Topíme sa vo veciach, ale zúfalo prahneme po zmysle. Je načase vymeniť nákupné košíky za skicáre, predplatné Netflixu za hudobné inštrumenty a nekončiacu spotrebu za radostnú tvorbu.
Keď som pred štyrmi rokmi prestala písať blog, bola som uprostred medzinárodného sťahovania, snažiac sa zvládnuť všetko—hľadanie domu, školy, zariaďovanie bytu, každodenné podnikanie a praktické záležitosti. Prerušenie písania však nebolo len o vonkajších okolnostiach. Bola som v hlbokej duchovnej kríze, bez práce, v cudzej krajine, kde nie je jednoduché zamestnať sa. Potrebovala som nájsť nový smer a pochopiť, čo odo mňa vesmír chce. Mala som spaľujúcu túžbu pomôcť svetu, no vedela som, že najskôr musím pomôcť sama sebe—zistiť, kto som a aký je môj skutočný cieľ.
Prirodzene som začala tráviť všetok voľný čas čítaním kníh, sledovaním videí, zapisovala som sa na kurzy a semináre, venovala sa meditácii, cvičeniu a intenzívnej vnútornej práci. Hoci mi toto obdobie dalo veľa a veľa som sa naučila, uvedomila som si, že v žiadnej novej úlohe—či už ako hypnoterapeutka, učiteľka mindfulness alebo sprievodkyňa jogou nidrou—som sa nikdy necítila úplne naplnená a spokojná. Mám sklon k perfekcionizmu, k pocitu, že sa vždy musím naučiť viac, absolvovať ďalší kurz, zlepšiť svoje zručnosti. Nebolo pre mňa nezvyčajné stráviť celý deň nasávaním nových informácií. Som typ človeka, ktorý by sa dal pokojne nazvať „ informačným závislákom“ —moju nenasýtenú zvedavosť poháňa nekonečný zoznam kníh a tém, ktoré ma fascinujú.
Bohužiaľ, neuvedomila som si, ako ma ukončenie blogovania odrezalo od tvorivej činnosti. Často som premýšľala o tom, že by som opäť začala písať, no moja logická myseľ to zakaždým zavrhla ako zbytočný koníček. Hovorila mi, že by som sa mala sústrediť na budovanie novej kariéry—niečoho mobilného, prenosného, niečoho, čo skutočne zarába peniaze. Nedokázala som svoj blog vnímať inak ako len cez filter príjmu, ako niečo, čo možno ani nepatrí do kategórie „skutočná práca.“ Kreativita sa rovnala strate času.
A predsa mi chýbala tá časť mňa, ktorá niečo vysiela do sveta. Moja myseľ sa presýtila jednostranným príjmom informácií, nevyváženou výmenou energie.
A potom prišiel ten zlom. Už som skonzumovala dosť.
Je čas začať opäť tvoriť.
Vždy, keď sa znovu napojím na minimalizmus, nájdem pevnejšiu pôdu pod nohami.
Vesmír či Stvoriteľ chce, aby sme svetu niečo dávali, nielen brali.
Stačí sa rozhliadnuť—všade naokolo je len spotreba. Sme povzbudzovaní k tomu, aby sme boli otupenými spotrebiteľmi.
Len po – užívať, zúžitkovať, užívať si, prežívať.
Nie je prekvapujúce, že nás volajú „USERS“ – užívatelia.
A čo je protiklad užívateľa? CREATOR – Tvoriteľ. Všimni si aké má toto slovo inú vibráciu. ** S-TVORITEĽ**
Ak pochádzame od Stvoriteľa, tvorenie je naša podstata.
Pamätáš si staršie časy, keď náš čas a pozornosť neboli unesené technológiou? Keď sme sa ako deti stratili v hre, hrali guličky, stavali kocky, maľovali a kreslili viac? Srdce mi puká, keď vidím dnešné deti stratené vo virtuálnych svetoch, bezcieľne skrolujúce. Vytiahnuť ich von si vyžaduje takmer hrdinský výkon. Developeri aplikácií a videohier chcú, aby užívatelia boli závislí na ich produkte. Internet je zaplavený plytkými lacnými odpadovými informáciami, na ktorých sa tiež staneme závislými, nakoľko nám dávajú instantný dopamínový zásah (klebety, správy šíriace strach).
Vo svete založenom na spotrebe konzum teda nepredstavuje len materiálny tovar – oblečenie, pomôcky, bytové doplnky a luxusné predmety. Spotreba ide hlbšie.
Konzumujeme informácie – od správ po sociálne médiá, zábavu a tzv. správy, spôsobujúce masové vymývanie mozgov a kontrolu mysle.
Konzumujeme potraviny a nápoje, pričom často uprednostňujeme pohodlie pred výživou, ako napríklad spracované umelé potraviny.
Konzumujeme technológie, neustále sťahujeme aplikácie, prihlasujeme sa na rôzne kanály a streamujeme obsah.
Konzumujeme energiu – nielen vo forme elektriny a palív, ale aj prostredníctvom kultúry vyhorenia, ktorá vyčerpáva naše osobné rezervy.
Naša pozornosť je kupovaná a predávaná, unášaná reklamou, notifikáciami a clickbaitmi. Svoj život napĺňame zážitkami – cestovaním, workshopmi a zábavou – často bez toho, aby sme sa pýtali, či nás skutočne napĺňajú.
Dokonca konzumujeme aj emócie, ako dráma, hnev, posudzovane, nenávisť (závislosť na negativite je skutočná, a niektorí ľudia bez nej nevedia žiť, potrebujú ju konzumovať ako kyslík) – to všetko je nám podávané v nekonečnej slučke.
Konzumujeme priestor, hromadíme fyzický a digitálny neporiadok. Náš čas sa stráca v práci, rozptýlení a prokrastinácii.
Konzumujeme vzťahy, skáčeme medzi často plytkými rozhovormi, spoločenskými „povinnosťami“ a online interakciami.
Konzumujeme prírodu, vyčerpávame jej zdroje, znečisťujeme krajinu a ovplyvňujeme kvalitu ovzdušia a vody.
Dokonca aj naše myšlienky a presvedčenia sú konzumované – trendy, ideológie, koncepty svojpomoci – ktoré prichádzajú a odchádzajú ako fast fashion móda.
Konzumujeme zdravie – naša snaha o zdravie a pohodu je často len ďalším trhom plným doplnkov výživy, módnych trendov v oblasti fitnes a terapií. A pod tým všetkým sa skrýva hluk – šum hudby, podcastov, zvuky mesta a neustála stimulácia, ktorá ponecháva málo priestoru na ticho.
Otázka znie: koľko z toho naozaj potrebujeme?
A čo by sa stalo, keby sme menej konzumovali a začali produkovať, tvoriť?
Možno si teraz hovoríte: „Skvelý nápad, chcem prispieť tomuto svetu, ale nemám predstavu, čo by som mohol- mohla vytvoriť.“
Poviem to takto: pozrite sa na to, ČO KONZUMUJETE.
Aké knihy čítate?
Aké videá sledujete?
Aké účty sledujete?
Aké fyzické produkty kupujete?
Aké zážitky vás zaujímajú?
Kam upriamujete svoju pozornosť, keď chcete zabiť čas?
To je kľúč k tomu, v akej oblasti by ste mohli tvoriť.
Ak vás bavia kanály o pečení zákuskov, možno je čas začať piecť a zdielať recepty. Ak stále čítate motivačné knihy, možno je čas zdielať vaše skúsenosti prostredníctvom písaného slova alebo videa. Možno vás baví štrikovanie, a môžete začať predávať čapice alebo to učiť, možnosti sú nekonečné.
Z vlastnej skúsenosti viem, že kreatívny akt vytvárania niečoho hodnotného pre svet sa nerobí pre peniaze, lajky alebo sledovateľov. Julia Cameron píše vo svojej knihe o tom, ako je sláva duchovná droga. Často je vedľajším produktom našej umeleckej práce, ale podobne ako jadrový odpad môže byť veľmi nebezpečným vedľajším produktom. Nerobíme to pre prachy ani medaily. A nemusí to byť ani zmena kariéry ani váš hlavný zdroj príjmu.
Možno sedíte v práci, ktorá už produkuje hodnoty, a to je v poriadku – vždy tam môžete uplatniť svoju kreativitu. Otázka však znie: Je to vaša vlastná hodnota, alebo produkujete hodnotu pre niekoho iného? Svoju tvorivú činnosť môžete začať ako koníček – niečo, čo môžete robiť cestou do práce (napríklad fotografovať, písať alebo kresliť) alebo počas voľného času, keď máte tendenciu skrolovať alebo zabíjať čas.
Ďalšia veľká chyba, ktorú som urobila, je spojená s perfekcionizmom alebo s presvedčením, že ak chceme tvoriť, musíme sa o tom najprv niečo naučiť, prečítať si knihu alebo absolvovať kurz. To je opäť len ďalšia spotreba.
Ste pripravení teraz.
Robte čokoľvek, k čomu vás to ťahá – (ne) dokonale, amatérsky – jednoducho to urobte. Naučíte sa to tým, že to budete robiť, a áno, ako budete napredovať, vaša práca sa bude zlepšovať a možno budete potrebovať lepšie vybavenie alebo vybrúsiť svoje zručnosti, ale to príde neskôr. Najprv musíte konať.
S-tvoriteľ vo vás chce prostredníctvom vás prejaviť a vaša cesta sa bude vyvíjať.
Urobte krok na ceste a cesta sa vám sama odhalí.
Ak prejdeme od spotreby k tvorbe, prestaneme byť pasívnymi príjemcami a staneme sa tvorcami hodnôt. Namiesto nekonečného skrolovania, sledovania a hromadenia môžeme písať knihy, blogy, eseje a poéziu. Môžeme vytvárať videá, umenie, hudbu a podcasty – zdieľať svoj hlas namiesto toho, aby sme len preberali hlasy iných. Môžeme učiť vytváraním kurzov, seminárov a príručiek alebo formovaním nových myšlienok, hnutí a perspektív. Okrem obsahu môžeme tvoriť aj vlastnými rukami – navrhovať šperky, oblečenie, nábytok alebo dokonca pestovať potraviny a budovať udržateľné ekosystémy. Môžeme vymýšľať technológie, rozbiehať podniky a ponúkať služby, ktoré prinášajú hodnotu.
A čo je možno najdôležitejšie, môžeme tvoriť v osobnom živote – budovať zmysluplné vzťahy, odovzdávať tradície a premieňať sa spôsobom, ktorý prináša hĺbku a naplnenie.
Tvorba nie je len o výrobe vecí – je o formovaní energie, priestoru a prepojenia vo svete, ktorý zúfalo potrebuje viac zmyslu a menej spotreby.
Preto sa dnes rozhodnite, čo chcete vytvoriť, a zaviažte sa, že počas nasledujúcich 30 dní budete tvoriť.
Napíšte jednu báseň, jeden odsek, urobte jednu fotografiu, nakreslite jeden obrázok, zasejte to semienko, upečte ten koláč, nahrajte ten podcast.
A čo je najdôležitejšie, podeľte sa o to so svetom!
Dajte o tom vedieť ľuďom prostredníctvom sociálnych médií, e-mailov, komunity, bulletinov, remeselných trhov, výstav, online trhov, blších trhov, workshopov, ústraní, bezplatných zdrojov – jednoducho to dajte von a nikdy neviete, kto sa k vám pridá alebo aké nové skupiny či priateľov stretnete.
Očakávajte odpor, strach alebo vnútornú kritiku – ale aj tak to urobte.
Spotrebovať je ľahké, tvoriť je ťažké.
Jesť nezdravé jedlo a pozerať Netflix je ľahké, pripraviť si šalát a ísť si zabehať je ťažké. Sme podmienení byť konzumnými narkomanmi, čo nás uvádza do pasívneho stavu pretože je to také jednoduché. Zmena z autopilota je ťažká, ale stojí za to.
Ja som najštastnejšia, keď niečo vytvorím. Tento pocit naplnenia nemôžem ani porovnať s prchavým momentom dopamínu, keď si si pozriem nejaké 3 sekundové video alebo si prečítam tweet. Som vďačná všetkým tvorcom za všetko, čo pre mňa vytvorili. Bez nich by som sa mnohé veci nenaučila. Energia však musí prúdiť – my prijímame a musíme svoje poznatky odovzdávať ďalej. Kreativita nás duševne naplní a vedomý konzum sa umožní tejto energii vyplaviť von. Dnes mám oveľa vyváženejšiu rutinu – rána tvorím a poobede čítam alebo sa učím.
Keď začnete tvoriť, sledujte, ako sa váš vnútorný priestor uzdravuje. Život bude čarovnejší, dni budú vzrušujúcejšie a vy sa budete cítiť spokojní a úplní.
Tvorte – každý deň, akýmkoľvek malým možným spôsobom. Keď tvoríte, hodnota sa vám vracia. Možno zmeníte život jednému človeku. Možno vyčaríte úsmev jednému človeku – alebo sebe samému.
Neprišli sme na túto planétu, aby sme premárnili svoj život zabíjaním času na sieťach.
Prečo by každý z nás mal využívať svoju tvorivú silu…? Pretože nič nerobí ľudí takými štedrými, radostnými, vitálnymi, odvážnymi a súcitnými, takými ľahostajnými k boju a hromadeniu predmetov a peňazí. Brena Ueland
Konzumom zahníva náš kreatívny mozog. Musí existovať rovnováha.
Preto vás vyzývam, aby ste už dnes prestali konzumovať a začali tvoriť.
Už sa neviem dočkať, čo vypustíte do sveta. ♡
Dajte mi o tom vedieť !
P.s. Ak sa vám zdá, že sabotujete svoje tvorivé úsilie, a blok môže mať hlbší skrytý zdroj, viem vám ako terapeutka pomôcť. Napíšte mi alebo sa porozprávajme.
Andreo, moc krásný, vydařený a trefný článek. Faktem je, že konzumujeme neustále, od potravin po (dez)informace, a pak kritizujeme, posuzujeme, haníme, aniž bychom sami něco směrodatného nebo hodnotného tvořili. A přitom stačí něco prostého, jako doma upečený chléb, doma vypěstované sazenice paprik a rajčat, doma vytvořená zábava pro děti. S tímhle nemám problém, právě naopak, ale vyjít s něčím na veřejnost. Hm… To už je větší oříšek. 🙂 Hezký den!
Ďakujem Eliška a nech sa darí s domácim tvorením v kuchyni a záhradke. No veru s tou verejnosťou je to náročnejšie, stačí malý krôčik a pozdieľať dačo v menšej komunite. My doma na dedine sme si menili výrobky a bolo to moc fajn. Tu v meste kde žijem je to náročnejšie, ale máme pekára, a ten začal predávať výrobky od lokálnych remeselníkov.