Životný štýl

Ako nám minimalizmus zocelil manželstvo

14. februára 2019 publikovala Minimalistka 4 komentáre

“Dlhoročné manželstvo je ako riadenie súkromnej škôlky s niekým, s kým si kedysi randila” (autor neznámy)

Moderná doba vzťahom nepraje. Toľko nárokov, možností a lákadiel.

Z manželstva sa stal instantný produkt – prečo na niečom pracovať a opravovať, keď sa to dá vyhodiť do koša a zaobstarať si nové?

Veď to tak robia všetci, najmä celebrity v časopisoch. Tretí manžel? Ťažká pohoda. Veď raz to snáď vyjde, nie?

Je manželstvo také náročné ? Musíš mať doktorát zo psychológie, aby ti vydržalo?

Možno stačí si to celé prestať komplikovať.

Predstavujem ti minimalizmus v manželstve.

Algoritmus už asi poznáš 🙂

MENEJ.

Ehm, zase menej? Hentej minimalistke už straší vo veži. A čoho?

Nuž, menej:

drámy

konfliktu

sťažovania sa

analyzovania

rýpania sa

pitvania každého slova

chcenia

Nemyslite si, ani s nami to nebolo vždy ružové. Namiesto toho, aby som sa v našom vzťahu správala ako zrelá a múdra žena, občas som sa metaforicky hádzala o zem ako rozmaznané decko.

Manželstvo je ako prechádzka v parku. V Jurskom parku:)

Minimalizmus ma naučil dívať sa na naše manželstvo z iného pohľadu.

Zistila som, že som každý deň plytvala pozornosťou, energiou a rodinnými financiami na to, aby som spravila šťastnými iných ľudí – výrobcu nábytku, predajcu áut, nášho prenajímateľa, zakladateľa sociálnej siete, toxické kamarátky.

Firmy mali plné vačky, a ja doma hádky, narvané šuflíky a mínus na kreditke.

Konzum vie zo vzťahu vycuciavať krv ako nenásytný vampír – väčší dom, lepšie auto, výkonnejší mobil, lepšia práca, viac zábavy, viac uznania, viac sexu, viac priestoru, viac fotiek, viac cestovania, viac a viac a viac…

Čím viac toho máš, tým rapídnejšie rastú problémy ako huby po daždi.

Kam to dáme, čo s tým, koľko to stojí, kde to kúpime, čo kúpime, kto sa o to bude starať, kto to bude platiť, kde na to vezmeme?

Všade, kam sa pozriem, je vo vzťahoch cirkus.

“On/ona je taká, onaká, hentaká, maková.”

“Prečo mi to stále robí? On mi toto robí asi naschvál.”

Ak máš aj ty v partnerstve mierny chaos, vlož do neho aspoň trošku minimalizmu. Pozri sa, kde máte prebytok, a odstráň ho.

Akonáhle ma chytá sekírovacia nálada, už viem, že sa musím zastaviť.

ZBAV SA ZDROJA KONFLIKTU.

1.Financie.

Minimalizmus ma naučil rešpektovať rodinný rozpočet. Naučil ma menej chcieť. Žiť jednoducho naozaj nie je až také ťažké a vráti sa ti to stonásobne vo vzťahu. Naozaj nutne potrebujete väčší dom, lepšie auto, viac topánok, značkové handry, fúru kabeliek, dovoleniek, najnovší smartfón, milión hračiek?

Minimalistickí manželia rozpoznajú pascu konzumerizmu a vedome sa mu vyhýbajú. Ako silný a jednotný tím. Majú jasno v životných prioritách – nezodrať sa v práci za cenu lepšieho, novšieho a drahšieho. Nenechať deti, aby ich vychovávali cudzí ľudia len preto, lebo si chcú viac kúpiť. Mať víziu predčasného dôchodku a splatenej hypotéky ešte kým nebudú potrebovať na chodenie paličku, mať možnosť si viac oddýchnuť.

Chceš väčší dom, nekonečnú hypotéku alebo sa uskromniť a radšej si pocestovať po svete? Vyčerpávajúce tempo v práci a v biznise ti vie rozbiť rodinu. Pozri sa sa kde míňate, ako míňate, kto túži po akých veciach a prečo. Čo je za tým? Stojí to za to?

2.Starostlivosť o domácnosť.

Žena ostáva doma na materskom “fajronte” a večer prichádza chlap do vytúženého náručia príjemného domova. Vo dverách ho čaká vyflusnutá verzia partnerky, ktorá mu ešte v predsieni prismečuje dieťa. Všade je neporiadok, v dreze je riad a v obývačke sa povaľujú hračky. Muž sa spýta ženy, čo celý deň vlastne robila a cirkus je na svete.

Ženy, k minimalizmu som sa dostala práve kvôli tejto veci. Z milej ženy sa zo mňa stala neznesiteľná bosorka, ktorá po večeri trieskala hrncami, lebo si mužíček po dlhom dni v práci dovolil relaxovať na gauči. Penila som od jedu, že neumýva riady, že sa nehrá s deťmi, že nevybral z práčky veci, že nepozbieral po deťoch hračky, že každý večer očakával teplé jedlo na stole.Nedokázala som pochopiť, že som celý deň s deťmi doma a nezvládam popri tom domácnosť. A mala som v tom našom veľkom baraku aj práčku, aj sušičku, aj umývačku riadu, aj všetky technické vymoženosti sveta.

Na vine však nebol môj manžel.

Na vine som bola ja.

Domácnosť je ženská parketa, my si ju vytvoríme, my do nej všetky tie haraburdy nakupujeme, aby sme ich neskôr preklínali a zvaľovali vinu na muža. Vyprac si domácnosť do posledného klinca a už si ju nezahlť. V minimalistickej domácnosti nemáš čo upratovať dlhšie ako pol hodinu denne.

Prestaň rýpať do svojho chlapa. Takého, ktorý ktorý po šichte v práci s radosťou drhne cez víkend záchod, som ešte nevidela. Ak pracuješ, najmite si upratovačku. Nemôžete si to dovoliť? Zbav sa harabúrd a prestaň míňať inde. Ak máš vytriedenú domácnosť, raz za týždeň na 2 hodiny ti príde niekto pomôcť máš vybavené. Ak ti deti a muž pravidelne všetko odkladajú na miesto, žiadne upratovanie už neriešiš.

3.Digitálne technológie.

Pozri sa na to, ako spolu denne komunikujete. Preferuješ kontrolu Instagramu pred dialógom s manželom? Niekde sa stala fundamentálna chyba. Sociálne siete, neustále čučanie do počítača a mobilu ti s prepáčením poserie vzťah nielen s mužom ale aj s deťmi. Dajte si pauzu a po príchode domov si spravte “tech-free zónu”.

Niekedy stačí obyčajná škatuľa, kde si po 18-tej hodine mobily proste odložíte. Pusti si doma dobrú hudbu, uvarte dačo, sadnite si k večeri a rozprávajte sa.

Nemusíš sa stále aktívne s mužom filozoficky baviť. Úplne stačí aj minútová výhradná pozornosť na to, čo ti druhá osoba hovorí . My si s mužom večer v tichu čítame knihy.

Umením byť spolu je sedieť vedľa seba a byť v úplnej pohode sa nerozprávať, a aj tak sa cítiť dobre. Ja si sem tam zacvičím, on si ide zabehať, občas si spolu pozrieme konkrétny seriál. Aj večerná “nuda” je prospešná na reset. Nie je každý deň totálne vzrušo. Mne stačí len ticho a deti konečne v posteli, aký luxus :))

Minimalizmus zocelil naše manželstvo tak, ako žiadna iná výzva, ktorou sme doteraz prešli. Oveľa viac si dôverujeme, menej sa stresujeme, lepšie spolu komunikujeme.

Manželstvo je jedna jediná vec, ktorú by som nikdy nechcela zahodiť.

Želala by som si, aby nám fungovalo večne. Aj bez plyšákov, čokoládiek a ružových srdiečok.

Krásneho Valentína x

Máš plné zuby zimy? Nesťažuj sa a poviem ti prečo.

7. februára 2019 publikovala Minimalistka 32 komentárov

Február je chudáčisko taký nepochopený mesiac v kalendári. Ešteže je krátky a prelomí ho Valentýn. Vianočné obžerstvo a darčekové orgie sú už dávno za nami, a vysnívaná jar je stále v nedohľadne.

Kedy už konečne???

Vitajte v mesiaci sťažovania sa na počasie.

Prekliata Zima.©

Sme tu, teraz, a chceme byť niekde inde. Príde jar, a chceme leto. Príde leto, chceme jeseň, príde jeseň a túžime po Vianociach.

Neviem, ako si na tom ty, ale ja toto chladné počasie fakt milujem.

Všimla si si tie krásne slnečné rána?? Niekedy hmlisté, raz za čas polooblačné, občas primrznuté a tá ranná tma, ten zvuk škrabiek na čelnom skle! Dokonalé.

Milujem zimu a nemyslím to vôbec ironicky.

Vychutnávam si zimičku s každým stupňom celzia pod nulou, pretože som zažila, aké to je žiť na púšti. Všetkých nespokojných by som tam na rok posadila.

Predstav si krajinu, kde na teba páli pekelné slnko celý rok. Predpovede počasia sa púšťajú na reprízu.

Každý deň svieti slnko a obloha je modrá. Si prakticky v saune.

Teplota vzduchu vystrelí až na 45 stupňov celzia a na kapote auta si kľudne môžeš upražiť volské oko. Ak si chceš sadnúť do auta, musíš si na pol hodinu vypeckovať klimatizáciu, aby si si nespálila na volante ruky.

Jediná úľava od horúčavy nastane v zimných mesiacoch, keď sa konečne ale (len) v skorých ranných hodinách môžeš prejsť s deťmi po parku. Maximálne do desiatej, a potom späť do domu.

Žiješ ako izbová rastlina a okno otvoríš len vtedy, keď chceš mať v papučiach piesok. No a keď konečne zaprší, dívaš sa na tú nádheru ako na to najúžasnejšie predstavenie. Deti, pršííí!!

Vieš, čo mi chýbalo najviac? Snívala som, ako by som sa nadýchala čerstvého chladného vzduchu. Takého, čo ťa vyštípe na lícach a lapáš po dychu.

Zima!

Vzduch!

Tráva!

Stromy!

Keď nesvietilo slnko, prišla piesková búrka! Hurá, zmena 🙂

Práve preto milujem štyri ročné obdobia.

Ľudia, my tu máme taký luxus, aký si neviete ani predstaviť. Stále je inak!

Jedna vec je extrémna klíma na blízkom východe, no nemyslite si že aj inde v Európe to je lepšie. V Holandsku dokázalo sústavne pršať celé týždne a do ich mora by vliezol len ľadový medveď. V severnom Nemecku sme občas zabudli ako vyzerá slnko a je mi jasné, prečo všade stavajú veterné mlyny.

Ráno sa zobudím, a teším sa z každého počasia aj z toho, aké vzrušujúce sú denné predpovede.

Milujem zimu a zostávam akosi nepochopená. Vyberiem sa ráno na prechádzku a okrem obetavých psíčkarov nikto nikde. Na zastávke MHD sa všetci trasú ako osiky. Vo výťahu, v rádiu aj okolo seba počúvam tú istú obohratú pesničku:

“Toto hnusné počasie, som z toho už chorá”

” Už rátam dni, kedy konečne príde jar”

“Mám tejto hnusnej zimy plné zuby”

“Fuj, neznášam túto nekonečnú odpornú zimu”

“Ako môže niekto v takejto zime vonku behať?”

“Obleč sa, prechladneš..”

“V tejto zime ja teda nikam nejdem”

A na čo vieme zvaliť všetky naše problémy? No predsa na zimu.

Zima je na vine, že sa nám nechce.

Zima je na vine, že sme chorí.

Zima je na vine, že sme opäť vzdali naše novoročné predsavzatia.

Zima je na vine, že máme depku.

A čo ak sú na vine sladké a tučné jedlá, ktorými sa kŕmime, čo ak je na vine celodenné sedenie pod neónkami v kancelárii s vydýchaným vzduchom, čo ak sú na vine akútna absencia akéhokoľvek fyzického pohybu a slnečného svitu, čo ak sú na vine naše závislosti na internetovom surfovaní, na počítačových hrách, na sociálnych médiách, čo ak je na vine nedostatok spánku, lebo čučíme ešte o polnoci do mobilu?

Zima je v tom nevinne. Zima nespôsobuje ani choroby, spôsobuje ich vírus.

Chorobám môžeme ďakovať nášmu konzumnému životnému štýlu a lenivosti ísť sa denne prejsť na vzduch. A môžeme si nakúpiť vitamínov, koľko len chceme.

Ak si zaklincuješ okná proti “zime”, na obed si dáš segedín s piatimi knedľami a snažíš sa vysedieť si zadok do “jari”, všetky tie podpory imunity z lekárne sú vyhodené peniaze.

Milujem chladný vzduch, lebo je to LIEK.

Naše pľúca potrebujú k životu VZDUCH a my sa od neho dobrovoľne na celú sezónu odstrihneme, lebo je nám “kosa”.

Človek potrebuje chladný čerstvý zimný vzduch, aby sa jeho priedušky očistili od stagnujúceho vzduchu plného “sajrajtu”.

Vydýchaný vzduch v byte či kancelárii je príliš otrávený na to, aby nám dokázal obnoviť energiu v dýchacom ústrojenstve.

Chladný vzduch pôsobí ako prírodný dezifenktant, najmä ak máš zahlienené priedušky. Ja sa už roky pasujem s chronickým kašľom a zahlienením, odkedy som však pravidelne zaradila prechádzky chladnými ránami, výrazne sa mi polepšilo.

Rozpoviem vám aj jeden príbeh, ktorý sa mi stal už dávnejšie. Počas jednej studenej zimy som ako vždy opäť ochorela – silná nádcha, kašeľ, horúčka. Táto však do mňa zaťala drápy, ako sa len dalo – inými slovami ešte nikdy mi nebolo viac naprd. Myslela som si, že sa nedokašlem do rána.

Nastala však rodinná kríza a museli sme babičke niečo súrne odniesť. Vonku nasnežené, riadne mínusové teploty, auto nebolo a mama s vykrúteným členkom tiež v posteli. Nemala som inú možnosť. Musela som sa prejsť peši v tomto stave dve hodiny tam a späť až na druhý koniec mesta. Ešte teraz si pamätám, ako ma bolela hruď z mrazivého vzduchu.

Nuž ale stal sa zázrak: na druhý deň som sa zobudila a výrazne sa mi polepšilo, na tretí deň choroba bola preč. Zistila som, že ma zima postavila na nohy a odvtedy vždy keď ma začína bolieť hrdlo, zaberú dve veci: pôst a riadna prechádzka na chladnom vzduchu. Manžel funguje podobne, akonáhle sa na neho niečo lepí, oblečie si šortky a tričko a ide do zimy behať. Hodinový ľahký jog a vírus je “preč”.

Preto som presvedčená, že chronické ochorenia sa dajú aj vysedieť v zavretých miestnostiach.

Snažíme sa neprechladnúť a nechodíme von, a pritom sme chorí z toho, že von v zime proste nechodíme 🙂

Vieš o tom, že ľudia, ktorí ešte stále žijú pôvodným spôsobom života – rôzne domorodé kmene, Indiáni, pustovníci – netrpia na žiadne choroby dýchacích ciest? A čo tak národy, ktoré žijú blízko polárneho kruhu, v arktickom podnebí. Zastaví sa fungovanie štátu, lebo všetci majú nádchu a chrípku? Musia ísť z domovov von, aj keď je vonku celé dlhé mesiace aj dvadsať stupňov pod nulou.

Spím vonku i v mraze, trebárs v mínus dvanásť stupňov, na hrubšej karimatke, mám spacák a ešte som prikrytý dekou. Cítim, ako okolo mňa všetko stuhne a moja hlava odpočíva, keď sa jej dotýka ľadový vzduch.
(kniha Raději zešílet v divočine- setkání se šumavskými samotáři)

Aj preto sa zastávam práv zimy. Tá naozaj za nič nemôže.

Ak sa konečne naučíme fungovať v prirodzenom rytme prírody, naučí nás aj trpezlivosti.

Zimné mesiace majú svoj význam. Je to aj čas plánovania, čas rozmýšľania, čas makania na projektoch. Nikdy sa mi lepšie nepíše, ako keď vonku sneží a ja sa usadím pri počítači so šálkou čaju po výdatnej prechádzke.

Ako využiť potenciál zimy pre svoje zdravie?

Choď von! Ak budeš vysedávať celú zimu vnútri, bude z teba chorľavá cintľavka, ktorú keď niečo ofúkne, skončí na lôžku. Uži si mierne štípanie na tvári, ten pocit, ako sa ti rozohrieva rezkou chôdzou telo a satisfakciu, keď sa vrátiš opäť revitalizovaná do teplúčka. Nízke teploty a mráz zlepšujú kvalitu vzduchu, chlad sťahuje póry, rozžiaruje a omladzuje pokožku. Ružové líčka dosiahneš prirodzene. A ver mi – behanie v zime je oveľa príjemnejšie, ako behanie v rozhorúčenom lete. V zime telo spaľuje viac kalórií, nakoľko sa snaži udržať si telesnú teplotu. Win-win! Paradox života: najčastejšie vidím v zime vonku fajčiarov 🙂

Vetraj! V zimných mesiacoch som posadnutá vetraním a okná otváram dokorán aj 4 x denne. Prílev vzduchu do vydýchanej miestnosti je ako lúč svetla do tmy. Proti baktériám a vírusom je veľmi účinné aj dymenie byliniek – šalvia či bobkový list.

Spi ako ľadová kráľovná! Ak by som mohla, presťahujem si posteľ na balkón. V zime vypíname doma v spálni kúrenie, vyvetrám až na úplnú ľadovňu a spíme pod veľkou duchnou v teplom pyžame. Dnes už nedokážem spať v prekúrenej spálni so zavretými oknami. Okrem dní, keď veľmi mrzne, vždy mám otvorené okno aspoň na vetračku. Keď dýcham v noci čerstvý chladný vzduch, ráno sa zobudím ako znovuzrodená a spím o milión percent kvalitnejšie. Fínske bábätká spávajú vonku v kočíku až do mínus 15 stupňov.

Obleč sa poriadne! Niekedy sa mi rozum zastavuje, ako sú v zime roztrasení chronickí sťažovatelia poobliekaní: plátené tenisky v snehu a blate, úzke džíny bez ponožiek a holé lýtka, obnažené kríže, hlavy bez čiapok, krky bez šálov, módne čižmičky z polcentimetrovou podrážkou.. Ehm, haló! Zimnú výbavu človek vymyslel, aby ich aj používal! No tak hlavne že sme IN, že sme SEXY, že sme nahodené v lacnom módnom kúsku. Všetky tie tenké, nekvalitné handry na zimu, ktoré obsahujú 0.0001% vlny a pri prvom snehu premoknú až na podšívku by som hádzala na poriadnu vatru, okolo ktorej by sme sa všetci zišli ohriať. Kúp si prosím ťa poriadny kabát, kvalitné teplé topánky, naraz si na hlavu čapicu, nezabúdaj si rukavice a zrazu je tá zima taká krásna 🙂

Nežer hlúposti! Imunita je v čreve. Krása pleti je v čreve. Jedz sezónne zimné jedlá, teplé výživné polievky. Nie je lepšia obrana proti chorobám ako normálna strava a občas to jedlo aj vynechať… Ak dáš bruchu trochu oddýchnuť, bude mať čas sa popasovať z opravou tela proti nájazdom baktérií. A čo zješ v zime, za to si poďakuješ v lete. Predsavzatia, predsavzatia, kde ste sa mi len podeli?

Prestaň sa preto sťažovať a nechaj, nech zima pracuje vo tvoj prospech – ako liek, ako životná sila, ako motivátor.

Žiadna zima netrvá večne a kto sa na zimu sťažuje, nezaslúži si jar, no nie? 🙂

Ako si užívaš zimu ty?

Ako si doma spraviť výbornú kávu. Aj bez drahého kávovaru.

31. januára 2019 publikovala Minimalistka 22 komentárov

Tento článok je pre kofeínových závislákov a poradí ti, ako si doma spraviť poriadnu šálku kávy aj bez drahých prístrojov.

Káva minimalisticky?

Ja som za.

K tomuto tmavému moku mám dlhodobý a vrúcny vzťah a sprevádzala ma v každej dekáde života.

Tipla by som si, že môj kávový snobizmus sa vyvíjal asi tak v štyroch fázach:

Fáza študentská: káva instantná, 3 v 1, z kávomatu, pridať veľa cukru a veľa mlieka, neohrdnem mokočínkom (nemám prachy, ponocujem, chcem drogu v základnej forme)
Fáza život je gombička: latté, kapučíno, frapučíno (nekonečné hodiny kvákam s kamoškami o móde a chlapoch, čím viac mlieka, tým lepšie)
Fáza nevyspatá mať : ristretto, espresso, lungo (jediné, čo stíham, je exnúť každú hodinu 5 ml kofeínu po prebdenej noci)
Fáza hedonistická: kvalitná, veľká, silná, čierna, bez cukru a s troškou mlieka (deti som odplienkovala, vedia sa samé zapásať v aute, je čas užívať si slnečné rána a rozbehnúť sa na rozkvitnutej lúke ako tá víla.. áááách)

Som zrelá žena a je čas na kvalitu.

Keď chcem kávu, tak poriadnu.

Len kde ju sakra zohnať?

Vynárajú sa mi dve alternatívy.

Sadnem si do kaviarne.

Zdalo by sa to ako jednoduché riešenie, nie však v dnešnej “modernej” dobe.

Ľudia, je vôbec možné skomplikovať takú jednoduchú vec ako objednávanie kávy??????

“Prosím si veľkú kávu s trochou mlieka a vodu.”

“Chcete americano, flat white, lungo alebo capuccino?”

“Ehm, len tú veľkú čiernu, s trochou mlieka” – nervózniem.

“Takže americano. A z akej krajiny to chcete? Kolumbia, Brazília, Keňa?”

“Ehm.. Kolumbia?” – odpovedám neisto.

“A opražené to chcete ako, light, blonde, alebo dark?”

“Je mi to fakt jedno, chcem len jednu čiernu kávu s mliekom” – stúpa vo mne tlak a snažím sa ostať v prítomnej chvíli.

“A meno?”

“Princezná zo zlatou hviezdou na čele” – skúšam vtipkovať.

“Páči sa, aj s vodičkou to bude 5.80…“

WTF???

Latéčko s levanduľou a medom? Možné je dnes všetko 🙂

No dobre stačilo Andrejka. Odtiaľ, potiaľ.

V prvom rade, točí sa mi hlava z toľkého výberu. Paralýza z analýzy.

V druhom rade, nebaví ma vysedávať na paletách hipsterskej kaviarne a k lungu (na mňa fakt mini, sorry) za 3.50 si objednať raw koláčik za 4.90 a limonádu s horskými bylinkami za 5.80. Zdá sa mi to už trochu prehnané. P.s. Pozdravujem regióny, áno, ľudia sú ochotní vysoliť toľko peňazí v hlavnom meste. Ale veď žijeme len raz, nie? 🙂

O tom, ako človek vyhadzuje prachy za kávičkovanie v značkových kaviarňach som už písala a vysedávať chodím výnimočne raz za uhorský rok v rámci obchodných stretnutí. Aj aby som si pripomenula, že sa raz za čas stačí a kam to ten šialený svet speje.

A vieš, kde je úplne najlepšia káva v meste, ak už naozaj musíš? Výborná, kvalitná, silná a za euro.

Odpoveď nájdeš na konci tohto videa. Je to zábavné a stojí to za to 🙂 A neboj, ide to aj bez plastového kelímku.

2) Takže, alternatíva druhá: Kávičkujem doma! Bingo.

Mnoho ľudí si myslí, že dobrá káva sa dá vyrobiť v kuchyni len s nejakým prístrojom, a čím drahší, tým lepší. Precestovala som nejaký ten kus sveta, aj ten arabský, kde je káva dennou súčasťou a vieš, kde som si dala tú naj?

V Jordánsku. V tejto krajine žijú obyčajní ľudia na prahu chudoby a majú taký zvyk – vtiahnu ťa do hlinenej chatrče na púšti a chcú ťa pohostiť. Nezištne.

Myslíš, že bradatý chlapík v dišdaši naštartoval špičkový stroj s kompaktným dizajnom vyžadujúci minimum priestoru a ponúkol ma espressom tej najvyššej kvality vďaka pulznému extrakčnému procesu, ktorý zachoval arómu kávy a vytvoril bohatú penu?

Nie.

Zalial mi kávu na turka. Aj so štipkou kardamónu.

Neviem, či to bolo horúcim sálavým vzduchom púšte, oddychujúcimi ťavami, klesajúcemu slnku na obzore a nekonečným tichom krajiny – táto silná voňavá korenená káva sa nevyrovnala žiadnej z vychýrenej kaviarne.

V Katare, v Jordánsku, v Ománe, v Bahraine, v Emirátoch, v Libanone – ľudia si zalievajú a varia kávu ako kedysi. Majú svoj stáročiami overený rituál a takto si ju doma pripravujú. Bez kávovarov na gombík. A je výborná.

Keď ja tak milujem jednoduché veci!!!

Dovolenka v Jordánsku môže vyzerať aj takto.

Ak človek má na drahý prístroj a teší ho doma len stlačiť gombík, nech sa páči. Ak taký doma máš, nemusíš ho teraz vyhadzovať, haha.. Kľudne si ho užívaj 🙂 Kvalitné stroje stoja aj cez tisíc eur a niekto do nich rád investuje.

! Môžeš ale nemusíš piť luxusnú kávu za frakciu jej ceny.

K dispozícii sú aj lacnejšie prístroje, kde vložíme kapsulu danej značky a páči sa, káva jednoducho a lacno? Naozaj?

Ku kapsulovým strojom mám veľké výhrady, nakoľko vytvárajú nesmierne veľa odpadu. Kecy o tom, ako ich firma vykupuje a recykluje blá blá blá… odpad je odpad a rozpadávajú sa stovky rokov. Načo vymýšľať odpad? Načo riešiť smeti? Nekúpiš a nemáš čo vyhadzovať.

Kúpiš si kávovar na kapsule a zacyklíš na v konzumnom kolotoči nekonečného nakupovania nových a nových kapsúl. V nemeckom Hamburgu dokonca zakázali používanie týchto kávovarov v štátnej správe z dôvodu ich ekologického dopadu. Ja viem, v reklame je fešný herec a keď vojdeš do vyblýskaného obchodu, máš pocit, že si v kávovom nebi.

Sme ochotní obetovať planétu Zem pre naše pohodlie?

To je otázka, ktorú si musí každý klásť sám, a pri každom produkte.

Ako si teda doma spraviť výbornú kávu, ekologicky, jednoducho a lacno?

…

Dovoľte, aby som vám predstavila môj milovaný: French press!

(alebo po francúzsky: cafetière)

Touto metódou si kávu pripravujeme už niekoľko rokov (až na trapas s kúpou Nespressa počas nášho maximalistického obdobia:) Jeden známy, ktorý je kávičkový fajnšmeker, a doma mu tróni top kávovar, nechcel pri návšteve veriť, že servírovaná káva je z French pressu a musela som mu v kuchyni ukázať rukolapný dôkaz.

Postup je prudko jednoduchý.

Ingrediencie:

kvalitná čerstvá káva v celých zrnách (kupujem v obchodoch s kávou, alebo aj v Starbuckse – nie v SK supermarkete, dôvod dole)
dobrá voda (filtrovaná napr. cez Brita systém alebo odstáta so šungit kameňmi)

K príprave budeš potrebovať:

French press (cena od 10-25 Eur, dobrý je aj ten z Ikey, alebo skús Tescomu či značku Bodum). Majú rôzne veľkosti, klasický pre 2 osoby je cca 350 ml, ak si kávu robíš stále len pre seba, kúp si menší 150-200 ml. Väčší si pre single osobu zaleješ len do polovice a dáš menej kávy.
mlynček na kávové zrná (v akejkoľvek sieti elektroniky – cena od 10-20 Eur)
kanvicu na vodu (elektrickú alebo ak môžeš nechaj si vodu zovrieť klasicky v hrnci na plyne, neviem prečo mne takto zovretá voda viac chutí)

Postup prípravy:

Odmeranie kávy – na jednu veľkú šálku kávy potrebuješ asi 2 PL pomletých zŕn. Na klasický 350 ml French press dávam 4-5 PL celých zŕn
Pomeľ zrná tak, aby ti pripomínali štruktúru morskej soli. Káva by nemala byť pomletá veľmi na jemnúčko (zanesie to piest) ale ani nie príliš na hrubo (nevylúhuje sa aróma kávy) . Nasyp do sklenenej nádoby French pressu.
Nechaj zovrieť vodu a počkaj 30 sekúnd. Ak zaleješ kávu bublajúcou vriacou vodou, spáliš ju.
Pomiešaj a nechaj postáť 4 minúty. Ani viac, ani menej. Nádych, výdych, čas na meditáciu.
Vlož piest a stlač dole.
Vychutnaj si 🙂

Ďalšie tipy:

√Možno budeš musieť poexperimentovať s druhmi kávových zŕn alebo trošku ešte upraviť množstvo. Niekto má kávu rád slabšiu, niekto silnejšiu.

√V každom prípade základ je voda a kvalita zŕn. Ani najšpičkovejší prístroj na svete ti nespraví dobrú kávu, ak použiješ vyprchanú starú lacnú kávu.

√Kávu nekupuj do zásoby, ale len po troške, aby zostala čerstvá.

√Zrná pomeľ len tesne pred použitím. Uskladni ju v tme a vo vzduchotesnej nádobe.

√Môžeš použiť aj vopred namletú kávu. Musí byť čerstvá, po otvorení je dobrá ešte také max. 2 týždne. Zo skúsenosti ti poviem, že komerčné kávy kupované v supermarkete na Slovensku sa kvalitou diametrálne líšia od tých u susedov (aj cenovo – je doma drahšia a je v nej menej kávy). Ak môžeš kúp si ju v Rakúsku alebo Nemecku. Ten istý produkt – nebe a dudy. Mne veľmi chutí nemecká Melissa. Káva nemusí byť zo špecializovaného obchodu.

√Ak chceš exotiku, pomeľ si zo zrnami aj jeden či dva kúsky kardamónu.

MULTIFUNKČNOSŤ: French press môžeš používať aj na sypaný čaj (na kávu aj čaj ho maj zvlášť- napáchne), môžeš v ňom aj precediť vývar a kľudne v ňom servíruj aj kakao alebo horúce mlieko.

Ďalšie jednoduchá metóda je káva v tzv. koťogó – klasika mojej babičky varená na plynovom sporáku je neporaziteľná chuťovka. Koťogó je malý a výkonný kávovar, ktorý podedia generácie. Dobrá voda, dobrá káva, necháš zovrieť a máš fajnovú kávu k poobednému koláčiku.

Vravela som ti, že milujem jednoduché veci?

Ako piješ kávu Ty?

Kto raz zdedí naše haraburdy?

17. januára 2019 publikovala Minimalistka 4 komentáre

“Niekedy ten najchudobnejší človek zanechá deťom najbohatšie dedičstvo. ”

Ruth E.Renkel

Počuli ste už niekedy o predsmrtnom upratovaní? Nie, nerobím si z vážnej veci srandu.

Nuž .. Jedná sa o taký : “Minimalizmus pre seniorov.”

Vypratávanie na sklonku života.

Týka sa to nás, všetkých. Okrem jednorožcov, víl a nesmrteľných.

Narodenie je proces prirodzený tak ako smrť. A smrť nie je opakom života, ale jeho súčasťou.

Večne po zemičke našej chodiť nebudeme, a napriek tomu téma smrti sa u nás veľmi nenosí. Vyhýbame sa jej, nechceme na ňu myslieť ani ju riešiť. So smrťou sa stretávame cez filter bulvárneho magazínu. Híkame, ochkáme, predstavujeme si, ako by sme to prežívali.

A keď kosec navštívi tú našu rodinu, rana je bolestivá, a je to úplne jedno, ako dlho sme sa na tento scenár pripravovali. Dá sa to vôbec?

Minimalizmus ma naučil dívať sa na materiálne veci cez iný filter. Sú všetky tie čačky-mačky, čo si pokúpime, naozaj také podstatné?

Umierajúcim ľuďom je najviac ľúto úplne iných vecí: málo času s ľudmi, ktorých máme radi, málo oddychu, viac spoznávania, menej pracovania a hromadenia.

Veci, ktoré si celý život kupujeme, majetok ktorý si veľadíme… do hrobu si to nevezmeme.

“Tu odpočíva ten, čo mal rohovú sedačku a ten velikánsky dom.”

Som ešte mladá, v plnom zdraví (klop-klop), mám dve malé deti, času dosť myslieť na koniec? Možno.

Vie to len ten hore. Som rada, že mám veci vopred naporiadku.

Budem musieť čeliť odchodu starých rodičov, a neskôr aj rodičov.

A priznám sa, som už teraz vydesená … ehm… na smrť.

Dobre, idem na to veselšie. Poznáš tento vtip?

Raz, dieťa moje, bude toto všetko tvoje…..

Pre niekoho sranda, pre niekoho realita. Pracovala som ako maklér niekoľko rokov, a garantujem ti, v slovenských domácnostiach je takéto niečo úplne bežné, ak nie horšie.

Existuje generácia ľudí, ktorým minimalizmus nič nehovorí a nepoznajú hranice.

Uskladňujú roky a roky úplne všetko. Predávala som dom, kde boli veci poukladané aj na schodoch: skrutky, vybité baterky, škatule s topánkami, kuchynské náčinie, kusy náradia, nefunkčná elektronika.

Ak ide o predaj takéhoto domu, to je ešte ten lepší prípad. Hurá, aspoň sa ten preplnený barak rieši.

Mnohí rodičia však všetky tie nahromadené haraburdy naložia kam? Rovno na plecia celej rodiny.

Nech sa páči, dedičstvo!

“Veď toto všetko sa im raz zíde”

” Po mojej smrti si s tým robte, čo chcete.”

“Robíme to pre vás”

Kto si myslí, že nechať svoje s prepáčením pakšametle na iných je fakt sebecké, nech zdvihne ruku.

Išla by si dobrovoľne niekomu vyprázdňovať byt? Chcelo by ti v plači a smútku prechádzať dni, týždne a mesiace haraburdy, čo sú staré aj celé desaťročia?

Mne osobne stačí jeden minimalistický domov – ten môj:)

Nemajte mi za zlé, rada zdedím niečo nehnuteľné, pekné, vzácne a špeciálne. Nie však úplne všetko!

Pri debordelizácii domácnosti som urobila jednu obrovskú chybu: Veci, čo som nechcela som často nosila na dedinu k jednému či druhému rodičovi (sú rozvedení pozn. aut) a oni ich ochotne prijali. Nuž neradi vyhadzujú. Zneužila som to trošku. Ich miesto aj garáž. Fuj, hanbím sa.

“Veď im sa to raz zíde” ………….

Im sa to raz zíde, a mne sa to raz vráti do života. Pri každej návšteve vidím svoje vyhodené veci uložené v garáži. Idem si dediť svoje “smeti”.

Chyba, chyba, chyba.

Momentálne teda minimalizujem to, čo som už vyhodila . Postupne všetko vláčim späť, predávam, alebo sa toho zbavujem.

K tejto téme som objavila skvelú knižočku od Margaret Magnusson s názvom: Swedish Art of Death Cleaning. Ja tých Škandinávcov žeriem. Majú Hygge, majú Lykke a teraz toto. Švédi nazývajú takýto minimalizmus ako Döstädning.

Slovo dö ako smrť a ständing ako upratovanie.

Margaret je Marie Kondo pre ľudí po 5o-ke. Sama svoj vek opisuje niečo medzi medzi 80 až 100 rokov 🙂 a v knihe sa s čitateľmi delí o svoje poznatky, ako si zminimalizovať domov pred odchodom na oný svet. Tipy na vytrieďovanie sú podobné ako počas klasického minimalizovania, sú v nej však isté rozdiely.

Pri tomto type vypratávania sa pýtaš iné otázky.

Nemyslíš na seba, myslíš na iných.

Bude mať z tejto veci po mojej smrti niekto radosť?

Je táto vec pre niekoho užitočná?

Zlepší alebo uľahčí mi táto vec život, kým naposledy nevydýchnem?

Margaret radí, aby sme sa my deti nebáli otvoriť diskusiu s rodičmi o tom, ako naložiť s ich vecami a majetkom po smrti. A nejde len o právne a formálne veci, ktoré sa dávajú do závetu. Je potrebné sa o veciach baviť, kým ešte máme všetci zdravie, chuť, mladosť a energiu.

60-65 ročný človek zvládne tieto veci riešiť. Moja 86 ročná babička zistila, že je už trochu neskoro, a trápi ju to. Dom je pre ňu veľký, príliš veľa vecí sa ťažko upratuje a sadá na všetko prach. Niektoré časti domu už nie sú ani bezpečné (schody, vstup do sprchy atď). Do udržiavania domácnosti je zapojená celá rozvetvená rodina nuž, a je to náročné.

Nemali by sme sa teda báť položiť priame otázky tým, ktorých sa to týka:

Čo budeš robiť so všetkými vecami, predtým ako odídeš z tohto sveta?

Máš veľa pekných vecí, uvažoval/a si, ako s nimi do budúcna chceš naložiť?

Cítiš sa tu ešte dobre, s toľkými vecami?

Nebol by tvoj život jednoduchší, ak by sme tento prebytok preriedili?

Ako ti pomôžem tak, aby sme to pomaly všetko prebrali?

Nejedná sa o ľahkú diskusiu a mnohí by ju považovali za neslušnú, no nie je to férovejšie, ako zaťažiť celú rodinu s pretlakom vecí neskôr? Pripomína mi to tému vianočných darov, všetci sa tvárime že je to okey, nechce sa nám o tom baviť, a keď sa niekto ozve, odľahne nám, lebo sa o tom raz rozprávať musíme. Možno nie je zlý nápad tému len tak nadhodiť, taktne a citlivo, nechať v otvorenú v pléne a neskôr sa k nej postupne vracať a navrhnúť, či to alebo ono by nebolo lepšie dať preč.

Autorka knihy radí začať postupne pretrieďovať už na začiatku dôchodcovského veku, podľa zdravia aj vnútorného pocitu.

Najlepšie je začať veľkými vecami – kusmi nábytku, obrazmi, lampami.

Postupne prejsť k menším veciam – príbory, poháre, uteráky, obrusy..

Jeden z najlepších spôsobov, ako sa začať zbavovať majetku je ponúknuť ho rodine. A nebáť sa niečo si od mamy, deduška či prababičky aj vypýtať.

Po presťahovaní do Bratislavy som nemala v kuchyni žiadne poháre a hrnce a poprosila som babku, či nemá nejaké nazvyš. Nechcelo sa mi ich hneď kupovať no a čuduj sa svete, odišla som z plnou škatuľou krásnych vecí a nie hocijakých. Poháre na víno sú famózne a stále mi ju pripomínajú. Babka nechce počuť o tom, že by ich chcela späť. Tešila sa, že môže pomôcť. Pri každej návšteve ma kadečím chce obdarovať. Niekedy sú to pre mňa nepotrebné veci, ale vezmem si ich a hútam, kam ich ďalej posunúť. Babka má plnú kuchyňu riadov a už si nevie variť. Vo vitríne je stoja kryštálové poháre a nikto z nich 30 rokov nepil. V periňáku je snáď sto plachiet. Dom je plný krásnych vecí, ktoré už nikto nevyužíva a nepotrebuje.

A vieš čo ma vie naozaj rozľútostiť? Keď sa kvôli veciam pokazia ľudské vzťahy. Po pohrebe sa v dome zosnulého zíde celá rodina zíde a pohádajú sa o serepetičky. Týmto pozdravujem časť našej rodiny, kde sa celé roky moje tety spolu nebavia aj kvôli tomu, kto si po kare zobral starý televízor, kto čo zdedil a iné prkotiny. Pamätám si na to ako včera, a to som ešte bola dieťa.

Nie je lepšie ich počas života rozdať presne podľa toho, čo sa komu zíde? Osobné veci ako fotky, listy a šperky je rozumnejšie nechať si úplne nakoniec.

Dôležité je zbaviť sa aj tajomstiev, ktoré človek nechce, aby čítali či objavili iní – staré diáre, romantické listy, dokumenty alebo predmety, ktoré sú veľmi intímne či osobné.

Dobrým nápadom je naopak uložiť na bezpečné miesto heslá, mapy či prístupy do miest, ktoré človek chce, aby boli objavené. Pobavil ma príbeh v novinách, kde dvaja mladí ľudia objavili rodinné šperky v škatuli od spoločenskej hry kúpenej v bazári. Ups.

Veľmi sa mi páčil tip z knihy, kde autorkina mama nechala pred smrťou na každej veci malý lístoček, ako s danou vecou naložiť. Počas emocionálnej bolesti jej to veľmi pomohlo pri vyprázdňovaní maminho bytu.

Čo a koľko si ponechať je individuálne, páči sa mi však pravidlo:

Ak nevieš čo máš a kde máš, máš toho veľa.

Kniha Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania je dostupná aj v slovenčine (teším sa) a odporučila by som ju každému, kto čelí podobnej situácii s rodinou. Prečítaj a posuň ju ako povinné čítanie tým, ktorých sa to týka.

Je vtipná, malá, stručná a plná humoru. Ak sa ti zdá príliš čierna, podobnú funkciu splní aj tá moja, či iná. Bola som prekvapená, koľko starších žien číta môj blog a kúpili si knihu nie preto, že sú mamy na materskej .

Idú triediť kvôli iným, nie kvôli sebe.

Je správne si dať život do poriadku.

Aby sa nám jednoduchšie žilo, menej upratovalo, ale aj ľahšie odchádzalo.

Na tento svet sme prišli s prázdnymi rukami a mali by sme z neho aj tak odísť.

Nezanechajme za sebou spúšť a smetisko.

Mojich 12 životných lekcií roku 2018

10. januára 2019 publikovala Minimalistka 38 komentárov

“Syrio hovorí, že bolesť je lekcia, aj vďaka nej si o niečo lepší.” Arya Stark

“Ako blízko má šialenstvo k múdrosti? ” Danaerys Targaryen, Pieseň ľadu a ohňa

Bilancujem.

Rok ubehol ako voda, a v makovici mi pribudli nejaké tie životné lekcie.

Nuž, vraví sa, múdri ľudia sa učia na chybách hlúpych. A niektorí prídu na ne až vtedy, keď sa pekne vydusia vo vlastnej šťave. Tak ako ja:)

Niekedy tie “aha” momenty objavím na miestach, na ktorých by som ich nečakala.

Napríklad vo fantasy ságe o drakoch a princeznách.

A ty práve na tomto blogu. No kto by to čakal?

Tento článok je úplne iný. Píšem ho pre seba. Ak nájdeš v ňom ten svoj “aháááá moment”, budem sa tešiť.

Aspoň jedna poblúdená ovečka príde do košiara o rok skôr :))

Páči sa.

V ústrety ďalším dobrodružstvám. Zdroj: deviantart.com

Lekcia 1: Prestaň hľadať svoju vášeň, máš ju rovno pod nosom.

Ak chceš zistiť, čo ťa baví, urob to ako ja: rob tri dekády života to čo ťa nebaví, a možno ti to konečne trkne.

Toľko som sa hľadala, až som sa beznádejne stratila. Skákala som z profesie na profesiu ako včielka na med a nebolo to ono. Čo na tom, že už od základnej som mala v diári naškrabané, že chcem písať.

Čo na tom, že som milovala slovenčinu, vyhrávala literárne súťaže, úplne som žrala dejepis a vyčítala som celú miestnu knižnicu v malom meste. Čo na tom, že kdekoľvek som, musím vliezť do kníhkupectva a sedím si tam spokojná ako voš pod chrastou.

Vášeň je to, čo ťa baví práve teraz, o čom nevieš prestať rozprávať, o čom surfuješ, čo ti spôsobuje potešenie. Netreba ju hľadať.

Lekcia 2: Ak chceš robiť, čo ťa baví, nebude to zadarmo.

Rozbehla som si blog, vydala prvú knihu a stále ignorovala lekciu číslo 1.

Ťahalo ma to do platenej práce, lebo som neverila, že moje hobby môže byť skutočnou profesiou a chýbala mi spoločnosť ľudí. Ach, aké to je fajn pekne sa obliecť a byť obklopená kolegami, pokecať si pri obede, zavtipkovať.

Prišla som konečne na to, že nemôžem mať oboje. Nedá sa mať všetko naraz.

Cena za prácu blogerky je osamelosť.

Keď chcem písať, musím byť sama, zavrieť dvere, sadnúť si na zadok a potiť pri tom krv.

Som ako taký vlk samotár, čo zavýja cez klávesnicu.

A nie každý deň je plný vášnivej práce. Niekedy mi to nejde od ruky, niekedy som preťažená a nenávidím každé písmeno.

Je úplne ok nemilovať každú minútu vysnívanej práce.

Mylne som si myslela, že ak sa mi do toho niektoré dni nechcelo, nie je to ono. Už som konečne s touto dilemou stotožnená.

Lekcia 3: Čas je tvoj najväčší poklad, stráž si ho.

Vymenila som smartfón za obyčajný tlačítkový telefón a našla som bohatstvo života. Môj stratený čas.

A všetky tie výhovorky, ako som sa vzdelávala, ako to v podstate patrí k mojej práci, mi len vysávali energiu.

Ak mi niekto dnes povie, že nemá kedy, ale má čas zdieľať každé stupídne video a sústavne mu svieti na čete zelená, spláchnem svoje sympatie.

Sociálne siete nie sú na zábavu, je to nástroj pre biznis a pre kontakty. Každá sekunda by na nich mala byť strávená vedomo. Prečo som teraz na počítači? Píšem článok.

Chceš stráviť 40% dňa kontrolovaním, čo robia iní? Pozri sa na svoj graf života, vytlač a vyfarbi:

Tvoj celý život v týždňoch. Koľko ti ešte zostáva? Zdroj: waitbutwhy.com

Lekcia 4: Nečítaj príliš veľa motivačných kníh.

Čím viac náučných kníh čítam, tým menej mi to páli.

Strácam koncentráciu, strácam kreativitu a myšlienky mi lietajú ako splašené husi.

Keď čítam moje obľúbené knihy poriadne, do hĺbky a opakovane, stále v nich niečo nové objavím a zacementujem si v hlave to dôležité. Vráti sa mi pozornosť a bdelosť.

Zdá sa mi, akoby tých pár výnimočných kníh zrelo časom na kvalite. Akonáhle sa o niečo zaujímam, a roztrieštim môj záujem na rôzne zdroje informácií, úplne stratím smer. Práve preto bol smartfón pre mňa taký zabijak koncentrácie.

Verdikt: čítam príliš veľa odbornej literatúry a musím prestať.

Dala som si záväzok sústrediť sa len na 5 kníh, ktoré mi v niečom zmenili život a prečítať si ich znovu a znovu. Potrebujem v živote viac? Nie. Týka sa to všetkého: daj mi jeden či dva obľúbené blogy, jeden či dva zdroje inšpiratívnych informácií a stačilo. Čím prázdnejšia je moja hlava, tým viac ma toho napadne.

Kreativita prúdi z nudy.

Dávam si však záväzok čítať viac beletrie v slovenčine. Cez emócie a príbehy postáv sa človek naučí viac, ako by si myslel. Tučná kniha plná fantastických príbehov, a som v raji.

Lekcia 5: Emócie sú ako počasie.

Neberiem ich už vážne. Dnes sa cítim tak, zajtra sa cítim onak.

Emócie prídu a odídu a nie je nutné im venovať prílišnú pozornosť. Všetko raz prejde. Netrápim sa dnes kvôli zajtrajšku. Môj životný príbeh sa deje práve teraz.

Nehrabem sa v minulosti, lebo to či pred piatimi rokmi pršalo, je dnes nepodstatné. Krásne to zhrnul Osho v knihe Emócie:

“Aj ten najrozhnevanejší človek sa občas smeje, musí. Hnev nie je permanentný stav.

Tento moment si smutná, iný moment si šťastná, tento moment miluješ, ďaší moment nenávidíš. Ráno bolo krásne, večer je hnusne.”

Život ide ďalej.

Lekcia 6: Cestovanie je liek na všeobecnú nespokojnosť.

Keď ma žerú mrle a začínam sa sťažovať, viem, že je čas vymeniť vzduch.

Zbaliť si len to minimum a ísť za zónu komfortu. Či už je to chata v horách, kde si nosím vodu zo studne a a hľadám hríby na večeru, alebo sa vybrať mimo turistických chodníkov, do nejakej krajiny, kde ľudia žijú jednoduchšie, úplne inak.

Čím väčší rozdiel, tým lepšie. Oddychovanie v 5 hviezdičkovom wellness hoteli je síce príjemné, ale závratne človeka nikam neposunie.

Zmena prostredia postaví moje problémy do úplne inej perspektívy – zrazu nájdem riešenie alebo sa jednoducho vyparia. Cestuj tak často ako len môžeš.

Cestovanie sformovalo moje myslenie viac ako knihy a kurzy. Večne zbalené kufre ma postavili na cestu minimalizmu.

Zlez z vychodeného chodníčka a zablúď niekde, kde nie je wifi.

Lekcia 7: Nerob naraz všetko, čo ťa zaujíma.

Som Blíženec a toto je moja slabosť. Mala by som si ju opakovať ako mantru či vytetovať na rameno.

Často si vytváram v živote chaos neustálym hľadaním nových záujmov a podnetov.

Môj strach z rutiny a nudy mi bráni v tom, aby som sa v jednej veci zlepšila. Plávala som životom ako nenažraná chobotnica a dúfala som, že cez každú novú vec, čo objavím, nájdem svoju vášeň (ha-ha-ha).

Takže, ak chceš v niečom uspieť, úplne sa ponor len do jednej jedinej veci. Obklop sa ľudmi, ktorí sú tam, kde chceš byť ty a nenechaj svoju energiu rozplynúť na všetky svetové strany. Koncentruj sa, sakra.

Lekcia 8: Nauč sa čakať.

To, čo môžem mať hneď ma až tak neteší.

Bojujem proti instatnej dobe a čakám. Funguje to skvele.

Pamätáš sa na ten pocit, keď konečne na LP-čku vyšiel album obľúbenej skupiny? Alebo nová knižka? Alebo keď si si musela vystriehnuť v stredu o 20-tej Angeliku v telke?

Keď som hladná, nedám si čokoládový donut, ale počkám na obed. Keď si chcem niečo kúpiť, vydržím aspoň týždeň a väčšinou ma to prejde. Ak niečo potrebujem, nenáhlim sa a našetrím si, kúpim si to neskôr a hľadám lepšiu cenu spod ruky. Najprv splním všetky priority dňa a až potom sa odmením čítaním knihy.

Som ochotná čakať na všetko, čo má pre mňa cenu. Teší ma pocit, keď sa dočkám.

Spýtaj sa, kde môžeš počkať ty a daj si načas. Kultivujem umenie čakania a učím to aj moje deti.

Lekcia 9: Ak chceš krásne uprataný domov, deti nechaj v predsieni.

Dobre, trochu žartujem.

Zistila som, že môžem minimalizovať koľko chcem, ak sa celá rodina nenaučí dávať veci tam kam patria, budem si robiť slúžku do konca života.

Uprataný domov sú: zubné kefky späť v poháriku, topánky v botníku, špinavé taniere v umývačke riadu, spotené tričko v koši na bielizeň, hračky v košíku, knihy v knižnici.

Zredukuj, vyprac, nájdi všetkému miesto a potom udržiavaj. Nielen ty. VŠETCI.

Posledné týždne sa opakujem ako papagáj, ale už to rodine pomaly docvakáva.

Posledná možnosť je ešte jedna: čo nie je na mieste, to ide do koša.

Lekcia 10: Ak sa ocitneš na strane väčšiny, je čas zastaviť sa a reflektovať.

Všetci to takto robia, všetci to majú, všetci takto žijú, všetci to kupujú.

Akonáhle mám pocit, že som na strane väčšiny, spozorniem a počúvam svoju “spiacu” myseľ.

Byť na strane väčšiny môže byť znamenie, že musím zmeniť smer. Dám na intuíciu.

Je veľmi ľahké ísť s davom, ale je ťažšie ísť proti prúdu. Chcem robiť veci tak, ako vyhovujú mne a našej rodine, a nie do čoho ma tlačí spoločnosť a médiá. Je mi jedno, čo robí sused.

Nebojím sa už byť na čele niečoho nového, nepotrebujem ničí súhlas a nebojím sa pomenovať veci tak, ako ich cítim.

Lekcia 11: Problémy si vytvárame sami.

Môj otec vraví: “Ak nemáš žiadny problém, tak si ho nevymýšľaj.”

Problémy sú výtvory zlenivenej mysle, a paradoxne, najviac sa množia, ak sa človek má príliš dobre.

Už si veľmi pozorne všímam, keď sa v mojej hlave rodí nový myšlienkový záchvat. Zadusím ho ešte v zárodku fyzickou aktivitou.

Ak máš pocit, že život je plný problémov, zamestnaj si ruky. Chyť do ruky metlu a pozametaj schody, pokáľaj drevo, skáč cez švihadlo, vyprac si šatník, ožehli prádlo, upeč koláč, začni niečo robiť. Vypína to blá blá blá v sivej mozgovej kôre.

Čím menej času máme na neproduktívne rozmýšľanie, tým menej starostí nás napadne. Odkedy mám zabehnutú rutinu, problémy sa dali na útek.

“Aký problém máš práve teraz? ” Eckart Tolle, Sila prítomného okamihu

Lekcia 12: Nič ma nedefinuje.

Nie som ani moje oblečenie, ani na akom aute jazdím, ani moje hodinky, ani môj životný príbeh, ani moja profesia. Minimalizmus ma naučil, aké sú to veci prchavé.

Snažím sa nelipnúť na veciach, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť. Ak by nám nedajbože vyhorel byt, ukradli nám auto alebo mi skrachoval blog, život ide ďalej.

Či som minimalistka alebo nie som, som to stále ja. Pozrime sa na tragické príbehy ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia a zrútili sa, lebo sa definovali s vecami, s majetkom, s prácou a s postavením.

Teším sa na rok 2019 a na všetky ďalšie chyby, ktoré narobím. Veď z čoho by bol o rok opäť článok, nie?

Vidíme sa o týždeň,

Andrea x

Chceš konečne schudnúť? Prestaň si to komplikovať.

1. januára 2019 publikovala Minimalistka Leave a Comment

Je tu 1. január, svetový deň váženia, nákupu permanentiek a odhodlaných predsavzatí.

Veľmi dobre vieme, aké je dôležité starať sa o svoje zdravie a telo. Najlepšie sa začína hneď na začiatku roka, nie?

Keď sme single ešte to nejako ide, no po narodení detí to ide – ehm… ako v lete na saniach. Nepoznám jednu jedinú ženskú, ktorá by neriešila svoje kilá a váhu.

Som ako prasnica, musím so sebou niečo robiť ! – poviem si odhodlane .. nuž a o pol roka neskôr si na toto vyhlásenie spomeniem, keď už neviem zapnúť gombík na nohaviciach.

Popri celodennom behaní okolo detí, vymieňaní plienok a utieraní fľakov od mlieka nie je ľahké si nájsť čas na fitnes alebo športovú aktivitu.

Cvičiť? Si sa zošalela? A kedy??? Pýtajú sa ma zúfalé kamarátky.

Kým sa vychystám do fitka, dohodnem opatrovanie, odcvičím sim osprchujem sa, prezlečiem a prídem domov ubehnú aj dve hodiny. Večer som taká unavená, že sa mi už nič nechce. Ráno by som musela vstávať snáď o štvrtej… víkendy sú preplnené starostlivosťou o deti. Začnem nejakú diétu a vydržím týždeň. Neznášam odopieranie a pri deťoch a strese ten koláčik potrebujem ako drogu.

Znie to familiárne?

Minimalizmus sa dá aplikovať do všetkých aspektov života, aj do starostlivosti o seba.

Cvičenie musí byť jednoduché ako facka. Minimalisticky nekomplikované.

Zabudni na grandiózne plány, ako budeš o mesiac drepovať 50 kg alebo sa dáš na tenis 5x týždenne.

Zvoľ si takú aktivitu, kde je až úplne trápne sa vyhovoriť na nedostatok času.

Ak niečo nevyžaduje príliš veľa námahy, ľahko sa k tomu odhodláš a čo je najdôležitejšie: vydržíš.

Ako na to?

Zminimalizuj si domov.

Akonáhle nemusíš sústavne niečo zbierať zo zeme a upratovať, zrazu máš extra hodinku aj dve času pre seba. Investuj ich do seba ako chceš – umy si vlasy a pekne si ich vyfúkaj, napusti si vaňu, alebo si natiahni chrbát.

Hecni sa a hýb sa. Doma pri obrazovke.

Po troch rokoch, čo cvičím výlučne len doma, si neviem domáce mini fitko vynachváliť. Využi internet, apky a sociálne siete k niečomu pozitívnemu.

Na webe sú milióny videí na každý typ cvičenia ÚPLNE ZADARMO. Za ten čas, čo si pozrieš novinky na Instagrame, si mohla mať dávno odcvičené.

Garantujem ti, že úplne stačí 5-10 minút intervalového tréningu na celé telo, a budeš potiť krv a cítiť celé telo ešte dva dni po. Na efektívne cvičenie nemusíš hodinu niekde šľapať na bicykli.

Vysvetlím to na príklade:

Dáš doma pred telkou 7 minútové video na precvičenie celého tela. Alebo si povieš, že spravíš denne 10 klikov. Alebo si naplánuješ večerný pilates na ubolenú chrbticu, hneď ako deti zavrú oči a ty ešte nemáš čas sa opustiť.

Zdá sa, že sa nebavím o svetových výkonoch, lenže ideme počítať: 7 minút intenzívneho cvičenia x 20 dní sa zmenia na hodiny, ktoré začneš po pár týždňoch cítiť a po troch mesiacoch aj vidieť. Troška po troške a výsledky sa dostavia. Je to ako s peniazmi – euro k euru a na konci mesiaca máš stovečku v prasiatku. Každý krok vpred sa počíta.

Túto polohu dáš aj doma a ja ju volám cvik znovuzrodenia.

Choď na prechádzku.

Chôdza je absolútne najpodceňovanejší spôsob pohybu. Nemusíš sa prihlasovať do fitka, kupovať si drahé aerobikové oblečenie ani sa nikam na špecifický čas trepať.

Takže, ak chceš začať chôdzou, kúp si jednododuchý pedometer alebo použi appku na mobile. Každý deň si daj záväzok, že prejdeš minimálne 10.000 krokov, čo je ekvivalent asi 7 kilometrov alebo hodinka aj štvrť chôdze. Ak máš sedavé zamestnanie, budeš sa čudovať, že máš ku koncu dňa nachodených len okolo 1500 až 2000 krokov.

Nájdi si spôsob, ako chodenie zakomponovať do dňa, namiesto výťahu choď pešo, zaparkuj auto o dve ulice ďalej, vystúp o jednu zastávku skôr.

Jeden krok k druhému a máš to. Nepotrebuješ nič iné, len pohodlné topánky.

Osobitne si vychutnávam aj prechádzky večer, najmä keď som nemala na žiadny poriadny pohyb čas celý deň.

K cieľu mi chýba 3-4 tisíc krokov a večer, keď už deti spia a manžel sedí pri počítači či futbale sa vyberiem na prechádzku tichou ulicou. Niekedy sneží, niekedy prší a v lete stíham ešte aj západ slnka. Rezko vykračujem a tento moment, polhodinka pohybu a pretriedenie si myšlienok mi dá viac, ako si sadnúť a už sa nepohnúť.

Kráčať je potrebné s istou urgenciou v pohybe, vlečenie sa ako slimák je síce lepšie ako nič, no potrebuješ sa trošku spotiť. Pochoduj ako by si mala ísť na stretnutie, ktoré meškáš. Ak si chodenie zamiluješ, pridaj časom ľahký džogging a ktovie, možno začneš aj behať 🙂

Malé drobné zvyky a o mesiac dva budeš cítiť rozdiel, psychický aj fyzický.

Telo ti všetko spočíta. Aj malé kroky k dobru.

Stravuj sa jednoduchšie.

Jedz čo chceš ale stav na kvalitu a daj si menej ako bežne. My ženy robíme chybu, že si nakladáme na taniere ako drevorubači.

Nič svetoborné som nepovedala, všetky vieme, že cukor a sladkosti nie sú pre nás dobré a napriek tomu sa ich nevieme vzdať. Naordinujeme si diétu, keď ich vylúčime nadobro a dosiahneme len tom že sa nám o nich sníva.

Minimalistický prístup menej je viac funguje skvele aj v jedení zdravo. Na tomto princípe jedia aj šarmantné a stále štíhle Francúzky, ktoré vyzerajú v každom veku skvele.

Zabila by si za čokoládu? Daj si, ale tú najkvalitnejšiu, čo nájdeš a len kúsok. Vychutnaj si, ako sa ti roztopí na jazyku.
Nevieš si život predstaviť bez zákusku? Kúp si čerstvý luxusný od cukrárky a sprav z jeho jedenia rituál. Alebo si sama nejaký upeč a zvyšok porozdávaj kolegovcom či rodine.
Zbožňuješ ako ja chlieb a pečivo? Daj si raz za čas kvalitný kváskový či upečený vlastnými rukami. Ten môj zbožňujem s maslom a štipkou morskej soli. Mňam.

Vychutnávaš si ten rozdiel?
Rozmysli si, čo dáš do úst. Vyber si medzi pár minútovým potešením z komerčného keksíka, ktorá skrýva v sebe hnusné tuky a pár sto kalórií navyše alebo si počkaj na ten domáci cheesecake od kamošky, čo stojí za to.

Napriek bežným radám o zdravom stravovaní nesúhlasím s tým, že sa musíme sústavne napchávať 6-7 krát denne. Nebaví ma celý deň sa pásť ako ovečka a myslieť stále na jedlo. Ľudia sa kedysi stravovali prirodzenejšie a jedli, len keď bolo čo. Aj keď to znamenalo vynechať raňajky. Už dva roky sa stravujem viac menej s veľkými pauzami medzi jedlami (prerušovaný pôst) a napriek tomu, že jem čo chcem, mi váha zostáva rovnaká a nepriberám.

Radšej nezjem nič ako niečo, čo nie je pre mňa dobré.

Naučila som sa byť hladná a vydržať, až kým nemám možnosť zjesť dačo iné. Ak som v situácii, že som si nestihla dať poriadny obed a mám poruke len nejakú čokoládovú tyčinku, vypijem pol litra bublinkovej vody a počkám. Ešte som z toho neumrela. Každý zdravý človek vydrží bez jedla aj celý deň. Na hlade je zaujímavé to, že vždy po 20 minútach zmizne. Je to veľmi prechodný pocit. Neviem, prečo sa tak bojíme byť hladné. Vieš čo spôsobuje závraty od hladu? Nie to, že 6 x denne neješ, ale cukor a karbohydráty. Ak sa ti fakt točí po každých troch hodinách hlava, lebo musíš dačo zjesť, odporučila by som najprv detox od sladkého a bielej múky.

Na svete sú milióny ľudí, ktorí sa necpú na raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru a druhú večeru. Nemajú čo. A diéty asi neriešia.

Máme neskutočné štastie života v takom prebytku, že si vieme jedlo kúpiť 24 hodín denne. Tlstneme, lebo sa máme ako prasce v žite.

Byť vďačná za každé sústo na tanieri, zbytočne nevyhadzovať a prestať kupovať kalorické nezdravé jedlá je cesta k minializmu aj v kuchyni.

Chipsy, chrumky, keksíky, sladké vody, sladké dezerty, rýchlokvasené pečivá, presladené cereálie a podobne zaberajú väčšiu časť supermarketov.

Tieto pekne zabalené potraviny nie sú skutočné jedlo. Skús variť z čerstvých surovín – mäsa a zeleniny. Namiesto sladkostí si nakrájaj ovocie.

Sumár: ak chceš schudnúť, zjednoduš si to.

Veľmi nad tým nemedituj a začni robiť niečo, čokoľvek!

Je oveľa jednoduchšie sadnúť si na gauč a zapnúť telku či surfovať na nete. Je oveľa ľahšie kašľať na to a odložiť svoje zdravie a potreby na zajtra. Je oveľa ľahšie odovzdať sa celá iným a čakať na zázrak zvaný MOTIVÁCIA.

Motivácia nikdy nepríde sama od seba. Motivácia je rozprávková bytosť, je to náš rytier na bielom koni. Darmo dúfaš, že sa taz objaví vo dverách, darmo čakáš na správnu konšteláciu hviezd, darmo čakáš na pondelok, na prvý január či na Svätého Dindy.

Takže buď vďačná za telo, ktoré máš a trošku sa posnaž za telo, ktoré chceš.

Pekný zadok si nevysedíš.

Maj k sebe úctu a zdvihni sa zo stoličky.

Teraz.

Žiadne výhovorky:)

Článok je upravenou verziou kapitoly z knihy Minimalistický domov.

Návod na vianočný digitálny detox

21. decembra 2018 publikovala Minimalistka 5 komentárov

Vianoce sú aj napriek materiálnemu hedonizmu stále ešte tou raritnou príležitosťou, ako na konci roka na pár dní vypnúť, zabudnúť na všetky starosti sveta a konečne sa venovať sebe, svojím blízkym, užívať si pohodičku v papučiach a pozerať nostalgické rozprávky.

Plán je to pekný.

Približne o 24 hodín neskôr sedíme prežraté zemiakovým šalátom a medovníkmi a robíme čo?

Sedíme s mobilom v ruke.

Čekujeme Fejsbučik, bezcieľne surfujeme na nete a odpisujeme na úprimné gif. pohľadnice:)

Veď človek si počas toho celoročného zhonu nenájde ani chvíľu pre seba.

A ako ju najlepšie cez sviatky zabiť? Vo virtuálnom svete.

Chcem ti navrhnúť alternatívu.

Daruj si tieto rok na Vianoce naozajstný pokoj.

Vypni!

Presne na 72 hodín.

Vianočný digitálny detox. Žiadny smartfón ani počítač.

Presne 3 dni si dáš pohov od:

sociálnych médií (Facebook, Instagram, Twitter, Snapchat)
správ (Krimi na Jojke, TN, online noviny)– len klasické papierové, ak už musíš
četov (Messenger, Whatsapp)
fotenia cez mobil

V prípade núdze môžeš len telefonovať alebo poslať krátku sms-ku.

i keď….

Máš ešte ďalšiu možnosť. Vypni telefón úplne a preskoč stať o príprave. Jednoducho OFF.

Rozmýšľaš istý čas nad detoxom a nenašla si odvahu?

Prečo vypnúť práve na Vianoce

Všetci sú preč od kancelárskeho stola. Ak nie si požiarnik alebo lekár na urgentnom príjme, je vysoká pravdepodobnosť, že po tebe nikto nič tieto tri dni nechce. 90 percent krajiny sedí doma v teple, a preto môžeš e-maily od šéfa, zákazky a reporty vyhodiť z hlavy.
Všetci na ktorých ti záleží, sú s tebou. Drahá polovička zabíja kapra, tvoje milované kuriatka sú v jednom košíku, oheň plápolá v kozube, kapustnica buble… No komu by sme už len v tento krásny čas vypisovali, všakže.
Budeš mať viac času. Polož mobil z ruky a garantujem ti budeš ho mať toľko, že ho môžeš lopatou prehadzovať. Len úplny detox ti ukáže, koľko času naozaj kolosálne premrháš kontrolou sociálnych sietí, čítaním správ, hraním hier a gúglovaním každej hovadiny.
Konečne si naozaj oddýchneš. Ak máš len 3 dni voľna, nepokaz si šancu poriadne si vyvetrať hlavu odpojením od elektroniky. Ak obetuješ týchto vzácnych pár dní čumením do mobilu, vrátiš sa do práce z mozgom ako strúhadlo na syr.
Všimneš si, že sú Vianoce. Stačí si uvedomiť , čo sa okolo teba skutočne deje, na 100 percent. Nie pol očkom, s prstom, ktorý stále niečo mačká. Odlož ten prekliaty telefón do šuflíčka a vychutnaj si svoje deti, svoju rodinu, dobré jedlo, pitie a príjemnú konverzáciu zoči voči. Vianoce sa dejú doma, nie na Instagrame.

! Ale ja ten mobil naozaj potrebujem na ……….(doplň výhovorku)!

Nie, nepotrebuješ. Tá vecička, čo držíš v ruke, pred 10 rokmi ešte neexistovala.

Z vlastnej skúsenosti ti viem garantovať jednu vec. Vieš čo sa stane, keď sa aspoň načas odpojíš alebo vypneš?

Nič.

Fakt, absolútne nič.

Zem sa točí naďalej, dýchame, žijeme, slnko vychádza aj zapadá aj bez nášho pričinenia.

Ak sa stane niečo, o čom by si mala vedieť, celý vesmír sa spojí, aby sa k tebe táto správa dostala. Suseda ti zaklope na dvere, svokra ti urgentne zavolá, pes začne štekať, vrabce budú na strome o tom čvirikať.

Tak ako sme ešte ako malé deti prežívali sviatky bez LTE, GPS a WIFI, takisto prežijeme tri dni bez elektronického smogu.

Presvedčila som ťa? Hurá, ideme na to.

Príprava na detox

Vypnúť telefón a tváriť sa muchy zjedzte ma funguje len pre ostrieľaných abstinentov. Je nutný bojový plán.

1.krok:

MOBIL

Cez víkend popraj všetkým v mobilnom adresári štastné a veselé s uvedeným dodatkom: Milý XY, od 24.12. 00.00 do 26.12. 00.00 trávim sviatky v divočine a

po a) môžeš ma kontaktovať na tomto čísle ……len TELEFONICKY.

po b) som vypnutá a môžeš ma kontaktovať až 27.12. ráno.

Toto pošli všetkým ľudom, s ktorými komunikuješ pravidelne cez smartphone.

E-MAIL

Nastav si automatickú odpoveď na dobu akú uznáš za vhodnú:

Od 24.12. do 07.01. sa digitálne detoxikujem. Odpoviem Vám po 8. januári. V prípade veľkej urgencie mi môžeš zavolať na uvedené číslo alebo vytoč 112.

√TIP: často sa ma ľudia pýtajú, ako som po prechode na tlačítkovú Nokiu komunikovala s ľudmi, ktorý mi predtým písali na Whasapp a Messenger. Jednoducho: dáš im vedieť, konkrétne AKO Ťa môžu kontaktovať.

Po čase si všetci zvyknú na preferovaný spôsob komunikácie.

Teraz už presne viem, že ak niečo chcem,

babke musím volať na pevnú,
kamoške písať výlučne cez Messenger (mám ho len na PC),
ďalšej sa len dovolám, s mužom jedine cez správy,
a s bratom len osobne (ten nedvíha nič len firemný telefón so štekom : On :”Čo je? Ja: Kde si v robote? On: A kde by som bol? ” To je taká firma, kde sa robí od nevidím do nevidím celé víkendy. No nič, off topic.

2.krok

Fyzická zábrana – vymaž si všetky aplikácie z telefónu – FB, Instagram, Whatsapp, Messenger, Twitter, hry, aj mapy a všetko, na čom zabíjaš čas. Spravíš si minimalistickú plochu a zaručujem ti, že toto upratovanie ťa bude štekliť v žalúdku. Je to super! Po detoxe si tieto aplikácie môžeš opäť veľmi rýchlo nainštalovať (i keď plán je, že možno niektoré už nechceš ani vidieť).

Zo svojho mobilu chceš už len volať a písať správy. Musí to byť nuda.

√TIP: Odporúčala by som každému vlastniť aspoň záložný tlačítkový telefón, ktorý majú na teba uložený tvoji blízki. Takto vieš smartphone kedykoľvek odložiť do mrazáku a oddýchnuť si aj bez siahodlhej prípravy.

3.krok

Naplánuj si život na najbližšie dni a to tak, aby si nepotrebovala počítač, ani mobil.

Vytlač si kontakty na miesta, kam ideš, priprav si mapy, pozri si počasie, aktualizuj si hudobný playlist, priprav si knihu na čítanie, kúp si mapu či kompas, natiahni si budík, daj si na ruky hodinky, vytlač si recepty na varenie, dohodni sa vopred kde a kedy sa s kým stretávaš.

Ak už musíš fotiť, vytahni z povaly nejaký foťák, alebo sa dohodni s ochotným členom rodiny, že je zodpovedný za pár záberov. Často sa stáva, že niekto nabehne s profi digitálkou a máte parádne zábery aj bez mobilu.

Detox prebehne hladšie, ale budeš sa aj pri týchto prípravách tešiť!

Risk že musíš len na 5 minút zapnúť komp sa znižuje na minimum.

4. krok

Premysli si, ako naložíš s voľným časom. Ak si dávkuješ wifi intravenózne a surfuješ na mobile už po prebudení, potrebuješ inú pozitívnu drogu na presmerovanie túžby po sociálnych médiách.

Väčšinu sviatkov síce strávime varením, pečením a návštevou príbuzných, ak však máš pocit, že sa nechceš alebo nevieš nudiť, máš šancu sa to opäť naučiť.

” Objavil som, že ticho sa dá v podstate aj počuť.” Haruki Murakami

Len tak seď a nič nerob. Prázdne miesta v dni sú veľmi potrebné pre reset našej zaneprázdnenej hlavy. Pozeraj von z okna, pozoruj svoje dýchanie, zízaj na plafón. Už 5 minút denne má rejuvenačné účinky. Schopnosť byť sama so sebou a nič nerobiť. Dokážeš to?
Ak musíš niekde čakať – výťah, semafory, kým ti zovrie konvica na čaj – všimni si ako sa cítiš, preskenuj si telo, vystri sa, vtiahni brucho a daj zopár vedomých nádychov a výdychov. Takéto sebapozorovanie je bránou k meditácii aj pre tých, čo meditovať nevedia.
Kreatívne sa realizuj – neexistuje lepšia psychohygiena, ako babračka s rukami. Vyfarbovačky, maľovanie, pletenie, lepenie, zapoj decká a niečo si doma len tak hoďte na papier. Nakresli si strom za 8 minút.
Ak čítať, tak na papieri. Žiadne online texty ale klasická kniha alebo časopis, vychutnaj si obracanie strán a tlačiarenskú čerň na prstoch.
Opráš krížovky. Aj keď ich moc nemusíš, skús si vylúštiť tú v sobotnajšom vydaní novín a možno aj niečo vyhráš:) Pamätáš sa na korešpondenčné lístky? Hihi. Predzásobuj sa Krížovkami s úsmevom, Lišiakom, osemsmerovkami alebo maľovanými krížovkami. Poznámka autora: Lidičky, maľované krížovky sú taká vecička, že som sa od nich nevedela odtrhnúť celé dve hodiny. Hodinu aj 59 minút mi trvalo, kým som prišla na kľúč, akým sa riešia.
Spýtaj sa, čo nestíhaš. Akú aktivitu bežne nikdy nestíhaš, lebo.. eh.. nedostane sa na zoznam priorít? Detox počas sviatkov je skvelá príležitosť sa do toho konečne pustiť.

√TIP: Detoxifikačný žurnál. Odporúčam počas týchto dní vziať do ruky pero a papier, ku koncu dňa si napíš, ako sa ti darilo a či badáš nejaké zmeny, závislosti alebo aj pokroky. A cítiš výraznú úľavu, kľudne si detox môžeš aj predĺžiť.

5. krok

Zapoj rodinu. Ťažko sa ti bude odvykať, ak deti čumia do tabletov, muž sedí pri kompe a svokra hrá videohry.

Pred začiatkom detoxu si stanov pravidlá s rodinou – je to podobné ak pri minimalizovaní domácnosti.

Dajte si stretko okolo okrúhleho stola, načtrni svoju víziu a dohodnite sa, ako budete fungovať – ako a koľko sa bude pozerať televízia, prečo nepoužívame elektroniku pri stolovaní a pri jedle, ako budeme limitovať čas pri počítači alebo mobile a či sa zapájame všetci alebo iba niektorí.

Ideálne by bolo vytvoriť si MOBIL FREE zónu – ako napríklad obývačka, alebo sa dohodnúť, že si detox vyskúšate úplne všetci.

Ak zapojíš deti, musíš im dať viac zo seba. Vymeň hry na mobile za spoločenské hry alebo aktivitu vonku.

Jedným z dôvodov, prečo rodičia posadia deti pred televízor je, že chcú mať pokoj. Chcú mať pokoj, lebo sú preťažení a zapeklitý cyklus sa uzatvára.

Ak deti nemajú k elektronike prístup, ale majú k dispozícii vhodné pasívne hračky a nevyčerpaných rodičov, vedia sa zabaviť krásne aj bez nej. Tak dúfajme, že tie minimalistické darčeky, ktoré som vám poradila v inom článku, ich na tie 3 dni zamestnajú :)))

Daruj pozornosť

Daj si záväzok, že tieto sviatky sa budeš snažiť čo najviac komunikovať osobne, alebo ak sa nedá inak tak telefonicky.

Žiadny smajlik v čete nenahradí tón v hlase, a živú reakciu ľudskej bytosti na druhej strane. Ak komunikuješ len textom, strácaš schopnosť rozprávať sa.

Angličania sú experti v bavení sa o počasí, čo je istým spôsobom umenie, ktorému sa dá naučiť. Ak už naozaj nejde inak, napíš faktickú sms.

Faktická sms: “Som na ceste. Prídem o 16tej.”

“Čo robkáš?” alebo “No čo, ako?” – NIE JE faktická správa.

Niekedy rozmýšľam, že ak by sme sa venovali deťom a manželom toľko, čo našej elektronike, rozvodoví právnici by skončili na úrade práce.

Epilóg

Tam, kde investuješ svoju pozornosť, taký bude tvoj život.

Ako sa cítiš, keď ťa niekto počúva a dáva ti svoju 100 percentnú pozornosť?

Ako sa cítiš, keď rozprávaš a ten druhý jedným očkom skenuje obrazovku telefónu?

Ako sa cítiš, keď ti niekto povie: ” Malý momentík, hneď sa Vám venujem? ”

Prejdeme všetky hypermarkety a nákupné centrá a zisťujeme, že najštedrejší dar, aký môžeme dať, je náš čas.

Také jednoduché!

V súčasnej dobe je to asi tá najraritnejšia a najčistejšia komodita na trhu.

Reklamu na čas som ešte nevidela. Škoda.

Tohtoročné sviatky sa venujem rodine a nie mobilu.

Teším sa, ako stlačím gombík OFF.

Teším sa na komentáre, lajky a e-maily a vážim si čas, ktorý mi venuješ. Prečítam si ich až po sviatkoch:)

Dáš sa na to so mnou? 🙂

Šťastné a Veselé!