Túto otázku sa pýtam dosť často. Životom aj minimalizmom oplieskaná nad ňou rada filozofujem. Veľmi niet s kým. Som opatrná.
Ako mladá úspešná zarábajúca profesionálka, stála som pri tých pokladniach aj ja.
Bolo to také hobby, prišla výplata, pekne som ju v obchodoch za dva dni oplieskala a a zvyšok mesiaca som jazdila na výpary. Keď neboli peniaze, bola kreditka. Veď som toho toľko stale potrebovala! Výsledný pocit bol ale stále rovnaký, chvíľková radosť a potom divne v žalúdku, keď prišiel výpis z banky.
Sranda je, že keď som bola tínedžerka v 90 rokoch, moja skrina bola veľmi limitovaná a keď som dostala jedny tenisky čakalo sa do Vianoc a potom som si ich prala a strážila ako oko v hlave. Teraz je v Mangu výpredaj a ide sa na hromadu handier. Kvantita nad kvalitu. Veď je to také lacné, je to hriech. Priniesť to domov do prepchatej skrine a nemať si čo na druhý deň zase obliecť.
Ľudia v mojom okolí stále nakupujú. Kamoška práve nedávno začala zase pracovať, tri deti v škole, jazyk jej visí ráno pri stretávke v triede po zem. Nestíha ale ide. Konečne má v piatok voľno, teda už druhý.
Kedysi sme spolu ráno behávali. Super vravím si, poďme si zabežkať a na kofeín. „Juj, nestíham drahá, musím ísť do mesta nakupovať, vieš darčeky na narodeniny a kopec vecí na doma.“WTF? To ešte nepočuli sme o Amazon.de?
Keď už je to také nutné,veď zas s prázdnymi rukami nechcem aby tam išla, ale úprimne keď to príde na mňa, poďme si pokecať, nie cez FB messendžer ale reálne face to face, kašlime na darčeky. Tak teda obetovala svoj jediný voľný deň, aby ho strávila nakupovaním. Musela sa po ňom cítiť ako znovuzrodená…:)
Víkendy s rodinou v Ikea alebo nákupnom centre. Vždy som mala z toho bolesť hlavy a deti sa zmenili na úplne monštrá a vždy sme museli niečo kúpiť. Som pochopila, že celý ten priestor s klímou a neónovými žiarovkami musí asi v deťoch stlačiť nejaký ON gombík, lebo nebolo ani raz, čo by som si povedala, že aký fajn deň to bol.
Už fakt by asi stačilo. Víkendy sú teraz už iné. Žijeme v Európe na najkrajšom mieste na Zemi. Máme parky, ulice, obchodíky, trhy. Po živote na Strednom východe kde nie je nič iné ako púšť a nákupné centrá si to užívam nad mieru….
Ráno ísť v sobotu na bicykli do pekárne po čerstvý chlieb a menší víkendový nákup v samoobsluhe sa mi pozdáva viac, ako víkendový masaker v Tescu, lebo ide tretia svetová vojna.
Kvalitne strávený čas vonku na čerstvom vzduchu. Hľadať alternatívu k nakupovaniu a míňaniu peňazí nie je také ťažké. Stačí skúsiť niečo:
NAKRESLIŤ, UŠIŤ, UVARIŤ, POSTAVIŤ, PREČíTAŤ, VYMYSLIEŤ, VYLÚŠŤiŤ, ZAŽIŤ…
všetko so 100 percentnou zľavou za nekúp to! Nie je to super akcia?
Pridaj komentár