Liek na dobu šialenú: vypni!

Získavať informácie z internetu je ako piť vodu z požiarneho hydrantu. Mitchell Kapor

Vie mi niekto vysvetliť, prečo stále nestíhame?

Nadupaný smartfón, ultratenký počítač, hlasový asistent, robotický vysávač. Nové, modernejšie, všade hluk, písmenká, aplikácie, blá blá blá blá blá……

Presedlala som na retro telefón a cítim sa lepšie, ako nikdy predtým. Hmla okolo mňa sa rozplynula, napadajú ma skvelé myšlienky, všeobecne mám dobrú náladu. Stíham, čo je dôležité a ostatné musí počkať.

Začala som sa trošku rýpať v tom, prečo som sa pred digitálnym detoxom cítila, ako by ma prešiel  kamión.

Robila som milión vecí naraz a do toho mi pípal smartfón.

Multitasking by mala byť  úžasná vlastnosť, mením sa na chobotnicu a narástli mi ďalšie dve dračie hlavy –  píšem maily, checkujem sociálne siete, depilujem si nohy a objednávam na večeru pizzu. Všetko naraz. Som svetová!

Čo som ale naozaj robila, je strácala čas tým, že skáčem ako splašená ovca.

Počúvam, ignorujem a zabúdam, všetko v rovnakom čase. Vyšší level bol už iba to, že som zabudla to čo robím, ešte počas toho ako som to robila.

V rámci prieskumu pre moju novú knihu som prelúskala  zaujímavú knihu od Daniela Levina – Thinking straight in the Age of Information Overload (preklad: niečo ako rozmýšľať normálne v prebytku informácií). Skúsim polopatisticky vytiahnuť  v sumári to podstatné…..

Píše, že človek nie je stavaný nato, aby robil veľa vecí naraz a prijímal veľké množstvo informácií.

A čo robíme my? Presný opak. Zabudli sme, že nie sme počítače.

Mozog je ako batéria. Ráno sa zobudíme a sme na nabití na 100%. Od momentu, keď otvoríme oči, začnú veci, ľudia a situácie vyžadovať našu pozornosť. Batéria sa začína pomaličky vybíjať, ale do večera času dosť.

Vezmeme do ruky telefón ešte predtým ako si umyjeme zuby. Skotrolujeme správy, otvoríme e-maily. Deň sa rozbieha, a začneme skákať z jednej veci na druhú, pípajú správy,  niekto  volá, na FB je nový status, kypí kaša. Roztočíme si nad hlavou kopu tanierov a beháme ako kúzelníci, aby nám nepopadali na hlavu.

Máš zo seba super pocit, keď veľa stíhaš, si na vrchole sveta? Zlá správa. Padneš a bude to bolieť.

Pocit z dobre vykonanej práce mozog vyhodnotí prílevom endorfínov, avšak tak isto sa chová aj keď dostaneš nový lajk alebo bonboniéru. Deň ubieha, začíname byť unavení, tak si odskočíme na správy alebo sociálne siete „ODDÝCHNUŤ.“  Úbohá presýtená hlava chce pauzu a my jej ešte naložíme a prepálime si cievky. Ak sa nám prihovorí niekto po tejto fáze dňa, ideme mu prehryznúť tepnu na krku.

Začínaš to cítiť aj ty? A to nie je ešte ani večer.

Multitasking a nekonečný prúd informácií  má diabolskú stránku:

• skáčeme z veci na vec a míname toľko kapacity v hlave, ako by sme robili len jednu vec
• sústavne sa rozhodujeme – musím odpovedať, musím odpísať, musím skontrolovať – mozog sa vybíja
• multitasking zvyšuje hladinu stresového hormónu – kortizol a adrenalín – ako keby si celý deň skákala z padáka
• v malých dávkach dostávaš do tela dávky dopamínu ako odmenu za to, že stále stimuluješ mozog novými podnetmi – dá si niekto cigu?

Práve preto je sústavné kontrolovanie sociálnych sietí vybudovaná neurologická závislosť. Musíme odvykať a máme tiky, keď nemáme so sebou mobil. Spôsobujeme si to sami. Ja som si to nevymyslela. Píšu to experti v obore.

Čo je ale úplný gól, je že presne tá časť mozgu, ktorá vyžaduje to aby sme sa sústredili, sa vie najrýchlejšie rozptýliť.

Boom. Je  večer a ideš na výpary. A deti/manžel/pes chcú Tvoju 100 percentnú pozornosť. Zvyšuješ hlas, si iritovaná, hádaš sa s predavačkou, nadávaš na zápchy. Prečo?

Pípa červený majáčik. Si na nule a čuduješ sa čo ti je. Deň po dni, mesiac po mesiaci a zhánaš koučing a psychológa.

 Ako dosiahnuť ZEN? Možno nepotrebuješ odbornú pomoc a stačí len vypnúť.

Rýchlo a minimalisticky 🙂 Výsledky hneď po prvom použití:

1. Prestaň pozerať správy a čítať bulvár. Empatia, slzy, nehody, vraždy, nechutnosti – šetri si pozornosť na dačo pozitívne.
2. Polož ten prekliaty mobil niekde do trezoru, do psej búdy, do mrazáku – Sústreď sa na JEDNU VEC. Odinštaluj si appky, ktoré z teba sajú krv, alebo ešte lepšie presedlaj na retro mobil.
3. Nemusíš každú sekundu života niečo pre niekoho robiť. Pozri sa na svoj deň a maž, škrtaj. Naplánuj si ničnerobenie. Ak máš zvýšený tlak, lebo musíš s deckami na tretí krúžok v poradí, tak ho proste zruš. Aj ty si človek.
4. Praktizuj vedomú bdelosť – každú jednu aktivitu, prácu, vzrušujúcu aj monotónnu sa snaž prežiť v prítomnom momente a skús na nič iné nemyslieť. Ak sa prichytíš, že rozmýšľaš nad niečím iným, vráť myseľ tam kam patrí a trénuj si ju ako neposlušné šteniatko. Na toto mám super cvičenie: napíš si zoznam všetkých aktivít, ktoré si včera robila a na škále od 1-10 oznámkuj, ako si bola pri danej práci mysľou prítomná. Robila si aj niečo iné? Načo si myslela? Teraz skús zopakovať ďalší deň, ale tak že sa budeš sústrediť len na tú robotu ako len vieš. Ak umývaš riady, precíť bublinky zo saponátu, horúcu vodu aj lesk taniera. Ak sa s niekým rozprávaš, počúvaj a sústreď sa na to čo hovorí, bez toho aby ti pohľad liezol na telefón alebo situáciu okolo. Opakuj denne. Ako inak spravíš jednu vec, ak ju robíš poriadne a maximálne vedome?
5. Prestaň si 10000x denne kontrolovať e-mail. Čítanie e-mailov bez ich vybavenia len zvyšuje stres, z toho čo máš urobiť a je to absolútne neproduktívne. Sadaj si k mailu tak, že na ne hneď teraz odpovieš.
6. Sleduj veľmi dôsledne, čomu v priebehu dňa venuješ pozornosť. Predstav si, že máš nabitý telefón na 2 percentá – budeš pozerať videá alebo vybavíš dôležitý hovor? Presne takto narábaj s každou aktivitou dňa – čo ťa nabíja a čo ťa rýchlo vybíja?
7. Oddychuj – ale naozaj. Povinne. Nič ťa okrem surfovania na nete alebo lámania krčnej chrbtice nad mobilom nenapadá?

Sadni si do kaviarne, objednaj si kávu a nič iné nerob, len pozoruj okolie.

Kúp si grep, ošúp ho a mesiačik po mesiačiku aj s grimasou zjedz.

Naplánuj si návštevu múzea a pozri si skameneliny, obrazy alebo vypchaté zvery.

Ľahni si do trávy a počítaj oblaky.

Vylez s deťmi na strom a hompáľaj nohami.

Oprav niečo pokazené – priši gombík, prilep, zmontuj.

Vylúšti krížovku s napínavou tajničkou.

Prečítaj si Woloviny bez ofiny – časopis s vtipmi.

Pohľaď nejaké zvieratko:) Nemá niekto na prenájom perzskú mačku?

Kúp si fresh smoothie a sadni si na slnko.

Kúp si lístok na akustický koncert a vychutnaj si živý zvuk hudby.

Sprav si analógový kútik v kancelárii – farebné papiere, post-it nálepky, farebné ceruzky, zvýrazňovače, omaľovánky.

Sprav si cestovateľský bedeker – nalep, nakresli a vyfarbi, kam by si chcela najbližších 5 rokov ísť.

Zvolaj kamošky, prineste nechcené oblečenie a spravte si módnu výmennú show.

Vyprac si doma šuflíček.

Začni pliesť šál v nejakej bláznivej farbe.

Choď si zaplávať na miestnu plaváreň.

Kúp si čerstvé kvety a zaranžuj si ich vo váze.

Zapáľ si doma sviečky.

Choď do miestnej knižnice a vychutnaj si ticho uličiek a vôňu starých kníh. 

Aktivít, pri ktoých si oddýchne celý človek je neúrekom, len sme na ne zabudli.  Potešenie, keď ich robíme vychádzajú  z duše. Kde sa na ne hrabú krátkodobé povrchné náhrady?

Čo je jeden like na Facebooku oproti pohľadu na vychádzajúce slnko?

Alebo pocit pokoja a pokory, keď sa dívam na moje spiace dieťa?

Čo ma naozaj denne nabíja a prečo spomalenie a vypnutie by mala byť každého top priorita?

Menej scrollovania, viac života.

Inak sa stretneme v blázninci, priatelia 🙂