• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Som Minimalistka

Menej vecí a viac života

  • Články
  • Som Minimalistka
  • O mne
  • Rýchlokurz zadarmo
  • Minimalistický denník
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Upratovanie

Ako mať svoj čas pod kontrolou

30. júla 2019 publikovala Minimalistka 9 komentárov

„K minimalistickému domovu patrí nielen úspešne vyprataná fungujúca domácnosť, ale najmä zmena postoja, ako doma funguješ.“


Tento článok je úryvok z knihy Minimalistický domov. (upravené pre blog)

Chcela by som sa s tebou podeliť o moju veľmi osobnú skúsenosť.                                                            

Minimalistický životný štýl mi zjednodušil nielen domácnosť, ale aj pohľad na seba. Počas vypratávacích seansí som mala šancu prehodnotiť, ako som žila. Akonáhle si okolo seba totiž vypraceš priestor, umožníš konečne vidieť aj do svojho vnútra. A presne toto sa stalo mne.

Vysvetlím to v nasledujúcich riadkoch a budem veľmi úprimná, aj keď mi to nie je vôbec príjemné. Myslím si ale, že je to dôležité. 

Predtým, ako som sa stala mamou, som bola veľmi produktívna žena, ktorá nemala problém skoro vstať, byť nesmierne efektívna, úspešná, plná nápadov a pevnej vôle.

Všetko bolo o mne a ja som si kontrolovala čas, ako som chcela.

Načo som bola asi najviac hrdá, boli moje úspešné rána. Vstávala som veľmi skoro a už o šiestej ráno ešte pred prácou som dvíhala činky vo fitnescentre.

Po narodení mojich dvoch detí sa však z týchto nabitých super rán stal môj úhlavný nepriateľ.

Veľmi ilustračné foto čias veľmi dávnych a pravekých :)))))

Prvých pár rokov som to akceptovala a predstavovala si, aké by to bolo skvelé začať deň a nejako sa (seba)realizovať. Mala som veľké plány, ako si popri detičkách na materskej budem konečne užívať svoje koníčky a plniť sny.

Ako ale mesiace ubiehali, pomaly som to vzdávala, a namiesto žitia som prežívala. Vravela som si a vraveli mi to vlastne všetci, že s deťmi to už jednoducho nejde.

Moja vlastná myseľ ma porazila. Môj životný priestor mi nepomáhal.

Ak máš aj ty ešte malé deti, určite to poznáš. Po dlhom náročnom dni ich konečne šupneš do postele, je pred tebou sladký večer, keď si konečne sama sebe paňou a môžeš si aspoň trochu oddýchnuť a robiť, čo chceš.

U mňa to väčšinou dopadlo tak, že všetky predsavzatia konečne sa venovať mojím vlastným projektom sa nekonali. Pevná vôľa mala svoje limity a radšej som si sadla pred telku, často aj s pohárom vína, a pozerala môj obľúbený seriál. V lepšom prípade som čítala knihu a v horšom surfovala po Instagrame.

Maximalistka v sieti.

Nevedela som prestať a dať tejto neproduktívnej chvíli zbohom.

Poznáš ten pocit, keď nevieš prestať otáčať strany, či klikať na stránky, alebo si povieš ešte jedna časť seriálu a tresk – odbíja polnoc? Vtedy sa prinútim ako tak odplaziť do postele, z posledných síl sa odlíčim a umyjem si zuby. Som polomŕtva, ale ospravedlňujem samu seba, že som si po tej šichte s deťmi a v domácnosti zaslúžila aspoň trochu relaxu.

Čaká ma ráno a s ním nová smena a realita.

Neporiadok v dome a neporiadok v hlave, celý chaos vyjadroval presne túto scénu. 

Skoro nikdy som večer nič užitočné alebo produktívne pre seba nespravila, aj keď som chcela – zacvičiť si, napustiť si vaňu a konečne vyskúšať tú masku na tvár, napísať kamarátke e-mail. Ráno som za túto zábavu pekne zaplatila. Nevyspatej mi trvalo dobrú polhodinu, kým som sa litrom kávy sfunkčnila na rozmýšľanie.

Každé ráno som vstávala až vtedy, keď ma zobudili deti alebo som nemala na výber. 

Vstávala som kvôli nim a nie pre ne.

Celý deň som fungovala len preto, lebo som musela.

Nechcelo sa mi a deň po dni sa mi nechcelo ešte viac.

Mala som ideálne podmienky byť šťastná: bývali sme v krásnom dome, mohli sme si dopriať, čo sme chceli, mala som luxus byť s deťmi doma a pracovať na vlastných projektoch, no napriek tomu som nebola šťastná žena.

Neužívala som si materstvo tak, ako som si predstavovala. 

Ťažko sa mi to píše, ale je to pravda. Neznášala som starať sa o domácnosť a prakticky mi z toho šibalo.

Upratovala som, len keď som musela, alebo som si najala niekoho, aby som nemusela. Žehlila som, len keď sme si už nemali čo obliecť. Varila som, len keď som mala náladu, a snažila som sa kuchyni vyhnúť napriek tomu, že som bola kedysi vášnivá kuchárka.

Každodenný stereotyp ma ubil do katatonického stavu úplnej apatie.

Fungovala som na autopilotovi, a keď sme k tomu pridali hory vecí, ktoré som kupovala alebo prekračovala a dvíhala zo zeme, už teraz viem, že som sa dostala do miernej formy depresie. Mala som plné zuby vecí, prebytku, veľkého domu a mojej neschopnosti všetko zvládnuť. Nebola som pre svoju rodinu prítomná srdcom. Bola som plná vzdoru.

Všetko, čo ti zaberá priestor, ti berie aj drahocenný čas.

Potrebovala som zmeniť postoj. Začala som vyhadzovať a deň po dni som sa cítila lepšie. Zrazu som si začala viac rozumieť.

Chcem poznamenať, že sú isté obdobia, keď to proste takto vyzerá – deti sú dlhodobo choré, prídeš z pôrodnice, máš mesačné bábätko a si rada, že si rada. Prvý rok s malým dieťaťom alebo aj s dvomi dá zabrať: deti nespia, často sa budia, musíš ich kŕmiť každé tri hodiny, prežívaš, ako sa dá.

Moje deti boli v tomto čase už väčšie, už som neprebaľovala, už som ich nedojčila, už spali relatívne dobre celú noc a ja som sa stále ľutovala, akoby som bola v tom špeciálnom období, keď to treba vydržať a bude lepšie. 

Mala som dosť nielen mojej domácnosti, ale aj seba. Už ma nebavilo byť martýrkou len preto, že som matka dvoch malých detí a že život s deťmi taký je. Chcela som si dokázať, že viem byť aj žena aj matka a nemusím čakať roky, kým sa môžem realizovať.

Musela som prevziať kontrolu nad svojím dňom. Niekde som čítala, ako fungujú úspešní ľudia. Chodia včas spať a vstávajú skoro. Ak dokáže beznohý muž zabehnúť maratón, dokážem aj ja zvíťaziť nad svojou „lenivosťou“? Chcela som byť ako oni.

Spomenula som si na ten pocit, ako som sa skvele cítila, keď som ráno chodievala pred prácou cvičiť. Ako inak vyzeral môj deň, keď som mu udala úspešný tón. Už som to kedysi zvládla, som to stále ja? 

Vedela som aj to, že ak chcem prehodnotiť svoj postoj, bude ma to niečo stáť a to boli moje ležérne neproduktívne večery. Aj tak som sa po nich cítila ako vyžmýkaný citrón.

Budem skoro vstávať. Skôr, ako moje deti.

Pre seba. Vstávať o hodinu skôr ako vstane celá tvoja rodina, ti zmení deň. Prvý týždeň budeš unavená, ale zvykneš si. Ak pravidelne chodíš spávať, ranné vstávanie je len zvyk, ktorý si vie každý vybudovať. 

Rána sú výnimočne krásne. Tiché tmavé ulice, pokoj spiaceho mesta a len ja, môj počítač a písanie, môj diár, čas na úplne maximálnu chvíľku pre seba. V lete stihnem aj východ slnka, ešte stále chladný vzduch pred prvou páľavou, úžasný pokoj. Nastav si budík a vstaň. 

Ako by si vedela zmeniť svoj deň s hodinkou len pre teba?

– cvičiť jogu?

– písať román?

– učiť sa slovíčka?

– vybaviť si e-maily?

– modliť sa?

– naplánovať si deň v diári?

– vypiť si v pokoji kávu a prečítať si správy?

– osprchovať sa a pekne sa nalíčiť?

Skvelé produktívne ráno sa ťahá celým dňom až do večera. Namiesto pozerania seriálov spravím rýchle upratovanie a zapojím aj deti. Zapnem umývačku riadu, dám do poriadku kuchyňu a pripravím deťom desiatu do školy. Uistím sa, že je všetko na mieste, skontrolujem obsah kabelky, zapojím telefón na nabíjačku, prejdem si kalendár a doplním, čo ma čaká na ďalší deň. Pripravím si veci na cvičenie a veci, ktoré si deti oblečú ráno na seba. Táto malá snaha večer spraví obrovský rozdiel ráno.

Keď si konečne sadnem, tak viem, že mám deň pod kontrolou.

Môj deň nenechávam na náhodu ako kedysi. 


Ak sa ti páčil úryvok z knihy, tu je obsah, čo v nej ešte nájdeš:)


Ak ju ešte nemáš, môžeš si ju objednať cez objednávkový formulár. Kúpou každej jednej knihy priamo odo mňa za fér cenu podporuješ fungovanie tohto blogu. Ďakujem!! 🙂

Filed Under: Čas, Deti, Digitálny detox, Domácnosť, Knihy, Upratovanie, Životný štýl

5 dôvodov, prečo minimalizmus nemusí fungovať

7. marca 2019 publikovala Minimalistka 20 komentárov

Dala si sa na cestu minimalizmu a stále to nie je ono.

Máš pocit, že donekonečna len vytrieďuješ a nevidíš svetlo v tuneli.

Kde je tá sľubovaná sloboda?

Lidičky, za posledné mesiace sa s minimalizmom roztrhlo vrece. Blogy, články, knihy a časopisy radia, ako vytriediť, uložiť, zredukovať.

Niekedy ma z prebytku informácií o vytrieďovaní bolí gebuľa. Väčšina informácií nie je o tom ako zredukovať, ale ako si pekne doradu poukladať, poupratovať.

Máš veľa vecí? Kúp si ďalšiu.

Mám pre vás dobrú správu. Môj byt väčšinou nie je uprataný, nakoľko moje deti majú o poriadku inú predstavu ako ja. Nemá zmysel behať za nimi s handrou a metlou a snažiť sa dosiahnuť métu dokonalosti.

Minimalizmus nie je ani o super zorganizovanom či sterilne čistom byte. Ak sa u teba z podlahy dá jesť a na kuchynskom stole operovať, je čas si nájsť aj iné hobby:)

Netúžim po byte z katalógu. Bolo obdobie, keď som ho taký mala, ale vtedy u nás pracovala filipínska slúžka na plný úväzok 9 hodín denne.

Na upratovanie tejto kuchyne potrebuješ personál:)

Čo je to ten minimalistický domov? Kedy môžeš povedať, že si dosiahla cieľ?

Keď nemusíš stále niečo hľadať.

Keď sa môžeš vykašľať pár dní na domácnosť, a dáš ju do poriadku za necelú hodinku, ak sa hecneš.

Keď si vieš s kľudom sadnúť a nemáš pocit, že stále musíš niečo dorábať.

Minimalistický domov nie je len o jednoduchšej domácnosti, ale aj o zmene myslenia. Zredukuješ domáce práce na minimum a potom sa nimi prestaneš neustále zaoberať.

Ja tomu vravím udržiavacia fáza, až kým deti neodídu na strednú školu.

Žijeme tak normálne, aby sme mali všetko kde to patrí, tak akurát, ani veľa ani málo a hlavne aby nás nezožrala špina.

Vytrieďovanie s deťmi v praxi.

Raz príde čas, keď bude všetko čisté, a tam, kde to položím.

Raz príde čas, keď nebudú ocapkané okná, zalepená klávesnica, obkreslené steny a koberec, čo je nutné denne vysávať.

Kedysi som bola posadnutá domácnosťou a teraz vidím, že je to márne stratený čas. Maximálne úsilie v maximalistickom baraku.

Ak si skúsila minimalizmus a stále máš ďaleko od spomínaného cieľa, dôvody sú rôzne. Musíš zmeniť taktiku. Zhrniem päť najpodstatnejších. Prečo ti vyhadzuje error v systéme?

1.Musíš nepotrebné veci ODSTRAŇOVAŤ.

Minimalizmus je o redukcii vecí, nie o ich ukladaní rovno, zvislo či nakrivo.

Organizácia neporiadku je kolosálna strata času.

Minimalistickú domácnosť môžeš mať aj keď nie si zorganizovaná. Nebudeš mať síce veci podľa pravítka v komínikoch, ale vieš čo máš, kde máš a koľko máš. Košíky, sklenené fľaše, škatule a všetky tie veci na odkladanie sú … veci na odkladanie vecí. Sú veľmi fajn, ale zaobídeš sa aj bez.

Spýtaj sa: čo vieš dnes úplne odstrániť zo života? Ak sa nevieš z prebytku vymotať, máš stále PRÍLIŠ VEĽA.

Keď ich miluješ, nie je čo riešiť. Ak si stonožka.

2. Minimalizmus je dlhodobý proces.

Ja viem, Marie Kondo to dá za jeden diel seriálu, ale ty nie si rozprávková Víla Amálka. Trvalo mi 3 (slovom tri) roky, kým som si konečne povedala že „hurá, už sa to rysuje“.

Neočakávaj, že to zvládneš za víkend, ani za mesiac. Keď si dáš dvakrát namiesto dukátových buchtičiek ľadový šalát, tiež neschudneš hneď desať kíl (bohužiaľ:).

Celé to minimalizovanie bude istý čas trvať a nevzdávaj sa. Začni pomaly a pravidelne a raz sa tam dostaneš. V cieli nebudeš bez potu, ale úľavu pocítiš každým krokom vpred.

Konečne v cieli.

3.Bez nemilosrdnosti to nejde.

Je mi to ľúto, srdce mi krváca, ale ak sa nenaučíš veci kruto vyhodiť ku kontajneru, nepohneš za ďalej. Nie je to ideálne riešenie, ale niekedy to je posledné a jediné riešenie.

Čo sa dá recykluj.

Čo sa dá, daruj kam len môžeš.

Čo sa dá, hoď do ohňa.

Čo sa dá, predaj.

Ale ak sa stále dívaš na hromadu vecí, s ktorými napriek všetkej snahe nevieš kam z konopí, vyhoď ich.

Pouč sa z tejto životnej etapy. Nie je to ekologické, nie je to zero-waste, ale táto bolesť z premárnených peňazí na hlúposti nech je katalyzér k zmene nákupných zvykov a aj celého konzumného života.

Všetko to, čo v budúcnosti nekúpiš už nikdy neskončí v kontajneri. Let it go!

Hymna každej serióznej minimalistky.

4.Na každú etapu minimalizmu musíš dozrieť.

Skús sa pozrieť na tvoj majetok z inej perspektívy. Reprezentuje táto vec skutočne teba, alebo len nejakú predstavu, či sen?

Nestačí povedať zbohom iba starým, hrdzavým, deravým alebo ošúchaným zbytočnostiam. Na hĺbkovú redukciu prebytku sa musíš naučiť povedať zbohom aj veciam krásnym, veciam novým, veciam drahým.

Môžeš ich milovať, môžu sa ti páčiť ale ak ich nepoužívaš a nepotrebuješ, ich uskladňovaním brániš spraviť miesto iným dôležitejším veciam.

Zbav sa všetkého, čo nie je v súlade so životom, aký chceš žiť.

Vystúp z radu.

5.Nečakaj na smrť, aby si sa s niečím rozlúčila raz a navždy.

Ak máš problém so zbavovaním sa sentimentálnych vecí, ponúkam ti veľmi silnú pasáž z knihy Nová Zem od Eckharta Tolleho. Čítam si ju vždy, keď sa ťažšie rozhodujem.

„Navštevoval som (ako duchovný poradca) dva razy do týždňa jednu ženu. Jej telo bolo celé prelezené rakovinou. Bola to učiteľka medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou a lekári jej dávali iba pár mesiacov života.

Jedného dňa ma privítala nesmierne rozrušená a rozhnevaná. „Čo sa stalo?“ spýtal som sa jej. Jej diamantový prsteň s veľkou finančnou hodnotou sa stratil a ona bola presvedčená, že jej ho ukradla žena, ktorá sa chodila o ňu starať.

Spýtala sa ma, či sa má snažiť najprv konfrontovať opatrovateľku, alebo má radšej ihneď volať políciu. Povedal som jej…. v prvom rade jej radím zamyslieť sa nad tým, nakoľko je dôležitý jej prsteň, alebo čokoľvek iné v tejto fáze jej života. „Nechápete to“ – povedala. „Bol to prsteň po mojej starej matke. Nosila som ho každý deň, kým mi neopuchli ruky od choroby. Je to pre mňa viac ako prsteň. Ako môžem byť pokojná? „

…… Povedal som jej vtedy: „Opýtam sa vás pár vecí, ale neodpovedajte mi na ne hneď. Počkajte, či na ne dokážete nájsť odpoveď vo svojom vnútri:

Ste si vedomá toho, že sa zrejme z určitých dôvodov budete musieť svojho prsteňa vzdať? Koľko času potrebujete navyše nato, aby ste sa ho dokázali vzdať? Keď sa ho vzdáte, budete znamenať menej ako s ním? Má strata prsteňa nejaký vplyv na to, kým ste?

Až kým nás smrť nerozdelí.

Odporučila by som ti prečítať si celú knihu Nová Zem, aby si pochopila, prečo sa ľudská myseľ rada identifikuje s vecami a ako funguje naše ego.

Byť schopná povedať: „stačilo, mám dosť“ je veľmi oslobodzujúci pocit.

Darí sa ti zbavovať sa vecí bez problémov? Kde stojíš na brzde? Napíš mi do komentárov, budem sa tešiť.

„Ženy, skúsila som tú Marie Kondo metódu, vyhodiť všetko, čo mi neprináša radosť. Zbavila som sa váhy, zrkadla, účtov za elektrinu, podprseniek a bežeckého pásu:)..“


Filed Under: Bývanie, Domácnosť, Organizácia, Skvelé knihy, Upratovanie

Ako nám minimalizmus zocelil manželstvo

14. februára 2019 publikovala Minimalistka 7 komentárov

„Dlhoročné manželstvo je ako riadenie súkromnej škôlky s niekým, s kým si kedysi randila“ (autor neznámy)

Moderná doba vzťahom nepraje. Toľko nárokov, možností a lákadiel.

Z manželstva sa stal instantný produkt – prečo na niečom pracovať a opravovať, keď sa to dá vyhodiť do koša a zaobstarať si nové?

Veď to tak robia všetci, najmä celebrity v časopisoch. Tretí manžel? Ťažká pohoda. Veď raz to snáď vyjde, nie? 

Je manželstvo také náročné ? Musíš mať doktorát zo psychológie, aby ti vydržalo?  

Možno stačí si to celé prestať komplikovať.

Predstavujem ti minimalizmus v manželstve.

Algoritmus už asi poznáš 🙂

MENEJ.

Ehm, zase menej? Hentej minimalistke už straší vo veži. A čoho?

Nuž, menej:

drámy

konfliktu

sťažovania sa

analyzovania 

rýpania sa

pitvania každého slova

chcenia

Nemyslite si, ani s nami to nebolo vždy ružové. Namiesto toho, aby som sa v našom vzťahu správala ako zrelá a múdra žena, občas som sa metaforicky hádzala o zem ako rozmaznané decko.

Manželstvo je ako prechádzka v parku. V Jurskom parku:)

Minimalizmus ma naučil dívať sa na naše manželstvo z iného pohľadu.

Zistila som, že som každý deň plytvala pozornosťou, energiou a rodinnými financiami na to, aby som spravila šťastnými iných ľudí  – výrobcu nábytku, predajcu áut, nášho prenajímateľa, zakladateľa sociálnej siete, toxické kamarátky.

Firmy mali plné vačky, a ja doma hádky, narvané šuflíky a mínus na kreditke.

Konzum vie zo vzťahu vycuciavať krv ako nenásytný vampír – väčší dom, lepšie auto, výkonnejší mobil, lepšia práca, viac zábavy, viac uznania, viac sexu, viac priestoru, viac fotiek, viac cestovania, viac a viac a viac… 

Čím viac toho máš, tým rapídnejšie rastú problémy ako huby po daždi.

Kam to dáme, čo s tým, koľko to stojí, kde to kúpime, čo kúpime, kto sa o to bude starať, kto to bude platiť, kde na to vezmeme? 

Všade, kam sa pozriem, je vo vzťahoch cirkus. 

„On/ona je taká, onaká, hentaká, maková.“

„Prečo mi to stále robí? On mi toto robí asi naschvál.“

Ak máš aj ty v partnerstve mierny chaos, vlož do neho aspoň trošku minimalizmu. Pozri sa, kde máte prebytok, a odstráň ho.

Akonáhle ma chytá sekírovacia nálada, už viem, že sa musím zastaviť.

ZBAV SA ZDROJA KONFLIKTU.

1.Financie.

Minimalizmus ma naučil rešpektovať rodinný rozpočet. Naučil ma menej chcieť. Žiť jednoducho naozaj nie je až také ťažké a vráti sa ti to stonásobne vo vzťahu. Naozaj nutne potrebujete väčší dom, lepšie auto, viac topánok, značkové handry, fúru kabeliek, dovoleniek, najnovší smartfón, milión hračiek?

Minimalistickí manželia rozpoznajú pascu konzumerizmu a vedome sa mu vyhýbajú. Ako silný a jednotný tím. Majú jasno v životných prioritách – nezodrať sa v práci za cenu lepšieho, novšieho a drahšieho. Nenechať deti, aby ich vychovávali cudzí ľudia len preto, lebo si chcú viac kúpiť. Mať víziu predčasného dôchodku a splatenej hypotéky ešte kým nebudú potrebovať na chodenie paličku, mať možnosť si viac oddýchnuť.

Chceš väčší dom, nekonečnú hypotéku alebo sa uskromniť a radšej si pocestovať po svete? Vyčerpávajúce tempo v práci a v biznise ti vie rozbiť rodinu. Pozri sa sa kde míňate, ako míňate, kto túži po akých veciach a prečo. Čo je za tým? Stojí to za to?

Kedysi to inak nešlo.. :))

2.Starostlivosť o domácnosť.

Žena ostáva doma na materskom „fajronte“ a večer prichádza chlap do vytúženého náručia príjemného domova. Vo dverách ho čaká vyflusnutá verzia partnerky, ktorá mu ešte v predsieni prismečuje dieťa. Všade je neporiadok, v dreze je riad a v obývačke sa povaľujú hračky. Muž sa spýta ženy, čo celý deň vlastne robila a cirkus je na svete.

Ženy, k minimalizmu som sa dostala práve kvôli tejto veci.  Z milej ženy sa zo mňa stala neznesiteľná bosorka, ktorá po večeri trieskala hrncami, lebo si mužíček po dlhom dni v práci dovolil relaxovať na gauči.  Penila som od jedu, že neumýva riady, že sa nehrá s deťmi, že nevybral z práčky veci, že nepozbieral po deťoch hračky, že každý večer očakával teplé jedlo na stole.Nedokázala som pochopiť, že som celý deň s deťmi doma a nezvládam popri tom domácnosť. A mala som v tom našom veľkom baraku aj práčku, aj sušičku, aj umývačku riadu, aj všetky technické vymoženosti sveta.

Na vine však nebol môj manžel.

Na vine som bola ja.

Domácnosť je ženská parketa, my si ju vytvoríme, my do nej všetky tie haraburdy nakupujeme, aby sme ich neskôr preklínali a zvaľovali vinu na muža. Vyprac si domácnosť do posledného klinca a už si ju nezahlť. V minimalistickej domácnosti nemáš čo upratovať dlhšie ako pol hodinu denne.

Prestaň rýpať do svojho chlapa. Takého, ktorý ktorý po šichte v práci s radosťou drhne cez víkend záchod, som ešte nevidela. Ak pracuješ, najmite si upratovačku. Nemôžete si to dovoliť? Zbav sa harabúrd a prestaň míňať inde. Ak máš vytriedenú domácnosť, raz za týždeň na 2 hodiny ti príde niekto pomôcť  máš vybavené.  Ak ti deti a muž pravidelne všetko odkladajú na miesto, žiadne upratovanie už neriešiš.

Naša obývačka kedysi 🙂

3.Digitálne technológie.

Pozri sa na to, ako spolu denne komunikujete. Preferuješ kontrolu Instagramu pred dialógom s manželom? Niekde sa stala fundamentálna chyba. Sociálne siete, neustále čučanie do počítača a mobilu ti s prepáčením poserie vzťah nielen s mužom ale aj s deťmi. Dajte si pauzu a po príchode domov si spravte „tech-free zónu“.

Niekedy stačí obyčajná škatuľa, kde si po 18-tej hodine mobily proste odložíte. Pusti si doma dobrú hudbu, uvarte dačo, sadnite si k večeri a rozprávajte sa.

Nemusíš sa stále aktívne s mužom filozoficky baviť. Úplne stačí aj minútová výhradná pozornosť na to, čo ti druhá osoba hovorí . My si s mužom večer v tichu čítame knihy.

Umením byť spolu je sedieť vedľa seba a byť v úplnej pohode sa nerozprávať, a aj tak sa cítiť dobre. Ja si sem tam zacvičím, on si ide zabehať, občas si spolu pozrieme konkrétny seriál. Aj večerná „nuda“ je prospešná na reset. Nie je každý deň totálne vzrušo. Mne stačí len ticho a deti konečne v posteli, aký luxus :))

Minimalizmus zocelil naše manželstvo tak, ako žiadna iná výzva, ktorou sme doteraz prešli. Oveľa viac si dôverujeme, menej sa stresujeme, lepšie spolu komunikujeme.

Manželstvo je jedna jediná vec, ktorú by som nikdy nechcela zahodiť.

Želala by som si, aby nám fungovalo večne. Aj bez plyšákov, čokoládiek a ružových srdiečok.

Krásneho Valentína  x

 

 

 

 

Filed Under: Myseľ, Nezaradené, Organizácia, Peniaze, Upratovanie, Životný štýl

Kto raz zdedí naše haraburdy?

17. januára 2019 publikovala Minimalistka 4 komentáre

„Niekedy ten najchudobnejší človek zanechá deťom najbohatšie dedičstvo. “

Ruth E.Renkel

Počuli ste už niekedy o predsmrtnom upratovaní? Nie, nerobím si z vážnej veci srandu.

Nuž .. Jedná sa o taký : „Minimalizmus pre seniorov.“

Vypratávanie na sklonku života.

Týka sa to nás, všetkých. Okrem jednorožcov, víl a nesmrteľných.

Narodenie je proces prirodzený tak ako smrť. A smrť nie je opakom života, ale jeho súčasťou.  

Večne po zemičke našej chodiť nebudeme, a napriek tomu téma smrti sa u nás veľmi nenosí. Vyhýbame sa jej, nechceme na ňu myslieť ani ju riešiť. So smrťou sa stretávame cez filter bulvárneho magazínu. Híkame, ochkáme, predstavujeme si, ako by sme to prežívali.

A keď kosec navštívi tú našu rodinu, rana je bolestivá, a je to úplne jedno, ako dlho sme sa na tento scenár pripravovali. Dá sa to vôbec?

Minimalizmus ma naučil dívať sa na materiálne veci cez iný filter. Sú všetky tie čačky-mačky, čo si pokúpime, naozaj také podstatné?

Umierajúcim ľuďom je najviac ľúto úplne iných vecí: málo času s ľudmi, ktorých máme radi, málo oddychu, viac spoznávania, menej pracovania a hromadenia.

Veci, ktoré si celý život kupujeme, majetok ktorý si veľadíme… do hrobu si to nevezmeme.

„Tu odpočíva ten, čo mal rohovú sedačku a ten velikánsky dom.“

Som ešte mladá, v plnom zdraví (klop-klop), mám dve malé deti, času dosť myslieť na koniec? Možno.

Vie to len ten hore. Som rada, že mám veci vopred naporiadku.

Budem musieť čeliť odchodu starých rodičov, a neskôr aj rodičov.

A priznám sa, som už teraz vydesená … ehm… na smrť.

Dobre, idem na to veselšie. Poznáš tento vtip?

Raz, dieťa moje, bude toto všetko tvoje…..

Pre niekoho sranda, pre niekoho realita. Pracovala som ako maklér niekoľko rokov, a garantujem ti, v slovenských domácnostiach je takéto niečo úplne bežné, ak nie horšie.

Existuje generácia ľudí, ktorým minimalizmus nič nehovorí a nepoznajú hranice.

Uskladňujú roky a roky úplne všetko. Predávala som dom, kde boli veci poukladané aj na schodoch: skrutky, vybité baterky, škatule s topánkami, kuchynské náčinie, kusy náradia, nefunkčná elektronika.

Ak ide o predaj takéhoto domu, to je ešte ten lepší prípad. Hurá, aspoň sa ten preplnený barak rieši.

Mnohí rodičia však všetky tie nahromadené haraburdy naložia kam? Rovno na plecia celej rodiny.

Nech sa páči, dedičstvo!

„Veď toto všetko sa im raz zíde“

“ Po mojej smrti si s tým robte, čo chcete.“

„Robíme to pre vás“ 

Kto si myslí, že nechať svoje s prepáčením pakšametle na iných je fakt sebecké, nech zdvihne ruku.

Išla by si dobrovoľne niekomu vyprázdňovať byt? Chcelo by ti v plači a smútku prechádzať dni, týždne a mesiace haraburdy, čo sú staré aj celé desaťročia?

Mne osobne stačí jeden minimalistický domov – ten môj:)

Nemajte mi za zlé, rada zdedím niečo nehnuteľné, pekné, vzácne a špeciálne. Nie však úplne všetko!

Toto beriem 🙂

Pri debordelizácii domácnosti som urobila jednu obrovskú chybu: Veci, čo som nechcela som často nosila na dedinu k jednému či druhému rodičovi (sú rozvedení pozn. aut) a oni ich ochotne prijali. Nuž neradi vyhadzujú. Zneužila som to trošku. Ich miesto aj garáž. Fuj, hanbím sa.

„Veď im sa to raz zíde“ ………….

Im sa to raz zíde, a mne sa to raz vráti do života. Pri každej návšteve vidím svoje vyhodené veci uložené v garáži. Idem si dediť svoje „smeti“.

Chyba, chyba, chyba.

Momentálne teda minimalizujem to, čo som už vyhodila . Postupne všetko vláčim späť, predávam, alebo sa toho zbavujem.

K tejto téme som objavila skvelú knižočku od Margaret Magnusson s názvom: Swedish Art of Death Cleaning. Ja tých Škandinávcov žeriem. Majú Hygge, majú Lykke a teraz toto. Švédi nazývajú takýto minimalizmus ako Döstädning.

Slovo dö ako smrť a ständing ako upratovanie.

Margaret je  Marie Kondo pre ľudí po 5o-ke. Sama svoj vek opisuje niečo medzi medzi 80 až 100 rokov 🙂 a v knihe sa s čitateľmi delí o svoje poznatky, ako si zminimalizovať domov pred odchodom na oný svet. Tipy na vytrieďovanie sú podobné ako počas klasického minimalizovania, sú v nej však isté rozdiely.

Pri tomto type vypratávania sa pýtaš iné otázky.

Nemyslíš na seba, myslíš na iných.

Bude mať z tejto veci po mojej smrti niekto radosť?

Je táto vec pre niekoho užitočná?

Zlepší alebo uľahčí mi táto vec život, kým naposledy nevydýchnem? 

Margaret radí, aby sme sa my deti nebáli otvoriť diskusiu s rodičmi o tom, ako naložiť s ich vecami a majetkom po smrti. A nejde len o právne a formálne veci, ktoré sa dávajú do závetu. Je potrebné sa o veciach baviť, kým ešte máme všetci zdravie, chuť, mladosť a energiu.

60-65 ročný človek zvládne tieto veci riešiť. Moja 86 ročná babička zistila, že je už trochu neskoro, a trápi ju to. Dom je pre ňu veľký, príliš veľa vecí sa ťažko upratuje a sadá na všetko prach. Niektoré časti domu už nie sú ani bezpečné (schody, vstup do sprchy atď). Do udržiavania domácnosti je zapojená celá rozvetvená rodina nuž, a je to náročné.

Nemali by sme sa teda báť položiť priame otázky tým, ktorých sa to týka:

Čo budeš robiť so všetkými vecami, predtým ako odídeš z tohto sveta? 

Máš veľa pekných vecí, uvažoval/a si, ako s nimi do budúcna chceš naložiť?

Cítiš sa tu ešte dobre, s toľkými vecami? 

Nebol by tvoj život jednoduchší, ak by sme tento prebytok preriedili? 

Ako ti pomôžem tak, aby sme to pomaly všetko prebrali? 

Nejedná sa o ľahkú diskusiu a mnohí by ju považovali za neslušnú, no nie je to férovejšie, ako zaťažiť celú rodinu s pretlakom vecí neskôr? Pripomína mi to tému vianočných darov, všetci sa tvárime že je to okey, nechce sa nám o tom baviť, a keď sa niekto ozve, odľahne nám, lebo sa o tom raz rozprávať musíme.  Možno nie je zlý nápad tému len tak nadhodiť, taktne a citlivo, nechať v otvorenú v pléne a neskôr sa k nej postupne vracať a navrhnúť, či to alebo ono by nebolo lepšie dať preč.

Autorka knihy radí začať postupne pretrieďovať už na začiatku dôchodcovského veku, podľa zdravia aj vnútorného pocitu.

Najlepšie je začať veľkými vecami – kusmi nábytku, obrazmi, lampami.

Postupne prejsť k menším veciam – príbory, poháre, uteráky, obrusy..

Jeden z najlepších spôsobov, ako sa začať zbavovať majetku je ponúknuť ho rodine. A nebáť sa niečo si od mamy, deduška či prababičky aj vypýtať.

Po presťahovaní do Bratislavy som nemala v kuchyni žiadne poháre a hrnce a poprosila som babku, či nemá nejaké nazvyš. Nechcelo sa mi ich hneď kupovať no a čuduj sa svete, odišla som z plnou škatuľou krásnych vecí a nie hocijakých. Poháre na víno sú famózne a stále mi ju pripomínajú. Babka nechce počuť o tom, že by ich chcela späť. Tešila sa, že môže pomôcť. Pri každej návšteve ma kadečím chce obdarovať. Niekedy sú to pre mňa nepotrebné veci, ale vezmem si ich a hútam, kam ich ďalej posunúť. Babka má plnú kuchyňu riadov a už si nevie variť. Vo vitríne je stoja kryštálové poháre a nikto z nich 30 rokov nepil. V periňáku je snáď sto plachiet. Dom je plný krásnych vecí, ktoré už nikto nevyužíva a nepotrebuje.

A vieš čo ma vie naozaj rozľútostiť? Keď sa kvôli veciam pokazia ľudské vzťahy. Po pohrebe sa v dome zosnulého zíde celá rodina zíde a pohádajú sa o serepetičky. Týmto pozdravujem časť našej rodiny, kde sa celé roky moje tety spolu nebavia aj kvôli tomu, kto si po kare zobral starý televízor, kto čo zdedil a iné prkotiny. Pamätám si na to ako včera, a to som ešte bola dieťa.

Nie je lepšie ich počas života rozdať presne podľa toho, čo sa komu zíde? Osobné veci ako fotky, listy a šperky je rozumnejšie nechať si úplne nakoniec.

Dôležité je zbaviť sa aj tajomstiev, ktoré človek nechce, aby čítali či objavili iní – staré diáre, romantické listy, dokumenty alebo predmety, ktoré sú veľmi intímne či osobné.

Dobrým nápadom je naopak uložiť na bezpečné miesto heslá, mapy či prístupy do miest, ktoré človek chce, aby boli objavené. Pobavil ma príbeh v novinách, kde dvaja mladí ľudia objavili rodinné šperky v škatuli od spoločenskej hry kúpenej v bazári. Ups. 

Veľmi sa mi páčil tip z knihy, kde autorkina  mama nechala pred smrťou na každej veci malý lístoček, ako s danou vecou naložiť. Počas emocionálnej bolesti jej to veľmi pomohlo pri vyprázdňovaní maminho bytu.

Čo a koľko si ponechať je individuálne, páči sa mi však pravidlo:

Ak nevieš čo máš a kde máš, máš toho veľa. 

Kniha Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania je dostupná aj v slovenčine  (teším sa) a odporučila by som ju každému, kto čelí podobnej situácii s rodinou. Prečítaj a posuň ju ako povinné čítanie tým, ktorých sa to týka.

Je vtipná, malá, stručná a plná humoru. Ak sa ti zdá príliš čierna, podobnú funkciu splní aj tá moja, či iná. Bola som prekvapená, koľko starších žien číta môj blog a kúpili si knihu nie preto, že sú mamy na materskej .

Idú triediť kvôli iným, nie kvôli sebe.

Je správne si dať život do poriadku.

Aby sa nám jednoduchšie žilo, menej upratovalo, ale aj ľahšie odchádzalo.

Na tento svet sme prišli s prázdnymi rukami a mali by sme z neho aj tak odísť.

Nezanechajme za sebou spúšť a smetisko.

Prach si a na prach sa obrátiš.

 

 

 

 

 

 

 

Filed Under: Senior, Upratovanie, Životný štýl

Nemáš si čo obliecť? Prestaň robiť tieto chyby.

18. decembra 2018 publikovala Minimalistka 13 komentárov

Prídeš domov s veľkou taškou parádičkových vecí z výpredajov a o mesiac zas nemáš čo na seba?

Skriňa praská vo švíkoch a nevieš dať dokopy jeden normálny outfit?

Ak sa ti v šatníku ani divá sviňa nevyzná, tento článok je práve pre teba.

Dobrou správou je, že nemusíš opäť utekať do obchodu. Ideme vyhadzovať a to poriadne.

Kde som to len dala?

Potrebuješ:

  • úprimnú osobu, ktorá má minimalistické cítenie a nelieči sa práve zo shopoholizmu
  • veľké zrkadlo
  • ešte väčšiu tašku alebo sťahovaciu škatuľu
  • obrovskú dávku odvahy

Pre väčšiu autentickosť budeme dnes triediť skriňu bežnej slovenskej žene ®, matke dvoch malých detí – architektke a blogerke Lucii Grigovej, ktorá keď nerozmýšľa čo si obliecť (haha) píše chutné články, ako navariť doma aj zo zvyškov a nevyhadzovať. Jej blog sa volá Do poslednej omrvinky a práve jej vyšla aj kniha!

S Luciou nás spojili internety cez spoločné záujmy a keď mi raz pri káve spomenula, že už konečne musí niečo urobiť so svojím šatníkom, rozbúchalo sa mi srdce ako keď lovecký pes zavetrí zverinu –  budem pritom! Ďakujem jej za ochotu otvoriť mi svoje skrine aj pre tento článok ako inšpiráciu pre všetky ženy, ktoré to potrebujú.

Prípadová štúdia

Lucia je už pár rokov na materskej dovolenke a predtým, ako prišli deti randila so svojím mužom, chodila na večere, kde jedla oboma rukami, a dokonca aj dobrovoľne športovala. Po narodení drobcov prišli bezsenné noci, neskoré večierky mladý pár vymenil za skoré odchody do postele a garderóba sa scvrkla na kúsky, ktoré sú vhodné aj na zablatené detské ihrisko. Deti trávia pár dní v týždni v už v škôlke a mladá mamička uvažuje nad návratom do zamestnania.

Pozrime sa teda do Luciinej skrine. Najprv sme všetko povytrieďovali do kategórií: topánky k topánkam, opasky zvlášť, všetky tričká s krátkym rukávom zvlášť, tričká s dlhým rukávom zvlášť, mikiny zvlášť, veci na cvičenie zvlášť, ponožky zvlášť –  dúfam, že si  v obraze 🙂 Ak je všetko pekne pokope, vidíš, koľko toho naozaj máš.

√Tip: pred vytrieďovaním si ožehli a oper, aby si neťahala spotené legíny a zatuchnutý sveter z koša na prádlo. Pred tebou by sa malo nachádzať všetko čo vlastníš na danú sezónu. Pozri sa aj na povalu, aj do psej búdy, proste: prejdi každý jeden šuflíček.

Topánky

Začali sme od nôh. Milé bolo, ako predo mnou trónili dvoje rovnakých tenisiek (ja že vidím dvojmo, a to som ešte tvrdé nepila). Domáca pani kontruje, to že vraj preto lebo tie staré boli také super, že chce repete aj na ďalší rok. Ak ti niečo fakt vyhovuje a sedí, je to skvelý nápad, prečo nie? Ja so tiež nohavice už roky kupujem ten istý strih v tom istom obchode (Massimo Duti).

Čo sme vyhodili:  Obnosenú, a vyšmatlanú obuv, topánky na vysokom opätku, ktoré Lucia už roky nenosí. Prvou kategóriou sú sexi červené štekle, nosené len raz. Po tehotenstve ich už Lucia nielenže neobula (no ženy je to pravda zväčší sa noha), ale ani by si ich úprimne nemala kam už obuť.

Druhou kategóriou sú čižmy a topánky s opätkom na bežné nosenie tipu – keď raz pôjdem s kamoškami na kávu do mesta.

Chybné nákupy: topánky na opätku a topánky v čiernej farbe. Čierne balerínky sú krásny príkladom impulzívneho nákupu a na jej typ nohy nesedia. Tenisky raz obujeme, všakže, lebo majiteľka nestíha cvičiť, ale nevzdáva sa:)

Čo sme ponechali: Po čom siahne Lucia každý boží deň? Po teniskách a pohodlných čižmách na nízkom opätku. V prípade potreby sa elegantný outfit so šatami sa dá dosiahnuť aj s teniskami.

Kto vravel, že tenisky nejdú k šatám? Zdroj: lookbook.nu

Nohavice 

Lucia si vyskúšala všetky z desiatich nohavíc a zistila, že rotuje len dvoje, ktoré sú jej najobľúbenejšie. Väčšinu času trávi v domácnosti a chce byť pohodlne oblečená: na nákupy, na cestu do škôlky, na behanie okolo domácnosti. Elegantné nohavice do práce sú v skrini úplne zbytočné, nakoľko aj keby do nejakej šla, už sa jej nepáči strih, prípadne sa v nich necíti dobre ako kedysi.

Čo sme vyhodili? Aký má zmysel mať v skrini nohavice, ktoré nikdy nenosíme? Preč s nimi. Pretriedili sme aj letné nohavice, z ktorých polovica šla do vreca a zvyšok do škatule sezónneho oblečenia.

Čo sme ponechali? Tri páry nohavíc, ktoré Lucia nosí každý deň. Úplne stačí.

Uh, aj toto je moje??

Šaty a sukne

Lucia mala plnú skriňu šiat, ktoré niečo zažili (svadba, promócia, rodiná udalosť) ale aj sukní, ktoré si možno oblečie do práce, sukne, ktoré by ju spravili ženskou a raz by si ju niekde s niečím obliekla.

Vtipný moment nastal, keď sa mi priznala, že sukne nikdy vlastne nenosí, akosi nie je kedy.

Lucia si sukne ale rada kupuje.

Vidím v tejto nákupnej chybe podobný sentiment, akým som prešla ja. Často si kupujeme väčšie množstvo vecí, ktoré predstavujú naše nenaplnené ja: chcem sa cítiť viac žensky – kúpim si sukne a opätky, chcem sa naučiť cudzí jazyk – kupujem si slovníky. Potom príde reálny deň a všetky tieto veci čakajú na svoj osud v skrini.

Čo sme vyhodili?  Všetky sukne:)

Šaty prešli testovacími otázkami: obliekla by si si ešte tieto šaty na nejakú udalosť, alebo by si si radšej kúpila nové – také čo vyhovujú tvojej postave a životnému štýlu teraz?

Väčšina z nich už naozaj má svoju éru za sebou a ich majiteľka sa posunula do ďalšej životnej etapy. Preč s nimi a prestať kupovať sukne. Tie sa naozaj ťažko kombinujú a je potrebné k nim mať vhodné pančuchy, zvršok a čižmy, ktoré Lucia už nemá, lebo tie na podpätku vlastne nikdy nenosí. Všimni si ten cyklus: neraz jeden kus oblečenia vyžaduje toľko ladiacich doplnkov, že je jednoduchšie sa ho proste zbaviť.

Čo sme ponechali? Celkom pekné saká, ktoré sa dajú aj bez šiat kombinovať s džínsami a zopár nadčasovejších šiat. Dostali ešte polročnú šancu a ak si na seba nezarobia, mali by poletieť do inej skrine 🙂

Keď neušetríš ale minieš 50% z pôvodnej ceny 🙂

Tričká

Pri pohľade na typ a množstvo tričiek som si všimla, že prevažuje biela s bodkami, všetky sú také akoby ich jedna mater mala, čo je veľmi zábavné poznanie.

Ja osobne som tiež roky inklinovala k sivej farbe a pásikavým vzorom, napriek tomu, že som v nich vyzerala ako Popoluška. Na svete je toľko krásnych farieb!

V skrini nemusíš mať 30 tričiek, načo? Radila som ponechať si maximálne tak 7-8 kusov a hlavne rôznorodé. Lucia sa veľmi ťažko lúčila s množstvom, dôvod bol aj ten, že často tie ošuntelé a staršie nosí na doma, keď upratuje alebo nechce byť za peknú (áno, aj to sa dá).

Keďže sa sťažovala, že nemá čas cvičiť, poradila som jej zbaviť sa starých nepekných tričiek a namiesto nich doma nosiť cvičebný úbor: kvalitné dobre sediace športové tričká a k tomu legíny a tie úbohé nevyužité tenisky. Ráno odbehneš s deckami do škôlky, pribehneš domov, beháš okolo domu, si celý deň oblečená v športovom, vyzeráš a cítiš sa dobre nuž a môžeš si pekne naplánovať 10-15 minútové cvičenie v záhrade či v obývačke pred telkou a hurá, nemusíš sa prezliekať.

Menej tričiek v skrini, menej výhovoriek a viac spálených kalórií.

Prvý krok k cvičeniu je totiž obliecť sa, že ideme cvičiť.

Nákupnou chybou je voľba značiek – väčšina tričiek boli kupované v lacnejších obchodoch a už po pár noseniach to bolo na nich riadne vidieť. Bacha aj na sentiment – tričko ku ktorému sa viažu spomienky alebo futbalové tímy – spýtajte sa nejakého chlapa 🙂

Čo sme vyhodili: staré, zožmolkované a vyťahané tričká, duplikáty.

Čo sme ponechali: desinku tričiek, ktoré sú pekné a majiteľka ich rada nosí.

Menej šiat v skrini, menej žehlenia aj odkladania.

Blúzky, mikiny a iné zvršky

Lucia mala celkom peknú kolekciu blúzok, taký mix všeličoho. Najlepšie je všetko si pred niekým vyskúšať a spustiť dialóg – kde si si to kúpila, aký bol módny zámer a ako sa v tom cítiš teraz. Mne stačilo len počúvať a už po pár sekundách si vlastne Lucia vyriekla nad danou vecou ortieľ sama.

Čo sme vyhodili: všetky zvršky z nasledovným komentárom:

  • toto by bolo fajn, keby to nemalo také rukávy
  • toto som kedysi nosila k hentej sukni, čo nezapnem
  • toto by bolo fajn, keby to nebolo také priesvitné, musím si pod to niečo kúpiť
  • toto sa mi veľmi páči, ale trčí mi z toho brucho
  • k tomuto niečo pod to potrebujem
  • toto bolo v zľave
  • toto mi sedí a je to krásne ale nemám to s čím nosiť
  • toto je super len to má fľak, čo nejde vyprať

Mikiny, ktoré si pamätali strednú školu a všetky kusy oblečenia, čo boli síce pekné, ale také nemastné neslané – nedal sa s ním skompletizovať žiadny outfit.

Byť či nebyť, to je otázka…

Veci na cvičenie

Našli sme ich odložené hore v skrini, oprášili pomyselné pavučiny a po vyskúšaní zistili, že polovica je už akási „malá“ a motivácia pustiť sa do pohybu a cvičenia veľká:)

Čo sme vyhodili: úzke, malé, nepasujúce tielka na cvičenia, neforemné tepláky

Čo sme ponechali: Lucia zistila, že má vlastne celkom fajn legíny a cyklistické oblečenie, ktoré by mohla častejšie využívať.


Záver: Väčšinu kúskov do šatníka si Lucia kúpila ešte 5 až 10 rokov predtým, ako sa stala mamou, jedná sa o šatník ženy, ktorou bola kedysi. Odvtedy tieto veci buď vyšli z módy, alebo jej jednoducho viac nesadli.

Čo na to vraví Lucia?

„V šatách v ktorých som kedysi vyzerala sviežo a sexy – dnes vyzerám ako jaternica“ 🙂 (OJOJ AJ MNE SA TOTO VEKOM STALO HIHI). Kedysi som vyhľadávala obtiahnuté kúsky oblečenia, dnes sa cítim lepšie vo voľnejších kúskoch, kde sa nemusím báť, že mi niečo vylezie“

Aké chyby pri nákupoch zistila? 

Lucia mi napísala: „Kedysi som pri výbere takmer vôbec nehľadela na kvalitu, dôležitejšia bola pre mňa cena a to, či je daný kúsok „trendy“. Dnes sú pre mňa prvoradé  kvalita a spôsob výroby. 

Kvalita oblečenia má pre mňa význam z viacerých hľadísk: jednak nerada trávim čas nakupovaním, preto by som ho rada zminimalizvala tak, ako to len ide. Veľmi mi tiež vadí, ak nejaké tričko alebo sveter po troch razoch nosenia „zožmolkuje“ alebo sa na ňom objaví dierka. Preto sa budem snažiť, aby sa do môjho šatníka už nedostali niektoré konkrétne značky oblečenia.

Ďalšou chybou bolo, že som nakupovala, to čo sa mi páčilo, bez ohľadu na to, či sa daný kúsok hodí k veciam v mojom šatníku. Tak sa často stalo, že som si kúpila peknú vec, ktorú som ale nemala veľmi k čomu nosiť. Občas som si tiež niečo kúpila preto, lebo som mala predstavu, ako v danej veci budem vyzerať, realita však bola trochu iná.

√TIP: po každom veľkom vytrieďovaní si veď zápisník, a zapíš si tam všetky chybné nákupy, omyly, a pocity z vyhadzovania. Ak sa vrátiš k starým návykom, pripomenie ti kde si sa stratila.

Situácia je kritická.

Čo ďalej? 

Odporučila som Lucii vybudovať si kapsulový šatník, kde budú prevládať farby, ktoré sú navzájom kombinovateľné, nájsť si svoju farebnú typológiu.

Ak si totiž poznáš svoje farby, už ťa nikdy nezláka kúpiť si čiernu sukňu, lebo vieš, že tvojou základnou farbou je tmavohnedá a sukne nenosíš.

Základom šatníka sú veci, ktoré nosíš denne a k tomu si prispôsobiť doplnky a ďalšie nákupy. Cez deň nosíš nohavice a tričko, večer si k nemu dokombinuješ sako, šatku a pekné náušnice.

Výzvou pre Luciu je aj nájsť si novú obľúbenú značku či obchod, ktorá predáva kvalitnejšie veci a ktorého výroba má menší dopad na životné prostredie (lokálne značky).

Nové heslo je kupovať si radšej menej, ale kvalitnejšie.

Kapsulový šatník z everydaysavvy.com nemusí byť len sivý a čierny 🙂

Prázdna skriňa

Na úvod článku som písala, že je k vytrieďovaniu potrebná aj dávka odvahy.

Prečo? Pretože sa kľudne môže stať, že budeš zízať na skoro prázdnu skriňu, tak ako sa stalo v tomto prípade.

Písala som o tom, ako som ja skrine predávala a nerobila som si srandu. Ak máš príliš veľký šatník, môže sa to kľudne stať.

A… konečne je vidieť, čo si dnes oblečieme?

Krásny paradox však je, že stále máš čo nosiť, lebo z tej plnej skrine aj tak točíš len tých pár vecí, ktoré ti sedia a máš ich rada.

Menej vecí v skrini má aj ďalšiu výhodu: život je dynamický a naše potreby sa menia.

Inak sa obliekame, keď sme tehotné, inak, keď sme single a chodíme po večierkoch, inak keď po večeroch utierame zamazané ručičky od paradajkovej omáčky a s pyžama ledva vylezieme na obed. Iné kúsky oblečenia potrebujeme, keď sa po materskej dovolenke vrátime do práce.

V skrini naozaj stačí mať na aktuálnu životnú fázu od 30 do 50 kúskov oblečenia, ktoré nám sedia práve teraz.

Zbav sa motivátorov – raz do tohoto schudnem – aj fiktívnych scenárov – ešte sa mi to raz zíde.

Poloprázdna skriňa uľahčuje aj život – ráno nerozmýšľaš, čo si oblečieš, cítiš sa stále vo všetkom dobre, ak cestuješ pobalíš sa raz-dva.

Poučenie z nákupných chýb má aj finančný efekt – vidíš kde si minula peniaze úplne zbytočne, prestane ťa to lákať do obchodov a nakupovať pôjdeš presne len vtedy, keď konkrétne niečo potrebuješ – či už je to v zĺave alebo nie.

Ja osobne som v špeciálnej akcii nikdy dobre nenakúpila – čo by si si vybrala – svetrík, ktorý ti perfektne sedí, a je v tvojej obľúbenej farbe za plnú cenu alebo svetrík, o ktorom pochybuješ, nesedí ti úplne až tak, ale je v tvojej farbe a je zlacnený o 70%?

Dovolím si tvrdiť, že nákupné chyby som robila práve preto, lebo som sa sústredila na výpredaje. 

Ponúkame 100 % zľavu na všetky handry, ktoré si u nás nekúpiš.

Šaty na špeciálne príležitosti – svadba, pohreb, významná udalosť – si môžeš vždy aktuálne požičať či už z požičovne spoločenských šiat, alebo aj od kamarátky, ktorá má podobnú postavu a má ich v šatníku, lebo ich nosí častejšie ako ty. Požičovne sú presne na tento účel stvorené a budeš oblečená v krásnej modernej veci za zlomok jej ceny.

Čo s vytriedenými vecami?

Staré, zožmolkované a deravé veci rovno vyhoď do koša. Veci, ktoré už nie sú až také moderné ale sú univerzálne a v dobrom stave, môžeš dať na charitu. Kúsky oblečenia, ktorú sú moderné a pekné ale tebe už nesedia môžeš vziať na tzv. clothes swap (výmenu oblečenia) alebo zorganizuj s kamoškami obývačkový bazár.

√TIP: Moja známa vedie nechtový salón a vymyslela akciu, kde jej zákazníčky priniesli nechcené ale krásne veci a tým, že sa tam otočí kopec ľudí si ich popredávajú navzájom. Aký skvelý nápad. Ani ti nebudem hovoriť, že som si tam kúpila krásne džíny značky Armani, ktoré mi sadnú ako uliate a stáli ma 15 Eur :))

Netrieď sama

Na triedenie skrine si určite zavolaj pomoc, ak sa ťažko rozhoduješ a všetkého ti je ľúto.

Lucia píše: “ Šatník by som v pohode vytriedila aj sama. Andrea mi však poskytla perfektnú spätnú väzbu, ktorú by som si určite sama nedokázala dať. Vďaka nej som videla v úplne inom svetle nielen svoje oblečenie, ale aj kam by mal môj štýl obliekania smerovať.“

Mne naozaj stačilo len počúvať a pozorovať. Luciu nepoznám dlho, ale už som vedela odhadnúť štýl oblečenia, v ktorom chodí, keď sa stretávame. To čo som videla skrini, sa mi s jej povahou bilo a videla som, že to boli také črepinky z minulých fáz života.

Ak nemáš istotu, aký je tvoj štýl, spýtaj sa ľudí, ktorí ťa stretávajú najčastejšie: Ako by si opísala môj štýl obliekania? Čo sa ti páči keď nosím a v čom nevyzerám úplne najlepšie?

Najlepší módny poradca je možno práve človek, ktorý sa v móde síce vôbec nevyzná, ale ťa pozná.

Móda nám diktuje, aby sme sa obliekali do toho čo je in. Štýl je však keď sme sami sebou, no nie?

 

 

 

Filed Under: Domácnosť, Nakupovanie, Organizácia, Šatník, Upratovanie

Sme Minimalisti – 3.časť – rozhovor s Evou

16. novembra 2018 publikovala Minimalistka 7 komentárov

Pokračujeme v seriáli Sme Minimalisti, a ďakujem Evke, že si dala tú námahu všetko krásne pre vás nafotiť a spísať odpovede na otázky.

Čo ma fascinuje je, ako bývala s vtedajším ešte priateľom  7 rokov na 24 m2 a žili tak trochu maximalisticky:) Často počujem, ako sa minimalisticky nedá žiť na malom priestore – určite je to výzva. Ak nemáš metre štvorcové, ktoré potrebuješ, práve PRETO pomôže opatrná selektívnosť, čo si človek do domu dá a uloží.

Istým spôsobom je malý priestor vlastne výhoda. Niečo musí ísť z domu von. Núti to človeka rozmýšľať.

I keď milujem priestor, dnes po všetkých mojich skúsenostiach z bývaním som absolútne presvedčená, že nepotrebujem príliš veľký byt či dom. Stačí len poľaviť z množstva vecí, čo vlastníme. Bývanie je jedna z najdrahších položiek života, a radšej budem menej platiť, ako viac skladovať či upratovať. Obrovské baraky a byty sú čistý masaker.

Vášeň k upratovaniu a vyčisteným priestorom sa môžu aj dediť v DNA, úplne sa s Evou v tomto stotožňujem, moja mama kamarátkam na návšteve stále všetko odkladala do kredencov a mňa cepovala, aby som všetko odložila: ,,Čo sme tu na výstave?“  (rodinná hláška)

Ideme na rozhovor:


Môžeš sa trochu mojim čitateľom trochu predstaviť? 

Volám sa Eva a mám 32 rokov. Pochádzam a aj žijem v Bratislave v 4- izbovom byte s manželom a dvoma dcérami – 2 a 4 roky. Študovala som konzervatórium (hra na flaute) a na vysokej škole psychológiu. Po škole som sa zamestnala v odbore ako psychológ, kde „oficiálne“ pracujem až doteraz (píšem oficiálne, lebo som už 4 roky doma na materskej dovolenke). Milujem varenie a pečenie zdravých receptov, organizáciu domova, poriadok, sebavzdelávanie, mám rada prírodu a ekológiu, snažím sa aj v tejto oblasti byť lepším človekom pre našu planétu.

Minimalistka Evka vo svojom vysnívanom byte.

Kedy, kde a ako si sa prvýkrát dopočula – stretla s pojmom minimalizmus?

Pamätám si, že som už od malička milovala poriadok, keď mali veci svoje miesto. Žila som s mamou a staršou sestrou (o 8 rokov) a vždy keď som sa ocitla sama doma, tak som najskôr poupratovala celý byt, aby som si ho potom mohla „užívať“. Vtedy ešte nešlo o nejaké vyhadzovanie a zbavovanie sa vecí, ale len upratovanie toho množstva, prípadne hľadanie lepšieho miesta pre veci.

Žili sme v byte, ktorý nebol úplne zaprataný, ale od minimalizmu mal veľmi ďaleko. Každá izba mala inú farbu a aj iný nábytok, chýbalo tam prepojenie celého bytu a na mňa to pôsobilo dosť rušivo. Vtedy som to ešte nemala úplne s čím porovnať, ale viem, že som často snívala o svojej domácnosti, ktorú mi nikto nebude rozhadzovať a všetko bude na svojom mieste.

Keď som mala cca 22 rokov, tak sme mali s mojim vtedajším priateľom (dnešným manželom) to šťastie, že sme mohli začať bývať spolu. Bol to síce priestor bývalej sušiarne polozapustený v zemi, ale bol to náš „raj“ . Malo to 24 m2, 2 maličké pivničné okná a my sme tam spolu prežili 7 rokov!

Zariaďovanie sme si nesmierne užívali, ale teraz spätne vidím, koľko vecí by som urobila úplne inak. Tiež sme mali farebné steny – dosť tmavé a sýte – červenú, žltú, oranžovú. Stále som vôbec netušila o minimalizme. Kopu mimosezónnych vecí sme museli mať u rodičov, lebo sa nám tam skrátka nezmestili.

Prvý najmenší ale maximalistický domov:)

Pôvodný malý byt.

Po siedmich rokoch tohto nažívania sme sa stali manželmi a presťahovali sa rovno do 4 izbového bytu, ktorý sme si úplne nanovo zariaďovali, bol to v podstate holobyt a z predchádzajúceho bývania sme si nezobrali z nábytku vôbec nič. Išli sme na to úplne inak, čisté línie, čistý dizajn, biela farba, sivá a drevené parkety k tomu, no nádhera (pre mňa).  2 mesiace po nasťahovaní sa nám narodila prvá dcérka a my sme jej chceli dať všetko – veľa vecí sme mali našťastie požičaných, ale boli úplne zbytočné a bolo ich príliš.

Milión hračiek pre bábätko, milón oblečenia, hojdačka, kolíska…V byte som mala vždy poriadok a nemôžem povedať, že by pôsobil preplnene, ale zabralo mi dosť času to upratovanie. A práve niekedy v tomto čase – na materskej dovolenke s prvým bábätkom mi moja mama rozprávala o nejakom rozhovore v televízií, kde rozprávali o knihe Marie Kondo. Mama to hovorila len tak mimochodom, ale ja som sa toho hneď chytila a požiadala som ju, aby mi tú knihu na druhý deň v meste kúpila a priniesla mi ju.

Zhltla som ju asi za pár dní a vedela som, že toto je presne to, čo chcem a potrebujem k väčšej pohode.

Odvtedy som sa stala „fanatičkou“ na vypratávanie a robí ma to neskutočne šťastnou- aj ten proces, aj ten výsledok. Nasledovali iné knihy a samozrejme blogy, to je momentálne moja vášeň.

Z nového domova.

V akých oblastiach si mala najväčší prebytok a kde sa Ti doposiaľ podarilo úspešne zredukovať?

Samozrejme som mala veľa oblečenia, to išlo naozaj najlepšie a najrýchlejšie preč. Taktiež som zbierala módne časopisy – už všetky vyhodené 🙂 (vlastne darované na inzerát). Zredukovala som aj veľké množstvo kníh a DVD, kozmetiku som tiež zminimalizovala, úplne som sa napríklad vzdala všetkých lakov na nechty, očných tieňov, štetcov, makeupu…

Ostatné veci išli popri tom, ako som postupovala popri knihe. Ale od začiatku mi nerobilo skoro žiadny problém zbavovať sa takmer čohokoľvek. Samozrejme výsledok nie je úplne podľa mojich predstáv, pretože bývam s rodinou a tá nie je úplne minimalistická 🙂

Malá ale zen.

Celkom mi to išlo aj pri detských veciach, všetko čo sme mali požičané som vrátila a moja druhá dcéra už bola bez toho  (a prežila .-)). Milujem pocit, keď z niečoho vyrastie a ja to môžem s kľudným svedomím poslať ďalej. Po Vianociach som dokonca so 3,5 ročnou (vtedy) dcérou robila triedenie hračiek a bola som na ňu celkom pyšná ako sa rýchlo zbavovala vecí.

Detská izbička.

Čo považuješ na minimalizme za najťažšie, kde bojuješ s tým, aby si vlastnila menej?

Po prvej fáze vyhodenia veľkého množstva oblečenia som si po určitej dobe uvedomila, že sa v tom necítim úplne pohodlne. Že som žena a chcem sa cítiť žensky a k tomu si dopomôcť sukňami, šatami a podobne, že mi to tak vyhovuje. Ale snažím sa pri kupovaní nových vecí myslieť na kvalitu a samozrejme chcem mať v skrini iba veci, ktoré rada nosím a cítim sa v nich dobre.

Ostatné oblasti vnímam pozitívne, ale vravím, je veľa spoločných vecí, o ktorých ja sama nemôžem rozhodovať a len tak ich vyhodiť. Môžem počkať na manželov super deň a navrhnúť mu nejaké triedenie, ale je to vždy len kompromis (vďaka teda aj zaň, manžel sa snaží).

Keby záležalo iba na mne, hneď by som mala veľký zoznam, čo môže ísť hneď preč (a kľudne aj nábytok)

Minimalistická kuchyňa do bodky (krása!)

V akom smere Ti minimalizmus zatiaľ najviac obohatil a zjednodušil život? 

Tak samozrejme v upratovaní a starostlivosti o veci – keďze ich je menej, nemusím z nich utierať prach a podobne. Celkom rýchlo mám upratané a myslím si, že sa u nás cítia veľmi dobre aj návštevy, aspoň vravia 🙂 Náš byt na mňa pôsobí ako oáza pokoja, nič ma výrazne neruší, cítim tu čistotu a harmóniu a to ma napĺňa určitým kľudom a  spokojnosťou.

Sme rodina, ktorá má naozaj dosť návštev, stále sa u nás varí, pečie, chystajú oslavy a pod., takže je pre mňa prioritou, aby bolo čisto a útulno a netrvalo mi to celý deň 🙂

Spálňa.

Aké sú najbližšie výzvy, ktorým musíš v budúcnosti čeliť ?

Tak najväčšou výzvou bude určite zvládnuť neustály prísun vecí pre deti – tu hračka, tam hračka, tu sme vám priniesli drobnosť a ďalšie krámy do domu…snažím sa rodine hovoriť, aby nič nekupovali a pri narodeninách a Vianociach sa dohadujeme dopredu, čo by bolo vhodné.

Na druhú stranu si myslím, že aj deti majú v určitom veku právo na svoj výber a to by som chcela riešiť tým, že to neopustí ich izbu – nemienim mať zaprataný celý byt hračkami – na to majú detskú izbu. Uvidím ako to pôjde v praxi, snažím sa ísť aj príkladom a vysvetľovať, prečo veľa vecí nepotrebujeme. Manžel má rád tiež kadejaké „vychytávky“, ktoré mňa osobne iritujú a on si myslí, že je to pre rodinu potrebné.

Takže všetky výzvy sa v podstate týkajú zvládnutia môjho najbližšieho okolia, s mojimi osobnými vecami problém zatiaľ nemám.

Šatník.

Ako vníma Tvoj nový životný štýl najbližšie okolie a poznáš iných podobne zmýšľajúcich ľudí aj osobne?

Manžel si zo mňa robil srandy, napríklad mám jednu historku. Prišla som za ním a opýtala som sa ho „zlatko, vieš čo by som chcela…?“ a on mi odpovedal „keby si bola obyčajná žena, tak si myslím, že chceš niečo nové kúpiť, ale keďze ťa poznám, tak chceš niečo určite vyhodiť:“ 🙂 a mal pravdu!

Ostatná rodina si nejako zvyká, myslím si, že sa im náš byt veľmi páči a sami uznávajú, že sa v ňom cítia dobre a uvoľnene, často nás chvália a obdivujú, ako to máme usporiadané a nastavené.

Čo sa týka darčekov sa tiež veľmi zlepšili, vždy sa dopredu pýtajú čo by som potrebovala a nemajú problém ani so zaplatením nejakého kurzu a podobne. Zatiaľ mám len pozitívne skúsenosti, lebo si myslím, že ľudia vidia a cítia tú energiu, ktorú aj vďaka tomu mám a že stíham kopu vecí (nielen upratovanie :-)).

Radosť sa hrať?

V okolí priamo minimalistov nepoznám, zatiaľ som inšpiráciou skôr ja pre nich, ale ja sa zasa inšpirujem z rôznych blogov.

Tieto Vianoce som napríklad dala ako darčeky „upratovacie služby“ odo mňa – vypratávanie a podobne a svokra to už využila a aj si pochvaľovala, tak to sa teším:)


Ďakujem krásne za rozhovor a dúfam, že ťa fotky a Evkine skúsenosti inšpirovali? Ťuk ťuk do komenára!

Ak máš záujem čo to povedať o svojej minimalistickej ceste, a objaviť sa na mojom blogu v seriáli Sme Minimalisti, napíš mi cez kontaktný formulár. 

Filed Under: Sme Minimalisti Rozhovory, Upratovanie, Životný štýl

70 vecí, ktorých sa môžete zbaviť už dnes

10. januára 2017 publikovala Minimalistka 4 komentáre

kitchen-apartment-home-room

Najjednoduchším spôsobom, ako si vyskúšať minimalistický prístup k životu je zbaviť sa nepotrebných vecí okolo seba. Ak sa v nich práve teraz topíte, môže to byť riadny sizyfovský údel.

Denne máme okolo seba kopu harabúrd a zbytočností. To, čo si šetríme pre prípad potreby, sa na 99.9 % nikdy neudeje a my im musíme venovať 100 % nášho priestoru .Všetko to, čo trčí v našich skrinkách, šuflíkoch a domácnosti a využívame nikdy alebo raz za rok, je ten priestor, kde môžeme odložiť to, čo milujeme a používame denne. Alebo sa vám stane to, čo mne a skrinky už potrebovať ani nebudete. Verte mi, dá sa bez nich zaobísť, prípadne si tú jednu vec na ten jeden prípad od niekoho požičať, alebo zaimprovizovať…

Kde začať? Malými krokmi každý deň. Uvidíte, ako sa budete ľahšie cítiť.

Ideme na to!

  1. Staré časopisy

  2. Krabice zo použitých produktov (mobil, toaster, vysávač, atď..)

  3. Vyexpirované lieky

  4. Ponožky s dierami alebo také, čo nemajú pár

  5. Staré účtenky, papiere, letáky

  6. Spodné prádlo, ktoré neznášaš nosiť

  7. Extra hrnčeky v kuchyni, najmä tie reklamné (pre každého člena rodiny jeden plus dva extra pre návštevy naozaj stačia)

  8. Vyťahané deravé tričká

  9. Vyexpirovaná stará kozmetika, taká čo je už mesiace skoro na dne

  10. Vyťahané gumičky do vlasov

  11. Staré káble od mobilov, PC, fotoaparátov, extra predlžovačky, slúchadlá atď…

  12. Knihy, ktoré ste už čítali alebo už nebudete nikdy čitať

  13. Starú technológiu – kazety, VHS, diskety

  14. Pokazené hračky, hračky ktorým chýbajú časti,hračky ktoré majú baterky a odporný zvuk

  15. Staré zablatené alebo roztrhané tenisky

  16. Hnusné staré uteráky, ktoré nemáte radi

  17. Staré koreniny v kuchyni – časom stratia potenciu – stačí mať pár čerstvých základných na bežné varenie,exotické koreniny, čo ste si kúpili kvôli jednému receptu

  18. Vysušené laky na nechty

  19. Šperky, korálky a prstene ktoré nikdy nenosíte

  20. Plastové kontajnery, ktoré nepoužívate a najmä také, čo stratili vrchnák

  21. Extra návliečky na posteľné prádlo (max. jedno na prezlečenie úplne stačí)

  22. Extra vankúše a paplóny, ktoré nikdy alebo veľmi raritne využívate (keď príde svokra raz za rok prespať, stači jej deka alebo si prinesie svoj:)

  23. Make-up, tiene, šminky – ktoré ste si impulzívne kúpili a raz niekedy vyskúšate (pravdepodobne nikdy)

  24. Šaty, ktoré sú vám o dve čísla menšie – väčšie (ak raz schudnete alebo priberiete nebudete mať chuť si ich aj tak obliecť)

  25. Malé mydielka a šampóny z hotela pred 4 rokmi

  26. Káble, ktoré k ničomu nepasujú

  27. Extra ceruzky, reklamné perá a všetko čo nepíše

  28. Letáky na doručovanie jedál (na to už máme internet)

  29. Staré výkresy a kreatívne výrobky, čo priniesli deti zo školy

  30. Klince, skrutky, extra gombíky, spinky atď, čo sa bez účelu povaľujú po dome

  31. Pohľadnice, blahoželania a vianočné pozdravy z minulých rokov

  32. Čistiace prostriedky, ktoré ste si kúpili na vyskúšanie a nepoužívate ich

  33. Staré diáre a kalendáre

  34. DVDčka, ktoré ste už videli

  35. Žehličky na vlasy, kulmy a pod. ktoré skoro nikdy nepoužívate, ak je to raz za rok berie to zbytočne miesto

  36. Vzorky akéhokoľvek druhu, použi ich teraz alebo ich daruj, hoď do koša

  37. Hry, ktoré ste sa už roky nehrali

  38. Staré kryty na telefón, obaly na niečo, čo neviete na čo vlastne je

  39. Vyexpirované kupóny na zľavy – aj tie platné podporujú len zbytočné nakupovanie

  40. Stužky, špagáty, šnúrky do topánok, gombíky, čo sa povaľujú v rôznych kútoch bytu

  41. Pokrievky v kuchyni, čo nemajú hrniec

  42. Plyšové hračky, ktoré už nikto, ale naozaj nikto (ani váš pes) nemá rád

  43. Vykrajovače na pečenie koláčov, veci na meranie, váženie – ak pečiete ako ja raz za uhorský rok alebo skoro nikdy

  44. Sviečky, ktoré máte na poličke už roky. Ak doteraz neboli na nič, nebudú.

  45. Vyexpirované opaľovacie produkty

  46. Osviežovače vzduchu bez náplne

  47. Extra USB kľúče

  48. Kľúče, ktoré neviete odkiaľ sú a kam patria

  49. Vymaľované omaľovánky

  50. Staré doškriabané slnečné okuliare

  51. Vychodené šlapky a topánky

  52. Telefónne zoznamy (používa ich ešte fakt niekto?)

  53. Rôzne zákaznícke karty, ktoré stále zabudnete doma alebo ich nevyužívate

  54. Vázy, v ktorých už roky neboli kvety, stači jedna či dve, naozaj

  55. Pančušky, ktoré majú diery

  56. Staré kabelky a peňaženky

  57. Šaty, ktoré si ráno oblečieš a hneď zvlečieš lebo sa v nich necítiš dobre.

  58. Manuály k spotrebičom – všetko je v dnešnej dobe online

  59. Kalkulačky – ak nie si jadrový fyzik, stačí tá v telefóne

  60. Vysušené lepidlá

  61. Vysušené kvety

  62. Extra rukavice, šály, čiapky ktoré už nenosíš – darovať!

  63. Plastové hrnčeky a tanieriky pre deti, ktoré ich už vyrástli (nie je potrebné ich skladovať ani kvôli kamarátke, ktorá má menšie deti)

  64. Rámy na fotky, ktoré sú prázdne

  65. Črepníky bez kvetov

  66. Nože, ktoré nikto nepoužíva

  67. Extra podložky pod hrnce, prestierania pod taniere, jeden pekný set stačí

  68. Všetko čo nemá už pár

  69. Staré športové náčinie (kedy ste naposledy hrali ten bedminton bez košíka?)

  70. Prázdne šanóny

Toto som našla ja dnes, ako som sa namotivovala počas rozmýšľania nad týmto článkom. Trvalo mi to 15 minút : (k minnimalistickej dokonalosti mám ešte stále ďaleko, ale približujem sa):

img_3920
A zas mám viac miesta v kuchyni a v dome.

Ak mate ďaľšie tipy, sem s nimi 🙂 Som zvedavá, čo doma za 15 minút nájdete vy?

Filed Under: Bývanie, Domácnosť, Myseľ, Nezaradené, Upratovanie

Next Page »

Copyright © 2023 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Obchodné podmienky