Minulý rok som si zrušila súkromný profil na Facebooku a založila si nový, prázdny, len na prepojenie s blogom.
Privátny profil som uťala ako kat odsúdenému hlavu. Tá únava z nekonečného hluku a nepodstatného balastu – blá blá blá – deaktivácia – boom! A bolo svetlo.
Rozhodla som sa venovať len účtom súvisiacimi s blogovaním – uvedomele, kontrolovane, minimalisticky.
Vymenila som smartfón za tlačítkový telefón a vrátila sa mi červeň do líc.
Vyhrané som však zďaleka nemala.
Vždy som si myslela, že blogovať úplne bez sociálnych médií sa jednoducho – NEDÁ.
Každý jeden úspešný biznis predsa MUSÍ byť na sociálnych sieťach. To neobídem.
A kto bude čítať tvoje články, keď nezdieľaš na Facebooku?
A videla si, čo o tebe píšu na Instagrame?
A čo lajky?
A čo followeri?
Ako budeš vedieť, čo je nové?
Vieš čo je sranda? Mnoho blogerov na sociálnych sieťach nechce byť. Presne ako ja. Nechcú ale SÚ, lebo MUSIA.
„Ach Andrea, keď mne sa nechce stále vymýšľať čo mám hodiť na Instagram, ale čo mám robiť, musím sa to naučiť, minule mi jedna video story trvala aj tri hodiny…“
Spomínam si na moju životnú lekciu: “ Ak sa ocitneš na strane väčšiny, je čas zastaviť sa a reflektovať.“
Odkedy sme otroci, ktorí nemajú na výber?
Musím sa priznať, sociálne siete mi vôbec nesedia. Nechcem ich používať a nechcem byť „nútená“ na nich visieť len preto, lebo inak by to bola marketingová samovražda.
Začala som sa viac všímať. Intuícia na plné obrátky.
Čo sa so mnou deje, keď zdieľam na sociálnej sieti?
Zobudím sa a chcem si skontrolovať Facebook a Instagram.
Ak mám veľa lajkov teším sa.
Ak mám málo lajkov, mám zhoršenú náladu a vyhodí sa mi pupenec na čele.
Z milých správ som hyper ako po droge, z negatívnych mám guču v žalúdku. Prečo som zas nepochopená?
Pozorujem, ako stačí jeden jediný negatívny komentár a rozprúdi sa búrlivá diskusia. Nie pozitívny komentár, NEGATÍVNY.
Sociálna sieť nie je miesto, kde nájdeš pohodičku a „zen“, práve naopak. Niektorí homo sapiens si tam chodia šmirgľovať ego.
Prečo by som vedome trávila čas niekde, kde sa cítim ako na ihlách?
A načo sú nám vlastne sociálne médiá?
Aj som si navrávala, že na sociálnych sieťach je fajn pobývať, lebo sa veľa dozviem a naučím. Marketing, propagácia, LÔVE.
Figu borovú.
Sociálne siete NIE SÚ zdrojom informácií. Ani toho ostatného.
Sociálne siete sú ZDROJOM ZÁBAVY. Je to ako súkromné Las Vegas v zadnom vrecku.
Všetko je vyšpekulované tak, aby nedokázala odísť a konzumovala „informácie“ čo najdlhšie. Je to také super, že sa nedá povedať dosť.
Keď sa chcem niečo dozvedieť, nepotrebujem sociálnu sieť. Úplne mi stačí vyhľadávač alebo konkrétna webstránka, ktorú poznám.
Otvorím si mapu, knihu, či slovník, spýtam sa niekoho. Moje obľúbené blogy čítam tak, že na ne priamo kliknem. Keď mám čas. Toto nazývam vedomé prijímanie informácií. Máš akú takú kontrolu čo čítaš a ako dlho.
Len tak na porovnanie: Ako dlho dokážeš surfovať na stránke odchodov vlakov? Alebo študovať Google mapy? Alebo čítať správy? Alebo kontrolovať akcie na burze? Zistíš, prečítaš, porozmýšľaš, odídeš.
Sociálne siete sú čierna diera, v ktorej mizne časť mojej vzácnej produktivity.
Obetujem prácu na vlastnom blogu a knihe, aby som sa stratila vo svete krátkodobých lajkov, tagov a komentárov. Zmäkne mi mozog z rozmýšľania – čo by som kam zase mala hodiť na ktorú sieť, aby som nebola za internetovú vykopávku s týždeň starým prípevkom.
Ak napíšem článok, táto informácia zostane na mojej stránke nadčasová. Vyrábam dielo pre seba a nie pre tretiu stranu.
Obsah je plne v mojej kontrole. Nie som závislá na žiadnych algoritmoch. Som pestovateľ a nie zberateľ.
Užitočné komentáre na sociálnej sieti klesajú v news feede dole, až kým sa nenávratne stratia v digitálnom cintoríne. Kto už ti lajkuje týždeň starú vec?
Na druhej strane, komentáre priamo na mojom blogu sú večné a aj neskôr, po roku, či po piatich rokoch si ich nový čitateľ dokáže prečítať.
Lesk a bieda Instagramu
Instagram sa mi istý čas celkom páčil. V poslednom čase je to – s prepáčením- na jedno kopyto.
Závisí koho sleduješ, ale lidičky už mi tak lezie krkom produktová bonanza bezodpadových výrobkov, zdravej výživy, fotiek jedál, dovoleniek a dokonalých tiel. Instagram sú prevažne a) fotky ľudí čo celý deň nič nerobia b) samá reklama na produkty. Namiesto shopoholizmu tu máme novú verziu: Insta-holizmus.
Tých pár príspevkov, fakt zaujímavých ľudí alebo inšpirujúce veci, čo sa mi páčia sa strácajú v prebytku toho ostatného.
Je čas vypratávať?
Menej je viac.
Aj príspevkov o minimalizme, aj o zero-waste, aj o vegánstve, aj dovoleniek, aj kozmetiky, aj všetkého, s čím sa stotožňujeme.
To že o niečom nepíšeme a nezdieľame, neznamená, že tým nežijeme, kapíto?
Sympatizujem s mnohými vecami, ale nemusím ich mať denne pred očami.
A nie je nutné, aby ste ich počuli aj odo mňa.
Nuž, a chápem, že obchody musia z niečoho žiť, ale prosím vás nedá sa to inak? Kreatívnejšie?
Preto nechcem ani teraz ani do budúcnosti s nikým spolupracovať. Ak mám niečo rada, poviem na rovinu že to mám rada, a nemusím byť nikomu nič za tento výrok dlžná. Nie, nepomýlila som sa vo vete. Nuž, všetko zadarmo je drahé. Aj sloboda slova. Ak sa mi výrobok alebo služba znepáči, môžem to povedať, lebo chcem.
Musím spomenúť aj fotenie.
Nie tak dávno som si fotila kávu a snažila sa nájsť ten správny uhol a vybrať dobrú fotku. Dcéra sa ma pýta: „Mama, a čo robíš? „ „Fotím si kávu, vieš, na Instagram“ „ A prečo? „ pýta sa nechápavo.
Pozriem sa na ňu, stojím tam bez odpovede a uvedomujem si ABSURDITU celej tejto situácie.
Som toto naozaj ja?
A stojí mi tento Instagramový príspevok za to, aby som ignorovala moje dieťa, alebo ľudí, či svet okolo seba?
Keby mi niekto pred dvasiatimi rokmi povedal, že si v budúcnosti budeme fotiť jedlo a zdieľať ho na internete, poslala by som ho na psychiatriu.
A ako si prosím pekne tie príspevky ľudia fotia? Toto by ma zaujímalo. Jedlo zhora sa dá odfotiť asi len tak, že vyleziem na kuchynskú linku, či rebrík, nie? A nie je to nebezpečné? A tie akože náhodné zábery seba samého, ako dotyčný sedí a číta s pohárom vínka, to si ľudia najímajú asistenta, ktorý ich sleduje a hľadá prirodzený záber? Snažím sa predstaviť si, koľko jeden príspevok trvá nafotiť aj vrátanie osvetlenia, aranžmá aj personálu. Veď to musí zabrať celý deň!
Ak by som chcela, schovala by som všetky veci do skrine a publikovala fotky úplne prázdneho „minimalistického“ bytu. Ak by som chcela, publikovala by som fit večeru, ktorá pozostáva každý deň z piatich špenátových listov a potom si dala na tajňáša guláš s piatimi knedľami. Ak by som chcela, publikovala by som fotky rodinnej pohodičky s deťmi potom, ako som na ne predtým dobre navrieskala.
Sociálne siete predstavujú veľmi často odflitrovanú hyper realitu, kde môže byť ktokoľvek – čím len chce byť a preto sú aj nebezpečné. Jedna celá generácia sa nahráva, ako nič nedosiahli a zarábajú z toho peniaze. Make-up, handry, rozbaľovanie produktov, načo ísť roznášať noviny alebo strihať susedovi trávnik za vreckové? Práca sa už nenosí. Stačia followeri.
Mladí ľudia skáču kvôli insta- pocitu neadekvátnosti z mosta. Chcem toto učiť moje deti?
Sociálne média sú kolosálny žrút času
Čo ma dokáže pobaviť, keď sa ľudia sťažujú, že nemajú čas na to či ono, ale na sociálnych sieťach im to parí od svitu do mrku. Nestíhaš cvičiť, ale: naposledy videná na FB v noci o druhej. Nehanbíš sa? Nestíhaš spávať tak si zacvič. Aj v noci. Aspoň zaspíš, haha.
Sociálne média v nás vyvolávajú klamlivý dojem produktivity. Príspevok na Facebooku je síce akože „práca“ ale triešti koncentráciu. Nechce sa mi sledovať správy a komentáre na piatich rôznych miestach.
Takto vynaložená energia nemá veľkú návratnosť a je prchavá ako letná láska v talianskom letovisku. Bonžórno.
Čas strávený na sociálnej sieti je ako neistá investícia do ťažby zlata, minieš milióny a nájdeš len jedno zrnko.
Z tých pár infomácií, čo sú naozaj užitočné je ich tisíc, čo ma nezaujíma.
Môže biznis prežiť bez sociálnych sietí?
Predtým, ako príde epilóg, prichádza próza zo života.
Príbeh podnikateľky Ká eS. prezývanej „Žaba“
Žaba vedie úspešný nechtový salón. Na začiatok sa jej biznisu veľmi nedarilo – odpadnuté nechty, zrušené termíny, málo zákazníčok. Tvrdo na sebe pracovala, vytlačila a roznosila po sídlisku letáky. Využila silu osobnej komunikácie a ponúkla zľavy za odporúčania.
Po čase sa z malej žabky stala umelkyňa. Nikto nedokáže vymodelovať tak kvalitné nechty ako ona. Prevádzka je schovaná pred verejnosťou, nájdeš len ak vieš kam ideš. Do jej kalendára sa dostaneš až po 3 mesačnej čakačke, a to jedine cez VIP doporučenie existujúcej zákazníčky.
Žaba vedie vymakaný biznis a toto všetko dosiahla bez sociálnych sietí. Dokonca nemá ani webstránku. Žiadne fotky nechtov na Instagrame, žiadne videá na Youtube, žiadne súťaže, označovania, zdieľania na Facebooku. O tom aká je dobrá si čvirikali vrabce na strome, a nie na Twitteri. Úspech dosiahla tak, že robí nepopierateľne kvalitnú robotu.
Čo mi bráni, aby som bola ako Žaba? Skok do neznáma:)
Vieš odkiaľ na môj blog prichádza najviac čitateľov? Cez Facebook.
Ak som závislá na príleve návštevníkov cez Facebook, má môj blog v rukách ten filantrop, čo to vlastní, nie ja.
Nosí síce tie isté košele, čiže je defacto minimalista, nič to však nezaručuje. Znepáčim sa mu, a som v háji.
Vravím si však, všetci to robia, všetci tam sú, a neuvedomujú si ako sú zavislí na tretej strane.
Čo ak nevidím, čo sa dá dosiahnuť, kým z tohto matrixu nevystúpim?
Žijem v planéte zombíkov a všetci sú nainfikovaní tým istým systémom?
Existuje život mimo Siete?
Sú sociálne médiá experiment, ktorý sa vymkol z rúk a nikto si to doteraz nevšimol?
Vystupujem z vlaku na 6 mesiacov.
Chcem si pol roka vyskúšať, či je možné písať úspešný blog aj bez Facebooku a Instagramu.
Žiaden lajk a naháňanie followerov nestoja za moje emocionálne a duševné zdravie.
Radšej si prosím menej čitateľov, ale kvalitných.
Stačí mi málo. Zaplatiť si náklady a nejaké to vreckové k tomu.
Aby som mohla bez finančného stresu robiť čo ma baví – dať zo seba čo vo mne volá a vrie a snáď mojimi výlevmi pozitívne niekomu ovplyvniť život.
Verím, že tí, ktorí ma potrebujú si ma nájdu priamo na webstránke.
Alebo to zariadi karma.
Alebo keď človek potrebuje minimalizmus, si ho vygúgli a nájde ma tam.
Dúfam, že ľudská komunikácia ešte nevyhynula a najbližšie, keď sa stretneš s kamoškou, jej povieš: “ Poznáš tento dobrý blog? „
Ak ma chceš čítať, som tu, v mojom priestore.
Ak chceš odo mňa počuť, prihlás na na newsletter a pošlem ti ako sa mám a čo by ťa mohlo zaujímať. A preto, lebo si to zvolíš TY a nie tretia strana manipuláciou a algoritmami. U mňa máš možnosť voľby povedať nie.
Ak ma chceš vidieť, občas niečo pridám na Youtube, aby som ťa motivovala. Raz za čas nahrám podcast, aby si si niečo podnetné vypočula.
Inde ma nehľadaj 🙂
Selektujem, čo je pre mňa podstatné.
Vstupujem do sveta digitálneho minimalizmu.
Uff, ale sa mi uľavilo.
perfektnééééééé!!!
Vyborne, kiez by to pochopil kazdy, fb je ako virus v ludskych hlavach…je to smutne.
Drzim palce!!!
Fotky s komentarmi su vyborne 🙂
Tesim sa na dalsie clanky. PS: od pondelka mam aj ja tlacidlovy telefon, som zvedava, ako mi to cele pojde 😉 – v zaujme zachovania dusevneho zdravia.
Ďakujem za ľudí, ako ste Vy.
Tiež som sa už dávno vrátila k tlačítkovému telefónu, na facebook nechodím, odložila som dokonca elektronickú čítačku a vrátila som sa k vôni papiera tlačenej knihy. Mám vybratých pár blogov, ktoré mi obohacujú život. Bez elektronickej pošty sa nezaobídem, lebo ju potrebujem aj pri svojej práci. Ale s určitými ľuďmi sa radšej stretnem pri káve, rozprávame sa a vychutnávam si ozajstnú prítomnosť.
Váš blog je jedným z tých obohacujúcich mi život a veľa mi dáva. Napríklad ako si prečistiť aj priestor okolo mňa, verte, že sa tým vyčistí aj veľa v hlave.
Ďakujem Vám.
S pozdravom
Daniela
Andrejka super článok ……uvedomila som si ako sme na socialnych sieťach naozaj závislí..je to podľa mňa taká istá závislosť ako na omamné látky možno ešte horšia..obdivujem vás a ďakujem .
Tlieskam Vám. Za odvahu žiť mimo ,, odporúčaného prúdu´´ Páči sa mi idea, že si Vás človek cielene nájde, kedy chce.
Ja som na Vás naďabila niekedy dávno, práve cez vyhľadávač google.
Na fcb sledujem len maličký počet stránok a priateľov.
Pravdou však je, že tam klikám zo zvyku viackrát za deň ale kedže pribúda za deň len málo noviniek, rýchlo to tam prezriem a idem off.
Nepotrebujem facebook kvôli práci , je to fakt len zábavka a rozptylovač.
Excelentný článok, vďaka !
Wow krasny článok, vo všetkom súhlasím!! …akurat som to ráno vysvetľovala mužovi že preco si chcem na svojom smartfóne zrušiť tu news feed obrazovku ( podobný systém ako FB), lebo keď sa na ňu dostanem posunutím prstom doprava, som hodinu v noci “ v kybli“. A ak mám v noci len 3 hodky čas na seba tak tretinu zabiť odpadom je … Hej, je to aj moja chyba, nemám dosť vôle prestať to čítať. Ale jedno riešenie je proste prestať to tam mať…
Super ! Ja nie som na facebooku ani na Instagrame, ale hneď som to preposlala dcére.
Úplne súhlasím. Instagram som si nainštalovala minulý rok. Kvôli môjmu nekvalitnému mobilu mi však nefungoval a po týždni som si ho so zúrivosťou odinštalovala. Bola som nešťastná, veď všetci v triede ho majú, len ja vďaka tejto starej šunke nie. Odvtedy sa však veľa zmenilo. Dnes ďakujem Bohu, že ma tak miluje a obdaril ma slobodou. Nemusím byť ako ostatní. A viete, čo sa stalo? Ľudia mi začali vravieť, že zo mňa ide pozitívna energia(,lebo nie som zdeptaná z ľudí, čo sa majú ,,lepšie“ ako ja?.)
super 🙂
Milá mini-malistka. A vieš ako to mám ja? Ak pribúdajú lajky teším sa im? Ak nemám ani jediný lajk, tiež sa teším, že sa učím byť nezávislá od lajkov. A tak sa teším stále. Pekný deň.?
Odvážne dievča! FB je naozaj len rozptyľovač, momentálne si zapisujem koľko dní vydržím bez FB, zrušila som appku v mobile a v podstate ho mám už len kvôli mesindžeru. No aj to mi začína liezť na nervy, že viac si s ľuďmi píšem ako reálne sa s nimi rozprávam. Výzva pre mňa zmeniť. Možno zistím, koľko ľudí je ochotných sa so mnou skutočne stretnúť, aby ma videlo počulo. Aj o reklame bez reklamy viem svoje. Otec je stolár a má zákazky a spokojných zákazníkov bez toho, aby niekde niečo zdieľal. Je naozaj čas vystúpiť z masy a vrátiť sa k skutočným hodnotám 🙂
Vždy sa teším na Vaše články, pre mňa je to kvalitné čítanie a nie strata času 🙂 Zistila som, že ku šťastiu netreba kopec zbytočných vecí a lapačov prachu a žije sa mi akosi ľahšie a lepšie. Momentálne zariaďujem byt a viete čo? Bude minimalistický…a to aj vďaka Vám, a Vašim radám, lebo v tomto rýchlom živote človek nemá niekedy ani čas sa zamyslieť-prečo to všetko robím?Potrebujem to vôbec? Myslím si, že Vaše články sú skvelé a snáď viacerí zistia, že menej je viac 🙂 Prajem všetko dobré :-))
Toto je mega! Ja som z FB odišla pred viac ako rokom. Najskôr som bola na FB aktívna, stále fotky, výroky, jedlo, kino, všeličo možné aj nemožné. Precitla som, keď som sa ocitla na jednej oslave, kde som nikohonepoznala, ale všetci poznali môjho priateľa a začali mi hovoriť veci o mojom živote – aké krásne fotky z dovolenky, ako super máme upravenú záhradu, akú zelenú trávu máme,…. Hovorím si, že TOTO JE CHORÉ! VIDÍM TÝCH ĽUDÍ PRVÝKRÁT V ŽIVOTE, NIČ O NICH NEVIEM, NO ONI O MNE VŠETKO. A tak somsi povedla, že stačí a odinštalovala som si FB z mobilu. O tom,že som spravila dobre som sa presvedčila o pár minút, keď som čakala na zastavke a automaticky som išla kliknúť na ikonu F. Choré!!! Teraz viac žijem, mám viac času a absolútne nemám potrebu zdieľať svoj život a porovnávať ho s inými. Je môj, je jeden a iba ja môžem zmeniť, ak sa mi na ňom niečo nezdá. Majú sa iní ľudia lepšie? Nech! Viem, že aj moja realita bola iná ako som ju prezentovala… Šťastná som, slobodná, odporúčam 🙂
BTW, blog mi odporučila kamoška, keď sme sa stretli (fyzocky) 😉
Pěkné. No… jen… asi budu trochu oponovat. 🙂 Už měsíce uvažuju, že odejdu z Facebooku, z jediné sociální sítě, kterou jsem kdy pravidelně používala. Jenomže tam vždycky najdu něco zajímavého. Něco, kvůli čemu na Facebooku nakonec přece jen zůstanu. Většinou jde o příspěvky ze světa dětských knih, protože knihy pro děti sleduju, tvořím, píšu, miluju, sbírám, obdivuju… Ale mnohé zajímavé věci se dočtu i v diskuzích. Proto si na Facebooku často připadám, jako bych zrovna četla zpravodajství z říše dětských knih. 🙂 A je to čtení velmi příjemné… Můj bývalý partner říkával: „Facebook je jako nůž. Když ho správně použiješ, poslouží ti. A když ne, tak si ublížíš.“ Nějak tak bych to teď viděla. Tedy pro sebe. Vám samozřejmě držím palce. Moc hezky se čtete! A mimochodem, chodím k vám přes e-mail z newsletteru. 😉
Skvelý článok, inšpirujem sa. Chytrý telefón má rozbitý displej, až odíde do mobilového pekla, zvážim nákup blbého telefónu s tlačítkami. A blog doporučím ďalej.
Jaj ale si ma potesila. Aj na Ta potesim – mam blog uz 10 rokov, nie som na ziadnej socialnej sieti, ale vo svojej oblasti ponukam vynikajuci servis a uzivim sa viac ako v pohode. Fanusikovia casto odo mna ziadaju Facebook, ale ja na to vzdy odpovedam, ze kebyze som na FB, nebudem mat cas na svoju stranku, clanky a tak – slo by to na ukor citatela. Ehm, mozno by som rada prelozila, s Tvojim dovolenim, par viet do angliny a dala to niekde na svoj web ?
Jste skvělá :-). Já jsem si nejdřív koupila Vaši knihu a pak si až našla Váš blog :-). Facebook jsem zminimalizovala asi před 14 dny.
Pecka. Drzim palce. A budem zvedava. Btw.. Ja som si k newsletteru dostala tusim z blogu. A videa. Nie cez fcbk. A riesim uz dlho podobnu dilemu, z fbk som odisla uz raz a nebyt „prace“, nevratim sa naho. Takze budem cela zhava na novinky ako sa dari bez insta a fcbk a mozno ma to tiez nakopne k nejakemu offtime.
Ufff, tak toto je trefa do čierneho!
Miestami smešne, miestami tragické.. ale každopádne si úplne vystihla to, čo v poslednej dobe (vlastne, už to bude zopár rokov – kedy sa to stalo?) prežívam aj ja. Vediem si svoj vlastný malý biznis popri rodine, 4 deťoch a veľmi sa snažím ľuďom priniesť nejakú hodnotu. Som rodinná fotografka. Zo všetkých strán sa na mňa valia informácie, ako predávať na sociálnych sieťach, ako získať nových zákazníkov, zarobiť atď.
V skutočnosti sociálne siete nenávidím. Nepáči sa mi, že majú toľko mojej pozornosti, že so mnou vždy zamáva úspech/neúspech príspevku, že sa nedokážem sústrediť na niečo poriadne. Napríklad na dokončenie svojej webstránky a rozbehnutie vlastného blogu, popusteniu kreativity a skúšaniu nových techník.
Tak som si v januári povedala, že vypínam instagram a facebook, kým si nedokončím svoju webku. A je to krása. Je to ako vypnutie rádia v aute. Kým máš pustenú hudbu, ani nevnímaš, ako veľmi si bola ohučaná. A to ticho je na nezaplatenie.
Držím palce, nech si spokojná a nech sa za odmenu dočkáš nového prílivu kreatívnej energie!
P.S. Dozvedela som sa o Tebe cez rozhovor v denníku Postoj, na základe ktorého sme s manželom zrušili doma smartfóny a prinieslo nám to zásadnú zmenu v našom fungovaní a v skvalitnení vzťahov. A o Tvojom blogu mi povedala kamoška. Takže, funguje to aj bez nich 😉
Zlato moje, drzim ti palce, ty to das aj bez facebooku. Ja som sa cely den tesila na tvoj clanok, a tesim sa aj na tie ostatne. A viem ze nie som sama, staci mi byt v mailing liste 😉
Tak tomuto sa hovori „pattern interrupt“. Well done, Andrea. I’m a big fan of yours.
Ahoj Monika… aké sú to krásne náhody, že pri čítaní diskusie natrafím na svoju spolužiačku SGPO, o ktorej som dlho nepočula. Ak budeš mať čas, napíš mi na r.malex@centrum.sk, rada by som vedela ako sa máš. FB nemám :D.
Držím Vám palce, ja som bez FB už asi 3 roky a nič ma neprinúti znovu sa tam vrátiť, je to len veľký žráč času. Nikdy som nemala iný telefón ako tlačítkový a ani sa nechystám ho vymeniť. Nech je čoraz viac takých ľudí ako ste vy, lebo mám pocit, že bežného človeka ani nenapadne rozmýšľať, že sa dá žiť a normálne fungovať aj bez týchto „vymožeností“. Hovorte o tom 🙂
Ja sledujem pravidelne iba tento blog, ostatne zaujimave si tiez viem najst bez socialnych sieti. Ale na FB (ine socialne siete nevyuzivam, teda, jedinu, aj tu vyuzivam ako diskusne forum na par tem) som a planujem ostat, hoci moj zivot tam zdokumentovany je detailnejsie len z obdobia „tazkej puberty“ ked to bolo najviac cool atd.
Mala som aj obdobia bez FB, aj obdobia prudkej zavislosti na FB, dnes ho vyuzivam pomerne rozumne, nevisim na nom nonstop, viem ho bez problemov vypnut, co sa „biznisu“ tyka, tak ano, na ten tam mam svoju fanpage, ale to hlavne preto, ze zatial to nie je v stadiu, ze by som povazovala spustenie vlastnej stranky za relevantne, a v momentalnej rodinnej situacii ani za potrebne (3tie tehotenstvo v priebehu 6 rokov, cize sa sustredim skor na ine veci). Kedze som sa po svadbe odstahovala daleko od miest a ludi, kde som mala pevne vztahy, tak FB povazujem za fajn „pojitko“ s ludmi, na ktorych mi zalezi – ked blikne fotka od cloveka, ze bol niekde na dovolenke napr., je to pre mna casto impulz sa mu ozvat, pripadne, ked si na niekoho spomeniem po dlhsom case, je pre mna prirodzenejsie mu napisat spravu na FB, nez mail, alebo nez volat – hlavne preto, ze casy, kedy mozem volat ja, su dost rozdielne od casov, kedy mozu telefonovat bezne zamestnani ludia, pokial nemaju prave velmi benevolentneho sefa, ktoremu nevadia sukromne telefonaty pocas pracovnej doby 🙂 ako uz bolo spomenute, FB je dobry sluha, ale zly pan.
Napr. z „like-ov“ a podobnych veci si uz nic nerobim, ano, ked su a je ich dost, tak to potesi, ale ked nie su, tak to neberiem vobec tragicky… co bol, samozrejme, vyvoj, neprislo to tak hned.
Ale teda, FB (a celkovo internet) pouzivam vylucne na notebooku a snazim sa, len ked deti spia/maju iny program (nie vzdy sa podari, zial), mam tiez tlacidlovy telefon, smartfon som v zivote nemala a ani mi nechyba, hoci uz si zo mna aj manzel utahuje, ze kedy prejdem na smartfon. Radsej budem mat tlacidlovy seniorsky, nez smart, lebo viem, aky je to zrut casu. Ale napr. mojmu manzelovi smatfon realne cas setri, pretoze kvoli rpaci si musi zial aj z domu kontrolovat mailovu schranku prinajmensom 3x denne, co je rychlejsie a aj pre rodinu a vztahy „menej zavadne“ na smartfone, nez zakazdym zapinat PC/notebook. Samozrejme, potom je to uz o sebadiscipline, aby to neprerastlo do neustaleho klikania atd., no to je ako so vsetkym snad.
Ďakujem za vaše články .
Jestli vás to potěší, blog sleduji, přijde mi příjemnější když mi přijde upozornění na nový článek do mailu než vyklikávat blog naslepo, takže mi chodí maily a NENAŠLA JSME VÁS PŘES FACEBOOK 😀 Google – minimalismus a hotovo 🙂 Ať se vám daří, ráda vás čtu
Výborný článok, výborný nápad. Som v tom s Vami:)
Nemám slov, výstižne krááásne a ten tvoj úprimný humor priam milujem!!!
Zdravím a blohoželám. Keď som prišla na tento blog, rad ikoniek sociálnych sietí mi udrel do očí – nepôsobil vôbec minimalisticky. Takže kvitujem, hoci ešte stále sú nejaké na lište vľavo…
Takisto, ak môžem mať pripomienku, v sekcii o mne, foto je veľmi pekná. Len tá stena zaplnená obrazmi a kozubová rímsa zaplnená vecičkami na ozdobu, tiež mi prišli pekné, ale nie minimalistické. A čo dĺžka textov?
Ďakujem za inšpiráciu – odkedy som objavila tento blog, povedala som si, že sa budem snažiť žiť ešte minimalistickejšie ako doteraz. Máme maličký byt (našťastie), takže sa doň veľa nezmestí(našťastie).
Veľa zdaru a teším sa na ďalšie príspevky!
Podľa môjho názoru je toto úplne niečo mimo minimalizmus. Pripadá mi, že sa snažíte vnútorné problémy riešiť vonkajšími zákrokmi. Ako, ak ma niečo vyťažuje a oberá o čas a neviem sa tohto zlozvyku zbaviť, nie je to predsa o tom zlozvyku, ale o mne ako o osobe, prečo podlieham. Je to ako keby ste sa pozreli do zrkadla a ak sa Vám obraz nepáči, tak namiesto toho, že niečo so sebou urobíte, tak radšej zrkadlo rozbijete… Iste je to riešenie, ale len do doby, kým sa neuvidíte v inom zrkale…
Andrea, mate taku pravdu, az sa hanbim ked to citam 🙂 za svoje vlastne ja 🙂
Vasa stranka ma inspiruje malymi krokmi k velkym zmenam mojho zivota a ked mi dlho nechodi mail, ze je tu nejaky novy blog, chodim sem a citam znova stare clanky!
diky moc za vsetko!
Priznám sa, že prv som sa pozrela na váš instagram, a zdalo sa mi, že už dlhšiu dobu ste nič nepridávali. Tak som teda šla rovno na webstránku a hľa, tento článok. Myslím si, že ľudí ktorých naozaj zaujímajú a motivujú vaše články, tak si vás vždy nájdu, hoc aj manuálnym naťukaním http://www…. a tak ďalej 😀 takže veľká chvála k takému -k dnešnej dobe- odvážnemu kroku.
Velmi dobre napisane. Tesim sa na dalsie clanky.
Napriek tomu, ze som minimalistka som sa na tento blog dostala cez odporucanie od mojej mamy cez mail clanku. Neverila som, ze aj na Slovensku by mohli byt kvalitne a dobre pisane blogy. Dakujem 😉
Inak ohladom marketingu, mne pohlad uplne zmenil Ryan Holiday knihou Perennial Seller. Absolutne odporucam pre vsetkych tvorcov. Skvele poukazuje na vyznam kvality a marketing odporucani.
Nepotrebujes media. Ti co sme si to precitali, ideme odporucit partnerovi, kamoskam ci sestre. 🙂
Super! Ja som tento blog tiež neobjavila vďaka facebooku 😀 proste som potrebovala tento blog a on si našiel mňa 😀 ja mám kozmetický salón a Facebook mi veľmi pomohol, a stále pomáha. No nie som žiadna aktívna pridávačka príspevkov, len nevyhnutné a osobný Facebook neriešim, nemám potrebu vidieť kto čo má a jeho deti ako rastú 😀 a instagram a pinterest bolo len chcem toto chcem tamto, zrušené a zrazu nič nechcem 😀 len nový článok na minimalistke 🙂
Drahá Andrejka, ďakujem, že Ťa my ostatní máme!
Už taaak dlho sa chystám Ti napísať, poďakovať, pochváliť – Tvoj blog proste zbožňujem a každý týždeň čakám na e-mail od: Andrea z Minimalist.
Ani netuším, ako som vlastne na Tvoj blog narazila, no socialna sieť to s určitosťou nebola a priznám sa, aj keď som ešte všetko nestihla prečítať (knihu, áno), s nadšením na tom pracujem.
Každý utorok, keď: – večer moje tri malé deťúrence zaspia, – keď je manžel na služobke a – keď je domu prinavrátena pôvodna podoba (vďaka Tvojej knihe mi to zaberie už pooodstatne menej času) klikam s nedočkavosťou na založku Minimalistka 🙂
Držím palce a teším sa na veľa ďalších člankov.
Funguje to! Dnes mi tvoj blog odporucila kamoska pri kave ? Vsetko dobre! ?
Skvelý článok, pobavil aj poučil 🙂 Som presne tohto názoru, vyrástol nám zo sociálnych sietí zvláštny a nebezpečný trend a ani sme si to neuvedomili. Nie som úplne proti, ale sama na sebe som zistila, že ja ťažké nájsť tú správnu hranicu. Bolesti hlavy, nervozita, nesústredenosť….preto išliel FB z mobilu do koša a to čo chcem nájdem aj bez neho. Ako tento blog 🙂 A aj bez FB sa o ňom mnohí čitatelia dozvedia, ja už som „štafetu“ podala ďalej a darovala Vašu knihu kamarátke na meniny. A blog odporúčam ústnym podaním.
Sledujem Vás blogbuz dlho dlhooo a veľakrát je mi inšpiráciou. Občas slimacim tempom, ale predsa… Na Vašom blogu som prvýkrát čítala o minimalizme a s tým spojený Zero Waste život…. A tým pádom Vás blog ovplyvnil môj život viac, než by ste možno tušila ?… A za to Vám ďakujem. A konkrétne tento Váš článok ma konečne nakopol skoncovať s FB… A po 3 dňoch zisťujem, že mám oveľa čistejší myseľ, viac času na iné veci a hlavne na deti a viac energie. Veľká vďaka ?… A len tak ďalej s písaním, určite to ma zmysel a ste inšpiráciou ?
Milá Petra, ďakujem, to ma veľmi teší, baví ma motivovať k zmene 🙂 Som rada, že aj Ty si si všimla tú pozitívnu zmenu, keď sa vypne hluk v hlave. Musím sa priznať, posledné týždne trošku „podvádzam“, nakoĺko som potrebovala prakticky cez FB Messenger ale cez privátny profil skontaktovať dávnych známych kvôli sťahovaniu, ale už po tomto dlhšom detoxe som postrehla, ako inak vnímam FB a ako si veĺmi rýchlo všimnem čas a konkrétne čo na ňom robím,a veľmi rýchlo ho po dopísaní správy viem vypnúť. Teším sa, keď ho opäť úplne vyplnem. Na uvedomenie si stačí dať priestor istý čas nemať k sieťam prístup. Držím palce.
V podstate so všetkým súhlasím a takisto v tomto čase bojujem so sociálnymi sieťami. Na FB už prakticky nechodím len pri nejakej výzve keď sa niečo rieši v skupine aby mi niekto nemusel sprostredkovať info, ktoré potrebujem. Instagram ešte používam dosť často, ja naopak od teba mám rád vidieť fotky jedál, prípadne stories o jedle a cestovaní lebo ma to veľmi inšpiruje, ale myslím si, že príde čas, keď aj Instagram pôjde dole pretože reklám je stále viac a už aj politika a veci s tým spojené sa tlačia aj sem (jeden z dôvodov prečo som odišiel z FB). Osobne si myslím, že podnikať sa dá úspešne aj bez sietí, ale cesta je určite náročnejšia pretože je to veľmi silný marketingový nástroj. Záleží aj na ponúkanom produkte lebo nechty sa určite dajú v pohode na odporúčaniach robiť. S čím troška nesúhlasím je, že „volakedy“ mladí brigádovali roznášaním letákov alebo kosením trávnika a že dnes zarábajú lebo sa natáčajú a „nič nedosiahli“. Sama si uviedla ako náročné je niekedy urobiť „správnu“ fotku či video. Ak sa daný bloger presadí tak je za tým veľmi veľa roboty a určite by som ho neoznačil tak, že nič nedokázal – hoci hrá možno len hry, robí make up alebo sa oblieka. Jednoducho doba sa posúva a všetko je inak ako bolo povedzme 20 rokov dozadu. Netreba sa tomu brániť, to by sme naozaj museli ísť žiť do hlbokého lesa bez kontaktu so svetom. Ja si myslím (tak ako vo všetkom po celý život), že najlepší je kompromis. Nedovoliť aby sa sociálne siete stali pevnou súčasťou tvojho života, aby si si na nich len tak bezprizorne ťukal a skroloval. Jednoducho ich len využiť a odísť. K tým blogerom ešte, nemyslím si teda, že by nič nedokázali lebo získať státisice followerov je určite veľmi náročné a stojí ich to v podstate všetok čas, ja by som to nevedel robiť, ale ak to im vyhovuje a dokážu inšpirovať v niečom masy, tak je to určite forma úspechu.
Ahoj minimalistka,zaujimalo by ma ako dopadol ten polrocny experiment,kedze som na tvoj blog natrafila pred par dnami na fb ? kadopadne je super,a velmi ma oslovil zrovna tento post,nakolko mam svoj food blog ale rok neaktivny presne koli soc sietam.s druhym priastkom som jednoducho vypla lebo ma to viac stresovalo ako prinasalo radost.z jednej strany mi to velmi chyba,ale z druhej ked si predstavim presne kolko casu zabralo urobit foto,vytvorit post a potom riesit komentare na piatich frontoch ? tento clanok mi ponukol iny pohlad na vec,ze mozno mam porozmyslat nad inymi cestickami.kazdopadne ma fakt zaujima preco si sa na fb vratila? 🙂
Ahoj Lucia, práve o tom bude článok zajtra! 🙂
Úžasný článok a perfektne napísaný! Keď sa tak zamyslím, uvedomujem si že som na tom veľmi podobne, jednoducho sociálne siete mi berú všetok čas a vysávajú zo mňa všetkú dobrú energiu. Už to ďalej nezvládam, uvedomila som si, že je to len zabijak času a zdravej psychiky. Po prečítaní tohto článku som sa nad tým ešte viac zamyslela a motivovali ste ma. Otvorili ste mi rozum a dnes som si vymazala všetky sociálne siete. Rozhodla som sa užívať si REÁLNY ŽIVOT a veď keď sa bude chcieť niekto so mnou skontaktovať, nájde si inú cestu a nepotrebuje mi písať cez FB alebo Instagram…:) Takže veľké ĎAKUJEM za tento článok, vďaka ktorému som spravila skvelé rozhodnutie a uvedomila som si veľa vecí 🙂
Milá Lívia, naozaj ma to veľmi teší a som rada, že som ťa motivovala ako píšeš k užívaniu reálneho života. Ja som už dnes na Facebooku paradoxne k šíreniu článkov aj myšlienky na detox, kde inde ako na sociálnej sieti však? Ani sa mi nechce veriť, že som kedysi vstávala aj zaspávala s mobilom v ruke. Zdá sa mi to ako v minulom živote. Dá sa to!
Skvelý článok . Dakujem Vám zaň:) Mato
Ďakujem za článok. Dnes som sa definitívne rozhodol. FB nie je sociálna, ale antisociálna sieť. Odchádzam.
Podla mňa v súčasnej dobe je instagram väčšie zlo ako FB…
Na FB už chodí menej ľudí a všetci sú strčeni na tom Instagrame na ktorý ja osobne mam doslova alergiu už…a vôbec, stále nechápem aký má význam pridávať svoje fotky na internet…je to choré a nezmyselné…98%ľudí to aj tak nezaujíma čo ty žerieš alebo kde si momentálne močiš s prepáčením rit…
Instagram je len na vychvalovanie sa a že aha zavidte mi aký ja mám super krásny život plný lásky a radosti…..no určite…