Prezradím ti účinnejšie riešenie.

Ubehli nám od začiatku roka dva týždne (kde ten čas letí!) a snáď každý okolo mňa, okrem mojej lenivej mačky, začal zúrivo cvičiť, zdravo jesť, meditovať, čítať viac kníh, písať si denníček, koncovať so zlými návykmi (nebudem si špárať v nose) a začať konečne praktizovať tie zdravé (dám si brokolicu namiesto čokolády). Dokedy toto nadšenie vydrží, je otázne.
Nemôžeš si predstaviť moje nadšenie, keď som sa inšpirovala v rámci zákona manifestácie – to celé otočiť a spísala si tieto predsavzatia:
Začať fajčiť.
Do leta pribrať 16 kíl.
Obhrýzať si nechty vždy, keď som v strese
Platiť účty na poslednú chviľu.
Míňať peniaze na veci, ktoré nepotrebujem
Zapísať sa na dvojmesačný kurz nemčiny a ísť raz.
Prokrastinovať nad biznisom skrolovaním konšpiračných pravdovravných webstránok.
Haha, tak tomu hovorím dosiahnuteľné ciele! Dostala by som za ne zlatú medailu už vo februári, a to bez snaženia!!
Predtým, ako budem pokračovať, tu je obrazový dôkaz, aké životné méty si kladie moja mačka:

Okey, späť k veci:
Otázka na podumanie: Ak chceme niečo naozaj urobiť, prečo
a) sa to skoro nikdy nepodarí dodržať?
b) prečo čakať do 1. januára? (To vyvoláva ďalšiu podotázku o nelogickom spôsobe začiatku kalendárneho roka v strede zimy, ale to je článok na inokedy)
Posledných 10 rokov si píšem denníčky. Januárové stránky vyzerali asi takto:
Január 2015: Napísať román – rozbehnúť biznis – naučiť sa nemecky – kresliť – pravidelne cvičiť
Január 2016: Napísať román – rozbehnúť biznis – naučiť sa nemecky – kresliť – pravidelne cvičiť
Január 2017: Napísať román – rozbehnúť biznis – naučiť sa nemecky – kresliť – pravidelne cvičiť
Január 2018: Napísať román – rozbehnúť biznis – naučiť sa nemecky – kresliť – pravidelne cvičiť
fast forward pretočíme pásku, nech mi tu neunudíte……..:)
Január 2024: Napísať román – rozbehnúť biznis – naučiť sa nemecky – kresliť
Január 2025: Napísať román – naučiť sa nemecky…
Dívam sa na dekádu svojich poznámok permanentne zaznamenané na papieri (písanie denníka je skutočne významná pomôcka, ak sa chceš spoznať) a čudujem sa, ako sa témy sústavne opakujú. Obohraná platňa.
Prečo sa rok po roku snažím dosiahnuť rovnaké ciele, ale pred cieľom sa potknem, alebo tam ani nedokrívam?
Vieš čo chceš Andrejka, naozaj to chceš, ale najprv musíš vyprať, povysávať kuchyňu a umyť okná, samé sa to nespraví.
Prečo som ten prekliaty román ešte stále nedopísala? Prečo už dávno nehovorím plynule nemecky? Prečo stále biznis len rozbieham a keď sa mi darí, tak to vzdám? V rámci hlbokej sebareflexie som sa snažila prísť na to, kde je pes zakopaný.
A teraz nasleduje opäť obrazová pauza, pre milovníkov psov, nech to mám pokryté:

Späť k téme, ale teraz vážne:
Stala som sa svedkom sabotáže. Najhoršej a najbolestivejšej formy sabotáže.
Sabotáž voči samej sebe. Au.
Každý rok boli moje predsavzatia len pripomienkou toho, čo som vzdala pred cieľom, alebo ani nevyštartovala. Došiel benzín, vybila sa baterka motivácie. Pocity viny a hanby som si sypala ako soľ do rany, nech už je tortúra kompletná.
Minulý rok sa však niečo dramaticky otočilo. Začala som na sebe vidieť výsledky trojročnej práce, ktorá ma viedla k terapeutickej profesii. Pomaličky som sa prestala sabotovať. Výrazná zmena nastala u mňa v starostlivosti o moje fyzické zdravie. Začala som pravidelne cvičiť a stravovať sa tak, aby som ako 45 ročná žena s iným metabolizmom ako zamlada, nebola stále nervná či hladná.
Nielenže som ZAČALA ale som aj VYDRŽALA a nie mesiac, dva či tri.. ani celý rok ..ale podržte sa … 13 mesiacov!!!…. a tento stav trvá. Cvičenie sa stalo automatickým, predsavzatie zvykom a stravu som konečne koncom roka rozkódovala systémom pokus – omyl. (Téma ma ďaľsí článok, bude to dobré, sľubujem). Teraz jem minimalisticky a dokola to isté. Konečne si rodina prestala robiť srandu („mami, zas proteínové palacinky?“ ) Nespím však na vavrínoch, práca nekončí, keď sa cítiš silná fyzicky, tak môžeš riešiť hlbšie uložené veci. Písaním tohto blogu čelím seba-sabotáži v oblasti kreativity, takže ako sa vraví som „work in progress“ alebo “ ako obuvník potrebuje topánky, aj terapeut potrebuje terapiu“ :)))
Na základe vlastných skúseností som dospela k názoru a za týmto výrokom si stojím:
Nepotrebujeme viac novoročných predsavzatí, potrebujeme vnútornú prácu.
Bohužiaľ, žiadna mágia, ani zázračná pilulka, musíme na sebe popracovať a prevziať zodpovednosť za stav v ktorom sme. Začneme tým, že chceme zistiť:
Aký je ZDROJ našej sabotáže?
Výnimka potvrdzuje pravidlo a sú ľudia, ktorí skutočne potrebujú len lepšie plánovanie, efektívnejšiu organizáciu času a šikovné systémy či delegáciu, na niektoré predsavzatia to stačí. I keď v dnešnej dobe kontrole mysle a únosu produktivity technológiami, ani toto nie je malina ako kedysi. Je to však niečo, čo sa dá zvládnuť disciplínou, sústredenosťou a silou vôle. Je to čoraz ťažsie (téma na digitálny minimalizmus).
Ak je zdroj hlbší, je nutné najprv prísť na koreň problému, inak nepomôže žiadna kniha, mantra, apka, kalendár či plánovanie.
Pozri sa na zoznam predsavzatí na rok 2025 (ak ho nemáš, tak si ho spíš, bude to užitočné, ver mi, týmto aktom už robíš vnútornú prácu)
Vezmi si pero, papier a napíš si, čo chceš tento rok zmeniť (ja počkám 🙂 )

Pozri sa na to, čo si napísal-a.
Každé predsavzatie má význam a je v ňom dôležitý odkaz, na čom treba pracovať. Kto sa za týmito predsavzatiami skrýva? Akú emóciu predstavujú, ako sa chceš cítiť, aká je v nich nenaplnená potreba?
U mňa predsavzatie učiť sa nemecky nepramení z toho, že sa nudím a chcem sa tento jazyk naučiť len pre jeho krásu, hahaha… ale vyjadruje túžbu po komunikácii, chcem sa cítiť múdra a nie trápne.
Iné príklady (na pochopenie čo myslím)
Predsavzatie: Chcem si nájsť partnera znamená v preklade
Túžba po láske a spojení.
Túžba po potvrdení a prijatí.
Potreba spoločnosti a spoločných zážitkov.
Predsavzatie: Chcem pravidelne cvičiť je
Túžba cítiť sa silná, schopná a zdravá.
Snaha o kontrolu nad svojím telom a životom.
Chcem sa cítiť hrdá a sebavedomá.
Predsavzatie: Chcem viac šetriť
Túžba po istote a stabilite.
Túžba cítiť sa zodpovedne a mať pod kontrolou financie.
Túžba po slobode.
Predsavzatie: Chcem schudnúť.
Túžba cítiť sa atraktívne a sebavedomo.
Túžba po sebaprijatí a hrdosti.
Potreba zdravia, energie a vitality.
Predsavzatie: Chcem viac cestovať.
Hľadanie vzrušenia, radosti a nových zážitkov.
Túžba po slobode a dobrodružstve.
Túžba uniknúť rutine alebo potreba cítiť inšpiráciu.
Predsavzatie: Chcem sa naučiť niečo nové.
Túžba cítiť sa schopná a úspešná.
Snaha o rast a naplnenie.
Túžba po tvorivosti a sebavyjadrení.
Chcem prestať fajčiť/piť …
Túžba cítiť sa zdravšie a mať viac pod kontrolou.
Chcenie oslobodiť sa od pocitu viny a závislosti.
Túžba po sebaúcte a slobode.
Chcem menej pracovať.….
Túžba po pokoji, rovnováhe a pokoji.
Túžba cítiť sa slobodný od preťaženia a vyhorenia.
Túžba znovu sa spojiť s radosťou a voľným časom.
Chcem byť viac organizovaná.
Túžba cítiť sa pod kontrolou a schopná.
Snaha o jasnosť a pokoj v mysli.
Túžba znížiť úzkosť a chaos v živote.
atď atď, ….
Nasleduje obrazová pauza na upokojenie nervového systému:

Čo nám bráni v tom, aby sme spravili pomerne logické kroky preto, aby sme dosiahli naše sny? Čo nás vedie k tomu, aby sme sabotovali náš živoť?
V 95 % prípadov sa dá sebasabotáž vystopovať do traumy z detstva.
Do tejto temnej pivnice plnej pavučín nechce nikto ísť, ľudia od vnútornej práce utekajú, ako by šlo o život. Iróniou je, že ide o život. Náš život je to, čo denne robíme (alebo nerobíme) a tak bude vyzerať aj zajtrajšok.
Sebasabotáž je ako mentálne preťahovanie lanom.
Stoja proti sebe dve časti našej mysle – logická – a podvedomá.
Logická je tá, čo do všetkého kafre, stále nám v hlave hrá ako rádio a myslí si, že všetko vie. Je užitočná pri práci, plánovaní a riešení praktických stránok života.
Podvedomá myseľ riadi náš život automaticky, nevedome, to sú aktivity ktoré robíme bez rozmýšľania a na autopilot a takisto riadi inštinkty, funkcie tela a systémy ( nemusím si spomenúť, že musím dýchať). prejavuje sa to aj v dennom živote. Dostaneš mierne kritický e-mail od svojho šéfa o chybe v tvojej práci. Podvedomá reakcia:„Nie som dosť dobrá, pravdepodobne prídem o prácu.“
Podvedomá myseľ zaznamenáva celý náš život a ukladá ich do súborov mysle. Keď robíme v hypnoterapii regres do minulosti, túto časť mysle aktivujeme a hľadáme príslušné súbory.
Nuž, a ako na potvoru, všetko, čo sa nám stalo v detstve, je uložené v podvedomej mysli. Takže ak si myslíš, že to čo sa stalo, bolo dávno pradávno, a si v podstate úplne okey, mám nepríjemnú správu.
Nepreliečené traumy z detstva nám môžu riadiť náš život a my si to ani neuvedomíme, až kým tieto vzorce nevyplávu na povrch – napríklad aj ako sabotáž našich plánov, snov a predsavzatí.
Ako to všetko spolu súvisí?
- Možno sme boli v detstve zneužívaní, zanedbávaní alebo citovo zhadzovaní, cítili sme sa nehodní a nedostatoční. To sa ukladá do podvedomia ako presvedčenie, že si nezaslúžime úspech alebo šťastie. (Toto je napríklad zdroj moje osobnej sabotáže týkajúcej sa aj písania tohto blogu) Čo robíme? Prokrastinujeme a sabotujeme, akonáhle sa nám začne dariť, skoncujeme s tým.
- Možno sme prešli fyzickou a emocionálnou bolesťou, ktorá nás viedla k tomu, že sme nedôverovali iným. To je opäť uložené v našom podvedomí a my sabotujeme svoje romantické vzťahy (len povrchné a rýchle) alebo pracovné príležitosti (neriskuješ, nejdeš do projektu s iným, meníš roboty)
- Trauma často narúša reguláciu emócií a my sa stávame impulzívnymi. Ťažko zvládame stres, čo vedie k závislostiam, ako prejedanie sa, nakupovanie, pitie alhoholu, závislosti na drogách, láske, internete, počítačových hrách. Hľadáme okamžitú úľavu a nevieme, ako vyzerá zdravé správanie, nevieme čo je to čakať na niečo dobré, chceme instantnú gratifikáciu, keďze v detstve sa dobré veci diali tak zriedka.
- Možno sme od rodičov nedostali dostatok lásky a v našom podvedomí sú uložené nezdravé vzorce pripútanosti. To nás vedie k tomu, že vyhľadávame nedostupných partnerov, vstupujeme do toxických vzťahov alebo odstrkujeme ľudí, keď sa vzťahy príliš zblížia. Sami sa izolujeme alebo sa stávame závislými od opojenia z hľadania lásky.
- Možno sme boli neustále kritizovaní alebo zosmiešňovaní, čo je v našej podvedomej mysli zaznamenané ako úzkosť z výkonu, očakávania alebo strach z pozornosti. Vyhýbame sa úspechu a utekáme pred konfrontáciou s týmito obavami. Niečo naozaj chceme, ale príliš sa bojíme, aby sme to získali.
- Možno sa obviňujeme z toho, čo sa stalo v detstve – neboli sme dosť dobrí, dosť múdri alebo sme boli príčinou rozvodu, smrti či problémov. To sa ukladá do nášho podvedomia a my si túto hlbokú hanbu a vinu nesieme ako batožinu. Trestáme sa tým, že sa uspokojujeme s menším množstvom vecí, prehnane sa vzdávame, vyhýbame sa príležitostiam a sabotujeme to, čo máme, pretože veríme, že si to nezaslúžime.
- Možno sme si prešli takou bolesťou, že sme sa len naučili prežívať a dištancovať sa. Necítime emócie, alebo sa ľuďom chceme sa každú cenu zapáčiť na úkor vlastnej identity, snažíme sa byť dokonalí, ohýbame chrbát pre druhých a zabúdame, čo naozaj chceme a kto sme.
Spísanie si novoročných predsavzatí môže viesť k väčšej špirále viny, hanby a negatívnych myšlienok a o niekoľko mesiacov neskôr na nás môžu mať obrátený alebo demotivujúci účinok.

Ako si vieš pomôcť a kde začať?
Sama som týmto procesom prešla a skutočne je to PROCES, zmena sa neudeje zo dňa na deň, a je dobré na to ísť pomaly, naučiť sa neutekať od negatívnych emócií. Za rok sa dá spraviť kus práce. Nepreliečená trauma nás okráda o vnútornú slobodu, riadi nás automatický program podvedomia. Pokiaľ nespravíš nevedomé vedomým, život riadi loď bez kapitána, len reagujeme na externé podnety okolia a snažíme sa prežiť, ako to dieťa, ktoré nemalo schopnosť z traumatickej situácie utiecť, ani proti nej bojovať. Teraz sú však tieto vzorce neužitočné, sme dospelí a vieme to spracovať.
Prvý krok: Uvedomelosť
Pozri sa na to, kde sa sebapoškodzuješ a ako to môže súvisieť s detstvom. Čo si počul-a od rodičov alebo autorít? Akými klamstvami a projekciami ti vymývali mozog? Niekedy môže stačiť jedna veta, ako napríklad „Si hlúpy – hlúpa“, aby si uveril-a že nie si akademický typ (real story – môj kamoš po traume že je blbý, študuje v 40-ke výšku a plní si sen byť lekárom, a prešiel všetky testy ľavou zadnou)
Akým emóciám sa snažíš vyhnúť, keď nerobíš to, čo by si mal-a robiť? Pred čím utekáš, keď siahneš po cigarete, pohári vína, čokoláde alebo sociálnych sieťach?
Druhý krok: Tona sebalásky
Nie je to tvoja chyba. Ak ti budem dokola niečo opakovať, je to forma kontroly mysle. Pozri sa dnes na spoločnosť, vymývajú nám mozgy aj teraz. Dieťa je špongia a keď mu omieľajú že je citlivka, neschopné, nehodné, blblé… Je to nevedomé naprogramovanie, ktoré sa dá prepísať. Je to ako učiť sa znova šoférovať, ale to, čo bolo „vľavo ‚je teraz ‘vpravo“. Bude to trvať určitý čas, kým budeš na život reagovať inak. Práve tu sa naozaj zíde prax všímavosti.
Tretí krok: Spúšťače
Všimni si, čo ťa hodí do vývrtky. Môže to byť poznámka, fráza alebo slovo, spôsob, akým sa ti niekto prihovára, vôňa, farba, typ osoby, miesto alebo to, čo sa hovorí. Všímni si to čo najčastejšie a pokús sa – zastaviť, nadýchnuť a reagovať inak. Takže opäť – základné dýchacie techniky a prax všímavosti. Môžeš si viesť denníček a napísať si čo ťa vytočilo, ako si reagoval-a – a a čo by si mohol-la – mohla urobiť inak.
Štvrtý krok: Nájdi si bezpečných ľudí
Vo svojom živote potrebuješ ľudí, s ktorými môžeš otvorene hovoriť a byť autentický-á a úprimný -á, bez toho, aby si musel-a nosiť masku. Bezpečná osoba je niekto, kto ťa vypočuje bez odsudzovania a ty sa budeš cítiť bezpečne, keď sa otvoríš, bez strachu, že ťa ten človek nebude mať rád, keď ťa lepšie spozná. Ak skutočne nikoho nemáš, túto úlohu môže splniť terapeut alebo skupinové terapie, kde sa v kruhu ľudia pod vedením profesionála rozprávajú.
Piaty krok: Rozdeľ si ciele na veľmi malé kroky
Nech už chceš čokoľvek, rozdeľ si to na maličké uskutočniteľné kroky a potľapkaj sa po pleci zakaždým, keď spravíš pokrok. Začni s ľahšími úlohami, tam kde nemáš veľké strachy. Takto si budeš pomaly budovať sebaúctu a sebadôveru a každý aj miniatúrny úspech ti pomôže uzdraviť sa. Ono to môže vyzerať vyslovene ako: každý deň sa naučím 10 nových slovíčok.. prečítam jednu stránku knihy, alebo si spravím 5 minútový strečink. Netráp sa nad tým, ako to bude urobené, len to urob, malý krok vpred. Tu mi veľmi pomohla kniha Atómové návyky od Jamesa Cleara.
Šiesty krok: Vnútorná práca pomocou terapie
Nedá sa to nijako obísť. Tak ako ideme k lekárovi, keď máme fyzický problém, aj trauma sa dá vyliečiť a existuje viacero spôsobov, ako to urobiť. Môžeš začať ako ja so všímavosťou, kurzy sú veľmi dostupné, časovo aj finančne. Naučí ťa, ako si všímať veci a ako neutiecť pred emóciami alebo ako narábať so svojimi myšlienkami.
Môžeš preskúmať redukciu stresu založenú na všímavosti (MBSR), kognitívno-behaviorálnu terapiu (KBT) alebo somatickú prácu, hypnoterapiu.
Nervový systém sa dá regulovať praktizovaním jogy nidry; na YouTube mám jednu kratšiu nahrávku, ktorú zvládne aj začiatočník, ak bude záujem, pridám ďalšie.
Ďalším krokom je hlbšia forma terapie, kde pracuješ s niekým, kto má skúsenosti s liečením vnútorného dieťaťa alebo detskej traumy, toto je fáza, v ktorej sa ja teraz vzdelávam, certifikujem a pracujem na sebe.
Výborné sú akékoľvek knihy od terapeuta Gábora Maté, najmä Mýtus Normálnosti.
V poznaní je sila, v uvedomelosti je sila a keď vieme prečo, a vieme ako, a venujeme sa preliečeniu, transformujeme sa. Nové ja sa nenarodí zo dňa na deň.
Je to dlhodobý proces, kde je na druhej strane sloboda a naplnenie skutočného potenciálu. Toto je pre mňa vedomý život.
Ak si dáš len jedno jediné predsavzatie na rok 2025, nech je to vnútorná práca.
Na záver môj obľúbený citát z knihy: Tou horou si Ty od Brianny Weist:
„Ujasnime si niečo: skoncovať so sebapoškodzujúcim správaním jednoznačne znamená, že zmena je na obzore. Tvoj nový život ťa bude stáť tvoj starý život. Bude ťa to stáť tvoju zónu pohodlia a tvoj orientačný zmysel. Bude ťa to stáť vzťahy a priateľov. Bude to za cenu toho, že ťa budeš obľúbená a budeš pochopená. Na tom nezáleží. Ľudia, ktorí sú pre teba určení, sa s tebou stretnú na druhej strane. Vybuduješ si novú komfortnú zónu okolo vecí, ktoré ťa skutočne posúvajú vpred. Namiesto toho, aby si bola obľúbená, budeš milovaná. Namiesto toho, aby si boli pochopená, budeš videná. Jediné, čo stratíš, je to, čo bolo vybudované pre osobu, ktorou už nie si. Zostať pripútaná k svojmu starému životu je prvým a posledným aktom sebadeštrukcie a jeho oslobodenie je to, na čo sa musíme pripraviť, aby sme boli naozaj ochotní vidieť skutočnú zmenu.“ Brianna Weist – kniha Tou horou si ty

Pridaj komentár