsob, ako prestať míňať. Päť euráčov v bankovke vyzerá úplne inak ako bezkontaktné pípnutie a prachy sú fuč. Zlatý obálkový systém mojej mamy.

Chceš mať viac peňazí? Plať peniazmi. Je to super.

Nerob si z peňaženky skladisko.  V tej mojej mám vodičák, občiansky, poisťovaciu kartu, techničák, kreditku, debetku, kartu do fitka, peniaze a drobné. Každý večer si ju  vyprázdni. Je to tak parádny návyk,  že si ho zamiluješ. Sprav detto to isté aj s kabelkou.

Prezri si všetky papieriky a účtenky a buď ich vyhoď, odfoť a vyhoď alebo odlož na jedno určené miesto. Vizitky si nahoď do telefónu. Fotky si radšej daj na plochu mobilu.

Pozri sa, koľko máš peňazí a mentálne si spočítaj, koľko si minula. Skontroluj si karty a doklady. Doplň si drobné z prasiatka. Každý večer pár minút a máš pekne upratanú peňaženku.

Pritiahni si peniaze mágiou. Mám taký trik, že nosím v peňaženke schovanú veľkú bankovku. Buď je to 5o Eur ale stovka je lepšia. Je to moja pohotovosť ( Pohotovosťou sa myslí niečo ako som stratená v neznámom meste, zmoknutá bez dáždnika, so zlomeným opätkom na čižme a zabudla som číslo električky. Pohotovosťou nie je zľava v  L´Occitane.)

Vraví sa, že peniaze priťahujú peniaze, a keď o tejto mojej bankovke viem, že ju tam mám a nedotknem sa jej, cítim sa plná peňazí 🙂

Občas na ňu úplne zabudnem a to je radosť! Ako sa vraví: nie výplata nás robí bohatými,  ale ako ju minieme. Skús si dať výzvu, koľko vydržíš neotvoriť peňaženku.  Namiesto kolekcie pečiatok za nákup kávy si ju 5 x prines z domu a máš.. 15 Eur?  Povedz nechcem rúžu v drogérii a máš 10 Eur. Navar z toho, čo nájdeš v špajzi a mrazničke a neminula si v obchode 20 Eur.

Takže, zbierajme peniaze, nie body.

Zaviedla by som neexkluzívny program pre všetkých. Vždy, keď nenakúpiš, ti dám toľko, čo si neminula.  Hlási sa niekto? 🙂 

 

 

 

 

 

 

Filed Under: Nakupovanie, Organizácia, Peniaze

Prečo by tehotné ženy nemali behať po obchodoch

26. septembra 2017 publikovala Minimalistka 1 Comment

Vedela si, že bábätká sa rodia ako minimalisti?
Tento článok bude presne o tom, čo nepotrebuješ.
Prvorodičky, čítajte tu a teraz. Ostrieľané multi – mamy: spravte si kafe a dajte si pauzu.

Dodnes nezabudnem na ten pocit eufórie, keď mi tehotenský test oznámil pozitívnu správu. Hurá, budeme mať bábätko!
Počiatočnú radosť vystriedala panika z pocitu zodpovednosti. Hormóny zapracovali a ja som chcela zbúrať, premaľovať a prestavať celý náš barák. Nič mu nebolo, ale veď viete.
Musíme sa predsa dokonale pripraviť a zaobstarať pre naše dieťa aj modré z neba.

Keď som vstúpila prvýkrát to obchodu s detskými potrebami, zatočila sa mi hlava a siahla som po päťstovke Paralene. Predavačky číhajú na netušiace obete s dobre mienenými radami.
Rodina a známi ochotne a nadšene radia, čo všetko si musíme bezpodmienečne nakúpiť.
Ten najlepší model kočíka, pre istotu aj dva. Ľahký do mesta, terénny do prírody.
Čo ak sa dieťa chce radšej nosiť? Šatka aj ergo nosič, pre istotu.
Drevená kolíska aj s tými rozkošnými ladiacimi záclonkami a hebkým kobercom z čistej vlny.
Súprava hrkálok, hrazdička, kolotoč nad postieľku…
polohovacia podložka, ohrádka,
monitor a hracia dečka,
spací vak, či deka?
rôzne druhy cumlíkov….možno si bude vyberať…
sterilizátor
fľašky na kojenie,
odsávačka na mlieko,
ohrievač na mlieko, z
zábrany na schody,
chodítko,
zavinovačka,
cumlíky…
Potrebuješ väčšie bezpečnejšie auto. Nový nábytok. Novú izbu. Nové všetko.
Ha – a ešte sme neskončili:
Následne čelíme rozhodovaniu. Aký model, ktorá značka, kde je to lacnejšie, aká farba, aká cena, aká kvalita……
Čakať dieťa je riadna fuška.
Mám dobrú správu. Dá sa to aj inak.
Volá sa to minimalistické rodičovstvo.
Dobre, dobre, dobre, je mi jasné,že by si najradšej pochodovala po obchodoch, maľovala steny a skladala nábytok.
STOP!!!
Ignoruj, čo ti všetci s dobrým úmyslom hučia do hlavy a:
SPOMAĽ…..
Sadni si na zadok a vylož si nohy.
Nestoj, keď môžeš sedieť a neseď, keď si môžeš ľahnúť.
Lebo milá moja čoskoro naša- keď to dieťa raz príde na svet, už si tak skoro nesadneš 🙂
Budeš hľadať čas a ten veru nebude. Čas je najhodnotnejšia komodita, ktorá sa nedá kúpiť v žiadnom obchode.
Nevyplytvaj ho behaním po obchodoch, zo srdca ťa prosím.

Ale keď to moje bábätko ešte toľko toho potrebuje!
Ja som bola taká istá a úplne to chápem.

Stala sa zo mňa matka minimalistka a prišla som na toto:

Malinký človiečik toho paradoxne potrebuje najmenej.

Bábätku je šuma fuk, čo má oblečené, chce spať s TEBOU, denné menúčko je iba MLIEKO a najradšej by sa namiestko kočíkovania nosili na rukách.
Novorodenci sú vlastne rodení minimalisti.

Naozaj si nemusíš všetko zabezpečiť ešte pred jeho narodením.

Každé dieťa je iné a má rôzne potreby. Nechaj nech čas ukáže, aké je to tvoje.
Kúp si základné veci na internete.
Nechaj si poradiť od kamošky, čo si tým už prešla. Ušetríš si hodiny výskumov a rozhodovania. Ak ti osoba, ktorej veríš, má podobný životný štýl a má už tri deti povie, že ten a ten kočík je fakt super, tak si ho kúp a nestráv hodiny na internete hľadaním ešte lepšieho.
Keď budeš po pôrode zavretá doma, a bude ti mierne šibať z nedostatku čerstvého vzduchu, prechádzanie sa po obchodoch aj uvítaš:)
Chceš si ušetriť peniaze?
Nekúp najmä :
  • Prebaľovací pult. Kus nábytku, ktorý ti zaberie pol spálne, akonáhle  sa začne dieťa otáčať a loziť, budeš chytať infarkt, kedy z neho spadne. Vezmi starší uterák a deku a prebaľuj na posteli. Ušetríš aj stovku či dve.
  • Vanička na kúpanie. Celé úsilie napúštania a vymývania vaničky nestál za ten krátky proces, ktorý si moje dieťa z kúpania užilo. Opláchni dieťatko v umývadle, alebo v lavóri. Prvý rok života sa ešte naštastie nehrá v blate.
  • Smetný kôš na plienky. Počiatočná investícia síce nie je až taká vysoká, avšak náplne je nutné neustále dokupovať. Špinavú plienku vyraz do kontajnera. Aspoň sa prejdeš.
  • Postieľka. Bábätká majú takú vlastnosť, že chcú byť stále s tebou. Priprav sa na to, že aj v noci a v tvojej posteli :)Namiesto klasickej postieľky je podľa mňa oveľa lepšia tá cestovná aj s matracom. Dá sa prakticky zložiť a presúvať po dome podľa situácie. Pri cestovaní za rodinou má dieťa familiárne prostredie na spanie. Je aj omnoho ale omnoho lacnejšia.
  • Príliš veľa oblečenia. Vyhni sa nutkaniu zásobovať sa oblečením na pol roka dopredu. Úplne postačí aktuálna veľkosť zhruba na týždeň prania a postupne môžeš oblečenie dokupovať.
    Takto neoželieš všetky tie nenosené kúsky s visačkou. Zľavy na detské oblečenie sú veľmi lákavé, ale ja osobne som stále nakúpila viac ako vedeli decká reálne vynosiť.
    Kúp všetko v jednej farbe a zabudni na flitre, nažehlovačky a gombíky. Takto to vieš všetko šupnúť do jednej pračky a ten červený svetrík nebude pol roka čakať na partnera.
  • Malé topánočky a podobné hovadinky. Bábätko ešte nevie chodiť a preto topánočky nepotrebuje.Viem, že vyzerajú Ňu Ňu ale… hm… Týka sa to aj imitácie oblečenia pre dospelých šité na batoľatá: džínsy, košele, blúzky, sukničky. Trojmesačné dieťa narvané do skinny džínsov – no comment.
  • Teplomer na vodu. Na zmeranie správnej teploty si strčíš zápästie pod prúd vody a keď nezjajkneš, môžeš umývať. O jednu zbytočnosť v domácnosti menej.
  • Mixéry na zeleninu. Vezmime si takú vidličku. Alebo ručný šľahač.  Uvarenú mrkvu so zemiakom s nimi manuálne rozmixujete  a je to. A ako bonus nemusíte nič rozoberať, pracne umývať a skladovať. A riešiť, či je čas prechodu z totálne pomixovaného na trošku hrudkovito pomixované.
  • Hračky pre novorodencov. Malé bábätká fascinuje sám život.  Štekajúci pes, smradľavý autobus, susedka vo výťahu, vtáčik letáčik, mierny vietor, hustý dážď, biele oblaky je zábava zadarmo. Ak už musíš, stačí pár kusov hračiek v jednom košíčku. Mini košíčku. Neboj sa, ešte príde čas, keď sa z hračiek zblázniš.
  • Detská izba. Čo k tomuto dodať. Som za tiché pokojné tmavé miesto, kde môže dieťa pokojne spinkať.  A to môže byť kľudne špajza aj roh v kancelárii aj v obývačke – viď cestovná postieľka. Nemusíš si brať hypotéku na väčší byt, bábätko má okolo 50 centimetrov. Ušetríš aj tisíc Eur, keď sa zriekneš  detského nábytku predávaného v obchode netušiacim obetiam. Vravím nie záclonkám, kolíske, ladiacemu kobercu, prebaľovaciemu pultu, skrine a tony príslušenstva k tomu. Áno, je to také chutné a krásne ale dieťa to proste nepotrebuje.

Len cca 3000 dolárov. Zdroj: potterybarn.com

Vieš čo by som spravila s ušetrenými peniazmi? Najala si na pol roka upratovačku. Predstav si, že sedíš ako nevyspatá zombia na gauči a najatá sila ti drhne kúpeľňu a umýva podlahy.

Minimalistické pravidlá pre nové matky:

1. Pred kúpou detského produktu si to najprv požičaj. Takto zistíš, či to naozaj využiješ. Možno to potrebuješ len na chvíľu a možno je to nakoniec blbosť.
2. Namiesto vecí si vypýtaj bez ostychu radšej peniaze.
3. Keď si v strese, nič unáhlene nekupuj. Na každý problém už detské obchody niečo vymysleli. Daj všetkému čas, často je to len fáza, ktorá sa vyrieši aj sama.

Na záver to mega najdôležitejšie:

Dôveruj si.

Počula si ma?

Dôveruj si!!!

Materstvo zvládneš  najlepšie ako vieš.  

Aj bez diskusných fôr a štyridsiatich piatich kníh.

Prístup k informáciám na internete a stovky kníh o rodičovstve spôsobujú to, že čím viac si naštudujeme, tým viac hútame a analyzujeme. Robím to správne? Čo ak je tá metóda uspávania lepšia?
Vyber si preto jeden zdroj, knihu či smer, ktorý ti je sympatický a čerpaj z neho.

Keď som bola zúfalá, nesiahla som po knihe, ale zavolala som mame.

Nepochybuj o svojich rozhodnutiach.

Ty vieš najlepšie.

Je to TVOJE dieťa.

Filed Under: Deti, Myseľ, Nakupovanie, Tehotenstvo

Čo ma naučilo minimalistické cestovanie

15. septembra 2017 publikovala Minimalistka 12 komentárov

Mantry ktorých sa držím naďalej, top najlepších zážitkov zadarmo a prečo sa je ťažké byť minimalistkou v hlavnom meste.

To všetko v mojom sumári z minimalistickej letnej dovolenky 2017.


Leto je za nami a ja som opäť v mojom prechodnom domove v Nemecku. Precestovala som s deťmi vyše mesiaca s jedným kufrom, a rodina krútila hlavou, ako sa mi to podarilo.

Kufor mal 18 kg. Tie 2 kilá extra ma stáli 40 GPB 🙁 Museli to byť tie plyšáky a fľaša whisky.

Tri týždne sme strávili u starých rodičov v Anglicku. Odskočili sme si na víkend do Walesu a pár dní pri mori na malom ostrovčeku Isle of Wight. Odtiaľ som letela už sama s deťmi domov na Slovensko. Striedala som fakultatívny pobyt u rodičov na dedine s krásou a biedou Bratislavy, pendlovala som od rodiny k rodine a pobyt sme ukončili v slovenských kopcoch Malej Fatry.

Parádna túra vo Walese – a ani vtáčika letáčika nechyrovať


Celkovo som s itinerárom veľmi spokojná.

Nakoľko bola dovolenka dosť dlhá, snažila som sa kvôli nákladom čo najviac obmedziť hotely a platiť za ubytovanie len výnimočne, alebo ak tak podelené s inými členmi rodiny, ako napríklad naša Drevenička č. 110 v Zázrivej.

Áno, možno som nemala také súkromie, ale zdá sa mi oveľa lepšie byť s deťmi u niekoho v obývačke, ako v sterilnej hotelovej izbe.

Spali sme v hosťovských izbách, na gauči, v stane, a dostali sme všelikde aj zadarmo najesť. Veľká vďaka všetkým, ktorí ste nás putovníkov srdečne prichýlili:)

Predošlé roky bolo pre mňa cestovanie s deťmi vyčerpávajúce, stresujúce a ani tá drahá nebola zárukou, že splní očakávanie. Ten pocit keď vysolíš za fajnový hotel xxx Eur a  nevieš sa dočkať, kedy sa už pôjde domov :)…

Odkedy sme radikálne okresali veci, ktoré doma vlastníme a zmenili myslenie z materialistického na minimalistické, snažíme sa cestovať inak.

Radi si cestu zorganizujeme radšej sami a preferujeme byť s rodinou ako sami v hotelovom komplexe.

Dôvod, prečo sme sa vybrali do Anglicka hneď na druhý deň po skončení školy v Brémach bol, že v Británii školopovinné deti nemajú ešte prázdniny.

Získali sme vopred lacnejší lístok na trajekt a o polovicu lacnejšiu dovolenku pri mori len preto, lebo sme využili mimo sezónu v sezóne. Keby sme zostali v Nemecku, platili by sme top ceny úplne všade a tlačili by sme sa s inými rodinami.

K moru sme sa vybrali na ostrov Isle of Wight do mestečka Seaview, lebo nie je tak preplnený turistami a moja anglická rodina tam chodila každý rok do chatky rovno pri mori. Takto sme si užili kúpanie na poloprázdnej pláži , bez otravných predajcov a nadhodených cien. Ráno som sa zobudila, išla si zabehať a bola som na pláži aj ráno okolo deviatej úplne sama.

Pláž pri našej chatke v Seaview. Keď je odliv, deti chytajú kraby a rybky.

Čo som sa toto leto počas nášho minimalistického cestovania naučila?

Veľa mi vyšlo super, niečo nevyšlo a.. boli aj minimalistické katastrofy.

Mantry, ktorých sa držím aj naďalej, lebo FUNGUJÚ:

  1. Pobaľ sa naľahko – oblečenie pre každého na 5 dní max, nezávisle od toho na koľko ideš

  2. Zkresaj kozmetiku na úplné minimum – všetko si kúp až na mieste (update 2019 – šampúch je top univerzálny produkt na cestovanie)

  3. Vezmi si univerzálne topánky – také čo sa dajú skombinovaťs rôznymi outfitmi – ja nosím čierne kožené sandále snáď ku všetkému

  4. Plánuj naľahko – nenatrieskaj si každý deň milión aktivitami, užívaj si deň ako sa vyvinie, plánuj spontánne na čo máte ako rodina chuť, podľa počasia aj nálady.

  5. Dovolenka je o tom aby sme spomalili a nie videli Južnú Ameriku za týždeň.

  6. Ak ideš navštíviť rodinu a priateľov, venuj sa len im. Nepokúšaj sa do toho natesnať aj nákup nových džínsov, pedikúru, exhibíciu obrazov, zubára, a návštevu šteniatok kamoškinej kamošky. Rozprávajte sa spolu, robte niečo spolu, buďte spolu ako hlavný program.

  7. Choď opačným smerom, ako idú húfy turistov. Inými slovami netrep sa najmä s deťmi tam, kam idú všetci. Bude ťa to stáť nervy a peniaze.

  8. Sprav občas len zopár fotiek. Choď na pláž alebo výlet a NECHAJ SI MOBIL DOMA.

    Ak sa dívaš na najkrajší vodopád v Malej Fatre, tak sa na neho dívaj a nesnaž sa ohroziť ľudské životy pre novú koláž na Instagrame. Selfie paličky by som lámala na kolene.

  9. Nekupuj si suveníry. Spomienky sú v našej hlave a nie v kuse plastu vyrobenej v Číne, transportovanej 2500 km z bodu A do bodu B, aby sme si ju mohli autenticky zaobstarať napríklad v… Londýne. Ak si musíš nutne niečo kúpiť, nech je to dačo na zjedenie – korenina, čokoláda, dobré vínko, kus klobásy:)

  10. Jedz ako minimalista. Objav susedský supermarket. Kúp si čerstvú bagetu, syr a šunku a spravte si rodinný piknik. Vezmi si chladiacu tašku a vždy máš na cestách lacnú a dobrú stravu, keď si dáte prestávku. Vyhlasujem vojnu odporným predraženým týždňovým bagetám na benzínkach a ich predpečenej rovnako nechutnej rodine.

  11. Jedz zdravšie a menej. Najmä v lete sa dá prežiť na čerstvom ovocí a zelenine. Je  nutné si dať každý deň vyprážaný syr s tatárskou?Netreba sústavne 6 x denne jesť. Deti zvládnu večeru aj s brioškou a kakaom. Ovšem toto platí len pokiaľ nemáte rodinu na Žitnom ostrove. Potom sa vysmážanému rezňu nevyhnete.

    Prepáčte, musela som.
  12. Keď reštaurácia, tak len lokálna. Spýtaj sa predavačky v drogérii, kam by sa šla ona najesť, keby bola hladná. Alebo svojho nosiča batožiny v hoteli. Miestni radi poradia, kde je dobre a lacno. Ak sú reštaurácia jedna vedľa druhej, a do tváre vám hosteska máva menúčkom, je to pasca.

  13. Dovolenkuj tam, kde neponúkajú pobyty cestovky. Nie je nič krajšie, ako zísť z vychodeného chodníčka . Nemusíte sa vybrať do Chorvátska, do Talianska alebo do Egypta, lebo tam boli susedia a svokra a všetci. Svet je plný nádherných lacných miest, kde sa dá s troškou snahy a chochmesu ísť pozrieť aj s deťmi.

Aj Nemecko má more a moje obľúbené je Baltské. Takto vyzerá pláž v mestečku Timmerdorf. Bývali sme v Apartmenthaus Kiek Haut. Vlastná terasa s výhľadom na toto.

Mojich top 5 zážitkov úplne ZADARMO:

  1. Sedím u babičky pod čerešňou, pijem zalievanú kávu na turka. Povieva jemný vetrík, cpem sa domácou štrúdlou a deti zbierajú s bratom paradajky. Krstná so švagrinou zavára uhorky, varí sa kukurica (mňam mňam) a rozprávame sa. Babka mi vraví: ja som taká prešťastná, že vás vidím. Ja ju vybozkávam, a je mi najlepšie na svete.

Mastercard toto nekúpi. Akože fakt nie.

  1. Plážovanie na Isle of Wight, odkiaľ pochádzajú starí rodičia môjho manžela. Pri mori je malá zátoka, o ktorej vedia len dedinčania. Okolo nás je pár rodín, psi, rybári a hladné čajky. Vybalíme deky, piknik, vedierka a lopatky. Staviame pieskové hrady a zámky, čítame si knihy, čakáme na príliv, zbierame mušle a kraby. Decká sú štastné ako blchy. Je nám skvele, lebo sme celá banda zase spolu.

Nestálo nás to nič a bol to deň na nezaplatenie. A fotky nemám, lebo som si nevzala mobil:)

  1. Deti stráži babička a ja s mojím chlapom sme sa vybrali na pol dennú pešiu túru, k cípu ostrova Isle of Wight zvaný Needles. Takto vyzerá Bohom zabudnutá trasa, ktorou sa dá peši k nemu dostať.

     

PRESTRIH: Needles je lapač turistov, a každé leto sa húfne príde na tento zázrak prírody pozrieť tisíce ľudí denne.

Ako? ZAPLATIA si cestu AUTOBUSOM, ZAPLATIA si lístok dolu na túto pláž, aby si nasypali do malej fľaštičky jedinečne sfarbený piesok, za ktorý ZAPLATIA ako suvenír. Potom zaparkujú na PLATENOM parkovisku a idú minúť daľšie peniaze do nákupného a zábavného centra, ktorý postavili akýsi biznismeni pri hneď pláži. Asi sa turisti veľmi nudili a bolo im potrebné okrem dych vyrážajúceho výhľadu, divokej prírody a jedinečnej pláže ešte niečo extra ponúknuť. Neverila som vlastným očiam.

Takto sme k Needles šli my. Ani nohy, len naše štyri.

Hm, my sme Needles navštívili tiež. Peši. S úžasným výhľadom zhora. Stretli sme dvoch ľudí so psom. Pobrežné výhľady, slaná vôňa mora, čajky, vietor vo vlasoch a bola som štastná že žijem a mám šancu takéto niečo vidieť. Okrem toho som si zamakala chôdzou hore dole 10 km..

Nič nás to nestálo, len pohnúť zadkom.

  1. U mamy na dedine – letná edícia 2017.

    Pri Štúrove je takáto dedina a je tam kľud a pokoj.

Varianta 1:

Mama býva blízko populárneho kúpaliska v Štúrove, tak som sa tam neminimalisticky vybrala, lebo veď je vonku 100 stupňov a parilo sa nám už ráno z hlavy.

Za vstupné som vysolila 28 Eur a napriek tomu, že sme tam prišli medzi prvými, voľného kúska trávy už niet. Ak k tráve rátam aj vydupanú zem, štvorcový meter na rozloženie deky je vzácny asi ako pozemky na Kolibe. Mám ale luxusnejšiu možnosť si zložiť hnáty na lehátko, musím ale vysoliť ďaľšie euráče. Naštastie lehátka už okupujú týždenné turnusy.

Decká strážim v preplnenom bazéne ako orol skalný, nech im neskočí nejaký bujarý tínedžer na krk. Už viem kam sa podel trávnik, zaberajú ho desiatky reštaurácií a jarmočných obchodov. Na každom rohu je v ponuke nejaká hovadina , ktorú nepotrebujem, ale vysvetlite to zhypnotizovaným deťom. Hlavný bazén má 40 stupňovú vodu s teplotou vzduchu 38 C. Telá sa lepia na na telá a hlava je na hlave. Ak by som do bazéna šupla zeleninu máme ku koncu dňa mäsový vývar.

O 11.45 odchádzame a neviem vyjsť z parkoviska, lebo ma nejaký dobrák, čo už nemal kde zaparkovať šikovne zablokoval.

Konečný účet: 80 Eur a nervy na dranc.

Varianta 2:

Nafúkali sme si pekne na záhrade bazén 3.5 m x 1.20 m kúpený minulý rok v akcii v Carrefoure, napustili sme do neho krištálovo čistú studenú vodu, nanosili hračky a nafukovačku. Sadla som si na lehátko, hrajú mi hity Rádia Vlna, čítam si román, osviežili sme sa melónom rovno z chladičky, deti sa naháňajú s hadicou po záhrade a skáču do bazéna.

Konečný účet: 0 Eur a som stále normálna.

  1. Výstup hrebeňom Malej Fatry.

Nepotrebuje ďalší komentár. Slovensko je úžasná krajina. Ja som tak hrdá, že som zo Slovenska.

Smerom na Veľký Rozsutec.

Cena: 8 hodín šľapania a boj o prežitie. Stálo to za tie pľuzgiere.


Minimalistické …KATASTROFY.

Áno, nakoniec aj ja som len človek:)

a)Nepremyslené míňanie na zbytočnosti

Na Slovensko som prišla s jedným kufrom a malou príručnou batožinou. Keď po mňa po mesiaci prišiel autom z Nemecka manžel, ledva sme sa narvali do kufra Oktávky Kombi.

Áno, je to tak, prišla som ako minimalistka a odchádzala som ako maximalistka. Ako sa mi to mohlo stať???

Polovicu vecí priniesol muž pre každý prípad potreby (dobre, odpúšťam, on je už raz taký a mal prázdny kufor)– stan, vibramy na turistiku, šesť párov tenisiek a skútre a bicykle pre deti, helmy atď atd…

Zvyšok – moja vina, moja vina.

Je šokujúce, ako sa vedia veci rýchlo nahromadiť a človek to krásne vidí, keď je mimo domu. Nové legíny z Tesca pre dcéru, zopár kníh, darovaná kozmetika, ďaľšie darčeky, víno od tety, zaváraniny od babky, časopisy, nové tričko, šľapky ………………………a zrazu sa topím vo veciach ani neviem ako.

Musím sa priznať, keď som na Slovensku, mám takú slabosť nakupovať, ale zistila som, že je to len preto, lebo mám šancu pár krát do roka. tento trik využívajú aj predajcovia (kúp teraz lebo akcia je limitovaná, už nebude). Keď viem, že ideme domov autom, a je miesto tak sa neviem absolútne zabrzdiť.

Je to istým spôsobom závislosť na slovenských produktoch 🙂 Podobná choroba ma chytá ale aj v Anglicku. Isté veci naozaj využijem najmä ak sú to potraviny, ale musím uznať aj to, že som minula viac peňazí ako som chcela a vyše polovica boli hovadiny, bez ktorých by som sa kľudne zaobišla.

Je to krásny príklad emočného nakupovania a som si toho vedomá.

Kupujem si príliš veľa časopisov, ktoré neprečítam.

Kupujem si krížovky, ktoré nestíham vylúštiť.

Kupujem si slovenské sladkosti, ktoré s prepáčením zožeriem za jeden týždeň a úplne si rozhodím zdravé stravovanie.

Nakúpila som si zopár lacných handier, ktoré mi boli dobré len pár týždňov v tropickej horúčave doma a teraz sú mi nanič.

V Terchovej neviem odolať ovečkám, korbáčikom, syrom, čajíkom, medu a slovenskému pálenému (ale zas podporujem lokálnu ekonomiku)

Som Minimalistka a nakupujem limitky 🙂

b) Bratislava hlavné mesto konzumu

Neberte ma za zlé, v Bratislave som študovala, pracovala a mám ju rada lebo je mladá, dynamická, tak škaredá až je pekná a celkom zábavná.

Aj dediny a prírody sa človek preje a je potrebné si dať na seba najlepší ohoz a ísť sa vyvenčiť do tzv. civilizácie.

Bratislava je vo svojej čudnej kráse taká čierna diera, kde zmizne celá moja hotovosť z bankomatu za extrémne krátky čas.

Vezmite decká do hlavného mesta za daždivého počasia a možností na zábavu je neúrekom – herne, zábavné centrá, kiná, Dráčiky. 4 Eurá sem, 7 Eur tam, kávička, koláčik, obed, malá hračka, zmrzlina, suvenír …

Ahoj maminka, aj my sa hráme že nakupujeme a stálo ťa to 8 Eur kým sme nevyhladli:)

Týždeň pobytu v Bratislave s deťmi ( a to som mala zadarmo ubytovanie a občas aj stravu) ma stálo viac ako platená dovolenka na horách.

Všade, ale úplne všade sú bilboardy, ktoré sa nám snažia niečo predať. Kedy s tým bude konečne mesto niečo robiť, neviem.

Nákupné centrá sú narvané či je pekne a či piatok. Prejdite sa cez víkend v Starom Meste a je to taká pastva pre oči, že normálna ženská má chuť sa objednať hneď v pondelok ráno k plastickému chirurgovi.

Vraví sa s jedlom rastie chuť.

Život v meste núti človeka sa konzumne správať, dobre vyzerať, pekne sa obliekať, ísť sa promenádovať, užívať si kaviarničky, reštaurácie, zábavu. Je to tlak spoločnosti a nečudujem sa, že je ťažké sa mu brániť.

Všetko je ale v našej hlave a som rada, že už to viem rozoznať a zastaviť sa, keď prekračujem hranicu ku konzumnému správaniu. Vidím to pekne sama na sebe ako v Bratislave všetko chcem. Keď som na dedine alebo v prírode, je mi šuma fuk, či mám najnovší model plaviek, lebo je to každému jedno.

Staré Mesto si ma podmanilo aj pokorilo aj môj účet.

Už som snáď po tomto zážitku psychicky silnejšia Bratislave odolať.

Byť minimalistkou v Bratislave je niečo ako čierny pás v karate.

Ešteže som bola len na dovolenke a mám čas sa zotaviť a poriadne reflektovať , čo som NAOZAJ tak nutne potrebovala.

Ale zas sranda musí byť, nie? O čom by som inak písala.

 Aspoň som zocelená do ďaľšieho kola. 🙂

Filed Under: Cestovanie, Nakupovanie, Životný štýl

Minimalizmus v šatníku – Časť 1

22. februára 2017 publikovala Minimalistka 7 komentárov

   

Máte plnú skriňu a nemáte si čo obliecť?

Nevyčerpateľná téma našich garderób si už dlho pýtala článok, tak dnes naň idem zaútočiť. Bude vo viacerých častiach a snáď nevznikne dlhá epopeja 🙂

Fakt je ten, že v našich skriniach máme viac, ako potrebujeme a čo nosíme. Bodka.

Lacné handry v obchodoch šité rýchlou ihlou bangladéšskeho dieťaťa vo výrobnej hale módneho koncernu plus neustále točenie tovaru a super výpredaje nám umožňujú napchať naše skrine do puknutia.

Šatník vie byť bermudský trojuholník našich peňazí a času. Koľko hodín trvá prehrabávanie sa vo výpredajovom regáli a koľko peňazí priemerne minieme na to, aby sme si domov priniesli plnú tašku vecí pochybnej kvality, ktorá možno prežije dve prania?

Rýchla móda je presne to, čo má v názve. Chce aby ste sa jej bleskovo prejedli a naklusali do obchodu po nový kúsok. Čo bolo dnes in, je už zajtra out. Rýchla móda nás dokáže presvedčiť, že nám bude sedieť to, na čo nemáme vek ani postavu. Prehovorí nás, aby sme boli niečo, čo v skutočnosti nie sme. Liek na ňu je stáť si za tým, v čom sa cítime komfortne, o čom vieme že radi nosíme a aký štýl preferujeme.

Väčšina z nás nosí 20 percent z toho, čo máme naložené v skrini.

Možno to poznáte – ráno stojíte pred zrkadlom a keď máte možnosť vždy siahnete po tom jednom obľúbenom pulóvri alebo nohaviciach. Ak je v praní, smola, ide sa hútať ďalej. Nebudem menovať koľkokrát som si obliekla niečo, čo som o desať minút zvliekla dole, lebo som sa v tom necítila dobre. Alebo som pretrpela deň v topánkach čo ma tlačili alebo v blúzke, čo ma zvierala na tých nesprávnych miestach.

Namiesto toho, aby som sa ich zbavila, som ich naďalej opatrovala a navliekala si na seba v túžbe, že si raz na tie topánky zvyknem alebo že ma tá blúzka prestane rozčuľovať. Veď je to super značka a kúpila som to v zľave, čo na tom, že mi to v podstate nesedí? Pľuzgiere prelepíme, hodíme sa na diétu a ideme ďalej.

Natíska sa otázka, prečo v skriniach držíme veci, čo nemáme radi alebo ich nenosíme? Že by to bol strach?

Strach z toho, že čo ak raz schudnem, tak mi tie tesné džínsy budú sedieť, čo ak raz ten krásny maxi sveter príde opäť do módy, čo ak tie slávnostné čierne šaty ešte raz budem potrebovať na nejaký bál, čo ak to vyťahané tričko raz budem nosiť na okopávanie záhrady v lete, čo ak tomu žltému opasku raz objavím niečo, s čím to bude ladiť, čo ak sa hypoteticky niečo v budúcnosti stane, čo je v mojej hlave?

Alebo sme na ne proste vyhodili toľko peňazí, že nemáme srdce si to priznať a povedať im zbohom?

Budeme ich opatrovať pre pocit, že ich vlastníme, i keď ich vôbec nenosíme. Je čas čeliť realite milí čitatelia.

Krutá pravda je tá, že tie peniaze, čo ste na krásne kúsky oblečenia vyhodili sú už dávno preč. Nevrátia sa.

Vaše nenosené šaty majú už len takú hodnotu, za koľko by sa vám ich podarilo predať v bazári. Takže sa s tým zmierte a povedzte im dovidenia.

Euráče sú fuč. Poučte sa z vlastných nákupných chýb.

Je čas začať odznova a vytvoriť si minimalistickú garderóbu.

Ako na to? Dôležitý bod číslo jeden.

1. Definujte si svoj osobný štýl.

Najzákladnejšia nákupná chyba je, keď si človek kupuje to, čo mu nesedí. Zľavy sú fantázie vysnívaného života a veľa ľudí si kupuje niečo, v čom by sa radi videli, nuž realita je úplne inde.

Je veľmi jednoduché sa zamilovať do nádhernej hodvábnej blúzky s tyrkysovými pávmi, keď je v 80 percentnej zľave. Lenže ak blúzky prakticky nikdy nenosíte, zostane vaša predstava, ako v nej budete elegantne vyzerať v práci len ako romantická predstava. To že nebude farebne z ničím sedieť je ďalšia mini nepríjemnosť. Nespomínam ani fakt, že hodváb sa musí prať zásadne v čistiarni. Budete mať na to peniaze a nervy? Hm, nemyslím.

(Mala som raz takú pistáciovú sukňu, na ktorú ma prehovorila známa. Trvalo mi prisahám dva roky, kým som k nej našla blúzku, čo s ňou ladila a nakoniec som si v celom outfite pripadala ako trápny papagáj. Že no comment z reálneho života, ladies.)

Minimalistický šatník s 50 kúskami vecí – viac inšpirácií nájdete na www.polyvore.com

Šaty sú stvorené na to aby sa nosili. Vy viete, čo radi nosíte denne a preto si treba vytvoriť šatník, kde kombinujete základné kúsky vo farbách, ktoré spolu ladia.

Predtým, ako vyšmaríte polku vašej skrine: napíšte si na papier, v čom ste oblečení, keď sa cítite skvele – doma, v práci, večer na drinku. Spomeňte si na kúsky oblečenia, ktoré ste zbožňovali až kým vás smrť nerozdelila, kde ste to kúpili a čo to bolo? Aký typ oblečenia ste využili  viacnásobne a inak? Inšpirujte sa na webe – zadajte capsule wardrobe a nájdite sa.

Vy presne viete, ako sa najradšej obliekate a tak a zabudnite na to, čo nosia iní. Pokiaľ nie ste módna blogerka alebo nepracujete v časopise Eva zodpovedná za sekciu Štýl – radím vám toto:

Kúpte si viac kvalitných kusov z toho, čo milujete, také isté alebo veľmi podobné a noste to dokola. Boom. Basta.

Bude to vaša osobná štýlová uniforma.

Čierne džínsy a jedna biela blúzka na štyri spôsoby a ste stále originálna. Zdroj: www.polyvore.com

Minimalistická skriňa neznamená, že budete nosiť len čiernu a bielu. Znamená, že si vytvoríte šatník v jednej vašej obľúbenej farbe a im ladiacim komplimentom.

Pre milovníkov modrej, šedej a béžovej 🙂 Zdroj: www.polyvore.com

A ak sa bojíte, že si ľudia nebodaj všimnú, že máte na sebe každý deň skoro to isté, poviem vám tajomstvo. Nevšimnú.

Zaujímavá ľudská vlastnosť je tá, že sa každý deň toľko trápime a rozmýšlame nad svojím vzhľadom, iných ľudí naozaj až tak nepozorujeme, pokiaľ nemajú oblečené niečo extrémne výrazné. Ja si viem vyvolať v mysli štýl mojich kamarátok (trebárs nosí stále pohodlné tenisky, džínsy a miluje modrú), ale že by som si presne pamätala, čo mala jedna či druhá presne kus po kuse oblečené ani nie včera ale dnes ráno – čestné pionierske – no fakt netuším.

24 kúskov do práce Zdroj: www.polyvore.com

Takže sumár dnešnej časti:

Vaša osobná uniforma definovaná personálnym štýlom bude nielen základný kameň, ale skoro celý obsah vašej minimalistickej skrine.

Nebudete sa báť vlastniť oveľa, ale oveľa menej. Kvalita nad kvantitu.

Každý deň si oblečiete skoro to isté v rovnakých farbách a zaútočíte na deň ako strela.

Už žiadne hútanie pred zrkadlom. Na oživenie budete používať doplnky a nie jednorázové výstrelky módy.

Amen.

Zajtra si povieme, ako na šatník zaútočiť a čo vyhodiť. Zostaňte pozitívne naladení a teším sa na vaše komentáre.

V čom sa cítite super?

Filed Under: Nakupovanie, Peniaze, Šatník

Next Page »

Copyright © 2023 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Obchodné podmienky