Správy sú pre myseľ ako cukor pre telo.“ Rolf Dobelli
Správy mi denne tlačia jednu jedinú vec. Svet nie je bezpečný. Vyvolávajú vo mne strach, úzkosť, obavy. Neviem sa koncentrovať a pragmaticky rozmýšľať. Našla som však výborné riešenie.
Prestala som ich konzumovať.
Možno to poznáš aj ty: spravíš si kávu a ďakuješ za krásne nové ráno. Otvoríš si noviny (na papieri či online) a s prázdnou, čerstvou, pozitívnou mysľou začneš deň. Alebo sa len potrebuješ „odreagovať“ pri poobednej pauze a na chvíľu skontroluješ, čo je „nové“ vo svete, či si nebodaj po ťažkom dni v práci pustíš natupírovanú moderátorku v Novinách o siedmej.
Pretrhne sa priehrada a už sa valí Sodoma Gomora:
Vraždy, nehody, samovražední atentátnici, teroristi, nukleárna vojna, pedofili číhajúci na tvoje deti, skorumpovaná vláda, klamári v politike, planéta na hranici záhuby, ekologická katastrofa, záplavy, búrky, tornáda, ohlasované finančné krízy, psychopati behajú po školách so zbraňou v ruke, všade je to samý podvodník, zlodej, sídliskové gangy ohrozujú mládež, drogy, skládky, smeti, nedokončené cesty, diaľničné prepady, piráti, draci, jednorožci, mimozemšťania, falošné správy.
Ak ti nestačí, vlezieš do „relaxačnej celebritnej sekcie“ (podľa kvality zvoleného média) kde sa dozvieš, že si v porovnaní z inými homo sapiens tlstá, škaredá, stará, lenivá, neúspešná a mala by si sa dať na diétu, kúpiť si nový krém, dať si botox a prihlásiť sa na motivačný kurz.
Rozhodla som sa správy: prestať čítať, sledovať na sociálnych sieťach a kupovať v stánku. Prestala som počúvať aj rádio, nakoľko pri dramatickej vsuvke a zvýšenom hlase ranného moderátora správ mi začal tiecť pramienok potu na čele.
Prvé týždne boli náročné, môj milovaný politický týždenník práve vyšiel s fajnovou titulkou a mykalo mi rukou vo vrecku, stískajúcou drobné. „Ešte raz, a naposledy! „Občas som to nezvládla a a po prečítaní x-tej tragédie sa pýtam samej seba, či som vlastne normálna. Nič nové pod slnkom a je mi naprd. Veď som to vedela!
Dnes sa cítim sa o celé dve obrátky lepšie. Skoro až tak dobre, ako keď som dala zbohom príspevkom z Instagramu, zlievajúcimi sa v jednu mentálnu machuľu. Svet je fajn miesto na život. Dni nie sú také čierne, ako sa zdali.
Koľkokrát mi nabehli slzy do očí, keď som si prečítala správu, že sa napríklad utopilo dieťa. Alebo mi zovrelo žalúdok, keď čítam o krutosti človeka k zvieratám či neprávosti páchanej na ľuďoch. Niekedy som strávila celý deň v absolútnej apatii po prečítaní článku o klimatickej katastrofe.
Je dobré vedieť, čo sa deje, ale rozdiel je v akej forme. Začala som čítať viac kníh a odborných článkov, ktoré idú do hĺbky. Klobúk dole aj pred investigatívnou žurnalistikou. Niekedy stačí občas raz za mesiac prebehnúť očami titulky kvalitného denníka, ak už naozaj musím (keďže žijem v zahraničí). Baví ma aj zaujímavý rozhovor s človekom, ktorý má čo povedať.
Nepotrebujem však mini Las Vegas informácií, ktoré prijímam ako malé bomby do hlavy a výsledkom je guča v hrdle.
Ignorujem realitu?
Sme tam, kde sme.
Realita je to, čo je.
Je to stav, do akého sme sa dostali, takí sú ľudia, také sú národy, taká je vláda. Vo svete sa dejú hrozné veci. Ale aj dobré veci!!!!!!!!
Buď si niečo prečítam, zasiahne ma to a idem to zmeniť, ale nebudem to pasívne a dobrovoľne len tak prijímať.
Isté veci ma trápia, ako napríklad znečisťovanie planéty. Na túto tému píše Eckart Tolle vo svojej knihe Sila prítomného okamihu zaujímavú vec:
Znečistenie planéty je iba vonkajším odrazom vnútorného psychického znečistenia: milióny neprebudených ľudí, ktoré nenesú zodpovednosť za stav svojho vnútorného priestoru.“
Inými slovami povedané – daj sa dokopy vnútorne a svet sa opraví. Tak ako v minimalizme, stav nášho domova vyjadruje stav našej mysle. Pozrime sa však okolo seba, v akom stave je naša Zem. Už to nie je len o našich garážach, prebudiť sa musíme do reality všetci a kolektívne.
Aký má zmysel ísť do postele s pocitom úzkosti?
Čo tak sa koncentrovať na veci, ktoré si uvedomujeme, ktoré sme zmenili, ktoré sa nám vydarili? Úspešné, vtipné, pozitívne? Skúsme ich hľadať v správach. Veľa šťastia.
Dnes už všetci vieme, že viac konzumujeme všetkého čo sa dá: jedla, cukru, drog, alkoholu. Prebytok správ je takisto toxický. Zvyšuje sa kortizol v tele, vďaka tomu vieme že sa oslabuje imunita, telo sa dostane do chronického stresu a zrazu nám už ani ten segedín od babičky netrávi.
Väčšina správ so zavádzajúcimi titulkami sa v nás snaží vyvolať negatívne pocity. O čom sa lepšie číta, ako o nejakej poriadnej tragédii? Nešťastie predáva! Auto narazí do stromu a sme detailne informovaní o živote a plánoch zosnulého“. Chudák, mal celý život pred sebou!“ Šoférujem s touto myšlienkou v hlave a skoro si nevšimnem, že mi naskočila červená.
Všetky nové správy sú staré správy, ktoré sa udiali novým ľuďom.“ Malcom Nuggeridge
Správy nie sú pre náš život podstatné. Nepamätám si jednu jedinú informáciu zo správ, ktorá by mi zmenila nejakým spôsobom život.
Viem, čo je NOVÉ, to je všetko. Mnoho ľudí číta správy, aby vedeli, čo je NOVÉ. Nevieš, čo je nové, nie si in.
Sranda je, že ak je niečo dôležité nové, dozvieš sa to tak či tak. Vo firme ti oznámia zmenu v odvodoch. V obchode ti zrazu nezabalia nákup do plastovej tašky. Všimneš si, že slnko pečie viac, ako zvyčajne. Do schránky ti príde volebný lístok 🙂 Suseda vo výťahu ti povie – „a počuli ste? “
To čo stalo pred mesiacom je dnes tak aktuálne, ako či snežilo minulý rok v novembri.
Závislosť na správach, najmä tých bulvárnych je reálna. Ťahá nás to k nim ako včely na med. Ojoj, koľko krát som klikla na online portál so správami ako bábka, ktorú niekto ovláda povrázkami. Sledovanie informačných portálov na internete sa mi javil ako dobrý nápad.
Mám predsa prehľad. Ale o čom vlastne? Čítanie krátkych instatných správ mi odsypáva zo života a človek stratí schopnosť vychutnať si dlhší príbeh. Pol dňa týždenne z môjho veku na katastrofy? Sladká nevedomosť.
Prečo správy čítame?
Informačný konzum je taký istý konzum, ako ten spotrebný.
Smeti v hlave. A nielen to. Ak čelíme v osobnom živote nejakým problémom, konzumácia negatívnych správ našu odolnosť len zhoršuje. Všimla som si, ako som sa inak správala po tom, čo som sa dívala v správach na aktuálnu tragédiu. Alebo ako som vnímala vlastné problémy v horšom svetle, než skutočne boli.
Základom efektívnosti je eliminovať všetko nepodstatné. Pre mňa do tejto kategórie patria aj správy. Nechám svet nech sa točí a netúžim o všetkom vedieť. Stačia mi vlastné problémy. Kedysi ľudia nemali internet a vedelo sa len to, čo vtáčiky štebotali na strome či pútnici pri ohni porozprávali.
Najväčší relax je dnes pre mňa čas osamote, v obľúbenom kresle, kde si čítam kvalitnú literatúru, píšem si do žurnála, lúštim krížovky, alebo si len tak niečo kreslím či s deťmi pečiem koláče. Ráno sa zobudím, a namiesto správ čítam knihu. Takto sa mi podarilo prečítať viac románov za mesiac, ako kedysi za rok. (Môj svokor si ráno lúšti sudoku!)
Čím menej sa vystavíš negativite, tým pokojnejší budeš mať život.
„Keď prestaneš vnímaš svet ako nepriateľský, necítiš už viac strach a keď niet strachu, myslíš, hovoríš a konáš inak.“
Eckhart Tolle
Ako si na tom ty? Čítaš rada správy? Skúsila si už mediálny detox? Napíš mi do komentárov 🙂
Andrea, vďaka za opäť skvelý článok! Ja správy nepozerám a nečítam asi 15 rokov a neviem si to vynachváliť. Úplne súhlasím so všetkým, nechcem podporovať a živiť ďalej tú negativitu. Doteraz mi naozaj nič z toho nechýbalo ?
Wow, super, prečo mi to tak dlho trvalo?? :))) Ďakujem za komentár…
Super clanok a plne suhlasim. Tiez som prestala pozerat spravy v TV a aj citat viac menej a veru citim sa lepsie. No a uvazujem nad tym, ze prestanem pocuvat aj SK radia nie ani tak kvoli hudbe, ale kvoli tym dristom nespisovnym a neoverenym reciam. Tiez chcem viac citat knihy;) a venovat sa svojim hobby. Pekne leto zelam 🙂
ja tiež nečítam. 🙂 a mám kľud na duši… nepotrebujem všetko vedieť…
Ja necitam a ani nepozeram skoro 4 roky co som na materskej a je to super detox, muz je stale negativne naladeni nakolko ich pozera denno denne, takze to je pre mna jasnym znakom ze sa mi zije lepsie ?? knih som precitala nespocetne mnozstvo odkedy som uspavala syna na citacke, tiez super cesta ako zit minimalistickejsie
Hlavne som si uvedomila ze dnesne matky su pod velkym tlakom kvoli informacnemu pretlaku – starostlivost o deti, kojenie, strava, vyber topanok bla bla bla. O vsetkom sa da precitat ako je zle alebo este horsie pre dieta, uz len ked si zoberies taku stravu, presla som si roznymi stadiami cez zufalstvo co davam detom jest az po uvedomenie si, ze neda sa proste vsetko tak uzkostlivo prezivat… myslim si ze nase matky mali starostlivost o deti podstatne tazsiu z materialneho hladiska, ale zase neboli pod takym tlakom co do psychiky
Ahoj Simi, presne si to krásne definovala, a výborný námet na článok si mi dala! 🙂
Super, dobrý prístup, aj ten kontrast s manželom. Môj muž číta len športové správy a rozčuľuje sa, keď jeho tím nevyhráva. Ja som pozerala počas materskej aj komédie – výborné na mlieko:))
Ja tiež správy nečítam. V roku 2015 som intenzívne prežívala vojnu na Ukrajine, keďže mám k Ukrajine veľmi blízko. A odnieslo si to moje zdravie, skončila som v nemocnici. Nestojí to za to! Je ako je a sú veci, ktoré človek zmeniť nemôže.
Odporúčam knihu Faktomluva od Hansa Roslinga. Ľudstvu sa nikdy na zemi nežilo lepšie ako teraz. Len bohužiaľ senzácie a negatívne správy sa lepšie „predávajú“ ako tie pozitívne.
Ahoj Andrea, uff to nerada počujem:( Dúfam, že si už v poriadku. Ďakujem za tip na knihu. Uvažovala som presne nad tým, o čom píše a rada si to prečítam. Kedysi ľudia žili v úplne iných „hororových“ časoch, stínali hlavy na popravisku, chudoba, mor. Máme sa najlepšie ale psychicky asi najhoršie. Najlepšie je sa tomu nevystavovať. Ďakujem za komentár x
Výborný článok, konečne si čoraz viac ľudí začína uvedomovať, že nemusí o všetkom vedieť, byť v obraze a informovaní….je úžasné len tak byť a žiť…všetko podstatné si cestu k nám nájde…bez toho, aby nám to niekto servíroval v obale, aký mu vyhovuje….
Ďakujem za super článok ako vždy! Mám z tvojich článkov vždy radosť lebo dodávajú pozitívnu energiu a taky dobrý nadhľad čo hneď dá veci do perspektívy. Ja sa snažím hľadať zdroje informácií ktoré sú zámerne pozitívne a dávajú iba dobré správy čo je vždy radosť počuť. Nie je ich ale veľa, a nepoznám ich až tak. Pozná niekto nejaké dobré novinky (online) ?
Ďakujem, ja rada čítam o tom, ako sa zlepšiť, keď už je nejaký problém, čo s ním… pozitívne správy píšu dobrénoviny.sk pokiaľ viem, rada čítam rozhovory v Denníku N (občas, selektívne) či v Postoji od p. Hanusovej v sekcii Rodina. Inak mi veľmi pomáhajú klasické české komédie, humoresky, rada čítam vtipy, aj články na dailymale.sk, nakoĺko keď už, tak milujem čierny a satirický humor. Takto si aspoň odľahčím deń. 🙂
online noviny, ktoré sa výlučne zamieravajú na dobré správy su dobré noviny, pridávam link
https://www.dobrenoviny.sk/
Správy ako také nečítam už dlho. Mala som dokonca obdobie, ako popisujes, že som ignorovala prísun prakticky akýchkoľvek informácií.
Bolo to očistné a pomohlo mi to po vycerpavajucich rokoch, keď som sa snažila riešiť všetko, čo sa dalo.
Teraz však prežívam obdobie, v ktorom si uvedomujem, že ak by som takto pokračovala, budem síce v pohode. Ale okolo mňa je veľa skutočných problémov, ktoré sa zhoršuju časom.
Teraz vnímam ako najpálčivejšiu vec ohrozenie prírody a vôbec života, ako takého. Nečítam o tomto správy typu bulvár. Ale snazim sa hľadať odborné informácie. Nie sú žiaľ veľmi pozitívne, ale vo svete je už veľa silných projektov, ktoré verím, že vyjdú. Na Slovensku sme ešte trocha roztriesteni…
Je pravda, že už viem asi lepšie pracovať so svojími emóciami, ako strach.
Dnes však cítim skôr hnev. Na seba. Na nás všetkých. Ale snažím sa ho pretransformovať do činnosti.
Aj tu vnímam potrebu minimalizmu. Vybrať si jednu konkrétnu tému, čomu sa venovať.
Upratať si čas. Zdroje. Nerobiť zbytočnosti. Zbaviť sa vecí a činnosti, ktoré za to nestoja, iba mi zamestnávajú hlavu.
Hádam sa mi to podarí.
A potom sa budem môcť lepšie orientovať na to, čo môžem riešiť aj ja v tejto veci.
Ďakujem za zaujímavý pohľad na to, čo všetko môžeme zminimalizovat.
🙂
Ahoj Andrea, ďakujem za komentár. Vnímam do podobne, najmä čo sa týka témy o ekológii. Mala som stavy, že mi bolo fyzicky až nevoľno po filmoch a článkoch s touto tematikou. Presne ako popisuješ – hnev aj bezradnosť. Robiť si však „zl“e myslením na niečo, čo neviem ako jednotlivec ovplyvniť je cesta k nejakej chronickej chorobe. Možno to bude znieť divne, ale asi sme si zaslúžili my ľudia takéto „zobudenie“. Robím teda čo môžem a čo zvládnem. Katie Byron píše vo svojej knihe Miluj to čo je: sú veci, ktoré sú náš problém, potom sú problémy iných ľudí a nakoniec problémy nad ľudské sily, tie hore,v Božích rukách – riadi ich príroda a iné sily. A že nato aby bol človek v pohode musí sa starať o len o svoje problémy, lebo len tie jediné vie ovplyvniť. Ůplne s ňou súhlasím a preto je dnes pre mňa vedieť menej informácí lepšie, resp. len aké informácie, ktoré hovoria nielen o tom čo sa pokazilo, ale ako to môžem napraviť práve teraz – pozitívny záver 🙂
Andrejka opäť perfektný článok :).
Ja vždy, keď pri nedeľnom obede u rodičov vidím ako otcovi v kuchyni pri telke začína o 5 minút 12 alebo iná politická relácia, hneď vehementne vypínam televízor alebo prepínam. Vždy si pritom spomeniem na českého psychosomatického lekára Jana Hnízdila, ktorý vraj povedal: „Nepočúvajte prejavy politikov. Šíria zdraviu nebezpečné negatívne emócie. Keď sa objavia na televíznej obrazovke, prepnite na prírodopisný film.“ 😀
Ahoj Eliška, vďaka:) Haha toto ma pobavilo, lebo situácia je u našich presne ako cez kopirák, k nedeľnému obedu dávka politickej omáčky. Hnízdilov výrok je perfektný!!
Uplne suhlasim, dva roky uz nesledujem ziadne spravy a hoci som mala pocit, ze kvoli praci to potrebujem, ukazalo sa to ako neopodstatnena obava ? A hej, je mi ovela lepsie, sustredujem sa na veci pre mna podstatnejsie. Tiez ma hneva stav zivotneho prostredia a par inych tem, ale povedala som si, ze za seba neurobim nic, ak budem o tom sledovat spravy, aktivista nie som, ALE vychovavam tri deti a vsetko predsa zacina u jednotlivca a potom v rodine…ako pise Tolle.
Inspirativny clanok, ako vzdy ?
P. S. tesim sa, ze v Bratislave je len 30 stupnov ?
Ja som o tom už písala článok aj na svojom blogu. Ja som televíziu ako takú úplne vypla a vôbec ju nesledujem. Normálne ma irituje keď ju ľudia sledujú. Mediálne známe denníky nepíšu nič podstatné čiže ani správy na internete nečítam. Príde mi to to isté. Jedine rádio tie tri minúty denne to ešte dávam ale aj to nie každý deň. Skrátka mi to nechýba, cítim z toho iba negativitu a zastrašovanie. Veď sa deje toľko dobrého ale to nie je zaujímavé tak sa o tom nepíše.
Ahoj Janka, kľudne daj link na článok, rada si ho prečítam! Ďakujem za komentár x
Už asi dva mesiace mám vypnuté upozornenia na noviny v telefóne,sama som cítila že to potrebujem lebo som stále zabila hodinu času kým som všetky blbosti prečítala. A zistila som že mám viac času a cistejsiu hlavu. A čas na dobre knihy či deti či domácnosť. Odporúčam každému.
Robím to nejak tak celý život (už mám po šesťdesiatke) – správy tak raz za mesiac a aj to si vyberám, čo ma zaujíma. žiadne sociálne siete a televízor len raz za čas aj to len hodnotné programy. Mainstreamové médiá sú horši, ako za socíku a konšpiračné to občas preháňajú, takže ostáva spoliehať sa na sedliacky rozum.
Palec hore Pavol! Sedliacky rozum je v dnešnej dobe veľmi potrebný. Moja babka sa často zobúdza v noci zo sna, keď pozerá veľa správ – ma teraz napadlo ako mi často spomína, že nevie spať lebo rozmýšľa nad tým a tým – a keď sme jej raz oznámili, že ideme do Kataru bývať- z toho ochorela na mesiac.Chúďa, mala v hlave teroristov.
Naprosto souhlasím, zprávy jsem nikdy pravidelně nečetla ani nesledovala a vždy se ke mne vše podstatne dostalo, a pokud mě něco zajima, vyhledávám si informace radši sama a nemusim číst spoustu blbosti kolem. Není nad čistou hlavu…a knihy?
Andrea zdravim Vas. Uplne suhlasim, ze ak sa nieco dolezite udeje, clovek sa to dozvie (bez sledovania sprav a vymyvania mozgov mediami). Sama som zazila dve konkretne situacie kde som si uvedomila silny vplyv negativnych informacii na spravanie cloveka. Prva sa odohrala v supermarkete, kde vystresovana matka dala uzavriet vsetky vychody a spustit alarm, lebo jej niekto uniesol dieta. A to sa len zatulalo medzi regale a hralo sa s tym co naslo na najnizsej polici. Uf.
Druha situacia sa odohrala v Sydney na navsteve u rodiny, kde v dome na prijemnej malej ulici boli zvnutra zamknute vsetky dvere a okna a na nadhernu velku vykosenu a kvitnucu zahradu sme sa mohli pozerat len z obrovskeho francuzkeho okna. Lebo v spravach bolo, ze niekto uniesol dieta z dvora ked sa hralo vonku, kym rodicia v kuchyni pripravovali veceru.
Sama som matkou dvoch malych deti. Ale odmietam zit s takymto “bordelom” v hlave. U nas spravy necita a nepozera nik uz sest rokov. A zijeme, a stale sme tu.
Milá Zuzka, uff to je teda teda sila a presne toto som myslela. Vždy keď o niečom zlom „viem“ mám presne podobnú úzkosť, i keď nie v takejto extrémnej forme. Je to ako vravíte len bordel v hlave, ktorý kazí krásnu prítomnú chvíľu.Ďakujem za komentár, zaujímavé… Andrea
Ja uz roky nepozeram spravy a ani necitam, nejako sa to vyvinulo, ked sa mi narodila dcera a casu bolo zrazu menej a hlavne, ten o siedmej bol dolezity, kupanie, rozpravka, postielka, potom prisla, skolka, skola, kruzky, a teraz prichadzame domov okolo pol siedmej, ani si neviem predstavit, ze by som si zasadla k spravam. Aj som si zvykla a aj mi to vyhovovalo. Uz roky rokuce pocuvam Slovensky rozhlas, rano presne viem, kedy ide jazykove okienko, kto ma meniny, atd. a stacia mi tie 4 minutove spravy, a velakrat som lepsie informovana ako ini, ktorym v tom balaste informacii unikla podstata. Nehovoriac o tom, ze odkedy pozerame menej telku, viac citame.
Spravy som nikdy nemala rada. Ked som bola v siedmej triede na zakladke, ucitelka nejakeho nepodstatneho predmetu typu Nauka o spolocnosti nam zadala na zaciatku roka, ze na kazdu hodinu jej predmetu musi kazdy povedat nejaku spravu z vecernych novin. Jak ja som to neznasala. Donutila som sa sadnut k spravam o siedmej, ale po minute mi vzdy vypol mozog a zapol sa az o pol osmej, pripadne ked ukazali na konci nejake zvieratko (to zvykli jeden cas na JOJke). Pamätam si, ako som rano pred hodinou narychlo hladala v dedkovych novinach nejaky titulok, ktoremu som aspon spolovice rozumela, idealne ak bol co najkratsi…
Dodnes spravy neznasam a od strednej skoly, je to uz 10 rokov, nemame doma ani televizor a vobec mi to teda nechyba. Obcas si precitam na nete Dobre noviny, to ma vie zaujat. A tiez umyselne vyhladavam eko spravy. Samozrejme, tie najhorsie a najdolezitejsie spravy si ku mne vzdy nasli cestu (za posledne dva roky som postrehla, ze sa k nam blizia teroristi, imigranti, potom znamu vrazdu, ze na Slovensku mame nejakeho problemoveho Kočnera, a najnovsie ze mame novu prezidentku, na ktorej si media najviac vsimaju, v akych satach sa objavi a co asi moze symbolizovat ich farba a strih…)
Sladka nevedomost, viem. Ale zije sa mi spokojne.
Ahoj Veronika, takú akčnú učiteľku som nezažila! Následky aj v dospelosti? Som prekvapená koľko ľudí tiež nečíta správy a nemá telku resp nepozerá. Super!!!Ako vravíš, aj tak sa dozvieme. Ďakujem za komentár 🙂
Ako celkový nápad je nepozerať správy ok,hlavne kvôli psychohygiene.Trochu mi to ale zaváňa zbavením sa zodpovednosti za to, čo sa deje okolo,akoby zatváranie oči, veď „mne je dobre,tak čo tam po tom,ako je iným“. To by ale nemal byť zmysel nášho života,aby bolo dobre len mne a mala svoj svätý pokoj. Ja správy tiež nečítam pravidelne, ale negatívna správa nás má pohnúť aj k nejakej aktivite. Ako by sa potom spravovali veci verejné, keby nebolo tých, čo dbajú o transparentnosť? To by si aj politici robili čo, chcú,lebo nikto iný by im do toho nezasahoval. Ale veci verejné,politika,tam máme spoluzodpovednosť aj my,veď ide aj budúcnosť ďalších generácií. A ak nebudeme vedieť, čo sa deje,neskôr už môže byť neskoro….
Ahoj Zuzka, áno aj mňa to napadlo, ale nakoniec som zistila, že pokiaľ sa nechystám do politiky alebo verejnej správy, všetky tie reči ma len rozčuľujúa zmeniť ich aj tak neviem (okrem volieb).. Voliť viem aj bez toho, aby som ich správy čítala. Ale ako som písala raz za čas prebehnem titulky kvalitného denníka, aj kvôli tomu že žijem v zahraničí. Určite ale súhlasím, že spoluzodpovednosť je na každom, a čo viem ovplyvniť je voľba, ako žijem, keď sa ráno zobudím: čo konzumujem, ako sa správam, čo dobré pre niekoho spravím… Ďakujem za komentár A.
Ahoj Andrea! Ďakujem za komentár. Máš veľkú pravdu. Doteraz som aj ja stále prečítala správy, ktoré na mňa zapôsobili veľmi negatívne. Teraz už cítim potrebu minimalizmu. Skúsim, hádam sa mi to podarí. Pozdravujem
Ahoj, dobre napisane!
Od odchodu od rodicov som nemala telku, a to je uz dost dlho. U rodicov bola telka vzdy na 1. mieste, my deti sme mali byt ticho, nevrtiet sa a nevrzgat na sedacke, nejest pocas filmu a hlavne nevymyslat… Rozhovor s rodicmi alebo hra boli viac menej rarita sviatocnych chvil. Bola to skoda. V dospelosti som odmietala rozhovor popri pustenej TV alebo nedelny obed pri beziacej politickej diskusii, ak to chceli pozerat, odisla som do inej izby, je mi z toho fyzicky zle.
Tlak bol tiez od rodicov vo forme otazky “A to nevies?!”
Ale uz tomu viem celit a necitim vinu za to, ze nieco neviem.
Este sa mi pritrafi spadnut do suda negativnych sprav – od vrazdy viac a odkedy mam plne funkcny smartfon. Hoci zivotnemu prostrediu a zmene klimy sa venujem aj pracovne, tie spravy ma negativne ovplyvnovali. Zacala som si to uvedomovat, aj to, ze ich preposielanim na FB toho asi moc nedosiahnem. A radsej som zacala sadit stromy (nie smreky v Tatrach, ale ovocne stromy v Moravskom Lieskovom), cistit les. A tak mozem ist prikladom. Taktiez som citala o tom, kolko elektriny sa zbytocne mina kazdym Likom/Dislikom na FB, to su obrovske servery, ktore musia byt klimatizovane. A preto MENEJ JE VIAC. Menej postujem, ak, tak vyberam, a selektujem, co odoberam.
Vedome uprednostnujem dobrenoviny.sk (hoci to, co su dobre spravy, je dost subjektivne) alebo good news network a pod.
A teraz som bola 26 dni takmer bez FB a to je uspech! 🙂
Stale sa mam v com zlepsovat, ale ide to.