Predstavujem Ti nový seriál Sme Minimalisti, ktorý by som rada publikovala 2 x mesačne. Napadla ma myšlienka, že nielen ja ale určite aj mnoho ďalších zaujímavých ľudí má čo to povedať k téme minimalizmu, preto by som chcela takýmto myšlienkam, nápadom a životným príbehom dať priestor práve tu. Nemusíte čítať stále len moje drísty, či uhol pohľadu, no nie? :))
Ak máš záujem prispieť svojou troškou na tomto blogu, alebo ak poznáš niekoho, kto by tu mal byť, napíš mi cez kontaktný formulár. Dnes som sa porozprávala so sympatickou Zdenkou, ktorá žije v Írsku a žije bezodpadovo aj minimalisticky. Here you go:
- Môžeš sa nám všetkým trochu predstaviť?
Volám sa Zdenka, pochádzam z Bojníc ale už desať rokov žijem v Dubline, Írsku. Môj ‚day job‘ je momentálne v inžinierskej konzultingovej firme so zameraním na projektovanie udržateľných stavieb. Popritom sa venujem svojmu projektu Coming to Zero (teraz väčšinou na Instagrame), ktorý je zameraný na jednoduchší život. Bez stresu, bez konzumu, bez odpadu. Okrem toho spolu s kamošmi organizujeme v Dubline 4x do roka Zero Waste Festival, ktorého cieľom je ukázať ľuďom, že život s menej vecami a viac zážitkami je viac fajn…
- Kedy, kde a ako si sa prvýkrát dopočula – stretla s pojmom minimalizmus a aká bola Tvoja reakcia? Nemusí to byť priamo minimalizmus definovaný ako taký, trebárs aj príhoda v živote, udalosť, ktorá zmenila Tvoje zmýšľanie, alebo si možno žila minimalisticky a ani o si nevedela, že sa to už aj tak volá.
S pojmom minimalizmus som sa prvýkrát stretla asi pred tromi rokmi, keď som sa začala zaujímať o to, ako mať menší dopad na životné prostredie. Všetko to začalo v jedno popoludnie, keď som natrafila na článok o Lauren Singer, jednej s prvých ‚zero waste celebrít‘, ktorá tvrdila, že za posledné dva roky nevyprodukovala žiaden odpad.
Znelo to celkom neuveriteľne a razom mala moju pozornosť. V tom čase som pracovala v nákupnom centre a týždeň čo týždeň som spisovala správy o tom, koľko toho všetky obchody predali, koľko toho ľudia kúpili. A teda kupovali toho dosť. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo som hľadala zmenu – celé to akosi nedávalo zmysel. Dobrá jednoduchosť sa z môjho života vytratila a nahradila ju umelá jednoduchosť dostupnosti. Potrebuješ niečo – tak ti to kúp. Lacno a na chvíľu.
Od toho článku moje kroky viedli ku knihe Zero Waste Home (Domácnosť bez odpadu) od Bei Johnson, ktorá mi predstavila práve pojmy ako minimalizmus, od kolísky ku kolíske či zodpovedné žitie. Aj keď mi najbližšia bola práve tá časť o neprodukovaní odpadu, ktorý skončí na skládke, keď sa raz človek začne zaujímať o to, ako zanechať po sebe menšiu odpadovú stopu, ide to ruka v ruke – človek si uvedomí, že toho toľko nepotrebuje a keď menej vlastní, nemusí toho toľko vyhadzovať, lebo to nemá kam dať…
- V akých oblastiach si mala najväčší prebytok a kde sa Ti doposiaľ podarilo úspešne zredukovať?
Samozrejme, zjednodušiť môj/náš život sa nedalo zo dňa na deň, predsa len sme klasická domácnosť s dvoma dospelými, ktorí za svoj život toho čosi nazhromaždili – od oblečenia, obuvi, kozmetiky, kníh, vecí do domácnosti…jednoducho bola to riadna kopa. Síce som nebola ten typ, čo by nakupoval napríklad oblečenie len tak pre radosť alebo z dlhej chvíle, napriek tomu moja skriňa bola plná vecí. Nosila som ich, to áno, niektoré radšej, iné menej. Začala som teda tam.
Postupne som sa vytriedila veci, ktoré mi buď nesedeli, neboli až tak úplne môj štýl, alebo som ich nikdy nenosila, lebo ich bolo treba prať v rukách a na to som lenivá 😉 Posunula som ich ďalej, kamarátkam alebo na charitu. Jasné, že to všetko nešlo na jeden šup. Myslím, že som tieto „čistky“ urobila asi tri, kým som sa dopracovala tam, kde som teraz. Nevravím, že mám kapsulový šatník, ale všetky veci, ktoré v ňom sú, rotujú s pravidelnosťou.
Moje zredukovanie v kúpeľni bolo ďalším krokom. K mojej vtedajšej práci patrilo veľa promočných materiálov, miniatúrnych vzoriek kozmetiky od výmyslu sveta, moja kúpeľňa vyzerala ako dobre vybavená drogéria. Postupne som začala všetko domíňavať a sľúbila si, že domov nedonesiem a nekúpim nič, kým všetko čo mám, neminiem. Počet fľaštičiek a malých plastových vrecúšok sa začal pomaly zmenšovať až boli konečne všetky preč. Tá úľava! Potom som si kúpila jedno prírodné mydlo, jeden tuhý šampúch, jeden prírodný krém na pleť, jednu masážnu kocku (tuhý telový krém) a bolo vybavené. K tomu som pridala prírodný deodorant a jemnejšiu zubnú pastu, ktoré som už mala dávnejšie. Ranná a večerná rutina sa stali jednoduchými, rýchlymi a účinnými. Dokonca som si nedávno uvedomila, že som sa úplne prestala maľovať a div sa svete, vôbec mi to nechýba! A ďalší bonus – upratovanie kúpeľne je oveľa rýchlejšie!
- Čo považuješ na minimalizme za najťažšie, kde bojuješ s tým, aby si vlastnila menej?
Minimalizmus je výzva, hlavne stanoviť si kde je tvoja hranica, a čo je tvoje „dosť“. Je to u každého individuálne, mne možno stačia štyri produkty v kúpeľni, ale nazri mi do špajze a sme doma. Alebo do našej knižnice. Tú by sa veru zišlo trochu pretriediť…Každý máme iné priority a záujmy a podľa toho sme viac minimalistickí v jednej oblasti a menej v inej. Odkedy som začala s bezodpadovým životom a nahradila plasty sklom, kde to bolo možné, vypestovala som si veľmi pozitívny vzťah k skleným pohárom všeho druhu – sú neuveriteľne univerzálne a používam ich na všetko. Snažím sa mierniť, ale opýtaj sa mojej polovičky a povie ti, že u nás sú poháre všade. (No aj on ich už začína doceňovať!!)
- V akom smere Ti minimalizmus zatiaľ najviac obohatil a zjednodušil život? Kde si videla najväčšie zmeny?
Zistila som jednu (v podstate úplne logickú) vec. Keď toho menej vlastním, šetrí mi to čas. Čas, ktorý by som inokedy strávila rozhodovaním. Čo si obliecť, čo navariť, čo si zbaliť, keď niekam idem. Tým, že moje voľby sú obmedzenejšie, všetko mi menej trvá. Ale bez pocitu obmedzenia! Päť kabeliek som nahradila jednou, alebo teda jedným ruksakom, do ktorého sa všetko zmestí a ja nemusím rozmýšľať, či idem alebo nejdem niečo kupovať, či budem alebo nebudem potrebovať fľašu s vodou, pridám zo dva prázdne poháre (keby čosi!) – šupnem to do batohu a ide sa. A to ani nevravím, že je to lepšie pre môj chrbát! Ušetrený čas potom venujem tomu, čo ma baví – hodinám akrobacie alebo pestovaniu zeleniny v mojej malej mestskej záhradke.
- Aké sú najbližšie výzvy, ktorým musíš v budúcnosti čeliť – aby si v minimalizme pokračovala ?
Myslím si, že k úplnému minimalizmu mám ešte ďaleko, možno sa k nemu nikdy nedopracujem, ale to je úplne v poriadku. Mojím cieľom je viesť jednoduchší a zodpovednejší život, a to kombináciou viacerých pozitívnych prístupov, či už je to minimalizmus, zero waste alebo mindfulness (všímavý stav mysle). Nemyslím, že by som sa už teraz mohla vrátiť k „normálnemu“ konzumnému životu. A všetko čo je v pláne (svadba, manželstvo, rodina), tým bude ovplyvnené.
- Ako vníma Tvoj nový životný štýl najbližšie okolie a poznáš iných podobne zmýšľajúcich ľudí aj osobne?
Keď som s týmto životným štýlom začínala, tak som bola tá čierna ovca, čo vytŕčala z radu, tá čo nechcela žiadne reklamné predmety rozdávané zadarmo, nechodila vždy v deň výplaty nakupovať, nosila si obed do roboty a vlastné nádobky do obchodu. Vďaka Facebooku som spoznala úžasných ľudí s rovnakým názorom a hodnotami, z ktorých sa postupne stali moji veľmi dobrí priatelia. Keď ideme spolu niekam von, tak sme vsetci „tí divní“ a tým pádom normálni 🙂 Počas našich festivalov sa snažíme o osvetu a ukázanie ľuďom, že žiť jednoduchšie, bezodpadovo, alebo len o čosi „zelenšie“ sa dá pomerne jednoducho – a funguje to – je nás čoraz viac!
Zdenkin projekt Coming to Zero nájdeš tu:
FB/Instagram @comingtozero
Pridaj komentár