Straší mi v kešeni? Omráčili ma vianočné piesne? Vysvetlenie o novej vlne minimalizmu nájdeš nižšie.
A je to tu, milí moji. Dosiahla som asi maximálnu úroveň minimalizmu v našej rodine.
Spravili sme isté rozhodnutia, práve teraz OPÄŤ nemilosrdne predávam a vyhadzujem. Pomóóóóóc 🙁
Rozhodli sme sa presťahovať. Last minute. Domov. Do Bratislavy. Časy sú neisté, život sa mení.
Sťahovali sme sa presne pred rokom. A predtým tiež presne pred rokom.
Čo sa presne stalo? Poďme na to po poriadku.
Ako ste už možno postrehli z mojich predošlých výlevov na blogu, sme nomádska rodina, ktorá sa presúva z miesta na miesto, ako horda bizónov.
Každý rok, dva alebo aj tri sa trepeme kvôli manželovej práci do inej krajiny a ja som tzv. trailing spouse. To je tá Terminátorka v pozadí, čo všetko balí, vybaľuje, presúva a organizuje. Nikdy netuším vopred, kde zakotvíme a úprimne…. prestalo ma to baviť.
Za posledných desať rokov sme sa prakticky len sťahovali…… Slovensko, Holandsko, Anglicko, Emiráty, Katar, Nemecko. Bolo to super. Čo ma nezabije, to ma posilní. Som vďačná tejto životnej príležitosti, veľa ma život v cudzine naučil.
Začínať úplne odznova v cudzom meste, hľadať škôlku, školu, bývanie, pediatra, zubára, kamarátky, vykoktať sa v inom jazyku, navigovať auto po neznámom meste (prežila som katarskú Douhu, horší je už asi len Bangladéš), a dočasne bývať len v jednej hotelovej izbe s dvoma malými krpcami – dá to zabrať. Pripínam si medailu a tľapkám sa po pleci.
Honobenie majetkov
Joj, ako nám bolo fajn, keď sme len s nomádením začínali. Okrem šiat a zopár osobných vecí sme skoro nič nevlastnili. Zložili sme si kufre v kompletne zariadenom byte a bolo vybavené. Vrátane otvárača na konzervy.
Keď je koze dobre, pošli ju tancovať na ľad. Ideme aj my s davom.
Je veľmi nemoderné nič nevlastniť, veď všetci okolo nás to tak robia. Založia si rodinu a zapĺňajú byt. Čo na tom, že my nie sme bežná slovenská rodina, ktorá sedí na zadku, my sme nomádi. Narodilo sa prvé dieťa a hor sa nakupovať.
Okrem klasických detských harabúrd nám pribudla vlastná sedacia súprava, skrine, postele a obrovský gril na mäso.
S príchodom materiálnych statkov prišli aj logistické problémy. Každé ďalšie sťahovanie vyžadovalo kamión alebo nákladnú loď. Zdvihnúť kotvy a presťahovať sa? Ahoj, moja nová nočná mora. Budila som sa zo spánku, aby som nebodaj nezabudla dačo zabaliť.
Vlastniť plný kontajner vecí je drahé, komplikované a obmedzujúce.
Nestačí nám v novej lokalite byt, potrebujeme dom, aby sme mali kde na tom grile opekať. Dom a to nie hocijaký, dom veľký. Síce ho nepotrebujeme, ale kam dáme veci. Nie je? Sedíme mesiace v hoteli a na ten správny čakáme. Keď už sa aj ten dokonalý dom nájde, čelíme prekážkam.
Obývačka vyžaduje správny tvar na našu sedaciu súpravu. Spálňa musí byť dva a pol metra dlhá, aby sa do nej vošla kráľovská posteľ s ortopedickým matracom.
Kuchyňa by mala mať aspoň desať skriniek na odloženie hrncov a tanierov.
Poháre na šampus, poháre na víno, poháre na whisky, poháre na koňak, poháre na gin, poháre na vodu… niekde to predsa musím dať.
Veci z kamióna nejde vyložiť len tak. Potrebujeme dom a adresu. Keď je adresa, čakáme na preclenie a papierovačky. Ľahnúť si do vlastnej postele trvá tak dlho.
Skúšala si už tri mesiace žiť v päťhviezdičkovom hoteli? Znie to super? Tak si predstav hotelovú izbu s mini kuchynkou a dve malé deti. Nebudeš mi veriť, ale aj dobrého sa dá prejesť. Mala som po krk reštauračnej stravy a klopania na dvere. Mali sme po krk bazénu, pláže a vyblýskanej recepcie. Chceli sme domov.
Kamión stojí pred barákom, hurá, naše statky konečne dorazili.
Papierovačky, prehlásenie, sťahovanie, rozkladanie, montáž, hlásenie poistných škôd, ďaľšie papierovanie. O rok, o dva, o tri to isté znovu – s ešte väčším kontajnerom na prevoz. Veci pribúdajú.
Žili sme nomádsky život a sťahovali sme si dom na chrbte.
Vieš si predstaviť pocestného pútnika, ktorý stopuje s nákladným vozíkom?
Mobilita
Nie nadarmo sa vraví, že sťahovanie je jedna z najstresujúcejších životných udalostí. Naštastie, mnohých sťahovanie čaká len niekoľko ráz v živote.
Vďaka sústavnému sťahovaniu som si uvedomila, koľko toho vlastníme. Vždy, keď predo mnou stál naplnený kontajner a skončili sme počítanie škatúľ, zastavoval sa mi rozum.
Vlastniť menej vecí je sloboda. Musela som prejsť oblúkom života v hojnosti, aby som na to prišla.
Veci mi začali prekážať. Veľký dom, veľa upratovania, samé starosti.
Čo tam po sedačke a záclonách, ktoré ladia s kobercom. Čo tam po suveníroch, obrazoch. Je mi to akosi jedno. Prestala som chcieť, a uľavilo sa mi. Je fajn vlastniť pekné veci, mohli sme sa do toho pustiť, ale až keď sme sa usadili na jednom mieste. A radšej minimalisticky.
Zistila som, že domov totiž netvorí náš nábytok, ale naše vzťahy.
Domov je o ľuďoch.
Domov nie je o drahom konferenčnom stolíku. Ani o perfektnom dome z bazénom.
Domov je ako sa cítim, kde žijem.
Mnoho ľudí sa odizoluje od komunity v nádhernom dome zo záhradou a sedia tam sami, s vysokým plotom a bez susedských vzťahov.
Žijem v cudzine a začala mi bolestne chýbať rodina. Chýbala mi aj predtým, teraz je to však iné.
Vnímam to aj cez deti, ktoré si neužijú babičky a sesternice, a budú si musieť stále hľadať nových kamarátov v novej škole. Chýba mi skutočný kontakt s kamarátkami, ktorý sa nedá nahradiť cez Facebook.
Všetko mi chýba. Aj nevrlé predavačky v Jednote aj ukecaný taxikár, ktorý sa ma snaží ošidiť.
Trvalo mi 10 rokov pochopiť, aký význam má pre mňa rodná krajina.
Prešla som pol sveta , by som prišla na to, že doma je najlepšie.
A tak zas pretrieďujem
Idú Vianoce a nenakupujem.
Minimalizujem minimalistický dom. Je to ešte vôbec možné?
Naša cesta k minimalizmu sa začala v luxusnom byte v Abu Zabí o rozlohe 380 štvorcových metrov.
Naša minimalistická cesta bude končiť v 3 izbovom byte v Petržalke o rozlohe 100 štvorcových metrov. Stále to nie také zlé 🙂
Pozerám sa okolo seba a zisťujem, že skoro nič, čo vlastníme v tomto dome, nepotrebujeme.
Byt v Bratislave sme celú dekádu prenajímali aj s nemenovaným škandinávskym nábytkom. Mohla by som byť fajnová a snažiť sa ho vymeniť za ten, čo vlastníme teraz, za lepší, ale načo?
Až na pár výnimočných obrazov a orientálnych kusov nábytku, mojich milovaných kníh a osobných vecí predávame, čo sa dá.
Náš nový domov bude niečo ako hotel, do ktorého sme sa nasťahovali natrvalo.
Takže balím, predávam a dosiahla som úplne novú úroveň minimalizmu.
Redukovať už zo zredukovaného? Nikdy by som si to nevyskúšala, len teraz.
Zrazu aj tie super potrebné veci, ktoré som si ponechala, zízajú na mňa s otáznikom…
- Suveníry? Nemám ich v novom byte kam dať. Aj tak sú spomienky v mojej hlave.
- Cestovné príručky miest, kde sme už boli. Aj tak tam už opäť nepôjdeme.
- 30 ročnú zbierku CD čok? Zbohom nostalgia, všetko počúvam online.
- Načo mi sú tri páry tenisiek? Mám len jeden pár nôh.
- Nepotrebujem ani ten 30 litrový hrniec na guláš. Varila som v ňom len raz.
- Nespresso kávovar? Náplne ma prestalo baviť kupovať už minulý august.
- Mixér? Nepečiem a varím v jednom hrnci.
Ľudia, ja konečne nemám doma čo robiť.
Špajza zíva prázdnotou a varím na deň dopredu. Na prázdnych poličkách tróni vianočná sviečka. Víta ma prázdna šopa – predali sme metly, hrable aj tlakový čistič.
Ak neperiem každé tri dni, nemáme si čo obliecť.
Deti majú skoro prázdnu izbu a spia na matracoch, lebo sme predali posteľ. Hračky sú v jednej zásuvke. Obdarovala som, koho som mohla.
Vianočné ozdoby pozostávajú z výtvorov detí, predala som aj umelý stromček a ozdobujeme až u svokrovcov. Šatstvo tróni v kufri, lebo sme predali skrine.
Ja viem, ja viem, je to dočasný medzisťahovací stav, ale vychutnávam si tú novú prázdnotu a priestor.
Sťahovanie je výborný spôsob, ako sa na domov dívať z inej perspektívy. Prečo si všetko okolo seba tak zapratávame?
Moje nové životné náhľady:
Neboj sa zbaliť si veci dočasne do škatule, a vyskúšať aké je to žiť bez nich. Aj keď sa nikam nesťahuješ.
Skús si predstaviť: sťahuješ sa do menšieho. Ak by si mala o jednu izbu menej alebo o pár štvorcových metrov menej, ktoré kusy nábytku by šli preč? Vieš sa ich zbaviť už teraz?
Aj keď máš miesto, nezaplň ho. Naozaj nemusí v každom rohu niečo stáť.
Pri vytrieďovaní sa spýtaj otázku – zaplatila by som niekomu za prevoz tento veci?
Ak ťa v najbližšej dobe čaká sťahovanie, využi túto životnú situáciu ako impulz na radikálne pretriedenie.
Máš aj ty skúsenosti so sťahovaním? Čo bol najväčší stres a ako si to zvládla? Pomohlo Ti sťahovanie minimalizovať?
Super, my máme byt 70 m, a nezaplňujeme, dala jsem pryč co šlo a co prošlo přes manžela. Do menšího se asi stěhovat nebudeme. Jste dobrá, hezké Vánoce.
Ja zavadzam minimalizmus v nasom byte potajomky. Nehovorim o tom nahlas pred dcerami a s manzelom „odnasame prec“ vsetko, co nepotrebujeme. Milujem ten proces a vychutnavam si ten priestor, volnost a cistotu v nasom byte. Tesim sa vsak na knizku, este stale sa mam co ucit ?
Bydlíme s manželem a dvěma dětmi v bytě 2+1 o 60 m2. Je nám tu těsno a chtěli jsme postavit dům. Naštěstí jsem pochopila, že stísněnost je způsobena množstvím věcí a ne počtem lidí. Takže místo stavby redukujeme a třídíme. A jestli se opravdu jednou přestěhujem, tak už to nebude kvůli tomu, že se nevejdeme, ale pro radost. Jak osvobozující!
Krásne napísané, z celého srdca súhlasím.
Andrejka, si skvela, drzim palce v novej etape zivota a tesim sa na stretko v Bratislave :-*
Vdaka, je to velmi inspirujuce. Som len na zaciatku mojej minimalisticej cesty a je to pre mna vyzva ale velmi ma laka ta sloboda! Pre mna osobne je to velmi spojene aj s less waste/zero waste zmyslanim.
Ďakujem:)
Ja triedim a vyhadzuje ci predavam skoro stale. Neznasam preplnene sufliky a skrine vsetko pekne poupratovane a zaplnene len vecami co potrebujeme u nas sa najdu aj volne sufliky ci police lebo nie je do nich co dat. Nepaci sa mi zaves, obraz, vankus?….neskladujem tieto veci a radsej ich predam. Horsie je to s mojim manzelom, ktory by vsetko skladoval a o mne hovori, ze vsetko by som vyhadzovala. No pocit, ze nemam preplneny dom je pre mna oslobodzujuci….lahsie sa mi zije a dycha.
Ako keby som čítala o mne a mojom manželovi:)
Prvýkrát som tento princíp pochopila, keď som prerábala byt a potrebovala všetko z 3 izieb na 2 mesiace napchať do garáže a pivnice…bolože to radosti… polovica harabúrd išla z domu.
Výborným časom na zbavovanie sa vecí je aj maľovanie bytu… keď namiesto nekonečného nosenia vecí z jednej izby do druhej máte krabice s nápismi: vyhodiť, predať, darovať, nechať. Funguje to. Fakt. Len sa zbaviť nostalgie.
V oblečení som na začiatku cesty k minimalizmu, keďže pravidlo: „jedna nová vec do šatníka a jedna stará von“ postupne mením na „jedna dnu a dve von“ :-). A to šatník poctivo triedim každý polrok pri sezónnej výmene oblečenia v štýle nosené poruke, mimosezónne hore do skrine 🙂 Na toto sú dobré tiež rastúce deti a kamarátky s vekovo menšími deťmi alebo detské burzy – uvedomíte si, že veci MUSIA ísť z domu, ak sa na vás nemajú sypať zo skrine na hlavu. Jednoduché, len to praktizovať. Počas synovho detstva som mala som šťastie na stále odberateľky. Dodnes sme kamošky:-)
Uvedomenie si množstva vecí všeobecne prišlo v peknom momente – bola som na návšteve môjho syna v Anglicku, kde rok študoval. V izbičke, ktorá bola tretinou jeho domácej študentskej izby mi prišlo nejak smutno, že žije obklopený iba pár vecami, ktoré sa zmestia do kufra s váhou povolenou aerolinkami. Upokojil ma, keď konštatoval – „Mami, zistil som, ako málo vecí mi zrazu stačí na bežný život a že my ľudia máme plno blbostí.“ Mileniál ako vyšitý… 🙂 A tento štýl praktizuje to dodnes. Ja postupne s ním. To je dôkaz, že deti nás učia stále.
Vďaka za pekný článok, Andrea.
„Idú Vianoce a nenakupujem.“ – čistá JA 🙂
Ďakujem za postrehy a podnety. Naša 8 členná rodinka už tretí mesiac čaká na novú kuchyňu. Takže varíme na jednoplatničke, každý má pre seba jednu zostavu riadu a príbory. Kuchynka dočasná je minipidi, v nej sme fungovali, keď sme boli ešte bez detí. Občas som na nervy z nedostatku miesta, ale je nám tam veselo. Rodina sa zomkla.;) Prajem všetkým Advent plný odhodlania meniť najprv seba.(Sem doviedol tento minimalizmus mňa). A môj manžel je minimalista úplne,odkedy si pamätám.
Super článok a je to pravda. Vždy keď sa sťahujeme (čo zatiaľ bolo 3x ?) všetky veci, ktoré sme nepoužívali len s nami cestovali sme darovali tým, ktorí to potrebovali a využili. Skvelý pocit urobiť niekomu radosť a na druhej strane menej krabíc a viac miesta. Nemáme žiadne zbytočnosti a je to super. Deti sú tiež naučené, že s hračkami s ktorými sa nehrajú darujeme iným deťom, ktoré sa im potešia. Nehovoriac, že posledné roky žijeme aj ekologicky a udržateľne.