• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Som Minimalistka

Menej vecí a viac života

  • Články
  • Som Minimalistka
  • O mne
  • Rýchlokurz zadarmo
  • Minimalistický denník
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Nezaradené

Povianočné zúčtovanie a novoročné plány na rok 2020

16. januára 2020 publikovala Minimalistka 29 komentárov

Ak chceš byť niekto, strácaš slobodu. „

Hlásim sa po dlhšej pauze, ktorú som si predpísala zámerne. Nie je nič lepšie, ako vypnúť, aj keď som blogerka, a venovať sa niečomu inému než vyjadrovaniu svojich myšlienok. Snáď sa bez mojej nevýznamnej maličkosti svet či nebodaj Facebook nezrúti. Nuž a prežila som. Aj tie Vianoce. Počas môjho ničnerobenia som mala čas si trošku zhodnotiť, ako sa mi podarilo sviatky zvládnuť a pohútať, čo od novej dekády očakávam.

Poďme rovno na sviatky.

Vstať ráno o šiestej, aj keď nemusíš? Niekedy to stojí za to.

Darčeky.

Prvýkrát v histórii našej rodiny sme zvládli Vianoce bez vzájomného vymieňania darčekov. Už sa na nič asi nehráme a pomohlo nám aj to, že všetci žijeme ďaleko od seba. Zíde z očí, zíde z mysle riešiť veľké nákupy. Rodine sa uľavilo a všetkým sa to odrazilo na financiách. Darčeky dostali len deti a to opäť ako minulý rok len zopár. Vymenili sme si nejaké dary s mužom, všetko buď praktické veci či peniaze. Našlo sa aj zopár darov, ktoré sa kúpili na impulz – drahý manžel mi dal nové tenisky, ktoré sú síce pekné, ale naozaj som nové nepotrebovala (boli v zľave, čo dodať!) a dcéra si vyžobrala novú bábiku, ktorú si odložila do skrine a veľmi sa s ňou nehrá. Syn dostal skúter, a vôbec sa mu netešil, až kým sa po sviatkoch nenaučil na ňom jazdiť.

Nuž, praktické veci nie sú vždy zdrojom radostných výkrikov detí pri vybaľovaní. Pred sviatkami sa mi pokazil Fitbit (po 4 rokoch denného používania), tak som dostala nový, a je to skutočne skvelá vecička, ktorá ma núti zdvihnúť si zadok zo stoličky každú hodinu, a monitoruje mi aj spánok aj pulz, aj počet krokov, ktorých by malo byť denne 10.000. Zatiaľ sa prekonávam aj vďaka tejto pomôcke.

Záver: dá sa to, len sa treba s minimalistickými názormi stále opakovať ako papagáj. Nie je nutné veľa, ale dôležité je čo. Endorfíny po vybaľovaní darov trvajú 5 sekúnd, a diera v peňaženke celý január, takže píšem si kočírovať financie, a nenechať sa utrhnúť z reťaze. To sa nám podarilo. Môj muž sa musí naučiť nekupovať veci z lásky v zľave. Dávam si 8 bodov z 10. Ešte je čo vytuningovať.

Toto ma potešilo. Vykvitol mi v záhrade kaktus.

Stromček a dekorácie.

Až do nejakého 21.decembra som sedela pokojná s vyloženými nohami. Kúpila som dve voňavé sviečky v akcii, a zavesili sme svetlá do okien, ktoré muž stále na noc vypínal a a potom sme ich už zabudli zapnúť. Náš dom bol najtemnejší v ulici, chacha. Chytila ma panika, že nemáme stromček a nasledovala doma búrlivá diskusia. Muž žiadny nechcel, a ja kvôli deťom aspoň nejakú halúzku. Sliedila som na burzách, ale pred sviatkami nikto nepredával ani len vysušenú vecheť. Nakoniec som podľahla materializmu a šla do obchodu dačo popozerať. Až mi bolo nevoľno. Myslím to vážne.

Nasledoval totálny fail – neviem, či mi preskočilo, ale mali už len 3 výrazne zlacnené stromy za tú istú cenu, ale v troch rôznych veľkostiach, a tak ako v mekáči, vybrala som si ten XL, veď načo platiť to isté a dostať menej, však? V podstate mi úplne zlyhala pevná vôľa, a zvíťazila nákupná psychológia, takže si idem opäť prečítať knihu Psychológia peňazí od Arielyho ako povinné čítanie. Jediný bonus bol ten, že stromček už bol defacto ozdobený šiškami a červenými bobuľami, tak sme ho doma dozdobili len prírodnými dekoráciami. V podstate bol pekný, ale mala som z neho taký čudný pocit. Teraz nám po zložení zaberá polku hosťovskej kúpeľne. Nie je ho kam dať.

Keď sa ti strom ledva zmestí do objektívu.

Prišla som na to, že je to opäť len tlak kultúrnej tradície a výhovorka „kvôli deťom“. Spýtala som sa dcéry, čo by povedala na to, keby sme podľa našej novej tradície ekologicky žiadny strom nemali, alebo len tak symbolicky nejaký kus halúzkového umenia. Prekvapilo ma, že nenamietala a to má len 9 rokov.

Záver: Rozhodla som sa prekonať strach už aj v mene matičky Zem. Pretože najťažsia časť na redukovaní je, že nie sme ochotní redukovať všetko. Zvyk je železná košeľa. Viem predstaviť sviatky len so sviečkou v okne bez tradičného stromčeka ovešaného ozdobami. Tak samozrejme, pokiaľ ich doma máme a používame roky, je to iné. My ako nomádska rodina musíme mať čo najmenej. Trepať sa cez pol sveta s dvojmetrovým stromom asi nie je riešenie. Naše deti môžu byť poslami novej ekologickejšej tradície, a oni to chápu. Rozmýšľam, aký by mala názor Greta a dávam si 4 body z 10. Stromček predáme a budúci rok sa polepšíme.

Jedlo.

Tu som spokojná. Tesne pred sviatkami sme mali úplne prázdnu chladničku a Štedrý večer sme strávili netradične – vonku na pláži. Obchody boli tu v SAE otvorené denne a jedli sme ako bežne. Nuž aj hladní sme boli ako bežne, žalúdok sa neroztiahol podľa kalendára. 24-ho ráno ma opäť chytila panika a narýchlo som spravila majonézový šalát, vypražila rybu a vybrala kapustnicu z mrazáku. Priznám sa, až na tú kapustnicu mi bolo po našom obede ťažko. Deckám kapusta vôbec nechutí a nakoniec som polku šaláta po sviatkoch vyhodila do koša. Mala som sa držať svojho.

Angličania slávia až 25-ho slávnostným obedom a ten sme tiež absolvovali vonku. Vianočné pečivo mi dala kamoška a úplne nám stačilo pár kúskov k čaju. Objednala som vianočnú štólu z miestnej pekárne a inak som nič nevyvárala ani nevypekala. Musím sa priznať, že asi by som to nabližší rok nezopakovala dvakrát, nakoľko kvalita jedla bol priemerná, ale čo sa týka sladkého pečiva, bolo to akurát. Celé sviatky sme behali, bicyklovali a hýbali sa a vyhlo sa nám to klasické priberanie počas decembra.

Záver: aj cez sviatky sa dá stravovať v normálnej miere. Až na ten vyhodený šalát si dávam 9 bodov z 10.

Štedrý večer inak.

Najväčšie pozitívum minimalistických Vianoc je oddych od všetkého. Neviem sa nabažiť počasia, teší ma byť konečne vonku na vzduchu, teší ma, že sa nemusíme ráno nikam ponáhľať, že nemusíme nič robiť, že sú prázdne cesty. To je luxus! Veď kedy ak nie počas sviatkov máme čas na všetko: cvičiť, hýbať sa, čítať, venovať sa nejakému hobby, nabrať energiu, a napriek tomu mnohí čakajú na január. Práve kvôli pekelne horúcemu počasiu v lete som každý deň vstávala s vďačnosťou za skvelé počasie. Často sme veľmi skoro vstávali a šli na výlety do púšte a všade kde sa dalo, sme hľadali prírodu.

Objavili sme stáda plameniakov, ktoré v SAE zimujú.
Cez deň je možné konečne aj bicyklovať!
Tam niekde je prírodné jazero v púšti, len škoda tých odpadkov po ľuďoch, čo tu kempujú :/

Čo by som zmenila je ešte menej internetu, aj keď sú na ňom zaujímavé blogy a články a informácie. Pokúšam sa zredukovať informácie v hlave. Zvažujem, že sa na sviatky bude vypínať wifi. Prečítala som menej fyzických kníh ako som chcela a nedostala som sa k istým veciam preto, lebo som preferovala obrazovku pred papierom. Psychické skóre: 9/10, oddýchli sme si skvele.

Počas Vianoc k nám prišla zatúlaná mačka.

Aké mám plány na 2020?

Priznám sa, žiadne predsavzatia si už nedávam. Naposledy som si ich dala len ako žart – pribrať 20 kíl, začať fajčiť, jesť sladkosti, prokrastinovať. Nič z toho sa mi nepodarilo, takže konečne úspech, haha. Som presvedčená, že ak chceme niečo zmeniť, ten správny čas je práve teraz, a nie od pondelka, ani od prvého januára a práve preto neuznávam u seba ani žiadne vianočné prežieranie a povianočné ošiale vo fitku. Ak stretnem niekoho, kto sa riadi predsavzatiami aj koncom marca, zjem asi záchodovú kefu:)

Priorita tohto roku je pre mňa osobne digitálny minimalizmus.

Dospela som k názoru, že neporiadok v hlave je oveľa akútnejší problém, ako preplnené šatníky, i keď všetko zo všetkým súvisí. V domácnosti už skoro nič nepotrebné nemáme, a možno tento rok ešte niečo popredávam (vrátane stromčeka 🙂 V decembri som prerieďovala šatníky detí a spravila som si upratovacie očistné seansy.

V decembri som „chytala“ východy a západy slnka.

Digitálne upratovanie som však trochu začala už minulý rok.

  1. Opustila som Whatsapp skupiny týkajúce sa školy, kde si mamičky až príliš často skákali virtuálne do vlasov a riešili, kde sa stratila koho ponožka. Četovanie považujem sa psychicky únavné, a všímam si, že potrebujem čoraz viac času, aby som sa z takýchto digitálnych konverzácií regenerovala. Úprimne, najradšej by som z neho odišla úplne, ale teraz už komunikujem aspoň selektívne. Som istým spôsobom nútená používať môj starý smartfón, aj keď na ňom skoro nič nemám, čety sú žrúti času. Tu totiž nikto neposiela sms-ky, biznisy fungujú všetky na Whatsappe a bez smartfónu nevybavím v krajine nič. Všetko, ale úplne všetko je v aplikáciách a som v pasci, musím ich používať.
  2. V rámci menej vedieť je viac som výrazne zredukovala čítanie časopisov a správ, dnes už len selektívne sledujem newslettre Denníka N (čistá domáca kriminálka) a lokálne noviny v SAE TheNational, ktoré ponúkajú zaujímavý pohľad na súčasnú svetovú situáciu. Chcem byť informovaná, ale nie za cenu obsesívneho čítania všetkého čo je na nete. Je nesmierne dôležité vybrať si nezávislý kvalitný zdroj správ, a to aj práve preto, čo sa deje.
  3. Vymazala som si tisícky e-mailov a spravila si nový bezpečnejší e-mail, na ktorý chcem postupne konvertovať. Nie je to ľahké, poviem vám. To, ako je všetko poprepájané so sociálnymi sieťami a Gmailom je hrozivé. Tento rok idem nato.
  4. Asi najlepším rozhodnutím roka bol odchod z Instagramu, skutočne sa mi veľmi uľavilo. Už by ma ani nenapadlo len tak bezcieľne surfovať na apke fotky, prijímať všetky tie záblesky informácí z neho a považovať to za relax. Dnes mi to pripadá absurdné a pritom som to bežne robila. Tu skutočne platí, čo srdce nevidí, to ho nebolí, do písmena a do bodky.

Tento rok chcem pracovať na upratovaní v online priestore, a to z hľadiska zabezpečenia (používanie menežérov hesiel, odchod z Gmailu a prechod na ProtonMail), úplný odchod zo sociálnych médií vrátane účtu blogu na Facebooku (nové dôvody podrobne vysvetlím v ďaľšom článku) a zredukovanie používania internetu na minimum. Pohrávam sa s myšlienkou na internet free days. Uvedomila som si, že úspech v online svete v podobe lajkov ani štatistík pre mňa nakoniec nie je vôbec dôležitý.

Tam, kde nie je wifi! Aj v prázdnote je krása.

Konzumovanie informácií je totiž tiež len konzum a som skutočne preťažená, chcem von. Príliv fyzických vecí som sa už naučila zastaviť, ale tie digitálne, na tie potrebujem nové zbrane. Niekedy mi to príde až vtipné, ale skutočne ma v poslednom čase teší hladkať mačku a kŕmiť vtáky v záhrade, a len tak na nich pozerať („Mame preskočilo, už pol hodinu kuká na vrabce..“).

Rada by som sa tento rok naučila nejakú zručnosť (látkové šitie), pracovala na rôznych projektoch s deťmi viac s rukami a vrátila sa pravidelne ku kresleniu. Chcem večery tráviť tak ako cez sviatky – s kresle, s vyloženými nohami, uprataná kuchyňa, čaj v ruke. Žiadne dorábanie článkov, čítanie na nete, odpovedanie na maily.

Počas sviatkov sme si s bratom v kuchyni kreslili a už som zabudla na ten úžasný pocit, v akej bezstarostnej zóne sa nachádzam, keď sa koncentrujem pri práci s rukami. Cítim sa tak oddýchnutá, ako nikdy. Čo sa týka blogu, radšej by som viac pracovala na fyzických knihách, ako chrlila blogy a podcasty každý týždeň či dva. Som presvedčená, že z hlbšieho koncentrovaného písania by som mala oveľa väčšiu radosť a uspokojenie. Neznamená to však, že prestanem blog písať, skôr si dávam povolenie písať len vtedy, keď mám pocit, že mám čo povedať.

Na záver môjho prvého blogu ti prajem skvelý rok 2020 a ďakujem za to, že v prebytku infomácií čítaš práve ten môj ♡. Andrea


P.S: Budem rada, ak mi napíšeš, aké sú tvoje posviatočné úvahy – čo by si spravila inak a aké sú tie tvoje priority na rok 2020? Teším sa!


Filed Under: Digitálny detox, Nezaradené

Všetko som čistila Dettolom, hovorí zero wasterka z Emirátov

10. októbra 2019 publikovala Minimalistka 14 komentárov

Charlene Nawar o sebe tvrdí, že je len ďalšia nedokonalá enviromentalistka a prostredníctvom mobilnej aplikácie a Instagramového účtu UNwrapped, sa snaží v Spojených arabských emirátoch zvyšovať povedomie o dôležitosti recyklovania či škodlivosti plastov.

Jej presvedčená, že udržateľný život nemusí byť ani obmedzujúci, ani nákladný a ani vyčerpávajúci. Mnohí ľudia sa pustili touto cestou a vyskúšali nový spôsob života.

Stačí sa len pridať.

Charlene som stretla pred niekoľkými rokmi úplne náhodou v malej dedinke na Srí Lanke, kde sme dovolenkovali. Ak veríte na náhodné stretnutia, toto bolo práve také.

Tam na dovolenke pri mori sme však kedysi dávno aj my boli iné ženy, a témou našich rozhovorov pri víne boli nákupy, dovolenky a problémy s našimi filipínskymi slúžkami:)

Dnes je zo mňa minimalistka a z nej inšpiratívna žena, ktorá bojuje za zníženie plastového odpadu v materialisticky založenej krajine, kde je život bez plastov prakticky nemožný.

Plast, plast a ešte raz plast. Zdroj FB-UNwrapped.

Charlene pochádza z Južnej Afriky, a dnes žije v Abu Dhabi s libanonským manželom a tromi malými deťmi. Stretla som sa s ňou na motivačnú kávičku v jej príjemnom dome so záhradkou a umelým trávnikom. Kvôli úspore zalievania. Spoločnosť jej robili dvaja adoptovaní psi z útulku, a práve vďaka jednému (ako sa neskôr dozvedám) sa jej zero waste cesta začala.

Dnes vám prinášam prepísaný a preložený rozhovor o tom, ako sa dá zero waste život praktikovať v Spojených arabských emirátoch. Dúfam, že vás namotivuje tak ako mňa 🙂


Ahoj Charlene, poznáme sa už niekoľko rokov a vidím obrovské zmeny v Tvojom živote, vysvetli mi prosím Ťa kde sa cesta k bezodpadovosti u Teba začala? Mala si nejaký heuréka moment, niečo si si prečítala alebo Ťa niekto namotivoval?

Vtipné je, že celé to začalo kvôli nášmu psovi Kellymu. Spustila sa u neho vážna kožná alergia, je to čierny vlčiak a začala mu na mnohých miestach blednúť srsť. Vzali sme ho k veterinárovi a ten mu predpísal kopu liekov, antibiotík, nuž bol to nekonečný kolotoč. Nič nepomáhalo.

Spomenuli sme to nášmu cvičiteľovi psov, ten je trošku taká stará škola, má rád prírodné metódy na všetko a ten mi vraví, že na 99% si myslí, že Kelly má tieto problémy preto, lebo umývam podlahy Dettolom. Ostala som v šoku, ja že čo?? Na vysvetlenie, kedysi som bola maniačka na dezinfekciu domu, išla som do Carrefouru a nakúpila som si všetko od tejto značky, vieš je Dettol na podlahy, Dettol na kuchyňu, Dettol na kúpeľnu, no čo Ti poviem, som divná, mám rada keď všetko spolu ladí, keď všetko rovnako vonia.

Adoptovaný vlčiak Kelly zmenil rodine Nawar život k lepšiemu.

Tak sa ho pýtam, a s čím mám teda prosím Ťa upratovať? On mi nato vraví – s ničím, umývaj len s vodou. No poviem Ti dva týždne som čistila podlahy len s vodou a stal sa zázrak, psovi to pomohlo. V živote by ma toto nenapadlo. Neskôr som pridala do vody ocot, začala som používať sódu bikarbónu a stále som riešila, ako môže byť takto môj dom naozaj čistý.

Úplne Ťa chápem, mala som podobné pocity, keď som vyskúšala ocot a sódu, nezdalo sa mi všetko také čisté a nepáčil sa mi octový smrad…a teraz si spokojná s tým ako čistí ocot a voda?

Bezpochyby, moje podlahy sú čisté a lesknú sa viac ako po čistiacich prípravkoch, asi že na nich neostávajú chemické zvyšky z prípravku. Tak toto bol prvý krok, a keď som po čase strávila informáciu, ktorú mi povedal cvičiteľ, začala som uvažovať, lebo som mala malého Luka doma, naše tretie dieťa. On v tom čase ešte neliezol, ale vieš stále bol na podlahe, sedel a hral sa.

Tak si vravím ak Dettol vybielil môjho psa, čo to môže robiť môjmu malému synovi, našim trom deťom? Začala som sa o všetkom informovať, čítala som knihy, a môj manžel, ktorý mi stále vyčítal mikrovlnku v kuchyni bol rád, keď som sa jej zbavila. To bola ďalšia vec ktorá šla preč. Nuž niekedy je to nepohodlné, nebudem si vymýšľať, občas mi chýba, ale je to len o plánovaní jedál.

Potom som začala rozmýšľať, ako viesť menej toxický život. Prestala som používať komerčné čistiace prostriedky a všade používala len vodu, ocot a sódu. No neviem, povedz, či je tu čisto alebo špina, možno ju už nevidím (smiech)

1 diel octu, 1 diel vody a 15-20 kvapiek esenciálneho oleja, alebo citrusovej kôry. Zdroj: Instagram UNwrapped

Mne sa tu zdá všetko veľmi čisté (smiech).

Trošku som poexperimentovala a začala som do octu s vodou pridávať esenciálne oleje, aby to tak nesmrdelo, a páčia sa mi vône, ktoré vyrábam – grapefruit, citrónová tráva. Dom mi nesmrdí ako ocot, to už nie a vieš čo, je to naozaj len o zmene postoja. Všetky produkty sú len o marketingu, vidíš reklamu na detičky ako si umývajú ručičky Dettol mydlom, a všetky tie hnusné baktérie spláchneš do odtoku umývadla. Je to mentálne, to isté robí aj obyčajné mydlo. Všetko čo potrebuješ, je mydlo, mydlo a ešte raz poviem mydlo. Vo všetkom je mydlo. Používam kastílske mydlo, aj si ho sama vyrábam, nastrúham si ho do prania, občas kupujem aj olivové mydlo, spravím si vlastný prášok.

Takže už nekupuješ klasické pracie prostriedky?

Nekupujem nič, všetko si robím sama. Väčšina produktov je voda, ocot, sóda a mydlo, čo si robím, je vysoko koncentrované.

A čo fľaky? Ja som si všimla, že eko produkty nie sú také účinné pri boji s fľakmi a keď som z práčky vytiahla veci, ktoré som musela opäť preprať, nebola som nadšená..

Musíš sa len trošku manuálne posnažiť, áno vyžaduje to predpieranie rukou ak je na oblečení fľak, poviem Ti ešte stále mám Vanish pod umývadlom a už pol roka som na neho nesiahla, tak asi to funguje (smiech).

Alebo si kúpim eko-prášok a občas použijem Vanish, aj to je dobrá cesta, nie? Dobre a čo nasledovalo potom?

Hej, určite. Ďalším krokom boli plasty a ako veľmi dobre vieš najväčší problém v tejto krajine (SAE – pozn.aut) je voda. Mali sme predtým stojan na vodu, kde sa kupujú veľké zásobníky pitnej vody. Nuž áno, táto fľaša je bez BPA, a vymenia Ti ju za novú, ale aj tak je to plast a neviem, koľko tá fľaša stála vonku v 50 stupňovej horúčave, koľko ju vozia v rozpálenom nákladiaku, ako dlho stojí niekde v sklade.

Každodenná realita v tunajších supermarketoch. Zdroj: FB-UNwrapped

Takže vravíš, že táto voda sa piť dá, ale nie je dosť dobrá na pitie?

Máš lepšiu možnosť. Preverovali sme si dostupné vodné filtre, môj muž teda vôbec nebol presvedčený o zmene, a potom sme sa stretli s príjemným chlapíkom z Dubaja, on robil pre jednu s veľkých vodárenských spoločností. Tak nám vysvetlil všetko o transporte vody, o vodnom systéme v Abu Dhabi a ako sa vôbec nemusíme báť piť vodu z vodovodu, aj keď je odsolená.

Ja viem, že je to všetko o zásobárni, ktorá môže mať v cisterne špinu, ale s filtrom by to malo byť zachytené. Neuveríš, ale na Slovensku, ktorá má obrovské zásobárne kvalitnej sladkej pitnej vody, ľudia stále kupujú vodu vo fľašiach a tej z vodovodu neveria.

To nemyslíš vážne, fakt? To je bláznivé.

Veru tak, a máme aj zásoby minerálnej vody, ideš s prázdnou fľašou a načapuješ si ju pri zdroji zadarmo.

To znie úžasne!

Veru, a konečne si budeme aj zálohovať fľaše, tak ako v Nemecku, kde som žila, spomínala som Ti to, tam s zálohujú nielen plasty ale aj sklenené poháre, a plechovky. Nuž a u nás sú stále negatívne naladení ľudia, ktorým sa do obchodu vymienať zálohy nechce. Považujú to za nepohodlné. A tu v Abu Dhabi sa voda čerpá z mora a nákladne sa odsoľuje.

To je na hlavu, je to len o zvýšení povedomia ľudí, myslím, že sme pomýlení tým, čo znamená pohodlnosť.

Máme pohodlnú možnosť pred očami a nevidíme ju.

Presne tak. Povedz mi čo je pohodlnejšie, načapovať si studenú vodu z vodovodu, alebo sa vybrať do obchodu, kúpiť si 24 fliaš balenej vody a vychladiť ich v chladničke. A potom ešte rozmýšľaš, čo s prázdnymi fľašami…

Ako sa Ti teda darí eliminovať plasty?

Kúpili sme si vodný filter a sme s ním veľmi spokojní. Vodu už nekupujem a potom samozrejme nosiť si vlastné tašky do obchodu, vlastnú fľašu. Odchádzam z domu a musím mať kľúče, mobil, fľašu, tašku na nákup, bez toho neodchádzam. A samozrejme predtým ma ani nenapadlo, koľko plastových tašiek som priniesla domov, bolo to pohodlné, všetko Ti v supermarkete zabalili ( v Emirátoch sú v obchodoch baliči nákupov – pozn.aut) a tešila som sa, že mám vrecká do koša, aj stovky.

Siahni po skle. Sklo je 100% recyklovateľná surovina, ktorá nestráca na kvalite. Zdroj: Instagram – UNwrapped.

A čo plastové sáčky na zeleninu a tak?

No to bola výzva, tu v Abu Dhabi neboli látkové, také neexistovalo, tak som sa vybrala do obchodu so starou obliečkou na vankúš.

Čo? S obliečkou? Snažím sa predstaviť si reakcie ľudí (smiech)

Veru tak, vieš na začiatku som sa tak veľmi chcela zmeniť, a poradili mi to, tak si vravím dobre teda, idem s obliečkou..

A čo nato ľudia?

Mysleli si, že som asi padnutá na hlavu, aha tam ide tá šibnutá ženská…. Vravím si prečo toto vlastne robím, aby som mojim deťom ešte dala šancu. A koniec koncov nie je to ťažké, samozrejme keď začali v Emirátoch predávať látkové vrecúška, zjednodušilo sa to, ale SAE nič neponúkalo, nuž a áno musela som niečo poobjednávať cez Amazon a lietadlom to prišlo až sem, to je ďalšia story..

Poviem Ti, človek môže chodiť k psychológovi, dať si to ako diagnózu – trápiť sa nad každým krokom v dni, či práve neničím planétu. Začneš niečo robiť inak, ľudia ťa budú kritizovať a rýpať do toho, čo je lepšie až to nakoniec človek vzdá, demotivuje sa lebo si povie, aj tak to k ničomu možno nevedie, a pochybovači majú pravdu..

Musím nakupovať keď nie je veľa ľudí, to je dôležité. Ak je plno, nemajú čas sa mi venovať, napríklad látkové vrecúška nie sú priesvitné, pokladníčka sa musí pozrieť, čo tam je, to vyžaduje viac času pri platení, alebo nálepky dobre nedržia hlavne na tých sieťovaných, tak musí chlapík čo váži sa trošku posnažiť, pri plastovom sáčku to tam len šupne raz dva.

Komplikuješ im život..:)

Vravia mi, a prečo si nevezmete plastový sáčok, prečo si to komplikujete a ja na to, ja si ho CHCEM komplikovať, ale v skutočnosti to nie je komplikované, chápete? Ale keďže chodím stále do toho istého Carrefouru, už ma poznajú, vedia, že ide tá bláznivá ženská 🙂 A čo sa mi páči ešte viac, že prídem domov s tromi veľkými taškami, nemusím ťahať 25 plastových z auta, vyberieš, vyložíš a si vybavená.

Bezobalový nákup v Abu Dhabi. Zdroj: Instagram – UNwrapped

Skúšala si nákupy online? Ja nakupujem skoro výlučne tak, a som spokojná. Neznášam nákupy v hypermarketoch.

Hej, súhlasím, obetuješ aj dve hodiny zo dňa. Vieš ja rada varím a pečiem a chcem si sama povyberať, som už taká, a keď mi niekto prinesie otlčené jabĺčko alebo hnedý banán, v obchode si vyberiem sama, som na to citlivá, kričím na nich pri pokladni – dávajte mi pozor na tie jabĺčka!

Chápem, veľa ľudí to takto preferuje. Takže chodiť na to isté miesto nakupovať pomáha?

Určite. Občas si kupujem olivy alebo raz za čas mäso, prinesiem si svoje plastové nádobky (mám veľké zásoby zo starých čias), on si vynuluje váhu, nemusím sa stresovať čo s krvou, polystyrénom, doma si to dám do chladničky. Na začiatku to bolo komplikované, predavač nevedel ako vynulovať váhu, musel zavolať vedúceho, stála som tam 20 minút, teraz už vie, chodím k tomu istému chlapíkovi.

Kúpa mäsa je náročná, najmä teda kura, tu ho bez plastu nekúpiš, sú nato nejaké zákony z ministerstva zdravotníctva, vravím ja to chápem, ale ja by som prišla k vám rovno do závodu a kúpila si to rovno do svojich nádob a dám doma do mrazáku (smiech) a oni že to nejde.

Ako riešiš obedy a desiaty pre deti, tam je veľa produktov individuálne zabalených, ako syry, jogurty a tak.

Väčšinou majú teplý obed, dávam im to do termo hrnčekov, i keď som ešte neobjavila taký, čo udrží jedlo teplé do obeda.

Skús tie na kávu, so širokým hrdlom, zdá sa mi že fungujú lepšie, samozrejme kávu do nich okrem jedla nedávam.

Fakt? Vyskúšam. Takže všetko iné pokrájam a dávam do plastových nádob – Tupperware, mám ich veľa, zbožňovala som tento produkt a nakúpila ich kedysi, skúšala som aj eko nádobky, tie z bambusu a podobne, ale netesnia. Keď dám deťom jogurt, vytečie to a nedržia teplo. Máme aj YUM krabičky, tie sú súper, sú ale staré a utesňujem ich extra gumičkou na vlasy. Syn chce už novú ale vravím ju, nič jej skoro nie je, ešte stále funguje, nová nebude.

Začni od seba a buď zmenou, ktorú planéta potrebuje. Zdroj: FB – CH.N.

Súhlasíš teda, že využiť existujúce plastové výrobky v domácnosti je lepšie, ako si ísť nakúpiť nové – ekologické? Je na to aj výraz eko-konzum, chceš sa zmeniť a mať zo seba dobrý pocit, tak povyhadzuješ všetky plastové veci, zariadiš si dokonalú kúpeĺnu či kuchyňu a potom spravíš perfektné fotky na Instagram:)

Áno, a to je prvá vec, čo ľudia vidia, keď prídu ku mne do domu – ale veď ty tu máš toľko plastových nádobiek, a kupuješ mlieko v plaste.. no haló vážení, keď nemám inú možnosť! Snažím sa aspoň kupovať veľké trojgalónové balenie.

Ideš s tým, čo je dostupné…

Kúpim menej, experimentujem s iným typom mlieka..aj drobné ovocie,to všetko predávajú len v plaste, tak ho jeme menej, tu je dostupné 365 dní v roku, inde len počas sezóny, vravím deťom každý deň to nebude, i keď ich majú strašne radi. Organické ovocie/zelenina je tiež problém, balí sa to do trojvrstvového plastu.

A zhnije to na druhý deň ak nezješ..

Občas si ideme niečo nazbierať, sú tu farmy v okolí Abu Dhabi, deťom sa to páči, ale potom prídeš domov s piatimi kilami baklažánu, a my ani nemáme radi baklažán, takže pravidlo je: to zbieraš, čo zješ! (smiech)

Jamie Oliver má skvelý recept na vegetariánske lasagne z baklažánu…

Baklažán je veľkou súčasťou arabskej kuchyne, ale nám nechutí, poviem Ti skúšali sme aj vegánstvo, vydržali sme týždeň, je to rozdiel byť vegetarián a vegán, oni nejedia ani med ani vajcia a nič zo zvierat.

Nie je Tvoj muž náhodou milovník mäsa?

Už zredukoval, jeme menej mäsa, ale priznám sa ani nie kvôli životnému prostrediu, viem, že jeho konzumácia má na neho dopad, ale skôr kvôli kvalite mäsa. Vôbec nejeme kurence, lebo už dlho som nejedla také, čo chutilo dobre, nuž a keď sa pozrieme na ryby, čo je tu ľahko dostupné a lacné a potom čítam o plaste, čo pláva aj tu v mori a ryby to zjedia, ti si ju kúpiš, uvaríš a zješ aj rybu aj plast, dávam si k nim veľký otáznik.

Ja kupujem bio lososa, a kvôli šialenej cene ho jeme raz za čas, 200 dirhamov (cca 45 EUR) za štyri kúsky ryby.

Presne, a keď zredukuješ mäso, menej minieš. Počas týždňa vegánstva sme minuli na jedlo za týždeň 300 dirhamov (cca 75 EUR) v porovnaní s 1000 dirhamov (cca 248 EUR), keď mäso jeme, aj viac…

Aj veľké firmy sa pripájajú k boju proti plastom. Zdroj: FB – UNwrapped.

Takže povedala by si, že low waste životný štýl mal dopad aj na financie, stojí vás život viac či menej?

Jednoznačne menej. Začnime len komerčnými čistiacimi prostriedkami, vieš koľko to dokopy stojí? A vezmi si na porovnanie ocot, ten je taký lacný, 5 litrov kúpim za 5 dirhamov (cca 1.3 Eura), alebo si ho vyrobím, vezmem odpad z jablka, šupky, ohryzok a tak, vložím do veľkej sklenenej fľaše, pridám za lyžicu cukru, potom stačí občas premiešať, nechať stáť 2 týždne, a más jablčný ocot. Môžeš ho piť, ale ja s ním aj čistím, pridáš do neho esenciálne oleje, sóda je lacná. Nuž nemám moju perfektnú fľašu ako z obchodu, nemám 20 produktov na jednu vec, do umývačky riadu dávam sódu bikarbónu, soľ a mydlo.

To fakt? Uff ja neznášam kupovať tie predražené tablety do umývačky.

Dáš 3 kvapky mydla, 2/3 sódy a soľ až kým nie je dávkovač plný a pusti si to na normálnom cykle, ani škvrny na pohároch nebudeš mať.

To je super,vyskúšam. A čo kozmetika, ako sa Ti darí v tejto oblasti?

Najprv chcem všetko domíňať, mám ešte stále veľa vecí v kúpeľni. Prešla som na látkové čistiace tampóny, na jednej strane absorbujú viac prípravku, ale fungujú dobre. Používam aj takú prírodnú špongiu na čistenie tváre, niekedy už ani nič iné nepoužijem, mám pocit, že tvár je dostatočne čistá. Inak používam ružovú vodu, tá sa dá kúpiť v sklenenej fľaši, nuž a krém bola výzva lebo sa bojím experimentovať s pleťou, ak sa niečo nevydarí a zároveň som si vedomá že starnem, a aj vedomá ohľadne planéty, priznám sa je to ťažké.

Našla si niečo, s čím si spokojná?

Priznám sa, zatiaľ skúšam, vymenila som krém za taký, čo je v skle a potom si vravím o čo mi vlastne ide, aby to bolo v skle alebo to čo v ňom je, či sú v ňom chemikálie, či nebol testovaný na zvieratách, čo len viac pridáva k celkovému zmätku. Vyskúšala som jojobový olej, je pomerne drahý, ale vydrží mi dlhšie ako krém, je to vraj výborný prírodný hydratačný olej, nepoužívam ani očný krém nič iné a zatiaľ je moja pleť v pohode, i keď v teplom počasí sa mi zdá trošku pleť mastná. Myslím, že kozmetika je veľmi osobná voľba. Keď vyjdem zo sprchy, nastriekam si na seba mandľový olej, skúšala som si vyrábať aj zubnú pastu, ale zas sme pritom, idem experimentovať so zubami, nechcem aby sa mi kazili …

1 lyžica kokosového oleja, 1 lyžica sódy bikarbóny a 15 kvapiek mentolového oleja, voilá: zubná pasta je na svete. Zdroj: Instagram – UNwrapped.

A predpokladám ako mnohé ženy si zaneprázdnená mama, máš tri malé deti, musíš si na všetko nájsť čas a nedá sa úplne všetko vyrobiť ..

Myslím, že menšie kroky sú lepšie.

Nepreťažiť sa.

Vyrábam si vlastné mydlo, čistidlá, varím čerstvé jedlo zo surovín, snažím sa žiť bez plastov, a je hranica, keď si vyrobiť všetko sama, mlieko a tak …je toho priveľa .. Takže to čo sa nedá si kľudne kúp, je OK si kúpiť mydlo či šampón.. tu v SAE sú licencie na výrobu čohokoľvek z domu veľmi strikne vymedzené, nemôžeš si len tak kúpiť niečo, čo vyrába mamička z domu ako hobby, aby zistila či jej to pôjde. Ten trh tu nie je, musíš mať drahú licenciu, mať všetky papiere, vybavenú hygienu a podobne.

Máš vlastný Instagram účet, ktorý sa volá UNwrapped, a tu pridávaš príspevky o tvojej snahe žiť bez odpadu v SAE, ako prišiel tento nápad?

Ja som odišla na dlhú dobu zo sociálnych médií, môj muž odišiel z Facebooku, nakoľko bral toľko času. Niektoré veci sú na Facebooku užitočné – komunitné skupiny, alebo ak chcem niečo predať a tak. Instagram som vôbec za užitočný nepovažovala, odstránila som si všetkých priateľov a začala sledovať len to, čo ma zaujíma – život bez odpadov, plastov, klimatické zmeny. Ľudí to, čo publikujem zaujímalo, pýtali sa ma otázky kde začať, inšpirovalo ich to, chceli tipy ako na to.

Domáce výrobky. Zdroj: Instagram – UNwrapped.

Dala si mi dobré tipy aj dnes:)

Vieš, ja som bola tiež taká ako niektoré mamičky kedysi, dávala som všetko do uzatvárateľných vrecúšok, bolo to také zorganizované a hygienické. Aj tie plastové krabičky sa zdali ako misia, musíš ich umyť, vysušiť, sáčok len zahodíš, však? Poznám takú mamičku, sme celkom dobré kamarátky a ona bola tiež samý plastový sáčok, tak som tak napoly zo srandy nadhodila, prečo to robí a že sa to dá aj inak. Vieš čo mi povedala? Že by ju to nikdy nenapadlo! Tak mi poďakovala a prestala ZIPLOCK uzatvárateľné vrecúška používať. Na mojom Instagrame chcem ľuďom ukázať, že som úplne normálna žena, mama, a že sa to dá a nie je to až také komplikované, ani to nestojí peniaze navyše.

V aplikácii som sa chcela zamerať práve na Emiráty, tu kde žijem, lebo tie výzvy sú veľké, je to nové, tak som vymyslela aplikáciu. Tá sa dá sa stiahnuť zadarmo a píšem blogové články, tipy kde sa dá recyklovať, kde si vymeniť oblečenie, ako kompostovať, ako cestovať low waste, recepty na prípravu čistidiel a tak. Všetko na jednom mieste.

Raz začneš a je to ako závislosť, vždy som si vravela, nebudem ako jedna z tých, a pozri na mňa som jedna z tých (smiech). Je to moja vášeň a robím to rada. Niektorí známi si síce myslia, že mi preskočilo, ale toto sa nedá robiť sama, potrebuješ podporu v hľadaní tej správnej miery. Snažíme sa zmeniť, aj ako tráviť čas s deťmi vonku, vieš že tu je to nemožné väčšinu roka kvôli horúčave. Snažím sa aj vysvetliť ľuďom, že nechceme žiadne dary, nechceme materiálne veci, žiadne hračky, žiadne detské oslavy..

Veru, presne tak. A tie dary. O tom som popísala už litánie.

Dary ani nespomínaj, na oslavu príde 20 ľudí, každý sa cíti zaviazaný niečo priniesť a skončím s 25-imi darčekmi v skrini, môj syn ani nemal šancu ich všetky otvoriť a už tu boli ďalšie narodeniny, nemám to už kam dávať. A potom ti deti povedia – nemáme sa s čím hrať a v obchode chcú ďalšieho dinosaura.

Ak to zhrniem, mojím cieľom je nájsť zlatý stred, v SAE je nemožné žiť úplne bez plastov, ale je lepšie nech sa o bezodpadovosť 1000 ľudí snaží nedokonale, ako aby sa jeden človek snažil o dokonalosť. Chcem robiť eventy a workshopy, ukázať ľuďom, ako sa robí mydlo, vlastný eko dezodorant, ako si vieš vyčistiť domácnosť, teraz idem na kurz o kompostovaní …

Aká skvelá myšlienka!

Mám pocit, že ľudia sa chcú zmeniť, ale nevedia, ako. Vezmime si aj recyklovanie, už sa to tu deje, vložíš svoju lokalitu do vyhľadávača a nájdeš si recyklačné centrum.

Recyklačné centrum už aj v SAE. Zdroj: Instagram -UNwrapped.

Asi si počula o Bei Johnson?

Áno, jej knihu som čítala ako prvú, ale ona je skôr už na tej extrémnej strane. A žije v Amerike, čítam napríklad, že si čapuje víno na neďalekej farme, nuž poviem ti ak by som mala aj ja za rohom vinohrad, kde si viem načapovať víno, aj ja by som tam raz mesačne šla, no možno aj viackrát (smiech), je v inej pozícii, žijú blízko školy, deti jej chodia na vyučovanie na bicykli, má viac dostupných zdrojov, nuž a kde začne človek, ktorý si nemôže všetko sám vyrábať, nemá si kde dočapovať, alebo ideš na 25 miest kým by si to všetko vybavila, kto má na to prostriedky a čas?

Alebo keď trvá dlhšie ísť si dočapovať ako vyrobiť 🙂

Presne, ale aj tak aj kúpa produktu z poličky v obchode stojí čas, viem, je to strašne pohodlné ale vieš čo je ešte pohodlnejšie? Nepoužívať skoro nič. Keď nemám čas si vyrobiť mydlo, idem si aspoň načapovať saponát na umývanie riadu, do 5L fľaše a tento saponát je vlastne mydlo, nemusíš s ním umývať len riad, umývaj s ním všetko v dome, nemusí to byť špeciálne kastílske mydlo, ktoré má o niečo menej chemikálií. Ja tiež nemám vždy čas na všetko.


Charlene a jej eko projekt UNwrapped UAE nájdeš na Twitteri, Instagrame a ako aplikáciu na mobil zadarmo cez link UNwrapped UAE alebo priamo pre APPLE či Android.

Ďakujem za super rozhovor! 🙂

Filed Under: Nezaradené

Prečo nosím dokola to isté (alebo ako vyriešiť problém preplneného šatníka)

13. septembra 2019 publikovala Minimalistka 53 komentárov

Minulý týždeň som vyprevadila deti do školy a vďaka jednej zmene sa mi neskutočne zjednodušili rána. Aká to je? No hádaj 🙂

Obrazová pomôcka:

Toto je moja dcéra pri nástupe do školy.


Toto je môj milovaný syn pri nástupe do školy.
Nuž, a toto sú všetky deti v dcérinej škole.

Čo majú všetky deti spoločné?

Hurá, uniformy!

Uniformy v školách sú skvelý vynález a nadšení sú nielen rodičia, ale aj deti. Ak by sa dalo, zaviedla by som ich aj doma. Všetci sú oblečení v tom istom, a vzniká menší priestor na šikanovanie a posmievanie sa deťom kvôli oblečeniu. Deti sú si rovné a nenastáva porovnávanie, kto má aké dizajnové tričko. Škola si vie zároveň udržiavať predpísané pravidlá o (ne)vhodnosti oblečenia do školy. V neposlednom rade je to aj ekonomickejšie – uniformy sú vyrobené z kvalitných materiálov a za celý školský rok točím a periem troje tričká a dvoje šortky na dieťa.

Ako som písala aj v mojej knihe, za uniformou mi bolo tak ľúto, že som deťom zaviedla vlastnú a do školy či škôlky nosili prakticky celý týždeň ten istý druh oblečenia – dcéra legíny a tričko, syn tepláky a tričko – veľmi podobné farby a štýl. Vyobliekať sa mohli cez víkend.

Čo má toto spoločné s tvojím preplneným šatníkom? Hneď sa k tomu dostanem.

My ženy stále riešime prebytok oblečenia, ako nakupovať, čo si obliecť, ako vytriediť. Rozmýšľam, či je to nejaký západniarsky/európsky problém.

Zaujímavé je, ako dobre sa cítim práve tu v Emirátoch oblečená v hocičom, pokiaľ je to v kultúrnej norme (zahalené ramená a kolená). Všetci sme iní, ale istým spôsobom splývame, nikto sa nestará ani na teba nepozerá.

Vezmime si také arabské ženy. Tie sa ráno zobudia a neanalyzujú pol hodinu, do čoho sa obliecť. Oblečú si dlhé čierne šaty – abayu a na hlavu si omotajú šatku – shelu. Niektoré mladé arabské ženy si pod abayu síce už obliekajú aj európske oblečenie, avšak väčšina z nich nosí pod čiernou vrstvou jednoduché voľné šaty. Obe vrstvy oblečenia spolu príjemne splývajú a materiály sú ľahké ako pierko. Ideálne do vypečeného počasia.

Abaya sa dá kúpiť v rôznych cenových kategóriách a tie najdrahšie sú vyrobené z hodvábu, ozdobené ručne vyšívanými rukávmi alebo trblietavými ornamentami. Tento typ oblečenia je veľmi vhodný do horúceho počasia, keď páli slnko a všade lieta prach a piesok.

Ženy – turistky – ktoré sem prídu na dovolenku si často mylne myslia, ako tieto ženy trpia v ich oblečení a na podporu svojho názoru sa producírujú nevhodne (vy)zlečené po meste. „Veď ja im ukážem, v čom môžem doma chodiť! “ Nuž, lokálni ľudia tu žijú podľa svojho náboženstva už stáročia a presne vedia, ako sa do tohto podnebia obliecť. Neznalí turisti vzbudzujú akurát tak pohoršenie a idú domov so spálenou kožou. Po prvé: Ak na teba páli slnko, posledné čo by som radila je vystaviť si nahú kožu teplu a po druhé: prejsť sa ulicou, kde sedí 30 robotníkov na schodoch – dlhé šaty a šatka na hlave sa stanú ochranným štítom nielen pred slnkom ale aj pred nežiadúcimi pohľadmi.

Páči sa mi, ako vedia Arabky zaujať aj bez toho, aby sa odhalili. Majú svoj unikátny štýl – stačí zaujímavý šperk, vôňa orientálneho parfumu, kúsok krásnej látky vykúkajúci spod abayi. V ich štýle obliekania je niečo tajomné a dokážu sa odlíšiť aj napriek tomu, že sa obliekajú rovnako.

Každý deň to isté na seba.

Ani chlapi to však nemajú komplikovanejšie. Emirátski muži nosia všetci každý deň to isté – žiarivo bielu róbu, ktorá sa nazýva kandura a k tomu na hlave nosia šatku – guthru. V zime si muži osviežia šatník sivými alebo hnedými alternatívami látok. Kandura sa nosí úplne všade – aj do práce na oficiálne rokovania a tiež chráni nositeľa pred neznesiteľným púštnym teplom. Takisto ako u žien kvalita látky a výzdoba svedčí o finančných možnostiach a postavení majiteľa.

Emirátski muži v nákupnom centre. Zdroj: gulfnews.com

V Emirátoch žije veľa národností a práve podľa uniformného oblečenia vie človek zistiť, odkiaľ sú.

Filipínske slúžky nosia denne veľmi podobné praktické uniformy.
Indické ženy nosia aj v Emirátoch prevažne národné oblečenie – sárí. Zdroj: Google.com
Ulicami v Abu Dhabi prejde mix kultúr a národných uniforiem.
Afghánski a pakistánski muži tu nosia svoj typ oblečenia – shalwar kameez. Zdroj: Google.com

Rovnakosť v obliekaní sa však netýka len ľudí zo Stredného východu či tretích krajín.

Vezmime si ako príklad úspešných mužov, spomeniem Marka Zuckenberga (zakladateľa Facebooku). Jeho vieme na fotkách vidieť oblečeného veľmi často napríklad takto:

Zdroj: Google.com

alebo takto:

Facebook mi veľmi nevynáša, mám len jeden sveter.

Poďme sa teraz pozrieť na skupinu vrcholových manažérok v obrovských korporáciách, ktoré dnes prišli do práce (či na fotografovanie) takto:

Pozícia, keď nemáš čas riešiť „čo na seba“. Zdroj: Google.com

Čo majú všetci títo ľudia spoločné?

Nosia každý deň to isté.

Či už je to z dôvodu obmedzených financií (pakistanský predavač kobercov na pouličnom trhu zrejme netúži po dizajnovom tričku od Hillfigera), alebo ako kultúrna či náboženská tradícia – všetci patríme k sebe, alebo praktickosť – školské a pracovné uniformy.

Pre úspešných ľudí je tento dôvod prílišná zaneprázdnenosť a minimalizácia nedôležitých rozhodnutí.

Všimla si si, že čím je človek úspešnejší a čím má vyššie finančné prostriedky na oblečenie – tým „nudnejšie“ sa oblieka? Ľudia, čo zarábajú milióny, či rozhodujú o dôležitých veciach, nemajú čas stáť pred skriňou a dumať, čo na seba. Nosia stále dokola do isté – v rovnakých farbách, strihoch – či už sú to kostýmy, šaty alebo obleky. Kúpia si 10-15 kusov jedného typu rovnakého oblečenia (sivé košele, biele blúzky, modré svetre:) a každé ráno majú vybavené.

Pretav do šatníka jednoduchosť aj ty. Ako?

Zvoľ si vlastnú „uniformu“ a nos to isté.

Znie to síce ako nuda, ale nie sú v živote dôležitejšie veci, ako čo na seba? A nikto si to nevšimne, ver mi.

Dnes je môj šatník „zúfalo“ prázdny a nikdy som nebola spokojnejšia s tým, čo nosím. Obliekam si stále tie isté veci dokola, mám obmedzený šatník, a napriek výberu obchodov od výmyslu sveta sa mi do nich nechce.

Moja skriňa dnes – rotujem troje nohavíc, 5 blúzok a jedny šaty.

Aký je tvoj životný štýl a aký typ oblečenia potrebuješ? V čom sa cítiš dobre?

Po čom siahaš v skrini? Presne to tam maj, v tej istej či podobnej farbe a nos to dokola.

Inak bude vyzerať šatník riaditeľky v reklamnej agentúre, inak matky na materskej dovolenke, inak predavačky v supermarkete, inak kvetinárke v obchode, inak moderátorke v televízii.

Tri šortky a pyžamo 🙂 Kabelky sú také, no záložné:) Asi je čas ich predať .

Ak si vezmem môj konkrétny príklad – najlepšie sa cítim v pohodlnom oblečení. Pracujem z domu a rada sa skoro denne ráno obliekam do športového oblečenia – šortky a tričko alebo pohodlné legíny a tričko. Keď idem von z domu, kombinujem nohavice a blúzky. V skrini mám okolo 50 kúskov oblečenia a nosím pravidelne a dokola asi 30 kusov. Niektoré veci mám už roky rokúce a pomaly sa mi asi rozpadnú zo šatníka 🙂 Jedna von a nová dnu.

Baleríny, sandále, šľapky k bazénu, elegantnejšie k šatám, tenisky na von a tenisky len dovnútra do fitka. Toto sú všetky moje topánky na celú nekonečnú teplú sezónu. Veci do zimy mám odložené v kufri.

K tomu vlastním niekoľko topánok – ako popísané vo fotke hore. To je na celoročnú teplú sezónu prakticky všetko. Bolo by praktickejšie zmeniť šatník na viac šiat, nakoľko keď idem von pre deti do školy, nenosím šortky (odhalené kolená), ale v danej situácii sa mi nechce zbytočne nakupovať, mám si čo obliecť aj tak, len sa musím 2 x denne prezliekať.

Na vrchnej poličke mám športové oblečenie, ktoré nosím na doma a do fitka- 8 tričiek, 2 capri legíny, 2 dlhé legíny, 1 nohavice na pilates a jedny športové šortky na behanie. Nosím už len jedny tenké džínsy a k tomu rotujem 8 tričiek. V tomto horúcom podnebí musím často prať a toto je množstvo, ktoré je tak akurát.

Ak by sa mi chcelo, mohla by ma zachvátiť nespokojnosť a nuda. Pobehala by som po obchodoch a kúpila by som si ďalších 20-30 kusov oblečenia vhodnejšie do tohto podnebia. Dostala by som sa však presne tam kam predtým. NEPOTREBUJEM VIAC. Počkám, kým vynosím to čo mám, a potom si zopár vecí neskôr zaobstarám.

Moja stará bodycross taška sa úplne rozpadla po štyroch rokoch! Táto je nová od svokry:)

Sumár:

Základom nepreplneného šatníka je vlastniť niekoľko kombinovateľných kusov na príležitosti, čo potrebujeme a nebáť sa ich rotovať a nosiť stále dokola. 30-50 kusov oblečenia by malo stačiť jednej ľudskej bytosti? Vedela si, že priemerný Američan si kúpi na seba 70 kusov oblečenia ročne? To je nová vec každých 5 dní!

Doba, keď nemáme dosť.

Dnes ma teší vlastniť málo vecí až na pomyselnej hrane“ akceptovateľnosti“, aj vzhľadom na to, ako rýchlo sa nám môže zmeniť podnebie a krajina kde žijeme. Dnes už viem, že nemá zmysel kompletne si prerábať šatník, len preto, lebo sme tu. V Nemecku som veľa drahých šiat popredávala aj porozdávala a dnes sa snažím pokombinovať to, čo mám.

Potrebujem menej šiat nakoľko inak trávime aj čas. Kedysi sme často chodili do drahých reštaurácii, a tam sa vyžadovalo elegantné oblečenie. Dnes varím väčšinou doma, alebo si niečo objednáme a tým pádom mi odpadá potreba vyhadzovať peniaze na vzrušujúci šatník plný úžasných šiat.

Čo ma však teší ešte viac, ak oblečenie naozaj nosím až do „rozpadnutia“ a viem, že mi to tričko alebo nohavice poslúžili na maximum. Niektoré obľúbené kúsky oblečenia som si kúpila v bazári za frakciu z pôvodnej ceny a slúžia. Prekvapujúco, zopár kusov z „fast fashion“ módy, ktoré som nerozmyslene dávnejšie kúpila, sú ešte stále veľmi nositeľné.

Radšej si však raz za čas kúpim tričko, ktoré stojí 50 Eur ako každý mesiac tričko za 4 Eurá. Kvalita určite vyhráva, i keď občas sa aj v lacnom obchode nájde niečo čo vydrží. Je to trochu ruleta.

Ak sa ma však teraz spýtaš, kde nakupujem, priznám sa – neviem, už dávno som nebehala po obchodoch. Lacné značky, ktoré ponúkajú handry na jedno použitie ignorujem, avšak veľmi luxusné značky, ktoré ponúkajú veľmi predražené veci ignorujem ešte viac. Ak má žena jedinú túžbu, a tou je kabelka od Louis Vuitton, asi by nezaškodilo prehodnotiť si životné priority.

Som si vedomá, že existujú výrobcovia udržateľnej módy na Slovensku aj tu v Emirátoch, avšak ich štýl je pre mňa príliš „módny“ a neveľmi praktický. Akosi mi ich výrobky nepasujú do praktického života ani na typ mojej postavy). Neviem sa ubrániť pocitu, že etická móda má ešte ďaleko od štandardu a v súčasnosti sa mi javí ako drahé privilégium. Možno sa mýlim, opravte ma.

Kúpim si etickú sukňu, ktorú si neoblečiem, alebo menej etické tričko, ktoré zoderiem pravidelným nosením?

Udržateľná značka kowtow.com a 169 USD za čudesnú blúzku, ktorá sedí 45 kilovej modelke

Pomalá móda pre mňa znamená spomaliť pred vchodom do obchodu.

Som taká zmätená, kde nakupovať, že sa snažím nenakupovať vôbec. Najradšej by som si našla milú pani krajčírku, ktorá ma odmeria, vypočuje si moje priania a niečo pekné mi ušije a ja jej za to férovo zaplatím. Prečo je dnes toto taká utópia?

Doteraz som skôr nakupovala veci v strednej kategórii kvality – Gant, Tommy Hillfiger, Timberland, North Face, IceBreaker. Tieto veci mi vždy vydržali veľmi dlho, i keď je zas otázne, kde sa to vyrába a ako sa to vyrába. Ak existuje udržateľná móda s výrobkami pre bežné normálne ženy, prosím dajte do komentárov vedieť. Kúpila by som si slovenské džínsy aj to praobyčajné tričko. Zatiaľ nechcem behať nahá. 🙂

Preplnený šatník je trošku problémom typu „nevieme od dobroty čo so sebou“ a snažím sa ho intenzívne vnímať práve z tohto uhla. Ak máš problém s nakupovaním šiat, prosím uvedom si to!

Módny priemysel vyrába príliš veľa šiat, ktoré si obliekame tak málo a je to druhý najväčší znečistovateľ planéty (viac ako lietanie po svete).

Šaty, ktoré sa vyrábajú pre náš rozmar ako na bežiacom páse v Číne, v Bangladéši či v Indii používajú ako primárny zdroj energie uhlie. A uhlie je tá najšpinavšia forma energie. Mám z toho začmudené myšlienky.

K spokojnosti stačí málo.

Vedela si, že 30% úplne nových šiat sa nikdy nepredá a idú do outletov, na charitu alebo sa zničí?

V roku 2018 sa vyrobilo 150 biliónov oblečenia, čo je približne 20 kusov šiat na osobu a 50% fast fashion vecí sa do roka vyhodí do koša.

Šokoval ma aj fakt, že potrebujeme 2700 litrov vody aby sa vypestovala bavlna na výrobu jedného bavlneného trička. To je šialené.

Koľko si priebežne kúpime oblečenia za rok my a koľko z týchto vecí reálne vynosíme?

Ten pocit, keď miluješ svoje šaty a nosíš ich do nemoty.

Keď čítam tieto štatistiky a čísla, nechce sa mi vôbec vstupovať do obchodu.

Móda je zaujímavý výmysel a pripadá mi dnes už trochu absurdná. Status, značky, drahé kúsky, ktoré si kupujeme ako fantáziu čím by sme chceli/mohli byť.

Ak riešiš problém so šatníkom, pozri sa dnes, čo v ňom máš. Každý kus oblečenia za sebou skrýva príbeh – nielen kde sa to vyrobilo ale prečo si si ten konkrétny kúsok kúpila. Prečo túto vec dnes už nechceš?

Návod ako vytriediť šatník nájdeš v mojej knihe alebo si prečítaj článok o vytrieďovaní pre kamarátku Luciu.

Ženy, radšej opatrne :

  • menej, oveľa menej nakupovať,
  • zvážiť kde nakupovať,
  • nosiť často to isté, nech sa to vynosí,
  • voliť prírodné materiály,
  • kúpiť kvalitné a pekné, také čo by sa aj zdediť dalo,
  • prať v studenej vode, opraviť ak sa dá, prešiť

Kde nakupuješ šaty ty? Aká je tvoja denná „uniforma“? Vieš si predstaviť nosiť stále to isté? Aký je tvoj postoj k šatám a móde? Teším sa na komentáre!



Filed Under: Nakupovanie, Nezaradené

Ako nám minimalizmus zocelil manželstvo

14. februára 2019 publikovala Minimalistka 7 komentárov

„Dlhoročné manželstvo je ako riadenie súkromnej škôlky s niekým, s kým si kedysi randila“ (autor neznámy)

Moderná doba vzťahom nepraje. Toľko nárokov, možností a lákadiel.

Z manželstva sa stal instantný produkt – prečo na niečom pracovať a opravovať, keď sa to dá vyhodiť do koša a zaobstarať si nové?

Veď to tak robia všetci, najmä celebrity v časopisoch. Tretí manžel? Ťažká pohoda. Veď raz to snáď vyjde, nie? 

Je manželstvo také náročné ? Musíš mať doktorát zo psychológie, aby ti vydržalo?  

Možno stačí si to celé prestať komplikovať.

Predstavujem ti minimalizmus v manželstve.

Algoritmus už asi poznáš 🙂

MENEJ.

Ehm, zase menej? Hentej minimalistke už straší vo veži. A čoho?

Nuž, menej:

drámy

konfliktu

sťažovania sa

analyzovania 

rýpania sa

pitvania každého slova

chcenia

Nemyslite si, ani s nami to nebolo vždy ružové. Namiesto toho, aby som sa v našom vzťahu správala ako zrelá a múdra žena, občas som sa metaforicky hádzala o zem ako rozmaznané decko.

Manželstvo je ako prechádzka v parku. V Jurskom parku:)

Minimalizmus ma naučil dívať sa na naše manželstvo z iného pohľadu.

Zistila som, že som každý deň plytvala pozornosťou, energiou a rodinnými financiami na to, aby som spravila šťastnými iných ľudí  – výrobcu nábytku, predajcu áut, nášho prenajímateľa, zakladateľa sociálnej siete, toxické kamarátky.

Firmy mali plné vačky, a ja doma hádky, narvané šuflíky a mínus na kreditke.

Konzum vie zo vzťahu vycuciavať krv ako nenásytný vampír – väčší dom, lepšie auto, výkonnejší mobil, lepšia práca, viac zábavy, viac uznania, viac sexu, viac priestoru, viac fotiek, viac cestovania, viac a viac a viac… 

Čím viac toho máš, tým rapídnejšie rastú problémy ako huby po daždi.

Kam to dáme, čo s tým, koľko to stojí, kde to kúpime, čo kúpime, kto sa o to bude starať, kto to bude platiť, kde na to vezmeme? 

Všade, kam sa pozriem, je vo vzťahoch cirkus. 

„On/ona je taká, onaká, hentaká, maková.“

„Prečo mi to stále robí? On mi toto robí asi naschvál.“

Ak máš aj ty v partnerstve mierny chaos, vlož do neho aspoň trošku minimalizmu. Pozri sa, kde máte prebytok, a odstráň ho.

Akonáhle ma chytá sekírovacia nálada, už viem, že sa musím zastaviť.

ZBAV SA ZDROJA KONFLIKTU.

1.Financie.

Minimalizmus ma naučil rešpektovať rodinný rozpočet. Naučil ma menej chcieť. Žiť jednoducho naozaj nie je až také ťažké a vráti sa ti to stonásobne vo vzťahu. Naozaj nutne potrebujete väčší dom, lepšie auto, viac topánok, značkové handry, fúru kabeliek, dovoleniek, najnovší smartfón, milión hračiek?

Minimalistickí manželia rozpoznajú pascu konzumerizmu a vedome sa mu vyhýbajú. Ako silný a jednotný tím. Majú jasno v životných prioritách – nezodrať sa v práci za cenu lepšieho, novšieho a drahšieho. Nenechať deti, aby ich vychovávali cudzí ľudia len preto, lebo si chcú viac kúpiť. Mať víziu predčasného dôchodku a splatenej hypotéky ešte kým nebudú potrebovať na chodenie paličku, mať možnosť si viac oddýchnuť.

Chceš väčší dom, nekonečnú hypotéku alebo sa uskromniť a radšej si pocestovať po svete? Vyčerpávajúce tempo v práci a v biznise ti vie rozbiť rodinu. Pozri sa sa kde míňate, ako míňate, kto túži po akých veciach a prečo. Čo je za tým? Stojí to za to?

Kedysi to inak nešlo.. :))

2.Starostlivosť o domácnosť.

Žena ostáva doma na materskom „fajronte“ a večer prichádza chlap do vytúženého náručia príjemného domova. Vo dverách ho čaká vyflusnutá verzia partnerky, ktorá mu ešte v predsieni prismečuje dieťa. Všade je neporiadok, v dreze je riad a v obývačke sa povaľujú hračky. Muž sa spýta ženy, čo celý deň vlastne robila a cirkus je na svete.

Ženy, k minimalizmu som sa dostala práve kvôli tejto veci.  Z milej ženy sa zo mňa stala neznesiteľná bosorka, ktorá po večeri trieskala hrncami, lebo si mužíček po dlhom dni v práci dovolil relaxovať na gauči.  Penila som od jedu, že neumýva riady, že sa nehrá s deťmi, že nevybral z práčky veci, že nepozbieral po deťoch hračky, že každý večer očakával teplé jedlo na stole.Nedokázala som pochopiť, že som celý deň s deťmi doma a nezvládam popri tom domácnosť. A mala som v tom našom veľkom baraku aj práčku, aj sušičku, aj umývačku riadu, aj všetky technické vymoženosti sveta.

Na vine však nebol môj manžel.

Na vine som bola ja.

Domácnosť je ženská parketa, my si ju vytvoríme, my do nej všetky tie haraburdy nakupujeme, aby sme ich neskôr preklínali a zvaľovali vinu na muža. Vyprac si domácnosť do posledného klinca a už si ju nezahlť. V minimalistickej domácnosti nemáš čo upratovať dlhšie ako pol hodinu denne.

Prestaň rýpať do svojho chlapa. Takého, ktorý ktorý po šichte v práci s radosťou drhne cez víkend záchod, som ešte nevidela. Ak pracuješ, najmite si upratovačku. Nemôžete si to dovoliť? Zbav sa harabúrd a prestaň míňať inde. Ak máš vytriedenú domácnosť, raz za týždeň na 2 hodiny ti príde niekto pomôcť  máš vybavené.  Ak ti deti a muž pravidelne všetko odkladajú na miesto, žiadne upratovanie už neriešiš.

Naša obývačka kedysi 🙂

3.Digitálne technológie.

Pozri sa na to, ako spolu denne komunikujete. Preferuješ kontrolu Instagramu pred dialógom s manželom? Niekde sa stala fundamentálna chyba. Sociálne siete, neustále čučanie do počítača a mobilu ti s prepáčením poserie vzťah nielen s mužom ale aj s deťmi. Dajte si pauzu a po príchode domov si spravte „tech-free zónu“.

Niekedy stačí obyčajná škatuľa, kde si po 18-tej hodine mobily proste odložíte. Pusti si doma dobrú hudbu, uvarte dačo, sadnite si k večeri a rozprávajte sa.

Nemusíš sa stále aktívne s mužom filozoficky baviť. Úplne stačí aj minútová výhradná pozornosť na to, čo ti druhá osoba hovorí . My si s mužom večer v tichu čítame knihy.

Umením byť spolu je sedieť vedľa seba a byť v úplnej pohode sa nerozprávať, a aj tak sa cítiť dobre. Ja si sem tam zacvičím, on si ide zabehať, občas si spolu pozrieme konkrétny seriál. Aj večerná „nuda“ je prospešná na reset. Nie je každý deň totálne vzrušo. Mne stačí len ticho a deti konečne v posteli, aký luxus :))

Minimalizmus zocelil naše manželstvo tak, ako žiadna iná výzva, ktorou sme doteraz prešli. Oveľa viac si dôverujeme, menej sa stresujeme, lepšie spolu komunikujeme.

Manželstvo je jedna jediná vec, ktorú by som nikdy nechcela zahodiť.

Želala by som si, aby nám fungovalo večne. Aj bez plyšákov, čokoládiek a ružových srdiečok.

Krásneho Valentína  x

 

 

 

 

Filed Under: Myseľ, Nezaradené, Organizácia, Peniaze, Upratovanie, Životný štýl

Ako si doma spraviť výbornú kávu. Aj bez drahého kávovaru.

31. januára 2019 publikovala Minimalistka 28 komentárov

Tento článok je pre kofeínových závislákov a poradí ti, ako si doma spraviť poriadnu šálku kávy aj bez drahých prístrojov.

Káva minimalisticky?

Ja som za.

K tomuto tmavému moku mám dlhodobý a vrúcny vzťah a sprevádzala ma v každej dekáde života.

Tipla by som si, že môj kávový snobizmus sa vyvíjal asi tak v štyroch fázach:

  1. Fáza študentská: káva instantná, 3 v 1, z kávomatu, pridať veľa cukru a veľa mlieka, neohrdnem mokočínkom (nemám prachy, ponocujem, chcem drogu v základnej forme)
  2. Fáza život je gombička: latté, kapučíno, frapučíno (nekonečné hodiny kvákam s kamoškami o móde a chlapoch, čím viac mlieka, tým lepšie)
  3. Fáza nevyspatá mať : ristretto, espresso, lungo (jediné, čo stíham, je exnúť každú hodinu 5 ml kofeínu po prebdenej noci)
  4. Fáza hedonistická: kvalitná, veľká, silná, čierna, bez cukru a s troškou mlieka (deti som odplienkovala, vedia sa samé zapásať v aute, je čas užívať si slnečné rána a rozbehnúť sa na rozkvitnutej lúke ako tá víla.. áááách)

Káva kde si?

Som zrelá žena a je čas na kvalitu.

Keď chcem kávu, tak poriadnu.

Len kde ju sakra zohnať?

Vynárajú sa mi dve alternatívy.

  1. Sadnem si do kaviarne.

Zdalo by sa to ako jednoduché riešenie, nie však v dnešnej „modernej“ dobe.

Ľudia, je vôbec možné skomplikovať takú jednoduchú vec ako objednávanie kávy??????

„Prosím si veľkú kávu s trochou mlieka a vodu.“

„Chcete americano, flat white, lungo alebo capuccino?“

„Ehm, len tú veľkú čiernu, s trochou mlieka“  – nervózniem.

„Takže americano. A z akej krajiny to chcete? Kolumbia, Brazília, Keňa?“

„Ehm.. Kolumbia?“ – odpovedám neisto.

„A opražené to chcete ako, light, blonde, alebo dark?“

„Je mi to fakt jedno, chcem len jednu čiernu kávu s mliekom“ – stúpa vo mne tlak a snažím sa ostať v prítomnej chvíli.

„A meno?“

„Princezná zo zlatou hviezdou na čele“ – skúšam vtipkovať.

„Páči sa, aj s vodičkou to bude 5.80…„

WTF???

Latéčko s levanduľou a medom? Možné je dnes všetko 🙂

No dobre stačilo Andrejka. Odtiaľ, potiaľ.

V prvom rade, točí sa mi hlava z toľkého výberu. Paralýza z analýzy.

V druhom rade, nebaví ma vysedávať na paletách hipsterskej kaviarne a k lungu (na mňa fakt mini, sorry) za 3.50 si objednať raw koláčik za 4.90 a limonádu s horskými bylinkami za 5.80. Zdá sa mi to už trochu prehnané. P.s. Pozdravujem regióny, áno, ľudia sú ochotní vysoliť toľko peňazí v hlavnom meste. Ale veď žijeme len raz, nie? 🙂

O tom, ako človek vyhadzuje prachy za kávičkovanie v značkových kaviarňach som už písala a vysedávať chodím výnimočne raz za uhorský rok v rámci obchodných stretnutí. Aj aby som si pripomenula, že sa raz za čas stačí a kam to ten šialený svet speje. 

A vieš, kde je úplne najlepšia káva v meste, ak už naozaj musíš? Výborná, kvalitná, silná a za euro. 

Odpoveď nájdeš na konci tohto videa. Je to zábavné a stojí to za to 🙂 A neboj, ide to aj bez plastového kelímku.

2) Takže, alternatíva druhá: Kávičkujem doma! Bingo.

Mnoho ľudí si myslí, že dobrá káva sa dá vyrobiť v kuchyni len s nejakým prístrojom, a čím drahší, tým lepší. Precestovala som nejaký ten kus sveta, aj ten arabský, kde je káva dennou súčasťou a vieš, kde som si dala tú naj?

V Jordánsku. V tejto krajine žijú obyčajní ľudia na prahu chudoby a majú taký zvyk – vtiahnu ťa do hlinenej chatrče na púšti a chcú ťa pohostiť. Nezištne.

Myslíš, že bradatý chlapík v dišdaši naštartoval špičkový stroj s kompaktným dizajnom vyžadujúci minimum priestoru a ponúkol ma espressom tej najvyššej kvality vďaka pulznému extrakčnému procesu, ktorý zachoval arómu kávy a vytvoril bohatú penu?

Nie.

Zalial mi kávu na turka. Aj so štipkou kardamónu.

Neviem, či to bolo horúcim sálavým vzduchom púšte, oddychujúcimi ťavami, klesajúcemu slnku na obzore a nekonečným tichom krajiny – táto silná voňavá korenená káva sa nevyrovnala žiadnej z vychýrenej kaviarne.

V Katare, v Jordánsku, v Ománe, v Bahraine, v Emirátoch, v Libanone – ľudia si zalievajú a varia kávu ako kedysi. Majú svoj stáročiami overený rituál a takto si ju doma pripravujú. Bez kávovarov na gombík. A je výborná.

Keď ja tak milujem jednoduché veci!!!

Dovolenka v Jordánsku môže vyzerať aj takto.

Ak človek má na drahý prístroj a teší ho doma len stlačiť gombík, nech sa páči. Ak taký doma máš, nemusíš ho teraz vyhadzovať, haha.. Kľudne si ho užívaj 🙂 Kvalitné stroje stoja aj cez tisíc eur a niekto do nich rád investuje.

! Môžeš ale nemusíš piť luxusnú kávu za frakciu jej ceny.

K dispozícii sú aj lacnejšie prístroje, kde vložíme kapsulu danej značky a páči sa, káva jednoducho a lacno? Naozaj?

Ku kapsulovým strojom mám veľké výhrady, nakoľko vytvárajú nesmierne veľa odpadu. Kecy o tom, ako ich firma vykupuje a recykluje blá blá blá… odpad je odpad a rozpadávajú sa stovky rokov. Načo vymýšľať odpad? Načo riešiť smeti? Nekúpiš a nemáš čo vyhadzovať.

Kúpiš si kávovar na kapsule a zacyklíš na v konzumnom kolotoči nekonečného nakupovania nových a nových kapsúl. V nemeckom Hamburgu dokonca zakázali používanie týchto kávovarov v štátnej správe z dôvodu ich ekologického dopadu. Ja viem, v reklame je fešný herec a keď vojdeš do vyblýskaného obchodu, máš pocit, že si v kávovom nebi.

Sme ochotní obetovať planétu Zem pre naše pohodlie?

To je otázka, ktorú si musí každý klásť sám, a pri každom produkte.

Ako si teda doma spraviť výbornú kávu, ekologicky, jednoducho a lacno?

…

…

…

Dovoľte, aby som vám predstavila môj milovaný:  French press!

(alebo po francúzsky: cafetière)

Francúzi to vedia od roku 1929.

Touto metódou si kávu pripravujeme už niekoľko rokov (až na trapas s kúpou Nespressa počas nášho maximalistického obdobia:) Jeden známy, ktorý je kávičkový fajnšmeker, a doma mu tróni top kávovar,  nechcel pri návšteve veriť, že servírovaná káva je z French pressu a musela som mu v kuchyni ukázať rukolapný dôkaz.

Postup je prudko jednoduchý.

Ingrediencie:

  1. kvalitná čerstvá káva v celých zrnách (kupujem v obchodoch s kávou, alebo aj v Starbuckse – nie v SK supermarkete, dôvod dole)
  2. dobrá voda (filtrovaná napr. cez Brita systém alebo odstáta so šungit kameňmi)

K príprave budeš potrebovať:

  1. French press (cena od 10-25 Eur, dobrý je aj ten z Ikey, alebo skús Tescomu či značku Bodum). Majú rôzne veľkosti, klasický pre 2 osoby je cca 350 ml, ak si kávu robíš stále len pre seba, kúp si menší 150-200 ml. Väčší si pre single osobu zaleješ len do polovice a dáš menej kávy.
  2. mlynček na kávové zrná (v akejkoľvek sieti elektroniky – cena od 10-20 Eur)
  3. kanvicu na vodu (elektrickú alebo ak môžeš nechaj si vodu zovrieť klasicky v hrnci na plyne, neviem prečo mne takto zovretá voda viac chutí)

Kto má rád klasický pískajúci čajník?

Postup prípravy:

  1. Odmeranie kávy – na jednu veľkú šálku kávy potrebuješ asi 2 PL pomletých zŕn. Na klasický 350 ml French press dávam 4-5 PL celých zŕn
  2. Pomeľ zrná tak, aby ti pripomínali štruktúru morskej soli. Káva by nemala byť pomletá veľmi na jemnúčko (zanesie to piest) ale ani nie príliš na hrubo (nevylúhuje sa aróma kávy) . Nasyp do sklenenej nádoby French pressu.
  3. Nechaj zovrieť vodu a počkaj 30 sekúnd. Ak zaleješ kávu bublajúcou vriacou vodou, spáliš ju.
  4. Pomiešaj a nechaj postáť 4 minúty. Ani viac, ani menej. Nádych, výdych, čas na meditáciu.
  5. Vlož piest a stlač dole.
  6. Vychutnaj si 🙂

Dokonalosť. S cukrom aj bez.

Ďalšie tipy: 

√Možno budeš musieť poexperimentovať s druhmi kávových zŕn alebo trošku ešte upraviť množstvo. Niekto má kávu rád slabšiu, niekto silnejšiu.

√V každom prípade základ je voda a kvalita zŕn. Ani najšpičkovejší prístroj na svete ti nespraví dobrú kávu, ak použiješ vyprchanú starú lacnú kávu.

√Kávu nekupuj do zásoby, ale len po troške, aby zostala čerstvá.

√Zrná pomeľ len tesne pred použitím.  Uskladni ju v tme a vo vzduchotesnej nádobe.

√Môžeš použiť aj vopred namletú kávu. Musí byť čerstvá, po otvorení je dobrá ešte také max. 2 týždne.  Zo skúsenosti ti poviem, že komerčné kávy kupované v supermarkete na Slovensku sa kvalitou diametrálne líšia od tých u susedov (aj cenovo – je doma drahšia a je v nej menej kávy). Ak môžeš kúp si ju v Rakúsku alebo Nemecku. Ten istý produkt – nebe a dudy. Mne veľmi chutí nemecká Melissa. Káva nemusí byť zo špecializovaného obchodu.

√Ak chceš exotiku, pomeľ si zo zrnami aj jeden či dva kúsky kardamónu.

MULTIFUNKČNOSŤ: French press môžeš používať aj na sypaný čaj (na kávu aj čaj ho maj zvlášť- napáchne), môžeš v ňom aj precediť vývar a kľudne v ňom servíruj aj kakao alebo horúce mlieko. 

Koťogó 🙂

Ďalšie jednoduchá metóda je káva v tzv. koťogó – klasika mojej babičky varená na plynovom sporáku je neporaziteľná chuťovka. Koťogó je malý a výkonný kávovar, ktorý podedia generácie. Dobrá voda, dobrá káva, necháš zovrieť a máš fajnovú kávu k poobednému koláčiku.

Vravela som ti, že milujem jednoduché veci?

Ako piješ kávu Ty?

Letná …. u babičky.

 

 

Filed Under: Kuchyňa, Nezaradené, Životný štýl

Mojich 12 životných lekcií roku 2018

10. januára 2019 publikovala Minimalistka 42 komentárov

„Syrio hovorí, že bolesť je lekcia, aj vďaka nej si o niečo lepší.“ Arya Stark

„Ako blízko má šialenstvo k múdrosti? “ Danaerys Targaryen, Pieseň ľadu a ohňa


Bilancujem.

Rok ubehol ako voda, a v makovici mi pribudli nejaké tie životné lekcie.

Nuž, vraví sa, múdri ľudia sa učia na chybách hlúpych. A niektorí prídu na ne až vtedy, keď sa pekne vydusia vo vlastnej šťave. Tak ako ja:)

Niekedy tie „aha“ momenty objavím na miestach, na ktorých by som ich nečakala.

Napríklad vo fantasy ságe o drakoch a princeznách.

A ty práve na tomto blogu. No kto by to čakal?

Tento článok je úplne iný. Píšem ho pre seba. Ak nájdeš v ňom ten svoj „aháááá moment“, budem sa tešiť.

Aspoň jedna poblúdená ovečka príde do košiara o rok skôr :))

Páči sa.

V ústrety ďalším dobrodružstvám. Zdroj: deviantart.com

Lekcia 1: Prestaň hľadať svoju vášeň, máš ju rovno pod nosom. 

Ak chceš zistiť, čo ťa baví, urob to ako ja: rob tri dekády života to čo ťa nebaví, a možno ti to konečne trkne.

Toľko som sa hľadala, až som sa beznádejne stratila. Skákala som z profesie na profesiu ako včielka na med a nebolo to ono. Čo na tom, že už od základnej som mala v diári naškrabané, že chcem písať.

Čo na tom, že som milovala slovenčinu, vyhrávala literárne súťaže, úplne som žrala dejepis a vyčítala som celú miestnu knižnicu v malom meste. Čo na tom, že kdekoľvek som, musím vliezť do kníhkupectva a sedím si tam spokojná ako voš pod chrastou.

Vášeň je to, čo ťa baví práve teraz, o čom nevieš prestať rozprávať, o čom surfuješ, čo ti spôsobuje potešenie. Netreba ju hľadať.

Dobré ráno kancelária.

Lekcia 2: Ak chceš robiť, čo ťa baví, nebude to zadarmo.

Rozbehla som si blog, vydala prvú knihu a stále ignorovala lekciu číslo 1.

Ťahalo ma to do platenej práce, lebo som neverila, že moje hobby môže byť skutočnou profesiou a chýbala mi spoločnosť ľudí. Ach, aké to je fajn pekne sa obliecť a byť obklopená kolegami, pokecať si pri obede, zavtipkovať.

Prišla som konečne na to, že nemôžem mať oboje. Nedá sa mať všetko naraz.

Cena za prácu blogerky je osamelosť.

Keď chcem písať, musím byť sama, zavrieť dvere, sadnúť si na zadok a potiť pri tom krv.

Som ako taký vlk samotár, čo zavýja cez klávesnicu.

A nie každý deň je plný vášnivej práce. Niekedy mi to nejde od ruky, niekedy som preťažená a nenávidím každé písmeno.

Je úplne ok nemilovať každú minútu vysnívanej práce.

Mylne som si myslela, že ak sa mi do toho niektoré dni nechcelo, nie je to ono. Už som konečne s touto dilemou stotožnená. 

Kde ste všetci??

Lekcia 3: Čas je tvoj najväčší poklad, stráž si ho.

Vymenila som smartfón za obyčajný tlačítkový telefón a našla som bohatstvo života. Môj stratený čas.

A všetky tie výhovorky, ako som sa vzdelávala, ako to v podstate patrí k mojej práci, mi len vysávali energiu.

Ak mi niekto dnes povie, že nemá kedy, ale má čas zdieľať každé stupídne video a sústavne mu svieti na čete zelená, spláchnem svoje sympatie.

Sociálne siete nie sú na zábavu, je to nástroj pre biznis a pre kontakty. Každá sekunda by na nich mala byť strávená vedomo. Prečo som teraz na počítači? Píšem článok.

Chceš stráviť 40% dňa kontrolovaním, čo robia iní? Pozri sa na svoj graf života, vytlač a vyfarbi:

Tvoj celý život v týždňoch. Koľko ti ešte zostáva? Zdroj: waitbutwhy.com

Lekcia 4: Nečítaj príliš veľa motivačných kníh.

Čím viac náučných kníh čítam, tým menej mi to páli.

Strácam koncentráciu, strácam kreativitu a myšlienky mi lietajú ako splašené husi.

Keď čítam moje obľúbené knihy poriadne, do hĺbky a opakovane, stále v nich niečo nové objavím a zacementujem si v hlave to dôležité. Vráti sa mi pozornosť a bdelosť.

Zdá sa mi, akoby tých pár výnimočných kníh zrelo časom na kvalite. Akonáhle sa o niečo zaujímam, a roztrieštim môj záujem na rôzne zdroje informácií, úplne stratím smer. Práve preto bol smartfón pre mňa taký zabijak koncentrácie.

Verdikt: čítam príliš veľa odbornej literatúry a musím prestať.

Dala som si záväzok sústrediť sa len na 5 kníh, ktoré mi v niečom zmenili život a prečítať si ich znovu a znovu. Potrebujem v živote viac? Nie. Týka sa to všetkého: daj mi jeden či dva obľúbené blogy, jeden či dva zdroje inšpiratívnych informácií a stačilo. Čím prázdnejšia je moja hlava, tým viac ma toho napadne.

Kreativita prúdi z nudy.

Dávam si však záväzok čítať viac beletrie v slovenčine. Cez emócie a príbehy postáv sa človek naučí viac, ako by si myslel. Tučná kniha plná fantastických príbehov, a som v raji.

Khaleesi veľkého trávového mora.

Lekcia 5: Emócie sú ako počasie. 

Neberiem ich už vážne. Dnes sa cítim tak, zajtra sa cítim onak.

Emócie prídu a odídu a nie je nutné im venovať prílišnú pozornosť. Všetko raz prejde. Netrápim sa dnes kvôli zajtrajšku.  Môj životný príbeh sa deje práve teraz.

Nehrabem sa v minulosti, lebo to či pred piatimi rokmi pršalo, je dnes nepodstatné. Krásne to zhrnul Osho v knihe Emócie:

„Aj ten najrozhnevanejší človek sa občas smeje, musí. Hnev nie je permanentný stav.

Tento moment si smutná, iný moment si šťastná, tento moment miluješ, ďaší moment nenávidíš. Ráno bolo krásne, večer je hnusne.“

Život ide ďalej.

Lekcia 6: Cestovanie je liek na všeobecnú nespokojnosť.

Keď ma žerú mrle a začínam sa sťažovať, viem, že je čas vymeniť vzduch.

Zbaliť si len to minimum a ísť za zónu komfortu. Či už je to chata v horách, kde si nosím vodu zo studne a a hľadám hríby na večeru, alebo sa vybrať mimo turistických chodníkov, do nejakej krajiny, kde ľudia žijú jednoduchšie, úplne inak.

Čím väčší rozdiel, tým lepšie. Oddychovanie v 5 hviezdičkovom wellness hoteli je síce príjemné, ale závratne človeka nikam neposunie.

Zmena prostredia postaví moje problémy do úplne inej perspektívy – zrazu nájdem riešenie alebo sa jednoducho vyparia. Cestuj tak často ako len môžeš.

Cestovanie sformovalo moje myslenie viac ako knihy a kurzy. Večne zbalené kufre ma postavili na cestu minimalizmu.

Zlez z vychodeného chodníčka a zablúď niekde, kde nie je wifi.

Wifi heslo: vypni.

Lekcia 7: Nerob naraz všetko, čo ťa zaujíma.

Som Blíženec a toto je moja slabosť.  Mala by som si ju opakovať ako mantru či vytetovať na rameno.

Často si vytváram v živote chaos neustálym hľadaním nových záujmov a podnetov.

Môj strach z rutiny a nudy mi bráni v tom, aby som sa v jednej veci zlepšila. Plávala som životom ako nenažraná chobotnica a dúfala som, že cez každú novú vec, čo objavím, nájdem svoju vášeň (ha-ha-ha).

Takže, ak chceš v niečom uspieť, úplne sa ponor len do jednej jedinej veci. Obklop sa ľudmi, ktorí sú tam, kde chceš byť ty a nenechaj svoju energiu rozplynúť na všetky svetové strany. Koncentruj sa, sakra. 

Kde som to, čo som to?

Lekcia 8: Nauč sa čakať.

To, čo môžem mať hneď ma až tak neteší.

Bojujem proti instatnej dobe a čakám. Funguje to skvele.

Pamätáš sa na ten pocit, keď konečne na LP-čku vyšiel album obľúbenej skupiny? Alebo nová knižka? Alebo keď si si musela vystriehnuť v stredu o 20-tej Angeliku v telke?

Keď som hladná, nedám si čokoládový donut, ale počkám na obed. Keď si chcem niečo kúpiť, vydržím aspoň týždeň a väčšinou ma to prejde. Ak niečo potrebujem, nenáhlim sa a našetrím si, kúpim si to neskôr a hľadám lepšiu cenu spod ruky. Najprv splním všetky priority dňa a až potom sa odmením čítaním knihy.

Som ochotná čakať na všetko, čo má pre mňa cenu. Teší ma pocit, keď sa dočkám.

Spýtaj sa, kde môžeš počkať ty a daj si načas. Kultivujem umenie čakania a učím to aj moje deti.

Času dosť.

Lekcia 9: Ak chceš krásne uprataný domov, deti nechaj v predsieni. 

Dobre, trochu žartujem.

Zistila som, že môžem minimalizovať koľko chcem, ak sa celá rodina nenaučí dávať veci tam kam patria, budem si robiť slúžku do konca života.

Uprataný domov sú: zubné kefky späť v poháriku, topánky v botníku, špinavé taniere v umývačke riadu, spotené tričko v koši na bielizeň, hračky v košíku, knihy v knižnici.

Zredukuj, vyprac, nájdi všetkému miesto a potom udržiavaj. Nielen ty. VŠETCI.

Posledné týždne sa opakujem ako papagáj, ale už to rodine pomaly docvakáva.

Posledná možnosť je ešte jedna: čo nie je na mieste, to ide do koša.

Veci nemajú nohy.

Lekcia 10: Ak sa ocitneš na strane väčšiny, je čas zastaviť sa a reflektovať. 

Všetci to takto robia, všetci to majú, všetci takto žijú, všetci to kupujú.

Akonáhle mám pocit, že som na strane väčšiny, spozorniem a počúvam svoju „spiacu“ myseľ.

Byť na strane väčšiny môže byť znamenie, že musím zmeniť smer. Dám na intuíciu.

Je veľmi ľahké ísť s davom, ale je ťažšie ísť proti prúdu. Chcem robiť veci tak, ako vyhovujú mne a našej rodine, a nie do čoho ma tlačí spoločnosť a médiá. Je mi jedno, čo robí sused.

Nebojím sa už byť na čele niečoho nového, nepotrebujem ničí súhlas a nebojím sa pomenovať veci tak, ako ich cítim.

Buď líder, nie follower.

Lekcia 11: Problémy si vytvárame sami.

Môj otec vraví: „Ak nemáš žiadny problém, tak si ho nevymýšľaj.“

Problémy sú výtvory zlenivenej mysle, a paradoxne, najviac sa množia, ak sa človek má príliš dobre.

Už si veľmi pozorne všímam, keď sa v mojej hlave rodí nový myšlienkový záchvat. Zadusím ho ešte v zárodku fyzickou aktivitou.

Ak máš pocit, že život je plný problémov, zamestnaj si ruky. Chyť do ruky metlu a pozametaj schody, pokáľaj drevo, skáč cez švihadlo, vyprac si šatník, ožehli prádlo, upeč koláč, začni niečo robiť. Vypína to blá blá blá v sivej mozgovej kôre.

Čím menej času máme na neproduktívne rozmýšľanie, tým menej starostí nás napadne.  Odkedy mám zabehnutú rutinu, problémy sa dali na útek.

„Aký problém máš práve teraz? “ Eckart Tolle, Sila prítomného okamihu

Môj malý problém a veľké potešenie 🙂

Lekcia 12: Nič ma nedefinuje.

Nie som ani moje oblečenie, ani na akom aute jazdím, ani moje hodinky, ani môj životný príbeh, ani moja profesia. Minimalizmus ma naučil, aké sú to veci prchavé.

Snažím sa nelipnúť na veciach, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť. Ak by nám nedajbože vyhorel byt, ukradli nám auto alebo mi skrachoval blog, život ide ďalej.

Či som minimalistka alebo nie som, som to stále ja. Pozrime sa na tragické príbehy ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia a zrútili sa, lebo sa definovali s vecami, s majetkom, s prácou a s postavením.

Teším sa na rok 2019 a na všetky ďalšie chyby, ktoré narobím. Veď z čoho by bol o rok opäť článok, nie?

Vidíme sa o týždeň,

Andrea x

Nemám čas, počítam hviezdy.

 

 

Filed Under: Myseľ, Nezaradené, Životný štýl

Prečo už nepoužívam krémy proti vráskam

6. decembra 2018 publikovala Minimalistka 25 komentárov

Ahoj svet. Mám 40 rokov a už skoro rok nepoužívam žiadne krémy proti vráskam. Vymenila som všetky komerčné výrobky za pár prírodných alternatív a výsledky sú: šokujúce.

Áno, čítaš dobre: žiadne komerčné pleťové mlieko, žiadny gel na umývanie tváre, žiadne sérum, žiadny nočný,  denný ani očný krém, žiadne pílingy. Nič. Nada.

Chceš aj Ty ušetriť stovky Eur ročne a napriek tomu mať zo seba dobrý pocit? Čítaj ďalej.


Na úvod však začnem príbehom, ktorý sa mi veľmi trefne stal presne vtedy, keď som vo Foxford café v Martinuse písala kostru tohto článku. Ak si to bola ty, podobnosť je čisto náhodná 🙂

Sedím si pri kafíčku s otvoreným notebookom, stoly sú tam dosť natesno, a pri voľnom stole vedľa mňa sedí upravená, dobre oblečená žena, tipujem jej opačný koniec tridsiatky. Poklopkáva prstami na stole, hypnotizuje obrazovku na mobile a evidentne na niekoho nervózne čaká. Asi po desiatich minútach meškania priletí rovnako dobre oblečená vyvoňaná, vymaľovaná rovesníčka. Zadychčane si sadá, mávne na čašníka a chvatne si objednáva latéčko. Ich ďalšia konverzácia znela asi takto:

„Prepáč drahá, meškám, myslela som, že to nevybavím“ – vraví meškajúca.

„Máš to pre mňa“? – s obavou hlase sa pýta čakajúca.

„Jasné, a dokonca som vybavila aj cenu, ale nikomu to nespomínaj, nechcem mať problémy“ 

„Cením si to, vieš ako to potrebujem. Koľko teda?“ 

“ Máš to za rovnú stovku. Za oba. Máš tam aj vzorky niečoho silnejšieho. Vyskúšaj, ale opatrne. Nemala by si to miešať.“

Počúvam tak na pol ucha, ale po tejto vete som zbystrila pozornosť. Ty kokso, čo to?

Ako na Netflixe.

Kofeín? Kokaín?

Čakajúca podáva meškajúcej zelenú bankovku, tá si ju chvatne strká do peňaženky a pod stolom jej posúva luxusnú taštičku.

Taštičku s logom kozmetickej značky.

Hahaha Hahahahahahaha

Táák, a sme doma. Presúvam sa v mysli do nedávnej minulosti. V tejto kriminálke som totiž kedysi kľudne mohla hrať aj ja.

Ani JA som totiž neváhala vysoliť trojcifernú sumu za zázrak, ktorý zastaví to najstrašnejšie, čo ženu môže postihnúť:

ČAS.

Sága mojej problematickej pleti

Aby ste boli v obraze, moja pleť mi dala od puberty dobre zabrať. Juj, ako som závidela zamatové líčka šťastnejších kamarátok. T-zóna, uhry, mastná pleť, zápaly pleti ma prenasledovali počas celej dvadsiatky a patrične som ju aj týrala všetkým, čo bolo legálne k dispozícii. Retin-A, Dalacin T, Aknekolor, drastické pílingy a vysušovacie masky. Vitaj tridsiatka, dva cisaráky, dve deti, hormóny hore dole, tá moja pleť síce už bez vyrážok, ale stále mastná ako papier na pečenie.

Dospela som do štádia, keď som mala problémy dva: problematická pleť tínedžerky s vráskami tridsiatničky. Zabijem sa?

Vytasila som zbrane ťažkého kalibru, načrela hlbšie do peňaženky a skúšala nové, účinnejšie a efektívnejšie super krémy na vyriešenie zapeklitého problému.

Či to fungovalo?

No jasné! Čím drahší bol krém, tým lepšie fungoval. Jeden mesiac.

O štvrť roka neskôr sa pristihnem, že gúglim nový zázrak. Pozn: Odborníci toto nazývajú placebo efekt a kozmetické firmy to volajú výskum (ehm.. čiže 29 z 30 žien čo sme podplatili výrobkami zadarmo potvrdilo, že krém funguje)

O škodlivosti komerčnej kozmetiky plnej chémie som sa námatkovo dozvedela z rôznych zdrojov. Intuícia mi vravela, že niečo na tom bude, ale v praxi som zmenu úplne odmietala.

Čo ak to je zas ďalší šibnutý trend, hoax? Nie je predsa možné, aby som si na ksicht patlala nejaké oleje a umývala sa len mydlom.

Viete, tá moja pleť, tá je tak špecifická, že toto asi funguje len na lesnú vílu, čo žije v lese a má broskyňovú pleť. JA takéto riziko podstúpiť nemôžem.

Typická zákazníčka slovenskej bio kozmetiky.

Túžba po kráse

Dívam sa na svoje zmýšľanie s odstupom času a ani sa nečudujem.

Je prirodzené, že my ženy, chceme byť pekné a dobre vyzerať.

Táto naša túžba však naštartovala dnes už 445 biliónový kozmetický mega biznis a

– vytvorila kultúru:

  1. porovnávania
  2. kritizovania
  3. zakrývania 
  4. prerábania 
  5. závistlivosti
  6. závislosti

Čaute čaute, nefiltrovaná minimalistka Andrea 🙂

Denne som sa natierala výrobkami, ktoré sa zdali, že sú pre mňa dobré, ale to čo v nich bolo, ach jaj.

Lidičky, ja som nemala kúpeľňu, ja som vlastne viedla labák! Vstup len v bielom plášti, vážení.

Vypočítala som si, že len v tých desiatich produktoch, čo som denne používala, sa nachádzalo od 80 do 120 rôznych chemikálií .

Všetko toto som si na seba patlala

KAŽDÝ

BOŽÍ

DEŇ.

Túžila som byť krásna, no šla som na celú vec maximalisticky. Ak potrebujem toľko chémie na sklonku tridsiatky, panenko skákavá, koľko toho budem potrebovať, keď mám 50 či 60?

Trikrát toľko? Štyrikrát toľko?

Čau kočka, aký krém používaš? Vyzeráš famózne!

Vzbura môjho tela

Krémy sa minuli a rozhodla som sa im vzbúriť. Za vyskúšanie nič nedám. Dva mesiace  úplný detox, presedlala som na prírodné mydlo a na tvár som sa rozhodla dať: NIČ.

Prvotné výsledky boli príšerné – tvár sa mi vyhádzala ako nikdy predtým, leskla som sa ako vianočné gule a skoro som celý tento experiment vzdala. Potom mi však poradila jedna skúsená blogerka takú vec: pri prechode na prírodnú kozmetiku očakávaj prechodné zhoršenie, kým nastane výrazné zlepšenie. Deje sa to preto, nakoľko sa pokožka musí zbaviť všetkého sajrajtu, ktorým som ju roky rokúce mazala. Detto to isté platí aj na vlasy a pokožku tela.

Dnes je to presne 11 mesiacov, čo moja pleť nevidela krém proti vráskam ani žiadny chemický produkt.

Používam jemný bylinkový gel na čistenie, arganový olej, kokosový olej na odlíčenie maskary a do zimných mesiacov čisté bambucké maslo s levanduľou.

Viete čo sa stalo? Moja pleť nemá žiadny problém. Nikdy som nemala lepšiu pleť, ako teraz. Najvýraznejší rozdiel je v tom, že nie je mastná a nezapaľuje sa. Veľkú úlohu v jej stave hrá aj životospráva, i keď mala som mesiace, keď som sa nestravovala ukážkovo, a stále bola lepšia, ako kedykoľvek predtým. Moja pleť má vlastne úžasnú samočistiacu a samoregulačnú schopnosť.

A čo vrásky? Nezmizli. 

Nezmizli, keď som používala drahé krémy, a nezmizli, ani keď tie krémy nepoužívam. 

Zmizla však moja úzkosť z toho, že starnem. 

Ak niekomu starnutie prekáža, prosím, nech sa nechá zabalzamovať. Ak to bude prekážať môjmu mužovi, asi som sa zle vydala 🙂

Toto doma neskúšajte:)

Prírodná kozmetika

Odkedy používam len prírodné produkty, môj nos sa stal citlivejším na umelé vôňe. Prestala som používať parfémy, nakoľko sa mi z oblaku robí fyzicky zle.

Prírodné produkty sú oveľa drahšie, ale nie také drahé ako luxusný krém. Som oveľa opatrnejšia, čo si kúpim, a vydržia veľmi dlho.

Prírodné produkty sú aj multifunkčné, s mydlom si umyješ tvár aj telo, slúži ako krém na holenie, s kokosovým olejom sa odlíčiš, aj namažeš pokožku aj si v ňom opečieš palacinky.

Prírodné produkty voňajú ako letná lúka, ako bylinky, ako dobroty z kuchyne.

Skús zjesť to, čo je v synteticky vyrobenom kréme. 

Moja nová kozmetická koncepcia. A vieš ako sa s tým fajn cestuje?

Toxická krása

Už teraz rozumiem tomu, prečo som sa zamotala do nákupného cyklu. Nepoznám ženu, ktorá by so sebou bola na 100 percent spokojná a pripečené reklamy v nás túto slabosť len rozjatrujú.

Dôvod, prečo si už  nekupujem ženské magazíny je ten, ako nás kolektívne oblbujú. Pálila by som stupídne články o celebritách, ktoré mi majú rozhodiť deň len preto, lebo nemám x kilogramov na váhe, nemám požadovaný tvar zadku a napumpované pery.

Dôsledkom vymývania mozgov (nenachádzam iný normálny dôvod ) je ten, ženy dobrovoľne podstupujú niekedy aj riskantné zákroky, aby sa dali napichať, zmenšiť, zväčšiť, vysať a prerobiť na ideál krásy publikovaný cez instagramový filter.

Ďakujem. Nechcem po smrti skončiť v triedenom odpade.

Aj ty chceš byť žltá?

Vyzerať dobre nie je produkt

Ani bambucké maslo a najlepšia bio kozmetika ti však nepomôže, ak zabudneš na jednu vec.

Píšu o tom v knihe, čo má vyše 2000 rokov:

A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? 1Kor 6, 1-20

Naše telo je náš chrám.

Prečo sa za naše telo hanbíme, prečo sa o neho nestaráme, prečo mu neveríme? Narodili sme sa každá iná a každá sme jedinečná. Niekoré z nás sú už mamy, priviedli sme na svet inú ľudskú bytosť. Pozrieme sa na naše deti a sú: perfektné.

Stačí len nechať prírodu, aby v nás tú jedinečnosť rozžiarila. Je jednoduchšie siahnuť po syntetickej chémii, po krémoch, po práškoch, po skratkách – aby sme sa cítili dobre.

Minimalimus mi ukázal, že dobrý pocit zo seba v žiadnych výrobkoch nenájdem. Je to lenivá cesta k dočasnej spokojnosti. Je to konzum.

Vieš, kedy sa cítim najlepšie na svete bez ohľadu na to, akú kozmetiku používam?

Po fyzickej aktivite, na čerstvom vzduchu.

Moja pleť je mierne ružová, okysličená a usmievam sa. Mám zo seba skvelý pocit, ktorý mi nepredá žiadna kozmetická firma.

Keď k tomu pridám pravidelný pôst či zdravú čerstvú stravu, veľa vody, bylinkového čaju a dennú dávku psychohygieny, je mi úúúúplne šuma fuk, či mi pribudla ďalšia vráska.

Tie totiž najviac vidno, keď sa smejem.

Radšej budem veselá a vráskavá, ako zmrazené filé, no nie?

Vrásky? Bláznite?

 

Filed Under: Kozmetika, Nezaradené, žena

Next Page »

Copyright © 2023 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Obchodné podmienky