Tieto riadky vznikli počas výletu v Anglicku s mojou najlepšou priateľkou. Vrátili sme sa po rokoch na miesta, s ktorými nás spájajú milé aj veselé situácie. Poznáme sa dlhšie ako sme na Facebooku, dlhšie ako mám muža a deti a náš vzťah otestoval nielen čas ale aj vzdialenosť.
Cestovanie s najlepšou kamoškou je duševne obohacujúca skúsenosť. A najmä ak sa nevidíte často. Je to pre mňa top zážitok, ktorý neprevýši žiadne vypisovanie si cez sociálne siete. Radšej raz za čas, ale poriadne a najmä – osobne.
Rada však cestujem aj sama. Sólo cestovanie je úplne iné kafe, no užívam si ho tak či tak. Naučilo ma veriť samej sebe, v čom som dobrá a kde mám rezervy (napríklad že sa aj s mapou vždy stratím). Nielen pri cestovaní môže byť samota užitočná.
Svet je jeden veľký techno koncert a konečne som našla kábel, ktorý som vytrhla zo steny.
Byť sama. Ja a blažené ticho.
Žiadne telefonáty, žiadne správy, žiadni ľudia.
Nech po mne nikto dnes nič nechce. Čím menej ľudí, tým lepšie.
Som divná, keď preferujem ultra predražený bio-eko obchod na hradnom kopci o desiatej doobeda, lebo v ňom nie sú rady? Alebo chodiť po schodoch, lebo mám plné kecky ľudí vo výťahu? Alebo pol hodinovú obchádzku autom cez poľné cesty, aby som nikoho na ceste nestretla?
Aby sme sa rozumeli: byť osamelý a byť sám nie je to isté.
Osamelý človek je odmietnutý spoločnosťou, zabudnutý, opustený, odvrhnutý pre výzor, pre spôsob života, pre názory, nie je to voľba. Na osamelom človeku nikomu nezáleží. Byť osamelým nie je žiadna sranda.
Paradoxne pocit osamelosti sa vyskytuje v spoločnosti – v reálnej aj v tej virtuálnej. Možno si spomínaš na deň, keď si mala naprd deň a nenašla si pochopenie ani medzi dvoma tisíckami priateľov na Facebooku. Alebo si sedela na oslave, kde si nikoho nepoznala a počúvala ľudí, s ktorými máš spoločný len vzduch, ktorý dýchaš. Byť osamelá v dave bolí viac ako sedieť osamelá doma.
Tá dobrá samota je vedomý stav bytia.
Čoraz častejšie samotu vyhľadávam a rozmýšľam prečo asi.
Samota mi jednoducho prospieva.
Ľudia sa jej však boja ako deti tmavého lesa. Byť sám je totiž spájané vždy len s negatívami – je to miesto pre vyvrheľov, pre pustovníkov, pre ľudí s temnou minulosťou, pre zločincov a čarodejnice.
Ak niekomu povieš, že :
sa tešíš na víkend osamote
chodievaš občas na dovolenku sama
ideš sa najesť do reštaurácie sama
nechce sa ti nikam ísť a sedíš radšej doma
automaticky si považovaná za anti-sociála, za čudáčku, za niekoho kto má nejaký rodinný/manželský/pracovný problém či depku.
Ak nevieš, či patríš medzi vyznávačov samoty, našla som od študovaného odborníka na samotu ďalšie charakteristiky:
Preferuješ byť
Neznášaš sa deliť s niekým o posteľ.
Rada sama šoféruješ a upokojuje ťa to.
Veľmi často a rada ignoruješ svoj telefón.
Dokážeš sa sociálne odtrhnúť aj na dlhšiu dobu.
“Závislosť ” považuješ za veľmi neatraktívnu vlastnosť.
A čo ak sa musíme naučiť byť sami?
Pozrite sa, ja som maximálne temperamentná a družná spoločníčka, ukážkový extrovert. Nemám problém sa baviť na akúkoľvek tému s kýmkoľvek – človekom, psom, vtáčikom na strome.
Ak ma pozveš, pôjdem aj na let balónom, aj nočný pochod pralesom, aj na opekačku v záhrade. No problemo.
Kedysi som si myslela, že pre zachovanie môjho mentálneho zdravia to nedám bez fúry kamarátok, výrečných kolegov a bez kancelárie, kde to žije. Smartfón a sociálne siete predstavovali moju pupočnú šnúru k svetu.
Milujem spoločnosť ľudí ale zároveň a veľmi často túžim po pohove od ľudí.
Všímam si, ako ľudia nedokážu ani na krátku chvíľu len tak byť. Nevedia sa odpojiť a čeliť svojej exkluzívnej prítomnosti.
Čo ak je aj strach zo samoty dôvodom, že sme tak závislí na sociálnych médiách a smartfónoch?
Práve cez ne sústavne s niekým komunikujeme a cítime sa chcení, vítaní, olajkovaní, potrební. Niekde patríme.
Sme stále spojení s inými ľuďmi cez desať kanálov a nemáme možnosť nebyť kontaktovateľní. Aha, vlastne nechceme nebyť.
Maily, správy, texty, statusy, telefonáty, mítingy, četové skupiny, diskusné fóra……
Bojíme sa, že keď vypneme, o niečo prídeme a budeme sa citiť sami?
Musím sa priznať, že som často bola súčasťou nejakej virtuálnej skupiny, len aby som sa necítila vyradená.
A keď som sa odpojila, jednoducho som sa to čo som potrebovala vedieť dozvedela aj tak. Osobne či telefonicky. Jediné čo som musela prekonať je strach.
Je prebytkom v živote len ten jogurtovač, ktorý som nevyužila alebo nohavice, ktoré nenosím?
Čo tak prebytok komunikácie? Koľko skutočných vzťahov dokáže jeden človek do hĺbky naozaj pestovať?
Odsekla som sa od sociálnych sietí a zistila som, že ten človek, ktorý sa so mnou nakontaktovať chce, si ten spôsob nájde. Ide o takzvané prirodzené bio vypratávanie. Nemusíš nič robiť, len sa vypneš a otvoríš si okno.
Minimalizujem si komunikačné kanály. Čety som nahradila stretnutiami a telefonátmi. Veľmi opatrne zvážim, či každý kontakt v mojom živote stojí za to. Použijem Marie Kondo metódu a spýtam sa, či sa mi z daného vzťahu iskrí v očiach od radosti. Ak mám z niekoho guču v žalúdku, na čo je to dobré?
Teší ma, keď sa s týmto človekom stretnem? Odovzdávame si spätne niečo pozitívne?
Radšej si ponechám pár naozajstných priateľov a zvyšok času si nájdem na seba a svoju plánovanú samotu.
Samota je prospešná z mnohých dôvodov.
Nabiješ sa energiou
Keď som obklopená ľudmi, postupne sa mi vybíja baterka. Snažím sa ich počúvať, pochopiť ich názory, byť prítomná. Mentálne sa vyčerpám. Asi mi dajú zapravdu všetci, ktorí pracujú s ľudmi. Poznáš toxického človeka, čo z teba za pár minút vysaje všetku šťavu? Keď som sama, dobijem si baterku. Nie je možné “dávať” z nuly.
Si oveľa viac produktívna.
Rušná kancelária a vytešení kolegovia – dôvod chodiť do práce, ktorá ma baví. Škoda, že nič za celý deň neurobím. Kým si spravím kávu a preberiem dôležité kauzy s kolegyňou, už je obed a vitaj ďalší zabitý deň. V spoločnosti ľudí klesá moja produktivita na bod mrazu. Neviem sa koncentrovať, sústavne ma niekto vyrušuje a spravím polovičnú prácu, ako keď som sama. Teraz už viem, že práca z domu je síce osamelá, ale efektívna. Sadnem si za počítač a fičím naplno. Žiadne kecy až kým nemám porobené.
Máš čas na na sebareflexiu
Od rána do večera spracúvaš myšlienky, problémy a pocity iných a nemáš čas na čo? Na tie svoje vlastné. Čas osamote mi pomáha trošku si v sebe upratať a keď ho spojím s manuálnou prácou – upratovanie, vysávanie, pletenie, kreslenie, žehlenie – často prídem na riešenie problému, ktorý ma ťaží. Zjaví sa mi v hlave ako svetielko – heuréka!
Robíš aspoň raz za čas to, čo chceš ty.
Sama nemusím hľadať kompromisy, brať ohľad na názor väčšiny, ísť s davom. Viem sa slobodne rozhodnúť, čo chcem ja. Nemusím nič vysvetľovať, cítiť sa vinná alebo sa snažiť robiť iných ľudí šťastnými. Preto milujem raz za čas sólo výlety. Včera som šla na túru do kopcov sama bez detí, bez rodiny a šla som si svojím tempom a svojím smerom, kým sa mi chcelo. 100% luxus.
Tešíš sa zo vzťahov, ktoré sú dôležité.
Vzdialenosť a odlúčenosť spája. Úplne inak oceňujem prítomnosť manžela, ktorého som dva týždne kvôli práci nevidela. Úplne inak sa teším zo stretnutia s priateľkou po návrate zo zahraničia. Ak si človek dá väčšie pauzy vo vzťahoch na ktorých mu záleží, uvedomí si vo svojej samote ich hĺbku. Najviac nám chýbajú ľudia, ktorí pre nás niečo znamenajú. A na to sa dá prísť až keď nie sme stále s nimi.
Nepotrebuješ iných ľudí, aby si bola spokojná sama so sebou.
Samota je užitočný nástroj do života. Dokážem akceptovať, že nie vždy ma niekto podrží a viem sa popasovať s problémom aj sama. Ak nie si závislá na vzťahoch, dôveruješ si a máš sa rada aj bez toho, aby ťa niekto denne oceňoval a lajkoval. Vieš sa tešiť zo vzťahov a spoločnosti iných ľudí, avšak vieš si aj zvoliť samotu, ak ju potrebuješ. Radšej budeš sama, ako v zlej spoločnosti.
V samote je životná sila a netreba z nej mať strach.
Ako ju zvládaš ty? Bojíš sa jej alebo si ju dokážeš vychutnať?
Opäť skvelý článok! Dnes si už aj ja užívam samotu. Ale trvalo mi kým som sa prestala považovať za asociála 😀 Mám rada tvorivú, kreatívnu, tichú samotu, samotu keď vybehnem sama na kopec, keď čítam, niečo študujem alebo len oddychujem od hluku. Mala som pocit, že ak si doprajem samotu, že tým zanedbávam svojich blízkych. Opak je však pravdou, aby som ich nezanedbávala potrebujem dobiť aj baterky. Samota je skvelá ak ju človek pretne kvalitnými stretnutiami s ľuďmi, ktorých má rád. 🙂
Výborný komentár.
Krásný článek. Já samotu, coby introvert, potřebuji velmi nutně. Přesto nejsem osamělá, s velkou rodinou ani člověk osamělý být nemůže. Ale jen tak se hrabat sama v záhonu nebo si zalézt s knížkou a nikoho půl dne nevidět, bez toho bych nemohla fungovat.
Veľmi rada čítam tvoje články, je v nich toľko pravdy a vždy sa veľmi teším keď vyjde niečo nové 🙂
Ja vlastním malé potraviny na dedine a to množstvo ľudí a príbehov čo si za deň vypočujem ma doslova ničí. A keď prídem domov potrebujem byť aspoň hodinu zavretá niekde sama bez ľudí aby som bola vôbec schopná znovu komunikovať 🙂 A tiež mi dlho trvalo, kým som si uvedomila, že je to úplne v poriadku a nie som divná 😀
Ja osobne som sa tiež cítila divná, keďže samotu milujem?. Keď máte túto vlastnosť, ľudia vás berú ako egoistických a sebeckých, pretože sa neviete rozdávať druhým 24\7. No vďaka tomuto článku som sa konečne utvrdila v tom, že to nie je vôbec zlá vlastnosť. Ba naopak-dobrá. Radšej budem o 2 hodinky menej s druhými s úsmevom na perách, akokeby som sa na nich mala nonstop vrieskať?.
Aďa tvoje články majú hlavu aj pätu. Ja som tiež ukážkový extrovert, a žial neľahké detstvo vo mne zakorenilo ten neodbytný strach byť sama. Dnes som vydatá, mám tri deti, a pomaly sa učím užívať si samotu, je to pre mna pomalý proces, ale ked už sa ocitnem sama, viem sa zbaviť toho strachu, viem si len tak ľahnúť, a bez hamby a výčitiek si oddýchnuť, kludne aj zdriemnuť, ked potrebujem mám dve naozaj blízke priatelky, ktoré ma podržia, s ktorými sa stretnem tak 1x za mesiac a ten čas strávený s nimi ma vždy nabije na další čas, ktorý ma čaká v mojich bežných starostiach i radostiach. Nechcem sto likeov na každú fotku, nepotrebujem 5000 priatelov, stačia mi tí moji – pár blízkych ľudí a úzky kruh rodiny. A za to každý jeden deň ďakujem. A tebe ďakujem za to že som sa vďaka tebe dokázala zbaviť záťaže v podobe tisícok vecí, stále to nie je také ako by človek chcel, ale musím sa prispôsobiť aj svojej rodine. Ale je to o 80% lepšie ako bolo. Dnes už nemám panický strach z toho že niekto príde.
Prajem veľa (tak akurát) tichých, príjemne strávených chvíľ osamote.
Super článok. Pracujem s ľuďmi a samota je aspoň pre mňa takou psychohygienou. Rada som sama, aj psa chodim najradšej venciť sama. Super sa pritom premyšľa.
Myslím, že máš pravdu občasná samota je dobrá vec. Ja si napr. užívam samotu pri obedoch, vždy radšej idem sama ako s kolegami, ktorí zo mňa za obed vysajú život. Tiež sa nerada vo výťahoch čo i len vozím a nie ešte rozprávam. Neviem nie som príliš na small talky o počasí. Sama na výlet som sa ešte nepustila hoci mi to bolo odporúčané a isto je to dobrá vec.
Veľmi dobrý článok, veľmi rada ťa čítam a sledujem 😉 Tiež pracujem doma a dlho som s tým mala problém, pripadala som si sama sebe ako nejaká čudáčka a mala som strach, že ma pochytí veľký pocit samoty. Niekto to tu predo mnou spomínal, bohužiaľ aj ja to mám zakorenené z detstva … Napokon som prekvapená sama zo seba, že mi je dobre, že mi takýto životný štýl vlastne veľmi vyhovuje. Pritom som veľmi spoločenský typ, rada si pokecám s hocikým. Nechýbajú mi však zbytočné reči a čas osamote trávim tvorivou prácou a moje stretnutia s tými pár ľuďmi ktorých mám rada sú o to kvalitnejšie. A pomaly sa púšťam aj na cestu minimalizmu, preto ťa rada sledujem, čítam, robím si poriadok vo veciach ale aj vo vzťahoch a mne to teda veľmi skvalitňuje život, môžem len odporúčať . Rada som sama ale rada som aj s tými, ktorých milujem. Všetko však s mierou, veru veľakrát je menej oveľa viac 😉
Od detstva som introvert „par excellence“, čiže málo priateľov, neznášala som odjakživa rozhovory „o ničom“ (počasie, bulvár, móda, šport atď.) a samota mi veľmi vyhovuje. No s týmto článkom sa akosi neviem stotožniť. Neviem, možno je to tým, že vnímam odvrátenú stránku takéhoto fungovania. Vnímať ľudí a vzťahy s nimi na báze motta Marie Kondo – „zbav sa toho, čo ti nerobí radosť“ – je z môjho pohľadu veľmi sebecké. Pretože mnohé vzťahy mne osobne môžu energiu skôr odoberať, než dávať, no to neznamená, že sa mám od tých ľudí automaticky „odstrihnúť“, veď práve aj vďaka minimalizmu a tomu, že nedávam svoju energiu a čas veciam viac, než je nutné, tak môžem mať viac energie pre ľudí, aj pre tých, ktorých by som si možno vždy nevybrala. Napríklad mne v tomto aj sociálne siete pomáhajú, udržať vzťahy aspoň na tej úrovni, že viem, kto má aktuálne akú fázu života, často na základe nejakej fotky alebo statusu sa môžem ozvať kamarátom, s ktorými nemáme dôvod byť v dennom kontakte, ale keď vidím, že majú nejaký problém, alebo naopak radostnú udalosť, tak im napíšem, a často sa z toho vykľuje aj príjemné „stretnutie po rokoch“, ku ktorému by inak nedošlo… Osobne si myslím, že treba minimalizovať veci a povinnosti a podobne, aby mal človek energiu pre ľudí, nielen sám pre seba. Samozrejme existujú aj citoví upíri, tam je to iná situácia, ale tých zasa nie je až tak veľa…
Veľmi dobrý článok ?
Najviac sa mi páčil ten obrázok osamelého listu na halúzke: hneď som pocítila vnútornú pohodu lebo mi evokoval posedenie v hojdacom kresle pri rannom slnku s čajom/kávou.
Samota nie je nepriateľ, kým si ju vieme regulovať.
Pre mňa najlepší relax je prechádzka so psom alebo vychádzka na koni: nič neruší moje kruhy, len pokoj okolitej prírody. Každý občas potrebuje byť sám.