Mantry ktorých sa držím naďalej, top najlepších zážitkov zadarmo a prečo sa je ťažké byť minimalistkou v hlavnom meste.
To všetko v mojom sumári z minimalistickej letnej dovolenky 2017.
Leto je za nami a ja som opäť v mojom prechodnom domove v Nemecku. Precestovala som s deťmi vyše mesiaca s jedným kufrom, a rodina krútila hlavou, ako sa mi to podarilo.
Tri týždne sme strávili u starých rodičov v Anglicku. Odskočili sme si na víkend do Walesu a pár dní pri mori na malom ostrovčeku Isle of Wight. Odtiaľ som letela už sama s deťmi domov na Slovensko. Striedala som fakultatívny pobyt u rodičov na dedine s krásou a biedou Bratislavy, pendlovala som od rodiny k rodine a pobyt sme ukončili v slovenských kopcoch Malej Fatry.
Celkovo som s itinerárom veľmi spokojná.
Nakoľko bola dovolenka dosť dlhá, snažila som sa kvôli nákladom čo najviac obmedziť hotely a platiť za ubytovanie len výnimočne, alebo ak tak podelené s inými členmi rodiny, ako napríklad naša Drevenička č. 110 v Zázrivej.
Áno, možno som nemala také súkromie, ale zdá sa mi oveľa lepšie byť s deťmi u niekoho v obývačke, ako v sterilnej hotelovej izbe.
Spali sme v hosťovských izbách, na gauči, v stane, a dostali sme všelikde aj zadarmo najesť. Veľká vďaka všetkým, ktorí ste nás putovníkov srdečne prichýlili:)
Predošlé roky bolo pre mňa cestovanie s deťmi vyčerpávajúce, stresujúce a ani tá drahá nebola zárukou, že splní očakávanie. Ten pocit keď vysolíš za fajnový hotel xxx Eur a nevieš sa dočkať, kedy sa už pôjde domov :)…
Odkedy sme radikálne okresali veci, ktoré doma vlastníme a zmenili myslenie z materialistického na minimalistické, snažíme sa cestovať inak.
Radi si cestu zorganizujeme radšej sami a preferujeme byť s rodinou ako sami v hotelovom komplexe.
Dôvod, prečo sme sa vybrali do Anglicka hneď na druhý deň po skončení školy v Brémach bol, že v Británii školopovinné deti nemajú ešte prázdniny.
Získali sme vopred lacnejší lístok na trajekt a o polovicu lacnejšiu dovolenku pri mori len preto, lebo sme využili mimo sezónu v sezóne. Keby sme zostali v Nemecku, platili by sme top ceny úplne všade a tlačili by sme sa s inými rodinami.
K moru sme sa vybrali na ostrov Isle of Wight do mestečka Seaview, lebo nie je tak preplnený turistami a moja anglická rodina tam chodila každý rok do chatky rovno pri mori. Takto sme si užili kúpanie na poloprázdnej pláži , bez otravných predajcov a nadhodených cien. Ráno som sa zobudila, išla si zabehať a bola som na pláži aj ráno okolo deviatej úplne sama.
Čo som sa toto leto počas nášho minimalistického cestovania naučila?
Veľa mi vyšlo super, niečo nevyšlo a.. boli aj minimalistické katastrofy.
Mantry, ktorých sa držím aj naďalej, lebo FUNGUJÚ:
Pobaľ sa naľahko – oblečenie pre každého na 5 dní max, nezávisle od toho na koľko ideš
Zkresaj kozmetiku na úplné minimum – všetko si kúp až na mieste (update 2019 – šampúch je top univerzálny produkt na cestovanie)
Vezmi si univerzálne topánky – také čo sa dajú skombinovaťs rôznymi outfitmi – ja nosím čierne kožené sandále snáď ku všetkému
Plánuj naľahko – nenatrieskaj si každý deň milión aktivitami, užívaj si deň ako sa vyvinie, plánuj spontánne na čo máte ako rodina chuť, podľa počasia aj nálady.
Dovolenka je o tom aby sme spomalili a nie videli Južnú Ameriku za týždeň.
Ak ideš navštíviť rodinu a priateľov, venuj sa len im. Nepokúšaj sa do toho natesnať aj nákup nových džínsov, pedikúru, exhibíciu obrazov, zubára, a návštevu šteniatok kamoškinej kamošky. Rozprávajte sa spolu, robte niečo spolu, buďte spolu ako hlavný program.
Choď opačným smerom, ako idú húfy turistov. Inými slovami netrep sa najmä s deťmi tam, kam idú všetci. Bude ťa to stáť nervy a peniaze.
Sprav občas len zopár fotiek. Choď na pláž alebo výlet a NECHAJ SI MOBIL DOMA.
Ak sa dívaš na najkrajší vodopád v Malej Fatre, tak sa na neho dívaj a nesnaž sa ohroziť ľudské životy pre novú koláž na Instagrame. Selfie paličky by som lámala na kolene.
Nekupuj si suveníry. Spomienky sú v našej hlave a nie v kuse plastu vyrobenej v Číne, transportovanej 2500 km z bodu A do bodu B, aby sme si ju mohli autenticky zaobstarať napríklad v… Londýne. Ak si musíš nutne niečo kúpiť, nech je to dačo na zjedenie – korenina, čokoláda, dobré vínko, kus klobásy:)
Jedz ako minimalista. Objav susedský supermarket. Kúp si čerstvú bagetu, syr a šunku a spravte si rodinný piknik. Vezmi si chladiacu tašku a vždy máš na cestách lacnú a dobrú stravu, keď si dáte prestávku. Vyhlasujem vojnu odporným predraženým týždňovým bagetám na benzínkach a ich predpečenej rovnako nechutnej rodine.
Jedz zdravšie a menej. Najmä v lete sa dá prežiť na čerstvom ovocí a zelenine. Je nutné si dať každý deň vyprážaný syr s tatárskou?Netreba sústavne 6 x denne jesť. Deti zvládnu večeru aj s brioškou a kakaom. Ovšem toto platí len pokiaľ nemáte rodinu na Žitnom ostrove. Potom sa vysmážanému rezňu nevyhnete.
Prepáčte, musela som. Keď reštaurácia, tak len lokálna. Spýtaj sa predavačky v drogérii, kam by sa šla ona najesť, keby bola hladná. Alebo svojho nosiča batožiny v hoteli. Miestni radi poradia, kde je dobre a lacno. Ak sú reštaurácia jedna vedľa druhej, a do tváre vám hosteska máva menúčkom, je to pasca.
Dovolenkuj tam, kde neponúkajú pobyty cestovky. Nie je nič krajšie, ako zísť z vychodeného chodníčka . Nemusíte sa vybrať do Chorvátska, do Talianska alebo do Egypta, lebo tam boli susedia a svokra a všetci. Svet je plný nádherných lacných miest, kde sa dá s troškou snahy a chochmesu ísť pozrieť aj s deťmi.
Mojich top 5 zážitkov úplne ZADARMO:
Sedím u babičky pod čerešňou, pijem zalievanú kávu na turka. Povieva jemný vetrík, cpem sa domácou štrúdlou a deti zbierajú s bratom paradajky. Krstná so švagrinou zavára uhorky, varí sa kukurica (mňam mňam) a rozprávame sa. Babka mi vraví: ja som taká prešťastná, že vás vidím. Ja ju vybozkávam, a je mi najlepšie na svete.
Mastercard toto nekúpi. Akože fakt nie.
Plážovanie na Isle of Wight, odkiaľ pochádzajú starí rodičia môjho manžela. Pri mori je malá zátoka, o ktorej vedia len dedinčania. Okolo nás je pár rodín, psi, rybári a hladné čajky. Vybalíme deky, piknik, vedierka a lopatky. Staviame pieskové hrady a zámky, čítame si knihy, čakáme na príliv, zbierame mušle a kraby. Decká sú štastné ako blchy. Je nám skvele, lebo sme celá banda zase spolu.
Nestálo nás to nič a bol to deň na nezaplatenie. A fotky nemám, lebo som si nevzala mobil:)
Deti stráži babička a ja s mojím chlapom sme sa vybrali na pol dennú pešiu túru, k cípu ostrova Isle of Wight zvaný Needles. Takto vyzerá Bohom zabudnutá trasa, ktorou sa dá peši k nemu dostať.
PRESTRIH: Needles je lapač turistov, a každé leto sa húfne príde na tento zázrak prírody pozrieť tisíce ľudí denne.
Ako? ZAPLATIA si cestu AUTOBUSOM, ZAPLATIA si lístok dolu na túto pláž, aby si nasypali do malej fľaštičky jedinečne sfarbený piesok, za ktorý ZAPLATIA ako suvenír. Potom zaparkujú na PLATENOM parkovisku a idú minúť daľšie peniaze do nákupného a zábavného centra, ktorý postavili akýsi biznismeni pri hneď pláži. Asi sa turisti veľmi nudili a bolo im potrebné okrem dych vyrážajúceho výhľadu, divokej prírody a jedinečnej pláže ešte niečo extra ponúknuť. Neverila som vlastným očiam.
Hm, my sme Needles navštívili tiež. Peši. S úžasným výhľadom zhora. Stretli sme dvoch ľudí so psom. Pobrežné výhľady, slaná vôňa mora, čajky, vietor vo vlasoch a bola som štastná že žijem a mám šancu takéto niečo vidieť. Okrem toho som si zamakala chôdzou hore dole 10 km..
Nič nás to nestálo, len pohnúť zadkom.
U mamy na dedine – letná edícia 2017.
Pri Štúrove je takáto dedina a je tam kľud a pokoj.
Varianta 1:
Mama býva blízko populárneho kúpaliska v Štúrove, tak som sa tam neminimalisticky vybrala, lebo veď je vonku 100 stupňov a parilo sa nám už ráno z hlavy.
Za vstupné som vysolila 28 Eur a napriek tomu, že sme tam prišli medzi prvými, voľného kúska trávy už niet. Ak k tráve rátam aj vydupanú zem, štvorcový meter na rozloženie deky je vzácny asi ako pozemky na Kolibe. Mám ale luxusnejšiu možnosť si zložiť hnáty na lehátko, musím ale vysoliť ďaľšie euráče. Naštastie lehátka už okupujú týždenné turnusy.
Decká strážim v preplnenom bazéne ako orol skalný, nech im neskočí nejaký bujarý tínedžer na krk. Už viem kam sa podel trávnik, zaberajú ho desiatky reštaurácií a jarmočných obchodov. Na každom rohu je v ponuke nejaká hovadina , ktorú nepotrebujem, ale vysvetlite to zhypnotizovaným deťom. Hlavný bazén má 40 stupňovú vodu s teplotou vzduchu 38 C. Telá sa lepia na na telá a hlava je na hlave. Ak by som do bazéna šupla zeleninu máme ku koncu dňa mäsový vývar.
O 11.45 odchádzame a neviem vyjsť z parkoviska, lebo ma nejaký dobrák, čo už nemal kde zaparkovať šikovne zablokoval.
Konečný účet: 80 Eur a nervy na dranc.
Varianta 2:
Nafúkali sme si pekne na záhrade bazén 3.5 m x 1.20 m kúpený minulý rok v akcii v Carrefoure, napustili sme do neho krištálovo čistú studenú vodu, nanosili hračky a nafukovačku. Sadla som si na lehátko, hrajú mi hity Rádia Vlna, čítam si román, osviežili sme sa melónom rovno z chladičky, deti sa naháňajú s hadicou po záhrade a skáču do bazéna.
Konečný účet: 0 Eur a som stále normálna.
Výstup hrebeňom Malej Fatry.
Nepotrebuje ďalší komentár. Slovensko je úžasná krajina. Ja som tak hrdá, že som zo Slovenska.
Cena: 8 hodín šľapania a boj o prežitie. Stálo to za tie pľuzgiere.
Minimalistické …KATASTROFY.
Áno, nakoniec aj ja som len človek:)
a)Nepremyslené míňanie na zbytočnosti
Na Slovensko som prišla s jedným kufrom a malou príručnou batožinou. Keď po mňa po mesiaci prišiel autom z Nemecka manžel, ledva sme sa narvali do kufra Oktávky Kombi.
Áno, je to tak, prišla som ako minimalistka a odchádzala som ako maximalistka. Ako sa mi to mohlo stať???
Polovicu vecí priniesol muž pre každý prípad potreby (dobre, odpúšťam, on je už raz taký a mal prázdny kufor)– stan, vibramy na turistiku, šesť párov tenisiek a skútre a bicykle pre deti, helmy atď atd…
Zvyšok – moja vina, moja vina.
Je šokujúce, ako sa vedia veci rýchlo nahromadiť a človek to krásne vidí, keď je mimo domu. Nové legíny z Tesca pre dcéru, zopár kníh, darovaná kozmetika, ďaľšie darčeky, víno od tety, zaváraniny od babky, časopisy, nové tričko, šľapky ………………………a zrazu sa topím vo veciach ani neviem ako.
Musím sa priznať, keď som na Slovensku, mám takú slabosť nakupovať, ale zistila som, že je to len preto, lebo mám šancu pár krát do roka. tento trik využívajú aj predajcovia (kúp teraz lebo akcia je limitovaná, už nebude). Keď viem, že ideme domov autom, a je miesto tak sa neviem absolútne zabrzdiť.
Je to istým spôsobom závislosť na slovenských produktoch 🙂 Podobná choroba ma chytá ale aj v Anglicku. Isté veci naozaj využijem najmä ak sú to potraviny, ale musím uznať aj to, že som minula viac peňazí ako som chcela a vyše polovica boli hovadiny, bez ktorých by som sa kľudne zaobišla.
Je to krásny príklad emočného nakupovania a som si toho vedomá.
Kupujem si príliš veľa časopisov, ktoré neprečítam.
Kupujem si krížovky, ktoré nestíham vylúštiť.
Kupujem si slovenské sladkosti, ktoré s prepáčením zožeriem za jeden týždeň a úplne si rozhodím zdravé stravovanie.
Nakúpila som si zopár lacných handier, ktoré mi boli dobré len pár týždňov v tropickej horúčave doma a teraz sú mi nanič.
V Terchovej neviem odolať ovečkám, korbáčikom, syrom, čajíkom, medu a slovenskému pálenému (ale zas podporujem lokálnu ekonomiku)
b) Bratislava hlavné mesto konzumu
Neberte ma za zlé, v Bratislave som študovala, pracovala a mám ju rada lebo je mladá, dynamická, tak škaredá až je pekná a celkom zábavná.
Aj dediny a prírody sa človek preje a je potrebné si dať na seba najlepší ohoz a ísť sa vyvenčiť do tzv. civilizácie.
Bratislava je vo svojej čudnej kráse taká čierna diera, kde zmizne celá moja hotovosť z bankomatu za extrémne krátky čas.
Vezmite decká do hlavného mesta za daždivého počasia a možností na zábavu je neúrekom – herne, zábavné centrá, kiná, Dráčiky. 4 Eurá sem, 7 Eur tam, kávička, koláčik, obed, malá hračka, zmrzlina, suvenír …
Týždeň pobytu v Bratislave s deťmi ( a to som mala zadarmo ubytovanie a občas aj stravu) ma stálo viac ako platená dovolenka na horách.
Všade, ale úplne všade sú bilboardy, ktoré sa nám snažia niečo predať. Kedy s tým bude konečne mesto niečo robiť, neviem.
Nákupné centrá sú narvané či je pekne a či piatok. Prejdite sa cez víkend v Starom Meste a je to taká pastva pre oči, že normálna ženská má chuť sa objednať hneď v pondelok ráno k plastickému chirurgovi.
Vraví sa s jedlom rastie chuť.
Život v meste núti človeka sa konzumne správať, dobre vyzerať, pekne sa obliekať, ísť sa promenádovať, užívať si kaviarničky, reštaurácie, zábavu. Je to tlak spoločnosti a nečudujem sa, že je ťažké sa mu brániť.
Všetko je ale v našej hlave a som rada, že už to viem rozoznať a zastaviť sa, keď prekračujem hranicu ku konzumnému správaniu. Vidím to pekne sama na sebe ako v Bratislave všetko chcem. Keď som na dedine alebo v prírode, je mi šuma fuk, či mám najnovší model plaviek, lebo je to každému jedno.
Už som snáď po tomto zážitku psychicky silnejšia Bratislave odolať.
Byť minimalistkou v Bratislave je niečo ako čierny pás v karate.
Ešteže som bola len na dovolenke a mám čas sa zotaviť a poriadne reflektovať , čo som NAOZAJ tak nutne potrebovala.
Ale zas sranda musí byť, nie? O čom by som inak písala.
Aspoň som zocelená do ďaľšieho kola. 🙂
Vďaka, perfektné 🙂
ako všetky ostatné
tú plánovanú knihu by som brala aj v tlačenej forme, rada si sadnem s knihou
Asi je rozdiel v Bratislave žiť a navštíviť ju ako turista… ja tu žijem od narodenia a do centra sa dostanem tak možno raz za mesiac, to isté sa týka nákupných centier – aj keď priznávam, že tam ide o vedomé vyhýbanie sa 🙂
ved presne tu je ten problem, drahy zivot v Bratislave a dokazat prezit leto doma len s rodicakom ? to je fajn ked mate babky a tetky mimo Ba, to uz ano s detmi takto zabijete polku prazdnin,perfekne vymyslene, ale co robit ak je babka vo vedlajsom panelaku ? kam nafuknut bazen atd ?? Toto leto bolo bez dovolenky tak som bola nutena vymyslat program v meste a presne vsetko je tu drahe, par razy sme vyuzili kupalisko Micurin tento rok zdarma , vylety na zeleznu studnicku a macanie v potoku, piknik na Kacine uprostred lesa s malym ihriskom, sad J.Krala a detska zahrada, vodarenska zahrada a macanie vo fontane na to urcenej, prechadzky na promenade popri dunaji, najazdy do centra mesta s cielom dobrej zmrzky som atd. Kavu a jedlo kupovat v restikach nehrozilo, pijem a jem radsej doma ? ako prezijeme jesen a zimu v rodnom meste som zvedava… Inac dakujem za vsetky vase typi na cesty v zahranici, hrozne rada by som uz cestovala ? staci mi aj Slovensko ale zda sa mi absolutne predrazene snad kazde ubytko, nevadi vsetko bude nevzdavam to ?
Máš môj absolútny hlboký obdiv ako to zvládaš a vravím si aké mám obrovské šťastie, že mám sa ísť kam vyvenčiť. Leto v Bratislave je len pre bohatých alebo veľmi kreatívne rodiny. Inak malý tip: veľa rodín z Blavy si kupujú víkendové domy pri Nových Zámkoch kde býva moja mama, kúpiš aj za 5-10 tis Eur v dedinkách, kde už sú kopce. Je to taká hladová dolina ale pre veľkomešťana super.
Zijem v Bratislave, s troma detmi – a centru a vobec obchodom sa s detmi programovo vyhybam. Podla mna ked je tazke dospelemu odolat, preco by som takemu tlaku vystavovala deti. A tak radsej chodime do prirody 😉
Poucny clanok – dobre sa to cita v bodoch, aj tie „katastrofy“. A dakujem za tipy na lacne dovolenky s detmi, veru v nadchadzajucich jesennych veceroch pozriem.
Nahodou som zabludila na vasu web stranku a precitala si par clankov, kedze tiez sa snazim uplatnovat zasady minimalizmu uz dlhe roky. Takze s mnohymi vasimi nazormi, skusenostami a radami absolutne suhlasim. Necitala som vsetko, no na vas prispevok o minimalistickom cestovani musim reagovat, pretoze niektore vase vyjadrenia, napriklad, ze ste sice nemali sukromie, ale zdalo sa vam ovela lepsie byt s detmi u niekoho v obyvacke ako v sterilnej hotelovej izbe, pendlovali ste od rodiny k rodine a dokonca ste niekde dostali aj zadarmo najest (je pekne, ze ste sa v prispevku vasim hostitelom aj patricne podakovali), tak to mi uz pripada trosku ako prizivnictvo (ospravedlnujem sa, ze som pouzila tento vyraz, ale iny ma nenapada). Moznoze mate rodinu, priatelov a znamych, ktori vas s radostou aj s vasimi detmi ubytuju a nakrmia na ukor svojho sukromia, no neviem, ci si uvedomujete, ze vy ste sice usetrili a vasa dovolenka vas stala 0 Eur, no vasi hostitelia museli za to jedlo zaplatit, taktiez sa spotrebovalo viac vody a elektriky, atd. Moznoze so mnou nebudete suhlasit, ale pisem to preto, pretoze aj ja mam skusenosti s takymito minimalistickymi cestovatelmi. Zijeme v USA v turistickom meste Orlando a neverili by ste, kolko minimalistov zo Slovenska nas uz navstivilo. Len tak zavolali, ze budu v Orlande a ci by mohli u nas par noci prenocovat, no a nam bolo samozrejme trapne ich odmietnut. Takze sme ich ubytovali, vystravovali, robili sme im taxikarov, ich deti nam pobehovali po celom dome a stalo ich to nula dolarov, pretoze sme ako spravni hostitelia vsetko financovali my. Myslim si, ze oni si vobec neuvedomovali, ze niekoho obtazuju, tesili sa z toho, ako si uzili krasnu dovolenku a kolko penazi popritom usetrili. Po niekolkych takychto navstevach sme si povedali dost a teraz uz nemame problem slusne odmietnut, aj ked je to rodina. A preto som si dovolila vam napisat moj nazor, aby ste sa na vase minimalisticke pobyty u rodiny alebo znamych pozreli aj z ich pohladu. Moznoze to naozaj nie je vas pripad a vsetci vasi hostitelia sa o vas a vase deti naozaj uprimne a s laskou postaraju. No podla mna minimalisticke cestovanie znamena ubytovat sa, stravovat sa atd.; co najlacnejsie a najskromnejsie, no za svoje peniaze. Nechcela som sa vas mojim prispevkom nijako dotknut, len vyjadrit moj osobny nazor. Prajem vam vela uspechov vo vasom zivotnom trende.
Milá Romana, ďakujem za zaujímavý príspevok. Ja akosi verím v životnú karmu, čo dáš, to dostaneš a zatiaľ sa mi toto pravidlo vždy potvrdilo. Absolútne srdečne, s radosťou a s otvorenou náručou sme vždy v našich medzinárodných domovoch prijali rodinu a kamarátov. Nikdy by som za ubytovanie a stravu neprijala ani cent. Mám také hostiteľské korene, sme napoly maďarskej národnosti a keď sa na Žitnom ostrove pozýva, to je hostina aj napriek tomu, že peniažkov je málo.Všetci pestujú, produkujú, chovajú a pomáhajú si. Keď prídem s deťmi na Slovensko, som dojatá, ako sa o nás rodina a kamarátky starajú. Mám pocit, žeby som ich urazila, ak by som šla do hotela. S príživníkmi som sa našťastie nikdy nestretla a dúfam, že ma karma nezradí:)
Uplne s vami suhlasim! Pokial je to tak, ze si to navzajom revansujete, tak je to v poriadku. Ale to by som potom nenazyvala minimalistickym cestovanim. Nazvala by som to skor dobrymi rodinnymi vztahmi, priatelstvom. Ty pohostis mna, ja teba. To je myslim na Slovenska uplne bezne. Vy vsak davate rady, ako minimalisticky cestovat. Vacsina vasich rad a skusenosti dava zmysel, je prospesna a tiez ich v rodine praktikujeme. Ale ako pisem – ubytovanie a stravovanie pocas dovolenky u priatelov alebo rodiny ja nepovazujem za navod, ako minimalisticky cestovat. Pretoze vy pisete, ze ste mali stravu a ubytovanie zadarmo. No vasi hostitelia na Zitnom ostrove mali o to, co vy ste usetrili, zvysene naklady – kedze vam pripravili hostinu. A vy im to zase vratite, ked pridu oni k vam. Tiez im pripravite hostinu a miniete o nieco viac, ako bezne. Cize normalne pekne rodinne vztahy – ziadny minimalizmus. Sice v konecnom dosledku obaja minimalizujete naklady, kedze nebyvate v hoteli a neutracate zbytocne peniaze v restauraciach, ale to je v rodinach a medzi priatelmi uplne bezna prax a nie jeden z navodov, ako sa naucit cestovat minimalisticky.
Hmm.. ano, v podstate je to tak, dobre rodinne a kamaratske vztahy su na nezaplatenie a clovek pri tom ako bonus usetri aj nejake to Euro. Minimalisticke cestovanie vsak pre mna neznamena cestovanie skoro zadarmo alebo za par supov. Pre mna je minimalisticke cestovanie vedoma volba zist z vychodenych turistickych ciest – rezortov s predrazenymi sluzbami a jedlom, dovoleniek, kde nie je ziadny kontakt s kulturou a lokalcami, cestovanie. Ked cestujem, snazim sa naplanovat si cestu sama, mat jednoduchy program, zbalit sa minimalne bez tahania kufrov, prespat v rodinnych penzionoch, sukromnom ubytovani ci AirbnB, snazit sa cestovat vlakom a autobusom a uzit si krajinu z pohladu tamojsieho obyvatela, nie spoza vysokych murov rezortu. Mojou dalsou vyzvou je prestat robit sustavne fotografie, byt viac prítomná v čase a íst navstivit krajiny, ktore nie su turisticky vychytene.. Asi takto by som to zhrnula. ?
Zhrnuli ste to uplne super! To je presne to, o com by malo byt minimalisticke cestovanie. Ja som na vas prispevok k tejto teme reagovala skor preto, ze ma tam trochu prekvapili niektore vase vyjadrenia. Okrem toho, co som uz napisala v predchadzajucich komentaroch, napriklad aj niektore vase top zazitky zadarmo. Hned prvy, ked vy popijate kavicku pod ceresnou, cpete sa domacou strudlou a krstna so svagrinou zavaraju uhorky, popritom sa rozpravate a babicka je stastna. Verim, ze naozaj je stastna vo vasej spolocnosti. No mna po precitani tohto top zazitku zadarmo hned napadlo, ze vy (ako pisete v jednom prispevku) ste vyhodili mixer a kadejake nepotrebne veci z kuchyne, kedze nepeciete. A to vlastne davate ako radu potecionalnym minimalistom. No s radostou sa cpete domacou strudlou, ktoru predpokladam upiekla vasa neminimalisticka babicka, krstna alebo svagrina, ktore asi doma skladuju mixer, mozno mlynceky na mak a orechy, kadejake misky a plechy, aby mohli upiect a ponuknut strudlou minimalistku, ktora nepecie kvoli tomu, aby jej zbytocne doma nezavadzali rozne kuchynske potreby. Alebo zazitok uplne zadarmo c. 3. „Deti strazi zadara babicka“ a vy ste „v nebi“ kedze mozete ist na vylet. Verim tomu, ze vasa babicka vase deti miluje a s radostou ich postrazi. Ale preco pisat, ze ich strazi zadarmo. To potom vyzera tak, ze vy sa (ako spravni minimalisti) tesite ako ste vdaka ochotnej babicke usetrili a este o tom napisete do vasho blogu ako sa stat minimalistom. Mozno su take babicky, ktorym za to treba zaplatit, ale ja osobne taku nepoznam. Nechcem vas uplne chytat za slovicka, ale pripada mi to trochu nestastne vyjadrenie. No a dufajme, ze aj babicka bola pocas vasho vyletu s muzickom „v nebi“, a ze vase deti su poslusne a babicka nema nebodaj nejake zdravotne problemy, ktore by jej branili obcas byt laskavou opatrovatelkou zadara. Nepoznam vas osobne a preto sa vas naozaj mojimi komentarmi nechcem nijako dotknut. Len vam v podstate chcem dat spatnu vazbu na niektore pasaze, ktore mi k minimalizmu nejako nesedia. A bolo by ich este viac, ale uz vas (ani seba) nechcem viac zamestnavat ich rozoberanim. Vo vacsine s vasimi nazormi suhlasim a tiez ich praktikujem. Verim, ze vsetky vase rady a skusenosti su myslene v dobrom, len su mozno podane trochu nevhodne v suvislosti s minimalizmom. Kazdopadne vam fandim a prajem vsetko dobre.
Skvelý článok, čítám si váš blog dokola a stále ma to baví 🙂 Nedá mi nereagovať na komentáre paní Romany – pokiaľ ste dobrovoľne živili ľudí, o ktorých prítomnosť ste nestáli, nie je to ich chyba. Vy máte na výber, stačí povedať jednu vetu – prepáč, nehodí sa mi to, máme na ten termín iné plány. A je to. A čo sa týka mixérov, ktoré vlastní babka a teta minimalistky – to zase je ich vec, čo vlastnia, nikto im nemá právo vravieť, čo si majú v domácnosti nechať a čo vyhodiť. Mimochodom, tiež pečiem často štrúdl doma a nevlastním ani jednu zo spomínaných vecí. Tiež cestujeme po rodine, brat má veľký dom s bazénom – zastavíme sa u neho raz za rok na jednu noc, využijeme s deťmi jeho služie a strávime spolu čas. Na oplátku on vie, že kedykoľvek môže zdvihnúť telefón a dohodnúť sa, kedy prídu oni k nám. Áno, hovorí sa tomu dobré rodinné vzťahy, ktoré vôbec nie sú samozrejmosť a je treba si ich vážiť a starať sa o ne. Na Slovensku se tomu hovorí aj pohostinnosť. Jazdíme na prázdniny k mojej mame, minimalisticky aj na 3 týždne v kuse. Áno, má výdaje na energie a jedlo, ale tiež ja mám slušné vychovanie, a tak týždenne robím nákup jedla a tiež veľmi radi našu babku privítame aj na dlhšiu návštevu.
Pokiaľ by ste chceli vedieť viac o tom, ako sa vedie aj o to málo, čo majú, podeliť ľudia v chudobných krajinách, doporučujem knihy Ladislava Zibury.
Ahoj. Ten vadaš si úplne trafila 😀 bývam pri Štúrove už 25 rokov ale na vadaš som nešla dobrovoľne ani raz 😀 bola som už ale nikdy viac 😀 drahé, plné, no hrôza, radšej na jazero tu neďaleko v Maďarsku. Od Štúrova asi 10km, tam je lacno, voda je super 🙂 tam vám odporúčam ísť, keď prídete na návštevu 🙂