“Syrio hovorí, že bolesť je lekcia, aj vďaka nej si o niečo lepší.” Arya Stark
“Ako blízko má šialenstvo k múdrosti? ” Danaerys Targaryen, Pieseň ľadu a ohňa
Bilancujem.
Rok ubehol ako voda, a v makovici mi pribudli nejaké tie životné lekcie.
Nuž, vraví sa, múdri ľudia sa učia na chybách hlúpych. A niektorí prídu na ne až vtedy, keď sa pekne vydusia vo vlastnej šťave. Tak ako ja:)
Niekedy tie “aha” momenty objavím na miestach, na ktorých by som ich nečakala.
Napríklad vo fantasy ságe o drakoch a princeznách.
A ty práve na tomto blogu. No kto by to čakal?
Tento článok je úplne iný. Píšem ho pre seba. Ak nájdeš v ňom ten svoj “aháááá moment”, budem sa tešiť.
Aspoň jedna poblúdená ovečka príde do košiara o rok skôr :))
Páči sa.
Lekcia 1: Prestaň hľadať svoju vášeň, máš ju rovno pod nosom.
Ak chceš zistiť, čo ťa baví, urob to ako ja: rob tri dekády života to čo ťa nebaví, a možno ti to konečne trkne.
Toľko som sa hľadala, až som sa beznádejne stratila. Skákala som z profesie na profesiu ako včielka na med a nebolo to ono. Čo na tom, že už od základnej som mala v diári naškrabané, že chcem písať.
Čo na tom, že som milovala slovenčinu, vyhrávala literárne súťaže, úplne som žrala dejepis a vyčítala som celú miestnu knižnicu v malom meste. Čo na tom, že kdekoľvek som, musím vliezť do kníhkupectva a sedím si tam spokojná ako voš pod chrastou.
Vášeň je to, čo ťa baví práve teraz, o čom nevieš prestať rozprávať, o čom surfuješ, čo ti spôsobuje potešenie. Netreba ju hľadať.
Lekcia 2: Ak chceš robiť, čo ťa baví, nebude to zadarmo.
Rozbehla som si blog, vydala prvú knihu a stále ignorovala lekciu číslo 1.
Ťahalo ma to do platenej práce, lebo som neverila, že moje hobby môže byť skutočnou profesiou a chýbala mi spoločnosť ľudí. Ach, aké to je fajn pekne sa obliecť a byť obklopená kolegami, pokecať si pri obede, zavtipkovať.
Prišla som konečne na to, že nemôžem mať oboje. Nedá sa mať všetko naraz.
Cena za prácu blogerky je osamelosť.
Keď chcem písať, musím byť sama, zavrieť dvere, sadnúť si na zadok a potiť pri tom krv.
Som ako taký vlk samotár, čo zavýja cez klávesnicu.
A nie každý deň je plný vášnivej práce. Niekedy mi to nejde od ruky, niekedy som preťažená a nenávidím každé písmeno.
Je úplne ok nemilovať každú minútu vysnívanej práce.
Mylne som si myslela, že ak sa mi do toho niektoré dni nechcelo, nie je to ono. Už som konečne s touto dilemou stotožnená.
Lekcia 3: Čas je tvoj najväčší poklad, stráž si ho.
Vymenila som smartfón za obyčajný tlačítkový telefón a našla som bohatstvo života. Môj stratený čas.
A všetky tie výhovorky, ako som sa vzdelávala, ako to v podstate patrí k mojej práci, mi len vysávali energiu.
Ak mi niekto dnes povie, že nemá kedy, ale má čas zdieľať každé stupídne video a sústavne mu svieti na čete zelená, spláchnem svoje sympatie.
Sociálne siete nie sú na zábavu, je to nástroj pre biznis a pre kontakty. Každá sekunda by na nich mala byť strávená vedomo. Prečo som teraz na počítači? Píšem článok.
Chceš stráviť 40% dňa kontrolovaním, čo robia iní? Pozri sa na svoj graf života, vytlač a vyfarbi:
Lekcia 4: Nečítaj príliš veľa motivačných kníh.
Čím viac náučných kníh čítam, tým menej mi to páli.
Strácam koncentráciu, strácam kreativitu a myšlienky mi lietajú ako splašené husi.
Keď čítam moje obľúbené knihy poriadne, do hĺbky a opakovane, stále v nich niečo nové objavím a zacementujem si v hlave to dôležité. Vráti sa mi pozornosť a bdelosť.
Zdá sa mi, akoby tých pár výnimočných kníh zrelo časom na kvalite. Akonáhle sa o niečo zaujímam, a roztrieštim môj záujem na rôzne zdroje informácií, úplne stratím smer. Práve preto bol smartfón pre mňa taký zabijak koncentrácie.
Verdikt: čítam príliš veľa odbornej literatúry a musím prestať.
Dala som si záväzok sústrediť sa len na 5 kníh, ktoré mi v niečom zmenili život a prečítať si ich znovu a znovu. Potrebujem v živote viac? Nie. Týka sa to všetkého: daj mi jeden či dva obľúbené blogy, jeden či dva zdroje inšpiratívnych informácií a stačilo. Čím prázdnejšia je moja hlava, tým viac ma toho napadne.
Kreativita prúdi z nudy.
Dávam si však záväzok čítať viac beletrie v slovenčine. Cez emócie a príbehy postáv sa človek naučí viac, ako by si myslel. Tučná kniha plná fantastických príbehov, a som v raji.
Lekcia 5: Emócie sú ako počasie.
Neberiem ich už vážne. Dnes sa cítim tak, zajtra sa cítim onak.
Emócie prídu a odídu a nie je nutné im venovať prílišnú pozornosť. Všetko raz prejde. Netrápim sa dnes kvôli zajtrajšku. Môj životný príbeh sa deje práve teraz.
Nehrabem sa v minulosti, lebo to či pred piatimi rokmi pršalo, je dnes nepodstatné. Krásne to zhrnul Osho v knihe Emócie:
“Aj ten najrozhnevanejší človek sa občas smeje, musí. Hnev nie je permanentný stav.
Tento moment si smutná, iný moment si šťastná, tento moment miluješ, ďaší moment nenávidíš. Ráno bolo krásne, večer je hnusne.”
Život ide ďalej.
Lekcia 6: Cestovanie je liek na všeobecnú nespokojnosť.
Keď ma žerú mrle a začínam sa sťažovať, viem, že je čas vymeniť vzduch.
Zbaliť si len to minimum a ísť za zónu komfortu. Či už je to chata v horách, kde si nosím vodu zo studne a a hľadám hríby na večeru, alebo sa vybrať mimo turistických chodníkov, do nejakej krajiny, kde ľudia žijú jednoduchšie, úplne inak.
Čím väčší rozdiel, tým lepšie. Oddychovanie v 5 hviezdičkovom wellness hoteli je síce príjemné, ale závratne človeka nikam neposunie.
Zmena prostredia postaví moje problémy do úplne inej perspektívy – zrazu nájdem riešenie alebo sa jednoducho vyparia. Cestuj tak často ako len môžeš.
Cestovanie sformovalo moje myslenie viac ako knihy a kurzy. Večne zbalené kufre ma postavili na cestu minimalizmu.
Zlez z vychodeného chodníčka a zablúď niekde, kde nie je wifi.
Lekcia 7: Nerob naraz všetko, čo ťa zaujíma.
Som Blíženec a toto je moja slabosť. Mala by som si ju opakovať ako mantru či vytetovať na rameno.
Často si vytváram v živote chaos neustálym hľadaním nových záujmov a podnetov.
Môj strach z rutiny a nudy mi bráni v tom, aby som sa v jednej veci zlepšila. Plávala som životom ako nenažraná chobotnica a dúfala som, že cez každú novú vec, čo objavím, nájdem svoju vášeň (ha-ha-ha).
Takže, ak chceš v niečom uspieť, úplne sa ponor len do jednej jedinej veci. Obklop sa ľudmi, ktorí sú tam, kde chceš byť ty a nenechaj svoju energiu rozplynúť na všetky svetové strany. Koncentruj sa, sakra.
Lekcia 8: Nauč sa čakať.
To, čo môžem mať hneď ma až tak neteší.
Bojujem proti instatnej dobe a čakám. Funguje to skvele.
Pamätáš sa na ten pocit, keď konečne na LP-čku vyšiel album obľúbenej skupiny? Alebo nová knižka? Alebo keď si si musela vystriehnuť v stredu o 20-tej Angeliku v telke?
Keď som hladná, nedám si čokoládový donut, ale počkám na obed. Keď si chcem niečo kúpiť, vydržím aspoň týždeň a väčšinou ma to prejde. Ak niečo potrebujem, nenáhlim sa a našetrím si, kúpim si to neskôr a hľadám lepšiu cenu spod ruky. Najprv splním všetky priority dňa a až potom sa odmením čítaním knihy.
Som ochotná čakať na všetko, čo má pre mňa cenu. Teší ma pocit, keď sa dočkám.
Spýtaj sa, kde môžeš počkať ty a daj si načas. Kultivujem umenie čakania a učím to aj moje deti.
Lekcia 9: Ak chceš krásne uprataný domov, deti nechaj v predsieni.
Dobre, trochu žartujem.
Zistila som, že môžem minimalizovať koľko chcem, ak sa celá rodina nenaučí dávať veci tam kam patria, budem si robiť slúžku do konca života.
Uprataný domov sú: zubné kefky späť v poháriku, topánky v botníku, špinavé taniere v umývačke riadu, spotené tričko v koši na bielizeň, hračky v košíku, knihy v knižnici.
Zredukuj, vyprac, nájdi všetkému miesto a potom udržiavaj. Nielen ty. VŠETCI.
Posledné týždne sa opakujem ako papagáj, ale už to rodine pomaly docvakáva.
Posledná možnosť je ešte jedna: čo nie je na mieste, to ide do koša.
Lekcia 10: Ak sa ocitneš na strane väčšiny, je čas zastaviť sa a reflektovať.
Všetci to takto robia, všetci to majú, všetci takto žijú, všetci to kupujú.
Akonáhle mám pocit, že som na strane väčšiny, spozorniem a počúvam svoju “spiacu” myseľ.
Byť na strane väčšiny môže byť znamenie, že musím zmeniť smer. Dám na intuíciu.
Je veľmi ľahké ísť s davom, ale je ťažšie ísť proti prúdu. Chcem robiť veci tak, ako vyhovujú mne a našej rodine, a nie do čoho ma tlačí spoločnosť a médiá. Je mi jedno, čo robí sused.
Nebojím sa už byť na čele niečoho nového, nepotrebujem ničí súhlas a nebojím sa pomenovať veci tak, ako ich cítim.
Lekcia 11: Problémy si vytvárame sami.
Môj otec vraví: “Ak nemáš žiadny problém, tak si ho nevymýšľaj.”
Problémy sú výtvory zlenivenej mysle, a paradoxne, najviac sa množia, ak sa človek má príliš dobre.
Už si veľmi pozorne všímam, keď sa v mojej hlave rodí nový myšlienkový záchvat. Zadusím ho ešte v zárodku fyzickou aktivitou.
Ak máš pocit, že život je plný problémov, zamestnaj si ruky. Chyť do ruky metlu a pozametaj schody, pokáľaj drevo, skáč cez švihadlo, vyprac si šatník, ožehli prádlo, upeč koláč, začni niečo robiť. Vypína to blá blá blá v sivej mozgovej kôre.
Čím menej času máme na neproduktívne rozmýšľanie, tým menej starostí nás napadne. Odkedy mám zabehnutú rutinu, problémy sa dali na útek.
“Aký problém máš práve teraz? ” Eckart Tolle, Sila prítomného okamihu
Lekcia 12: Nič ma nedefinuje.
Nie som ani moje oblečenie, ani na akom aute jazdím, ani moje hodinky, ani môj životný príbeh, ani moja profesia. Minimalizmus ma naučil, aké sú to veci prchavé.
Snažím sa nelipnúť na veciach, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť. Ak by nám nedajbože vyhorel byt, ukradli nám auto alebo mi skrachoval blog, život ide ďalej.
Či som minimalistka alebo nie som, som to stále ja. Pozrime sa na tragické príbehy ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia a zrútili sa, lebo sa definovali s vecami, s majetkom, s prácou a s postavením.
Teším sa na rok 2019 a na všetky ďalšie chyby, ktoré narobím. Veď z čoho by bol o rok opäť článok, nie?
Vidíme sa o týždeň,
Andrea x
