Minulý týždeň som vyprevadila deti do školy a vďaka jednej zmene sa mi neskutočne zjednodušili rána. Aká to je? No hádaj 🙂
Obrazová pomôcka:
Čo majú všetky deti spoločné?
Hurá, uniformy!
Uniformy v školách sú skvelý vynález a nadšení sú nielen rodičia, ale aj deti. Ak by sa dalo, zaviedla by som ich aj doma. Všetci sú oblečení v tom istom, a vzniká menší priestor na šikanovanie a posmievanie sa deťom kvôli oblečeniu. Deti sú si rovné a nenastáva porovnávanie, kto má aké dizajnové tričko. Škola si vie zároveň udržiavať predpísané pravidlá o (ne)vhodnosti oblečenia do školy. V neposlednom rade je to aj ekonomickejšie – uniformy sú vyrobené z kvalitných materiálov a za celý školský rok točím a periem troje tričká a dvoje šortky na dieťa.
Ako som písala aj v mojej knihe, za uniformou mi bolo tak ľúto, že som deťom zaviedla vlastnú a do školy či škôlky nosili prakticky celý týždeň ten istý druh oblečenia – dcéra legíny a tričko, syn tepláky a tričko – veľmi podobné farby a štýl. Vyobliekať sa mohli cez víkend.
Čo má toto spoločné s tvojím preplneným šatníkom? Hneď sa k tomu dostanem.
My ženy stále riešime prebytok oblečenia, ako nakupovať, čo si obliecť, ako vytriediť. Rozmýšľam, či je to nejaký západniarsky/európsky problém.
Zaujímavé je, ako dobre sa cítim práve tu v Emirátoch oblečená v hocičom, pokiaľ je to v kultúrnej norme (zahalené ramená a kolená). Všetci sme iní, ale istým spôsobom splývame, nikto sa nestará ani na teba nepozerá.
Vezmime si také arabské ženy. Tie sa ráno zobudia a neanalyzujú pol hodinu, do čoho sa obliecť. Oblečú si dlhé čierne šaty – abayu a na hlavu si omotajú šatku – shelu. Niektoré mladé arabské ženy si pod abayu síce už obliekajú aj európske oblečenie, avšak väčšina z nich nosí pod čiernou vrstvou jednoduché voľné šaty. Obe vrstvy oblečenia spolu príjemne splývajú a materiály sú ľahké ako pierko. Ideálne do vypečeného počasia.
Abaya sa dá kúpiť v rôznych cenových kategóriách a tie najdrahšie sú vyrobené z hodvábu, ozdobené ručne vyšívanými rukávmi alebo trblietavými ornamentami. Tento typ oblečenia je veľmi vhodný do horúceho počasia, keď páli slnko a všade lieta prach a piesok.
Ženy – turistky – ktoré sem prídu na dovolenku si často mylne myslia, ako tieto ženy trpia v ich oblečení a na podporu svojho názoru sa producírujú nevhodne (vy)zlečené po meste. „Veď ja im ukážem, v čom môžem doma chodiť! “ Nuž, lokálni ľudia tu žijú podľa svojho náboženstva už stáročia a presne vedia, ako sa do tohto podnebia obliecť. Neznalí turisti vzbudzujú akurát tak pohoršenie a idú domov so spálenou kožou. Po prvé: Ak na teba páli slnko, posledné čo by som radila je vystaviť si nahú kožu teplu a po druhé: prejsť sa ulicou, kde sedí 30 robotníkov na schodoch – dlhé šaty a šatka na hlave sa stanú ochranným štítom nielen pred slnkom ale aj pred nežiadúcimi pohľadmi.
Páči sa mi, ako vedia Arabky zaujať aj bez toho, aby sa odhalili. Majú svoj unikátny štýl – stačí zaujímavý šperk, vôňa orientálneho parfumu, kúsok krásnej látky vykúkajúci spod abayi. V ich štýle obliekania je niečo tajomné a dokážu sa odlíšiť aj napriek tomu, že sa obliekajú rovnako.
Ani chlapi to však nemajú komplikovanejšie. Emirátski muži nosia všetci každý deň to isté – žiarivo bielu róbu, ktorá sa nazýva kandura a k tomu na hlave nosia šatku – guthru. V zime si muži osviežia šatník sivými alebo hnedými alternatívami látok. Kandura sa nosí úplne všade – aj do práce na oficiálne rokovania a tiež chráni nositeľa pred neznesiteľným púštnym teplom. Takisto ako u žien kvalita látky a výzdoba svedčí o finančných možnostiach a postavení majiteľa.
V Emirátoch žije veľa národností a práve podľa uniformného oblečenia vie človek zistiť, odkiaľ sú.
Rovnakosť v obliekaní sa však netýka len ľudí zo Stredného východu či tretích krajín.
Vezmime si ako príklad úspešných mužov, spomeniem Marka Zuckenberga (zakladateľa Facebooku). Jeho vieme na fotkách vidieť oblečeného veľmi často napríklad takto:
alebo takto:
Poďme sa teraz pozrieť na skupinu vrcholových manažérok v obrovských korporáciách, ktoré dnes prišli do práce (či na fotografovanie) takto:
Čo majú všetci títo ľudia spoločné?
Nosia každý deň to isté.
Či už je to z dôvodu obmedzených financií (pakistanský predavač kobercov na pouličnom trhu zrejme netúži po dizajnovom tričku od Hillfigera), alebo ako kultúrna či náboženská tradícia – všetci patríme k sebe, alebo praktickosť – školské a pracovné uniformy.
Pre úspešných ľudí je tento dôvod prílišná zaneprázdnenosť a minimalizácia nedôležitých rozhodnutí.
Všimla si si, že čím je človek úspešnejší a čím má vyššie finančné prostriedky na oblečenie – tým „nudnejšie“ sa oblieka? Ľudia, čo zarábajú milióny, či rozhodujú o dôležitých veciach, nemajú čas stáť pred skriňou a dumať, čo na seba. Nosia stále dokola do isté – v rovnakých farbách, strihoch – či už sú to kostýmy, šaty alebo obleky. Kúpia si 10-15 kusov jedného typu rovnakého oblečenia (sivé košele, biele blúzky, modré svetre:) a každé ráno majú vybavené.
Pretav do šatníka jednoduchosť aj ty. Ako?
Zvoľ si vlastnú „uniformu“ a nos to isté.
Znie to síce ako nuda, ale nie sú v živote dôležitejšie veci, ako čo na seba? A nikto si to nevšimne, ver mi.
Dnes je môj šatník „zúfalo“ prázdny a nikdy som nebola spokojnejšia s tým, čo nosím. Obliekam si stále tie isté veci dokola, mám obmedzený šatník, a napriek výberu obchodov od výmyslu sveta sa mi do nich nechce.
Aký je tvoj životný štýl a aký typ oblečenia potrebuješ? V čom sa cítiš dobre?
Po čom siahaš v skrini? Presne to tam maj, v tej istej či podobnej farbe a nos to dokola.
Inak bude vyzerať šatník riaditeľky v reklamnej agentúre, inak matky na materskej dovolenke, inak predavačky v supermarkete, inak kvetinárke v obchode, inak moderátorke v televízii.
Ak si vezmem môj konkrétny príklad – najlepšie sa cítim v pohodlnom oblečení. Pracujem z domu a rada sa skoro denne ráno obliekam do športového oblečenia – šortky a tričko alebo pohodlné legíny a tričko. Keď idem von z domu, kombinujem nohavice a blúzky. V skrini mám okolo 50 kúskov oblečenia a nosím pravidelne a dokola asi 30 kusov. Niektoré veci mám už roky rokúce a pomaly sa mi asi rozpadnú zo šatníka 🙂 Jedna von a nová dnu.
K tomu vlastním niekoľko topánok – ako popísané vo fotke hore. To je na celoročnú teplú sezónu prakticky všetko. Bolo by praktickejšie zmeniť šatník na viac šiat, nakoľko keď idem von pre deti do školy, nenosím šortky (odhalené kolená), ale v danej situácii sa mi nechce zbytočne nakupovať, mám si čo obliecť aj tak, len sa musím 2 x denne prezliekať.
Ak by sa mi chcelo, mohla by ma zachvátiť nespokojnosť a nuda. Pobehala by som po obchodoch a kúpila by som si ďalších 20-30 kusov oblečenia vhodnejšie do tohto podnebia. Dostala by som sa však presne tam kam predtým. NEPOTREBUJEM VIAC. Počkám, kým vynosím to čo mám, a potom si zopár vecí neskôr zaobstarám.
Sumár:
Základom nepreplneného šatníka je vlastniť niekoľko kombinovateľných kusov na príležitosti, čo potrebujeme a nebáť sa ich rotovať a nosiť stále dokola. 30-50 kusov oblečenia by malo stačiť jednej ľudskej bytosti? Vedela si, že priemerný Američan si kúpi na seba 70 kusov oblečenia ročne? To je nová vec každých 5 dní!
Dnes ma teší vlastniť málo vecí až na pomyselnej hrane“ akceptovateľnosti“, aj vzhľadom na to, ako rýchlo sa nám môže zmeniť podnebie a krajina kde žijeme. Dnes už viem, že nemá zmysel kompletne si prerábať šatník, len preto, lebo sme tu. V Nemecku som veľa drahých šiat popredávala aj porozdávala a dnes sa snažím pokombinovať to, čo mám.
Potrebujem menej šiat nakoľko inak trávime aj čas. Kedysi sme často chodili do drahých reštaurácii, a tam sa vyžadovalo elegantné oblečenie. Dnes varím väčšinou doma, alebo si niečo objednáme a tým pádom mi odpadá potreba vyhadzovať peniaze na vzrušujúci šatník plný úžasných šiat.
Čo ma však teší ešte viac, ak oblečenie naozaj nosím až do „rozpadnutia“ a viem, že mi to tričko alebo nohavice poslúžili na maximum. Niektoré obľúbené kúsky oblečenia som si kúpila v bazári za frakciu z pôvodnej ceny a slúžia. Prekvapujúco, zopár kusov z „fast fashion“ módy, ktoré som nerozmyslene dávnejšie kúpila, sú ešte stále veľmi nositeľné.
Radšej si však raz za čas kúpim tričko, ktoré stojí 50 Eur ako každý mesiac tričko za 4 Eurá. Kvalita určite vyhráva, i keď občas sa aj v lacnom obchode nájde niečo čo vydrží. Je to trochu ruleta.
Ak sa ma však teraz spýtaš, kde nakupujem, priznám sa – neviem, už dávno som nebehala po obchodoch. Lacné značky, ktoré ponúkajú handry na jedno použitie ignorujem, avšak veľmi luxusné značky, ktoré ponúkajú veľmi predražené veci ignorujem ešte viac. Ak má žena jedinú túžbu, a tou je kabelka od Louis Vuitton, asi by nezaškodilo prehodnotiť si životné priority.
Som si vedomá, že existujú výrobcovia udržateľnej módy na Slovensku aj tu v Emirátoch, avšak ich štýl je pre mňa príliš „módny“ a neveľmi praktický. Akosi mi ich výrobky nepasujú do praktického života ani na typ mojej postavy). Neviem sa ubrániť pocitu, že etická móda má ešte ďaleko od štandardu a v súčasnosti sa mi javí ako drahé privilégium. Možno sa mýlim, opravte ma.
Kúpim si etickú sukňu, ktorú si neoblečiem, alebo menej etické tričko, ktoré zoderiem pravidelným nosením?
Pomalá móda pre mňa znamená spomaliť pred vchodom do obchodu.
Som taká zmätená, kde nakupovať, že sa snažím nenakupovať vôbec. Najradšej by som si našla milú pani krajčírku, ktorá ma odmeria, vypočuje si moje priania a niečo pekné mi ušije a ja jej za to férovo zaplatím. Prečo je dnes toto taká utópia?
Doteraz som skôr nakupovala veci v strednej kategórii kvality – Gant, Tommy Hillfiger, Timberland, North Face, IceBreaker. Tieto veci mi vždy vydržali veľmi dlho, i keď je zas otázne, kde sa to vyrába a ako sa to vyrába. Ak existuje udržateľná móda s výrobkami pre bežné normálne ženy, prosím dajte do komentárov vedieť. Kúpila by som si slovenské džínsy aj to praobyčajné tričko. Zatiaľ nechcem behať nahá. 🙂
Preplnený šatník je trošku problémom typu „nevieme od dobroty čo so sebou“ a snažím sa ho intenzívne vnímať práve z tohto uhla. Ak máš problém s nakupovaním šiat, prosím uvedom si to!
Módny priemysel vyrába príliš veľa šiat, ktoré si obliekame tak málo a je to druhý najväčší znečistovateľ planéty (viac ako lietanie po svete).
Šaty, ktoré sa vyrábajú pre náš rozmar ako na bežiacom páse v Číne, v Bangladéši či v Indii používajú ako primárny zdroj energie uhlie. A uhlie je tá najšpinavšia forma energie. Mám z toho začmudené myšlienky.
Vedela si, že 30% úplne nových šiat sa nikdy nepredá a idú do outletov, na charitu alebo sa zničí?
V roku 2018 sa vyrobilo 150 biliónov oblečenia, čo je približne 20 kusov šiat na osobu a 50% fast fashion vecí sa do roka vyhodí do koša.
Šokoval ma aj fakt, že potrebujeme 2700 litrov vody aby sa vypestovala bavlna na výrobu jedného bavlneného trička. To je šialené.
Koľko si priebežne kúpime oblečenia za rok my a koľko z týchto vecí reálne vynosíme?
Keď čítam tieto štatistiky a čísla, nechce sa mi vôbec vstupovať do obchodu.
Móda je zaujímavý výmysel a pripadá mi dnes už trochu absurdná. Status, značky, drahé kúsky, ktoré si kupujeme ako fantáziu čím by sme chceli/mohli byť.
Ak riešiš problém so šatníkom, pozri sa dnes, čo v ňom máš. Každý kus oblečenia za sebou skrýva príbeh – nielen kde sa to vyrobilo ale prečo si si ten konkrétny kúsok kúpila. Prečo túto vec dnes už nechceš?
Návod ako vytriediť šatník nájdeš v mojej knihe alebo si prečítaj článok o vytrieďovaní pre kamarátku Luciu.
Ženy, radšej opatrne :
- menej, oveľa menej nakupovať,
- zvážiť kde nakupovať,
- nosiť často to isté, nech sa to vynosí,
- voliť prírodné materiály,
- kúpiť kvalitné a pekné, také čo by sa aj zdediť dalo,
- prať v studenej vode, opraviť ak sa dá, prešiť
Kde nakupuješ šaty ty? Aká je tvoja denná „uniforma“? Vieš si predstaviť nosiť stále to isté? Aký je tvoj postoj k šatám a móde? Teším sa na komentáre!
Hmm. Nakupovanie neznášam. Je to ako za trest – ísť zháňať niečo na seba. Nič sa mi nepáči,alebo nemajú moju farbu a pod.
Naposledy som pred letom kupovala v sekacoch nejakú tehotenskú výbavu na tábory,aby som v prírode nedrala požičané veci. Myslím,že niektoré tričká (áno, kúpila som viac počítajúc s horúčavami,aby som nemusela smrdieť v jednom celý týždeň alebo tam prať) pribalim k pozicanym.
Mojou uniformou je momentálne oblečenie, v ktorom sa dá pohodlne kojiť.
A móda ako taká mi nehovorí nič. Nesledujem ju, nenakupujem podľa nej (lebo veľmi nenakupujem) a myslím,že by sa mi beztak nepáčila…prečo by som mala nosiť to, čo niekto vymyslel, že bude zrovna trendy, keď mne sa to nepáči alebo mi to nesedí?
Konec hlásenia.
Ako som prestala nakupovať tak veľa, začala som riešiť motív nákupu. Koľkokrát som sa len chcela odmeniť, alebo odreagovať v nákupnom centre. Vďaka Bohu, že už viem čo sú správne motívy nákupov – reálne potreby, ako píšeš ?
Presne tak Maja, súhlasím s Tvojím postojom, o koľko problémov menej ísť si po svojom, nie? Ďakujem za komentár Andrea
O značke SEVERANKA ste už počuli? 🙂
Ďakujem, už som si to pozrela aj zdieľala na FB. Krásne veci! 🙂 Ďakujem za tip
Ach.. kde začať? Dávno predtým než letelo niečo ako kapsulový šatník, som veľmi zefektívnila svoj šatník tak, že som zredukovala farby ktoré nosím – biela, čierna, sivá, tmavomodrá, pár vecí výrazne zelených a červených a vznikol šatník, kde skoro všetko ladí dohromady 🙂 a je to super a zároveň to nemusí byť nuda. Tento prístup veľmi oceníte hlavne pri cestovaní, keď s pár zahalenými kúsakami vytvoríte veľa outfitov a nemusíte 3 dní rozmýšľať, čo zbaliť. 🙂 Rovnako topánky. Povedala som si, že budem kupovať iba čierne a koňakovo hnedé. K tomu v cca rovnakej farbe kabelky – takže mám 4 – čierny a hnedý shopper a to isté malá cross body varianta. A je to geniálne. Stále sa bohužiaľ nedostávame na tvoje číslo 30, ale ospravedlňujem si to striedaním ročných období. 🙂 Rovnaký prístup volím aj k strihom. Viem čo mi sedí, držím sa toho a tak ma už nikdy v obchode nezláka nič s volánom alebo krátka sukňa. A mohla by som pokračovať. Tak sa môj šatník zredukoval iba na veci, ktoré nosím a nosím ich rada a to je najdôležitejšie. 🙂 Tie veci, ktoré sa do tohoto konceptu nevošli, som predala, darovala alebo ich nosím ďalej do zodrania, aby splnili svoju funkciu. Len pár som vyslovene vyhodila.
Dobrý deň, ďakujem za ďalší článok. Šatník som vytriedila už dávnejšie a je to veľmi príjemné mať vždy niečo na seba a pritom sa netopiť v haldách oblečenia. Problém je v oblečením pre dcérku… Keďže pomerne rýchlo rastie, potrebujem sa malého oblečenia zbavovať (o čo sa pokúšam v bazárikoch, ale keď maminky môžu kúpiť nové legínky napr. v Pepcu za necelé dve eurá…) a zároveň k nám neustále prichádzajú plné vrecia vecí, ktoré mi niekto daruje. Tie detské veci sa u nás prehadzujú vidlami! Niekedy mám pocit, že ma zavalia…
Ahoj Lenka, s tým Pepcom to je dobrý postreh, ale zároveň aj spotrebiteľská voľba – dúfam,že uvedomelé mamy vedia, že to už nie je len o cene :/ Ja som okrem drahších vecí (zimné bundy a pod) všetko darovala a veľmi sa mi s predajom nechcelo zamestnávať, avšak karma zabrala a vždy som dostala zadarmo od niekoho. Čo Ti môžem odporučiť tiež .. najmä keď píšeš že veĺa vecí dostávaš. Mojím pravidlom je nemať toho veľa, tak aby si stihla oprať a na sviatok len jeden outfit pre dieťa. 🙂 Ďakujem za komentár
A súhlasím s povzdychom nad domácou udržateľnou módou. Drvivá väčšina tvorí strihy- nestrihy, ktoré vyzerajú dobre iba na 50 kilových ženách bez pŕs a zadku, ktorým to veľmi závidím, ale nikdy tak vyzerať nebudem. Hoci nemám nadváhu, v tomto type oblečenia vyzerám ako lodný kufor. 🙁 S kabelkami to ale ide jednoducho 🙂 tých je na Sashe.sk nádherných neúrekom 🙂
Ja som si svoj šatník upratala a zorganizovala podľa knihy Marie Kondo. Presvedčila som aj manžela a spolu sme vyhodili do kontajnera na oblečenie 8 veľkých vriec. Po roku vidím, že ktorých veci som sa ani nedotkla a znova by sa hodilo pretriediť.
Zaujala ma v jednom staršom článku rada nakupovania z bazárov. Žijeme v Nórsku a tu ľudia predávaju nepoužité veci za minimálne ceny. Tak som presedlala na tento spôsob nakupovania- ak teda niečo zháňam.
Veľmi rada čítam vaše články Andrea. Ste inšpirativna a dávate mi podnety na zamyslenie sa o živote, ktorý žijem a možem zmeniť k lepšiemu v určitých smeroch.
Pekný deň
Lenka
Dakujem Lenka 🙂 Andrea
(Hm. Ešte som ani nedočítala a už sa mi v hlave vynorili kúsky oblečenia z môjho šatníka o ktorých viem, že ich z nejakého dôvodu už nenosím a môžu ísť preč. Idem na to. Ďakujem za nakopnutie 🙂 ) A teda..rada nakupujem v rámci prechádzky s kamoškami :)) oni nakupujú a ja si občas niečo vyskúšam ak je to v mojej farbe a sedí mi strih. Ale väčšinou rozmýšľam ako a prečo to nekúpiť ako kúpiť. Ja mám „úchylku“ na sukne a šaty, takže či je leto a či zima, v nohaviciach ma nikto už pár rokov nevidel. (Pri športovaní mám taktiež na legínach natiahnutú športovú sukňu.. poprípade mám suknove šortky a là tenisová hviezda 😀 ) Bez sukne či šiat mám proste pocit, že mám holý zadok :)) Nevlastním žiadne rifle ani iný typ nohavíc (ak nerátam legíny). Takže dá sa povedať, že nosím stále to isté, sukňa plus tričko a pančuchy, alebo šaty. Aj farby nekupujem iné ako moje 4 obľúbené. Neviem si ani predstaviť, že mám na sebe trebárs tričko v inej farbe ako som zvyknutá 🙂 Asi by som ani nemala spomínat, že nenosim zvieracie vzory na obleceni, či kárované alebo pásikavé :0 😀 Ale inak som úplne normálna aj pohladkať si ma môžete :))))) a všetko sa mi hodí ku všetkému vrátane kabelky, opasku či náušníc..
Ahoj Júlia, tak všetky tie sukne, čo si pokúpila Lucia z článku Nemáš si čo obliecť? (na mojom blogu) by mohli skončiť radšej u Teba :)) Dôležité je mať jasno v tom, čo sa Ti páči a čo nie. A vidím, že v tom presne vieš čo chceš- 90% úspechu? Už len dotriediť? Dúfam, že sa Ti to podarilo 🙂 Andrea
Vo svojej osobnej výzve mám tento rok nosiť len to čo mám, nekúpiť si na seba nič, bolo to moje jediné novoročné predsavzatie, za dlhé roky. Je september a zatiaľ som si sama nekúpila nič, vydržala som zimu, jar aj leto v tom čo som doma mala. A to už bolo po druhom kole triedenia šatníka kde v ňom zostalo tak 30% z pôvodného. Okrem 3 vecí v ňom nepribudlo tento rok nič, a tie tri veci boli darček od muža k sviatkom. Jednou bola crossbody kabelka – za par eur, lebo stará sa mi úplne utrhla a nemala som v čom nosiť doklady a peňaženku. Druhou bola softshellová bunda, par rokov zháňaná tak, aby sedela aj veľkosť, aj aby cena nebola pol výplaty a aby bola aj farebne taká že ju fakt vynosím dlhé roky. Kým bude slúžiť. Treťou bolo tričko z jedného slovenského e-shopu kde na tričká vyšívajú krojové výšivky. Kupoval vtedy všetkým trom dcéram, a vravel mi aby som si aj ja kúpila. Keď videl, že ja si ho nekúpim, kúpil ho on. Tieto tri veci pribudli, viacero vecí však odbudlo darovaním a prípadne úplným zničením 😀 Po pravde zatiaľ sa mi nestalo, že by som si nemala čo obliecť, točím veci, ktoré mám, a stále sú v skrini veci ktoré som si za celý rok ani raz neobliekla. Po novom roku budem musieť pretriediť ešte raz a nechať to čo fakt využijem, a dokúpiť pár vyslovene nutných kúskov spodného prádla a jedny rifle – 3 už šli tento rok do odpočinku – zničené 😀
Pomohlo mi to uvedomiť si, ako impulzívne som nakupovala, koľko vecí som kupovala zbytočne, koľko peňazí pretieklo… Nasledujúci rok sa nemienim vrátiť k bezhlavému nakupovaniu, verím že za rok kúpim len nevyhnutne nutné. (a to pracujem na plný úväzok nie som doma na MD, maminky doma to majú o to jednoduchšie)
Mám už vymyslenú novú výzvu na rok 2020. Bude to pre mňa oveľa ťažšie, lebo je to oblasť kde som sa proste stále nenaučila aspoň zredukovať, nieto minimalizovať. A to je nakupovať deťom. Ani tak nie hračky, tam si dávam celkom pozor, radšej aj darčeky mám praktické /školská taška napr./ skôr to oblečenie. Plné skrine majú ale ja neviem odolať keď nájdem niečo, čo môžu mať rovnaké, je to pekné. Je to moja asi najväčšia slabosť. Tak chcem toto skúsiť ako novú výzvu. Nekúpiť, pokiaľ to nebude nevyhnutne nutné. Lebo jasné že nebudú chodiť do školy v tlačiacich prezuvkách, alebo ich nenechám v zime chodiť v šatoch lebo legíny už budú krátke. Tam sa to bude týkať asi najviac najstaršej – mladšie majú stále po kom dediť 😀
Uff rozpísala som sa, prepáč, potrebovala som sa asi vyliať.
V okolí to akosi nikto nechápe. A aj keď vlastný vnútorný boj je veľký, ešte horšie to je s mužom. Ten má viac vecí ako ja s deťmi dokopy. a tvrdí že potrebuje všetko. Až by som niekedy najradšej zminimalizovala jeho. 😀
Len by mi asi bolo za ním (občas) smutno po tých spoločných 21 rokoch 😀
Milá Janka, veru tak nedá sa nesúhlasiť. Rok nenakupovania kvitujem, je to zrkadlo, čo nás núti chodiť do obchodu. Čo sa týka detského oblečenia, deti tiež nepotrebujú plné skrine a najmä – nestihnú to vynosiť. Ja sa snažím skôr investovať do kvalitnejších topánok a školských vecí – topánky neváham kúpiť tie najlepšie a radšej menej každodenného oblečenia. Na sviatok určite stačia jedny- dve šaty. Som veĺký fanúšik kvalitného športového oblečenia – alebo outdoorového, fashion značky obchádzam ak sa dá. Ak sú deti fuknčne oblečené, určite sa dobre cítia. Nuž, keď muž všetko nosí, skús mu nejaké veci schovať, či si to všimne 🙂 A snáď neskonči na charite :))) Ďakujem a držím palce A.
Moja uniforma sú džínsy+tričko (s dlhým, alebo krátkym rukávom podľa sezóny, v zime pulóver)+rýchlobežky (sneakersy)+ 1 z mojich 2 Kamiliek (Sabrina Camille-najdokonalejšia kabelka aká existuje). Džínsy mi sadli tak perfektne, že som si hneď kúpila ešte jedny úplne rovnaké, aby som ich mohla striedať. Tričká mám jednofarebné (neviem nosiť vzory-rozptyľujú a rozčuľujú ma zároveň, jedinou výnimkou sú kvietkované letné šaty) a 80% z nich je v rôznych odtieňoch modrej. Kedysi som bola kabelkový úchyl a v krátkom časovou úseku sa mi stalo, že som pri prekladaní vecí z jednej kabelky do druhej zabudla v tej predchádzajúcej peňaženku a raz sa na mňa celá polica s nimi zosypala a to bola tá posledná kvapka. Okrem 1 spoločenskej a 1 „pohrebnej“ kabelky som všetkých „x“ kabeliek predala a rozdala a kúpila si za to Camilly. Krásnu koňakovú a krásnu – ako inak modrú a som vybavená. Vojde do nich všetko, aj veľkosť A4 a a pritom nie sú obludne veľké, sú vhodné tak k džínsom ako k šatám, sú kožené, takže vydržia veľa a rokmi skrásnejú. Na leto mám asi 7 ľahkých šiat – aby som nemusela riešiť čo hore, čo dole a čo s čím a ako skombinovať. Sú ženy, ktoré sa tešia z toho, koľko krásnych šiat majú v skrini, ja sa teším z toho, ako krásne málo veci v tej skrini mám 😀
Katka, poraďte mi prosím, kde ste tie kabelky a tašky popredali. Ja ich mám kopu a neviem čo s nimi a lutujem ich len tak vyhodiť. Ďakujem za radu
Pekný článok. Minimalizmus sa mi, bohužiaľ, darí udržiavať iba v športových veciach. Môj šatník vecí na každodenné nosenie obsahuje asi len tri farby, no niekedy neviem odolať podobnému kúsku, hoci ho nepotrebujem. Taktiež, v šatníku na bežné nosenie väčšinu šatstva tvoria kúsky, ktoré si oblečiem len príležitostne – čierne veci, elegantné šaty, atď.
Pri športovom oblečení to ide jednoducho, a riešim to cez praktickosť. 3x dlhé legíny, 1x 3/4 dĺžka, jedny kraťasy a asi 4 tričká.
Pre budúcnosť preto naozaj viac premýšľať pred nákupom samotným a ísť nato cez racio 🙂 a spoločenské šaty si napríklad požičiavať
Skvelé zhrnutie problému. Ja som pred pár rokmi začala pociťovať, že sa mi nechce každý deň do roboty obliekať niečo iné. Začala som dookola nosiť 3 outfity. Môžem potvrdiť, že to neskutočne oslobodzujúci pocit! Teraz som si na leto kúpila 1 strih šiat v 3 farbách a je mi tak ľúto, že už ide jeseň a nemôžem ich už nosiť 😀
Odporúčam miestni.sk, majú svoju vlastnú značku pohodlného a prudko nositeľného slowfashion oblečenia, plus predávajú ďalších slovenských a českých dizajnérov.
Super clanok! Uplne suhlasim! A hlavne so skolskymi uniformami! Moje deti ine ani nepoznaju, kedze sa narodili v UK v primorskom mestecku Bournemouth. Obidvaja su uz na strednej skole, kedze tu zacina od 11-tich rokov. Uniformy ich budu este par rokov sprevadzat, ale kedze ine ani nepoznaju tak sa nestazuju ??!
Co sa tyka mojho satnika ten momemtalne tvori asi tretina toho, co bolo predtym, ale este stale mam pocit, ze je toho prilis vela. Fast fashion je dost intruzivna a niekedy tazko odolatelna, ale treba sa naucit jej odolat. Momentalne nosim to co mam, kedze som si dala zavazok nic za rok nekupit, ale nielen v oblasti satstva. Iba nevyhnutne veci kazdodennej potreby a samozrejme potraviny. Clanok mi pomaha “ stay on track“ ??
Dakujem!
Veľmi dobrý článok hodiaci sa k dnešnej dobe. I keď ja mám pocit, že si to už viacero ľudí uvedomuje. Sama neznášam nakupovanie a vôbec sa nezvyknem len tak z nudy ponevierať po obchodoch. Som z toho len nervózna a vyčerpáva ma to. V šatníku mám veci, ktoré nosím a vystihujú môj štýl tak ako si to písala. Uniformy by som úplne nechcela, možno také typové že mi určia napr. sukňu a blúzku, ale je tu istá možno výberu dĺžky, strihu a farby. Čo žena, to iná postava a preto mi nepríde fér, ak uniforma je len jedna a niekomu sedí a vyzerá v nej super a niekomu nesedí vôbec. A čo sa týka státia pred skriňou, to nemávam, veci si chystám večer vopred.
Ahojte, veľmi fandím všetkým minimalistom. Ja som bohužiaľ/vďakabohu niekde na rozhraní. Milujem módu, ale neznášam plnú skriňu a napriek tomu pocit, že si nemám čo obliecť. V práci nosím uniformu, aj keď uniformy neznášam. Ale po prečítaní tohto článku sa môj postoj opäť posúva smerom k minimalizmu. Apropo cila.me slowfashion od jednej SUPER baby.
Čaute
Matya
Milá Matya, ďakujem za tip. Čo tak móda, ale s pár kúskov, čo sa spolu dajú kombinovať? Důfam, že sa ti podarí nájsť si svoj stred:) Držím palce a ďakujem že čítaš môj blog Ahoj Andrea
Mne sa na materskej dovolenke šatník takmer celkom zodral, resp. som už s novou váhou nevošla do svojho oblečenia z čias preddetných. Vo februári som oslávila svojich 30 rokov a od manžela som si želala ako darček farebnú typológiu (vďaka za tip z článkov od Andrejky – Som minimalistka). Nič lepšie som si nemohla želať. Vravela som si, že keď už si aj tak na seba musím niečo kúpiť, tak to spravím poriadne a nech sa mi to aj hodí. Tiež som chcela len pár vecí, aby z toho mohol byť praktický kapsulový šatník. Zistila som, že farby, ktoré boli dovtedy moje obľúbené, sa mi vlastne vôbec nehodia, a tie moje sú úplne iné. Som tlmený letný tip, a teda aj farby sa mi hodia tlmené, niekto by povedal, že nevýrazné až nudné. Nakúpila som si teda pár nových vecí už v týchto odtieňoch a odvtedy som dostala viacero komplimentov, ako mi to pristane a ako zrazu žiarim. Už dávnejšie som si zamilovala ľan, a veľmi ma potešilo, že práve farba prírodného ľanu patrí medzi „moje farby“ podľa farebnej typológie. Ľan má úžasné vlastnosti, v lete chladí, v zime hreje, a je to naša tradičná tkanina. Ak je niekto naklonený tiež takémuto štýlu obliekania, tak môžem len doporučiť stránku pohan.sk z ktorej som si objednala šaty a blúzky. To je podľa mňa kvalitná tradičná a pritom aj súčasná pomalá bezodpadová móda navyše za prijateľnú férovú cenu. Ostatné módne oblečenie som si prvý krát skúsila objednať z Bonprixu, čo už nie je pomalá móda, ale zatiaľ som s týmto oblečením tiež vcelku spokojná- je pekné, praktické a módne. Pár skutočne skvelých vecí som našla aj v sekáčoch, to sa podľa mňa vždy oplatí pozrieť (krásne ľanové šaty za 1,50, etno tričko za 0,75 Eur, ale aj plyšová panda za 0,75 Eur ako najobľúbenejšia dcérkina hračka 🙂 Ak je tričko v sekáči nezožmolkované, tak s najväčšou pravdepodobnosťou sa nezožmolkuje už ani vám. Navyše je po predošlých praniach zbavené väčšiny škodlivých látork z novovýroby. Pre mňa je secondhand kvalita za zlomkovú cenu.
Milá Veronika, no tomu vravím úžasný posun a gratulujem, som rada že som pomohla:) Nájsť tie svoje farby skutočne pomáha. Ako píšeš teraz by ma už ani nenapadlo ani sa len pozerať na čierne nohavice alebo tyrkysové tričko (kupujem si farby teplej jesene). Výborný postreh aj s tými second hand tričkami, predprané veci, ktoré vyzerajú dobre sú otestované na kvalite. Palec hore, super! A Ďakujem za komentár.
Veronika, aj ja som tlmené leto a farebnú typológiu som dostala ako vianočný darček pár rokov dozadu. A doporučila by som ju každému, aj keď veľa ľudí povie, že je to drahé. U mňa to bolo dobe načasované, po tretej materskej som mala zúfalý šatník, zámerne, povedala som si, že donosím a nové kúpim nástupom do práce, keďže som úplne zásadne zmenila odbor (z drevariny za katedru). Ale chodením po obchodoch som bola stále bezradnejšia. To určenie farebného typu vo mne vlastne odštartovalo minimalizmus v obliekaní. Už som nebola ochotná vyhodiť peniaze za niečo, čo mi farebne, strihovo a typologicky nesedelo. Dnes mám skriňu výšky 170 a šírky 60 cm, jedna tyč na vešanie a pod ňou dve poličky. Už len šuflík na spodné prádlo a kabát s bundou na vešiaku v chodbe. Alles… a už dlho som nemala pocit, že nemám, čo na seba (a vlastním aj kašmír, alpaku, merino, lebo som v zime strašná zmrzlina, ale ak môžem poradiť, kvalitné teplé veci kupujem na e-schopoch v júli a auguste za zlomkovú cenu…a Andrejka, nepáram sa s nimi, šupnem ich do práčky v sieťke na program vlna)Hawk
Super, ako sa dá z rozpadnutého šatníka po materskej preorientovať na niečo vkusné a zároveň minimalistické, vzhľadom na obmedzený čas , ktorý ostáva popri deťoch na módu. O merine aj ja už dlhšie uvažujem, možno keby som dostala taký darček k Vianociam, tak to by ma potešilo. Viete mi prosím dať overený tip, kde sa dá merino tričko u nás zohnať?
Merino trička predáva napríklad Zajo. Tie ich sú lacnejšie a pritom dlhsie vydrzia, aspoň u nás, ako trojnásobne drahšie. Výhoda je, že stačí naozaj oprat až po treťom dni behu napríklad, nie sú prepotene a nesmrdia.
Ja som si dala tento rok osobnú výzvu snažiť sa nekupovať oblečenie a zminimalizovať môj šatník. Je september a zatiaľ som si kupila dva kúsky, nakoľko prispôsobujem môj pracovný šatník mojej novej úlohe mamy na materskej dovolenke. Myslela som, že to bude tažké nesledovať trendy a nič si nekupovať ale naopak je to veľmi oslobodzujúce, už nemám stále pocit, že niečo potrebujem.
Musím odporučiť značku Lull loungewear, navrhnuté aj ušité na slovensku a extremne pohodlné.
Milá Radka, ďakujem, áno už som si to pozrela, pekné vecičky, ďakujem za tip.
No mile zienky, ja vas obdivujem. Cakala som aspon jeden komentar typu „na oblecenie mi nešahaj :)“ a minimalizmus kludne vsade len nie v móde. Ved predsa sme zeny paradnice ! 🙂 Mam tiez problem s plnou skrinou.. a luto mi je vyhadzovat, ved co ak sa to este niekde zide, do zahrady a tak… Je pravda, ze uz nechodim tak casto nakupovat najnovsie „trendy“, ale stale si nejaky kusok dokupim aby tie moje rifle nieco ozivilo.. Obidvujem naozaj Vas satnik s par kuskami a ano pravda je, ze 4 rocne obdobia si pytaju viac policiek v satniku.. 🙂
Pripájam sa, obdivujem žienky ktore to zvládli. Ja naštudované mám,všetko v hlave ovládam. Len sa neviem stále dostať k realizácii? Možno aspoň polroka bez nákupu skusim , to hadam dam?
No ja mám pár dni teraz vyhradenych na moju skriňu. Je to sakra ťažké. Už šli preč 2-3 vrecia ale i tak. Veľa veci neviem pustiť. Ale záväzok mám jasný. Do jari žiadny nákup. Všetko potrebné od čiapky až po snehule mám na tuto zimu čiže nie je dôvod. V marci idem na týždeň do L.A. a som si povedala že keď to vydržím, dovolím si odtiaľ priniesť 2-3 pekne kúsky. Takze idem bojovať ďalej.
Ahoj Zuzana, tak ako to dopadlo, podarilo sa zredukovať? Andrea
Ahoj. Myslím že vcelku áno. Veľa veci som vyhodila, dala mame/kamoškam. Bohužiaľ impulzívne nákupy ma zahatali šatkami a bizuteriou, považujem za osobný úspech že som to všetko zredukovala o 3/4. Po polroku sa vraciam do prace, v utorok. Mám vytvorených 5-6 outfitiv na začiatok, nejaké šperky a bodka. Budem mat laptop k nemu tašku/vak čiže odpadá nutnosť nosiť kabelku. Povedala som si na čo? Strčim tam peňaženku a idem. Celkom sa na to teším. Príde mi to efektívne. Tiež sa teším na pracovne miesto, stôl nie je pevný. Vramci tímu môžeme mat každý deň iný stôl. Kto ako príde. To v praxi znamená že na stole je PC, zošit pero a voda. Osobne veci sú v personálnych boxoch. Minimalisticka výzva! Neznášam zapratane kancelárske stoly. Vďaka za inšpiráciu a opýtanie.
Milá Zuzana, no výborne, som rada – dobrá práca! Dobrý nápad s taškou. Všetko dobré a ďakujem za zdieľanie. Andrea
Moja uniforma sú rifle, tričko (iba krátke rukávy a v lete tielko, dlhé neznášam), sveter a tenisky. Všetko podobného štýlu a strihu. Nemám toho veľa a 70% zo sekáča, keďže si nemôžem veľmi dovoliť slow fashion kúsok za 60eur. Čo sa týka tašky, mám už skoro rok nonstop mini kanken batoh všade 😀 všade totižto vláčim fľašu vody 😀 okrem toho mám len príležitostnú kabelku. Malému kupujem tiež väčšinou zo sekáča a muž radšej raz za čas kúpi drahé, ale kvalitné 🙂 do obchodu s oblečením nechodím vôbec, iba sekáč a čo tam nenájdem tak objednám cez net a nekúpim aspoň nič spontánne 🙂 ďakujem za príjemné a inšpiratívne čítanie Andrejka 🙂
Ďakujem Lucia!
Super zhrnuty rozumny pristup k satniku.
Napadlo mi, ked si pisala o tej krajcirke, kolegyna, ktora roky zila v Dubaji, mi raz hovorila, ze prave to ona urobila. Nasla si tam krajcira, ktoremu presne vysvetlila, aky strih sa jej hodi a dala si usit asi 4 bluzky toho isteho strihu, ine farby a tie nosila dokola. Vhodne kulturne aj pocasovo. K tomu dvojo ciernych nohavic a vybavene.
Ahoj Zdenka, áno už rozmýšľam že sa dám touto cestou a niekoho si nájdem .. díky za tip Andrea
Vdaka za dalsi inspirativny clanok!
Svoj satnik som prvykrat pretriedila podla metody Konmari a 4 velke vrecia isli prec…uzasny pocit lahkosti. Dalej sa ho snazim udrziavat hlavne so zasadou ak uz do neho nieco nove pribudne, tak 1 vec vyradim. Takto sa vyhnem jojo efektu, aby som nebola tam kde predtym. No viem, ze to sa aj tak nestane, pretoze som uz inak nastavena a niet cesty spat. Prestala som kupovat nove veci “len tak”, do obchodu idem len ked nieco potrebujem. Napr. naposledy rifle ( po narodeni syna som schudla a vsetky stare vyradila). Chcela som nejake kvalitnejsie, no pred vstupom do nakupneho centra som si povedala, ze skusim este sekac, ved mozno motyka vystreli. A stalo sa, nasla som tam perfektne rifle usite v Taliansku, ta znacka sa u nas ani nepredava ako som si neskor zistila, cez net stoja nove 160€, mna vysli 4€. Tesi ma, ze som nemusela kupovat nove, ale “zachranila” jedny skoro nove.
Dalsia vec je, ako pises, ten skvely pocit, ze vec vynosis do zodrania. Toto som predtym nepoznala, lebo som mala tolko veci, ze som nic nevynosila. Stale boli ako nove a zbierka stale rastla… Teraz ked mam menej veci, castejsie sa stava, ze danu vec vynosim. Mam rada ten pocit. Takze takto postupne vlastne tych veci skor ubuda..
No potrebovala by som poradit nejaky grif ako co “najminimalistickejsie” prat. V jednom clanku si pisala, ze peries raz do tyzdna… to je ideal,ale ako to napr. pri 2 malych detoch dosiahnut? Mam pocit, ze periem vkuse…vzdy ked to vyschne periem zas. Mladsi syncek ma takmer rok, takze jemu este periem zvlast. Starsi ma 4 roky a to su zase kazdy den teplaky a podobne. Skratka neustale periem. Ako z toho kola von?? Nemam pocit, ze by sme mali celkovo uz vela oblecenia, ale stale je co. Dakujem
Ahoj Janka, no to je sila, aký rozdiel a ten skvelý pocit že si nielenže ušetrila ale aj máš skvelý produkt za pár eur. Ja som si takto kúpila Armani džínsy za 15 Eur v bazári a doteraz ich nosím. Čo sa týka prania – toto je tiež individuálne podľa toho v akej fáze života ste – ak máš malinké deti, a každé dieťa má 7-15 outfitov, mohla by si zvládnuť pračku len 2x za týždeň – len všetko je dobré mať v podobných farbách. Ja som deti až tak často neprezliekala a často som keď už boli väčšie fľaky len bodovo vyčistila. Pri prvom som všetko hádzala hneď do pračky a za pol hodinu bola špinavá. Ak je malé dieťa, investovala by som do podbradníkov – moje ich nosili stále. V Abu Dhabi behali po byte len v plienke:)) Bábätko musíš prezliekať často, ale to je len fáza. 4 ročný syn – každý deň jeden set vecí – to máš 7 tepláčkov a 7 tričiek, dve pyžamká, dve mikiny,spodné prádlo a ponožky je nutné mať aj 15 kusov, a k tomu dajme tomu dve extra tepláky a tričko (keby dačo), to by sa dalo hodiť do pračky každú sobotu,nie? Alebo streda a sobota. To nie je denne. Ako často ich prezliekaš a najmä ten starší či je to nutné… Čo myslíš? Ahoj Andrea
Ahoj Andrejka,dakujem za odpoved.Co sa tyka toho prania, tak ano- oblecenie 4rocneho periem raz do tyzdna,iba jeho veci zvlast.Potom periem zvlast “babetkovske” veci cca raz za 2 tyzdne.A potom spolocne delim na taketo skupiny: 1.biele pradlo na (spodne pradlo,ponozky,tielka), 2.tmave veci (spodne pradlo,ponozky,niektore tricka), 3. blede tricka,mikiny atd. takmer neznecistene kratky program, 4. farebne tricka, mikiny atd. kratky program, 5. uteraky, 6. postelne pradlo my, 7. postelne pradlo syn. Nase postelne pradlo periem raz mesacne. Uteraky raz za tyzden. Hmm ako sa tak spatne na to pozeram co som napisala, zda sa mi to mozno az prilis podelene 🙂 Vychadza mi to tak minimalne 3x do tyzdna…
Ahoj Janka, nuž zdá sa mi že perieš často, lebo to máš veľmi podelené. Ja periem biele veci so svetlými a farebné s tmavými. Uteráky sa priznám zvlášť neperiem, len ich hodím do farebného. Posteľné prádlo to áno, ale len preto lebo je plná pračka hneď ako tam hodím dve súpravy.Napríklad biele vankúšové obliečky hodím spolu so bielym prádlom. Všetko periem na krátkom cykle a v skoro studenej vode, max na 40ke biele veci. Ak máš doma bábätko a perieš zvlášť kvôli tomu, že používaš iný prášok, čo tak použiť jemný eko prášok úplne na všetko?
Ahoj, áno takto by sa to dalo zjednodušiť. Len som doteraz zvykla prať biele spodné prádlo,uteráky aj posteľné prádlo na 60tke (takíto zvyk som si odniesla z domu, ževraj kvôli dezinfekcii?no neviem)..Každopádne 40tka na všetko by to zjednodušila+delenie na bledé/tmavé.Všetko periem už v jemnom eko prášku takže aj bábetkovské už nebudem oddeľovať. Ďakujem Ti za tvoj pohľad na vec 🙂
No ja periem každý deň a skôr než sa do mňa pustíte – hrdo o sebe vyhlasujem, že som minimalistka. Periem bledé s bledým a nerozlišujem či uteráky, posteľné prádlo alebo tričká (veď koniec koncov, všetko musí byť čisté) a tmavé s tmavým. Ja nosím len tmavo modré veci, takže nejaké špeciálne triedenie odpadáva.
Nosím svoju „uniformu“ – tmavomodrý spodok (nohavice alebo sukňu) a tmavomodrý vrch (pulóver alebo sveter) už roky a doteraz ma nikto neriešil a ak si kúpim niečo nové, tak si to moje okolie ani nevšimne.
My ženy príliš riešime módu, trendy a pritom chlieb nebude lacnejší, ak nebudeme oblečené podľa toho, čo je „in“. Ani sa naša Zem neprestane točiť, ak si večer operieme a ráno oblečieme to isté, čo predchádzajúci deň. Podľa mojich skúseností si to 99,99 % ľudí v okolí ani nevšimne.
Pre úplnosť ešte dodám, že mám celkovo 39 kusov oblečenia – vrátane kabátov, búnd, pyžám, šálov a rukavíc.
Ahoj, ďakujem za ďalší pekný článok :). Ja som si dala výzvu, ako skombinovať letné oblečenie s teplejšími kúskami tak, aby som ich mohla nosiť ešte aj v jeseni. Je mi ľúto, že pekné veci mi stoja takmer 10 mesiacov v skrini, aby som ich potom nosila zopár týždňov… A moj typ na českú značku je http://www.ceskabiomoda.cz/.
až teraz som narazila na tento článok. keď sme sa pred 7rokmi s mužom sťahovali do prvej spoločnej domácnosti tak som si veľmi dlho myslela že on nie je presťahovaný 🙂 mal tak málo vecí že potreboval na vsetko svoje oblecenie dva šuflíky v komode, zatiaľ čo ja som zabrala zvyšných šesť. vzhľadom na to že sme bývali pomerne blízko k jeho rodičom tak som dlho verila tomu, že zvyšné oblečenie ma este u rodičov. až neskôr som si uvedomila že on naozaj má len dvoje nohavíc a šesť tričiek, dvoje šortky, jeden sveter a jednu mikinu. a jednu košeľu ktorú ale nenosí. prišlo mi to strašne divné, stále točiť tie isté veci do zodrania. dnes máme doma stále tú istú komodu, ale je nás doma o dvoch členov viac a tak každému z nás musia stačiť dva šuflíčky. musím povedať ze minimalizmus v oblečení je niečo co som nepoznala ale teraz to aktívne zijeme a neskutočne to uľahčuje život.
Milá Ivana, to ma pobavilo, aký zaujímavý štart k minimalizmu. Ďakujem za komentár- Andrea
Ahojte,
No ja satnik plny mam, ale nie preto, ze by som bola zavisla, ale kvoli tomu, ze sa mi meni vaha a skáčem medzi konfekciou xs, s, m, l. Takze za toto obdobie tam mam ku kazdej velkosti na kazde rocne obdobie. V sukromi rada chodim sportovo, do prace to musi byt slusnejsie a 2x za mesiac elegantne. Takze kazdu radu mam zastupenu. Mam za sebou dve tehotenstva, takze vaha skace hore, dole, hadam opat aj dole pojde tento rok a mozno este planujem aj tretie tehotenstvo, tak zase hore xixi. Z tohto dovodu veci odkladam, lebo nechcem kupovat nove, ale podla aktualnej vahovej situacie siaham po danu konfekciu. Triedim vsak kazdy rok, kolkokrat darujem nove veci z cias mojho slobodneho, bezdetneho zivota, kde som vyssie spominane stredne znacky kúpila v outlete za smiešnu cenu. S tymto som uz ale skoncila. Takze pravidelne triedim a moja kamaratka pozna rodinu, kde su velmi chudobni, dievca ma akurat moju nohu, aj tu strednu M konfekciu, tak som pre nu zabalila plne vrecia satstva a stale priebezne jej posiepam a detto ma uz topanky na kazde rocne obdobie aj do zasoby, niektore uplne nove s visackou. Mala som taku radost, ked mi kamoska povedala, ze od šťastia plakala. U mna to trcalo a pre niekoho to bola radost so slzami, ze konecne nemusi nosit otcove topanky a male oblecenie.
Najnovsie som presedlala na barefoot obuv. Ine uz ani nechcem. Mam 3 pary / jedny na jar, jedny na jesen a jedny na zimu) este mi chybaju na leto a koncim. V skrini som si odlozila, ale lodicky, ked sa z materskej vratim do prace, musim otocit zase satnik. Tym som chcela povedat, ze kedysi som vela nakupila a uz dlho z toho cerpam. Rifle nosim az do vydratia, taktiez tricka do obnosenia a par kuskov mam na prilezitost. A verim tomu, ze raz sa mi hmotnost ustali, tak potom tie vacsie velkosti vsetky odstranim. Je to moj ciel. A dala som si na zimu usit nosiacu bundu v sadkou pre babo v nosici. Cena sice vyssia, sle materiál, aký chcem, strih aky chcem, velmi som spokojna. Urcite si dam usit aj kardigan a kojo tricko. Pani sije na SVK, citit velmi ten kvalitativny rozdiel. Taktiez barefooty mam zo Slovenska. Treba podporovat domacich predajcov…
Aj mne sa hmotnost este meni, tak mam z rôznych veľkostí. Zaujalo ma to slovenské barefoot, mohli by ste prosím uviesť bližšie, čo je to za značku? Ja mám barefoot zatiaľ len na leto- huaraches. To je ale len podrážka so šnúrkami okolo nohy. Sú super, tiež by som chcela prejsť celkom na barefoot, a možno sa časom odhodlám aj na chôdzu naboso.
Ja mam odskusanu zn. Be lenka. Mam od nej aj nosic pre deti. S topankami som spokojna. Vo volnom case iba to nosim. Vela topanok som vyradila. A hodkam sa k tomu vratit. Kedze sa velkost nohy nemeni, tak za tie roky som sa dopracovala k hroznemu poctu topanok. Nie, ze by to bola mania, ale skoro vsetky mi urobili odtlaky do krvi opakovane a neboli nositelne. Cest vynimkam…takze som kupovala dalsie a dalsie, aby som nasla pohodlne. A nedarilo sa. Mozem povedat, ze som darovala 17 parov topanok a este je co posuvat. Musela som to ale davkovat, lebo ma srdce bolelo kolko penazi som vyhodila za taku debilinu
Pekny clanok, avsak nie je mi jasne preco niekto potrebuje typologiu farieb a nevie sam seba odhadnut. Asi preto, ze som vytvarnicka a toto nie je pre mna ziadny problem. Orinalny sperk a aj GAP jeans a cierna volna bluzka easy… Mam rada US znacku GAP kedze zijem v NY, zozeniete tu cokolvek, ale prave tu vidie ludi oblecenych causal az priemerne vid. EU. Vyssi standard Banana Republic tiez pod znackou GAP. Vyborne ceny aj kvalita, skvele strihy … samozrejme Outlety su super 21 Century zozeniete cokolvek za velmi low price, avsak mna to uz neoslovuje … tiez som za minimalizmus a jednofarebne bluzky, jeansy, saty, farby: navy, bezova, biela, cierna, riflove kusky su nadcasovce a su kombinovatelne s jednym vyraznym sperkom ci napr. vyraznou farebnou kebelkou ci topankami 😉