„Facebook je ako chladnička, keď sa nudíš, chodíš ju každých 5 minút kontrolovať, či v nej niečo nie je.“
Začiatkom roka som si deaktivovala Facebook na 100 dní a výsledky sú zaujímavé.
Na Facebooku oslavujem 10 ročné výročie a za ten čas sa stal súčasťou môjho každodenného rituálu – skontrolovať Facebook. A koho nepoteší dopamín z lajkov, komentárov a možnosť zdieľať zaujímavé fotky z úžasných dovoleniek? Aha, máme sa super!
Po spustení môjho blogu som pridala k súkromnému účtu aj ten na biznis a zistila som, že na ňom trávim viac a viac času. Kontrolovala som si účet niekoľkokrát za hodinu: Na počítači. Na mobile. Na tablete. Počas čakania na výťah. V pauzách medzi prácou. V obchode. Na záchode. Na pieskovisku.
Veď je to normálne. Robili to predsa všetci okolo mňa.
Zistila som, že Facebook vlastne neznášam.
Niečo v podvedomí mi vravelo, že to nie je v poriadku. Naša sľubná romanca skrachovala a mala som chuť rebelovať.
Časť môjho vnútorného konfliktu súvisel aj s túžbou žiť minimalisticky, viac v prítomnosti, bez sústavných podnetov zo sociálnych sietí.
Cítila som sa ako v lepkavej pasci, akoby ma nejaká vyššia sila kontrolovala, a ja som nemala na výber. Začala som testovať spôsob, ako prestať.
Nečudujem sa, že Facebook volajú “moderná fajčiarska prestávka”.
Sme uštvaní a vystresovaní zo šéfa, z roboty, z detí, a potrebujeme sa uvoľniť. Chceme niečo instatné a zábavné, po ruke. Sociálne siete väčšinou používame, aby sme si oddýchli.
90 percent informácií, ktoré som prijímala z Facebooku boli však pre môj život úplne nepodstatné .
Nezaujímalo ma 258 fotografií bezdetnej kamošky zo strednej, ako surfuje v v Kalifornii, ani politické výlevy o stave nášho parlamentu susedky z tretieho poschodia, a už vôbec nie pozvania na hranie Bubble Safari od znudeného bratranca, ktorý prežíva krízu v práci.
Chcela som sa odpojiť úplne, a poriadne.
Prenasledoval ma však strach – čo ak prídem o dôležité informácie? Čo ak mi ujde nejaká príležitosť? Čo ak blog nepôjde tak ako chcem a stratím čitateľov? Chcela som prekonať tento hlúpy pocit strachu, ako by išlo naozaj o niečo vážne a dokázať si, že je to len v mojej hlave.
Naordinovala som si digitálny detox od sociálnych sietí a deaktivovala si účty na Instagrame a Facebooku. Vytvorila som si prázdny účet bez priateľov, ktorý používam ako administrátorský účet na spravovanie blogovej stránky (keďže inak to zatiaľ podľa FB pravidiel nejde- pozn.aut).
Dala som si pauzu od zdieľania článkov na stránke Som Minimalistka, aby som zistila, či je možné písať blog a získavať nových čitateľov aj bez prítomnosti na Facebooku.
Výsledky?
Vydržala som vyše 100 dní, a vydržala by som dlhšie nebyť sťahovania do zahraničia a problémov s pripojením na blog.
Skúsenosť s digitálnou pauzou by som rozdelila na dve časti – Facebook ako privátny účet a Facebook ako stránka na biznis.
Súkromný účet:
Prázdnejšia hlava, produktívna práca pri počítači, úprimné a zaujímavé rozhovory s ľudmi, o ktorých som skutočne netušila, čo majú “nové”, menej úzkosti a negatívnych myšlienok a najmä: OVEĽA VIAC ČASU.
Pauza od sietí mi umožnila dať si priestor na sebaspoznávanie.
Uvedomila som si, akú veľkú rolu v mojom živote hralo hľadanie uznania od druhých ľudí vo forme lajkov, srdiečok a komentárov.
Bez sociálnych sietí som sa musela naučiť byť spokojná sama sebou aj bez úspešných statusov a zdieľaní.
Ešte nedávno by ma nepríjemný komentár či málo lajkov trošku rozhodilo. Dnes je mi to už úplne jedno. Odnaučila som sa čokoľvek od sociálnych sietí očakávať.
Beriem ich ako prostriedok k propagácii toho, čo píšem.
Najpozitívnejšia vec na detoxe od Facebooku je (pre mňa osobne) zvýšená produktivita. Odkedy na ňom „nie som“, mám čas na to, čo som nestíhala.
Detox odporúčam všetkým vystresovaným sťažovateľom na život, ktorí nič nezvládajú. Samozrejme okrem okamžitého odpisovania a komentovania na sieťach v akúkoľvek nočnú či dennú hodinu.
Ak máš čas byť na Facebooku, stíhaš! Všetko.
Detox som na istý čas porušila, aby som obnovila kontakty s ľudmi kvôli sťahovaniu, ale stačil týždeň, a už som sa pristihla, že surfujem častejšie, bez dôvodu, opäť kompulzívne.
Súkromný účet som si opäť deaktivovala a už sa k nemu vrátiť neplánujem. 100 dňová pauza sa predlžuje na neurčito.
Ako sa ale darilo moje fanúšikovskej stránke? Výsledky sú menej očarujúce.
Pozitívom detoxu bolo mať takpovediac o „jednu starosť menej“. Nemusím rozmýšľať čo publikujem, koľko mám lajkov, nemusím sledovať komentáre, mám viac času na iné kreatívne nápady.
Negatívom je však pomerne veľký pokles príjmov a určite menej čitateľov. Keď si porovnám štatistiky, Facebook stále predstavuje pre môj blog (zatiaľ) príliš veľký podiel nových prístupov.
Vyťahujem bielu zástavu a priznávam, že neexistuje lepší a lacnejší spôsob oslovenia obrovského publika ako je marketing cez Facebook.
Nie je to jediný spôsob, ale je to momentálne najjednoduchší spôsob s rýchlymi výsledkami.
Promovaný post za 10 Eur mi umožní prežiť do ďalšieho mesiaca a má väčší efekt, ako všetky články, pracné SEO a iné aktivity dokopy. Na istý čas sa vzdávam a priznávam, že ak chcem mať aký taký úspech ako blogerka, nemôžem nebyť aspoň na jednej sociálnej sieti.
Zhrnutie:
Facebook nie je problém, ale to ako som ho využívala bol problém.
Detox ma naučil, že závislosť na sieťach je reálna, ale ešte stále mám plne pod kontrolou prečo na ňom vysedávam a čo na ňom robím.
Moja digitálna identita sa rozplynula a dnes už nie som človek, ktorý ráno vstáva s rozlepenými očami k tomu, koľko mám nových lajkov.
Skontrolovať si Facebook a nechať sa vcucnúť do čítania newsfeedu je jednoduchšie ako siahnuť po ceruzke, po krížovke, alebo ísť na prechádzku, či si pustiť hudbu.
Len si to skús, stačí trošku bdelej prítomnosti – spýtaj sa každýkrát, čo klikneš na Facebook: „Prečo sem práve idem a čo by som mohla namiesto tohto nezmyselného klikania robiť?“
Facebook vie byť dobrý sluha ale aj veľmi zlý pán.
Musíš si však sakramentsky dobre zvážiť, čo presne na ňom robíš.
Facebook môže byť nástroj na prokrastináciu a zabíjanie času aktivitami s nulovou návratnosťou.
Facebook (a akékoľvek sociálne médium) vie byť však aj nástroj ku pracovnej a kreatívnej slobode – na vytvorenie života, aký chcem ja v súlade s materstvom, domácnosťou a mojimi potrebami.
Facebook je užitočným nástrojom na zdieľanie posolstva, ktoré je pre mňa dôležité a ak chcem motivovať iných ľudí ku zmene, môžem to spraviť takto, aj keď mi je to „proti srsti“. (Nič v zlom, marketing cez Facebook ma baví asi ako vypisovanie daňového priznania a ak si raz môžem dovoliť niekoho naň zaplatiť, neváham ani minútu)
Nie je to jediná cesta, ale zatiaľ je efektívna. Až príliš veľa ľudí trávi čas na sociálnych sieťach. Ak ich chcem „pretlačiť“ na druhú stranu, musím ich nájsť tam, kde hľadajú „oddych“ a informácie.
Nechceš sa deaktivovať?
“Si tým, koho sleduješ. Tak ako si opatrná pri výbere priateľov, buď opatrná komu venuješ pozornosť na sociálnych médiách” Asmaa Dokmak
Skús si aspoň zredukovať účet presne tak, ako by si vypratávala doma: pretriediť priateľov, zrušiť sledovanie firiem firiem a stránok a skoro „nič v príbehoch nemať“.
Ak je účet príliš preplnený, deaktivuj si ho a sprav si nový čerstvý a buď v kontakte s pár ľudmi, ktorí naozaj pre teba niečo znamenajú.
Načo je dobrý informačný chaos? Vydrž pár týždňov a potom skoč z pomyselného mosta a deaktivuj sa aspoň na 21 dní. Pozoruj, čo sa stane.
Sociálne siete ako ich mám teraz.
Facebook je platforma pre blog – zdieľanie toho čo píšem, čo ma inšpiruje a s čím sa stotožňujem.
Predtým, ako niečo publikujem, spýtam sa otázku: PREČO.
Ak ma na ňom nič neinšpiruje, ak sa nič nenaučím, ak si nenájdem hodnotný kontakt, ak sa len tak nezasmejem – používam ho zle.
Pokiaľ na Facebooku bude surfovať vačšina mojich potencionálnych čitateľov, nemá zmysel sedieť v kúte a dotovať si blog z vlastných zdrojov. Tí skalní vedia, kde si ma nájdu aj bez sociálnych sietí.
Nuž, a ak chcem relax, pozerám sa z okna. Tie sú všade a zadarmo. Najnovšie pozerám po večeroch na našeho škrečka v sklenenom akváriu, ako si vŕta tunely.
Detox mi ukázal, že nepotrebujem na vypnutie sociálne médiá.
Takže: ak čítaš tento článok vďaka Facebooku, funguje to! Nič ma však neteší viac, ak si ma nový čitateľ nájde tzv.organicky. Ale vážim si každého jedného tak či tak.
Vyskúšala by si dlhodobý detox aj ty? Odporúčam.
Ide o výbornú psychohygienu s okamžitými účinkami a zadarmo. Digitálna dovolenka vie osviežiť skoro ako dovolenka na Bahamách.
Už len pocit, aké to bude prvé dni bez Facebooku „čudné“ je výborné znamenie, že to funguje. Prekvapilo ma, ako rýchlo som si odvykla, a ak sa to podarilo mne, podarí sa to aj tebe.
Čo ak nový trend bude čoskoro nebyť na Facebooku? Možno si začnem čitateľov hľadať v kaviarňach a na ulici 🙂
Skúsila si aj ty pauzu od sociálnych médií a aký bol výsledok? Ako a prečo na nich tráviš čas? Myslíš, že závislosť od sietí je reálna?
Zaujíma to mňa a určite aj ďalších ľudí. Napíš mi preto do komentárov priamo na blogu (nech sa nestratia na Facebookovom cintoríne:)
P.s. Prihlás sa na môj newsletter a dozvieš sa všetko čo mám nové aj bez Facebooku. Ako poďakovanie ti pošlem Rýchlokurz vypratávania pre začínajúceho minimalistu.
Tak som sa dockala odpovede na moju otazku v clanku pred zaciatkom detoxu 🙂 presne toto ma zaujimalo po stranke promovania blogu ako sa ti darilo.ja fb uz tiez nejaku dobu neznasam ale akosi sa neviem vypnut lebo sem tam presne vyblikne “poklad” akym je tvoj blog,ktory bol pre mna mega prinosom 🙂 sama mam blog a radsej som sa na nejaku dobu na neho vykaslala uplne lebo miesto radosti mi to uz prinasalo stres-hlavne to spravovanie socialnych sieti.vyskusam ale asi podobnu cestu-novy ucet a adminovat si cisto len blog a nanovo si lajknut len to co ma ozaj zaujima.lebo vycistit ho je misia nemozna..raz som to skusala -stranky pretriedit ale to by som tyzden od rana do vecera musela pri tom presediet? keby si prisla na nejaku cestu ako sa dostat ku kvalitnym blogom mimo fb tak urcite daj vediet svetu 🙂 ten tvoj je naozaj velmi osozny a kiez by sa dostal k co najvacsiemu poctu ludi a prijali aj jeho podstatu.drzim ti palce a dakujem ze si sa so svetom podelila o svoje skusenosti 😉
Ja mám odpoveď na to, ako sa dostať k obľúbeným článkom. Tie webové stránky, ktoré sú pre mňa naj, si ukládám medzi záložky do prehliadača a raz za 2 týždne si ich pozriem a dočítam články, ktoré sú nové. Zo začiatku sa možno objaví čudný strach o to, že mi niečo uniká, ale to prejde. Nakoniec, nepotrebujem vedieť všetko. A keď mám čas na ľudí, o mnohých zajímavých veciach, na ktoré som ešte nenarazila, mi povie kolegyňa, kamarátka…
Ahoj Kristína, výborný nápad. Ja mám tiež záložky a funguje to perfektne. A samozrejme newslettre. Sú osoby, od ktorých počujem rada cez e-mail a keď nemám čas si ho prečítať, dám si k nemu zelenú vlajočku a vrátim sa k tomu neskôr. Ďakujem za komentár Andrea
Ahoj Lucia, no trošku s omeškaním ale predsa. Hm, tak sme v podobnej situácii. Vrátila som sa, ale nespolieham sa. Stále som presvedčená, že nič nenahradí ísť von do terénu, na festivaly, stretávať ľudí, písať si s podobne zmýšľajúcimi, komunikovať osobne cez e-mail. Je oveľa jednoduchšie „capnúť“ niečo na Facebook a čakať. Rozhodla som sa investovať viac času do kontaktu s ľudmi ako do sociálnych sietí nuž a síce ich využívať, ale okrajovo a čo najviac zautomatizovať. Vyčistiť FB ktorý fičí roky je naozaj nemožné a najlepšie je ho úplne deaktivovať. Odporúčam začať odznova, bude ťa to stáť menej energie. Blogy – tie čo sa mi páči si záložkujem hore v prehliadači a tým pádom na ne nezabudnem. Spravím čoskoro anketu a možno by som pridala zaujímavé blogy ako zdroje. Nie je to zlý nápad. ďakujem za tip a za povzbudivé slová. Maj sa krásne Andrea
oh ano! aka pravda! fcb je fajn, ale odkedy rano nekukam do newsletrov a fcb insta feedu, vyjde cas aj na velice frisku joga session ci 50 drepov…treba len vyzliect zeleznu koselu a ide to.
Haha Luci, to ma pobavilo. Čistá pravda! Menej Facebooku a zrazu sa dá všetko 🙂 Super, a ďakujem A.
…už nejaký čas mi vŕta v hlave, že sa „vypnem“ z FB…keď som si čítala tento článok, celý čas som si vravela, OK už naozaj idem do toho 😉 dakujem za ďalší skvelý text, tlieskam…
(a teším sa na ďalší, neujde mi ani bez fejsbúku;)
Ahoj Tinka, no hor sa do toho a napíš ako sa Ti darilo! Bol by to zaujímavý pohľad. Držím palce Andrea
Opäť skvelý článok! Ja na fb som, ale v podstate mám skoro všetkých ľudí skrytých (liezli mi na nervy súkromné zážitky ľudí s ktorými sa vlastne ani nestretávam – ale nechcelo sa mi triediť priateľov). A navyše človek vždy podvedome porovnáva svoj život a happy life všetkých na fb. Takže keď zapnem fb vidím tam iba to čo ma zaujíma, napr. obľúbených umelcov, blogerov… a nezdieľam nič – lebo ma pridaná fotka/status nerobila šťastnou – tiež som podvedome čakala lajky a komentáre a nikdy moje očakávania neboli naplnené. Takto je to lepšie 🙂 a presne keďže ja o nikom nič neviem a ani nikto nič o mne, keď sa stretneme, zrazu je kopa námetov na rozhovor 🙂 aj keď ma vždy vie udiviť veta ty nevieš?? Veď som to mala na fb 🙂
Ahoj Silvia, áno veta Ty nevieš alebo si nepočula je super 🙂 Ja chcem počuť príbeh radšej priamo … aj s tými emóciami … a kľudne si počkám 🙂 Čas strávený na sieťach pozorovaním života iných ľudíje čas stratený inde… Ďakujem za komentár Andrea
Fb účet dobrovoľne nemám a som tu =) Vedome som sa rozhodla, že budem radšej investovať do pár reálnych vzťahov ako do množstva tých virtuálnych…
Občas síce ľudia na mňa pozerajú divne, ze nemám fb konto a že neviem, čo sa kde šuchlo (občas sa aj ja cítim divno, že nie som v obraze), ale dáva mi to obrovskú slobodu.
PS: na nový článok mi príde upozornenie na email, takže čo ma zaujíma, mi neujde.
Ahoj, ďakujem za komentár, presne tak,súhlasím a teším sa, koľko ľudí sa digitálne odpája, aby žili reálnejší život. Je to super a som rada ž ev tom nie som sama! Andrea
Facebook, socialne siete su rovnaka zavislost ako zavislost na cigaretach alebo podobne.. vsetko je to v hlave a o reakciach ktore v nej prebiehaju.. ci uz chemicke alebo myslienkove. Prestat fajcit zo dna na den je narocne ale je to jedine mozne riesenie ako sa fajcenia zbavit.. Ked si niekto povie ze zacne pozvolna a bude fajcit menej alebo prejde na elektronicke cigarety.. tak to nefunguje. Rovnako je to aj s facebookom alebo social. sietami. Pouzival som FB asi 7 rokov a mozem otvorene povedat ze som s nim zaspaval a rovnako s nim som sa aj zobudzal. Kontrola vsetkeho a vsetkych. Napokon som zistil ze po rokoch skrolujem len reklamu a reklamu a este raz reklamu z ktorej Mark zije. Stracal som drahoceny cas ktoreho tu nemame vela na veci ktore mi neprinasali nijaky osoh. Mozog my vymyvali ako prave potrebovali. Vzdy som sa cudoval ako FB vie na co myslim, co by som si chcel kupit a po com tuzim. Som itckar a nedalo mi to tak som zacal patrat na svojom mobile a laptope. Zistil som ze okrem toho ze si FB zaznamenava moju polohu na ktoru som mu nedal pravo, prehladava aj moje sms, kontakty, a pozera si aj to co si pozeram ja. Ked som ale zistil ze FB appka si bez akychkolvek problemov aktivuje moj mikrofon a nema problem ani s kamerou tak som si povedal ze toto je uz vela a jeden den. Nebol nicim vynimocny ani si ho nepamatam som stlacil delete a to nie len FB ale aj Insagramu a dalsim. Ved vlasne FB, instagram a whatsup je jedna a ta ista firma. Nebudem Vam pisat ze moj zivot sa zrazu zmenil a ja pocitujem obrovsku slobodu a neviem co este. Ale mam viac casu, zijem svoj zivot, nie zivot niekoho druheho a som stastnejsi. Ked stretnem byvaleho kolegu alebo spoluziaka tak sa mame aspon o com porozpravat.. ??
Ahoj Juraj, ďakujem za výborný komentár a nedá sa nesúhlasiť. Palec hore k odvahe povedať dosť a vypnúť. Som tiež názoru, že úplné odstrihnutie je pre niektorých ľudí (vrátane mňa) najlepšie riešenie. Nechce sa mi tráviť čas rozmýšľaním ako niečo regulovať. Je to podobné ako keď chcem niečo vyhodiť a je to v kôpke môžno. K tomu čo píšeš o súkromí a bezpečnosti- bohužiaľ je to tak. Sociálne siete o nás vedia všetko. Istý čas som si tieto informácie podrobne študovala… Držím palce a ďakujem za inšpiratívny pohľad! Ahoj Andrea
Krásny článok. Páči sa mi ako píšeš tak ako by som počula priateľku ktorá mi hovorí tak do duše. Vždy sa tak znova nadýchneme pri tvojich článkoch. Skvele. Ja som tá cez FB nikdy nenašla. Osobne FB využívam len na kontakt s priateľmi keďže žijem v zahranici nedávam žiadne komentáre alebo statusy. Raz za čas niečo pozriem nejaké fotky a to je všetko. Mne o tvojich článkoch povedala kamarátka a poslala mi jeden o nákupoch pre malé dieťa a čo naozaj netreba a tak a ten článok bol vtedy pre mna skvelý a taký namieru. Od vtedy čítam tvoje články. A veľmi ti fandím. Drž sa a prajem ti nech ti to ďalej píše tak ako do teraz. Maj sa 🙂 🙂
Ahoj Barbora, ďakujem za milé slová. FB je určite užitočný keď žiješ v zahraničí. Raz za čas určite stačí. Teším sa, že si si ma našla mimo sociálnej siete. Maj sa pekne a ďakujem za komentár Andrea
Popravde veľmi pomáha newsletter. Cez neho si fakt čítam veci, čo sa mi páčia. FB je pre mňa momentálne onicom. Vypnutá som už dlhšiu dobu. Stránky som triedila asi 3 hodiny. A keď som vymazala niekoľko priateľov, čo sa reálne za celý čas odkedy sme priatelia neozvali, tak sa mierne urazili a napísali, že prečo zrazu nie sme priatelia. Podotýkam, že dovtedy neprebehla žiadna konverzácia, volať sme si tiež nevolali, neboli sme prudko blizky priatelia a potom sa urazili. Takže toto sa trošku neosvedčilo, a vysvetlenie že som si tam chcela nechat ludi, s ktorými vážne komunikujem obstálo len ťažko.
Milá Diana, zdá sa že si si efektívne vypratala aj priateľov:) Nezdá sa mi vhodné sa uraziť, ak sa chce človek digitálne odpojiť. Triedenie stránky je práca sama o sebe, a preto som to vzdala (presne po podobnom pokuse) a deaktivovala si celý účet. Tip – všetky fotky sa dajú pred deaktiváciu stiahnuť do počítača! To je super. Ďakujem za komentár 🙂
Andrea, chtěla jsem se zeptat, budete mít i blogovy instagram? Mám na insta jen svou inspiraci a ráda tam proto chodím, vas blog mezi ně určitě patří a fb už nepoužívám ráda. Díky za odpověď
Ahoj Hanka, dobrá otázka, mne osobne Instagram absolútne nevyhovuje. Skúsila som ho, ale nesedí mi spôsob prezentácie – nerada fotím naštylizované fotky a keďže si zo sebou foťák v bežnom živote vôbec nenosím, netuším, čo by som tam dávala. Pre mnohých ľudí – hlave fotografov a kreatívcov je to však výborná platforma. Viem, že veľa ľudí ho preferuje a možno to zvážim.Priznám sa, prišla som na chuť PINTEREST-u. Založila som si účet a pracujem na obsahu. Keďže som taký „snílek“ páči sa mi, že PINTEREST je miesto, kde si viem organizovať svoje nápady, články a obľúbené citáty. Poznáš PINTEREST? U nás na Slovensku a v ČR je to trošku v plienkach, ale je to vizuálna platforma podobná Instagramu. Ak sa ti chce pozri sa, môžeš ma nájsť tu: https://www.pinterest.de/somminimalistka/
Dakujem za dobry clanok. Instagram nemam. Na FB som prestala chodit v marci tohto roku. Telku nemam asi 7 rokov. Zato mam cas citat knihy a venovat sa zmysluplnejsim cinnostiam. O nic som neprisla, co je podstatne sa dozviem od zivych ludi ?
Milá Klaudia, to je skvelé, dobrá cesta 🙂 7 rokov bez telky – inšpiratívne. Ďakujem za komentár.
Ahoj,
ja som našla tvoj blog cez odkaz od kamošky na FB, to som tam ešte chodila „sledovať“, až kým som si neuvedomila ako FB ma nebaví, že ma nebaví sledovanie ľudí a nebaví ma pozerať ,čo kto kde bol a čo jedol a nápodobne, až mi je divné, čo všetko ľudia sú ochotní zdieľať s druhými. Kedysi sme si súkromie vážili-dnes ho prezentujeme, aj keď zväčša v polopravde. Tak skôr ako vyšiel tento tvoj článok, ja som FB nezmazala síce kvôli mesengeru, ale ikonku som v mobile presunula dostratena a neklikám na ňu a nepozerám a nelakujem nič vyše mesiaca. A je to super oddych a vyprázdnenie hlavy od sprostostí. Inač keď sa niekto o tému minimalizmus zaujíma určite si tvoj blog nájde cez google a popravde pozrela som rôzne blogy na túto tému, no tvoj je podľa mňa najlepší na čítanie – možno ešte u českých kolegov by sa jeden našiel 🙂 držím palce a veľa spokojných čitateľov prajem.
Ahoj Anet, ďakujem za povzbudivé slová a komentár, myslím si že každý status je podvedome editovaný, či chceme a či nie. Teším sa, že si si našla spôsob ako si vyčistiť hlavu a vidíš efekt digitálneho minimalizmu aj na sebe. Pekný deň Andrea P.s. ktorý český blog je to? Sem s ním, nech aj my vieme 🙂
blog.zjednoduseno.cz/
Toto si určite treba pozrieť:
https://blog.zjednoduseno.cz/na-tyden-k-mori-bez-jedineho-zavazadla/
Ďakujem za úžasný článok. V poslednej dobe som na Facebooku vymazala všetko – nakoľko som mala veľmi zlu skúsenosť, že ľudia len chodia, sledujú, čo kto robí a bohužiaľ aj závidia. Áno sociálne siete sú žiaľ mnohokrát na vytváranie závisti. Všetci sú šťastní, dokonale krásni, každý sa chváli len úspechmi… veď je to v poriadku ak to takto cítia. Ale potom sa stretnem s kamoskou ktorá je nešťastná plače ALE na Facebooku najšťastnejší človek… ale nie o tomto som chcela – vaša stránka je úžasná a tiež som sa k nej dostala vďaka Facebooku a veľmi rada čítam blogy sú veľmi inšpiratívne – v poslednej dobe používam Facebook práve na čítanie rôznych zaujímavosti a menej pozerám svojich priateľov čo robia. Veľmi by som chcela skúsiť ten Detox a pri čítaní vášho blogu som si povedala že to skúsim – no priznávam mám strach lebo tiež si krátim čas pozeraním hlúposti – takze od dnes idem na to – odinštalujem a vyskúšam ako to pôjde. Dlho som o tom premýšľala a priznávam tento blog má nakopol. ?
Milá Andrejka, ďakujem za komentár a nedá sa nesúhlasiť, bohužiaľ self editácia dokonalého života vyvoláva pocit nedostatočnosti a aj tú závisť. Čo sa týka detoxu – zo srdca odporúčam – choďte do toho, lebo nielenže nemáte čo stratiť, práve naopak. Z vlastnej skúsenosti Vám poviem, že zistíte, ako Vám po nejakom čase vôbec chýbať nebude, len prekonať ten prvotný pocit „niečo mi ušlo“. Odporúčam dať si nejakú výzvu a nájsť si hobby alebo činnosť, ktorú budete robiť namiesto „Facebookovania“. Kedysi som si chcela „oddýchnuť“ pri newsfeede, a namiesto toho som začala čítať napínavý román. Po pár dňoch som sa už tak tešila, že si poobede sadnem ku kávičke a prečítam si pár kapitol. Na FB som si ani nespomenula. Začala som ĺuštiť viac krížoviek, kresliť si, alebo som si zacvičila. Sociálne siete berú strašne veľa času. Dnes mi je pol hodina vzácna na to aby som ju zabila na sieťach. Za pol hodinu sa dá spraviť zmena v živote. 30 minút x 7 dní a cítite to na duši či na tele. Držím palce!!! Andrea
Mila Andrea,
Uzasny blog. Dozvedela som sa o nom cez fb 🙂 Za par dni som preluskala asi vsetky clanky..a do tohto posledneho sa mi nejak nechcelo, vravim si, bude to zas to bezne odlozte fb zijte viac realneho zivota atd. Ale celkom utal do ziveho. Mimovolne siaham po mobile na par minut, listujem, pri tom nie je tam nikdy nic nove a akurat ma „podrazdia“ desiatky fotiek ludi, ktori ma nezaujimaju, resp.nechce sa mi utvrdzovat ich po sty krat, ze zivot ktori ziju je zaujimavy (?). Idem do toho. Hanbim sa to napisat verejne, no kolkokrat siahnem ako matka po telefone, ked si myslim,ze ma deti nepotrebuju, alebo si ma zrovna nevsimaju..a potom vravim: „prepac, uz som tu“. Chcem byt pre nich a svoje okolie vzorom. Je to hlupy zlozvyk. Premazala som ihned priatelov a idem sa nad sebou zamysliet.
Zo zaciatku som citala blog s tym, ze ma utvrdzoval v spravnosti mojich nazorov. Ale nakoniec mi pripomenul kolko (este stale zbytocnych) veci mam v byte a musim uz znova s tym nieco urobit a nepolavit. Za vsetky clanky vypichnem este; paci sa mi, ze si priznala, ze s detmi je to narocnejsie, no treba to robit ako najlepsie je v danej situacii mozne. A veta Marie Kondo, ze byt reprezentuje kym sme teraz a nie kym sme boli ma uplne oslobodila! Vela stastia v Abu Dabi a neprestavaj pisat. Viera