Majú minimalizmus a zero waste niečo spoločné? Pre mnohých ľudí to znie ako úplný protiklad.
Veď minimalista všetko stále vyhadzuje a zero waster si zbiera každú jednú handričku a plastový kelímok.
Jeden chce všetko vyhodiť a druhý nechce nič vyhadzovať 🙂
Môže byť minimalista zero waster, alebo sa to navzájom vylučuje?
Ja tu nevidím žiadny konflikt, ba práve naopak. Oba životné štýly majú veľmi veľa podobného a vedia sa krásne navzájom dopĺňať.
Čo vraví filozofia zero waste?
#1 Refuse: Odmietni čo nepotrebuješ – juj, som úplne za
.
#2 Reduce: Zredukuj čo skutočne potrebuješ – toto je moja parketa
.
#3 Reuse: Znovu použi a oprav – absolútne súhlasím
.
#4 Recycle: Zrecykluj čoho sa nemôžeš zrieknuť, zredukovať to či znovu použiť – niet o čom
.
#5 Rot: Skompostuj zvyšok – áno, a aj v byte, pracujem na tom
Základný princíp oboch smerov vidím v tom istom:
Nekupuj zbytočné veci, ktoré nepotrebuješ, odmietni všetko, čo ti v živote zanáša životný priestor.
Motiváciou zero waste je nevyrábať zbytočný odpad.
Motiváciou minimalistu je nemať čo vyhadzovať a tým pádom tiež nevyrábať odpad.
Ako minimalistka nechcem domov chodiť s nákupnými taškami plných vecí. Nechcem zbytočnosti zadarmo. Nechcem propagačné materiály, papiere, plastové fľaše, a nevyžiadané obaly, lebo mi to doma zavadzia, plní kôš a vytvára neporiadok. Nenakupujem preto, lebo som už príšerne unavená z vyhadzovania. Som teda proti zbytočnému odpadu? Bez pochybností.
Problém dnešnej spoločnosti je ten, že sa topíme v smetiach, plastoch a obaloch. Všade je toľko harabúrd, že nám to lezie z kontajnerov a povaľuje sa na každom kúsku zelene. Ľuďom sa nechce a nie sú motivovaní. Prečo je také ťažké zálohovať plastové fľaše tak, ako v Nemecku? Stálo by 25 centov za obal za to,aby ho človek odniesol späť do obchodu? Veď to tak krásne funguje!
Nie je to len o tom, do čoho si zabalíme rohlíky alebo v čom si odnesieme domov zeleninu. Odpadom je aj to, čo si kúpime a v krátkom čase vyhodíme. Konzumné správanie vytvára odpad. Recyklácia je len náplasť na smeti, ale problém nerieši. Ideálny stav je žiadny odpad nemať. Pozerám sa okolo seba a cítim sa ako Alenka v ríši divov. Muselo to zájsť až takto ďaleko, aby sme s tým začali niečo robiť?
Minimalizmus a bezodpadovosť majú spoločné aj zodpovedný prístup k nakupovaniu.
Mám doma niečo, čo viem využiť, prerobiť alebo použiť? Ak niečo opravím, vyčistím a nejako vrátim do obehu, je to lepšie, ako sa toho zbaviť. Musím si kúpiť nové, lebo sa mi staré zunovalo, alebo už nefunguje? Každá jedna vec raz skončí – v kontajneri.
Ak skonzumujeme, vyrobia pre nás viac, ak nakúpime, predávajú to pre nás zas a znovu.
Len preto, že sa niečo predáva, to ale nemusíme kúpiť.
Máme predsa slobodnú voľbu. Presne tu vie každý z nás prispieť k zmene.
Predtým ako vytiahneš peňaženku
Spýtaj sa tieto otázky a polepši sa pri každom nákupe.
1. Ako dlho mi tento produkt vydrží? Ak kupuješ kvalitnú vec, ktorá ti bude slúžiť roky, prispeješ k tomu, že nevyhadzuješ.
2. Predáva sa táto vec aj nezabalená? Vtipné je, že často tie navážené jablká sú aj lacnejšie ako balené.
3. Slúži táto vec na viac, ako jeden účel?
4. Viem bez tejto veci prežiť? Daj si čas na rozmyslenie.
Hľadanie rovnováhy
Tak ako minimalizmus je pre mňa stále cesta, týka sa to aj bezodpadovosti. Ja by som sa zhodnotila, že som asi niekde v strede. Nie som perfektná a dokonalosť neexistuje. V rámci minimalizmu som hľadala oblasti, kde môžem ďalej a ďalej redukovať . Mojou motiváciou bolo viac priestoru a zjednodušenie starostlivosti o pleť a o domácnosť. V kúpeľni som sa zbavila všetkých nadbytočných produktov, a vymenila ich za prírodné. Čistiace prostriedky som nahradila sódou bikarbónou a octom. V chladničke držíme jedlo len na pár dní a špajza mi zíva prázdnotou, nezásobujem sa jedlom a snažíme sa zjesť to, čo je. Menej odpadu ide s týmito zmenami ruka v ruke.
Keď mi bráni realita
Musím však poznamenať, že žiť bezodpadovo nie je jednoduché. Vyžaduje to často viac úsilia ako by som chcela a koľko zvládam. Často prehrávam. Ľudia, čo dokážu vtesnať ročný odpad do zaváraninovej fľaše – akože klobúk dole. Mám ešte stále malé deti a nedostali sme sa z utieracej fázy. Vlhčené utierky aj kuchynská rolka – produkt roka preťaženej matky? Ak mám uponáhľaný deň a zabudem priniesť vodu, alebo sú deti hladné, v bufete im bezodpadovosť neobhájim. Ak ma páli žáha a túžim po minerálke Fatra extra silnej, kúpim si ju, ak keď je na potvoru v plastovej fľaši.
V obchodoch je skoro všetko zabalené a trvá určite dlhšie, kým si rozmyslím, ako nakúpim. Nosiť si vrecúška, dózičky a plánovať bezodpadový nákup vyžaduje dobrú organizáciu a odhodlanie vysvetľovať svoj postoj podráždenej predavačke. Všetko je nastavené proti bezodpadovosti. Denne mi pod nos strkajú plasty, víta ma ľahostajnosť ľudí, spôsob, ako sa v supermarketoch predávajú potraviny, jednorázovosť v bežnom živote. Priala by som si, aby som si mohla vyrábať jogurty, piecť chlieb, viac si vyrábať a dopestovať, ale nie vždy je časová a finančná možnosť. Preto si vravím – každý nech robí inak a lepšie toľko, koľko sa dá. Aj to sa ráta.
Aj minimalizmus aj bezodpadovosť musí mať zmysel
Som veľmi rada, že sa dnes o minimalizme aj zero waste viac píše, a ľudia sa inšpirujú, motivujú a chcú zmenu. No nie za každých okolností dáva táto zmena zmysel. Vysvetlím to na rôznych príkladoch:
1. Urobíš zmenu od zlého k menej horšiemu – napríklad vymeníš plastové obaly za papierové. Áno, papier je ekologickejší, ale aj výroba papiera vyžaduje veľa zdrojov a koniec koncov je to produkt na pár použití.
2. Keď najazdíš autom extra kilometre, aby si v piatich obchodoch zohnal/a bezodpadovo všetko to, čo potrebuješ. Alebo si musíš produkty objednávať poštou a prídu zabalené ako porcelán, a ide ťa z tej ich prílišnej snahy poraziť.
3. Je výmena jednorázového produktu za napríklad látkový ekologickejší, keď ho musím sústavne prať? Nie som stále istá. A čo voda, prášok, elektrina?
4. Je k dispozícii produkt, ktorý má lepšie zloženie, ako to neekologické, a to iné zloženie predstavuje iný problém pre životné prostredie. Ja len sedím pri nete a snažím sa z toho vysomáriť. Je utierka z mikrovlákna lepšia, ako jednorázová? Ktorá sa po vyhodení rozkladá dlhšie?
5. Keď začneš vytrieďovať len preto, aby si mohla ísť opäť nakupovať, tento problém sa týka najmä šatníka. Mojím riešením je kupovať si málo a nosiť to do zodratia.
6. Keď je niečo tak komplikované, že ťa z toho bolí hlava. Fakt ale fakt chceš, no možností je pramálo, a ty si búchaš hlavu o stenu a jednoducho bezodpadová možnosť je mizivá. Let it go.
7. Keď je bezodpadový nákup oveľa, ale oveľa drahší a rodinný rozpočet ťa nepustí.
8. Keď si musíš kúpiť produkty, aby si začala bezodpadovo fungovať – fľaše, košíky, dózy, bavlnené vrecúška – ako minimalistke sa mi ťažko do toho ide a snažím sa radšej improvizovať s tým čo je. Čakám, kým nazbieram fľaše a naučím sa šiť rovný steh. Sashe, zachráň ma:)
9. Ak sa ti začnú kaziť vzťahy s ľudmi – ideš s rodinou na výlet a nedokážeš sa s nimi normálne baviť, lebo pijú vodu z plastovej fľaše. Ojojoj.
No nevzdávam sa, Záleží mi na tom, ako a kde žijem.
Snažím sa každý deň spraviť lepšie rozhodnutie.
Ak sa chceš o bezodpadovosti dozvedieť viac, tento víkend 5.5.2018 od 9,00 hodiny sa koná v Bratislave slovenská konferencia Slovakia Goes Zero Waste, kde mám tú česť sa zúčastniť ako konzultantka. Môžeš prísť si so mnou podiskutovať na tému minimalizmu. Súčasťou konferencie sú aj zaujímavé prednášky super inšpiratívnych ľudí, idem sa niečo nové naučiť!
Tak tymto clankom si trafila klinec po hlave! Bola som casto nestastna, ze mi bezodpadovost nejde a trapila som sa presne tymi bodmi, co si popisala. Neskutocne predrazene nebalene napr. strukoviny, problem so servitkami – jednorazove ci prat? To je otazka. Diky diky za vetu let it go. Snazim sa, ale nezblaznim sa:-)
Tieto témy sú tak veľmi zaujímavé. Tak rada by som šla na tie prednášky. Škoda že sa to všetko deje až v Bratislave. Keby tak boli informácie z prednášok ďalej zverejnené, toľkým by tom pomohlo…. Ja som určite na ceste k Zero Waste, aj k minimalizmu. Jedno spolu s druhým vie pekne fungovať, ale podľa mňa Zero Waste veeeľmi spomaľuje proces minimalizmu
Super clanok a mozem povedat ze sa zacinam priblizovat k minimalistickemu stylu vdaka tehotenstvu :)oblecko ktore som uz nevedela kam davat lebo stale nebolo co na seba som vymenila za 3-4 ks oblecka a da sa to aj tak :)second hands su moje topky;)a presne ako pisete nezblaznim sa ked to nejde.dakujem
Výborný článok! 🙂 Zvlášť ste vystihli body o zmysle bezodpadovosti a všetkých problémoch a otázkach, ktoré prináša. Treba si uvedomiť, že byť úplne zero-waste v tejto spoločnosti nie je možné, aspoň zatiaľ :). Slobodní ľudia, rodiny s deťmi, alebo ľudia ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť (lieky, injekcie) – všetci máme pre život iné podmienky a nie každý môže byť zero waste do takej miery ako ten druhý. Dôležitá je však snaha a malé krôčky, ktorými sa posúvame k zmene 🙂
Nedávno som čítala výrok niekoho a nejako narušil moju minimalistickú and zero waste psychickú rovnováhu – nie je toto všetko iba o oddialení toho, čo nakoniec príde? Zrecyklované, znova použité, zmysluplne posunuté veci na skládke, príp. v spaľovni? Mám z toho vcelku nepríjemný pocit a červíka v hlave.
Perfektny clanok! A konecne sa mi zadefinovalo, co som. Som minimalista!
Jupi! konecne som sa niekam so svojim zivotnym stylom zaradila 🙂 a som rada, ze to niekto napisal. super blog. urcite budem sledovat!
Ja som asi odjakživa oboje 🙂 Zbožňujem vyhadzovať zo skríň oblečenie a triediť ho, vždy všetko čo vytriedim sa snažím darovať niekomu,kto to potrebuje alebo to bude nosiť. Za tento rok som si kúpila na seba dvoje nohavice a dvoje šaty aj to len preto, že som schudla a už mi tie staré strašne padali. Mimochodom sa mi vôbec ani to oblečenie nepáči v tých fast fashion reťazcoch, ani strih a ani materiál… bleeee
A ešte niečo, už sa nebojím svojej mame a ani iným povedať, keď mi nejaké oblečenie darujú(nové), že sa mi to nepáči, že to nechcem, že to nebudem nosiť a že nech to vrátia alebo si to vymenia za niečo iné 😉
Super článok! Nielen zero-waste, ale minimalizmus môže byť mätúci. Pochopila som, že ak milujem knihy a neviem prísť na chuť čítačkám, nemusím sa ich vzdať a kľudne si môžem nechať knižnicu na celú stenu. Detto ak niekto miluje varenie či pečenie, nemusí fungovať na 4 hrncoch a 1 pekáči :-). A takto by sa dalo ešte dlho pokračovať. Je potrebné si ako prvé upratať v hlave ( a práve v tejto fáze sa asi nachádzam:)) a potom pristúpiť k upratovaniu domova.
Naši starý rodičia boli zero waste predstaviteľmi, pre nich nič nové na svete to nie je, len naša mladšia generácia začala nebezpečne plytvať vecami. Škoda, že sme sa nechali polapiť konzumom zo západu. Ale zase starý rodičia určite neboli minimalistami, lebo im bolo ľúto ,aby niečo skončilo v odpade. Však to každí pozná, “ toto sa mi ešte zíde, aj toto“ :-)Prišla som k starej mame a taký prievan som jej narobila v skriniach a kredenci, povyhadzovala som všetko, čo už určite nepotrebuje ani nepoužije 🙂 Ale stále ostáva ,že stará mama všetko zužitkuje, ničím sa neplytvá ani jedlom ani vodou.