Neviem ako ty, ale Veľká noc vždy patrila medzi moje najmenej obľúbené sviatky.
Ako dieťa vyrastajúce v paneláku z čias komunizmu v malom, sivom okresnom meste na juhu Slovenska som sa Veľkonočného pondelka desila. Musela som sa vyobliekať a mlčky sedieť, pripravené chlebíčky, farbené vajíčka, úhľadne poukladané sladkosti a drobné mince – a čakať na príchod chlapcov a mužov. Prichádzali s vŕbovými metličkami a fľaštičkami tej istej lacnej kolínskej z Jednoty (hoci som si vždy pamätala na jedného, ktorý používal drahú kvalitnú…) a jeden po druhom ma „polievali“, aby som „rástla do krásy“. Nikto sa ma nepýtal, či sa tohto chcem zúčastniť, a na moju otázku „prečo to robíme?“, som dostala odpoveď „lebo to tak je“.
Môj strýko mi vylial celé vedro ľadovej vody na chrbát. Bratranci ma naháňali okolo stola s bičom, akoby to bolo nejaké rodinné rodeo. Neznášala som to. Chcela som, aby sa ten hlúpy deň skončil. Brat sa tešil, koľko si vyšibe a celé poobedie strávil požieraním čokoládových zajacov, až kým ho nebolelo brucho.
A nezabudnime na alkohol.
Chodievali sme po obede k babičke, kde sa schádzali nadšení rodinní pijani, ktorí deň premenili na hlučnú, chaotickú spúšť piva, liehovín a nevhodných vtipov. Najlepší scenár? Niektoré roky sa moja mama rozhodla, že už má dosť – zvyčajne vtedy, keď nebolo v rozpočte na hostenie – a my sme zostali doma, schované v našom byte s ignorovaným zvončekom a predstierali sme, že neexistujeme.
Nevyrastala som v náboženskom ani duchovnom prostredí, takže Veľká noc pre mňa neznamenala nič viac ako vedrá studenej vody, korbáče, priveľa sladkostí a nezmyslu.
V dospelosti som sa rozhodla s Veľkou nocou úplne skoncovať. Môj anglický manžel aj tak nikdy nepochopil pôvab budenia svojej manželky vyliatím litra ľadovej vody na jej hlavu. Našťastie sme naše deti – najmä dcéru – tomuto čudnému rituálu nikdy nepodrobili. Neskôr, keď som objavila minimalizmus, začala som sa pýtať, prečo je tu ďalší sviatok, s ktorým si nerozumiem. Pár mesiacov po Vianociach tu máme opäť mix duchovných rituálov a materializmu. Napadli nás čokoládové zajace.
Zamysleli sme sa niekedy nad tým, odkiaľ tieto tradície skutočne pochádzajú?
Pre mnohých kresťanov je Veľká noc posvätným časom rozjímania a duchovnej obnovy – a ja si to naozaj ctím, obzvlášť keď je to pramení zo srdca.
Ale buďme úprimní: koľko ľudí sa skutočne pozastavuje, aby sa spojilo s hlbším významom Veľkej noci… a koľko ich len vykonáva rituály zo zvyku, bez toho, aby sa niekedy pýtali prečo? Tento blog nie je o tom, aby spochybňovala niekoho vieru. Je to pozvanie – zastaviť sa, zamyslieť sa a uvedomele si vybrať.
🌼 Odkedy sa hĺbkovo zaujímam o koleso roka a naladenie sa na rytmus prírody podľa pôvodného kalendára, zistila som nasledovné fakty.
Zaujímavý pôvod slovenských veľkonočných tradícií
Vedeli ste, že?
💦 Oblievanie vodou pochádza zo starých slovanských rituálov plodnosti, kde voda symbolizovala vitalitu a krásu. Dievčatá sa rituálne kropili, aby sa „požehnal“ ich vzhľad a plodnosť na nasledujúci rok. (Ich súhlas, samozrejme, nebol súčasťou tejto dohody.)
🐣 Veľkonočné vajíčka vlastne vznikli ešte pred kresťanstvom. V starovekých kultúrach vajíčka predstavovali znovuzrodenie, potenciál a život vynárajúci sa z temnoty.
🧹 Šľahanie vŕbovými vetvičkami (korbáč) nebol trestom – verilo sa, že sa ním na ženu prenáša životodarná energia vŕby. (Stále dosť brutálne, a bez súhlasu ženy, takže vďaka.)
🕯️ Keď sa rozšírilo kresťanstvo, tieto jarné obrady nevymazalo – len na ne navrstvilo nové významy. Pohanské sviatky plodnosti sa premenovali na oslavy Vzkriesenia.
🧁 Nekonečné vypekanie? To je slávnostný koniec pôstu, keď týždne pôstu ustúpili bohatému jedlu a hodovaniu – preto sa jedia hojne koláče a chody sú plné mäsa.
🐇Samotný veľkonočný zajačik má korene v predkresťanskej symbolike plodnosti. V mnohých pohanských tradíciách bol zajac vďaka svojmu rozmnožovaniu symbolom plodnosti, jari a obnovy. Bohyňa Ēostre (alebo Ostara – anglické Easter pochádza z tohto slova), ktorá sa spája s jarnou rovnodennosťou, mala údajne posvätné zviera – zajaca. Teraz je to masovo predávaný tovar, ktorý má len málo spoločného so svojím hlbším symbolickým pôvodom.
🧘♀️ Keď sa tradícia podobá skôr povinnosti
V čase, keď toto píšem, som na dovolenke v Anglicku. A už mnoho rokov sa úplne vyhýbam tradičným oslavám Veľkej noci.
Žiadne farbenie vajíčok, žiadne kupovanie čokolády vo veľkom, žiadne vyváranie, žiadne maratóny pečenia. Na Veľkonočný pondelok, kým sa ostatní pripravujú na olympiádu v polievaní a šibaní, prebudím sa na mori v tranzite cez trajekt domov do Nemecka.
A keď som na Veľkú noc doma, je konečne čas si vyložiť nohy a vypnúť telefón. Naštastie, od mojej rodiny už nemám žiadne očakávania na povinné návštevy, ani tradície. Radšej sa venujem záhradníčeniu, jarnému vypratávaniu, sadeniu, práci na osobných projektoch, kreativite, maľovaniu, relaxu.. alebo cestovaniu.
Možno miluješ svoju rodinu, ale obávaš sa tlaku.
Možno máš úsmev na tvári, ale cítiš sa vyčerpaná alebo odpojená.
Možno si uvedomuješ: To, že je to tradícia, ešte neznamená, že je to pre mňa to pravé.
Nemusíš upratovať, piecť alebo vykonávať patriarchálne rituály len preto, že „sa to tak vždy robilo“.
🌱 Prepísanie jari: Cesta vedomej ženy
Teraz sa riadim Kolesom roka a svoj Nový rok oslavujem v apríli. Je to pre mňa čas na sadenie semienok – doslovných aj metaforických.
Je to obdobie tichej obnovy, nie hlučnej povinnosti.
- Môžeš piecť, ak ťa to baví – nie preto, že chceš poslúžiť iným.
- Môžeš oslavovať znovuzrodenie svojím vlastným posvätným spôsobom.
- Môžeš si uctiť toto obdobie bez toho, aby si bola vyšibaná alebo obliata proti tvojej vôli.
🌸 Osobné hranice ako kvitnúce kvety
Nech je toto ročné obdobie výzvou na „sadenie“ hraníc, najmä v rodinnom prostredí.
Áno, môže sa objaviť pocit viny. Ale zvoľ si nepohodlie namiesto sebaopustenia. Zakaždým.
Môžeš mať rada svojich blízkych a povedať NIE na tretí obed v rade.
Nie je to neslušné, je to prejav lásky samej sebe.
Povolenky, ktoré možno budeš potrebovať:
- Máš dovolené povedať nie.
- Máš dovolené odpočívať namiesto podávania výkonov.
- Máš dovolené vytvoriť si vlastné rituály.
- Máš dovolené chrániť svoju energiu, dokonca aj od príbuzných.
Takto si ctíme ako ženy samé seba – jemne, ale dôrazne.
🕯️ Nový rituál (voliteľné jarné cvičenie)
Potrebuješ niečo posvätné? Skús toto:
- Vytvor si jarný oltár so sezónnymi kvetmi, sviečkou a symbolom toho, do čoho rozkvitáš.
- Zapíš si denník s podnetom: Čo som pripravená v sebe prebudiť?
- Vydaj sa na vedomú prechádzku a buď svedkom obnovy prírody.
- Napusti si očistný kúpeľ a nechaj zmyť všetko, čo nie je tvoje.
🌼 Záverečné myšlienky:
Spomeň si, kto si.
Tu nejde o vzburu. Minimalizmus nie je len menej vecí – je to viac priestoru: Pre pokoj a rovnováhu.
V tomto ročnom období sú ženy často preťažené a vyslovene emocionálne podvyživené.
Takže ti to s láskou pripomínam:
Nemusíš upratovať, aby si urobila dojem na návštevu.
Môžete si vyupratovať len tak pre seba, pre svoju ďalšiu kapitolu.
Najposvätnejšia tradícia je tá, ktorá je pravdivá pre tvoju dušu.
Aká je jedna tradícia, ktorú si tento rok pripravená prepísať?
Budem rada, ak mi to napíšeš do komentárov.
Andrejka, píšeš mi z duše. Veľkú noc som jakživ neznášala. Bratia vysmiati, my sestry neustále mokré, so silenými úsmevmi, nútené na gauči sedieť s tými, čo nás pár minút predtým oliali. Mama vystresovaná, unavená, večne stojaca v kuchyni. Nič príjemné. Moja Veľká noc pozostáva z toho, že v pondelok schovám v obývačke zopár čokoládových vajíčok. A hľadajú ich aj syn, aj dcéra. Čo si kto nájde, to môže zjesť. Nikto sa nehnevá, nikto nie je vystresovaný, panuje len smiech a dobrá nálada.
Toto som tak potrebovala! Niekde v zadnom mozgu uz sa zbieraju nedobrovolne aktivity spojene s Velkou nocou ktore “treba urobit”.Nastastie sme s manzelom tiez v zahranici, takze nas to obide. Kiezby sa celkovo tradicie robili viac vedome a davali nam zmysel, nie len mechanicky nasledovat zvyky.
super clanok ako vzdy!
xx
Ďakujem aj ja. Najmä za tipy,ako to robiť inak. Vedome a v svoj úžitok.
Ahoj, tak toto ma fakt rozosmialo. 🙂 Presne tak som aj ja trávila Veľkú noc, ibaže sme nemuseli čakať na gauči. Ale ináč detto. Ráno okolo 6:30 nás otec polial studenou vodou a vyšľahal korbáčom, toto si nenechal nikdy ujsť. Ja som sa často zamykala v izbe, schovávala do perináka, čo ho naštvalo a potom boli kriky a hádky a bitke korbáčom som sa aj tak nevyhla. No od nejakého času sme začali na Veľkú noc jazdiť na chalupu, takže šibanie už len od otca a dedka. Ale vyhli sme sa aspoň tomu trápnemu postávaniu pred chalanmi zo sídliska s trápnymi básničkami a otrasnými voňavkami. 😀
Takže odvtedy (cca 14 r.) Veľkú jar neslávim. Mnohé roky v zahraničí ma od toho tiež ušetrili. Vítam voľné dni, upratujem ako iné voľné dni, alebo sa spraví niečo väčšie v domácnosti, ak treba (vymaľovať a pod). Záhradka, príroda, kniha, oddych. Možno nejaké muffiny, na čo nebol predtým čas. Teším aj na jednoduchý bezmajonézový zemiakový šalát. Je to čas na zastavenie sa. Bolo fajn si prečítať, že to tak majú aj iní, lebo tie výčitky (že nedodržiavam túto tradíciu ako iní), tam niekde je.
Děkuji Andrejko, přesne tohle jsem si teď potřebovala přečíst.
Milujem Veľkú noc. Mne sa naopak vôbec nespája so žiadnymi nezmyselnými tradíciami, bola pre mňa vždy plná Ježiša, jeho lásky k nám. Plná pravých symbolov, radosti a pokory.
Presne tak, Vy ste pochopili zmysel Veľkej noci 🙏.
Velikonoce vítám, protože jsou to čtyři dny volna v kuse. 🙂 Oslavuju jaro pracemi na zahradě, jezdíme na výlety, ale hlavně jsme i s mojí mamkou, protože tatínek už není. A ta je celkem soudná, co se týče nějakých velikonočních tradic. Taky nikdy neměla ráda, když se k nám nahrnuli dospělí chlapi s opicí za krkem, a byli schopní vysedávat u nás několik hodin. Vrcholem bylo, když k nám přišel jednou nějaký opilý Rom s malým chlapečkem. Chlapeček plakal a ten pán byl totálně pod obraz. Mamce pořád opakoval, jak ji má rád, a nebylo možné ho dostat z domu (náš tatínek byl taky na šlahačce). No nebýt jednoho souseda, kdoví, co by z toho ještě bylo. Tak od té doby se k nám chodilo jen na vyslovené pozvání před Velikonocemi, kdy příchozí přišli vraty, a kdo zazvonil, měl smůlu.