Ak chceš byť niekto, strácaš slobodu. „
Hlásim sa po dlhšej pauze, ktorú som si predpísala zámerne. Nie je nič lepšie, ako vypnúť, aj keď som blogerka, a venovať sa niečomu inému než vyjadrovaniu svojich myšlienok. Snáď sa bez mojej nevýznamnej maličkosti svet či nebodaj Facebook nezrúti. Nuž a prežila som. Aj tie Vianoce. Počas môjho ničnerobenia som mala čas si trošku zhodnotiť, ako sa mi podarilo sviatky zvládnuť a pohútať, čo od novej dekády očakávam.
Poďme rovno na sviatky.
Darčeky.
Prvýkrát v histórii našej rodiny sme zvládli Vianoce bez vzájomného vymieňania darčekov. Už sa na nič asi nehráme a pomohlo nám aj to, že všetci žijeme ďaleko od seba. Zíde z očí, zíde z mysle riešiť veľké nákupy. Rodine sa uľavilo a všetkým sa to odrazilo na financiách. Darčeky dostali len deti a to opäť ako minulý rok len zopár. Vymenili sme si nejaké dary s mužom, všetko buď praktické veci či peniaze. Našlo sa aj zopár darov, ktoré sa kúpili na impulz – drahý manžel mi dal nové tenisky, ktoré sú síce pekné, ale naozaj som nové nepotrebovala (boli v zľave, čo dodať!) a dcéra si vyžobrala novú bábiku, ktorú si odložila do skrine a veľmi sa s ňou nehrá. Syn dostal skúter, a vôbec sa mu netešil, až kým sa po sviatkoch nenaučil na ňom jazdiť.
Nuž, praktické veci nie sú vždy zdrojom radostných výkrikov detí pri vybaľovaní. Pred sviatkami sa mi pokazil Fitbit (po 4 rokoch denného používania), tak som dostala nový, a je to skutočne skvelá vecička, ktorá ma núti zdvihnúť si zadok zo stoličky každú hodinu, a monitoruje mi aj spánok aj pulz, aj počet krokov, ktorých by malo byť denne 10.000. Zatiaľ sa prekonávam aj vďaka tejto pomôcke.
Záver: dá sa to, len sa treba s minimalistickými názormi stále opakovať ako papagáj. Nie je nutné veľa, ale dôležité je čo. Endorfíny po vybaľovaní darov trvajú 5 sekúnd, a diera v peňaženke celý január, takže píšem si kočírovať financie, a nenechať sa utrhnúť z reťaze. To sa nám podarilo. Môj muž sa musí naučiť nekupovať veci z lásky v zľave. Dávam si 8 bodov z 10. Ešte je čo vytuningovať.
Stromček a dekorácie.
Až do nejakého 21.decembra som sedela pokojná s vyloženými nohami. Kúpila som dve voňavé sviečky v akcii, a zavesili sme svetlá do okien, ktoré muž stále na noc vypínal a a potom sme ich už zabudli zapnúť. Náš dom bol najtemnejší v ulici, chacha. Chytila ma panika, že nemáme stromček a nasledovala doma búrlivá diskusia. Muž žiadny nechcel, a ja kvôli deťom aspoň nejakú halúzku. Sliedila som na burzách, ale pred sviatkami nikto nepredával ani len vysušenú vecheť. Nakoniec som podľahla materializmu a šla do obchodu dačo popozerať. Až mi bolo nevoľno. Myslím to vážne.
Nasledoval totálny fail – neviem, či mi preskočilo, ale mali už len 3 výrazne zlacnené stromy za tú istú cenu, ale v troch rôznych veľkostiach, a tak ako v mekáči, vybrala som si ten XL, veď načo platiť to isté a dostať menej, však? V podstate mi úplne zlyhala pevná vôľa, a zvíťazila nákupná psychológia, takže si idem opäť prečítať knihu Psychológia peňazí od Arielyho ako povinné čítanie. Jediný bonus bol ten, že stromček už bol defacto ozdobený šiškami a červenými bobuľami, tak sme ho doma dozdobili len prírodnými dekoráciami. V podstate bol pekný, ale mala som z neho taký čudný pocit. Teraz nám po zložení zaberá polku hosťovskej kúpeľne. Nie je ho kam dať.
Prišla som na to, že je to opäť len tlak kultúrnej tradície a výhovorka „kvôli deťom“. Spýtala som sa dcéry, čo by povedala na to, keby sme podľa našej novej tradície ekologicky žiadny strom nemali, alebo len tak symbolicky nejaký kus halúzkového umenia. Prekvapilo ma, že nenamietala a to má len 9 rokov.
Záver: Rozhodla som sa prekonať strach už aj v mene matičky Zem. Pretože najťažsia časť na redukovaní je, že nie sme ochotní redukovať všetko. Zvyk je železná košeľa. Viem predstaviť sviatky len so sviečkou v okne bez tradičného stromčeka ovešaného ozdobami. Tak samozrejme, pokiaľ ich doma máme a používame roky, je to iné. My ako nomádska rodina musíme mať čo najmenej. Trepať sa cez pol sveta s dvojmetrovým stromom asi nie je riešenie. Naše deti môžu byť poslami novej ekologickejšej tradície, a oni to chápu. Rozmýšľam, aký by mala názor Greta a dávam si 4 body z 10. Stromček predáme a budúci rok sa polepšíme.
Jedlo.
Tu som spokojná. Tesne pred sviatkami sme mali úplne prázdnu chladničku a Štedrý večer sme strávili netradične – vonku na pláži. Obchody boli tu v SAE otvorené denne a jedli sme ako bežne. Nuž aj hladní sme boli ako bežne, žalúdok sa neroztiahol podľa kalendára. 24-ho ráno ma opäť chytila panika a narýchlo som spravila majonézový šalát, vypražila rybu a vybrala kapustnicu z mrazáku. Priznám sa, až na tú kapustnicu mi bolo po našom obede ťažko. Deckám kapusta vôbec nechutí a nakoniec som polku šaláta po sviatkoch vyhodila do koša. Mala som sa držať svojho.
Angličania slávia až 25-ho slávnostným obedom a ten sme tiež absolvovali vonku. Vianočné pečivo mi dala kamoška a úplne nám stačilo pár kúskov k čaju. Objednala som vianočnú štólu z miestnej pekárne a inak som nič nevyvárala ani nevypekala. Musím sa priznať, že asi by som to nabližší rok nezopakovala dvakrát, nakoľko kvalita jedla bol priemerná, ale čo sa týka sladkého pečiva, bolo to akurát. Celé sviatky sme behali, bicyklovali a hýbali sa a vyhlo sa nám to klasické priberanie počas decembra.
Záver: aj cez sviatky sa dá stravovať v normálnej miere. Až na ten vyhodený šalát si dávam 9 bodov z 10.
Najväčšie pozitívum minimalistických Vianoc je oddych od všetkého. Neviem sa nabažiť počasia, teší ma byť konečne vonku na vzduchu, teší ma, že sa nemusíme ráno nikam ponáhľať, že nemusíme nič robiť, že sú prázdne cesty. To je luxus! Veď kedy ak nie počas sviatkov máme čas na všetko: cvičiť, hýbať sa, čítať, venovať sa nejakému hobby, nabrať energiu, a napriek tomu mnohí čakajú na január. Práve kvôli pekelne horúcemu počasiu v lete som každý deň vstávala s vďačnosťou za skvelé počasie. Často sme veľmi skoro vstávali a šli na výlety do púšte a všade kde sa dalo, sme hľadali prírodu.
Čo by som zmenila je ešte menej internetu, aj keď sú na ňom zaujímavé blogy a články a informácie. Pokúšam sa zredukovať informácie v hlave. Zvažujem, že sa na sviatky bude vypínať wifi. Prečítala som menej fyzických kníh ako som chcela a nedostala som sa k istým veciam preto, lebo som preferovala obrazovku pred papierom. Psychické skóre: 9/10, oddýchli sme si skvele.
Aké mám plány na 2020?
Priznám sa, žiadne predsavzatia si už nedávam. Naposledy som si ich dala len ako žart – pribrať 20 kíl, začať fajčiť, jesť sladkosti, prokrastinovať. Nič z toho sa mi nepodarilo, takže konečne úspech, haha. Som presvedčená, že ak chceme niečo zmeniť, ten správny čas je práve teraz, a nie od pondelka, ani od prvého januára a práve preto neuznávam u seba ani žiadne vianočné prežieranie a povianočné ošiale vo fitku. Ak stretnem niekoho, kto sa riadi predsavzatiami aj koncom marca, zjem asi záchodovú kefu:)
Priorita tohto roku je pre mňa osobne digitálny minimalizmus.
Dospela som k názoru, že neporiadok v hlave je oveľa akútnejší problém, ako preplnené šatníky, i keď všetko zo všetkým súvisí. V domácnosti už skoro nič nepotrebné nemáme, a možno tento rok ešte niečo popredávam (vrátane stromčeka 🙂 V decembri som prerieďovala šatníky detí a spravila som si upratovacie očistné seansy.
Digitálne upratovanie som však trochu začala už minulý rok.
- Opustila som Whatsapp skupiny týkajúce sa školy, kde si mamičky až príliš často skákali virtuálne do vlasov a riešili, kde sa stratila koho ponožka. Četovanie považujem sa psychicky únavné, a všímam si, že potrebujem čoraz viac času, aby som sa z takýchto digitálnych konverzácií regenerovala. Úprimne, najradšej by som z neho odišla úplne, ale teraz už komunikujem aspoň selektívne. Som istým spôsobom nútená používať môj starý smartfón, aj keď na ňom skoro nič nemám, čety sú žrúti času. Tu totiž nikto neposiela sms-ky, biznisy fungujú všetky na Whatsappe a bez smartfónu nevybavím v krajine nič. Všetko, ale úplne všetko je v aplikáciách a som v pasci, musím ich používať.
- V rámci menej vedieť je viac som výrazne zredukovala čítanie časopisov a správ, dnes už len selektívne sledujem newslettre Denníka N (čistá domáca kriminálka) a lokálne noviny v SAE TheNational, ktoré ponúkajú zaujímavý pohľad na súčasnú svetovú situáciu. Chcem byť informovaná, ale nie za cenu obsesívneho čítania všetkého čo je na nete. Je nesmierne dôležité vybrať si nezávislý kvalitný zdroj správ, a to aj práve preto, čo sa deje.
- Vymazala som si tisícky e-mailov a spravila si nový bezpečnejší e-mail, na ktorý chcem postupne konvertovať. Nie je to ľahké, poviem vám. To, ako je všetko poprepájané so sociálnymi sieťami a Gmailom je hrozivé. Tento rok idem nato.
- Asi najlepším rozhodnutím roka bol odchod z Instagramu, skutočne sa mi veľmi uľavilo. Už by ma ani nenapadlo len tak bezcieľne surfovať na apke fotky, prijímať všetky tie záblesky informácí z neho a považovať to za relax. Dnes mi to pripadá absurdné a pritom som to bežne robila. Tu skutočne platí, čo srdce nevidí, to ho nebolí, do písmena a do bodky.
Tento rok chcem pracovať na upratovaní v online priestore, a to z hľadiska zabezpečenia (používanie menežérov hesiel, odchod z Gmailu a prechod na ProtonMail), úplný odchod zo sociálnych médií vrátane účtu blogu na Facebooku (nové dôvody podrobne vysvetlím v ďaľšom článku) a zredukovanie používania internetu na minimum. Pohrávam sa s myšlienkou na internet free days. Uvedomila som si, že úspech v online svete v podobe lajkov ani štatistík pre mňa nakoniec nie je vôbec dôležitý.
Konzumovanie informácií je totiž tiež len konzum a som skutočne preťažená, chcem von. Príliv fyzických vecí som sa už naučila zastaviť, ale tie digitálne, na tie potrebujem nové zbrane. Niekedy mi to príde až vtipné, ale skutočne ma v poslednom čase teší hladkať mačku a kŕmiť vtáky v záhrade, a len tak na nich pozerať („Mame preskočilo, už pol hodinu kuká na vrabce..“).
Rada by som sa tento rok naučila nejakú zručnosť (látkové šitie), pracovala na rôznych projektoch s deťmi viac s rukami a vrátila sa pravidelne ku kresleniu. Chcem večery tráviť tak ako cez sviatky – s kresle, s vyloženými nohami, uprataná kuchyňa, čaj v ruke. Žiadne dorábanie článkov, čítanie na nete, odpovedanie na maily.
Počas sviatkov sme si s bratom v kuchyni kreslili a už som zabudla na ten úžasný pocit, v akej bezstarostnej zóne sa nachádzam, keď sa koncentrujem pri práci s rukami. Cítim sa tak oddýchnutá, ako nikdy. Čo sa týka blogu, radšej by som viac pracovala na fyzických knihách, ako chrlila blogy a podcasty každý týždeň či dva. Som presvedčená, že z hlbšieho koncentrovaného písania by som mala oveľa väčšiu radosť a uspokojenie. Neznamená to však, že prestanem blog písať, skôr si dávam povolenie písať len vtedy, keď mám pocit, že mám čo povedať.
Na záver môjho prvého blogu ti prajem skvelý rok 2020 a ďakujem za to, že v prebytku infomácií čítaš práve ten môj ♡. Andrea
P.S: Budem rada, ak mi napíšeš, aké sú tvoje posviatočné úvahy – čo by si spravila inak a aké sú tie tvoje priority na rok 2020? Teším sa!
PROSÍM ŤA ako sa Ti podarilo zrušiť účet instagramu ?
Ahoj. Na tvoj podnet, priznám sa, som 11.8 deaktivovala účet na FB a vymazala appku instagramu, že na na tri mesiace, a trvá to dodnes. Priznám sa, slnko vyšlo aj na další deň, nestal sa zo mna neandertálec a za tie týždne som si vypestovala celkom slušný návyk na denne cvičenie a prečítala zopár kníh. Som na seba hrdá lebo už som mala naslapnute na celkom slušnú závislosť. Presne ako hovoríš, bezcieľne obkukavanie fotiek na instagrame som považovala za relax. Džízis krajst. Za mna top rozhodnutie roka, cítim neznesiteľnú ľahkosť bytia a duši sa uľavilo. Ako som si mohla myslieť že bez toho sa nedá žiť? Stále ma to udivuje akí sme chytení v pasci sietí a veľmi si želám aby som tento poznatok vedela predať môjmu dieťaťu. Ze to nie je nutnosť ani povinnosť v tomto svete. Tiež sa mi podarila značná redukcia blbosti doma, stále je síce potenciál sa lepšiť a čo to vyhadzovať avsak už PREMÝŠĽAM keď kupujem a rozhodujem sa čo si prinesiem do bytu. A úplne som stopla, volala som to opustak, ísť na 2-3 hodky na shopping. Sama. Uf. To prečo som robila?
Ďalšia vec, píšem si výdavky do Excelu, síce ešte neviem čo s tou info budem robiť ale niečo určite.
A tak sa postupne posuvam a inšpirujem, rok 2019 bol pre mna dosť zlomový, aj vďaka tvojmu blogu, ktorý čítam pravidelne a veľmi sa teším keď príde nový článok. Vianoce sme zvládli s pár darčekmi, jedlo striedmo a veeela pohybu. A moje priority by boli pokračovať v tomto trende, popracovať na bdelej pozornosti a nezaspat na vavrínoch – stále je čo zlepšovať 🙂
Tesim sa na tipy okolo digitálneho detoxu, ja mam s tym stale problem, nejake obdobie vydrzim a potom ma to znovu lapne ? vnimam to ako najvacsi problem u nás doma
To je skvelý článok. Myslela som si, že som divná keď vôbec na instagram nechodím, že ho neviem doceniť. Teším sa, že aj niekto iný to tak má ;-). Ja som mala webové prázdniny rok a pol, zato som písala v uzavretej skupine aj toto chcem prehodnotiť a ísť na to inak. Čas na internete je pre mňa čistá závislosť. Keď toľko zaujímavostí sa vždy dočítam. Vycapím si tento článok na oči. Ďakujem
3.Decembra som sa dohodol so šéfom a bol som doma až do 13.Januara. V tom by som nič nemenil. Úplnú pohodu som mal ? Znova som si prečítal tvoju knihu (a ďalšie) a teším sa aj z denníka je mi skvelým pomocníkom ? A po poslednom článku som si spravil rozpočet a funguje to PERFEKTNE! Velke, velke DAKUJEM. Priorita sú dve a obidve sa týkajú PRÁCE. Jedna veľká zmena že som začal pracovať na zvýšení kvalifikácie a naučenie sa nového jazyka a druhá že chcem zdvojnásobiť čas čo sa venujem vlastnému biznisu.
Najlepším rozhodnutím tohtoročných Vianoc bolo „mať v paži“.Nakoľko sa už dlhodobo riadim Vašimi radami o upratovaní,v podstate pojem „veľké upratovanie“ ani nepoznám.(v duchu Vám za to ďakujem pomerne často).Deti som poslala na jednu sobotu k babke na tvorivé dielničky,výsledkom ktorých bola krabička medovníkov . Bolo to naše jediné vianočné pečivo.Dlho vydržia a rada si ich k čajíku dám aj v marci.Darčeky boli kúpené od októbra.Každému dieťaťu jedna vytúžená hračka a jedna kniha.S mužom sme si dali lístky do divadla.Štedrovečerná večera bola v podstate detské menu,lebo nepredpokladám,žeby niekto z našich malých ľudí jedol kapustnicu s hríbami 🙂 Mali sme oplátku,šošovicovú polievku a pečenú rybu so zemiakmi a mrkvou.Spokojnosť bola na všetkých frontoch.Po večeri sme sa s mužom asi tri hodiny dívali na deti ako sa hrajú pod stromčekom.Posledné roky je to moja najobľúbenejšia vianočná rozprávka.Nepozerali sme telku.Len prvý sviatok vianočný Mrázika a druhý Popolušku.To bolo všetko.Hrali sme stolové hry,chodili na prechádzky,kreslili..bolo to pekné.Vianočné ozdoby sme si vyrábali ručne.Stromček mávame živý,ale priznám sa že mi dosť lezie na nervy to opadané ihličie na ponožkách.Do budúcna by som to určite chcela zmeniť.Páčia sa mi nápady s paletovými stromčekmi,ktoré sa dajú počas roka využiť ako polica.V podstate by mi ani nevadilo mať stromček napríklad namaľovaný na stene,vyrobený z kartónu alebo z pár vetvičiek..neodvážim sa ale predpovedať do akej miery budem u nás doma s mojimi nápadmi úspešná..a možno má prekvapia 🙂 v tomto roku by som určite rada chcela realizovať digitálny detox,o ktorom píšete,chcem si na záhradu zadovážiť kompostér(konečne) a okrem okrasnej záhrady si spraviť aj malú úžitkovú..no a nakoľko sme sa na Nový rok dozvedeli,že tento rok budeme šiesti,mojím najväčším predsavzatím je vydržať a nepoľaviť 🙂 Prajem Vám úspešný rok Andrea. A veľmi Vám ďakujem za to,čo robíte.
Mám 28 a na Instagrame som nikdy nebola. ? Neviem kedy presne to začalo byť na Slovensku populárne, ale pamätám si, ako si ľudia okolo mňa zakladali účty na Instagrame a ja som nechápala NAČO je to dobre pridávať tam fotky. A nechápem dodnes. Kamoška mi občas pošle screenshot nejakého celebritneho príspevku z „Insta“ typu vymakane telo Veresovej a pod. s komentárom z ktorého sála strašná závisť. Podľa mňa je to nemoralne – na jednej strane spehovat druhých a závidieť im a ohovárať a na druhej strane pridávať co najkrajšie fotky, stajlovat sa/okolie kvôli fotkám, aby mi závideli/ukázala som čo mám a pod. Je to také prízemné.
My sme prezili sviatky bezne, ale kedze sme mali viac rodinnych navstev, aj s noclahom tak sme trosku jedla prikupili, ale nic hrozne, vsetko sa zjedlo 🙂
uz par tyzdnov studujem tvoj blog, niektore clanky som si precitala viackrat a aj vdaka tomu som si upratala v satniku, v hlave,…
nasla som si aj svoj styl na vytvorenie kapsuloveho satniku..co ma ale trapi je, ze neviem najst kvalitne tricko, jednofarebne, obycajne, ktore vydrzi nejaky ten piatok
skusala som gate, kik, f&f, hm, a neviem ake este kamenne obchody, kupila som vzdy vyslovene 100% bavlnene tricko..no po par opraniach mozem na handru nechat
kde kupujete baby tricka vy? dakujem krasne ????♀️
Mne sa osvedčilo FF jednofarebne s krátkym rukávom za pár šupiek. Áno sú lacné a vyrobené v Bangladéši. Ale mám čierne červene modré a horcicovo žlté. Nosím ich k čiernemu a bezovemu saku a teda kombinatoriku neovládam ale kombinacii do officu mám dosť. Periem ich v studenej vode a držia úplne v pohode. Inak ešte peek&cloppenburg
Ja odporúčam tričká z merina, najviac mi sedia Smartwool a Devold zatiaľ. Finančne je to investícia, ale sú multifunkčné, vydržia a pokiaľ nie je total teplo, dajú sa nosiť aj viac dní. V zime si fakt vystačím len s pár kúskami. A parádne hrejú a keď sa človek spotí, tak nechladia na chrbte ako klasická bavlna. 🙂
Skusala si Slovenku ? Maju super kvalitu, mam odtial kopu triciek.
Odporucam znacku Favab. Je drahsia, ale tricka drzia formu roky.
Andrejka, zase ste ma poinspirovali!! Teda kontrolka uplne zasvietila pri slove Protonmail. Uz si to tu studujem, ale velmi by som vam bola vdacna za clanok o tom digitalnom zabezpeceni. Casto ma desi, ako je vsetko so vsetkym prepojene a kde vsade zanechavam svoju „digitalnu stopu“, ako som si to minule pomenovala. Mam pocit, ze sa musim v tomto viac vzdelavat a strazit si svoje sukromie a sukromie deti.
Tento rok chcem skusit no buy year. Myslim tym, ze si nechcem kupovat ziadne nove oblecenie. Sama si uz leziem na nervy tym, ako furt triedim, daruvavam veci a potom si kupim nove… Nemam problem veci zredukovat a posunut dalej, ale uvedomila som si, ze to bolo mozno pre to, ze som vedela, ze takto budem mat zase dovod kupit si nieco nove a cely proces po sezone zopakovat. Dala som si stopku, vidim kolko handier je vsade v obchodoch a desi ma predstava, ako sa vyrabali a kde skoncia, ked si ich nikto nekupi, resp. kupi a potom zahodi… myslim, ze je cas zacat mysliet globalne a hoci sa vravi, zit v pritomnosti, niekedy nasim pritomnym nemyslenim na dosledky nasho konania, napr, ze si kupim uz xte blbe tricko, zabudame na siahodlhe nasledky na tuto planetu.
Zijem v Australii, su tu hrozne poziare… Pocasie je naozaj blaznive. Jeden den je rano 42, vecer sa ochladi na 18 stupnov. Casto sem zaveje dym z poziarov, ktore su od nas niekolko sto km a neda sa ist von s detmi aj niekolko dni. Vtedy cloveku dojde, aky vzacny je cerstvy vzduch. Citim, ze mnoho ludi sa prebudza ale mnoho je stale otupenych a bohuzial akokeby len velke katastrofy v ich bezprostrednej blizkosti ich konecne odtrhnu od mobilov a konzumu. Kiezby sme sa vsetci vedeli zobudit aj bez tych alarmov, co nam nasa planeta uz dlhsie spusta.
Tolko moj vylev, prajem vsetkym vela stastia a cerstveho vzduchu!!
Pár mesiacov dozadu som si odinštalovala Fb appku, lebo som tam zbytočne zabíjala čas. Začala som znova čítať knihy, fakt super. Avšak časom som sa pristihla, že sa na Fb vraciam cez prehliadač a znova som bola chytena do pasce nezmyselného browsovania…
Takže dnes ma tvoj článok inšpiroval deaktivovať celý účet. Podarilo sa a ďakujem!
Dakujem za super clanok, je velmi fajn vediet ze sa najde stale viac ludi kt zdielaju taketo presvedcenie! Vianoce sme prezili v zahranici nakolko tu s muzom zijeme cez 10 rokov, ale chceli sme to mat tradicne so stromcekom a nakolko sme jedneho dna prechadzali cez rakusky Semmering tak aj so snehom 🙂 …. ale zaroven bez stresov, takze prechadzky a lenosenie (konecne!) moje tohtomesacne minimalisticke vyzitie a rada pre vsetky kreativne zienky : sesterka sa vydava a kedze ja mam este stale popolnocne saty z mojej svadby (stare 3 mesiace) zial ale cisto biele kupila som si v drogeri farbu na textil (cerveny tulipan ) a zostali krasne cukrikovo ruzove ! Prajem krasny piatok 🙂
Vianoce som vždy vnímala ako rodinnú udalosť, príležitosť stráviť čas s blízkymi, poflakovať sa, hrať spoločenské hry, čítať, užívať si sneh. Tento rok som sa ich obávala, keďže nám v rodine istým spôsobom ubudol náš základný rodinný stmeľovač – mamka. Ale tak, cez všetky obavy a nechuť som si našla spôsob, ako ich naďalej obdobne príjemne prežívať… Takže úspech na entú, že som sa nezbláznila, lebo taký pocit som mala od septembra až do začiatku decembra, že ma to psychicky sundá… V roku 2020 pokračujem vo svojom sporiacom režime nenakupovania nepotrebného. Určite budem viac času venovať knihám, menej sockám, hlavne kvôli voľbám, nenávisť, ktorá sa kvôli nim šíri po sieťach, to je des. Aj tak mám už jasno, koho voliť. 🙂 Naskakujem zas na vlnu jogy, turistiky a užívania si ticha, pravidelne a kedy sa len bude dať. A na ten ProtonMail som tiež cez sviatky narazila, ešte zvažujem k tomu pridať Signal miesto SMSiek a četov. 🙂
Mne v digitálnom detoxe pomohlo, že náš tablet jednoducho „vypustil dušu“ a na mobile nie som pripojená. Je to, možno, ako v dobe kamennej, ale už ma nemôže v noci o druhej zobudiť zúfalé pípanie a blikanie mobilu, keď sa k nemu cez deň náhodou dostali deti a postláčali čo nemali.
Nový tablet odmietam kúpiť – deti ho do školy ešte nepotrebujú a ani my ho v podstate nepotrebujeme. Ak treba niečo urobiť do práce, na to je pracovný notebook. A všetko „pracovné“ je spojené s časťou dňa, ktorú trávime oddelene. Doma sme spolu. Pre mňa sú to striktne oddelené sféry.
Ahoj, rozmyslala som ci vobec pisat ked chces tráviť viac casu offline :). Tvoj blog som nasla asi pred mesiacom a ďakujem ze ho píšeš. Pocitila som potrebu minimalizmu a tak mi pride vhod ze sa mozem inspirovat. Ďakujem :).
Rada by som sa ale s vami všetkými podelila ešte o jeden typ minimalizmu. Som uz cez 3 roky na materskej, teraz s druhým dieťaťom, a v decembri som si uvedomila, ze moja hlava sa nikdy nezastaví. Priklad: robievam na raňajky kaše. A moja hlava uz ide: a táto kasa je dosť dobra, zdrava, vyzivna pre moje deti, pre mna a pre manzela? A s ovocím ci bez? Alebo radšej chlebik s nátierkou, ci vajíčka??? A po raňajkách pokracujem: a mala by som cvičiť viac a čo na desiatu? A ideme na kruzok nech sa potomok môže rozvíjať ci radšej budeme doma (lebo peniaze) … A na obed máme dosť zdrave a vyzivne toto alebo ono… Pri olovrante mi dochádza energia a do konca dna uz len platam. Miesto toho aby som si vecer uzila cas so synom ktorý uz chodí do skolky, nieco nahanam, som nervózna a kricim. A ked deti zaspia tak mi v mobile svieti 15 pripomienok co som mala spravit pred týždňom, včera, dnes …
Jedného dna som si povedala a dosť, pustila som z hlavy zdravu stravu, cvičenie, prestala som stahovat brucho (spomenula som si na sladke casy tehotenstva :)), vymazala som pripomienky v mobile (okrem tej ze mam doliat vodu do kyslej kapusty aby sa nepokazila :)), dokonca som prestala hadzat kompost do separatnej nadoby :). A viete ako sa mi uľavilo? Ked som po rokoch prestala vyvijat na seba tlak. Ked som ho minimalizovala. Zistila som ktoré veci robim prirodzene a do ktorých sa nutim ( napr. Ovsenu kasu robim automaticky, do ostatných sa musim nutit, nemam to zabehnuté a rano mi to robi stres). Po týždni som znova zacala kompostovat, po vyse mesiaci cvicit (necvicila som pol roka ale každý den som sa chystala) a robi mi to radosť a po dvoch mesiacoch sa vraciam k zdravšej strave lebo to co do seba pcham posledne dva mesiace ma neskutočne ubyja. A strava pre deti? Verim ze čokoľvek im s láskou pripravim je to najlepšie co im teraz môžem dat.
Je este plno veci na ktorých ešte chcem popracovať, ale bola to super skúsenost a som rada ze som si dovolila minimalizovat tlak vo svojej hlave. Aspoň na cas 🙂
Skvelý článok (a zdieľam na FB :).
Ahojte,
Dakujem za super clanok. Objavila som tento web iba 2-3 dni s5 a velmi sa mi paci.
Co sa tyka sieti, nikdy som Instagramu na chut neprišla. Popravde mam tam pridanu az jednu fotku asi 2r s5 pecenych gastanov, ked som skúšala ako to funguje. Na Insta pozriem asi raz mesacne, nesledujem tam ani tak ludi ako skor nejake recepty, cvicenie, motivatorske prispevky. Fb detto som vyrazne obmedzila a niekedy ho aj niekolko mesiacov nezapnem. Zapnem a sledujem vtedy, ked planujem dovolenku a odoberam info a akciach na letenky. Vtedy tam chodim castejsie.
Internet vyuzivam viacmenej cez mobil. Co ma napadne si vygooglim. Momentalne som na materskej s malym babom, takze viacmenej cas venujem detom. Tv u nas funguje pre starsiu, ktora pozera rozpravky. Ak si chceme pozriet filmy, tak si ich vyhladavame. Reklamy v tv som nevidela uz roky. Ak aj idu, stopnem obraz, idem nieco porobit, vratim sa a reklamy pretocim. Zacala som pouzivat eko pracie prostriedky a postupne vymienam aj kozmetiku za prirodnu. Ziadne preplnene policky od vymyslu sveta blbostami, ale z kazdeho 1 kus, co treba. Pre mna a 2 deti sa zmestime so vsetkym do 1 malej skrinky.
Co sa tyka Vianoc, tak tam sme sa este neposunuli, ale toto ma inspirovalo a naozaj buduci rok pojdem do toho minimalisticky. Inak u nas ani nie su Vianoce o neviem akych darov pre deti. Sice je ich viac, ale zvacsa prakticke ako oblecenie, kniha (vyberam od slovenskych autorov), hracka, ktoru si najviac zelaju, pera, ceruzky, fixky, lego prip. nejake puzzle. S muzom si davame drahsie dary, ale to, co potrebujeme predovsetkym do domacnosti alebo zefektivnenie prace.
Pouzivam malo mobil, obmedzila som telefonovanie s ludmi a zistila som, ze je to neskutocne uvolnujuce. Vyuzivam messanger, kto chce, mi napise a kedy ja chcem, sa pozriem a odpisem. Toto fungovanie sa mi paci. Mam kopy casu pre seba k plusu. Ked si spomeniem na tie hovory ako sa kazdy stazuje, vysavalo mi to energiu. Keby to boli inspirativne hovory, nepoviem. Ale neboli. Takze ja ani nevolam. A to pisanie tiez obmedzujem. Najradsej travim cas so svojimi najblizsimi. Bud sa hrame alebo čítame alebo si pozrieme dobry film, ale nie v telke.
Teraz rozbiehame s muzom biznis, cize bude treba robit reklamu, vyuzivat socialne siete a pod.na propagaciu. Moc sa mi do toho nechce, ale tak musime setrit, tak zatial to nebudeme delegovat na nikoho ineho.
Ahojte vsetci?ja sise nemama ani FB,ani Intagram ,ani nic podobne…ale jednu dobu som mala…FB nemam 7 rokov a Instagram som mala asi nejaky ten cas…ale vzdy ma bolelo brucho z prehiadania si tej dokonalosti internetovej…a vzdy som vdakaBohu mala na to svoj nazor…az raz som to cele zrusila…bolo mi zle ,ze celebrity su schopne sa zapredat za par eur a robit reklamu aj roztrhnutym silonkam z druhej ruky…no otras…a ja nechcem byt sucastou toho sveta tam.A v suvislosti s tymito socialnymi sietami ,ma napadla celkom fajn vec …ja si myslim,ze ludia su preto k sebe taki aki su…lebo vsetko o sebe vedia…jeden sa bol lyzovat ,druhy plavat, treti je na vikendovom pobyte v 8*hoteli, na svojom super fare a dalsi ma novy Iphon a airpody…co na tom,ze bez kreditu?a tak sa proste ludia normalne cez internet znenavidia…cez zavist jeden druhemu sa dostanu az do takeho stavu,ze sa len tak bezdovodne prestanu bavit a zacnu nenavidiet…a ked sa stretnu v meste bud sa tvaria,ze sa nepoznaju…alebo sa ani nespytaju navzajom ako sa maju…ved naco,ked clovek tvor obycajny potrebuje pre svoj zivot folowerov(co znamena to slovo som zostila az teraz vo svojich 31 rokoch?)a lajky….je smutne,ze bez toho si nevie uzit ani dovolenku,ani veceru s priatelom,alebo manzelom…dakujem Bohu,ze moj muz jedine co si pozera na nete je autobazar a to je vsetko…ja som odporca socialnych sieti a o nikom nechcem nic vediet…pre mna su vsetko tam absolutne nepodstatne veci o pre mna nepodstatnych ludoch…tak na co to mam vediet???!!!Dakujem Bohu za dar rozumu v tejto oblasti…a lutujem normalne ludi,ktori tlieskaju cez instac ,celebritnym mamickam a pisu im,ze su dokonale matky…Pane Boze…tento svet je naozaj na zaplakanie…
Ale aby som nebola len negativna, tak chcem napisat,ze ja som nesmierne stastna,ze som sa dala na drahu minimalizmu…musim ale este vela na sebe pracovat…ale upratala som si byt, vyhotila kopec veci, a zrazu tu nie ne uz nikde nic polozene len tak…a proste je to pre mna milnik…uz nikdy nebudem nakupovat len tak,ze je nieco lacne ….zacala som si vazit ovela viac Zem….tesim sa omnoho viac z toho co mam,a ked nieco chcem stokrat si premyslim ci to potrebujem….ja sa idem tiez odpojit od internetu a nebudem az tak casto brat mobil do ruk….vezmem radaej knihu?ahojte….
S drvivou väčšinou sa stotožňujem, aj keď mne ten stromček akosi ku sviatkom pasuje 🙂 Ale máme taký menší, 150 cm a ozdoby zásadne už nedokupujem. Dala som sa nalákať na nálepky na okná, no a môj malý Mini ich polepil po celom byte, prípadne potajomky vyhádzal do koša. Ešte aj na ňom sme mali soba nalepeného.
S digitálnym minimalizmom sa úplne stotožňujem, tiež na tom pracujem. IG som vymazala z mobilu, ani na počítači tam nechodím. FB aplikáciu som vymazala, chodím naň už len cez počítač, čo nie je tak často.
To, o čom píšete, o tej pohode, tak to je cieľ na rok 2020. A rozbehnúť moje písanie. Lebo pokoj neprichádza, keď duša nedostáva, čo chce 🙂
Teším sa na ďalší článok 🙂
Janka
prvominimatka.blogspot.com
Andrejka, musím ťa potešiť, pretože tvoj blog je úplne jediný ktorý navštevujem. Nechodím ani na žiadne iné stránky, iba keď potrebujem doobjednať kozmetiku alebo kávu 😀 instagram nemám už viac ako rok! Presne tak, čo oči nevidia, to srdce nebolí. Facebook mám len kvôli mojej práci. Predtým som nemala ani ten 😀 Aplikáciu iba na fb stránku, na osobný chodím sem tam cez prehliadač. Mňa z obrazoviek bolí hlava, tak o dôvod viac tam nepozerať 😀
Čo sa týka sviatkov, dávam si 9z10. Kapustnica, ryba a cibuľový šalát sa zjedli. Koláčiky neboli 😀 jedli sme ich u mami a babky skôr 😀 a veľa sme tam jedli, tak som nemusela riešiť 😀
Režim lietadlo zapínam večer o 7 a do rána 7 neriešim nič na mobile 😀
Rok 2020 bude pre mňa o duchovnom raste a radosti z prítomného okamihu, nič nekupovania, chodenia do prírody a zbierania byliniek, viac času s rodinou 🙂
prosím ťa, povedz mi niečo o tom režime letadlo. Mna ešte nenapadlo mimo lietadla ho zapnúť. Prečo aj? dakujem za vysvetlenie
Tiež si večer na mobile dávam režim lietadlo, nič neprijímam, ani hovory, smsky, žiadne zvukové signály z messengeru alebo ohľadne nového emailu. Načo, do rána to všetko počká. Modré svetlo z mobilov a počítačov spôsobuje problémy s usínaním a spaním, preto pred spaním relax a max. čítanie knihy.
to ho v tom prípade môžeš rovno vypnúť, nie? Je to potom to isté
Ako sa to vezme, keď ho vypnem, potom ráno nabehnutie je podstatne dlhšie, musím zadávať PIN kódy na obe karty. Zatiaľ čo letecký mód vypnem jedným pohybom a mobil je ihneď k dispozícii.
Andrejka, prosím, len neprestaň písať, už som sa dosť zásadne namotala, a moc som sa tešila na ďalší článok v novom roku. Knihu mám, vraciam sa k nej, od detí som pod stromčekom našla Denník. Máš ten dar, pozrieť sa na každý aspekt života minimalistickým okom, máš dar slova aj pera, si rozumná i vtipná zároveň, písanie ti ide naozaj dobre. Si jedinečná, taký minimalistický guru v tomto našom „slovenskom chotári“.
.. Opäť raz parádny článok..tiez som išla cestou minimalizmu aj co sa darčekov týka akurát môj muž neodolal a dostala som parfém ?.. Dieťa dostalo knihu a zopár drobnosti a rodina len sypané čaje v peknej dóze (inšpiroval ma čajík od vás spred roka).. Už len obmedziť používanie mobilu ?.. A prosím neprestavajte písať toto je jediný blog ktorý čítam a ktorý mi reálne niečo dá..