Upratovanie

Po mojej akcii minimalizovania hračiek som sa vrhla na ďalšiu kopu frustrácie a to je prádlo a šaty.

Práčovňa je moja tzv. RED ROOM of PAIN ako to nazývam, také personálne sado- maso.

Ktorá matka povie, že nemá doma príliš veľa šiat pre deti? Non stop pranie a žehlenie je náš osud. Dá sa ho zvrátiť?

Fakt je ten, že deti rastú a to kozmickou rýchlosťou. Keďže som mala štastie na podarúnky v prvých dvoch rokoch dcérinho života, musím povedať že nás šialené míňanie na super krásne vecičky, čo vydržia tak 2 týždne, kým ich madam neogrcá, alebo nevyrastie obišlo.

Spravila som aj ja tie chyby, sypem si popol na hlavu… a vždy som tú krásnu značkovú vecičku oľutovala, lebo buď bola oblečená raz alebo vôbec, alebo mi detisko vrešťalo, ako by som jej dávala nie šaty ale skafander cez hlavu.

Stačí ísť do detského obchodu a točí sa mi z výšky cien a minima látky hlava.

Preto je minimalizmus pre deti ako stvorený. A to v každej oblasti.

Nechcem veľa míňať na drobné oblečenie, ktoré treba stále obmieňať a chcem si zjednodušiť život okolo práčky.

Milujem minimalistickú skriňu pre deti a aj pre seba (manžel už konečne pochopil aktualizácia 10.4.2016)

Naučila som sa dva spôsoby ako to dosiahnuť:

1: Limituj množstvo a výber

Zistila som, že nakoľko si moja dcéra neoblečie iné ako legíny, tričko a mikinu, nemá zmysel jej nič iné kupovať.  Po rôznych pokusoch a minutých stovky euráčov ju navliecť do šiat a sukničiek, som tento experiment vzdala a jej garderóba vyzerá nasledovne:

7x legíny či tepláky (letné alebo zimné)

7x  tričko (Krátky alebo dlhý rukáv, podľa sezóny)

1x mikina a 1x kardigan na zapínanie

5x športové oblečenie do telocvične, plavky

10x spodné prádlo a ponožky

1x pyžamo a 1x nočná košela

tenisky do školy (na suchý zips a preferujem Adidas, majú aj zimnú verziu)

1 x pekné šaty na oslavu či narodeniny, ktorých je vždy požehnane, ale každému je jedno, že má na sebe to isté, verte mi 🙂

Sezónne veci: z každého jeden kus, mávala som celú krabicu šálov a čapíc či rukavíc, teraz si na to deti musia dávať POZOR, inak im je zima deň dva kým nekúpim druhé – najlepší spôsob ako ich to naučiť …Jedna zimná bunda, jeden hrubý sveter, jedny snehule….

Zo značiek preferujem výnimočne H&M (len na detské oblečenie, na moje bohužiaľ šité rýchlou ihlou) alebo anglický Marks&Spencer, kde majú skvelé obyčajné polo tričká a legíny, svetre. Značka Tchibo ma tiež nesklamala, alebo tie športové ako Nike či Adidas.

Topánky sú výdavok, kde neváham kúpiť kvalitné, ortopedické, kožené a nové. Skúšala som ísť lacnejšou cestou, ale bohužial sa mi nevyplatila, lacné topánočky nikdy dlho nevydržali, možno pre úplne malé deti, ktoré ešte nehrajú futbal a nelozia cez preliezky. Noha ktorá rastie, by mala mať presne sediacu kvalitnú topánku, a niektoré značky ako Elefanten z Deichmanu alebo slovenskej Protetiky nevyprázdnia bankový účet.

Dcéra nosí tenisky a preferujem na suchý zips značky Adidas, nosí ich pár mesiacov, kým ich nezoderie a kupujeme nové. Musí si ich sama byť schopná obuť a zapnúť. Mávali sme aj príležitostné topánky, tie skôr inklinujem ku kúpe lacnejších, a skôr také, kde sa dajú využiť aj k športovejšiemu oblečeniu – trebárs kožené balerínky alebo kožené čižmy v neutrálnej farbe.

Zdôrazním množstvo – úplne stačí mať šaty pre deti na jednu zásuvku a jeden týždeň obliekania plus dva extra outfity. Poprvé deti veľmi rýchlo rastú, tak im je potrebné neustále kupovať nové veľkosti. Po druhé priveľa aj tak nevynosia – asi každá sme už aspoň raz vylovili tričko ktoré ešte malo stale visačku a už nestihlo byť nosené. Po tretie máme oveľa menej prania, lebo sa celý šatník vyperie raz v sobotu inak si nemá dietok čo obliecť v pondelok. Menej prania? Hlási na niekto? :)))

Kupovanie do zásob  a veľkosti dopredu – úprimne povedané nevyplatilo sa mi to – možno len výnimočne raz. Tažko sa odhaduje, ako rýchlo bude dieťa rásť na celý rok dopredu hlavne v prvých troch rokoch života.

Aj teraz nosí dcéra jarnú bundu, ktorú dostala ako nevyžiadaný darček (lebo rodina nikdy nepočúva, čo im poviem) a je jej dosť tesná a to má 6 rokov a bundu na 7-8 ročné dieťa. Tam kde ušetríte 20 Eur na zľavnenom tovare sa môže stať, že budete nútená kupovať novú v správnej veľkosti a tá zľavnená zostane v skrini. Asi treba mať aj štastie alebo viac detí, ktoré veci nakoniec nosia.

Zľavy na detské veci sú nebezpečné teritórium a vždy opakujem vždy som kúpila nejakú sprostosť. Síce som ušetrila ale zároveň minula. Nestojí to za to a odporúčam sa im vyhýbať.

2: Stav na uniformitu a rovnaké farby

Druhý bod mi zmenil život, keď v britskej škole, kde začala dcéra svoju predškolskú kariéru sa vyžadovala uniforma. Kto toto vymyslel si zaslúži Nobelovu cenu. Každý boží deň to isté – modré tričko, modrá nohavico -sukňa, biele ponožky, biele tenisky a modrý sveter. Hotovo. Podľa mňa je to skvelý nápad najmä neskôr keď sú deti vo veku, kde nosia rôzne dizajnové oblečenie a uniformou sa všetky jeden druhému vyrovnajú.

Odvtedy aplikujem to isté. V nemeckej škole už uniforma nie je ale ponechali sme si tú vlastnú – legíny máme všetky tmavomodré alebo čierne, tričko do školy vo farbe jej tímu žlté, inak bledé farby…. a k tomu na záver modrá mikina či kardigan a tenisky. Tak ako s dospeláckou skriňou tzv. capsule wardrobe pre deti funguje super, lebo všetko so všetkým ladí a ráno si obliekame vždy to isté.

Mať detský šatník parádne funguje na malé bábätká, všetko biele alebo svetlé a dá sa to hodiť to na jednu pračku s Vanishom aj detským práškom bez vytrieďovania. Viem, že majú v obchodoch take krásne ňu ňu veci v tisíc farbách ale bábätku to je šuma fuk, a mamy verte mi ale ušetrite si čas trebárs na to, že si sadnete na zadok a prečítate si časopis.

Nezbieram červené, hodvábne, flitrované a komplikované.  Stávalo sa mi to, že som mala červený sveter, a ten čakal tri týždne na pranie až kým si našiel partnera v pračke a za ten čas ho syn vyrástol 🙂 Takže radšej nech všetko spolu ladí a nemusím ráno rozmýšlať, čo zo skrine von.

Keď začnú deti sami jesť, preferujem farby tmavé 🙂 Strakaté, čierne, modré, so vzormi. Akosi je na nich menej vidno fľaky a deti vyzerajú čistejšie.

Táto metóda zároveň šetrí aj peniaze, lebo keď vleziem do H&M tak presne viem, že potrebujem nové modré legíny a dve žlté tričká. Nenechám sa zlákať ružovým svetríkom so zlatou mačičkou alebo zelenou sukničkou, nech je akákoľvek super chutná. Okrem toho beriem všetko čo je z druhej ruky pre deti tak do 3 rokov sa to oplatí určite. A keď budú mať chuť sa módiť a si vyberať tak môžu začať obsluhovať pračku.

Výhodou minimalistického šatníku je aj to, že zrazu nie je treba toľko nábytku. Preč vstavaným skriniam. Syn sa poľahky zmestí do jedného šuflíka a dcéra nepotrebuje skriňu, lebo do nej nemám čo zavesiť. Takto sme predali dve skrine a jednu komodu.

Keď cestujete, zbalíte na týždeň prakticky skoro všetko čo je v šuflíku a ide sa. Je to vlastne taký modul.

Oblečenie,  čo deti vyrastú idú nemilosrdne preč, drahšie popredávam a zvyšok porozdávam.

Možno to znie ako nuda, ale ja sa milujem nudiť!!! Mať vymódené deti v značkovom oblečení a pestrých farbách nie je môj životný cieľ. Deťom to je jedno a mne sa nechce tráviť pol života pri pračke.

Na deti tínedžerskom veku si ešte netrúfam radiť, ale predpokladám, že to nebude ľahké. Možno máte skúsenosti?

S akými problémami sa pasujete pri obliekaní vašich detí a kde radi nakupujete vy?