• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Som Minimalistka

Menej vecí a viac života

  • Články
  • Som Minimalistka
  • O mne
  • Rýchlokurz zadarmo
  • Minimalistický denník
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Šatník

Nemáš si čo obliecť? Prestaň robiť tieto chyby.

18. decembra 2018 publikovala Minimalistka 13 komentárov

Prídeš domov s veľkou taškou parádičkových vecí z výpredajov a o mesiac zas nemáš čo na seba?

Skriňa praská vo švíkoch a nevieš dať dokopy jeden normálny outfit?

Ak sa ti v šatníku ani divá sviňa nevyzná, tento článok je práve pre teba.

Dobrou správou je, že nemusíš opäť utekať do obchodu. Ideme vyhadzovať a to poriadne.

Kde som to len dala?

Potrebuješ:

  • úprimnú osobu, ktorá má minimalistické cítenie a nelieči sa práve zo shopoholizmu
  • veľké zrkadlo
  • ešte väčšiu tašku alebo sťahovaciu škatuľu
  • obrovskú dávku odvahy

Pre väčšiu autentickosť budeme dnes triediť skriňu bežnej slovenskej žene ®, matke dvoch malých detí – architektke a blogerke Lucii Grigovej, ktorá keď nerozmýšľa čo si obliecť (haha) píše chutné články, ako navariť doma aj zo zvyškov a nevyhadzovať. Jej blog sa volá Do poslednej omrvinky a práve jej vyšla aj kniha!

S Luciou nás spojili internety cez spoločné záujmy a keď mi raz pri káve spomenula, že už konečne musí niečo urobiť so svojím šatníkom, rozbúchalo sa mi srdce ako keď lovecký pes zavetrí zverinu –  budem pritom! Ďakujem jej za ochotu otvoriť mi svoje skrine aj pre tento článok ako inšpiráciu pre všetky ženy, ktoré to potrebujú.

Prípadová štúdia

Lucia je už pár rokov na materskej dovolenke a predtým, ako prišli deti randila so svojím mužom, chodila na večere, kde jedla oboma rukami, a dokonca aj dobrovoľne športovala. Po narodení drobcov prišli bezsenné noci, neskoré večierky mladý pár vymenil za skoré odchody do postele a garderóba sa scvrkla na kúsky, ktoré sú vhodné aj na zablatené detské ihrisko. Deti trávia pár dní v týždni v už v škôlke a mladá mamička uvažuje nad návratom do zamestnania.

Pozrime sa teda do Luciinej skrine. Najprv sme všetko povytrieďovali do kategórií: topánky k topánkam, opasky zvlášť, všetky tričká s krátkym rukávom zvlášť, tričká s dlhým rukávom zvlášť, mikiny zvlášť, veci na cvičenie zvlášť, ponožky zvlášť –  dúfam, že si  v obraze 🙂 Ak je všetko pekne pokope, vidíš, koľko toho naozaj máš.

√Tip: pred vytrieďovaním si ožehli a oper, aby si neťahala spotené legíny a zatuchnutý sveter z koša na prádlo. Pred tebou by sa malo nachádzať všetko čo vlastníš na danú sezónu. Pozri sa aj na povalu, aj do psej búdy, proste: prejdi každý jeden šuflíček.

Topánky

Začali sme od nôh. Milé bolo, ako predo mnou trónili dvoje rovnakých tenisiek (ja že vidím dvojmo, a to som ešte tvrdé nepila). Domáca pani kontruje, to že vraj preto lebo tie staré boli také super, že chce repete aj na ďalší rok. Ak ti niečo fakt vyhovuje a sedí, je to skvelý nápad, prečo nie? Ja so tiež nohavice už roky kupujem ten istý strih v tom istom obchode (Massimo Duti).

Čo sme vyhodili:  Obnosenú, a vyšmatlanú obuv, topánky na vysokom opätku, ktoré Lucia už roky nenosí. Prvou kategóriou sú sexi červené štekle, nosené len raz. Po tehotenstve ich už Lucia nielenže neobula (no ženy je to pravda zväčší sa noha), ale ani by si ich úprimne nemala kam už obuť.

Druhou kategóriou sú čižmy a topánky s opätkom na bežné nosenie tipu – keď raz pôjdem s kamoškami na kávu do mesta.

Chybné nákupy: topánky na opätku a topánky v čiernej farbe. Čierne balerínky sú krásny príkladom impulzívneho nákupu a na jej typ nohy nesedia. Tenisky raz obujeme, všakže, lebo majiteľka nestíha cvičiť, ale nevzdáva sa:)

Čo sme ponechali: Po čom siahne Lucia každý boží deň? Po teniskách a pohodlných čižmách na nízkom opätku. V prípade potreby sa elegantný outfit so šatami sa dá dosiahnuť aj s teniskami.

Kto vravel, že tenisky nejdú k šatám? Zdroj: lookbook.nu

Nohavice 

Lucia si vyskúšala všetky z desiatich nohavíc a zistila, že rotuje len dvoje, ktoré sú jej najobľúbenejšie. Väčšinu času trávi v domácnosti a chce byť pohodlne oblečená: na nákupy, na cestu do škôlky, na behanie okolo domácnosti. Elegantné nohavice do práce sú v skrini úplne zbytočné, nakoľko aj keby do nejakej šla, už sa jej nepáči strih, prípadne sa v nich necíti dobre ako kedysi.

Čo sme vyhodili? Aký má zmysel mať v skrini nohavice, ktoré nikdy nenosíme? Preč s nimi. Pretriedili sme aj letné nohavice, z ktorých polovica šla do vreca a zvyšok do škatule sezónneho oblečenia.

Čo sme ponechali? Tri páry nohavíc, ktoré Lucia nosí každý deň. Úplne stačí.

Uh, aj toto je moje??

Šaty a sukne

Lucia mala plnú skriňu šiat, ktoré niečo zažili (svadba, promócia, rodiná udalosť) ale aj sukní, ktoré si možno oblečie do práce, sukne, ktoré by ju spravili ženskou a raz by si ju niekde s niečím obliekla.

Vtipný moment nastal, keď sa mi priznala, že sukne nikdy vlastne nenosí, akosi nie je kedy.

Lucia si sukne ale rada kupuje.

Vidím v tejto nákupnej chybe podobný sentiment, akým som prešla ja. Často si kupujeme väčšie množstvo vecí, ktoré predstavujú naše nenaplnené ja: chcem sa cítiť viac žensky – kúpim si sukne a opätky, chcem sa naučiť cudzí jazyk – kupujem si slovníky. Potom príde reálny deň a všetky tieto veci čakajú na svoj osud v skrini.

Čo sme vyhodili?  Všetky sukne:)

Šaty prešli testovacími otázkami: obliekla by si si ešte tieto šaty na nejakú udalosť, alebo by si si radšej kúpila nové – také čo vyhovujú tvojej postave a životnému štýlu teraz?

Väčšina z nich už naozaj má svoju éru za sebou a ich majiteľka sa posunula do ďalšej životnej etapy. Preč s nimi a prestať kupovať sukne. Tie sa naozaj ťažko kombinujú a je potrebné k nim mať vhodné pančuchy, zvršok a čižmy, ktoré Lucia už nemá, lebo tie na podpätku vlastne nikdy nenosí. Všimni si ten cyklus: neraz jeden kus oblečenia vyžaduje toľko ladiacich doplnkov, že je jednoduchšie sa ho proste zbaviť.

Čo sme ponechali? Celkom pekné saká, ktoré sa dajú aj bez šiat kombinovať s džínsami a zopár nadčasovejších šiat. Dostali ešte polročnú šancu a ak si na seba nezarobia, mali by poletieť do inej skrine 🙂

Keď neušetríš ale minieš 50% z pôvodnej ceny 🙂

Tričká

Pri pohľade na typ a množstvo tričiek som si všimla, že prevažuje biela s bodkami, všetky sú také akoby ich jedna mater mala, čo je veľmi zábavné poznanie.

Ja osobne som tiež roky inklinovala k sivej farbe a pásikavým vzorom, napriek tomu, že som v nich vyzerala ako Popoluška. Na svete je toľko krásnych farieb!

V skrini nemusíš mať 30 tričiek, načo? Radila som ponechať si maximálne tak 7-8 kusov a hlavne rôznorodé. Lucia sa veľmi ťažko lúčila s množstvom, dôvod bol aj ten, že často tie ošuntelé a staršie nosí na doma, keď upratuje alebo nechce byť za peknú (áno, aj to sa dá).

Keďže sa sťažovala, že nemá čas cvičiť, poradila som jej zbaviť sa starých nepekných tričiek a namiesto nich doma nosiť cvičebný úbor: kvalitné dobre sediace športové tričká a k tomu legíny a tie úbohé nevyužité tenisky. Ráno odbehneš s deckami do škôlky, pribehneš domov, beháš okolo domu, si celý deň oblečená v športovom, vyzeráš a cítiš sa dobre nuž a môžeš si pekne naplánovať 10-15 minútové cvičenie v záhrade či v obývačke pred telkou a hurá, nemusíš sa prezliekať.

Menej tričiek v skrini, menej výhovoriek a viac spálených kalórií.

Prvý krok k cvičeniu je totiž obliecť sa, že ideme cvičiť.

Nákupnou chybou je voľba značiek – väčšina tričiek boli kupované v lacnejších obchodoch a už po pár noseniach to bolo na nich riadne vidieť. Bacha aj na sentiment – tričko ku ktorému sa viažu spomienky alebo futbalové tímy – spýtajte sa nejakého chlapa 🙂

Čo sme vyhodili: staré, zožmolkované a vyťahané tričká, duplikáty.

Čo sme ponechali: desinku tričiek, ktoré sú pekné a majiteľka ich rada nosí.

Menej šiat v skrini, menej žehlenia aj odkladania.

Blúzky, mikiny a iné zvršky

Lucia mala celkom peknú kolekciu blúzok, taký mix všeličoho. Najlepšie je všetko si pred niekým vyskúšať a spustiť dialóg – kde si si to kúpila, aký bol módny zámer a ako sa v tom cítiš teraz. Mne stačilo len počúvať a už po pár sekundách si vlastne Lucia vyriekla nad danou vecou ortieľ sama.

Čo sme vyhodili: všetky zvršky z nasledovným komentárom:

  • toto by bolo fajn, keby to nemalo také rukávy
  • toto som kedysi nosila k hentej sukni, čo nezapnem
  • toto by bolo fajn, keby to nebolo také priesvitné, musím si pod to niečo kúpiť
  • toto sa mi veľmi páči, ale trčí mi z toho brucho
  • k tomuto niečo pod to potrebujem
  • toto bolo v zľave
  • toto mi sedí a je to krásne ale nemám to s čím nosiť
  • toto je super len to má fľak, čo nejde vyprať

Mikiny, ktoré si pamätali strednú školu a všetky kusy oblečenia, čo boli síce pekné, ale také nemastné neslané – nedal sa s ním skompletizovať žiadny outfit.

Byť či nebyť, to je otázka…

Veci na cvičenie

Našli sme ich odložené hore v skrini, oprášili pomyselné pavučiny a po vyskúšaní zistili, že polovica je už akási „malá“ a motivácia pustiť sa do pohybu a cvičenia veľká:)

Čo sme vyhodili: úzke, malé, nepasujúce tielka na cvičenia, neforemné tepláky

Čo sme ponechali: Lucia zistila, že má vlastne celkom fajn legíny a cyklistické oblečenie, ktoré by mohla častejšie využívať.


Záver: Väčšinu kúskov do šatníka si Lucia kúpila ešte 5 až 10 rokov predtým, ako sa stala mamou, jedná sa o šatník ženy, ktorou bola kedysi. Odvtedy tieto veci buď vyšli z módy, alebo jej jednoducho viac nesadli.

Čo na to vraví Lucia?

„V šatách v ktorých som kedysi vyzerala sviežo a sexy – dnes vyzerám ako jaternica“ 🙂 (OJOJ AJ MNE SA TOTO VEKOM STALO HIHI). Kedysi som vyhľadávala obtiahnuté kúsky oblečenia, dnes sa cítim lepšie vo voľnejších kúskoch, kde sa nemusím báť, že mi niečo vylezie“

Aké chyby pri nákupoch zistila? 

Lucia mi napísala: „Kedysi som pri výbere takmer vôbec nehľadela na kvalitu, dôležitejšia bola pre mňa cena a to, či je daný kúsok „trendy“. Dnes sú pre mňa prvoradé  kvalita a spôsob výroby. 

Kvalita oblečenia má pre mňa význam z viacerých hľadísk: jednak nerada trávim čas nakupovaním, preto by som ho rada zminimalizvala tak, ako to len ide. Veľmi mi tiež vadí, ak nejaké tričko alebo sveter po troch razoch nosenia „zožmolkuje“ alebo sa na ňom objaví dierka. Preto sa budem snažiť, aby sa do môjho šatníka už nedostali niektoré konkrétne značky oblečenia.

Ďalšou chybou bolo, že som nakupovala, to čo sa mi páčilo, bez ohľadu na to, či sa daný kúsok hodí k veciam v mojom šatníku. Tak sa často stalo, že som si kúpila peknú vec, ktorú som ale nemala veľmi k čomu nosiť. Občas som si tiež niečo kúpila preto, lebo som mala predstavu, ako v danej veci budem vyzerať, realita však bola trochu iná.

√TIP: po každom veľkom vytrieďovaní si veď zápisník, a zapíš si tam všetky chybné nákupy, omyly, a pocity z vyhadzovania. Ak sa vrátiš k starým návykom, pripomenie ti kde si sa stratila.

Situácia je kritická.

Čo ďalej? 

Odporučila som Lucii vybudovať si kapsulový šatník, kde budú prevládať farby, ktoré sú navzájom kombinovateľné, nájsť si svoju farebnú typológiu.

Ak si totiž poznáš svoje farby, už ťa nikdy nezláka kúpiť si čiernu sukňu, lebo vieš, že tvojou základnou farbou je tmavohnedá a sukne nenosíš.

Základom šatníka sú veci, ktoré nosíš denne a k tomu si prispôsobiť doplnky a ďalšie nákupy. Cez deň nosíš nohavice a tričko, večer si k nemu dokombinuješ sako, šatku a pekné náušnice.

Výzvou pre Luciu je aj nájsť si novú obľúbenú značku či obchod, ktorá predáva kvalitnejšie veci a ktorého výroba má menší dopad na životné prostredie (lokálne značky).

Nové heslo je kupovať si radšej menej, ale kvalitnejšie.

Kapsulový šatník z everydaysavvy.com nemusí byť len sivý a čierny 🙂

Prázdna skriňa

Na úvod článku som písala, že je k vytrieďovaniu potrebná aj dávka odvahy.

Prečo? Pretože sa kľudne môže stať, že budeš zízať na skoro prázdnu skriňu, tak ako sa stalo v tomto prípade.

Písala som o tom, ako som ja skrine predávala a nerobila som si srandu. Ak máš príliš veľký šatník, môže sa to kľudne stať.

A… konečne je vidieť, čo si dnes oblečieme?

Krásny paradox však je, že stále máš čo nosiť, lebo z tej plnej skrine aj tak točíš len tých pár vecí, ktoré ti sedia a máš ich rada.

Menej vecí v skrini má aj ďalšiu výhodu: život je dynamický a naše potreby sa menia.

Inak sa obliekame, keď sme tehotné, inak, keď sme single a chodíme po večierkoch, inak keď po večeroch utierame zamazané ručičky od paradajkovej omáčky a s pyžama ledva vylezieme na obed. Iné kúsky oblečenia potrebujeme, keď sa po materskej dovolenke vrátime do práce.

V skrini naozaj stačí mať na aktuálnu životnú fázu od 30 do 50 kúskov oblečenia, ktoré nám sedia práve teraz.

Zbav sa motivátorov – raz do tohoto schudnem – aj fiktívnych scenárov – ešte sa mi to raz zíde.

Poloprázdna skriňa uľahčuje aj život – ráno nerozmýšľaš, čo si oblečieš, cítiš sa stále vo všetkom dobre, ak cestuješ pobalíš sa raz-dva.

Poučenie z nákupných chýb má aj finančný efekt – vidíš kde si minula peniaze úplne zbytočne, prestane ťa to lákať do obchodov a nakupovať pôjdeš presne len vtedy, keď konkrétne niečo potrebuješ – či už je to v zĺave alebo nie.

Ja osobne som v špeciálnej akcii nikdy dobre nenakúpila – čo by si si vybrala – svetrík, ktorý ti perfektne sedí, a je v tvojej obľúbenej farbe za plnú cenu alebo svetrík, o ktorom pochybuješ, nesedí ti úplne až tak, ale je v tvojej farbe a je zlacnený o 70%?

Dovolím si tvrdiť, že nákupné chyby som robila práve preto, lebo som sa sústredila na výpredaje. 

Ponúkame 100 % zľavu na všetky handry, ktoré si u nás nekúpiš.

Šaty na špeciálne príležitosti – svadba, pohreb, významná udalosť – si môžeš vždy aktuálne požičať či už z požičovne spoločenských šiat, alebo aj od kamarátky, ktorá má podobnú postavu a má ich v šatníku, lebo ich nosí častejšie ako ty. Požičovne sú presne na tento účel stvorené a budeš oblečená v krásnej modernej veci za zlomok jej ceny.

Čo s vytriedenými vecami?

Staré, zožmolkované a deravé veci rovno vyhoď do koša. Veci, ktoré už nie sú až také moderné ale sú univerzálne a v dobrom stave, môžeš dať na charitu. Kúsky oblečenia, ktorú sú moderné a pekné ale tebe už nesedia môžeš vziať na tzv. clothes swap (výmenu oblečenia) alebo zorganizuj s kamoškami obývačkový bazár.

√TIP: Moja známa vedie nechtový salón a vymyslela akciu, kde jej zákazníčky priniesli nechcené ale krásne veci a tým, že sa tam otočí kopec ľudí si ich popredávajú navzájom. Aký skvelý nápad. Ani ti nebudem hovoriť, že som si tam kúpila krásne džíny značky Armani, ktoré mi sadnú ako uliate a stáli ma 15 Eur :))

Netrieď sama

Na triedenie skrine si určite zavolaj pomoc, ak sa ťažko rozhoduješ a všetkého ti je ľúto.

Lucia píše: “ Šatník by som v pohode vytriedila aj sama. Andrea mi však poskytla perfektnú spätnú väzbu, ktorú by som si určite sama nedokázala dať. Vďaka nej som videla v úplne inom svetle nielen svoje oblečenie, ale aj kam by mal môj štýl obliekania smerovať.“

Mne naozaj stačilo len počúvať a pozorovať. Luciu nepoznám dlho, ale už som vedela odhadnúť štýl oblečenia, v ktorom chodí, keď sa stretávame. To čo som videla skrini, sa mi s jej povahou bilo a videla som, že to boli také črepinky z minulých fáz života.

Ak nemáš istotu, aký je tvoj štýl, spýtaj sa ľudí, ktorí ťa stretávajú najčastejšie: Ako by si opísala môj štýl obliekania? Čo sa ti páči keď nosím a v čom nevyzerám úplne najlepšie?

Najlepší módny poradca je možno práve človek, ktorý sa v móde síce vôbec nevyzná, ale ťa pozná.

Móda nám diktuje, aby sme sa obliekali do toho čo je in. Štýl je však keď sme sami sebou, no nie?

 

 

 

Filed Under: Domácnosť, Nakupovanie, Organizácia, Šatník, Upratovanie

Ako mať upratané raz a navždy? Kniha, ktorá vám povie ako…

4. mája 2017 publikovala Minimalistka 3 komentáre

Váš domov by mal byť obrazom toho, kto ste teraz a nie kto ste boli kedysi dávno.  Marie Kondo

Kde bolo tam bolo, bola jedna kniha. Potom som objavila minimalizmus v pravom slova zmysle.

Na knihách lipnem, lebo je v nich zabalená múdrosť za babku. Ktorý odborník vám odovzdá celoživotné skúsenosti v jednorázovej sadzbe 10-15 Eur?

Preto po nich často siahame práve vtedy, keď potrebujeme relax alebo vyriešiť nejaký problém, uľaviť si na duši. A fungujú:)

K minimalizmu ma naviedla kniha od Japonky Marie Kondo s názvom Kúzelné upratovanie. Prečítala som si ju ešte v angličtine a potom som s nadšením zistila, že bola preložená aj do slovenského jazyka. Paráda! Takže vám o nej musím povedať.

Marie je nekorunovaná kráľovná nielen v efektívnom upratovaní, ale aj absolútna majsterka vo vyhadzovaní harbúrd.

Jej metóda organizácie vecí dokonca nesie aj jej meno – KonMari.

Táto kniha pre mňa ako prvá definovala dušu minimalizmu – opakujúci sa neporiadok je často obrazom chaosu v hlave, a že tá správna metóda upratovania ( de facto vyhadzovania a potom udržiavania) je výborná psychohygiena.

Marie tiež hlása – obdobne ako minimalisti, že každá vec vo našom živote si musí obhájiť svoju existenciu.

Hlavným princípom jej organizácie je ponechanie si len tých vecí, z ktorých vám pri pohľade na ne poskočí srdce. Núti vás zamyslieť sa a pýtať – prináša mi táto vec radosť do života?

Identifikuje, prečo upratovanie pre mnohých ľudí nefunguje – prakticky len prekladanie vecí z miesta na miesto a opäť je neporiadok. Jej metóda je o správnom spôsobe – a ten funguje aj pre rodených bordelárov a zaneprázdnených ľudí, ktorým sa nechce.

Marie organizuje – ale nie tak, že vám radí naukladať veci do takej či onakej krabice. Veci nevyužité ale odložené sú vlastne pochované aj s ich negatívnou energiou.

Drže sa jej metódy – hlása Marie – a upratané je raz a navždy. Potom už len predchádzajúci stav nedovolíte a prakticky udržiavate domov pod kontrolou.

Ak sa neporiadok do vašej domácnosti stále vracia znamená to, že ste vypratali a poodkladali len polovične, nekompletne. Marie vám vysvetlí, kde robíte chyby a ako je potrebné zmeniť nielen spôsob, ale aj nastavenie rozmýšľania a prístup k upratovaniu.

Kniha je rozdelená do piatich kapitol:

  • prečo sa vám doma nedarí udržať doma poriadok,
  • ako a čo vyhodiť,
  • ako začať upratovať podľa kategórií v domácnosti a
  • prečo vám jej metóda zmení život aj v hlave.

Čo mne osobne otvorilo oči ako prvé ? Jej rada vyhadzovať veci podľa kategórie – a nie izbu po izbe.  Ak vypratávame podľa izieb a skríň, stále sú po rohoch a skriniach veci v tej istej kategórii poschovávané.

Pozbierajte si trebárs všetky topánky a vyložte ich do radu. Presne vidíte realitu, koľko toho máte a zrazu sa na ne inak dívate.

Čo?? Naozaj mám 14 párov tenisiek a dve nohy?…. A takto ďalej: poháre, príbory, obrusy, hračky – chcete byť šokovaní, koľko toho skutočne doma máte? Nanoste to na jednu kopu a kochajte sa. Len chvíľu 🙂

Ďaľšia skvelá tip v jej metóde bol spôsob, ako veci odkladať do skrine. Tradičný spôsob je preložiť oblečenie len raz v polovici a naukladať na seba ako vežu. Konmari metóda vyzerá takto:

Zdroj: www.goop.com

Marie ich radí skladať na tretinky a naukladať vedľa seba : nielenže to vyzerá lepšie ale v porovnaní s vežou vidíte presne čo kde máte. Na odkladanie sú v tomto prípade lepšie zásuvky v komode ako police v skrini.

Pobavila som sa aj o jej názore na odkladanie ponožiek. Marie verí, že ponožky si nezaslúžia byť odložené brutálnym spôsobom a to stočené do guče alebo našponované do guľe. Mali by byť tiež pekne vyrovnané a odložené jemne a s láskou pripravené na ďaľšie použitie.

Pozrite si tieto vynikajúce videá zo stránky goop.com, ako vyzerá skladanie poďla KonMari metódy -kliknite sem:

https://goo.gl/4aTxAy

Lepšie by som to nevysvetlila – radšej raz vidieť ako stokrát si to predstavovať 🙂

 

Takto to vyzerá u mňa. Ponožky stále týram, ale ostatné funguje super 🙂

Záverečná kapitola sa zaoberá témou, ako vypratávanie ovplyvní aj našu myseľ. Jej klienti často práve počas upratovania KonMari metódou zistili, čo vlastne chcú v živote robiť, uzmierili sa so svojou minulosťou ( rozlúčka so sentimentálnymi vecami) alebo objavili nový pohľad na miesto kde žijú (aká je vlastne tá obývačka krásna).

Veci, ktoré vlastníme dnes sú v našom živote na základe našich rozhodnutí v minulosti. Keď sa im zoči voči postavíme, nastavíme si zrkadlo a musíme sa pýtať otázky. Prečo sme si túto vec v danom momente kúpili? Čo sme od nej očakávali? Má zmysel ju vlastniť aj teraz?

Veciam v našom živote môžeme čeliť dnes, neskôr alebo sa im vyhýbať až kým neumrieme. Voľba je na nás.

Kúzelné upratovanie od Marie Kondo zo srdca odporúčam pre každého, kto sa zaujíma o minimalizmus. A pre každého, kto má po krk nekonečného upratovania ako ja 🙂

Super, super, super kniha.

Kde si ju môžete zaobstarať? Nájdete ju aj tu, v najlepšom slovenskom kníhkupectve:

Filed Under: Organizácia, Šatník, Skvelé knihy

Môj minimalistický šatník naživo

4. apríla 2017 publikovala Minimalistka 6 komentárov

Je tu jar, čas vypratania pavučín aj z tých najtemnejších kútov vašej skrine. Keďže je niekedy lepšie raz vidieť ako stokrát čítať na obrazovke, nahrala som pre vás moje úplne prvé video. Téma aktuálna – čo si obliecť.

Toto je môj šatník po mesiacoch a mesiacoch vyhadzovania a predávania a zisťovania, čo vlastne nosím, a aké farby mám rada. Ešte stále mám v krabici odložené moje letné šaty z Emirátov a zopár sezónnych vecí. Konštatujem však, že všetko, čo som vyhodila mi doteraz nechýbalo ani raz.

Isté kompromisy som spravila v kabelkách a kabátoch, mám ich priveľa ale sú kvalitné a aspoň mám čo prestriedať. Neviem či je moja skriňa šok pozitívny alebo negatívny. Mne osobne toľko oblečenia čo mám úplne stačí v súčasnej situácii. Veľa jazdím na bycikli, mám dve malé aktívne deti, nechodím do kancelárie, potrebujem byť praktická a športovo elegantná. Sukne a vysoké podpätky nenosím. Ak potrebujem niečo na špeciálnu príležitosť, niečo nadčasové si kúpim alebo požičiam od kamarátiek.

Zaujímavé je, že niektoré veci mám skoro desiatky rokov a stále mi slúžia. Preto naozaj platí kvalita nad kvantitu, starať sa o tie, čo máme aby čo najdlhšie vydržali, prať ich ručne, jemne  či v kvalitných práškoch, nepoužívať sušičku a zavesiť s láskou.

Takže, nech sa páči:

 

Stačil by vám ten môj šatník alebo je až príliš minimalistický?

Teším sa na vaše názory 🙂

 

 

 

Filed Under: Organizácia, Šatník

Minimalizmus v šatníku – Časť 3

10. marca 2017 publikovala Minimalistka 2 komentáre

Pokračujem v seráli o minimalizme v šatníku. Minulý týždeň sme v druhej časti začali vypratávať, a dnes sa venujem dvom nasledovným kategóriám:

Mimosezónne veci

Jedna z úžasných výhod života v púštnej krajine bolo obliekanie sa len na dva druhy počasia: pekelne horúco a teplo. Je to dokonca aj veľmi lacné, nakoľko kabáty a čižmy stoja v porovnaní so sandálmi oveľa viac a to nerátam malé deti, ktoré netreba šatiť. Môj syn prežil batoľací vek väčšinou odetý v: plienke:) Rodina môže prakticky existovať v šľapkách a letných veciach skoro 8 mesiacov v roku.

Kto potrebuje topánky na púšti 🙂

Štyri sezóny sú ale aj tak skvelé a niet nad farebnú jeseň a zasneženú zimu. Po presťahovaní do Európy som musela riešiť opäť počasie. Zmierila som sa s myšlienkou, že moje krásne šaty, čo som nosievala do drahých reštaurácií a dovolenkových komplexov mi budú v chladnom severnom kúte Nemecka nanič. Stále mi ešte trčia v skrini a neviem sa rozhodnúť, čo s nimi.

Problém sezónnych vecí je, že tým že ich nenosíme stále, sa nevieme rýchlo a objektívne rozhodnúť o ich osude. Tak ako moje letné šaty stále odložené čakajú, kedy pôjdem opäť do Dubaja a oblečiem si ich. No veru neoblečiem. To už viem teraz, len je tam stále to ale a zaberajú mi miesto.

Možno si treba položiť otázku na naše teplé kabáty, topánky, čapice, plavky, saká, svetre, plážové šaty, šortky inak.

Chcem sa v tejto veci najbližšiu sezónu vidieť? Ak ma pozvú na svadbu, oblečiem si reálne opäť tieto isté šaty a budem sa nich cítiť super? Mám chuť si prichádzajúcu jeseň ešte obuť tieto napoly vyšmatlané topánky? Tá čapica, čo už mám šiesty rok? Možno si odpoviete, že hmmm… ani nie… ?

Načo ich teda skladujeme do ďaľšej zimy či leta?

Ja osobne mám istú averziu najmä voči zimným zvrškom, ktoré si obliekam v tom danom období každý deň. Najmä teplá bunda. Už koncom februára mám sto chutí jej povedať zbohom a v živote ju nevidieť. Potom príde jar, vtáky štebotajú a bunda skončí v sklade na ďaľšie obdobie.

A pri nej tá z s predminulej zimy a vedľa nej tá z tej ešte predminulejšej. ….zas sme doma, veľká kopa vecí naskladaná v skrini.

Samozrejme, sú skvelé nadčasové kusy, ktoré si s radosťou oblečiete každý rok.

Preto sa vyplatí dobrá kvalita a dizajn, ktorý je vždy v móde. Bohužiaľ zatiaľ som nenarazila na žiadnu finančne dostupnú značku, ktorá by bola taká kvalitná, že mi vec vydržala v skvelom stave viac ako dve rotácie. Rozhodla som sa, že sa jej zbavím hneď teraz, akonáhle príde jar a s najbližšími mrazmi su kúpim novú, ktorá mi bude slúžiť s radosťou a tešiť ma jej novotou.

Ako som už spomínala, ak si oblečenie na seba zarobí nosením každý deň počas 4-5 mesiacov, nemám pocity viny ju darovať alebo predať, lebo mi fakt nič nedlží. Zároveň nič neskladujem zbytočne.

Veci „ na doma “

Keď sa vám zdá škoda niečo vyhodiť, ak sa to ešte dá použiť na nosenie doma, nie ste sami. To sú presné tie vyťahané tričká, zožmolkované svetre, pozošívané ponožky a vyblednuté prádlo. Veď doma nás nikto nevidí a čo, ešte sa to zíde.

Degradácia vecí, ktoré boli kedysi fajn na veci “na doma” spôsobí akurát to, že budeme mať plnú skriňu a šuflíky oblečenia, ktoré v podstate vôbec nenosíme. A prečo? Lebo sa v nich necítime dobre.

Ak máte v skrini oblečenie, ktoré by ste si neobliekli ani – alebo- len smeti vyniesť, prosím vás vyhoďte ich. Myslím si, že každý človek si zaslúži mať pekné kvalitné slušivé kúsky na leňošenie pri knihe bez toho, aby sme vyzerali ako bezdomovci. V obchodoch sú značkové komfortné tepláky, legíny, a tričká, v ktorých vieme doma relaxovať a cítiť sa fajn. Domov je priestor na regeneráciu a čo si v ňom oblečieme má vplyv na naše sebavedomie a životný štýl.

V tejto časti musím spomenúť aj pyžamá a spodné prádlo. Nie je nič neaktraktívnejšie, ako vliezť do postele vo vyťahanom tričku a spoďároch s prasknutou gumičkou, prípadne takto behať po dome celý víkend.

Každá žena by mala mať oku lahodiacu príťažlivú nočnú košeľu alebo pyžamové tielko so šortkami z komfortného materiálu s lycrou, alebo čokoľvek podobné. Takisto aj chlap. Výber v obchodoch je nekonečný. Pekné spodné prádlo či boxerky by nemalo byť rezervované len na špeciálne príležitosti či rande.

Noste krásne veci každý deň a cíťte sa najlepšie ako viete:)

V ďaľšej časti si povieme,ako oblečenie do tých našich skríň odložiť tzv.Marie Kondo metódou a nazrieme do mojej skrine, resp. čo v nej ešte zostalo 🙂

Minimalizmus v šatníku časť 1

Minimalizmus v šatníku časť 2

Filed Under: Organizácia, Šatník

Minimalizmus v šatníku – Časť 2

1. marca 2017 publikovala Minimalistka Leave a Comment

Minule sme si povedali, aké chyby robíme pri kúpe oblečenia. Dnes sa budeme baviť, ako ho vypratať tak, aby sme mali opäť čo na seba.

Sú rôzne stratégie, ako na vypratanie šatníka. Nechce sa nám čeliť emóciám, ako smútok nad vyhodenými peniazmi alebo vidieť realitu, že sme ešte stále do niečoho neschudli.

Vyhadzovanie skrine vie byť ale aj super zábava. Je to jedna z najľahších častí minimalizácie nášho života, verte mi:)

Len ten pocit, že po skončení otvoríte skriňu a pocity frustrácie budú preč.  Zabudnite na terapiu, uprataná skriňa je fantastická psychologická očista.

Rýchle aka zhurta metódy by som zhrnula nasledovne:

  1. Vyhoďte zo skrine všetko, čo ste na sebe nemali vyše roka. Zoberte do úvahy aj ročné obdobia a špeciálne príležitosti. Ak ste nemali možnosť si za posledných 12 mesiacov obliecť ten sivý oblek alebo plesové šaty, potrebujete zmeniť sociálny život, zorganizovať oslavu alebo vyskúšať, či vám tie šaty ešte sadnú. (V mojej skrini viseli dlhé čierne večerné šaty osem rokov. Stále som v nich dúfala, lebo všade písali, že mať čierne klasické šaty je dôležité, a nikdy som si ich nemala šancu nikam obliecť. Až tento rok som ich konečne darovala :))

  2. Otočte vešiaky jedným smerom a každý krát, čo si niečo oblečiete, vráťte ich späť do skrine otočené opačným smerom. Takto budete hneď vidieť, čo pravidelne nosíte a čo v skrini len tak visí.

  3. Vyhoďte všetko, čo je:

    – vynosené

    – deravé

    – roztrhané

    – má vyblednutú farbu

    – zožmolkované

    – chýbajú tomu gombíky a nemáte náhradné a zhánať ich by nestálo za tie nervy

    – necítite sa v tom dobre

    –  je vám to malé či veľké

Mne osobne sa ale veľmi osvedčila nasledovná metóda podľa skvelej japonskej organizátorky Marie Kondo (ešte sa k nej neskôr vrátim). Je pomalšia, ale efektívnejšia.

Vypracte si šatník kategoricky.

Ako to funguje?

  1. Vyprázdnite úplne všetky skrine, zásuvky, vstavané skrine, botníky a miesta kde máte odložené svoje veci na oblečenie vrátane topánok a doplnkov, kabeliek atď. Nájdite každý skrývajúci sa alebo zabudnutý kus oblečenia. Pozrite sa do manželovej skrine, psej búdy aj na povalu:) Chceme všetko!

  2. Naznášajte vaše oblečenie na jednu kopu – do stredu postele alebo na koberec v izbe. Teraz pred sebou vidíte realitu – toto je kompletné množstvo oblečenia, čo vlastníte.

    Musím povedať, že táto hora pred vami vie byť šokujúca a funguje ako zaujímavé zrkadlo peňazí premenených na textil. Ja sama som nechcela ani len veriť, že je reálne možné toľko mať  a zároveň nemať čo na seba.

    Zo srandy si spravte fotografiu na pamiatku, lebo ku koncu dňa bude tento Mount Everest minulosťou.

  3. Roztrieďte celú kopu na nasledovné podkategórie:

    – topy  (tričká, svetre, blúzky ..)

    – spodky (nohavice, sukne, šortky..)

    – oblečenie, ktoré by malo visieť na vešiaku (sako, kabáty, obleky..)

    – ponožky

    – spodné prádlo

    – kabelky

    – extra doplnky (opasky, šatky, klobúky…)

    – šatstvo na špeciálne príležitosti (plávanie, plesy, uniformy, šport..)

    – topánky

  4. Vezmite si každú vec jednu po druhej do ruky a spýtajte sa nasledovné otázky:

    Potrebujem to?

    Obliekam si to skoro denne?

    Sedí mi to?

    A tá rozhodujúca: Dáva mi tento tento kus oblečenia radosť do života?

    Ak si odpoviete áno – zostáva. Ak je odpoveď nie – nie je o čom rozmýšlať- preč s tým!

Pozor: Možno odpoviete na 95% vecí nie. To je v poriadku. Nebojte sa a choďte do toho.

Situácia sa môže zdať vážna. Možno si nebudete mať naozaj čo obliecť, lebo máte zrazu prázdnu skriňu, ale to ste nemali, ani keď bola napchatá vecami. Niekedy treba začať úplne odznova a to je vzrušujúce!

Mne sa stalo to isté. Presťahovali sme sa z horúcej saharskej krajiny zo 45 stupňov do 15.

Veci do jesene a zimy spred X rokov mi už dávno po dvoch deťoch nesedeli a vyhodila som ich počas našich presunov.

Prišla by som v septembri do Nemecka s úplne prázdnym kufrom.

Vlastnila som jeden pár džínov a tenisky. Pred odchodom som vliezla do môjho obľúbeného obchodu Massimo Dutti, kde práve dorazili sezónne veci.

Kúpila som si 3 páry nohavíc, 4 svetre, pohodlné polobotky, kožený opasok, modrý vlnený kabát a príjemný šál – všetko v podobnej farebnej škále.

Moja minimalistická jesenná garderóba pozostávala kombinovane z 20 kusov vecí a prinútil ma k nej život.

Takže – naše kopce sa práve zmenšili a ideme na ďaľšie kolo. Ideme redukovať množstvo.

Ako zredukovať množstvo šiat a prečo

Minimalistický šatník je skvelý preto, lebo nielen že si máme každý deň čo obliecť, ale aj vďaka tomu, že vlastníme menej. Máme prehľad, čo v skrini je.

Na začiatku nášho experimentu, keď sme všetko šatstvo nahádzali na jednu kopu, prichádza často šok, koľko kusov z každej kategórie sme si nahromadili. Topíte sa v tričkách?

Ako zredukovať?

Z každej kategórie si ponechajte len pár kusov tých najmilovanejších vecí. Ak máte 20 mikín, ktorým ste povedali áno, je realistické, že ich budete dokola všetky nosiť? Naozaj potrebujete sto párov ponožiek, aj keď sú perfektne použiteľné? Viete si vybrať z doplnkov také, čo idú skoro ku všetkému?

Aká farba je vaša obľúbená a čo prevláda?

Ponechajte si také kúsky, čo sú v podobnej škále a farebne spolu ladia. Ak máte fialovú blúzku, ktorá je síce krásna a sedí vám, ale máte k nej len jedny nohavice v sivej farbe, ktoré k ničomu inému nenosíte … možno je lepšie im poďakovať za komplikovanú službu.

Alebo ten bordový sveter, ktorý treba ručne prať a kým ho dáte opäť na seba, uplynie mesiac, nakoľko sa vám do jeho prania nechce. Stojí to za vás investovaný čas?

Prečo zredukovať?

Práve pre tieto dôvody vlastniť menej v skrini znamemá menej sa rozhodovať, viac priestoru v skrini, menej prania, menej žehlenia, a menej časovej investície do ich opatrovania.

Týka sa to aj kabeliek a topánok, akonáhle máte zjedodušenú garderóbu, jeden či dva páry topánok a neutrálna kabelka zrazu stačí.

Na záver zdôrazním, ak úplne zbožnujete topánky alebo ste šperkový či kravatový maniak, nechajte si to čo vás teší, nie je na to univerzálne pravidlo. Pohodlná úroveň minimalizmu je u každého iná. Niekto začína s piatimi plnými skriňami a stačia mu dve, niekto chce aj z tej jednej polovicu. Záleží len a len na vás. Čo je rozhodujúce je, či tie veci reálne využívate alebo ich len zbierate. Ak si naozaj obúvate každý deň iný pár úžasných topánok, prečo nie?

U mňa osobne som zistila, že preferujem zopár kvalitných vecí na sezónu, ktoré nosím do kola a potom ich vystriedam od začiatku. Keď príde sezóna opäť, vymením trebárs topánky za úplne nové a tie zvršky, ktorých už mám dosť mentálne (lebo si na seba nosením zarobili).

Takto si viem dovoliť kúpiť oveľa drahšie veci, než zvyčajne, vyzerajú dobre aj po niekoľkých praniach a mám stále pocit novoty. Finančne to vyjde rovnako, ako keď som mala skriňu plnú lacných handier, ktoré ma až tak netešili.

Budem sa tešiť na vaše fotky kopcov, hôr a Vysokých Tatier oblečenia 🙂

Nabudúce si povieme o sezónnych veciach, o tom prečo doma nebeháme v deravých teplákoch a ako naše oblečenie pekne odložiť.

Filed Under: Organizácia, Šatník, Životný štýl

Minimalizmus v šatníku – Časť 1

22. februára 2017 publikovala Minimalistka 7 komentárov

   

Máte plnú skriňu a nemáte si čo obliecť?

Nevyčerpateľná téma našich garderób si už dlho pýtala článok, tak dnes naň idem zaútočiť. Bude vo viacerých častiach a snáď nevznikne dlhá epopeja 🙂

Fakt je ten, že v našich skriniach máme viac, ako potrebujeme a čo nosíme. Bodka.

Lacné handry v obchodoch šité rýchlou ihlou bangladéšskeho dieťaťa vo výrobnej hale módneho koncernu plus neustále točenie tovaru a super výpredaje nám umožňujú napchať naše skrine do puknutia.

Šatník vie byť bermudský trojuholník našich peňazí a času. Koľko hodín trvá prehrabávanie sa vo výpredajovom regáli a koľko peňazí priemerne minieme na to, aby sme si domov priniesli plnú tašku vecí pochybnej kvality, ktorá možno prežije dve prania?

Rýchla móda je presne to, čo má v názve. Chce aby ste sa jej bleskovo prejedli a naklusali do obchodu po nový kúsok. Čo bolo dnes in, je už zajtra out. Rýchla móda nás dokáže presvedčiť, že nám bude sedieť to, na čo nemáme vek ani postavu. Prehovorí nás, aby sme boli niečo, čo v skutočnosti nie sme. Liek na ňu je stáť si za tým, v čom sa cítime komfortne, o čom vieme že radi nosíme a aký štýl preferujeme.

Väčšina z nás nosí 20 percent z toho, čo máme naložené v skrini.

Možno to poznáte – ráno stojíte pred zrkadlom a keď máte možnosť vždy siahnete po tom jednom obľúbenom pulóvri alebo nohaviciach. Ak je v praní, smola, ide sa hútať ďalej. Nebudem menovať koľkokrát som si obliekla niečo, čo som o desať minút zvliekla dole, lebo som sa v tom necítila dobre. Alebo som pretrpela deň v topánkach čo ma tlačili alebo v blúzke, čo ma zvierala na tých nesprávnych miestach.

Namiesto toho, aby som sa ich zbavila, som ich naďalej opatrovala a navliekala si na seba v túžbe, že si raz na tie topánky zvyknem alebo že ma tá blúzka prestane rozčuľovať. Veď je to super značka a kúpila som to v zľave, čo na tom, že mi to v podstate nesedí? Pľuzgiere prelepíme, hodíme sa na diétu a ideme ďalej.

Natíska sa otázka, prečo v skriniach držíme veci, čo nemáme radi alebo ich nenosíme? Že by to bol strach?

Strach z toho, že čo ak raz schudnem, tak mi tie tesné džínsy budú sedieť, čo ak raz ten krásny maxi sveter príde opäť do módy, čo ak tie slávnostné čierne šaty ešte raz budem potrebovať na nejaký bál, čo ak to vyťahané tričko raz budem nosiť na okopávanie záhrady v lete, čo ak tomu žltému opasku raz objavím niečo, s čím to bude ladiť, čo ak sa hypoteticky niečo v budúcnosti stane, čo je v mojej hlave?

Alebo sme na ne proste vyhodili toľko peňazí, že nemáme srdce si to priznať a povedať im zbohom?

Budeme ich opatrovať pre pocit, že ich vlastníme, i keď ich vôbec nenosíme. Je čas čeliť realite milí čitatelia.

Krutá pravda je tá, že tie peniaze, čo ste na krásne kúsky oblečenia vyhodili sú už dávno preč. Nevrátia sa.

Vaše nenosené šaty majú už len takú hodnotu, za koľko by sa vám ich podarilo predať v bazári. Takže sa s tým zmierte a povedzte im dovidenia.

Euráče sú fuč. Poučte sa z vlastných nákupných chýb.

Je čas začať odznova a vytvoriť si minimalistickú garderóbu.

Ako na to? Dôležitý bod číslo jeden.

1. Definujte si svoj osobný štýl.

Najzákladnejšia nákupná chyba je, keď si človek kupuje to, čo mu nesedí. Zľavy sú fantázie vysnívaného života a veľa ľudí si kupuje niečo, v čom by sa radi videli, nuž realita je úplne inde.

Je veľmi jednoduché sa zamilovať do nádhernej hodvábnej blúzky s tyrkysovými pávmi, keď je v 80 percentnej zľave. Lenže ak blúzky prakticky nikdy nenosíte, zostane vaša predstava, ako v nej budete elegantne vyzerať v práci len ako romantická predstava. To že nebude farebne z ničím sedieť je ďalšia mini nepríjemnosť. Nespomínam ani fakt, že hodváb sa musí prať zásadne v čistiarni. Budete mať na to peniaze a nervy? Hm, nemyslím.

(Mala som raz takú pistáciovú sukňu, na ktorú ma prehovorila známa. Trvalo mi prisahám dva roky, kým som k nej našla blúzku, čo s ňou ladila a nakoniec som si v celom outfite pripadala ako trápny papagáj. Že no comment z reálneho života, ladies.)

Minimalistický šatník s 50 kúskami vecí – viac inšpirácií nájdete na www.polyvore.com

Šaty sú stvorené na to aby sa nosili. Vy viete, čo radi nosíte denne a preto si treba vytvoriť šatník, kde kombinujete základné kúsky vo farbách, ktoré spolu ladia.

Predtým, ako vyšmaríte polku vašej skrine: napíšte si na papier, v čom ste oblečení, keď sa cítite skvele – doma, v práci, večer na drinku. Spomeňte si na kúsky oblečenia, ktoré ste zbožňovali až kým vás smrť nerozdelila, kde ste to kúpili a čo to bolo? Aký typ oblečenia ste využili  viacnásobne a inak? Inšpirujte sa na webe – zadajte capsule wardrobe a nájdite sa.

Vy presne viete, ako sa najradšej obliekate a tak a zabudnite na to, čo nosia iní. Pokiaľ nie ste módna blogerka alebo nepracujete v časopise Eva zodpovedná za sekciu Štýl – radím vám toto:

Kúpte si viac kvalitných kusov z toho, čo milujete, také isté alebo veľmi podobné a noste to dokola. Boom. Basta.

Bude to vaša osobná štýlová uniforma.

Čierne džínsy a jedna biela blúzka na štyri spôsoby a ste stále originálna. Zdroj: www.polyvore.com

Minimalistická skriňa neznamená, že budete nosiť len čiernu a bielu. Znamená, že si vytvoríte šatník v jednej vašej obľúbenej farbe a im ladiacim komplimentom.

Pre milovníkov modrej, šedej a béžovej 🙂 Zdroj: www.polyvore.com

A ak sa bojíte, že si ľudia nebodaj všimnú, že máte na sebe každý deň skoro to isté, poviem vám tajomstvo. Nevšimnú.

Zaujímavá ľudská vlastnosť je tá, že sa každý deň toľko trápime a rozmýšlame nad svojím vzhľadom, iných ľudí naozaj až tak nepozorujeme, pokiaľ nemajú oblečené niečo extrémne výrazné. Ja si viem vyvolať v mysli štýl mojich kamarátok (trebárs nosí stále pohodlné tenisky, džínsy a miluje modrú), ale že by som si presne pamätala, čo mala jedna či druhá presne kus po kuse oblečené ani nie včera ale dnes ráno – čestné pionierske – no fakt netuším.

24 kúskov do práce Zdroj: www.polyvore.com

Takže sumár dnešnej časti:

Vaša osobná uniforma definovaná personálnym štýlom bude nielen základný kameň, ale skoro celý obsah vašej minimalistickej skrine.

Nebudete sa báť vlastniť oveľa, ale oveľa menej. Kvalita nad kvantitu.

Každý deň si oblečiete skoro to isté v rovnakých farbách a zaútočíte na deň ako strela.

Už žiadne hútanie pred zrkadlom. Na oživenie budete používať doplnky a nie jednorázové výstrelky módy.

Amen.

Zajtra si povieme, ako na šatník zaútočiť a čo vyhodiť. Zostaňte pozitívne naladení a teším sa na vaše komentáre.

V čom sa cítite super?

Filed Under: Nakupovanie, Peniaze, Šatník

Minimalizmus a deti: OBLEČENIE

16. septembra 2016 publikovala Minimalistka 9 komentárov

Po mojej akcii minimalizovania hračiek som sa vrhla na ďalšiu kopu frustrácie a to je prádlo a šaty.

Práčovňa je moja tzv. RED ROOM of PAIN ako to nazývam, také personálne sado- maso.

Ktorá matka povie, že nemá doma príliš veľa šiat pre deti? Non stop pranie a žehlenie je náš osud. Dá sa ho zvrátiť?

Fakt je ten, že deti rastú a to kozmickou rýchlosťou. Keďže som mala štastie na podarúnky v prvých dvoch rokoch dcérinho života, musím povedať že nás šialené míňanie na super krásne vecičky, čo vydržia tak 2 týždne, kým ich madam neogrcá, alebo nevyrastie obišlo.

Spravila som aj ja tie chyby, sypem si popol na hlavu… a vždy som tú krásnu značkovú vecičku oľutovala, lebo buď bola oblečená raz alebo vôbec, alebo mi detisko vrešťalo, ako by som jej dávala nie šaty ale skafander cez hlavu.

Stačí ísť do detského obchodu a točí sa mi z výšky cien a minima látky hlava.

Preto je minimalizmus pre deti ako stvorený. A to v každej oblasti.

Nechcem veľa míňať na drobné oblečenie, ktoré treba stále obmieňať a chcem si zjednodušiť život okolo práčky.

Milujem minimalistickú skriňu pre deti a aj pre seba (manžel už konečne pochopil aktualizácia 10.4.2016)

Naučila som sa dva spôsoby ako to dosiahnuť:

1: Limituj množstvo a výber

Zistila som, že nakoľko si moja dcéra neoblečie iné ako legíny, tričko a mikinu, nemá zmysel jej nič iné kupovať.  Po rôznych pokusoch a minutých stovky euráčov ju navliecť do šiat a sukničiek, som tento experiment vzdala a jej garderóba vyzerá nasledovne:

7x legíny či tepláky (letné alebo zimné)

7x  tričko (Krátky alebo dlhý rukáv, podľa sezóny)

1x mikina a 1x kardigan na zapínanie

5x športové oblečenie do telocvične, plavky

10x spodné prádlo a ponožky

1x pyžamo a 1x nočná košela

tenisky do školy (na suchý zips a preferujem Adidas, majú aj zimnú verziu)

1 x pekné šaty na oslavu či narodeniny, ktorých je vždy požehnane, ale každému je jedno, že má na sebe to isté, verte mi 🙂

Sezónne veci: z každého jeden kus, mávala som celú krabicu šálov a čapíc či rukavíc, teraz si na to deti musia dávať POZOR, inak im je zima deň dva kým nekúpim druhé – najlepší spôsob ako ich to naučiť …Jedna zimná bunda, jeden hrubý sveter, jedny snehule….

Zo značiek preferujem výnimočne H&M (len na detské oblečenie, na moje bohužiaľ šité rýchlou ihlou) alebo anglický Marks&Spencer, kde majú skvelé obyčajné polo tričká a legíny, svetre. Značka Tchibo ma tiež nesklamala, alebo tie športové ako Nike či Adidas.

Topánky sú výdavok, kde neváham kúpiť kvalitné, ortopedické, kožené a nové. Skúšala som ísť lacnejšou cestou, ale bohužial sa mi nevyplatila, lacné topánočky nikdy dlho nevydržali, možno pre úplne malé deti, ktoré ešte nehrajú futbal a nelozia cez preliezky. Noha ktorá rastie, by mala mať presne sediacu kvalitnú topánku, a niektoré značky ako Elefanten z Deichmanu alebo slovenskej Protetiky nevyprázdnia bankový účet.

Dcéra nosí tenisky a preferujem na suchý zips značky Adidas, nosí ich pár mesiacov, kým ich nezoderie a kupujeme nové. Musí si ich sama byť schopná obuť a zapnúť. Mávali sme aj príležitostné topánky, tie skôr inklinujem ku kúpe lacnejších, a skôr také, kde sa dajú využiť aj k športovejšiemu oblečeniu – trebárs kožené balerínky alebo kožené čižmy v neutrálnej farbe.

Zdôrazním množstvo – úplne stačí mať šaty pre deti na jednu zásuvku a jeden týždeň obliekania plus dva extra outfity. Poprvé deti veľmi rýchlo rastú, tak im je potrebné neustále kupovať nové veľkosti. Po druhé priveľa aj tak nevynosia – asi každá sme už aspoň raz vylovili tričko ktoré ešte malo stale visačku a už nestihlo byť nosené. Po tretie máme oveľa menej prania, lebo sa celý šatník vyperie raz v sobotu inak si nemá dietok čo obliecť v pondelok. Menej prania? Hlási na niekto? :)))

Kupovanie do zásob  a veľkosti dopredu – úprimne povedané nevyplatilo sa mi to – možno len výnimočne raz. Tažko sa odhaduje, ako rýchlo bude dieťa rásť na celý rok dopredu hlavne v prvých troch rokoch života.

Aj teraz nosí dcéra jarnú bundu, ktorú dostala ako nevyžiadaný darček (lebo rodina nikdy nepočúva, čo im poviem) a je jej dosť tesná a to má 6 rokov a bundu na 7-8 ročné dieťa. Tam kde ušetríte 20 Eur na zľavnenom tovare sa môže stať, že budete nútená kupovať novú v správnej veľkosti a tá zľavnená zostane v skrini. Asi treba mať aj štastie alebo viac detí, ktoré veci nakoniec nosia.

Zľavy na detské veci sú nebezpečné teritórium a vždy opakujem vždy som kúpila nejakú sprostosť. Síce som ušetrila ale zároveň minula. Nestojí to za to a odporúčam sa im vyhýbať.

2: Stav na uniformitu a rovnaké farby

Druhý bod mi zmenil život, keď v britskej škole, kde začala dcéra svoju predškolskú kariéru sa vyžadovala uniforma. Kto toto vymyslel si zaslúži Nobelovu cenu. Každý boží deň to isté – modré tričko, modrá nohavico -sukňa, biele ponožky, biele tenisky a modrý sveter. Hotovo. Podľa mňa je to skvelý nápad najmä neskôr keď sú deti vo veku, kde nosia rôzne dizajnové oblečenie a uniformou sa všetky jeden druhému vyrovnajú.

Odvtedy aplikujem to isté. V nemeckej škole už uniforma nie je ale ponechali sme si tú vlastnú – legíny máme všetky tmavomodré alebo čierne, tričko do školy vo farbe jej tímu žlté, inak bledé farby…. a k tomu na záver modrá mikina či kardigan a tenisky. Tak ako s dospeláckou skriňou tzv. capsule wardrobe pre deti funguje super, lebo všetko so všetkým ladí a ráno si obliekame vždy to isté.

Mať detský šatník parádne funguje na malé bábätká, všetko biele alebo svetlé a dá sa to hodiť to na jednu pračku s Vanishom aj detským práškom bez vytrieďovania. Viem, že majú v obchodoch take krásne ňu ňu veci v tisíc farbách ale bábätku to je šuma fuk, a mamy verte mi ale ušetrite si čas trebárs na to, že si sadnete na zadok a prečítate si časopis.

Nezbieram červené, hodvábne, flitrované a komplikované.  Stávalo sa mi to, že som mala červený sveter, a ten čakal tri týždne na pranie až kým si našiel partnera v pračke a za ten čas ho syn vyrástol 🙂 Takže radšej nech všetko spolu ladí a nemusím ráno rozmýšlať, čo zo skrine von.

Keď začnú deti sami jesť, preferujem farby tmavé 🙂 Strakaté, čierne, modré, so vzormi. Akosi je na nich menej vidno fľaky a deti vyzerajú čistejšie.

Táto metóda zároveň šetrí aj peniaze, lebo keď vleziem do H&M tak presne viem, že potrebujem nové modré legíny a dve žlté tričká. Nenechám sa zlákať ružovým svetríkom so zlatou mačičkou alebo zelenou sukničkou, nech je akákoľvek super chutná. Okrem toho beriem všetko čo je z druhej ruky pre deti tak do 3 rokov sa to oplatí určite. A keď budú mať chuť sa módiť a si vyberať tak môžu začať obsluhovať pračku.

Výhodou minimalistického šatníku je aj to, že zrazu nie je treba toľko nábytku. Preč vstavaným skriniam. Syn sa poľahky zmestí do jedného šuflíka a dcéra nepotrebuje skriňu, lebo do nej nemám čo zavesiť. Takto sme predali dve skrine a jednu komodu.

Keď cestujete, zbalíte na týždeň prakticky skoro všetko čo je v šuflíku a ide sa. Je to vlastne taký modul.

Oblečenie,  čo deti vyrastú idú nemilosrdne preč, drahšie popredávam a zvyšok porozdávam.

Možno to znie ako nuda, ale ja sa milujem nudiť!!! Mať vymódené deti v značkovom oblečení a pestrých farbách nie je môj životný cieľ. Deťom to je jedno a mne sa nechce tráviť pol života pri pračke.

Na deti tínedžerskom veku si ešte netrúfam radiť, ale predpokladám, že to nebude ľahké. Možno máte skúsenosti?

S akými problémami sa pasujete pri obliekaní vašich detí a kde radi nakupujete vy?

Filed Under: Deti, Šatník, Upratovanie

Copyright © 2023 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Obchodné podmienky