Pred štyrmi dňami som sa rozhodla začať jedávať formou prerušovaného pôstu. Na internete je o ňom veľa informácií a dá sa aplikovať rôznymi spôsobmi. Môj deň vyzerá tak, sa naposledy najem o 20 hodine a potom sa postím až do 12tej hodiny na obed. Ďaľších 8 hodín je čas jedenia. Je to vlastne vynechanie raňajok.
Možno práve Vianoce sú ten správny čas, ako antidóta na prejedania sa. Veď ako inak osláviť narodenie Ježiša Krista, než sa predávkovať 5000 kalóriami pečeného vareného a zvaliť sa na gauč? Tak trochu experimentujem a rebelujem. Pôst je súčasťou každého náboženstva v nejakej tej forme, a ja si pamätám v našej rodine – mama nebola veľmi nábožný človek, len sa asi tešila, že nemusí nič pripravovať – neboli raňajky ani obed až do večere. Hladní sme krúžili po byte a čakali kedy udrie čas večere.
Rozhodla som sa preto, lebo sa snažím si život vo všetkých smeroch zjednodušiť, a ranné jedenie mi komplikovalo plány. Keďže mám limitovaný čas na všetko, kým sú deti v škole, plánovanie raňajok a obeda mi zaberalo veľa času a rozmýšľania. Takto ráno vstanem, dám si veľký pohár vody a kávu, a idem zaútočiť na môj deň. Keď píšem, rozmýšľanie nad jedením ma vyrušuje.
Druhý dôvod je experimentálny, mentálne aj telesne. Zaujal ma fakt, že ľudské telo nepotrebuje byť kŕmené jedlom celý deň. Nie všade na svete sú 24 hodinové hypermarkety. Mám štastie, že sa môžem kedykoľvek najesť.
Aký je to pociť byť šialene hladná a aké to musí byť pre ľudí, ktorí nemajú inú voľbu? Budem môcť rozmýšľať? Čo ak odpadnem? Nebude mi zle? Čo sa stane, ak nebudem 16 hodín jest?Odpoveď je jednoduchá: nestalo sa mi nič. Deň ubehol tak ako bežne. Neumrela som. Áno, mala som fázy, keď som pociťovala poriadny hlad a myslela som si, že ak teraz niečo nezjem, zoškriabem omietku zo steny, ale po pohári vody tento pocit je po cca 10-15 minútach preč. A viem, že sa o 12 tej najem. Pre ľudí, ktorí nevedia, kedy bude ich ďaľšie jedlo, to musí byť príšerné. Akú mentálnu silu majú si neviem ani predstaviť.
Jedlo po pôste chutí ako báseň. Obyčajný chlieb natretý maslom je ako špecialita pripravená vychýreným kuchárom. Viac si to že sa najem cením a som na seba hrdá, že som zvládla ďaľší deň. Telo by si malo zvyknúť a bude to jednoduchšie. Rada by som začala január naladená na novú nôtu a ten čas na zmenu nemusí nastať s plným bruchom, výčitkami svedomia koľko som cez sviatky zjedla, a s prvým januárom. Predsavzatia sa môžu začať aj pred Vianocami 🙂
Prajem všetkým krásne Vianoce a tým, čo sa dnes postíte …vychutnajte si Štedrovečernú večeru do posledného zaslúženého sústa. Ja sa už neviem dočkať 🙂
ahoj, skús si pozrieť 4 zlaté stravovania pravidlá od Paula McKENNA.
Neviem prečo, ale takýto prístup považujem za minimalizmus v jedle.
Páči sa mi tento článok a nielen tento. Štýl pisania jednoduchý, s nadhľadom…oceňujem. Blog my dream job.. len tak ďalej. K.