velkanoc

Neviem ako ty, ale Veľká noc vždy patrila medzi moje najmenej obľúbené sviatky.

Ako dieťa vyrastajúce v paneláku z čias komunizmu v malom, sivom okresnom meste na juhu Slovenska som sa Veľkonočného pondelka desila. Musela som sa vyobliekať a mlčky sedieť, pripravené chlebíčky, farbené vajíčka, úhľadne poukladané sladkosti a drobné mince – a čakať na príchod chlapcov a mužov. Prichádzali s vŕbovými metličkami a fľaštičkami tej istej lacnej kolínskej z Jednoty (hoci som si vždy pamätala na jedného, ktorý používal drahú kvalitnú…) a jeden po druhom ma „polievali“, aby som „rástla do krásy“. Nikto sa ma nepýtal, či sa tohto chcem zúčastniť, a na moju otázku „prečo to robíme?“, som dostala odpoveď „lebo to tak je“.

Môj strýko mi vylial celé vedro ľadovej vody na chrbát. Bratranci ma naháňali okolo stola s bičom, akoby to bolo nejaké rodinné rodeo. Neznášala som to. Chcela som, aby sa ten hlúpy deň skončil. Brat sa tešil, koľko si vyšibe a celé poobedie strávil požieraním čokoládových zajacov, až kým ho nebolelo brucho.

A nezabudnime na alkohol.

Chodievali sme po obede k babičke, kde sa schádzali nadšení rodinní pijani, ktorí deň premenili na hlučnú, chaotickú spúšť piva, liehovín a nevhodných vtipov. Najlepší scenár? Niektoré roky sa moja mama rozhodla, že už má dosť – zvyčajne vtedy, keď nebolo v rozpočte na hostenie – a my sme zostali doma, schované v našom byte s ignorovaným zvončekom a predstierali sme, že neexistujeme.

Nevyrastala som v náboženskom ani duchovnom prostredí, takže Veľká noc pre mňa neznamenala nič viac ako vedrá studenej vody, korbáče, priveľa sladkostí a nezmyslu.

V dospelosti som sa rozhodla s Veľkou nocou úplne skoncovať. Môj anglický manžel aj tak nikdy nepochopil pôvab budenia svojej manželky vyliatím litra ľadovej vody na jej hlavu. Našťastie sme naše deti – najmä dcéru – tomuto čudnému rituálu nikdy nepodrobili. Neskôr, keď som objavila minimalizmus, začala som sa pýtať, prečo je tu ďalší sviatok, s ktorým si nerozumiem. Pár mesiacov po Vianociach tu máme opäť mix duchovných rituálov a materializmu. Napadli nás čokoládové zajace.

Zamysleli sme sa niekedy nad tým, odkiaľ tieto tradície skutočne pochádzajú?

Pre mnohých kresťanov je Veľká noc posvätným časom rozjímania a duchovnej obnovy – a ja si to naozaj ctím, obzvlášť keď je to pramení zo srdca.

Ale buďme úprimní: koľko ľudí sa skutočne pozastavuje, aby sa spojilo s hlbším významom Veľkej noci… a koľko ich len vykonáva rituály zo zvyku, bez toho, aby sa niekedy pýtali prečo? Tento blog nie je o tom, aby spochybňovala niekoho vieru. Je to pozvanie – zastaviť sa, zamyslieť sa a uvedomele si vybrať.

🌼 Odkedy sa hĺbkovo zaujímam o koleso roka a naladenie sa na rytmus prírody podľa pôvodného kalendára, zistila som nasledovné fakty.

Zaujímavý pôvod slovenských veľkonočných tradícií

Vedeli ste, že?

💦 Oblievanie vodou pochádza zo starých slovanských rituálov plodnosti, kde voda symbolizovala vitalitu a krásu. Dievčatá sa rituálne kropili, aby sa „požehnal“ ich vzhľad a plodnosť na nasledujúci rok. (Ich súhlas, samozrejme, nebol súčasťou tejto dohody.)

🐣 Veľkonočné vajíčka vlastne vznikli ešte pred kresťanstvom. V starovekých kultúrach vajíčka predstavovali znovuzrodenie, potenciál a život vynárajúci sa z temnoty.

🧹 Šľahanie vŕbovými vetvičkami (korbáč) nebol trestom – verilo sa, že sa ním na ženu prenáša životodarná energia vŕby. (Stále dosť brutálne, a bez súhlasu ženy, takže vďaka.)

🕯️ Keď sa rozšírilo kresťanstvo, tieto jarné obrady nevymazalo – len na ne navrstvilo nové významy. Pohanské sviatky plodnosti sa premenovali na oslavy Vzkriesenia.

🧁 Nekonečné vypekanie? To je slávnostný koniec pôstu, keď týždne pôstu ustúpili bohatému jedlu a hodovaniu – preto sa jedia hojne koláče a chody sú plné mäsa.

🐇Samotný veľkonočný zajačik má korene v predkresťanskej symbolike plodnosti. V mnohých pohanských tradíciách bol zajac vďaka svojmu rozmnožovaniu symbolom plodnosti, jari a obnovy. Bohyňa Ēostre (alebo Ostara – anglické Easter pochádza z tohto slova), ktorá sa spája s jarnou rovnodennosťou, mala údajne posvätné zviera – zajaca. Teraz je to masovo predávaný tovar, ktorý má len málo spoločného so svojím hlbším symbolickým pôvodom.

🧘‍♀️ Keď sa tradícia podobá skôr povinnosti

V čase, keď toto píšem, som na dovolenke v Anglicku. A už mnoho rokov sa úplne vyhýbam tradičným oslavám Veľkej noci.

Žiadne farbenie vajíčok, žiadne kupovanie čokolády vo veľkom, žiadne vyváranie, žiadne maratóny pečenia. Na Veľkonočný pondelok, kým sa ostatní pripravujú na olympiádu v polievaní a šibaní, prebudím sa na mori v tranzite cez trajekt domov do Nemecka.

A keď som na Veľkú noc doma, je konečne čas si vyložiť nohy a vypnúť telefón. Naštastie, od mojej rodiny už nemám žiadne očakávania na povinné návštevy, ani tradície. Radšej sa venujem záhradníčeniu, jarnému vypratávaniu, sadeniu, práci na osobných projektoch, kreativite, maľovaniu, relaxu.. alebo cestovaniu.

Možno miluješ svoju rodinu, ale obávaš sa tlaku.
Možno máš úsmev na tvári, ale cítiš sa vyčerpaná alebo odpojená.
Možno si uvedomuješ: To, že je to tradícia, ešte neznamená, že je to pre mňa to pravé.

Nemusíš upratovať, piecť alebo vykonávať patriarchálne rituály len preto, že „sa to tak vždy robilo“.

🌱 Prepísanie jari: Cesta vedomej ženy

Teraz sa riadim Kolesom roka a svoj Nový rok oslavujem v apríli. Je to pre mňa čas na sadenie semienok – doslovných aj metaforických.

Je to obdobie tichej obnovy, nie hlučnej povinnosti.

• Môžeš piecť, ak ťa to baví – nie preto, že chceš poslúžiť iným.
• Môžeš oslavovať znovuzrodenie svojím vlastným posvätným spôsobom.
• Môžeš si uctiť toto obdobie bez toho, aby si bola vyšibaná alebo obliata proti tvojej vôli.

🌸 Osobné hranice ako kvitnúce kvety

Nech je toto ročné obdobie výzvou na „sadenie“ hraníc, najmä v rodinnom prostredí.

Áno, môže sa objaviť pocit viny. Ale zvoľ si nepohodlie namiesto sebaopustenia. Zakaždým.

Môžeš mať rada svojich blízkych a povedať NIE na tretí obed v rade.
Nie je to neslušné, je to prejav lásky samej sebe.

Povolenky, ktoré možno budeš potrebovať:

• Máš dovolené povedať nie.
• Máš dovolené odpočívať namiesto podávania výkonov.
• Máš dovolené vytvoriť si vlastné rituály.
• Máš dovolené chrániť svoju energiu, dokonca aj od príbuzných.

Takto si ctíme ako ženy samé seba – jemne, ale dôrazne.