Milé firmy, obchody, poštár, drahí priatelia aj nepriatelia. Nalejme si dnes čistého vína a budeme nacvičovať slovo NIE. Ide to celkom jednoducho, asi takto:
Nie, nechcem Vaše pero a notes zadarmo. Nie, nepotrebujem plastový nafukovací balón a plyšového medveďa ako vďaku, že som sa pri vás pristavila. Nie, nechcem ďaľšiu plastovú kartu, aby som zbierala body. Nie, nechcem vyplniť moje údaje na súťaž o nové Lamborgini. Nie, nemám záujem o vašu super perfektnú akciu.
Nie, nezbieram nálepky a neprosím si k nim ani album. Nie, obťažujú ma zadarmo noviny a letáky na akciu. Nie nechcem extra porciu za len 1 cent. Nie, naozaj nepotrebujem kúpiť dva Paraleny s 50percentnou zľavou na ten druhý. Nie, drahý manžel, nenos mi prosím domov hrnčeky a kalendáre s logom výrobcov plynového potrubia.
Nie, drahá priateľka, nedávaj mi tvoju krabicu nepotrebných hračiek. Nie, milá rodina, nekupujte mi darčeky, ktoré nepotrebujem a my nesedia. Nie, moja zlatá dcéra, nenos mi domov zo školy tony papierov, čo učiteľka nemá kam vyhodiť.
Nie, ďakujem, neprosím si, nepotrebujem, nemám záujem. Pronto. Lebo všetky vaše veci zadarmo ma stoja strašne veľa a to času. Kam to uložím, na čo to použijem, kedy to využijem, kam to vyhodím. Moje údaje skončia v marketingovej databáze ďaľšieho super akciového ponúkateľa a ja nemám čas blokovať vaše e-maily.
To, že si môžem dovoliť niečo kúpiť, ešte neznamená že musím. A keď niečo nepotrebujem, nechcem to ani zadarmo.
NIE.
Také krásne a magické slovo, ktoré má silu 52 percentného slovenského páleného. Juj.
Neznie skvele? Komu vy poviete dnes nie?
Mna pobavili predvcerom v banke: „A viete o tom, ze mate u nas predschvaleny uver?“ 😀
Dakujem, neprosim…
Ja som sa v mojej banke takisto dozvedel o predschválenom úvere. Okamžite som žiadal hovoriť s tým, kto mi tento úver schválil bez môjho dovolenia 🙂 Šokovaný pohľad dievčiny za pultom bol na nezaplatenie.