Ukáž mi čo máš, kde míňaš peniaze a ako tráviš čas. Ja Ti poviem ako Ti je.
Veríte tomu?
Ja som o tom úplne presvedčená.
Haraburdy, ktoré v našom živote nahromadíme sú tzv. fyzická manifestácia toho, čo sa vnútorne s nami deje. Vyskúšala som si to sama na sebe.
Zbavila som sa nepotrebných krámov v mojom živote a zázračne som si upratala aj myšlienky. Zrazu som videla kto som a kam chcem ísť ďalej. Našla som dvere 🙂
Ak nás stresuje prostredie, v ktorom žijeme, mení sa toto vonkajšie haraburdie na haraburdie mentálne.
Mentálne haraburdie vie byť priamym dôsledkom stresu. Strach, úzkosť, prepätý organizmus, plytké dýchanie, neschopnosť vypnúť.
Vizuálne prestimulované okolie má rovnaký stresujúci dopad na človeka ako hlučné prostredie.
Ak sa denne potkýname o rárohy, stohy papierov a nekonečných zoznamov na vybavenie, minimalizmus nám vyčistí podnety, na ktoré musíme denne reagovať.
Hromadenie majetku vie dokonca prerásť do kompulzívno obsesívnej poruchy a podľa psychológov ľudia, ktorí na ňu trpia vykazujú spoločné príznaky. Naštudovala som si ich a sú celkom zaujímavé:
Sú nimi:
preplnený domov kopou nevyužitého haraburdia,
neschopnosť sa s nimi rozlúčiť
zbieranie starých časopisov, papierov a katalógov
presúvanie vecí z jednej kopy na druhú, bez toho, že by sa niečo z nich vyhodilo
hromadenie nepotrebných a nepoužiteľných vecí vrátane smetí
neschopnosť si zorganizovať denné povinnosti, prokrastinácia a problémy s rozhodovaním
zlyhanie organizácie akýchkoľvek vecí
perfekcionizmus
extrémna závislosť na vlastníctve majetku, pocity paniky, ak si ich chce niekto požičať
málo priateľov a limitovaný sociálny život
Možno vo svojom okolí niekoho takého aj poznáte a čo ma straší, že v niektorých bodoch som už v mojom živote v kedysi aj našla. Chválabohu len v počiatočných či dočasných štádiách. Minimalizmus – ďakujem 🙂
Zaujímavý je aj dôvod, prečo sa ľudia uchýlia k škrečkovaniu a psychológovia mu stále neprišli úplne na koreň. Podobnosti ľudí boli v nasledovných kategóriách:
Vek – najhorší stupeň hromadenia harabúrd je u ľudí vo veku okolo 50 rokov, kde sa tento príznak vyskytol u nich prvýkrát vo veku od 11-15 rokov. Ako deti pravdepodobne zbierali napr. kamienky, kúsky skla, gumičky alebo iné viac menej nepoužiteľné predmety.
Povaha – veľmi často títo ľudia trpia vážnym blokom z rozhodovania a úzkosťou
Trauma – môže sa stať, že vážna životná situácia alebo obrovský stres, ktorý sa niekedy stal spôsobuje škrečkovanie ako spôsob ventilácie psychickej ujmy
Sociálna izolácia – ľudia, ktorí nemajú veľa priateľov a izolujú sa majú tendenciu hromadiť v domove rárohy, ktoré im dodávajú psychický komfort
Ak máte v domácnosti človeka, čo trpí obsesívnym hromadením vecí, je veľmi ťažké s nimi žiť. Neviem a nechcem si to ani predstaviť 🙁
Hranica toho, čo je len konzumné správanie a prílišné nakupovanie a míňanie peňazí s tým, čo je už vážnejší problém je podľa mňa veľmi krehká a často sa aj prelína. Ak máme ťažké stresujúce obdobie, máme tendenciu aj viac míňať, hľadať riešenia v zázračných produktoch a topíme sa v neporiadku.
Ponaučenie mi vychádza z toho také, že ak máme niečoho príliš veľa, treba sa pozrieť na seba, do našej mysle a začať analyzovať tam. Prečo si neustále niektoré veci kupujeme, od akého problému sa snažíme odviesť pozornosť, aké pocity nám chýbajú.
Myslíte si aj vy, že všetko zo všetkým súvisí?
Jana says
Tak nějak jsi popsala mojí mamku. Všechno schovávala, být plný až po okraj věcmi, o kterých ani neví, že máme doma. Já si vždycky vystačila jen s pár věcmi a o minimalismus se zajímám něco přes rok. V přeplněném bytě zbytečnostmi jsem se vůbec necítila dobře, do toho stres z učení, s lidmi jsem se moc nestykala… Ja upřímně bych vyhodila téměř vše, co se nám tu za ty roky nahromadilo a nechala si jen věci, které opravdu potřebuji. Zaútočila jsem na svůj pokoj a už vyhodila několik pytlů věcí. Něco se snažím i prodat, třeba to někomu ještě poslouží.
Naštěstí začínám mít na mamku trochu vliv a dokonce si přečetla část knihy od Marie Kondo. Začíná také třídit. Obdivuji, že dělá pokroky, ale občas si nechává takove zbytečnosti, ze prý to nemůže dát pryč, je to z dětství, bude se to hodit za deset let až bude mít vnoučata… Občas mám chuť „potají“ uklidit celý byt sama. ?
Trošku jsem se rozepsala… Ale ráda čtu tvoje články, vždy jsem ráda za nějakou inspiraci. ?
Lenka says
Úplne súhlasím. Všetko so všetkým súvisí. Aj keď si to niektorí nechceme priznať. 🙂
eva says
Skvely clanok!uplne so vsetkym suhlasim.nahhorsie na rom je,ze tyto ludia vobec nechapu,ze ich „skreckovanie“ uz nie je len o setrnosti (ved co ked to budem niekedy potrebivat,aspon to nebudem musiet kupivat),ale je to aj psychicky problem.pre nich je to cnost…