• Skip to primary navigation
  • Skip to main content

Andrea Richardson

Vedomý život

  • Články
  • Čo tu nájdete
  • O mne
  • Kniha
  • Médiá
  • Kontakt

Životný štýl

Mojich 12 životných lekcií roku 2018

10. januára 2019 publikovala Andrea Richardson 42 komentárov

„Syrio hovorí, že bolesť je lekcia, aj vďaka nej si o niečo lepší.“ Arya Stark

„Ako blízko má šialenstvo k múdrosti? “ Danaerys Targaryen, Pieseň ľadu a ohňa


Bilancujem.

Rok ubehol ako voda, a v makovici mi pribudli nejaké tie životné lekcie.

Nuž, vraví sa, múdri ľudia sa učia na chybách hlúpych. A niektorí prídu na ne až vtedy, keď sa pekne vydusia vo vlastnej šťave. Tak ako ja:)

Niekedy tie „aha“ momenty objavím na miestach, na ktorých by som ich nečakala.

Napríklad vo fantasy ságe o drakoch a princeznách.

A ty práve na tomto blogu. No kto by to čakal?

Tento článok je úplne iný. Píšem ho pre seba. Ak nájdeš v ňom ten svoj „aháááá moment“, budem sa tešiť.

Aspoň jedna poblúdená ovečka príde do košiara o rok skôr :))

Páči sa.

V ústrety ďalším dobrodružstvám. Zdroj: deviantart.com

Lekcia 1: Prestaň hľadať svoju vášeň, máš ju rovno pod nosom. 

Ak chceš zistiť, čo ťa baví, urob to ako ja: rob tri dekády života to čo ťa nebaví, a možno ti to konečne trkne.

Toľko som sa hľadala, až som sa beznádejne stratila. Skákala som z profesie na profesiu ako včielka na med a nebolo to ono. Čo na tom, že už od základnej som mala v diári naškrabané, že chcem písať.

Čo na tom, že som milovala slovenčinu, vyhrávala literárne súťaže, úplne som žrala dejepis a vyčítala som celú miestnu knižnicu v malom meste. Čo na tom, že kdekoľvek som, musím vliezť do kníhkupectva a sedím si tam spokojná ako voš pod chrastou.

Vášeň je to, čo ťa baví práve teraz, o čom nevieš prestať rozprávať, o čom surfuješ, čo ti spôsobuje potešenie. Netreba ju hľadať.

Dobré ráno kancelária.

Lekcia 2: Ak chceš robiť, čo ťa baví, nebude to zadarmo.

Rozbehla som si blog, vydala prvú knihu a stále ignorovala lekciu číslo 1.

Ťahalo ma to do platenej práce, lebo som neverila, že moje hobby môže byť skutočnou profesiou a chýbala mi spoločnosť ľudí. Ach, aké to je fajn pekne sa obliecť a byť obklopená kolegami, pokecať si pri obede, zavtipkovať.

Prišla som konečne na to, že nemôžem mať oboje. Nedá sa mať všetko naraz.

Cena za prácu blogerky je osamelosť.

Keď chcem písať, musím byť sama, zavrieť dvere, sadnúť si na zadok a potiť pri tom krv.

Som ako taký vlk samotár, čo zavýja cez klávesnicu.

A nie každý deň je plný vášnivej práce. Niekedy mi to nejde od ruky, niekedy som preťažená a nenávidím každé písmeno.

Je úplne ok nemilovať každú minútu vysnívanej práce.

Mylne som si myslela, že ak sa mi do toho niektoré dni nechcelo, nie je to ono. Už som konečne s touto dilemou stotožnená. 

Kde ste všetci??

Lekcia 3: Čas je tvoj najväčší poklad, stráž si ho.

Vymenila som smartfón za obyčajný tlačítkový telefón a našla som bohatstvo života. Môj stratený čas.

A všetky tie výhovorky, ako som sa vzdelávala, ako to v podstate patrí k mojej práci, mi len vysávali energiu.

Ak mi niekto dnes povie, že nemá kedy, ale má čas zdieľať každé stupídne video a sústavne mu svieti na čete zelená, spláchnem svoje sympatie.

Sociálne siete nie sú na zábavu, je to nástroj pre biznis a pre kontakty. Každá sekunda by na nich mala byť strávená vedomo. Prečo som teraz na počítači? Píšem článok.

Chceš stráviť 40% dňa kontrolovaním, čo robia iní? Pozri sa na svoj graf života, vytlač a vyfarbi:

Tvoj celý život v týždňoch. Koľko ti ešte zostáva? Zdroj: waitbutwhy.com

Lekcia 4: Nečítaj príliš veľa motivačných kníh.

Čím viac náučných kníh čítam, tým menej mi to páli.

Strácam koncentráciu, strácam kreativitu a myšlienky mi lietajú ako splašené husi.

Keď čítam moje obľúbené knihy poriadne, do hĺbky a opakovane, stále v nich niečo nové objavím a zacementujem si v hlave to dôležité. Vráti sa mi pozornosť a bdelosť.

Zdá sa mi, akoby tých pár výnimočných kníh zrelo časom na kvalite. Akonáhle sa o niečo zaujímam, a roztrieštim môj záujem na rôzne zdroje informácií, úplne stratím smer. Práve preto bol smartfón pre mňa taký zabijak koncentrácie.

Verdikt: čítam príliš veľa odbornej literatúry a musím prestať.

Dala som si záväzok sústrediť sa len na 5 kníh, ktoré mi v niečom zmenili život a prečítať si ich znovu a znovu. Potrebujem v živote viac? Nie. Týka sa to všetkého: daj mi jeden či dva obľúbené blogy, jeden či dva zdroje inšpiratívnych informácií a stačilo. Čím prázdnejšia je moja hlava, tým viac ma toho napadne.

Kreativita prúdi z nudy.

Dávam si však záväzok čítať viac beletrie v slovenčine. Cez emócie a príbehy postáv sa človek naučí viac, ako by si myslel. Tučná kniha plná fantastických príbehov, a som v raji.

Khaleesi veľkého trávového mora.

Lekcia 5: Emócie sú ako počasie. 

Neberiem ich už vážne. Dnes sa cítim tak, zajtra sa cítim onak.

Emócie prídu a odídu a nie je nutné im venovať prílišnú pozornosť. Všetko raz prejde. Netrápim sa dnes kvôli zajtrajšku.  Môj životný príbeh sa deje práve teraz.

Nehrabem sa v minulosti, lebo to či pred piatimi rokmi pršalo, je dnes nepodstatné. Krásne to zhrnul Osho v knihe Emócie:

„Aj ten najrozhnevanejší človek sa občas smeje, musí. Hnev nie je permanentný stav.

Tento moment si smutná, iný moment si šťastná, tento moment miluješ, ďaší moment nenávidíš. Ráno bolo krásne, večer je hnusne.“

Život ide ďalej.

Lekcia 6: Cestovanie je liek na všeobecnú nespokojnosť.

Keď ma žerú mrle a začínam sa sťažovať, viem, že je čas vymeniť vzduch.

Zbaliť si len to minimum a ísť za zónu komfortu. Či už je to chata v horách, kde si nosím vodu zo studne a a hľadám hríby na večeru, alebo sa vybrať mimo turistických chodníkov, do nejakej krajiny, kde ľudia žijú jednoduchšie, úplne inak.

Čím väčší rozdiel, tým lepšie. Oddychovanie v 5 hviezdičkovom wellness hoteli je síce príjemné, ale závratne človeka nikam neposunie.

Zmena prostredia postaví moje problémy do úplne inej perspektívy – zrazu nájdem riešenie alebo sa jednoducho vyparia. Cestuj tak často ako len môžeš.

Cestovanie sformovalo moje myslenie viac ako knihy a kurzy. Večne zbalené kufre ma postavili na cestu minimalizmu.

Zlez z vychodeného chodníčka a zablúď niekde, kde nie je wifi.

Wifi heslo: vypni.

Lekcia 7: Nerob naraz všetko, čo ťa zaujíma.

Som Blíženec a toto je moja slabosť.  Mala by som si ju opakovať ako mantru či vytetovať na rameno.

Často si vytváram v živote chaos neustálym hľadaním nových záujmov a podnetov.

Môj strach z rutiny a nudy mi bráni v tom, aby som sa v jednej veci zlepšila. Plávala som životom ako nenažraná chobotnica a dúfala som, že cez každú novú vec, čo objavím, nájdem svoju vášeň (ha-ha-ha).

Takže, ak chceš v niečom uspieť, úplne sa ponor len do jednej jedinej veci. Obklop sa ľudmi, ktorí sú tam, kde chceš byť ty a nenechaj svoju energiu rozplynúť na všetky svetové strany. Koncentruj sa, sakra. 

Kde som to, čo som to?

Lekcia 8: Nauč sa čakať.

To, čo môžem mať hneď ma až tak neteší.

Bojujem proti instatnej dobe a čakám. Funguje to skvele.

Pamätáš sa na ten pocit, keď konečne na LP-čku vyšiel album obľúbenej skupiny? Alebo nová knižka? Alebo keď si si musela vystriehnuť v stredu o 20-tej Angeliku v telke?

Keď som hladná, nedám si čokoládový donut, ale počkám na obed. Keď si chcem niečo kúpiť, vydržím aspoň týždeň a väčšinou ma to prejde. Ak niečo potrebujem, nenáhlim sa a našetrím si, kúpim si to neskôr a hľadám lepšiu cenu spod ruky. Najprv splním všetky priority dňa a až potom sa odmením čítaním knihy.

Som ochotná čakať na všetko, čo má pre mňa cenu. Teší ma pocit, keď sa dočkám.

Spýtaj sa, kde môžeš počkať ty a daj si načas. Kultivujem umenie čakania a učím to aj moje deti.

Času dosť.

Lekcia 9: Ak chceš krásne uprataný domov, deti nechaj v predsieni. 

Dobre, trochu žartujem.

Zistila som, že môžem minimalizovať koľko chcem, ak sa celá rodina nenaučí dávať veci tam kam patria, budem si robiť slúžku do konca života.

Uprataný domov sú: zubné kefky späť v poháriku, topánky v botníku, špinavé taniere v umývačke riadu, spotené tričko v koši na bielizeň, hračky v košíku, knihy v knižnici.

Zredukuj, vyprac, nájdi všetkému miesto a potom udržiavaj. Nielen ty. VŠETCI.

Posledné týždne sa opakujem ako papagáj, ale už to rodine pomaly docvakáva.

Posledná možnosť je ešte jedna: čo nie je na mieste, to ide do koša.

Veci nemajú nohy.

Lekcia 10: Ak sa ocitneš na strane väčšiny, je čas zastaviť sa a reflektovať. 

Všetci to takto robia, všetci to majú, všetci takto žijú, všetci to kupujú.

Akonáhle mám pocit, že som na strane väčšiny, spozorniem a počúvam svoju „spiacu“ myseľ.

Byť na strane väčšiny môže byť znamenie, že musím zmeniť smer. Dám na intuíciu.

Je veľmi ľahké ísť s davom, ale je ťažšie ísť proti prúdu. Chcem robiť veci tak, ako vyhovujú mne a našej rodine, a nie do čoho ma tlačí spoločnosť a médiá. Je mi jedno, čo robí sused.

Nebojím sa už byť na čele niečoho nového, nepotrebujem ničí súhlas a nebojím sa pomenovať veci tak, ako ich cítim.

Buď líder, nie follower.

Lekcia 11: Problémy si vytvárame sami.

Môj otec vraví: „Ak nemáš žiadny problém, tak si ho nevymýšľaj.“

Problémy sú výtvory zlenivenej mysle, a paradoxne, najviac sa množia, ak sa človek má príliš dobre.

Už si veľmi pozorne všímam, keď sa v mojej hlave rodí nový myšlienkový záchvat. Zadusím ho ešte v zárodku fyzickou aktivitou.

Ak máš pocit, že život je plný problémov, zamestnaj si ruky. Chyť do ruky metlu a pozametaj schody, pokáľaj drevo, skáč cez švihadlo, vyprac si šatník, ožehli prádlo, upeč koláč, začni niečo robiť. Vypína to blá blá blá v sivej mozgovej kôre.

Čím menej času máme na neproduktívne rozmýšľanie, tým menej starostí nás napadne.  Odkedy mám zabehnutú rutinu, problémy sa dali na útek.

„Aký problém máš práve teraz? “ Eckart Tolle, Sila prítomného okamihu

Môj malý problém a veľké potešenie 🙂

Lekcia 12: Nič ma nedefinuje.

Nie som ani moje oblečenie, ani na akom aute jazdím, ani moje hodinky, ani môj životný príbeh, ani moja profesia. Minimalizmus ma naučil, aké sú to veci prchavé.

Snažím sa nelipnúť na veciach, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť. Ak by nám nedajbože vyhorel byt, ukradli nám auto alebo mi skrachoval blog, život ide ďalej.

Či som minimalistka alebo nie som, som to stále ja. Pozrime sa na tragické príbehy ľudí, ktorým sa zmenila životná situácia a zrútili sa, lebo sa definovali s vecami, s majetkom, s prácou a s postavením.

Teším sa na rok 2019 a na všetky ďalšie chyby, ktoré narobím. Veď z čoho by bol o rok opäť článok, nie?

Vidíme sa o týždeň,

Andrea x

Nemám čas, počítam hviezdy.

 

 

Filed Under: Myseľ, Nezaradené, Životný štýl

Chceš konečne schudnúť? Prestaň si to komplikovať.

1. januára 2019 publikovala Andrea Richardson 1 Comment

Je tu 1. január, svetový deň váženia, nákupu permanentiek a odhodlaných predsavzatí.

Veľmi dobre vieme, aké je dôležité starať sa o svoje zdravie a telo. Najlepšie sa začína hneď na začiatku roka, nie?

Keď sme single ešte to nejako ide, no po narodení detí to ide – ehm… ako v lete na saniach. Nepoznám jednu jedinú ženskú, ktorá by neriešila svoje kilá a váhu.

Som ako prasnica, musím so sebou niečo robiť ! – poviem si odhodlane .. nuž a o pol roka neskôr si na toto vyhlásenie spomeniem, keď už neviem zapnúť gombík na nohaviciach.

Popri celodennom behaní okolo detí, vymieňaní plienok a utieraní fľakov od mlieka nie je ľahké si nájsť čas na fitnes alebo športovú aktivitu.

Cvičiť? Si sa zošalela? A kedy??? Pýtajú sa ma zúfalé kamarátky.

Kým sa vychystám do fitka, dohodnem opatrovanie, odcvičím sim osprchujem sa, prezlečiem a prídem domov ubehnú aj dve hodiny. Večer som taká unavená, že sa mi už nič nechce. Ráno by som musela vstávať snáď o štvrtej… víkendy sú preplnené starostlivosťou o deti. Začnem nejakú diétu a vydržím týždeň. Neznášam odopieranie a pri deťoch a strese ten koláčik potrebujem ako drogu.

Znie to familiárne?

Minimalizmus sa dá aplikovať do všetkých aspektov života, aj do starostlivosti o seba.

Cvičenie musí byť jednoduché ako facka. Minimalisticky nekomplikované.

Zabudni na grandiózne plány, ako budeš o mesiac drepovať 50 kg alebo sa dáš na tenis 5x týždenne.

Zvoľ si takú aktivitu, kde je až úplne trápne sa vyhovoriť na nedostatok času.

Ak niečo nevyžaduje príliš veľa námahy, ľahko sa k tomu odhodláš a čo je najdôležitejšie: vydržíš.

Ide to aj inak 🙂

Ako na to? 

  • Zminimalizuj si domov.

Akonáhle nemusíš sústavne niečo zbierať zo zeme a upratovať, zrazu máš extra hodinku aj dve času pre seba. Investuj ich do seba ako chceš – umy si vlasy a pekne si ich vyfúkaj, napusti si vaňu, alebo si natiahni chrbát.

  • Hecni sa a hýb sa. Doma pri obrazovke.

Po troch rokoch, čo cvičím výlučne len doma, si neviem domáce mini fitko vynachváliť. Využi internet, apky a sociálne siete k niečomu pozitívnemu.

Na webe sú milióny videí na každý typ cvičenia ÚPLNE ZADARMO. Za ten čas, čo si pozrieš novinky na Instagrame, si mohla mať dávno odcvičené.

Garantujem ti, že úplne stačí 5-10 minút intervalového tréningu na celé telo, a budeš potiť krv a cítiť celé telo ešte dva dni po. Na efektívne cvičenie nemusíš hodinu niekde šľapať na bicykli.

Vysvetlím to na príklade:

Dáš doma pred telkou 7 minútové video na precvičenie celého tela. Alebo si povieš, že spravíš denne 10 klikov. Alebo si naplánuješ večerný pilates na ubolenú chrbticu, hneď ako deti zavrú oči a ty ešte nemáš čas sa opustiť.

Zdá sa, že sa nebavím o svetových výkonoch, lenže ideme počítať:  7 minút intenzívneho cvičenia x 20 dní  sa zmenia na hodiny, ktoré začneš po pár týždňoch cítiť a po troch  mesiacoch aj vidieť. Troška po troške a výsledky sa dostavia. Je to ako s peniazmi – euro k euru a na konci mesiaca máš stovečku v prasiatku. Každý krok vpred sa počíta.

Túto polohu dáš aj doma a ja ju volám cvik znovuzrodenia.
  • Choď na prechádzku.

Chôdza je absolútne najpodceňovanejší spôsob pohybu. Nemusíš sa prihlasovať do fitka, kupovať si drahé aerobikové oblečenie ani sa nikam na špecifický čas trepať.

Takže, ak chceš začať chôdzou, kúp si jednododuchý pedometer alebo použi appku na mobile. Každý deň si daj záväzok, že prejdeš minimálne 10.000 krokov, čo je ekvivalent asi 7 kilometrov alebo hodinka aj štvrť chôdze. Ak máš sedavé zamestnanie, budeš sa čudovať, že máš ku koncu dňa nachodených len okolo 1500 až 2000 krokov.

Nájdi si spôsob, ako chodenie zakomponovať do dňa, namiesto výťahu choď pešo, zaparkuj auto o dve ulice ďalej, vystúp o jednu zastávku skôr.

Jeden krok k druhému a máš to. Nepotrebuješ nič iné, len pohodlné topánky.

Osobitne si vychutnávam aj prechádzky večer, najmä keď som nemala na žiadny poriadny pohyb čas celý deň.

K cieľu mi chýba 3-4 tisíc krokov a večer, keď už deti spia a manžel sedí pri počítači či futbale sa vyberiem na prechádzku tichou ulicou. Niekedy sneží, niekedy prší a v lete stíham ešte aj západ slnka. Rezko vykračujem a tento moment, polhodinka pohybu a pretriedenie si myšlienok mi dá viac, ako si sadnúť a už sa nepohnúť.

Kráčať je potrebné s istou urgenciou v pohybe, vlečenie sa ako slimák je síce lepšie ako nič, no potrebuješ sa trošku spotiť. Pochoduj ako by si mala ísť na stretnutie, ktoré meškáš. Ak si chodenie zamiluješ, pridaj časom ľahký džogging a ktovie, možno začneš aj behať 🙂

Malé drobné zvyky a o mesiac dva budeš cítiť rozdiel, psychický aj fyzický.

Telo ti všetko spočíta. Aj malé kroky k dobru.
  • Stravuj sa jednoduchšie.

Jedz čo chceš ale stav na kvalitu a daj si menej ako bežne. My ženy robíme chybu, že si nakladáme na taniere ako drevorubači.

Nič svetoborné som nepovedala, všetky vieme, že cukor a sladkosti nie sú pre nás dobré a napriek tomu sa ich nevieme vzdať. Naordinujeme si diétu, keď ich vylúčime nadobro a dosiahneme len tom že sa nám o nich sníva.

Minimalistický prístup menej je viac funguje skvele aj v jedení zdravo. Na tomto princípe jedia aj šarmantné a stále štíhle Francúzky, ktoré vyzerajú v každom veku skvele.

Zabila by si za čokoládu? Daj si, ale tú najkvalitnejšiu, čo nájdeš a len kúsok. Vychutnaj si, ako sa ti roztopí na jazyku.
Nevieš si život predstaviť bez zákusku? Kúp si čerstvý luxusný od cukrárky a sprav z jeho jedenia rituál. Alebo si sama nejaký upeč a zvyšok porozdávaj kolegovcom či rodine.
Zbožňuješ ako ja chlieb a pečivo? Daj si raz za čas kvalitný kváskový či upečený vlastnými rukami. Ten môj zbožňujem s maslom a štipkou morskej soli. Mňam.

Vychutnávaš si ten rozdiel?
Rozmysli si, čo dáš do úst. Vyber si medzi pár minútovým potešením z komerčného keksíka, ktorá skrýva v sebe hnusné tuky a pár sto kalórií navyše alebo si počkaj na ten domáci cheesecake od kamošky, čo stojí za to.

Napriek bežným radám o zdravom stravovaní nesúhlasím s tým, že sa musíme sústavne napchávať 6-7 krát denne. Nebaví ma celý deň sa pásť ako ovečka a myslieť stále na jedlo. Ľudia sa kedysi stravovali prirodzenejšie a jedli, len keď bolo čo. Aj keď to znamenalo vynechať raňajky. Už dva roky sa stravujem viac menej s veľkými pauzami medzi jedlami (prerušovaný pôst) a napriek tomu, že jem čo chcem, mi váha zostáva rovnaká a nepriberám.

Raz. Za. Čas.

Radšej nezjem nič ako niečo, čo nie je pre mňa dobré. 

Naučila som sa byť hladná a vydržať, až kým nemám možnosť zjesť dačo iné. Ak som v situácii, že som si nestihla dať poriadny obed a mám poruke len nejakú čokoládovú tyčinku, vypijem pol litra bublinkovej vody a počkám. Ešte som z toho neumrela.  Každý zdravý človek vydrží bez jedla aj celý deň. Na hlade je zaujímavé to, že vždy po 20 minútach zmizne. Je to veľmi prechodný pocit. Neviem, prečo sa tak bojíme byť hladné. Vieš čo spôsobuje závraty od hladu? Nie to, že 6 x denne neješ, ale cukor a karbohydráty. Ak sa ti fakt točí po každých troch hodinách hlava, lebo musíš dačo zjesť, odporučila by som najprv detox od sladkého a bielej múky.

Na svete sú milióny ľudí, ktorí sa necpú na raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru a druhú večeru. Nemajú čo. A diéty asi neriešia. 

Máme neskutočné štastie života v takom prebytku, že si vieme jedlo kúpiť 24 hodín denne. Tlstneme, lebo sa máme ako prasce v žite.

Byť vďačná za každé sústo na tanieri, zbytočne nevyhadzovať a prestať kupovať kalorické nezdravé jedlá je cesta k minializmu aj v kuchyni.

Chipsy, chrumky, keksíky, sladké vody, sladké dezerty, rýchlokvasené pečivá, presladené cereálie a podobne zaberajú väčšiu časť supermarketov.

Tieto pekne zabalené potraviny nie sú skutočné jedlo. Skús variť z čerstvých surovín – mäsa a zeleniny. Namiesto sladkostí si nakrájaj ovocie.

Nie, toto nie je jedlo.

Sumár: ak chceš schudnúť, zjednoduš si to.

Veľmi nad tým nemedituj a začni robiť niečo, čokoľvek!

Je oveľa jednoduchšie sadnúť si na gauč a zapnúť telku či surfovať na nete. Je oveľa ľahšie kašľať na to a odložiť svoje zdravie a potreby na zajtra. Je oveľa ľahšie odovzdať sa celá iným a čakať na zázrak zvaný MOTIVÁCIA.

Motivácia nikdy nepríde sama od seba. Motivácia je rozprávková bytosť, je to náš rytier na bielom koni. Darmo dúfaš, že sa taz objaví vo dverách, darmo čakáš na správnu konšteláciu hviezd, darmo čakáš na pondelok, na prvý január či na Svätého Dindy.

Takže buď vďačná za telo, ktoré máš a trošku sa posnaž za telo, ktoré chceš.

Pekný zadok si nevysedíš.

Maj k sebe úctu a zdvihni sa zo stoličky. 

Teraz. 

Žiadne výhovorky:)

Nová ja 🙂

Článok je upravenou verziou kapitoly z knihy Minimalistický domov.

 

 

Filed Under: žena, Životný štýl

Návod na vianočný digitálny detox

21. decembra 2018 publikovala Andrea Richardson 10 komentárov

Vianoce sú aj napriek materiálnemu hedonizmu stále ešte tou raritnou príležitosťou, ako na konci roka na pár dní vypnúť, zabudnúť na všetky starosti sveta a konečne sa venovať sebe, svojím blízkym, užívať si pohodičku v papučiach a pozerať nostalgické rozprávky.

Plán je to pekný.

Približne o 24 hodín neskôr sedíme prežraté zemiakovým šalátom a medovníkmi a robíme čo?

Sedíme s mobilom v ruke.

Čekujeme Fejsbučik, bezcieľne surfujeme na nete a odpisujeme na úprimné gif. pohľadnice:)

Veď človek si počas toho celoročného zhonu nenájde ani chvíľu pre seba.

A ako ju najlepšie cez sviatky zabiť? Vo virtuálnom svete.

Chcem ti navrhnúť alternatívu.

Daruj si tieto rok na Vianoce naozajstný pokoj.

Vypni!

Presne na 72 hodín.

Vianočný digitálny detox. Žiadny smartfón ani počítač.


Presne 3 dni si dáš pohov od:

  • sociálnych médií (Facebook, Instagram, Twitter, Snapchat)
  • správ (Krimi na Jojke, TN, online noviny)– len klasické papierové, ak už musíš
  • četov (Messenger, Whatsapp)
  • fotenia cez mobil 

V prípade núdze môžeš len telefonovať alebo poslať krátku sms-ku.

i keď….

Máš ešte ďalšiu možnosť. Vypni telefón úplne a preskoč stať o príprave. Jednoducho OFF. 

Rozmýšľaš istý čas nad detoxom a nenašla si odvahu?

Prečo vypnúť práve na Vianoce

  1. Všetci sú preč od kancelárskeho stola. Ak nie si požiarnik alebo lekár na urgentnom príjme, je vysoká pravdepodobnosť, že po tebe nikto nič tieto tri dni nechce. 90 percent krajiny sedí doma v teple, a preto môžeš e-maily od šéfa, zákazky a reporty vyhodiť z hlavy.
  2. Všetci na ktorých ti záleží, sú s tebou. Drahá polovička zabíja kapra, tvoje milované kuriatka sú v jednom košíku, oheň plápolá v kozube, kapustnica buble… No komu by sme už len v tento krásny čas vypisovali, všakže.
  3. Budeš mať viac času. Polož mobil z ruky a garantujem ti budeš ho mať toľko, že ho môžeš lopatou prehadzovať. Len úplny detox ti ukáže, koľko času naozaj kolosálne premrháš kontrolou sociálnych sietí, čítaním správ, hraním hier a gúglovaním každej hovadiny.
  4. Konečne si naozaj oddýchneš. Ak máš len 3 dni voľna, nepokaz si šancu poriadne si vyvetrať hlavu odpojením od elektroniky. Ak obetuješ týchto vzácnych pár dní čumením do mobilu, vrátiš sa do práce z mozgom ako strúhadlo na syr.
  5. Všimneš si, že sú Vianoce. Stačí si uvedomiť , čo sa okolo teba skutočne deje, na 100 percent. Nie pol očkom, s prstom, ktorý stále niečo mačká. Odlož ten prekliaty telefón do šuflíčka a vychutnaj si svoje deti, svoju rodinu, dobré jedlo, pitie a príjemnú konverzáciu zoči voči. Vianoce sa dejú doma, nie na Instagrame.

! Ale ja ten mobil naozaj potrebujem na ……….(doplň výhovorku)!

Nie, nepotrebuješ. Tá vecička, čo držíš v ruke, pred 10 rokmi ešte neexistovala. 

Z vlastnej skúsenosti ti viem garantovať jednu vec. Vieš čo sa stane, keď sa aspoň načas odpojíš alebo vypneš?

Nič.

Fakt, absolútne nič.

Zem sa točí naďalej, dýchame, žijeme, slnko vychádza aj zapadá aj bez nášho pričinenia.

Ak sa stane niečo, o čom by si mala vedieť, celý vesmír sa spojí, aby sa k tebe táto správa dostala. Suseda ti zaklope na dvere, svokra ti urgentne zavolá, pes začne štekať, vrabce budú na strome o tom čvirikať.

Tak ako sme ešte ako malé deti prežívali sviatky bez LTE, GPS a WIFI, takisto prežijeme tri dni bez elektronického smogu.

Presvedčila som ťa? Hurá, ideme na to.

Príprava na detox

Vypnúť telefón a tváriť sa muchy zjedzte ma funguje len pre ostrieľaných abstinentov. Je nutný bojový plán.

1.krok:

MOBIL

Cez víkend popraj všetkým v mobilnom adresári štastné a veselé s uvedeným dodatkom: Milý XY, od 24.12. 00.00 do 26.12. 00.00 trávim sviatky v divočine a

po a) môžeš ma kontaktovať na tomto čísle ……len TELEFONICKY.

po b) som vypnutá a môžeš ma kontaktovať až 27.12. ráno.

Toto pošli všetkým ľudom, s ktorými komunikuješ pravidelne cez smartphone.

E-MAIL

Nastav si automatickú odpoveď na dobu akú uznáš za vhodnú:

Od 24.12. do 07.01. sa digitálne detoxikujem. Odpoviem Vám po 8. januári. V prípade veľkej urgencie mi môžeš zavolať na uvedené číslo alebo vytoč 112.

√TIP: často sa ma ľudia pýtajú, ako som po prechode na tlačítkovú Nokiu komunikovala s ľudmi, ktorý mi predtým písali na Whasapp a Messenger. Jednoducho: dáš im vedieť, konkrétne AKO Ťa môžu kontaktovať.

Po čase si všetci zvyknú na preferovaný spôsob komunikácie.

Teraz už presne viem, že ak niečo chcem,

  1. babke musím volať na pevnú,
  2. kamoške písať výlučne cez Messenger (mám ho len na PC),
  3. ďalšej sa len dovolám, s mužom jedine cez správy,
  4. a s bratom len osobne (ten nedvíha nič len firemný telefón so štekom : On :“Čo je? Ja: Kde si v robote? On: A kde by som bol? “ To je taká firma, kde sa robí od nevidím do nevidím celé víkendy. No nič, off topic.

2.krok

Fyzická zábrana – vymaž si všetky aplikácie z telefónu – FB, Instagram, Whatsapp, Messenger, Twitter, hry, aj mapy a všetko, na čom zabíjaš čas. Spravíš si minimalistickú plochu a zaručujem ti, že toto upratovanie ťa bude štekliť v žalúdku. Je to super! Po detoxe si tieto aplikácie môžeš opäť veľmi rýchlo nainštalovať (i keď plán je, že možno niektoré už nechceš ani vidieť).

Zo svojho mobilu chceš už len volať a písať správy. Musí to byť nuda.

√TIP: Odporúčala by som každému vlastniť aspoň záložný tlačítkový telefón, ktorý majú na teba uložený tvoji blízki. Takto vieš smartphone kedykoľvek odložiť do mrazáku a oddýchnuť si aj bez siahodlhej prípravy.

3.krok

Naplánuj si život na najbližšie dni a to tak, aby si nepotrebovala počítač, ani mobil.

Vytlač si kontakty na miesta, kam ideš, priprav si mapy, pozri si počasie, aktualizuj si hudobný playlist, priprav si knihu na čítanie, kúp si mapu či kompas, natiahni si budík, daj si na ruky hodinky, vytlač si recepty na varenie, dohodni sa vopred kde a kedy sa s kým stretávaš.

Ak už musíš fotiť, vytahni z povaly nejaký foťák, alebo sa dohodni s ochotným členom rodiny, že je zodpovedný za pár záberov. Často sa stáva, že niekto nabehne s profi digitálkou a máte parádne zábery aj bez mobilu.

Detox prebehne hladšie, ale budeš sa aj pri týchto prípravách tešiť!

Risk že musíš len na 5 minút zapnúť komp sa znižuje na minimum.

Tvoj rodinný fotograf:)

4. krok

Premysli si, ako naložíš s voľným časom. Ak si dávkuješ wifi intravenózne a surfuješ na mobile už po prebudení, potrebuješ inú pozitívnu drogu na presmerovanie túžby po sociálnych médiách.

Väčšinu sviatkov síce strávime varením, pečením a návštevou príbuzných, ak však máš pocit, že sa nechceš alebo nevieš nudiť, máš šancu sa to opäť naučiť.

“ Objavil som, že ticho sa dá v podstate aj počuť.“ Haruki Murakami

  • Len tak seď a nič nerob. Prázdne miesta v dni sú veľmi potrebné pre reset našej zaneprázdnenej hlavy. Pozeraj von z okna, pozoruj svoje dýchanie, zízaj na plafón. Už 5 minút denne má rejuvenačné účinky. Schopnosť byť sama so sebou a nič nerobiť. Dokážeš to?
  • Ak musíš niekde čakať – výťah, semafory, kým ti zovrie konvica na čaj – všimni si ako sa cítiš, preskenuj si telo, vystri sa, vtiahni brucho a daj zopár vedomých nádychov a výdychov. Takéto sebapozorovanie je bránou k meditácii aj pre tých, čo meditovať nevedia.
  • Kreatívne sa realizuj – neexistuje lepšia psychohygiena, ako babračka s rukami. Vyfarbovačky, maľovanie, pletenie, lepenie, zapoj decká a niečo si doma len tak hoďte na papier. Nakresli si strom za 8 minút.
  • Ak čítať, tak na papieri. Žiadne online texty ale klasická kniha alebo časopis, vychutnaj si obracanie strán a tlačiarenskú čerň na prstoch.
  • Opráš krížovky. Aj keď ich moc nemusíš, skús si vylúštiť tú v sobotnajšom vydaní novín a možno aj niečo vyhráš:) Pamätáš sa na korešpondenčné lístky? Hihi. Predzásobuj sa Krížovkami s úsmevom, Lišiakom, osemsmerovkami alebo maľovanými krížovkami. Poznámka autora: Lidičky, maľované krížovky sú taká vecička, že som sa od nich nevedela odtrhnúť celé dve hodiny. Hodinu aj 59 minút mi trvalo, kým som prišla na kľúč, akým sa riešia.
  • Spýtaj sa, čo nestíhaš. Akú aktivitu bežne nikdy nestíhaš, lebo.. eh.. nedostane sa na zoznam priorít? Detox počas sviatkov je skvelá príležitosť sa do toho konečne pustiť.

√TIP: Detoxifikačný žurnál. Odporúčam počas týchto dní vziať do ruky pero a papier, ku koncu dňa si napíš, ako sa ti darilo a či badáš nejaké zmeny, závislosti alebo aj pokroky. A cítiš výraznú úľavu, kľudne si detox môžeš aj predĺžiť.

5. krok

Zapoj rodinu. Ťažko sa ti bude odvykať, ak deti čumia do tabletov, muž sedí pri kompe a svokra hrá videohry.

Pred začiatkom detoxu si stanov pravidlá s rodinou – je to podobné ak pri minimalizovaní domácnosti.

Dajte si stretko okolo okrúhleho stola, načtrni svoju víziu a dohodnite sa, ako budete fungovať – ako a koľko sa bude pozerať televízia, prečo nepoužívame elektroniku pri stolovaní a pri jedle, ako budeme limitovať čas pri počítači alebo mobile a či sa zapájame všetci alebo iba niektorí.

Ideálne by bolo vytvoriť si MOBIL FREE zónu – ako napríklad obývačka, alebo sa dohodnúť, že si detox vyskúšate úplne všetci.

Ak zapojíš deti, musíš im dať viac zo seba. Vymeň hry na mobile za spoločenské hry alebo aktivitu vonku.

Jedným z dôvodov, prečo rodičia posadia deti pred televízor je, že chcú mať pokoj. Chcú mať pokoj, lebo sú preťažení a zapeklitý cyklus sa uzatvára.

Ak deti nemajú k elektronike prístup, ale majú k dispozícii vhodné pasívne hračky a nevyčerpaných rodičov, vedia sa zabaviť krásne aj bez nej. Tak dúfajme, že tie minimalistické darčeky, ktoré som vám poradila v inom článku, ich na tie 3 dni zamestnajú :)))

Daruj pozornosť

Daj si záväzok, že tieto sviatky sa budeš snažiť čo najviac komunikovať osobne, alebo ak sa nedá inak tak telefonicky.

Žiadny smajlik v čete nenahradí tón v hlase, a živú reakciu ľudskej bytosti na druhej strane. Ak komunikuješ len textom, strácaš schopnosť rozprávať sa.

Angličania sú experti v bavení sa o počasí, čo je istým spôsobom umenie, ktorému sa dá naučiť. Ak už naozaj nejde inak, napíš faktickú sms.

Faktická sms: „Som na ceste. Prídem o 16tej.“

„Čo robkáš?“ alebo „No čo, ako?“ – NIE JE faktická správa.

Niekedy rozmýšľam, že ak by sme sa venovali deťom a manželom toľko, čo našej elektronike, rozvodoví právnici by skončili na úrade práce.

Epilóg

Tam, kde investuješ svoju pozornosť, taký bude tvoj život.

Ako sa cítiš, keď ťa niekto počúva a dáva ti svoju 100 percentnú pozornosť?

Ako sa cítiš, keď rozprávaš a ten druhý jedným očkom skenuje obrazovku telefónu?

Ako sa cítiš, keď ti niekto povie: “ Malý momentík, hneď sa Vám venujem? “ 

Prejdeme všetky hypermarkety a nákupné centrá a zisťujeme, že najštedrejší dar, aký môžeme dať, je náš čas.

Také jednoduché!

V súčasnej dobe je to asi tá najraritnejšia a najčistejšia komodita na trhu.

Reklamu na čas som ešte nevidela. Škoda.

Tohtoročné sviatky sa venujem rodine a nie mobilu.

Teším sa, ako stlačím gombík OFF.

Teším sa na komentáre, lajky a e-maily a vážim si čas, ktorý mi venuješ. Prečítam si ich až po sviatkoch:)

Dáš sa na to so mnou? 🙂

Šťastné a Veselé!

Ruky hore komu sa pri pozeraní na túto fotku nezatočila hlava 🙂

 

Filed Under: Čas, Digitálny detox, Životný štýl

Sme Minimalisti – 4.časť – Žijeme minimalizmom s Marcelou

29. novembra 2018 publikovala Andrea Richardson 2 komentáre

 

Dnes ti predstavím moju českú kolegyňu Marcelku, ktorá robí to čo ja: bloguje o minimalizme 🙂 Mala som tú česť sa s ňou aj osobne stretnúť počas jedného semináru v Bratislave, nuž a čo sa stane keď sa dve minimalistky stretnú? Kvákajú o minimalizme, no nie? Asi by som tam s ňou sedela aj doteraz, keby ma deti neodtiahli domov a ju nečakali chtiví poslucháči a vlak domov.

Viete čo ma fascinuje? Každého cesta k zredukovaniu je úplne iná, i keď podstata je rovnaká.

Je to nástroj, dám ti ho, a ty si z toho vymodeluj, čo chceš.  Výsledok je rovnaký, cesta je iná.

Keď som s minimalizmom začínala, zhltla som asi všetky svetové blogy a knihy. V každom som niečo nové našla, i keď tie najlepšie životné lekcie boli práve tie, ktoré som si odskúšala sama na sebe.  Veľa ľudí mi píše, ako ich k redukovaniu harabúrd nakoplo práve sťahovanie. Prečo to tak je? Nič nie je evidentnejšie, ako keď máš problém rovno pred očami. 

Fotograf Peter Menzel dokonca nafotil po celom svete priemerné rodiny a kompletný obsah ich domácnosti, výsledok je naozaj na zamyslenie.

Pustime sa teda do dnešného rozhovoru a odporúčam ísť aj na Marcelkin blog sa trošku pomotať.


 

Môžeš sa mojim čitateľom, ktorí o tebe ešte nepočuli, trochu predstaviť ?

Jmenuji se Marcela Sobotová. Pocházím z Plzně, kde velkou část svého života i žiju. Mám dvě děti, pětiletého kluka a dvouletou holku. Před mateřskou a rodičovskou dovolenou jsem pracovala jako auditor v auditorské firmě a později ve finančním controllingu. Prostě je mi blízký svět čísel :-). A taky cizích jazyků. Během rodičovské jsem se vrhla do psaní blogu a šíření myšlenky minimalismu všemi směry. Dává mi to velký smysl.

Kedy, kde a ako si sa úplne prvýkrát dopočula – stretla s pojmom minimalizmus a aká bola Tvoja reakcia?

Pamatuju si, že jsem docela dlouho o minimalismu četla různé články a přemýšlela o tom, jaké by to bylo mít jen pár věcí, sladěnou bílou domácnost s pár kousky. V reálu jsem ale nic moc neměnila, nepovažovala jsem to za nutné, připadalo mi, že mám tak akorát věcí. Velký zlom nastal v době, kdy jsme se stěhovali a já byla poprvé těhotná. Tehdy se mi jako prvorodičce zároveň začaly hromadit věci na miminko. Stěhování nám jasně ukázalo, že i my máme fakt dost věcí. A že z fáze bydlení na vysokoškolské koleji s jedním velkým batohem už jsem zcela někde jinde :-(. Ta vidina dalšího náročného stěhování s novými věcmi na dítě mě nakopla k akci. Začala jsem redukovat a pustila se do toho naplno.

V akých oblastiach si mala najväčší prebytok a kde sa Ti doposiaľ podarilo úspešne zredukovať?

Zpočátku to byly často nevhodné nebo málo používané dárky, různé věci do domácnosti, spotřebiče, dekorace. Později jsem atakovala šatní skříň, bižuterii a drogerii. Oblečení tedy dělám pravidelně, to není nikdy hotové. Velké zbytečnosti jsem skladovala i ve spíži, měla jsem zbytečné zásoby koření, surovin, ze kterých nevařím.

Důležité pro mě bylo i redukovat „bordel“ v počítači a v inboxu.

Prípadová štúdia šatníka: On: Co to děláš? Já: Minimalizuju. Dělám revizi šatníku. On: Aha. Máš problém, viď? Pořád tam něco je!

Čo považuješ na minimalizme za najťažšie, kde bojuješ s tým, aby si vlastnila menej?

Pro mě je v minimalismu těžké udržovat rovnováhu mezi finanční úsporou, udržitelností a vynaloženým časem. Mohu trávit dva týdny hledáním starší použité věci v bazarech, což je sice udržitelnější a líbí se mi to. Nebo to mohu koupit za hodinu ve městě nebo večer na internetu a zbylý čas jít s dětmi ven nebo si číst. Už jsem pochopila, že v tomhle rozhodování není černo-bílé.

Bojuji hlavně s tím méně hmotným a se svými zvyklostmi. Pořád se učím a testuji, jak moc dokážu vyvážit bytí offline a online.

Těžké je i ustát svůj životní styl vůči své rodině a blízkým, kteří minimalismus mohou zesměšňovat nebo ho nechápou. Je to dlouhodobý proces o toleranci a komunikaci. Ze dne na den to myslím nejde.

Pro mě samotnou je těžké i vědomí toho, že jsem se svým uvažováním jen zrnkem písku. Minimalismus bude bohužel ještě asi dlouho jen alternativa.

Hurá, konečne ďalší človek, čo má rád prázdne rohy 🙂

V akom smere Ti minimalizmus zatiaľ najviac obohatil a zjednodušil život?

Shrnula bych to do jediného. Jasně mě utvrdil v tom, že toho mám dost a mám všechno, co potřebuji. Nejvíc mě minimalismus obohatil asi tím, že mě neustále nutí přemýšlet o sobě, o svých potřebách, o svém pohodlí a o své energii. Minimalismus je pro mě v důsledku velká seberozvojová škola. Rozhodně ho nezužuji na nějakou metodu, jak mít uklizenou skříň.

Ačkoliv mám mnohem méně kusů oblečení, mám teď mnohem lepší pocit z toho, jak se oblékám.

Aké sú najbližšie výzvy v životných plánoch, ktorým musíš v budúcnosti čeliť ?

Naší aktuální výzvou je bydlení a s tím související stěhování. Jsem si zcela jistá, že nám v tom náš minimalistický přístup hodně pomůže. Stěhování je výborná příležitost, jak v krátké době zrevidovat věci z celé domácnosti. Ostatně je to hodně aktuální, psala jsem o našem stěhování a souvisejícím se zbavování věcí teď články na můj blog Zijeme minimalizmem.

Mou osobní výzvou je taky vyvažování toho, abych měla dost času minimalismus praktikovat a testovat (což znamená i nedělat vůbec nic :-)) a zároveň dost času o svém minimalizování psát a mluvit. Jsou to spojené nádoby.

Ako vníma Tvoj  životný štýl najbližšie okolie a poznáš iných podobne zmýšľajúcich ľudí aj osobne?

Nejbližší okolí mám tolerantní :-). Myslím, že je i občas s něčím inspiruji, ale chce to čas. Třeba si přijdou pro radu, jak se čeho zbavit.

Ano, znám i další lidi, co takto žijí. Když se bavím s lidmi na svých seminářích nebo v kurzu , vidím, že kus minimalisty je v každém z nás. Je se bojíme si tak říkat. Já už se toho nebojím :-).

 

S touto ženou súhlasím. 🙂

Filed Under: Sme Minimalisti Rozhovory, Životný štýl

5 dôvodov, prečo máme depresie (a ako ju zastaviť)

22. novembra 2018 publikovala Andrea Richardson 19 komentárov

Ak si v depresii, žiješ v minulosti, ak trpíš úzkosťou, žiješ v budúcnosti. Ak cítiš pokoj, žiješ v prítomnosti. Lao Tzu


Odhad odborníkov je alarmujúci: počet ľudí trpiacich depresiou rapídne narastá a to aj napriek tomu, že netrpíme hladomorom, nemáme vojnu, jedlo nám doručujú až domov, v obchodoch je Black Friday, doma má skoro každý plochú telku a vysokorýchlostný internet. Aj tak to s nami ide dolu vodou. Experti to volajú: choroba modernej doby. 

Čo nám sakra je? 

Ruky hore všetci, čo máte v okolí niekoho, s kým to nie je úplne …okey.

Depresia jesenná, depresia situačná, depresia postnatálna, depresia vážna.

Nie je to sranda. Je možné sa jej vyhnúť, obrniť sa?

Sťažujeme sa, sme negatívni, nespokojní, hľadáme štastie a naplnenie v živote. Keď vidím v kníhkupectve ďalšiu knihu s témou pozitívneho myslenia, otvára sa mi nožík vo vrecku. Rýpanie v hlave nie je môj rolinsovsky povedané ,,šialok kávy“.

Dobrá nálada, kde si sa mi podela?

Depka sa obtrela aj o mňa a s plnou vážnosťou konštatujem: problémom bol prebytok. Nepíšem teraz o klinických stavoch, ale o takej všeobecnej nespokojnosti zo životom, ktoré sa začína ako depka obyčajná až vyústi do stavu, keď nie je cesty späť bez odbornej pomoci.

I keď v mojom prípade to bola depka skôr situačná: bola som na mieste kde som byť nechcela a nemohla som to zmeniť – vznikol duševný pretlak. Jediné čo mi chýbalo, bola akceptácia dočasného diskomfortu.

Minimalizmus bol pre mňa obrovský štartér, aplikovala som bod číslo 4 a úľava nastala okamžite. Minimalizmus prebudil v mojom mozgu nové zákrutky a spravil zo mňa  iného človeka.

Nazývam to postupná duševná pohoda. Začneš doma, upraceš si v hlave, povieš zbohom toxickým upírom v tvojom okolí, a zrazu zistíš že máš vlastne v sebe obrovskú silu cítiť sa fajn.

Vrátim sa k pôvodnej otázke: Čo nám teda sakra je?  

Rada sa na veci dívam stoicky a s odstupom. Ľudstvo upadá do depky a ja sa vlastne ani nečudujem. Pozrime sa ako žijeme. Rúcajú sa nám základné piliere.

Tie ktoré všetci veľmi dobre poznáme a nič s nimi nerobíme. Akoby hluchému púštali symfónie, však?

Vidím to na sebe, ak si rúcam moje základy, idem za čiaru mentálnej pohody.

Som Minimalistka rozmýšľa nad problémami ľudstva.

Dôvod číslo 1: Poriadne nespíme. Aby človek normálne fungoval, potrebuje 7.5 až 9 hodín pravidelného spánku. Sedem až deväť!!!  Si povieš že som sa zbláznila, kto má čas toľko spať. No veď práve.  Do polnoci na kompe dorábaš prezentácie, spánková hygiena pozostáva z rituálu, že si umývaš zuby počas toho ako si prezeráš newsfeed na Instagrame a ráno ťa z postele ťahá pár volov. Vo výťahu všetci svorne zívajú a poobede to bez redbullu s kávou človek nedotiahne do konca. Toto je život?

Riešenie: Aspoň hodinu pred spánkom vypni elektroniku, spi vo vyvetranej chladnej izbe a vstávaj v ten istý čas, žiadne vyvaľovačky cez víkendy. Ak chceš vstať o piatej, šup do postele o deviatej, ak chceš vstať o šiestej, šup do postele o desiatej. Vyskúšaj, uprav, nastav podľa seba a za dva týždne vstávaš a) bez budíka b) včas c) plná energie.

Budeš sa cítiť ako úplne nový človek. P.s. Dva týždňe dozadu som zostala hore do polnoci kvôli blogu  vám a spamätávala som sa z toho 48 hodín. Blé. 

Prečo zvieratá nemajú depku?

Dôvod číslo 2. Odpojili sme sa od prírody. Vráťme sa o pár storočí dozadu – ľudia žili v prírode, z prírody a pre prírodu. Denne obklopení stromami, rastlinami s celodenným prístupom čerstvého vzduchu a večerného meditovania pod hviezdnou oblohu. Dnes si všimneme prírodu akurát tak z idúceho smradľavého auta, vo vysadených kvetináčoch a kúskoch zelene bojujúcej o prežitie. Polovysušená tujka v mestskej záhradke sa neráta. Prírodu necítime, prestali sme z nej čerpať  a rozumieť jej. Sme súčasťou planéty Zem a tvárime sa, akoby sme tu boli len na návšteve a ďalšia stopka je Mars. Už si to tam pripravujeme nie?

Riešenie: Choď von, do skutočnej  prírody, nie zase sadať na lavičku v meste. Daj si záväzok, že aspoň 2 x týždenne pôjdeš do lesa, naozajstného lesa alebo vylezieš na ten najvyšší kopec aký nájdeš,  či tú najširšiu lúku, akú máš v okolí, rozbehneš sa a ………nadýchaš sa zhlboka čerstvého vzduchu.

Tak, aby si cítila celé pľúca, a zavrieš oči a budeš tú prírodu cítiť celým svojím bytím, budeš cítiť život. .

Chceš terapiu? Odporúčam ísť na samotu u lesa aspoň na týždeň.  Takú fajnú, kde si nosíš vodu zo studne, nemáš oheň, keď nerozložíš a zješ len čo nazbieraš v lese a pokiaľ vystačia špajzové zásoby.  Hlúpe myšlienky a starosti sa scvrknú na malú kvapôčku rannej rosy. Koniec poézie. Vidíte, čo so mnou robí príroda? 🙂

Kráčaj tam, kde cítiš, že si nažive.

Dôvod číslo 3: Domov plný harabúrd.

Pozri sa čo máš doma a pozri sa ako sa cítiš. Depresívni a negatívne naladení ľudia žijú v prekúrených, nevyvetraných a zaprataných bytoch, kde je stále pustená telka. V bordeli sa človek nedokáže sústrediť ani relaxovať. Sadneš si na gauč a máš pocit, že ešte stále musíš niečo dorobiť, alebo sa opustíš a klesneš na dno bažín svojich zbytočností. Si frustrovaná, lebo nevieš nič nájsť, máš pocity viny lebo by si chcela byť  viac poriadna, viac, organizovaná, viac to a ono.

Ako by ti malo byť ak nie na úplne prd? Riad v dreze, plný šatník oblečenia, z ktorého ti polovica nesedí, neustlaná posteľ, Everest nevypratého a neožehleného prádla. Mňa by z toho piclo. Eh, veď ma skoro aj piclo.

Riešenie: Zdvihni sa z gauča, otvor dokorán okná, vyvetraj, prezleč a usteľ si posteľ, uprac tak aby si sa vedela hýbať a daj do koša všetko to, čo ti stojí v ceste, aby si mohla slobodne dýchať. Vytrieď všetky tie krámy, čo sú ti nanič, zbav sa negatívnych vecí, bulváru, fotiek bývalého, účteniek, papierov, všetkých hovadín čo doma nájdeš. Vyraz to so svojho života a garantujem ti, že sa budeš cítiť ako na vrchole egyptskej pyramídy. Tá slobodaaaaaa.

Prestaň pozerať depresívne filmy, počúvať depresívnu hudbu a čítať negatívne správy. Ja viem Schindlerov zoznam je úžasný film, aj tá nová kniha od Jo Nesbo, je ti to však treba? Pusti radšej hudbu, čo ťa nakopne k životu, pozri si starú českú komédiu, ktoré ťa rozveselí,  kúp si voňavé kvety do vázy, premaľuj si steny na upokojujúcu farbu. Minimalizmus je najlepší vitamín na sivú náladu.

Neporiadok doma, neporiadok v hlave.

Dôvod číslo 4: Nehýbeš sa

Celé dni funguješ vo svojej hlave, sedíš na zadku v kancli s vydýchaným vzduchom a prejdeš sa maximálne na obed alebo na zastávku električky. Čuduješ sa, že je tvoja duša zatuchlá ako celé tvoje odignorované zabudnuté telo?  Aha telo? Hej to je to, čo je od krku dole a všimneš si ho, až keď bolí dolný stavec. Ukáž mi vydepkovaného športovca, či človeka, čo si vlastnými rukami stavia dom, či záhradkára, čo sa celý deň lopotí vonku.  Hýb sa. Nie je jednoduchší spôsob na svete, aby si sa cítila lepšie. Rozpumpuješ srdce, rozohreješ si krv a zbavíš sa toxínov. Bonus: nebudeš mať čas uvažovať nad starosťami.

Riešenie: Zobuď sa z letargie a choď so sebou niečo robiť: obuj si tenisky a choď sa prejsť, zabehaj si, pusti si na youtube Pilates lekciu, choď do roboty kúsok pešo, pohrab lístie v záhrade, začni niečo manuálne robiť aspoň 30 minút denne. Musíš sa pravidelne každodenne fyzicky hýbať, inak ti z tej nečinnosti narastie brucho a preskočí v hlave. A to že nemáš čas, je blbá výhovorka. Ak nejakú máš sem s ňou a hneď ti ju vyvrátim.

Ideš cica, to dáš.

Dôvod číslo 5: Ješ sprostosti.

Hádžeš do seba smeti a cítiš sa ako … smetiak. Ráno do seba hodíš kávu s Horalkou, na obed zhltneš vyprážaný syr s tatárkou a na večeru si namažeš chlieb s paštétou. Instantné polievky, zabalené skratky, čokoládky na nakopnutie energie, prázdne karbohydráty, sladké vody, tučné omáčky – komu by z toho nebolo na umretie?

Riešenie: Začni sa normálne stravovať . Nalož si na tanier výživné jedlo plné zeleniny, mäsa a zdravých karbohydrátov 2-3 x denne. Prestaň celý deň niečo zobať. Sústavné prežúvanie jedla je určené pre dobytok,  zamestnáva žalúdok, spomaľuje myslenie a je znakom nudy a apatie.  Odporúčam ti pozrieť si prerušovaný pôst. Minimalistickejšie a prirodzenejšie jedenie nepoznám.  Nejedz nič, čo vyrobili v labáku a nič, čo sa rozloží na vzduchu až za mesiac. Na nete je zilión blogov ako jesť ako človek. Nejaký si nájdi a drž sa ho.

V zdravom tele zdravý – duch.

Záver:

Sme prejedení, obézni, podvýživení, vystresovaní, preťažení, leniví, nemáme dosť vitamínu D, nespíme dosť a sme sociálne izolovaní. To by zložilo aj slona.

!!!!! PRÁVE PRETO:

Pracuj denne na svojich pilieroch.

Trend pozitívneho myslenia nás presviedča o tom, že sa musíme cítiť super každý deň celý deň. Je úplne normálne cítiť sa nanič.

Otázka je, ako na blbý deň zareagujeme.

Ideme nakupovať, alebo si ideme zabehať?

Zožerieme tabuľku čokolády, alebo si upečieme s deťmi ovocný koláč?

Tu je ten rozdiel. Byť pripravené na deň debil a obrátiť ich vo svoj prospech. Vedieť, ako na ne.

Všimni si ten paradox: akože odmeňovanie sa za nič moc deň vedie ešte k väčšej depke. Nefunguje to. Presne takto vznikajú závislosti: shopoholizmus, alkoholizmus….iný ….izmus.

Moji starí rodičia nemali čas mať depky. Celý deň pracovali v záhrade, pestovali ovocie a zeleninu, chovali sliepky, zajace, od svitu do mrku mali čo robiť. Ak by som mojej 82 ročnej babke chcela vysvetliť, čo depka je asi by na mňa pozrela dosť nechápavo. Podľa mňa by odpovedala niečo v zmysle: ,, Juj dievča zlaté, a ty nevieš čo od dobrej roboty so sebou? Hybaj čistiť so mnou jablká. „

Ak nič nefunguje, asi je čas pozrieť sa aj na iný dôvod, a to či nám nie je príliš dobre. 

Nuda, nedostatok stimulácie? 

Pusti sa do práce, vymysli niečo, nauč sa niečo, začni kreatívne dačo vyrábať a zamestnaj si ruky.

Polož si otázky: Kde mám v živote prebytok? Kde môžem ubrať? Kde mám toho priveľa?

Menej je viac.

A zase sme doma.

Opak konzumu – vytvor.

Máš nejaký dobrý nápad, ako porážaš depku ty?

 

 

Filed Under: Myseľ, Životný štýl

Sme Minimalisti – 3.časť – rozhovor s Evou

16. novembra 2018 publikovala Andrea Richardson 7 komentárov

Pokračujeme v seriáli Sme Minimalisti, a ďakujem Evke, že si dala tú námahu všetko krásne pre vás nafotiť a spísať odpovede na otázky.

Čo ma fascinuje je, ako bývala s vtedajším ešte priateľom  7 rokov na 24 m2 a žili tak trochu maximalisticky:) Často počujem, ako sa minimalisticky nedá žiť na malom priestore – určite je to výzva. Ak nemáš metre štvorcové, ktoré potrebuješ, práve PRETO pomôže opatrná selektívnosť, čo si človek do domu dá a uloží.

Istým spôsobom je malý priestor vlastne výhoda. Niečo musí ísť z domu von. Núti to človeka rozmýšľať.

I keď milujem priestor, dnes po všetkých mojich skúsenostiach z bývaním som absolútne presvedčená, že nepotrebujem príliš veľký byt či dom. Stačí len poľaviť z množstva vecí, čo vlastníme. Bývanie je jedna z najdrahších položiek života, a radšej budem menej platiť, ako viac skladovať či upratovať. Obrovské baraky a byty sú čistý masaker.

Vášeň k upratovaniu a vyčisteným priestorom sa môžu aj dediť v DNA, úplne sa s Evou v tomto stotožňujem, moja mama kamarátkam na návšteve stále všetko odkladala do kredencov a mňa cepovala, aby som všetko odložila: ,,Čo sme tu na výstave?“  (rodinná hláška)

Ideme na rozhovor:


Môžeš sa trochu mojim čitateľom trochu predstaviť? 

Volám sa Eva a mám 32 rokov. Pochádzam a aj žijem v Bratislave v 4- izbovom byte s manželom a dvoma dcérami – 2 a 4 roky. Študovala som konzervatórium (hra na flaute) a na vysokej škole psychológiu. Po škole som sa zamestnala v odbore ako psychológ, kde „oficiálne“ pracujem až doteraz (píšem oficiálne, lebo som už 4 roky doma na materskej dovolenke). Milujem varenie a pečenie zdravých receptov, organizáciu domova, poriadok, sebavzdelávanie, mám rada prírodu a ekológiu, snažím sa aj v tejto oblasti byť lepším človekom pre našu planétu.

Minimalistka Evka vo svojom vysnívanom byte.

Kedy, kde a ako si sa prvýkrát dopočula – stretla s pojmom minimalizmus?

Pamätám si, že som už od malička milovala poriadok, keď mali veci svoje miesto. Žila som s mamou a staršou sestrou (o 8 rokov) a vždy keď som sa ocitla sama doma, tak som najskôr poupratovala celý byt, aby som si ho potom mohla „užívať“. Vtedy ešte nešlo o nejaké vyhadzovanie a zbavovanie sa vecí, ale len upratovanie toho množstva, prípadne hľadanie lepšieho miesta pre veci.

Žili sme v byte, ktorý nebol úplne zaprataný, ale od minimalizmu mal veľmi ďaleko. Každá izba mala inú farbu a aj iný nábytok, chýbalo tam prepojenie celého bytu a na mňa to pôsobilo dosť rušivo. Vtedy som to ešte nemala úplne s čím porovnať, ale viem, že som často snívala o svojej domácnosti, ktorú mi nikto nebude rozhadzovať a všetko bude na svojom mieste.

Keď som mala cca 22 rokov, tak sme mali s mojim vtedajším priateľom (dnešným manželom) to šťastie, že sme mohli začať bývať spolu. Bol to síce priestor bývalej sušiarne polozapustený v zemi, ale bol to náš „raj“ . Malo to 24 m2, 2 maličké pivničné okná a my sme tam spolu prežili 7 rokov!

Zariaďovanie sme si nesmierne užívali, ale teraz spätne vidím, koľko vecí by som urobila úplne inak. Tiež sme mali farebné steny – dosť tmavé a sýte – červenú, žltú, oranžovú. Stále som vôbec netušila o minimalizme. Kopu mimosezónnych vecí sme museli mať u rodičov, lebo sa nám tam skrátka nezmestili.

Prvý najmenší ale maximalistický domov:)
Pôvodný malý byt.

Po siedmich rokoch tohto nažívania sme sa stali manželmi a presťahovali sa rovno do 4 izbového bytu, ktorý sme si úplne nanovo zariaďovali, bol to v podstate holobyt a z predchádzajúceho bývania sme si nezobrali z nábytku vôbec nič. Išli sme na to úplne inak, čisté línie, čistý dizajn, biela farba, sivá a drevené parkety k tomu, no nádhera (pre mňa).  2 mesiace po nasťahovaní sa nám narodila prvá dcérka a my sme jej chceli dať všetko – veľa vecí sme mali našťastie požičaných, ale boli úplne zbytočné a bolo ich príliš.

Milión hračiek pre bábätko, milón oblečenia, hojdačka, kolíska…V byte som mala vždy poriadok a nemôžem povedať, že by pôsobil preplnene, ale zabralo mi dosť času to upratovanie. A práve niekedy v tomto čase – na materskej dovolenke s prvým bábätkom mi moja mama rozprávala o nejakom rozhovore v televízií, kde rozprávali o knihe Marie Kondo. Mama to hovorila len tak mimochodom, ale ja som sa toho hneď chytila a požiadala som ju, aby mi tú knihu na druhý deň v meste kúpila a priniesla mi ju.

Zhltla som ju asi za pár dní a vedela som, že toto je presne to, čo chcem a potrebujem k väčšej pohode.

Odvtedy som sa stala „fanatičkou“ na vypratávanie a robí ma to neskutočne šťastnou- aj ten proces, aj ten výsledok. Nasledovali iné knihy a samozrejme blogy, to je momentálne moja vášeň.

Z nového domova.

V akých oblastiach si mala najväčší prebytok a kde sa Ti doposiaľ podarilo úspešne zredukovať?

Samozrejme som mala veľa oblečenia, to išlo naozaj najlepšie a najrýchlejšie preč. Taktiež som zbierala módne časopisy – už všetky vyhodené 🙂 (vlastne darované na inzerát). Zredukovala som aj veľké množstvo kníh a DVD, kozmetiku som tiež zminimalizovala, úplne som sa napríklad vzdala všetkých lakov na nechty, očných tieňov, štetcov, makeupu…

Ostatné veci išli popri tom, ako som postupovala popri knihe. Ale od začiatku mi nerobilo skoro žiadny problém zbavovať sa takmer čohokoľvek. Samozrejme výsledok nie je úplne podľa mojich predstáv, pretože bývam s rodinou a tá nie je úplne minimalistická 🙂

Malá ale zen.

Celkom mi to išlo aj pri detských veciach, všetko čo sme mali požičané som vrátila a moja druhá dcéra už bola bez toho  (a prežila .-)). Milujem pocit, keď z niečoho vyrastie a ja to môžem s kľudným svedomím poslať ďalej. Po Vianociach som dokonca so 3,5 ročnou (vtedy) dcérou robila triedenie hračiek a bola som na ňu celkom pyšná ako sa rýchlo zbavovala vecí.

Detská izbička.

Čo považuješ na minimalizme za najťažšie, kde bojuješ s tým, aby si vlastnila menej?

Po prvej fáze vyhodenia veľkého množstva oblečenia som si po určitej dobe uvedomila, že sa v tom necítim úplne pohodlne. Že som žena a chcem sa cítiť žensky a k tomu si dopomôcť sukňami, šatami a podobne, že mi to tak vyhovuje. Ale snažím sa pri kupovaní nových vecí myslieť na kvalitu a samozrejme chcem mať v skrini iba veci, ktoré rada nosím a cítim sa v nich dobre.

Ostatné oblasti vnímam pozitívne, ale vravím, je veľa spoločných vecí, o ktorých ja sama nemôžem rozhodovať a len tak ich vyhodiť. Môžem počkať na manželov super deň a navrhnúť mu nejaké triedenie, ale je to vždy len kompromis (vďaka teda aj zaň, manžel sa snaží).

Keby záležalo iba na mne, hneď by som mala veľký zoznam, čo môže ísť hneď preč (a kľudne aj nábytok)

Minimalistická kuchyňa do bodky (krása!)

V akom smere Ti minimalizmus zatiaľ najviac obohatil a zjednodušil život? 

Tak samozrejme v upratovaní a starostlivosti o veci – keďze ich je menej, nemusím z nich utierať prach a podobne. Celkom rýchlo mám upratané a myslím si, že sa u nás cítia veľmi dobre aj návštevy, aspoň vravia 🙂 Náš byt na mňa pôsobí ako oáza pokoja, nič ma výrazne neruší, cítim tu čistotu a harmóniu a to ma napĺňa určitým kľudom a  spokojnosťou.

Sme rodina, ktorá má naozaj dosť návštev, stále sa u nás varí, pečie, chystajú oslavy a pod., takže je pre mňa prioritou, aby bolo čisto a útulno a netrvalo mi to celý deň 🙂

Spálňa.

Aké sú najbližšie výzvy, ktorým musíš v budúcnosti čeliť ?

Tak najväčšou výzvou bude určite zvládnuť neustály prísun vecí pre deti – tu hračka, tam hračka, tu sme vám priniesli drobnosť a ďalšie krámy do domu…snažím sa rodine hovoriť, aby nič nekupovali a pri narodeninách a Vianociach sa dohadujeme dopredu, čo by bolo vhodné.

Na druhú stranu si myslím, že aj deti majú v určitom veku právo na svoj výber a to by som chcela riešiť tým, že to neopustí ich izbu – nemienim mať zaprataný celý byt hračkami – na to majú detskú izbu. Uvidím ako to pôjde v praxi, snažím sa ísť aj príkladom a vysvetľovať, prečo veľa vecí nepotrebujeme. Manžel má rád tiež kadejaké „vychytávky“, ktoré mňa osobne iritujú a on si myslí, že je to pre rodinu potrebné.

Takže všetky výzvy sa v podstate týkajú zvládnutia môjho najbližšieho okolia, s mojimi osobnými vecami problém zatiaľ nemám.

Šatník.

Ako vníma Tvoj nový životný štýl najbližšie okolie a poznáš iných podobne zmýšľajúcich ľudí aj osobne?

Manžel si zo mňa robil srandy, napríklad mám jednu historku. Prišla som za ním a opýtala som sa ho „zlatko, vieš čo by som chcela…?“ a on mi odpovedal „keby si bola obyčajná žena, tak si myslím, že chceš niečo nové kúpiť, ale keďze ťa poznám, tak chceš niečo určite vyhodiť:“ 🙂 a mal pravdu!

Ostatná rodina si nejako zvyká, myslím si, že sa im náš byt veľmi páči a sami uznávajú, že sa v ňom cítia dobre a uvoľnene, často nás chvália a obdivujú, ako to máme usporiadané a nastavené.

Čo sa týka darčekov sa tiež veľmi zlepšili, vždy sa dopredu pýtajú čo by som potrebovala a nemajú problém ani so zaplatením nejakého kurzu a podobne. Zatiaľ mám len pozitívne skúsenosti, lebo si myslím, že ľudia vidia a cítia tú energiu, ktorú aj vďaka tomu mám a že stíham kopu vecí (nielen upratovanie :-)).

Radosť sa hrať?

V okolí priamo minimalistov nepoznám, zatiaľ som inšpiráciou skôr ja pre nich, ale ja sa zasa inšpirujem z rôznych blogov.

Tieto Vianoce som napríklad dala ako darčeky „upratovacie služby“ odo mňa – vypratávanie a podobne a svokra to už využila a aj si pochvaľovala, tak to sa teším:)


Ďakujem krásne za rozhovor a dúfam, že ťa fotky a Evkine skúsenosti inšpirovali? Ťuk ťuk do komenára!

Ak máš záujem čo to povedať o svojej minimalistickej ceste, a objaviť sa na mojom blogu v seriáli Sme Minimalisti, napíš mi cez kontaktný formulár. 

Filed Under: Sme Minimalisti Rozhovory, Upratovanie, Životný štýl

Sme Minimalisti – 2.časť – rozhovor so Simonou

2. novembra 2018 publikovala Andrea Richardson Leave a Comment

Druhú časť seriálu o minimalistoch pokračujeme rozhovorom s cestovateľkou Simonou, ktorá býva v Londýne, presťahovala sa zo Slovenska v štyroch kufroch a s priateľom behajú po svete – už ako minimalisti:))

Píše fakt pekne spracovaný cestovateľský blog, ktorý nájdete na AWESOME TRAVELSOME 🙂

Ako sa k minimalizmu aj zero waste dostali sa dozviete nižšie, ideme teda na to:


1. Môžeš sa čitateľom trochu predstaviť?

Volám sa Simona, som z Bratislavy, a s mojím partnerom Lukášom bývame v stredne veľkej izbe v dome s ďalšími 5 ľuďmi na predmestí Londýna. Ja tu študujem, on pracuje. Milujem cestovanie, spoznávanie nových kultúr, fotenie a jedlo, a konečne som sa rozhýbala a začala s blogom, na ktorom uverejňujem informácie a postrehy o cestovaní a gastronómii. Momentálne bývame v takýchto stiesnenejších podmienkach, ale táto terapia šokom nás ešte viac stmelila a posunula ďalej.

2. Kedy, kde a ako si sa prvýkrát dopočula – stretla s pojmom minimalizmus a aká bola Tvoja reakcia? 

Prvýkrát som o minimalizme počula asi pred 10 rokmi, keď si mojej mamy kolegyne syn zariaďoval byt v “minimalistickom štýle” – len postel, jedna skriňa, do obývačky jeden stolík a gauč, žiadne poličky, dekorácie. Pre mňa to bol obrovský šok, lebo som nechápala, kde predsa bude uskladňovať všetky tie drobnosti, ktoré za svoj život nahromadí. Svoju úvahu som o tomto štýle skončila s tým, že takéto niečo pre mňa nie je, že by som sa nevedela vzdať všetkých svojich vecí, ktoré síce ani nepotrebujem, ale ich mám pre prípad, že by sa raz zišli, alebo dodávajú domu tú správnu atmosféru. Môj osobný prvý kontakt s minimalizmom bol, keď som išla na rok do Číny a všetko čo som si chcela zbaliť, som musela napratať do jedného kufra. To mi tak prvýkrát otvorilo oči, že koľko vecí doma mám, a ani nepoužívam. A potom keď som videla ľudí, čo tam zbesilo nakupovali veci, ktoré ani nepotrebovali, ale však keď je to tam také lacné, a nakoniec dokupovali ďalšie kufre, aby to tam všetko napratali, tak som bola rada, že som vedela tejto mánii odolať. Keď som sa vrátila, sme sa nasťahovali spolu s mojim partnerom, a ja som si brala len to najnevyhnutnejšie. Predtým ako sme sa odsťahovali do Londýna, sme takto bývali rok, a aj za ten čas sa nám toho nevedomky nahromadilo celkom dosť, a keď sme v konečnom dôsledku balili celý život do 4 kufrov, tak sme v kuse týždeň predtým vyhadzovali veci, ktoré sme nepotrebovali.

3. V akých oblastiach si mala najväčší prebytok a kde sa Ti doposiaľ podarilo úspešne zredukovať?

Našťastie nie som ten typ, čo musí nakupovať a besno zhromažďovať veci len pre to, že sa to dá. Najväčší prebytok som mala v oblečení, lebo šak výpredaj, tak nekúp to. A klasicky som ráno stávala pred skriňou a nemala si čo obliecť. Keď som sa vracala z Číny, veľa vecí som tam musela nechať, lebo sa zničili praním v tých ich práčkach. A to bol ten moment, keď som si povedala, že načo mi je toľko oblečenia, radšej menej a kupovať nové budem len kvalitné a ak to naozaj budem potrebovať. Keď sme sa sem sťahovali, brala som oblečenie na jar/jeseň a pár letných tričiek. Mám tu len štyri kabelky, ale sledovaním samej seba som zistila, že aj tak používam len dve, takže vždy keď si chcem nejakú kúpiť, stopnem samú seba. Máme tu jednu len skriňu pre dvoch, čiže ak by som aj chcela “robiť zásoby”, nie je kam. A to mi vyhovuje.

Cestovateľská zero waste zbierka

4. Čo považuješ na minimalizme za najťažšie, kde bojuješ s tým, aby si vlastnila menej?

Našou vášňou je cestovanie, čiže cestujeme veľa a často. A vždy keď sme niekde, tak by som si chcela doniesť suveníry, ktoré mi budú tie krásne chvíle pripomínať. Lenže na čo mi je ďalšia škatuľka na čaj, prestieranie alebo soška? Čiže vždy keď sme niekde, tak keď uvidím niečo čo musím mať, predýcham to a položím si otázku či to naozaj potrebujem, alebo to len chcem. Ale celkovo úspešne bojujem aj tým, že nechodím do obchodov. Tu je v nákupných centrách aj na uliciach toľko ľudí, že po prvom obchode sadám na metro a idem znechutene domov. No myslím, že najťažšie je to, že ak človeka niečo zaujme, a má na to peniaze, tak má pocit, že si to hneď musí kúpiť. A je jedno, či je to pre neho 150. tanier, 3. čajový set, alebo 5. jesenná bunda, argument prečo si to kúpiť sa vždy ľahko nájde. A nakupovanie cez internet považujem za hotové peklo, samozrejme, niekedy som sa aj ja neovládla, lebo však sa tam dá nájsť všetko, aj to čo som nevedela že “potrebujem” a donesú mi to až domov, čím sa eliminuje tá komplikovaná časť z cestovania a trávenia času v obchode, a ostáva len tá príjemná zo získania novej veci. A občas bojujeme s tým, aby sme neprepchávali chladničku jedlom, ktoré nestihneme zjesť a budeme ho musieť vyhodiť.

5. V akom smere Ti minimalizmus zatiaľ najviac obohatil a zjednodušil život? Kde si videla najväčšie zmeny?

V tom, že kupujeme len kvalitné veci, ktoré naozaj potrebujeme, a keď niečo hľadám tak viem kde to je, a nemusím to hľadať v hromade vecí. Ráno nemusím riešiť, čo si obliecť a obuť, lebo nemám až tak veľa možností 😀 No a pri upratovaní nemusím obchádzať miliardu vecí. A zároveň nás priviedol ešte bližšie k zero waste. Napr. plátená taška na nákupy bola “must” asi odjakživa, igelitovým sáčkom sme sa vyhýbali čo najviac, a aj sme separovali odpad, ale tam niekde to končilo. A teraz máme kovové slamky, látkové odličovacie tampóny, paličky do uší, ktoré nemajú plastovú paličku, ale papierovú, atď. Myslím, že minimalizmus a zero waste idú ruka v ruke a navzájom sa obohacujú. Lebo ak máte len veci ktoré doma potrebujete, a sú šetrné pre životné prostredie, tak je to win win situation. A pre mňa je momentálne omnoho dôležitejšie produkovať čo najmenej odpadu, ako nakupovať zbytočné veci pre dobrý pocit.

Slovenský balíček na prežitie? 🙂

6. Aké sú najbližšie výzvy, ktorým musíš v budúcnosti čeliť?

Odkedy bývame v tomto zdieľanom dome s ľuďmi, ktorí hromadia obrovské množstvá vecí a potom ich vyhadzujú, tak sa stávam čím ďalej tým radikálnejšia čo sa týka minimalizmu a zero waste. A hlavne vo Veľkej Británii balia všetko do plastových sáčkov, a to je celkom výzva ísť na nákupy a nájsť napr. cukinu nezabalenú v sáčku. A keď vidím pred Primarkom, ako ľudia zbesilo natláčajú do tašiek tie hromady oblečenia čo nakúpili, tak samú seba zaprisáhavam, že taká byť nemôžem.
Zároveň som sa v poslednom čase začala zaoberať témou „zodpovedného cestovania“ – ktoré bojuje proti vykorisťovaniu domorodých zvierat a ľudí a znižovaniu tvorbe odpadu, a keďže aj my veľa cestujeme, chceme tak robiť bez negatívneho dopadu na planétu. To najmenej čo môžeme spraviť je nosiť si vlastné sáčky, príbory a slámky, ktoré v kufri nezaberú veľa miesta, ale vyhneme sa tak jednorázovým plastovým. Myslím, že v budúcnosti budú dve najväčšie výzvy – keď sa presťahujeme a budeme mať celý dom pre seba, tak to bude lákať, zapĺňať ten nový priestor vecami. A samozrejme pri deťoch, lebo však je toľko úžasných krásnych vecí, ktoré “treba kúpiť”.

7. Ako vníma Tvoj nový životný štýl najbližšie okolie a poznáš iných podobne zmýšľajúcich ľudí aj osobne?

V tomto mám šťastie, že môj partner je rovnako zmýšľajúci, a nemusím mu dávať argumenty, prečo práve zero waste a minimalizmus, ale sa aj sám vzdeláva v tejto oblasti. Takisto nemá tendenciu zhromažďovať nepotrebné veci. Keď sme sa sťahovali do Londýna a videl, koľko zbytočností sme mali, tak sa zaprisahal, že už si nebude kupovať milión vecí, a ak sa niekedy budeme sťahovať, tak mu bude stačiť jeden kufor. Sme tu ¾ roka a zatiaľ to perfektne dodržiava. Lebo máme v našom okolí ľudí, ktorí to občas v tomto smere dosť preháňajú, a hromadia okolo seba nepotrebné veci a neustále niečo nakupujú, a pre nás to funguje ako zdvihnutý varovný prst, aby sme do toho neskĺzli aj my.


Ďakujem za rozhovor:)

Ak máš čo k svojej minimalistickej ceste čo to povedať aj ty a chceš byť na mojom blogu napíš mi cez kontaktný formulár a do predmetu daj: Sme Minimalisti.

Howgh!

Filed Under: Sme Minimalisti Rozhovory, Zero Waste, Životný štýl

« Previous Page
Next Page »

Copyright © 2025 · No Sidebar Pro on Genesis Framework · WordPress · Log in

  • Youtube.
  • Podcast.
  • Zásady spracovania osobných údajov