Idú Vianoce. Pri vyslovení toho voňavého blikajúceho slova som mávala kedysi zimomriavky. Ďaľšie pokračovanie známeho hororu, kde sa bytosti, ktoré vyzerajú ako ľudia krvilačne bijú o posledné stromčeky v akcii a idú si prehryznúť krk kvôli najtučnejšiemu kaprovi.
Milujem a teším sa na Vianoce preto, lebosi konečne môžeme sadnúť a pozerať rozprávky, uvariť si nejaké chutné slávnostné jedlo, upiecť JEDEN plech vianočného pečiva, čítať si knihu pri horúcom čaji, ísť na vianočné trhy, ODDÝCHNUŤ si.
Neberte to za zlé, kupovanie darčekov a celý akt darovania niečoho starostlivo vybraného pre konkrétneho človeka je prejav lásky a vie byť vrelo prijatý a ocenený. Po náročnom roku, keď sme sa zbavili tony nepotrebných vecí a medzi nimi aj nevyužitých darov sa pýtam veľmi ťažkú otázku. Je vôbec možné si užiť Vianoce bez darčekov? Do akej miery sa dá v tomto šialenom bezodnom nakupovaní ďalej pokračovať? Vlastným telom budem brániť vstup akéhokoľvek nového haraburdia do domácnosti.
Tento rok je iný. Poučila som sa na vlastných chybách.
Tento rok už nič nechcem ani nepotrebujem. Vlastne chcem, zopár kníh o písaní, ale nepotrebujem ich. Rodina mi pošle darčekový kupón namiesto klasického daru a stiahnem si ich do čítačky.
Manžel nič nechce ani nepotrebuje. Vlastne potrebuje ponožky na behanie, lebo stratil každej druhej pár, ale tie si kúpi sám , raz keď bude v meste, raz keď bude mať náladu. Chce si vyložiť nohy a pozerať anglický futbal na BBC. Chce svätý pokoj.
Moja dcéra tiež nič nepotrebuje, ale keďže má 6 rokov, stále po niečom túži. Chce bábiku, ktorá plače a nie ďaľších 18 darov od každého člena rodiny, z ktorých strhne blyštavé papiere a celá izba sa zmení na kontajner a neteší ju nakoniec nič. Jednu konkrétnu bábiku, lebo miluje bábiky a hrá sa s nimi non stop. Túži po jednej jedinej veci a tú jej rada kúpim, za podmienky, že dve staré bábiky daruje do utečeneckého tábora, do ktorého pôjdeme pred Vianocami. Chcem jej ukázať, akú radosť spraví niekomu, kto nemá domov a strechu nad hlavou. Berieme tam aj postieľku, vankúše, teplé prikrývky, a jedlo.
Môj syn má dva roky a má všetko čo potrebuje. Chce väčšinou to, s čím sa hrá sestra. Potrebuje mňa a to stále a rád sa so mnou túli a smeje a hráme sa lego. Nechám dcéru, nech mu jeden dar vyberie, bude taká šťastná, ako by ho dostala sama.Kreatívne ho zabalí do posledného vydania časopisu Včielka a bude po probléme s papierom.
Rodina a príbuzenstvo dostali priepustku od kupovania darov tento rok. Vysvetlili sme im náš nový pohľad na vec a mnohým veľmi odľahlo. Až som ten výdych počula na ďiaľku cez telefón. Neodbytné babky a rodičia pomôžu finančne. Moji rodičia kupujú deťom novú poschodovú posteľ, na ktorú sa neskutočne už od sťahovania tešia. Druhá strana hodila do prasiatka na kurzy pre deti na budúci rok.Mädlím si ruky.
Majonézový šalát kúpim v delikates obchode za rohom. Je taký chutný, ako by so ho robila sama. Rybu kúpim obalenú na trhu s rybami. Pečivo kúpim vo vychýrenej pekárni. Objavila som poľský obchod so všetkými prísadami na parádnu slovenskú kapustnicu. Zaobstaráme si kvalitné víno a zopár luxusnejšich pochutiniek. Naštartujem Nespresso kávovar. Pôjdeme k susedom, do parku, budeme si kresliť a leňošiť, napíšem list kamoške, blogujem, čítam.
Nenakupujem, nebehám, nemíňam nad rámec, nevypekám, nestresujem.
Vianocujem po novom. Je to ako redukčná diéta, detox od vyťahovania peňaženky. A určite viem, že kým opäť otvoria obchody, odolám a prežijem 🙂
Má niekto odvahu to tiež skúsiť???
Eva says
Mala som podobnu predstavu, ale zatial som bohuzial jedina v rodine a tak to nedokazem uplne presadit. Ale som hrozne unavena z pribuznych, ktori mi chcu stale nieco kupovat a ja to nechcem. Som pre nich divna. Hlavne manzel by ma stale vlacil po obchodoch
barbora says
Mam vanoce velmi rada. Darky detem nakupuji v prubehu zari a rijna. My si s manzelem koupime vzdy neco co v posdstate nepotrebujeme, ale potesi nas to. Letos jsou to hrnicky na espresso Illy. A to nam staci. V dirsi rodine si darky nedavame. Babicka vzdy prispeje penezi obecne „na vanoce“. Jina situace je u jidla… nedovedu si predstavit vanocni svatky jen v uzkem rodinnem kruhu! Je nas u stolu vzdy minimalne sest a kdyz prijede i Holandska rodina tak devet. Miluju varit pro tolik lidi. I pro tu atmosferu, lodicky, saty a na to zasteru. Uz mam objednane dva kapry a petikilovou husu :-). Salat udelam z ceske zeleniny a majonezy. Kazdy rok zkousim novy zimni dezert. Uz se opravdu nemuzu dockat.
A pro stromecek si jezdime primo do obory, kde si ho vybereme a sami urizneme. Potom si dame horky punc a wafle, nez si ho odvezeme domu, kde zjistime, ze je zase vetsi nez se nam vejde do pokoje a musime ho aspon pul metru uriznout. I to je uz tradice.
Tak stastne a vesele at uz uhonene a ve stresu nebo klidne dobre naplanovane nebo minimalisticke!
Čudácka čitateľka says
Každého tie Vianoce inak berú… hlavný je určite kompromis. To ako ich strávime my sami, je na nás. No zároveň by sme mali predstavy iných, čo najviac tolerovať. Aj tých, ktorí naozaj nič nepotrebujú – aj im sa už dá venovať darček, napr. v ich mene darovať niečo nejakej organizácii… keď si už nevieme pomôcť. 🙂 Ale to už si každý musí vykecať so svojimi blížnymi. A potom sú tie sviatky jedna radosť. Aspoň pre mňa je to plne OK ako to máme zaužívané…
Zuzana says
Vaša snaha a postoj sú mi sympatické. Avšak podľa môjho názoru ide minimalizmus ruka v ruke s redukovaním odpadu. Nielen tým, že minimalista menej nakupuje a pred nákupom zvažuje, či danú vec naozaj využije, to má samozrejme tiež vplyv na menšiu tvorbu odpadu. Avšak majonézový šalát v plastovej krabičke tomu nepridáva. Pre mňa je veľká výzva nakupovať potraviny bez zbytočných obalov (to čo sa tak dá zohnať) a zvyšok si naozaj dobre premyslieť či potrebujeme a nedá sa to nahradiť niečím iným. Takisto drogéria sa dá kupovať čapovaná, prinesiete iba svoje fľaše. Taktiež sa snažím redukovať kozmetiku, väčšina aj tak nijako zázračne nefunguje a je to len hlúpy marketingový ťah, vyhodené peniaze, potreba ďalšieho rpiestoru na skladovanie a nakoniec kopa obalov v koši. Držím Vám palce na vašej ceste, ja sa po nej vydávam pomalším tempom ako vy, asi by mi na urýchlenie prospelo sťahovanie 😀
Som Minimalistka says
Mila Zuzana, ďakujem za komentár. Určitým spôsobom je to pravda, ani som nad tým takto nerozmýšľala, ale tým, že si menej kúpim, menej vyhadzujem, krabíc a obalov.. kde vidím najviac odpadkov sú reklamné tlačivá, a obaly v supermarketoch. Žijeme v Nemecku, kde sa všetko recykluje a týždenne mám plný obrovský kontajner plastov. Neviem, kde môžem robiť veci lepšie. paradoxne je v supermarketoch všetko zabalené. V tomto je to na Slovensku lepšie, lebo si vypýtam šunku a syr, mäso za pultom. Tu je to len pre veľmi bohatých ľudí v drahých supermarketoch. Tak mám na výber, plast alebo extra 20 percent za tovar. Ovocie a zeleninu nebalím, aspoň tam sa to dá. Niekedy je pohodlie nad ekológiu. Tieto Vianoce som musela zvoliť tú jednoduchšiu cestu a plastová krabička navyše bola tá cena… zas tej môj šalát chutí o niečo lepšie 🙂 Budúci rok 🙂