Kúpiš mi niečo, čo nepotrebujem, ja ti kúpim niečo, čo nepotrebuješ, a po Vianociach vlastníme ďalšie dve veci čo nepotrebujeme, s mínusom na účte. Hlavne, že sme si niečo dali.
Tak, a ďalší zaujímavý rok je skoro za nami. Planéta sa nám rozpadá pred očami, brodíme sa v prebytku a plastoch, školopovinné deti protestujú v uliciach za svetlejšiu budúcnosť, a všetko to, čo považujeme za samozrejmé, tu už o pár rokov nemusí byť.
Blíži sa však december, a haleluja, čo nás po banálnych poblémoch sveta!
Homo sapiens consumus sa opäť dobrovoľne vypravia do natrieskaných nákupných centier, aby sa postavili do radu pri pokladniciach s plnými košíkmi ako poslušné ovečky.
„Kto chce moje peniaze???? Vezmite si ich niekto!“
Neviem prečo, ale pred príchodom Vianoc sa aj tým najrozumnejším ľudom prehodí kolečko v hlave a prestávajú racionálne rozmýšľať. Meníme sa na vystresované ryby, ktorým ide o život. A jediná záchrana je nakupovať, a to včas.
Čo nerobí minimalistka v decembri? Nechodí do obchodov. Možno je čas trošku pribrzdiť a všimnúť si, čo sa s Vianocami stalo.
Podstata Vianoc je dávno pochovaná pod hromadou baliaceho papiera.
Biznis zvíťazil nad tradíciami.
Cesta k dokonalým sviatkom je tŕnistá. Už začiatkom jesene nás terorizujú reklamy, reklamy a ďalšie stupídne reklamy. Predstavujem si, ako sa copywriteri potili v augustovej zasadačke, aby nám naservírovali ďalšiu žumpu spotov, ktoré majú vyvolať tie správne emócie.
Všetci by sme mali cítiť v srdciach rozlievajúce sa teplo a tešiť sa na rozžiarené oči detičiek pri voňavej jedličke či napečených koláčoch. A k vianočnému šťastiu samozrejme potrebujeme nový 8K Ultra HD televízor od zeleného mimozemšťana, lebo na Vianoce sa televízory míňajú ako teplé rožky. A ešte lepšie na splátky, aby zostalo aj na toastovač. Veď ako inak stráviť Vianoce, než čumením do novej bedne.
Ak nás nedorazia reklamy, možno sa to podarí obohraným vianočným hitom chrčiacich z každého dostupného repráku. Každý rok stále to isté a to isté a to isté. Ruka v ruke s vianočnými výzdobami. Zrejme ich skutočným zámerom je priviesť nás do akéhosi vianočného tranzu. Tak môžeme bez rozmyslu míňať ešte viac peňazí. All I want for Christmas milá Mária Careyová je: ticho.
Nakoniec je človek z Vianoc tak presýtený, že ich začne mať plné zuby už v októbri.
A potom tie darčeky! Stojíme v zápchach, a snažíme sa prekľučkovať na zľadovatenej ceste k najlepším darom. Vianoce sú hlavne o darčekoch, nie? A hlavne aby ich bolo čo najviac! Lapám po dychu a pýtam si vianočnú epidurálku.
Žijeme v dobe takého prebytku, že tí moji malí „spratkovia“ majú Vianoce už pomaly každý deň. Posledné, čo 24.decembra moje deti potrebujú pod stromčekom je viac hračiek. Prečo je taký problém dať deťom zopár darov? Prečo ich musí byť 50? A v akom svete žijeme, že sa deťom kupujú na Vianoce iPhony, iPady, drahé značkové handry, a počítačové hry v hodnotách až tisícky eur? Čo ich to vlastne učíme? Bez práce sú koláče a veľa, zadarmo, nie? Stačí napísať štedrému Ježiškovi.
Schválne, kontrolná otázka, pamätáš si kto ti čo dal minulý rok na Vianoce? Pamätajú si vôbec deti, čo dostali na Vianoce? Stavím sa, že nie a stavím sa, že pravdepodobne tú vec doma už ani nemáš. Celý koncept darčekov sa za posledné roky „vianocovania“ tak vymkol národu z rúk, že odkedy sa snažíme žiť minimalisticky, celá darčeko-paráda sa mi zdá ako satirický vtip.
Z darčekov sa najviac tešia deti a najviac dávame práve deťom. Paradoxne práve deti toho nielenže potrebujú najmenej, ale ani sa zväčša nepoďakujú (veď priniesol Ježiško) a ani žiadne dary na oplátku nekupujú. Len pýtajú, lebo môžu. Deti už psychicky prebytok darov nezvládajú a nevedia sa z ničoho úprimne tešiť. Pozri sa na ratolesť prejedenú sladkosťami, ako sa v prvý sviatok vianočný nudí, lebo sa „nemá s čím hrať“.
Často dávame dary, lebo musíme. Prečo by som mala niečo darovať švagrovi, ktorého som rok nevidela, ale zrovna práve preto, lebo ho po roku na rodinnej sešlosti uvidím? Nestačí už to, že sa uvidíme?
Dáme si niečo, lebo sú Vianoce a oni dajú niečo nám. Dám niečo manželovi, deťom, mame, otcovi, otcovej družke, bratovi, svokre, svokrovi, švagrinej, švagrovi, švagrovej manželke, ich deťom, kolegyni v práci, dám niečo kamarátke, psovi, mačke, rybke v akváriu a dám im niečo, lebo sú Vianoce.
Dám niečo babičke, aj keď už má plný barak vecí. Naozaj potrebuje ešte ďalšiu sadu utierok do kuchyne?
Dám niečo 18 mesačnému synovcovi, lebo určite potrebuje ešte milióntu hračku, ktorú ožužle a a za päť sekúnd skončí v prachu po gaučom.
Dám niečo svokrovcom, ktorí už majú všetko na svete, ale nájdeme niečo nové, čo vymeníme za perfektne funkčné. Inak doteraz tá sada švajčiarskych nožov, čo sme im dali pred 4 rokmi, trčí v šuflíku. Svokra proste na šúpanie zemiakov preferuje ten svoj, čo dostala ako svadobný dar. Svokra sa bojí drahú vec používať.
Celý tento darovací kolotoč je čisté bláznovstvo a napriek tomu je z neho tak ťažké sa vymotať. Poviem jasne, na rovinu, nech mi nič nikto nekupuje a napriek tomu mi príde balík, a mám sa cítiť teraz zle? Haló? Nevyjadrila som sa jasne? Dnes už nemám problém nevyžiadané dary predať ešte v visačkou na bazoši.
Nevhodný dar je totiž horší ako žiadny dar. Viem, že máš rada knihy, ale tu máš fľašu vodky. Viem, že si sa minule sťažovala ako ti deti z domu spravili kôlničku na drevo, ale tu máš novú sekeru. A keď každý každému niečo dá, skončíme so zbierkou darov, väčšinou nepotrebných, aby sme celý tento cirkus zopakovali o rok.
Po Vianociach potopa a prichádza deň zúčtovania. Darčeky sú rozbalené, roztrhaný papier v koši, z koláčov nás bolí brucho. Kvôli jednému večeru sme ochotní ísť aj za hranicu toho, čo si vieme dovoliť. Vymaxujeme si kreditky a vezmeme spotrebáky, prečerpáme účty.
Len aby boli štedré Vianoce.
Robíme to pre dokonalý obraz Vianoc, a je nám jedno, že do marca jeme ryžu s fazuľou alebo dary splácame ešte celý ďalší rok. Banka a splátkové spoločnosti si mädlia ruky. Prijmem ako dar kašmírový sveter s vedomím, že mi to darujúca osoba kúpila na spotrebný dlh a viem že nemá na to? Mám z toho zmiešaný pocit.
Sú Vianoce také, ako ich oslavujeme teraz, ešte vôbec aktuálne?
Vianoce sú po Veľkej noci druhý najvýznamnejší kresťanský sviatok, oslavujeme narodenie Ježiša Krista, Božieho syna. Pre mnohých ľudí Vianoce nemajú náboženský rozmer a oslavujú Vianoce tak ako im ich servírujú obchody – materializmus, hromada darov a preplnená chladnička.
Sú aj typy ľudí, ktorí „milujú nakupovať“ a predieranie sa obchodmi je pre nich dobrovoľná dávka vianočného masochizmu. Zaujímalo by ma, či je pre veriacich ľudí konzumný aspekt Vianoc odpudzujúci, alebo už sa prelína materializmus aj do duchovného aspektu?
A čo ľudia a rodiny, ktoré žijú od výplaty do výplaty, a snažia sa prežiť? A čo ľudia, ktorí nemajú kam ísť, lebo žiadnu rodinu nemajú, zaslúži si byť niekto na Vianoce sám? Koľkým ľuďom spôsobuje materialistická stránka sviatkov len obrovský stres, tlak, smútok, horkosť a závisť? Vianoce sú pre mnohých najťažším dňom v roku a stres či depresia ústi do tragických nehôd alebo samovrážd.
Či sa nám to páči, či nie, Vianoce tak ako ich oslavujeme dnes, predstavujú problém.
Vianoce produkujú stres a dlhy, a z dlhov vznikajú psychické problémy, ktoré ústia do stresu a depresií.
Vianoce sú problémom pre prírodu – kupujeme si jednorázové dekorácie, ktorí sa nedajú recyklovať, necháme sa nalákať na prebytočný konzum, vytvárame ešte viac smetí, prejedáme sa a vyhadzujeme nezjedené jedlo.
Vianoce spôsobujú prepracovanosť – všíma si niekto neľudsky dlhé šichty predavačov v obchodoch, ktoré sú pre našu pohodlnosť otvorené od nevidím do nevidím, alebo pod akým stresom sú kuriéri, vodiči? A čo davy ľudí na letiskách, ktorí sa napriek nepredvídateľnému počasiu rozhodnú cestovať cez polovicu zemegule?
Niet divu, že realisti vravia Vianociam „najdrahšia show roka“.
Máme slobodnú vôľu povedať nie. Máme právo neísť s davom a nikto nás nenúti robiť to, čo robia druhí.
Môžeš si spraviť vlastnú verziu Vianoc, jednoduchú, skromnú a minimalistickú.
Dá sa to aj inak.
K veselým a štedrým Vianociam stačí málo.
Stromček nemusí mať dva metre a žiariť tak, že vyhodí elektrinu polke mesta. Stačí menší, skromnejší, ozdobený prírodnými alebo vlastnoručne vyrobenými dekoráciami, zapojíš deti a máte zábavu. Stromček nemusí byť ani stromčekom, veľa ľudí dnes volí aranžmá vo forme halúzok vo váze alebo na stene. K vianočnej atmosfére si zapáľ sviečku a využi prírodné materiály, ktoré nájdeš na prechádzke vonku, nie v supermarkete.
Vianočný nákup v hypermarkete pre mňa prestavuje obraz pekla na zemi. Na Vianoce môžeš nakúpiť, tak ako vždy – v normálnom menšom obchode či na trhu. Nakúp toľko, koľko sa zje a nakúp sviatočne – pridaj zopár delikatesiek – výbornú čokoládu, lesný med, orechy, čokoľvek výnimočné, čo si nekupuješ v bežný deň a čo si vieš dovoliť. Radšej menej jedla, ale nech stojí za to. K tomu napeč za plech koláčov, pridaj dobré pitie a máš to.
Hoď brzdu na darčeky. Nechaj, nech deti napíšu Ježiškovi o jeden jediný dar, ktorý si želajú. Keď ho dostanú, budú spokojné a ak nie, je najvyšší čas prekalibrovať ich očakávania. Pridaj deťom dva tri menšie dary – knižku, pekné pyžamko, omaľovánku so súpravou krásnych ceruziek, malú stavebnicu, a máš vybavené Vianoce. Vypýtaj si od rodiny (ak už naozaj chcú niečo dať ) pre deti peniaze. Ver mi, že sa Ti začiatkom roka veľmi zídu, keď príde čas platiť krúžky, alebo obnoviť garderóbu. Zídu sa viac ako ďalšia plastová bábika či haraburda.
Darovať môžeš aj zážitky, napeč niečo chutné, vyrob niečo pekné, kúp knihu, čo pomôže vyriešiť problém alebo len tak pohladí dušu, alebo daruj svoju prítomnosť. Vyber sa na miestny trh, na remeselné dni, do obľúbeného kníhkupectva, objednaj si niečo cez malú slovenskú firmu. Podpor svojimi peniazmi reálneho človeka a nie korporáciu.
Namiesto vyvaľovania na gauči môžeš ísť na prechádzky do prírody, namiesto „scrollovania“ na mobile od rána do noci si sprav digitálny detox. Vytiahni zo šuflíka ihlice, kriedu, či ceruzky, človeče nehnevaj sa.
Vianoce nemusia byť doma v obývačke. Za ušetrené peniaze za zbytočné dary sa vyber niekde na chatu, zakúr si v peci, pozeraj na hviezdy, sprav si kotol kapustnice a otvor dobrú knihu.
Vianoce nemusía byť o míňaní, obžerstve a čakania na Troch Kráľov. Lebo až PO VIANOCIACH začneme cvičiť, až PO NOVOM ROKU začneme zdravšie jesť, až PO SVIATKOCH sa pustíme do novej ja.
Ak chceš naozaj niečo na sebe zmeniť, najlepší čas je teraz.
Čo ti bráni, aby si práve sviatky a voľno využila k cvičeniu, k jedeniu viac ovocia a zeleniny, k oddychu, k prechádzkam, k práci na nejakom koníčku? A práve ten čas, čo nestráviš v zápchach a v nákupných centrách a na cestách môžeš využiť inak.
Do Nového Roku vstúpiš zdravšia, oddýchnutejšia a s financiami pod kontrolou.
Stačí povedať – nekupujme tento rok všetci všetkým dary. Stretnime, sa zabavme sa, vypime si spolu, poďme niekam spolu, pomodlime sa spolu. Byť spolu neznamená len kopu darov pod stromčekom.
Nemusíme pokračovať v tradíciách, ktoré nás zadlžujú, preťažujú a stresujú.
Stačí menej Vianoc a viac pokoja. ♡
Ako tráviš Vianoce Ty a máš nejaké typy na jednoduchšie a skromnejšie sviatky? Rada si ich prečítam v komentároch.
Podobné články:
Prečo musím do Vianoc všetko predať
Je možné mať minimalistické Vianoce?
Prerušovaný nielen vianočný pôst
Návod na vianočný digitálny detox
Vytrieď si myseľ : Minimalistický denník
Vytrieď si domácnosť: Minimalistický domov
