Minimalizmus nie je niečoho málo. Je to akurát toľko, čo potrebujeme.
Minimalizmus je často nepochopený výraz, keď si človek predstaví niekoho, kto žije ako askét v strede lesa bez vody, v drevenej chalúpke s jednou stoličkou a celým majetkom v jednom batohu.
Keď sa povie minimalizmus, znamená to prvom rade aj – zbavenie sa nepotrebných vecí, žiadne nákupy nových vecí pokiaľ nie sú naozaj nutné, a život v takom malom priestore, aký potrebujeme, s funkčnými kúskami nábytku bez zbytočných obrazov na stene a horou dekorácií na poličke.
To je teoreticky pravda ale v skutočnosti ide o niečo hlbšie. To že spravíme doma jarné či jesenné upratovanie a vypraceme nepotrebné veci z bytu a garáže nás automaticky nespraví minimalistami. Je to podobné, ako keď si vystavím kríž na stenu, neurobí ma to automaticky kresťanom.
Minimalizmus je o prioritách v živote, ako im spraviť miesto.
Najprv si teda upraceme v hlave, zistíme čo nám prináša alebo neprináša denne radosť a úžitok, v práci, našich vzťahoch s ľudmi a aktivitami, ktorým sa venujeme. A podľa toho sa potom zbavujeme toho, čo nám stojí v ceste týchto priorít. Zmeníme myslenie a životný štýl. Nedovolíme veciam, aby vlastnili nás.
Každý sme iní a máme rôznu hranicu, čo je v minimalizme pre nás akceptovateľné. Ak je kolekcia CD -čiek to čo niekomu hreje srdce a teší, tak ich treba ponechať. Niekto miluje knihy, niekto topánky. Ak ich čítam a nosím, nie je to haraburdie.
Pre mňa to bol čas, ktorý som nikdy nemala a snažila som sa prísť na to, kde mi uteká. Analyzovala som, po akom dni alebo aktivite som sa cítila zle, previnilo alebo že som premrhala svoj deň. Kam idú naše peniaze? Ako vychovávam deti?
Zistila som, že trávim viac ako 16 hodín týždenne len upratovaním. A v dome bol v kuse bordel, čo ma vyslovene vytáčalo do nepríčetnosti. Sledovala som sa, čo denno denne robím, a bola to kuchyňa, hračky, hory prania. Nikdy som nemala na seba čas a vždy bola priorita starostlivosť o veci okolo mňa. Chcem byť dokonca života otrokom mojej domácnosti? Tak som sa postupne všetkého zbavila. Boli to tri dlhé postupné vlny a vyhadzujem snáď dodnes. Ale už len udržiavam nový stav a snažím sa aby sa mi nevymkol spod kontroly.
Deň debil -(okrem horšieho dňa keď behám doma s vysávačom a periem) bola odmena: stretnutie sa s kamoškou a ísť na nákupy. Najprv na kávu a koláčik, 10 eur výdaj a 500 kcal príjem. Potom od 20 do 100 eur nákup vecí v super výpredaji, ktoré som vlaste nepotrebovala. Prídem domov a pocit viny, že som prešvihla rozpočet.
Alternatíva toho istého dňa- ráno vstanem a idem si s kamoškou zabehať, počas 5 km v zelenom parku konverzujeme výlučne v nemčine, takže mám zadarmo kurz cudzieho jazyka. Nestálo ma to ani cent a cítim sa super mentálne aj fyzicky.
Bývame v meste, kde sú krásne parky, jazerá a byciklové trasy. Často prší , ale dá sa ísť vždy von. Rodiny okolo nás nemajú čas,lebo celú sobotu nakupujú, alebo sú v Ikei alebo v nejakom playcentre. V podstate keď sa zamyslím, všetci stále len nakupujú. Narodeninová party sa koná v Mc Donalde. Nie je nič stresujúcejšie,ako ísť do nejakého nákupného centra cez víkend. Ich prostredie mi neprináša žiadnu pridanú hodnotu do života. Deti sa zmenia na monštrá a mňa bolí hlava. To radšej budem stáť v blate a v daždi na čerstvom vzduchu niekde v prírode.
Čo by som na začiatok odporučila pre nového minimalistu je porozmýšlať o prioritách a začať postupne, vypratať zásuvku, povyhadzovať veci váľajúce sa kde by nemali. Ono to pôjde čim ďaľej tým ľahšie. Namiesto nakupovania spraviť vyhadzovacie víkendy.
Poobzerajte sa doma po byte či dome, označte veci, bez ktorých by sme nemohli žiť, lebo nám prinášajú radosť a úžitok. Pre mňa sú to moje knihy, Kindle, telefón, super posteľ s ortopedickým matracom, kávovar, hodinky čo som dostala ako darček, zopár obľúbených šiat, bycikel. Keby mi nedajbože zhorel barák budem za niečím plakať? Ani veľmi nie.
Deti majú v skutočnosti len zopár obľúbených hračiek. Keď ich pozorujem stále sa hrajú dookola s tými istými vecami.
Prečo mali plné izby? Všetko ostatné, čo nemá význam, úžitok a zmysel – sentimentálna radosť z niečoho je tiež zmysel lebo nás to teší, len to netreba prehnať – by nemalo okolo nás čo robiť. Keď ich darujete, predáte či vyhodíte, uvoľní sa priestor, nájde sa čas a zrazu aj peniaze.
Keď budem raz ležkať na smrteľnej posteli (a to dúfam,že sa dožijem vysokého veku) nebudem si pamatäť bielu blúzku z výpredaju z Manga, alebo to super auto, na ktorom som sa vozila. Ale skôr asi čo som dosiahla a zažila.
A čo vy? …
Pridaj komentár